Pátek 10. února 1950

Slovenská národná rada 1950

Stenografický zápis

o priebehu 14. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.
ktoré bolo dňa 10. februára 1950 v Bratislave.

Obsah:

1. Otvorenie - - - - - - - - 3

2. Oznámenia Predsedníctva:

Oznámenie neprítomnosti poslancov - - - 3
Odvolanie poslanca Jozefa V e r e š a  zo Slovenskej

národnej rady - - - - - - - 3

Rozdaná tlač - - - - - - - 3

3. Prívet predsedu Slovenskej národnej rady - - 3

Program:

1. Zpráva kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva
Slovenskej národnej rady na vydanie rezolúcie za
svetový mier:

Zpravodajca: Chorváth - - - - - 4

Rozprava o prednesenej zpráve:

Reč povereníka pôšt Horáka - - - - 5

2. Expozé povereníka-predsedu Slovenského plánova-
cieho úradu Dr. Júlia Bránika o splnení prvého
roku Päťročného plánu a o hlavných úlohách plánu

v roku 1950. - _ - - - - _ 10

3. Spoločná rozprava o expozé povereníka-predsedu
Slovenského plánovacieho úradu a o expozé povere-
níka zdravotníctva zo dňa 16. decembra 1944.

Reč poslanca Š e b e s t u - - - - - 23

Reč poslanca Marušiaka - - - - 26

Reč poslanca Krista - - - - - 29

Reč poslanca Knézla - - - - - 31

Reč poslanca Priesola - - - - - 33

Reč poslanca Špaka - - - - - - 37

Reč povereníka techniky Lukačoviča - - 39

Reč povereníka priemyslu a obchodu Ing. Takáča 41
Reč ministra-predsedu Štátneho plánovacieho úradu

Dr. Dolanského - - - - - - 44


14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950. 3

(Začiatok zasadnutia o 11. 30 hod. )

P r í t o m n í:

Predseda Slovenskej národnej rady Ka-
rol Š m i d k e.

Podpredsedovia Slovenskej národnej
rady: Štefan Ku š í k, Anton G r a n á-
t i e r a František Ku b a č.

Členovia vlády: podpredsedovia Viliam
Š i r o k ý a Dr. Ján Š e v č í k a minister-
predseda Štátneho plánovacieho úradu
Dr. Jaromír D o l a n s k ý.

Členovia Sboru povereníkov:

predseda Dr. Gustáv H u s á k, pod-
predseda Jozef M j a r t a n,

povereníci: Dr. Július B r á n i k, Dr.
Daniel Okáli, Dr. Ján Púll, Ladislav
Novomeský, Dr. Július V i k t o r y,
univ. prof. Dr. Ondrej P a v l í k, Ing. Sa-
muel Takáč, Dr. Michal Falťan, Ka-
rol B a c í l e k, Jozef Lukačovič, Ale-
xander H o r á k, František Z u p k a, Milan
P o l l á k a Dr. Jozef Š o l t é s z.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného
dvora doc. Dr. Miloslav T a k á č.

86 poslancov Slovenskej národnej rady.

Z Kancelárie Slovenskej národnej rady:
prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Č i č-
m a n e c.

Program
14. zasadnutie Slovenskej národnej rady dňa 10. februára 1950.

1. Zpráva kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej
rady na vydanie rezolúcie za svetový mier.

2. Expozé povereníka-predsedu Slovenského plánovacieho úradu Dr. Júlia
Bránika o splnení prvého roku Päťročného plánu na Slovensku a o hlavných úlo-
hách plánu v roku 1950.

3. Spoločná rozprava o expozé povereníka-predsedu Slovenského plánova-
cieho úradu a o expozé povereníka zdravotníctva zo dňa 16. decembra 1949.

Predseda Šmidke (cengá):

Otváram 14. zasadnutie pléna Sloven-
skej národnej rady a zisťujem, že Sloven-
ská národná rada je spôsobilá sa usnášať.

Oznámenia Predsedníctva:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasad-
nutí ospravedlnili páni poslanci: generál
Dr. Anton R a š l a, Štefan K a l l a i, Sa-
mo F a l ť a n, Michal C h u d í k  a  Dr.
Ján B e n k o.

Oznamujem, že Predsedníctvo Slo-
venskej národnej rady vzalo na vedomie
oznámenie predsedníctva Ústredného vý-
boru Komunistickej strany Slovenska zo
dňa 4. februára 1950, podľa ktorého pred-
sedníctvo Komunistickej strany Sloven-
ska usnieslo sa odvolať Jozefa Vereša zo
Slovenskej národnej rady. Predsedníctvo
Slovenskej národnej rady súčasne konšta-
tovalo, že menovaný prestáva byť poslan-
com Slovenskej národnej rady dňom 4.
februára tohto roku.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná,
respektíve počas zasadnutia sa rozdá táto
tlač:

Návrh Predsedníctva Slovenskej národ-
nej rady na vydanie rezolúcie za svetový
mier.

Návrh Predsedníctvo pridelilo kultúr-
nemu výboru.

Zpráva kultúrneho výboru o návrhu
Predsedníctva Slovenskej národnej rady
na vydanie rezolúcie za svetový mier.

Zpráva overovacieho výboru o návrhu
tohto výboru na overenie platnosti voľby
poslanca Slovenskej národnej rady Ro-
mana Fašanga podľa § 99 ústavného
zákona číslo 150/1948 Sbierky.

Stenografický zápis o priebehu 13. za-
sadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Predseda Šmidke:

Slávna Slovenská národná rada!

Prichodí mi v mene nás všetkých uví-
tať medzi nami predstaviteľov našej vlády,
podpredsedov Vila Širokého (dlhotr-


4 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

vajúci potlesk), Jána Ševčíka (dlhotr-
vajúci potlesk) a obzvlášť ministra pláno-
vania Dr. Jaromíra Dolanského (dlho-
trvajúci potlesk). Ich prítomnosť je ďalším
presvedčivým dôkazom starostlivosti, ktorú
venuje ústredná vláda našej krajine. Ak
sa v minulosti otázky našej krajiny rie-
šily administratívnou cestou, byrokraticky,
neraz cestou policajných opatrení proti
záujmom nášho pracujúceho ľudu, riešia sa
teraz jej naliehavé problémy za bezpro-
strednej a účinnej pomoci našej vlády
v záujme slovenského pracujúceho ľudu.
Na tomto zasadnutí bude sa rokovať
o pláne pre rok 1950. Predtým však chceme
sa sústrediť na vyslovenie nášho protivoj-
nového, mierového postoja. Vyjadrujeme
tak vôľu a presvedčenie nášho pracujúceho
ľudu, ktorý nespočetnekrát dokázal a o-
svedčil sa za mier, za pokojnú budova-
teľskú prácu, proti vojnovým štváčom, ho-
tujúcim katastrofu národom. Je prirodze-
né, že myšlienku mieru, bratstva medzi ná-
rodmi a pokojnej budovateľskej práce spá-
jame s plánovanou výstavbou socializmu,
lebo toto môže a aj ochráni národy pred
vojnovými plánmi imperialistických doby-
vateľov. Proti kapitalistickej anarchii sta-
viame plánované hospodárstvo. Likvidu-
jeme nim zvyšky kapitalistického a polo-
feudálneho šafárenia a doterajšie skúse-
nosti nášho plánovania jasne ukazujú, aký
úžitok znamenajú pre Slovensko a jeho
pracujúci ľud. Zatiaľ, čo v kapitalistických
krajinách rokujú majitelia národného bo-
hatstva o vyriešení problémov nezamest-
nanosti, kríz, štrajkov, schádza sa naše
plénum Slovenskej národnej rady, aby
jednalo o radostných perspektívach plá-
novanej výstavby socializmu.

Predseda Šmidke (cengá):

Pristúpime k prvému bodu pro-
gramu dnešného zasadnutia, ktorým je

zpráva kultúrneho výboru o návrhu
Predsedníctva Slovenskej národnej rady
na vydanie rezolúcie za svetový mier.

Zpravodajcom je pán poslanec Michal
C h o r v á t h.

Dávam mu slovo.

Poslanec Chorváth:

Zpráva kultúrneho výboru o návrhu
Predsedníctva Slovenskej národnej rady
na vydanie rezolúcie za svetový mier.

Kultúrny výbor prerokoval návrh Pred-
sedníctva Slovenskej národnej rady na vy-

danie rezolúcie za svetový mier na svojej
schôdzke dňa 9. februára 1950.

Výbor sa jednohlasne usniesol predlo-
žiť tento návrh bezo zmeny Slovenskej ná-
rodnej rade s odporúčaním na odhlasova-
nie.

Text rezolúcie znie:

Slovenská národná rada, vyjadrujúc
vôľu celého slovenského pracujúceho ľudu,
usnáša sa na tejto rezolúcii:

Slovenský pracujúci ľud, poučený trp-
kými skúsenosťami vlastnej histórie, ako
aj ťažkými zápasmi o vydoby tie a uchova-
nie národnej slobody, vyslovuje svoje od-
hodlanie brániť všetkými silami svetový
mier a prispieva k jeho upevneniu budo-
vateľskou prácou pri výstavbe socializmu
vo svojej vlasti, ľudovodemokratickej Čes-
koslovenskej republike.

Za poslednej svetovej vojny náš pracu-
júci ľud poznal svojich priateľov i nepria-
teľov. Vie, že jeho nepriateľmi boli tí istí
imperialistickí dobyvatelia, ktorí vydali
národy Československa fašizmu, že dnes
pre svoje egoistické zisky sejú medzi ná-
rodmi nenávisť, udržujú násilím koloniálny
systém a že zastrašovaním vojnou pokúša-
jú sa oslabiť túžbu ľudstva po spravodli-
vom spoločenskom poriadku. Vie, že jeho
spoľahlivou oporou v zápase o obnovenie a
udržanie Československa bol a je veľký
Sväz sovietskych socialistických republík.
Preto sa slovenský pracujúci ľud v upev-
nenom sväzku s českým pracujúcim ľudom
hrdo a vďačne hlási k večnému bratstvu
so Sovietskym sväzom, budovateľom a zá-
štitou svetového mieru.

Túto úlohu Sovietskeho sväzu uvedo-
muje si pracujúci ľud, uvedomujú si ju
všetci mierumilovní, čestní a pokrokoví
príslušníci národov sveta. Národy ľudo-
vých demokracií oslobodené zpod jarma
imperializmu a vedené Sovietskym svä-
zom ukázaly ľudstvu, bojujúcemu proti
kapitalistickému vykorisťovaniu, žiarivý
príklad spolupráce a dorozumenia medzi
národmi. Márne provokujú a hrozia ne-
priatelia mieru, soskupení okolo dravého
imperializmu Spojených štátov severo-
amerických. Ich zúrivé vojnové kampane
a osočovania sú len dôkazom rozkladu ka-
pitalistického sveta a prejavom strachu
pred vlastným pádom. Mohutné mierové
hnutie je jedinečným spojivom pracujúce-
ho ľudu všetkých národov a stáva sa váž-
nou výstrahou vojnovým podpaľačom.

Sme svedkami hrdinskej borby pracu-
júceho ľudu kapitalistických štátov a po-
tlačených, vykorisťovaných koloniálnych


14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950. 5

národov. Epochálne víťazstvo čínskeho ru-
du ukazuje nadovšetko jasne, aké darom-
né sú nádeje dobyvateľov, osnovateľov
útočných paktov a novej vojny. Kapita-
listi a imperialistickí dobyvatelia sa chcú
vojnou zachrániť aj pred spravodlivom
hnevom vlastného pracujúceho ľudu. Voj-
nou chcú znemožniť rast nového socialis-
tického sveta a budovanie šťastného ži-
vota.

No mierový tábor prerástol svojimi stá-
miliónmi táborov imperialistov v čele so
Spojenými štátmi a odhaľuje i znemož-
ňuje ich zločinné zámery. Z veľkého mie-
rového diela, podnieteného Sovietskym
sväzom, pramení vrúca láska mierumilov-
ných ľudí k učiteľovi ľudstva a prvému
bojovníkovi za mier, generalisimovi J. V.
Stalinovi. (Dlhotrvajúci potlesk. )

Preto v mene nášho pracujúceho ľudu
vyhlasujeme:

Stotožňujeme sa so všetkými návrhmi
sovietskych predstaviteľov, ktoré smerujú
k zachovaniu mieru, chceme ich podporo-
vať a za ne bojovať; chceme ešte väčšmi
utužiť naše bratstvo a spojenectvo s mo-
hutným Sovietskym sväzom, zábezpekou
nášho pokojného, budovateľského života.

Chceme upevniť naše priateľstvo s kra-
jinami ľudových demokracií, s ktorými
kráčame k spoločenému cieľu sbrataných
národov - k socializmu.

Budeme nemilosrdne odhaľovať služob-
níkov a agentov medzinárodného imperia-
lizmu, podnecovateľov vojny, ako aj zrad-
cov družby pracujúcich celého sveta a ne-
dopustíme rozvrátiť našu jednotu zanáša-
ním rozvratu a nepokoja, lebo bratský
sväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej
inteligencie je predpokladom k víťazstvu
socializmu.

Všetky sily vynaložíme na upevnenie
jednoty svojej ľudovodemokratickej Repu-
bliky, na uskutočnenie socialistickej vý-
stavby svojho štátu, na rozvíjanie socialis-
tickej formy práce, ktorou prekonávame
a odstraňujeme všetky zvyšky kapitalistic-
kého šafárenia. Zmnohonásobíme svoje
úsilie na splnenie Päťročného budovateľ-
ského plánu, vytýčeného najlepším synom
našej vlasti, prezidentom Klementom Gott-
waldom (potlesk), lebo si uvedomujeme, že
naša práca je najúčinnejším príspevkom
k svetovému mieru.

Chceme všetkými prostriedkami pod-
poriť svetový front mieru a pomáhať ná-
rodom bojujúcim v kapitalistických kraji-
nách proti koloniálnemu zotročovaniu a za

základné ľudské práva. Chceme, aby myš-
lienka mieru, spojená nerozlučne s úsilím
odstrániť vykorisťovanie človeka človekom,
tvoriace zdroj vojnového nebezpečenstva,
stala sa presvedčením každého poctivého
občana a vlastenca.

Plnením týchto predsavzatí prispejeme
najlepšie k víťazstvu mieru nad myšlien-
kou vojny, k víťazstvu mierového hnutia
nad vojnovými podpaľačmi, v záujme lep-
šej budúcnosti našej vlasti.

Nech žije spravodlivý a trvalý mier me-
dzi národmi na celom svete! (Dlhotrvajúci
potlesk. )

Nech žije mohutný Sovietsky sväz,
hlavná záštita a bašta mieru! (Dlhotrvajúci
potlesk. )

Nech žije bratstvo národov boriacich
sa za svetový mier! (Dlhotrvajúci potlesk. )

Nech žije prvý bojovník za bratstvo a
mier medzi národmi, generalisimus Jozef
Vissarionovič Stalin !

(Poslanci povstávajú, dlhotrvajúci po-
tlesk. )

Predseda Šmidke:

Nasleduje rozprava o prednesenej zprá-
ve.

K slovu sa prihlásil pán povereník pôšt
Alexander Horák.

Prosím pána povereníka, aby sa ujal
slova. (Potlesk. )

Povereník Horák:

Slávna Slovenská národná rada, panie,
a pánovia!

Sišli sme sa, aby sme vypočuli expozé
povereníka-predsedu Slovenského pláno-
vacieho úradu o plnení nášho Päťročného
hospodárskeho plánu, ďalej chceme poro-
kovať o expozé povereníka zdravotníctva,
prednesenom na minulom zasadnutí Slo-
venskej národnej rady o naliehavých zdra-
votných problémoch nášho ľudu.

Ale prv, ako by sme sa pustili do roz-
hovoru o týchto pre život nášho národa
tak dôležitých otázkach, dovoľte, aby som
sa na chvíľu zaoberal životnou otázkou
všetkých národov sveta, otázkou mieru.

Otázku postavím takto:

Vojna alebo mier?

Smrť alebo život?

Ničenie, pustošenie, búranie alebo
vzrast, rozkvet a výstavba?

Verím, že niet na svete človeka, ktorý
by nezavrhoval prvú, a neschvaľoval dru-
hú polovicu tu postavených alternatív.


6   14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

V tomto je ľudstvo jednotné. No, v otázke
mieru sa predsa delí na dva tábory, a to
preto, lebo ľudia sú rôzneho náhľadu
v dvoch otázkach: Prvá: pre koho mier?
Druhá: ako mier dosiahnuť a ho udržať?

Na prvú odpovedajú jedni:

Mier pre každého. Mier pre veľké aj
malé národy. Mier pre bielych aj farbis-
tých. Mier pre robotníkov, roľníkov a pra-
cujúcich intelektuálov. Teda: mier medzi
národmi, rasami a spoločenskými složkami.

Druhí odpovedajú na ňu: Mier pre moc-
ných. Mier pre silné a veľké národy, ktoré
majú malé poslúchať. Mier pre vyvolené
rasy, ktorým majú podradenejšie slúžiť.
Mier pre silných majiteľov výrobných pro-
striedkov, ktorým, tí čo majú len dvoje
pracovných rúk alebo zdravý um, nech
prodávajú svoju prácu a rozum za žobrác-
ku mzdu.

Na druhú otázku veľká časť ľudstva
odpovedá takto:

Mier možno dosiahnuť a udržať: Zrov-
noprávnením všetkých národov. Odstráne-
ním desaťročiami vybičovaného naciona-
lizmu a vštepením vedomia vzájomného
bratstva. Uznaním rovnocennosti všetkých
rás. Dvíhaním kultúry a vzdelanosti, roz-
širovaním vedy a umenia tam, kde tieto
doteraz nemalý prístup. Odstránením
triednych rozdielov a uznaním princípu, že
nie majetky, nie náhodilé soskupenie šťast-
ných okolností, ale dedictvo, nie rod, nie
rang a titul, ale len vlastná práca a zá-
sluha z nej vyplývajúca môže určovať
miesto v spoločnosti, nerozdelenej na trie-
dy, a aj právo na podiel z úžitku zem-
ských statkov.

Druha, mizivá časť ľudstva rozmýšľa
takto:

Ľudia nie sú si navzájom bratia, člo-
vek človeku je vlkom. Právo má ten, kto
je silnejší. Slabý a malý má len povin-
nosti. Niet rovnosti medzi rasami. Farba
tvári, výška tela, čiara očí, farba vlasov,
výška a šírka škrane delí ľudí na menej-
cenných a nadľudí. Jedni sú povolaní otro-
čiť a druhí panovať.

Kultúra len pre vyvolených! Triedy
rodenej, peňažnej a duchovnej aristokra-
cia majú panovať, viesť a žiť z práce ne-
urodzených chudobných a hlúpych párov...

Nie je potrebné, aby človek bol odcho-
vancom dvetisíc rokov hlásaného kresťan-
stva. Nie je potrebné ani, aby niekto bol
komunistom, ale stačí, aby bol len aspoň
človekom, a na prvý pohľad musí dať za

pravdu tým prvým a zapovrhnúť tých
druhých.

Vojny sa delia na spravodlivé a ne-
spravodlivé. Spravodlivá vojna je tá, kto-
rá sa vedie zo sebaobrany, ktorá sa vedie
za odstránenie krivdy, ak krivdu iným
spôsobom nemožno odčiniť. Nespravodlivá
je tá, ktorou sa robí krivda inému, oku-
puje sa cudzie územie a napáda pokojný
život. Tu nemôže rozhodovať, či bola vy-
povedaná podľa všetkých predpísaných
formalít v konvencií a zvyklostí, či ju vedie
taká alebo iná formácia ľudskej spoločno-
sti, či národ, štát, či spoločenská trieda ale-
bo jednotlivec. Áno, aj jednotlivec má prá-
vo so zbraňou v ruke odraziť nespravodli-
vého útočníka, ak ho nevie inak zneškod-
niť. A čo sa priznáva ako právo jednotliv-
covi, musí sa priznať aj triede, ako súhrnu
viac nespravodlivé napadnutých jednotliv-
cov. Týmto aj revolúcie, vedené na odra-
zenie nespravodlivých nápadníkov, keď ich
inou cestou nebolo možno zneškodniť, do-
stávajú charakter spravodlivej vojny. (Po-
tlesk. )

A teraz sa pozrime trošku do dejín náš-
ho národa, za čo, za aké ideály - ak sa
tak páči - bral do rúk zbraň slovenský
človek v dejinách? A s väčšími - men-
šími obmenami to platí pre každý národ.

Bol vedený do zbroja za slobody ná-
boženské. Ale keď sa prizrieme lepšie ná-
boženským bojom, vidíme, že to boly
v podstate vojny za moc a bohatstvo jed-
notlivých rodov a rodových skupín.

V minulom storočí zavlály nad bojov-
níkmi farby národností. Či to už boly far-
by biela, modrá, červená, alebo červená,
biela, zelená, boly to nacionálne boje, v kto-
rých jedna aj druhá šľachta odvracala po-
zornosť sedliakov, robotníkov, baníkov od
potrieb sociálnych, chránila svoje feudál-
ne práva a pracujúca trieda zostala aj na-
ďalej v poddanstve v trochu modernejšej
a prijateľnejšej forme.

Potom sa viedly vojny za kráľa a vlasť.
A v skutočnosti to boly vojny za hegemó-
nie silných národov, ktoré, keď za pomoci
slabších odrazily vonkajšieho nepriateľa,
utláčaly, odnárodňovaly a ohlupovaly ich
ďalej.

Na začiatku predošlej vojny sa Nemci
netajili s tým, že bojujú aj za spravodlivé
rozdelenie kolónií. A Slováci boli vedení
do nej s nimi, lebo, vraj, veď aj im by
sa sišla dajaká tá kolónia. Neskoršie, keď
sa vojna obrátila proti Sovietskemu sväzu,
so zvláštnou obľubou ju vyhlasovali za
vojnu križiacku na obranu kresťanstva.


14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950. 7

Samé nesmysly. V skutočnosti išlo o
svetovládu národa, ktorý si namýšľal, že
je »Prozreteľnosťou« povolaný ovládať os-
tatné.

Takto by sme mohli rad radom analy-
zovať väčšinu vojen svetových dejín a
vždy by sme našli za peknými heslami
veľmi podlú, veľmi sebeckú a veľmi ne-
spravodlivú pohnútku jednotlivcov, sku-
pín, národov, štátov a súštátí, ktorí mi sa
sledovala nie spravodlivosť, nie odčinenie
krivdy, ale nahé, hnusné sebectvo.

Ak vôbec boly kedy spravodlivé vojny,
tak to boly tie, do ktorých šiel človek ubi-
tý, potláčaný, vykorisťovany, zbavený svo-
jich práv vtedy, keď už všetky rozumové
argumenty sebaobrany zlyhaly. A nespra-
vodlivé tie, ktoré sa viedly v rôznych do-
bách pod rôznymi zdanlivé šľachetnými
zámienkami za sebecké záujmy jednotliv-
cov a skupín a najnovšie za hospodárske
panstvo nad svetom a jeho bohatstvami,
teda z pohnútok imperialisticko-kapita-
listických.

A hovorí sa, že svetu hrozí nová, tretia
veľká svetová vojna, ktorá má svojou veľ-
kosťou, hrôzou a pustošivou silou prevý-
šiť všetky predošlé. V to kvitnúce voňavé
májové ráno 1945, ktoré nám oznamovalo
koniec vojny, ľudia si padali s radosťou do
náručia a prisahali si: Nikdy viac nechce-
me vojnu a nikdy ju nepripustíme. Takto
hovorili vojaci vracajúci sa z frontu. Jed-
ni ako víťazi, pri spomienke na prestalé
utrpenia a straty miliónov svojich padlých
druhov. Druhí ako porazení, preklínajúci
tých, čo ich vohnali do nešťastia.

Takto hovorily matky, sestry a man-
želky, ktoré po prežití smrteľných úzkostí
strachu o život synov, bratov a mužov bo-
ly ich návratom zbavené svojej ťarchy, a
tie, zlomené žiaľom, ktorým sa miláčiko-
via viac nevrátili.

Takto hovorili deti a starci, ktorí mreli
strachom v tmavých, mokrých a studených
krytoch a pri každom otrase zeme a rin-
čaní črepov a úlomkov domov dostávali
záchvaty plaču a smrteľných výkrikov
úzkosti.

Takto hovorili tí, ktorí sa ako štvaná
zver vracali z hôr, kde strávili špinaví,
zavšivavení a obmrznutí dlhé mesiace vy-
hnanstva.

Takto hovoril každý rozumný človek.
Lebo každý sa na vlastné oči presvedčil
a na vlastnej koži skúsil, že vojna je beš-
tia, úhlavná nepriateľka človeka a cynická
ničiteľka plodov ľudskej práce.

Len jeden druh ľudí rozmýšľal inak:

Ľudia-potkani, ktorí vedia žiť len v sto-
kách ľudskej krvi. Ľudia - dravci, kto-
rých pokrmom je mŕtve, roztrhaná telo
blížnych. Ľudia hyeny, ktorí si myslia, že
len tak môžu žiť, keď mnohí iní - takzva-
né zvyšky ľudstva - im urobia miesto
a odídu zo sveta.

Majitelia obrovských skladíšť zbraní,
ktoré im zaisťovaly príjem z akcií a ktoré
neboly nikomu viac potrebné.

Továrnici, ktorí celú svoju výrobu za-
riadili na výrobu vojnovú, a prebudova-
nie ich tovární na mierovú výrobu bolo by
od nich vyžadovalo nový kapitál, ktorý zo
svojich obrovských vojnových ziskov ne-
chceli odkrojiť.

Vládcovia súkromno-kapitalistických
priemyselných podnikov a veľkostatkári,
ktorí zbadali, že niekde na svete si orga-
nizované sily pracujúcich más aj samy ve-
dia vybudovať priemysel, obrobiť zem a
prinútiť ju na čím väčšiu produkciu a aj
samy vedia vyťažiť z rodnej zeme všetky
tam ukryté bohatstvá len vlastnou silou,
organizovanosťou a plánovanom hospodá-
rením bez toho, žeby k tomu potrebovaly
na pomoc cudzí kapitál, ponúkaný na vy-
korisťovateľské a zotročujúce úroky.

A títo hodili znovu do vzduchu slovo
vojna. Najprv len potichu, šeptom, po-
tom vždy hlasitejšie. Potom ho okrídlili
a zahalili do vysokých diplomatických
fráz, z ktorých vždy viac a častejšie zja-
vovala sa jej postava - kostlivca, ktorej
sa ľudia najprv báli, lebo spomienky na
ňu boly živé a rany ňou zapríčinené ešte
čerstvo krvácaly.

Začala pracovať mašinéria propagan-
dy. Tá mašinéria, ktorá z čierneho vie
urobiť biele, ktorá podporovaná hroznou
ľudskou vlastnosťou - zabúdaním, vie
spraviť z tŕňovej koruny kytičku fialiek
a z korbáča vejár.

Zdesili sa ľudia a zapchávali si uši pred
slovom vojna. Ale ono vždy nástojčivejšie
znelo svetom, vnikalo do všetkých priesto-
rov a pórov ľudskej kože. Zahniezdilo sa
ľuďom do vlasov a šiat, ako neodbytný
hmyz a vždy viac ich trápilo, nedalo spať,
ministrov zahnalo do blázinca a nebolo
úniku, nebolo pred ním úkrytu.

Nebolo, kým sa nenašiel jeho prameň.
Kým nebol objavený ten pekelný otvor,
z ktorého šľahajú jeho plamene, kým sa
nenašli diabli, ktorí tieto plamene rozdu-
chávajú a podpalači sveta, ktorí ich roz-
nášajú po strechách.


8   14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

Prameňom vojny je ľudské lakomstvo,
nenávisť a závisť, pekelný otvor sú nená-
sytné vrecia a ohňuvzdorné pokladnice bez
dňa, diabli sú súkromno-kapitalistickí ma-
jitelia priemyselných podnikov vyrábajú-
cich zbrane a veľkostatkári, chcejúci
umiestiť svoje produkty na trhoch sveta
a pri tom diktovať ceny s vlastným, čo
možno najväčším ziskom, a podpaľači vše-
tci tí nemravní novinári, politikovia, po-
slanci a diplomati, ktorí kúpení za judáš-
sky groš uni sono vyhrávajú koncert,
v ktorom v rôznych tóninových polohách,
kombináciách, kontrapunktoch a najmä
spodných pedálových tónoch ozýva sa je-
den takt: vojna.

Pokojní obyvatelia zeme ich včas ob-
javili a odhalili. Ukázali na nich prstom,
aby ich každý videl a poznal.

Pokojamilovné a mierové sily sveta,
ženy a matky, mládež a deti rôznych ná-
rodov, ktoré žijú túžbou po pokoji a bo-
ria sa za šťastie, synovia a dcéry rôznych
krajov od morí-oceánov, učenci sveta, spi-
sovatelia, básnici a umelci, kňazi všetkých
vierovyznaní, široké masy robotníkov, po-
kojní roľníci a vojaci, hotoví brániť mier,
ako aj politikovia pokojamilovných náro-
dov čoraz väčším hlasom volajú: chceme
mier, chceme mier! Ich pieseň mieru ozý-
va sa od pólu k pólu, nepozná hraníc, ne-
pozná svetadielov. Pieseň raz vyšľahnutú
na kongrese stúpencov mieru v Paríži a
Prahe, v Tokiu a Moskve, v Budapešti a
New Yorku viac nikto nezadusí, neubije.

Táto pieseň ako melódia nového jara
ľudstva znie do pekelného koncertu vojno-
vých štváčov, prehlušuje ho a jeho cha-
otický vresk preniká jasnou vetou: »Nikdy
viac vojnu!«.

Dovoľte, aby sme do tejto piesne mie-
ru aj my, poslanci, volení zástupcovia slo-
venského národa a nášho pracujúceho ľu-
du, priložili svoj príspevok a rezolúciou,
ktorú tu chceme odhlasovať, povedali vše-
tkým národom sveta a všetkým trpiacim
ľuďom, ale aj všetkým diablom vojny, čo
si myslíme o vojne a mieri. Povieme im
toto:

Zavrhujeme vojnu.

Nebojíme sa jej.

A keby proti našej vôli prišla, sme pre-
svedčení, že prinesie víťazstvo mierovým
silám sveta. (Potlesk. )

Zavrhujeme vojnu v mene ľudskosti,
v mene kresťanskej lásky a v mene vše-
tkého, čo kedy bolo ľuďom sväté. Zavrhu-
jeme každú vojnu, mimo vojny sebaobran-

nej, lebo každá iná vojna je zločin a
hriech. Zavrhujeme okupantské vojny ko-
loniálne. Zem, o ktorú koloniálne národy
vedú svoju spravodlivú borbu, je ich ze-
mou. Dosť už bolo vyvážania plodov zeme
do zemí okupatnov, ktorí nimi v hojnosti
kŕmili svoje deti a ozdobovali svoje pa-
láce, zatiaľ, čo synovia vykorisťovaných
zemí žili polonahí, prašiví, usmrcovaní mo-
rom a hladom, živili sa morovými bacil-
mi, nakazenými datľami a plazili sa v svo-
jich chatrčiach malomocní, opovrhovaní
vyššími kastami. Ak im ich zem bola
uchvátená a zpľundrovaná, po krádeži a
zboji musí prísť veľká dejinná reštitúcia,
tak, ako prišla aj u nás, keď naša ľudovo-
demokratická vláda vrátila pôdu a prie-
mysel do rúk toho ľudu, ktorý doteraz
o týchto daroch Božích len spieval, ale mu
nikdy celkom nepatrily, lebo patrily cu-
dzím veľkostatkárom a fabrikantom; musí
prísť veľká dejinná reštitúcia tak, ako ona
prišla pre Rusa, Gruzinca, Azerbejdžanca,
Ukrajinca, Bielorusa a iné národy, sjed-
notené vo veliký a mohutný Sovietsky
sväz (potlesk), keď vyhnal zo svojej zeme
cudzieho vykoristovateľa - kapitalistu a
vzal svoju zem a jej bohatstvo do vlast-
ných rúk.

Zavrhujeme vojnu ako domnelý pro-
striedok na uvedenie sveta do hospodár-
skej rovnováhy a na odstránenie neza-
mestnanosti.

Nie vojna, ale plánované hospodárstvo
na celom svete môže priniesť túto rovno-
váhu. (Potlesk. ) Plánovanie, ktorému sa
podrobia všetci, v ktorom jednotlivec pod-
riadi svoje osobné záujmy záujmu celku,
v ktorom sa nebude vyrábať to. čo nie je
potrebné a zanedbávať to, čoho je málo,
ale v ktorom sa zistia potreby podľa stup-
nice potrebnosti a životné nároky sa budú
stupňovať podľa kapacity výroby, a takto
postupne sa zdvihne úroveň všetkých. Plá-
novanie, ktoré neponechá prírodu a jej
sily účinkovať v jej slepej náhodilosti, ale
rozum a sila rúk, veda a práca prinúti prí-
rodu, aby tak a to robila, čo človek, jej
pán chce a žiada od nej. (Potlesk. )

Vy vojnoví štváči ste vymysleli teórie
na vyničenie prebytkov ľudstva, aby ostat-
ní, čo zostanú, mohli žiť v blahobyte. Má-
te starosti s populáciou a obmedzujete do-
zrievanie najkrajšieho plodu - krčiaceho
života v lone matky - zo strachu, aby
vám nezmenšil vaše sústo. My, stúpenci
socializmu, my, stúpenci mieru, zaručuje-
me každému novonarodenému človeku
chlieb v hojnosti (potlesk) a nepotrebuje-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP