Úterý 25. února 1947

Stenografický zápis

o priebehu 5. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 25. februára 1947.

Dňa 25. II. 1947. Začiatok 9. 15 hod., koniec 12. hod.

Prítomní: predseda SNR Dr Jozef Lettrich, podpredsedovia: pplk. Milan Polák, Dr. Ivan Horváth, kan. Andrej Cvinček a Karol Šmidke.

Členovia: 89.

Povereníci: Dr. Ivan Štefánik, L. Novomeský, Dr J. Púll a J. Lukačovič.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)

Slávna Slovenská národná rada! Otváram dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady. Prvým bodom dnešného rokovania je expozé pána povereníka priemyslu a obchodu Dr. Jána Púlla. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Povereník priemyslu a obchodu Dr. Ján Púll:

Slávna Slovenská národná rada!

Rok 1946 znamená rýchly postup slovenského priemyslu ku konsolidácii. Tak, ako sa nám darilo opraviť závody, obstarať suroviny a pohonné látky, riešiť ťažké otázkych výrobných programov tých závodov, ktoré neboly technicky pripravené na mierovú výrobu, tak stúpala zamestnanosť nášho priemyslu, takým tempom boly pritiahnuté nové pracujúce ruky a takým tempom sa zmenšovaly i neproduktívne náklady našich závodov a výroba sa stávala rentabilnou.

Produkcia v našom priemysle v roku 1946 stúpala s mesiaca na mesiac. Vývin výroby v jednotlivých sektoroch pri letmom pohľade bol nasledovný:

Bane a huty:

V roku 1946 sa vyťažilo hnedého uhlia 620.000 ton, železnej rudy surovej 675.000 ton, nafty 23.000 ton, mangánovej rudy 75.000 ton a zlata asi 20 kg. Z uhoľných baní na začiatku roku 1946 boly v plnej prevádzke len závody Handlová, a Nováky, kdežto závod v Raďovciach pracoval len s polovičnou kapacitou a závod Obyce prevádzal len prípravné práce. Koncom roku pracovaly všetky závody plnou, intenzitou, až na Handlovú, kde vznikol požiar vo Východnej bani.

V železnorudých baniach bol stav počiatkom roku nepriaznivý, pretože podniky utrpely vojnovými udalosťami. Behom roku sa výroba slušne konsolidovala. V prevádzke bolo 14 závodov dorábajúcich železnú rudu, 2 závody, dorábajúce mangánovú rudu a 1 závod, dorábajúci pyryt. Bane dodávaly praženú rudu najviac do Třinca, Vítkovíc a neskôr do Maďarska.

V produkcii nafty závod v Gbeloch bol po celý rok v plnej prevádzke.

Drahokovné bane boly vo väčšine stále v rekonštrukcii, pričom závod Kremnica vôbec neťažil. Závody Štiavnica a Hodruša dosiahly behom roku temer polovicu svojej výrobnej kapacity.

Energetika:

Všetky elektrárne na Slovensku vyrobily v roku 1946 asi 600,000.000 kWh, z čoho Slovenské elektrárne, národný podnik, asi 250 mil. kWh. Stav elektrární počiatkom r. 1946 bol po všetkých stránkach, ale zvlášť po stránke výrobnej veľmi zanedbaný. Bolo to zapričinené tým, že cez celú vojnovú dobu, hoci sa kládly abnormálne vysoké požiadavky, sa do zariadení neinvestovalo. Čo sa týka rekonštrukčnej činnosti v r. 1946, možno povedať, že sa opravily skoro všetky vedenia v dĺžke asi 6.000 km. Podobne boly opravené všetky poškodené siete (asi 1.400 sietí). Z výrobní boly poškodené turbocentrály v Krompachoch a Košiciach, jaz pre hydrocentrály v Ladcoch a hydrocentrály Staré Hory a Dolný Jelenec. Behom r. 1946 boly úplne opravené turbocentrály v Krompachoch a v Košiciach, hydrocentrály na Starých Horách a v Dol. Jelenci sú už čiastočne tiež v prevádzke a oprava jazu v Ladcoch sa dokončuje.

Výroba plynu v minulom roku činila asi 12,500.000 m3. Stav všetkých plynární (Bratislava, Trnava, N. Mesto n/V., Nitra, Nové Zámky, Komárno, Košice) bol zanedbaný, lebo počas vojny nebolo možné prevádzať riadne opravné a udržovacie práce. Hlavné plynové retortové pece sú väčšinou zastaralé a potrebovaly by súrne opravy. Behom r. 1946 boly prevedene u plynární tieto rekonštrukčné práce: v Bratislave oprava pouličnej siete, v Novom Meste oprava retortovej pece a plynojemu, v Nitre oprava jednej retortovej pece.

Kovopriemysel:

Veľká časť kovopriemyselných závodov nemala počiatkom r. 1946 výrobného programu. Niektoré závody boly vojnovými udalosťami zničené (Trenč. Biskupice, Dubnica, Podbrezová) a iné, ktoré pracovaly predtým pre vojnové potreby, nemalý práce. Dnes majú i tieto závody v rámci dvojročného plánu výrobné príkazy.

Zásobovanie surovinami bolo a je dosiaľ nedostatočné. Citeľný nedostatok je najmä u jemných plechov a surovín, dovážaných zo zahraničia. Znárodnením bolo vytvorených 6 nár. podnikov a to:

Stredoslovenské železiarne, Podbrezová. Tu sa pokračovalo v odstraňovaní vojnových škôd. Závod v Podbrezovej je v prestavbe na moderný rentabilný závod. Závody v Hronci a na Piesku sa v rámci dvojročného plánu dobudujú. Ako nový výrobný program dostaly výrobu drevoobrábajúcich strojov.

Považské strojárne. Závod Pov. Bystrica začal s prípravou výroby motocyklov a ľadničiek, začalo sa tiež z rozširovaním slievárne. Závod Stará Turá rozšíril výrobu vodomerov. Bol mu pridelený konfiškát Injekta a bude vyrábať chirurgické nástroje a prístroje. Závod Myjava zariaďoval sa na výrobu skrutiek všetkého druhu.

Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar. V závode Trnava sa vyrábaly kachle, drôty, drôtený, pletený tovar a triedy. Závod Fiľakovo dostal zjednodušený program a vyrába smaltovaný tovar a hospodárske stroje. Závod Pohorela mal programovanú výrobu plechových obalov a heraklitových dosák. Závod Matejovce vyrábal pozinkovaný tovar. V závode v Petržalke sa začalo s výrobou kuchynského riadu a alumínia.

Národné podniky Kablo a Sandrik pracovaly na tradičnej výrobe. Boly im pridelené konfiškáty z pohraničia.

Národný podnik Omnia začal výrobu hospodárskych strojov v Kubre a výrobu klampiarskych strojov a lisov v Trenč. Biskupiciach.

Niektoré, hlavne veľké kovopriemyselné závody prekonaly počas r. 1946 značné organizačné zmeny tým, že prevedením znárodňovacieho dekrétu a vytváraním národných podnikov boly odlúčené od svojich predošlých centrál v českých zemiach a slúčené do jedného národného podniku s inými závodmi na Slovensku. Vo všetkých závodoch sa započalo s plánovaním výskumu, ktorý bude mať svoju prototypovú dielňu v Novom Meste n. V. Táto má byť akýmsi vedeckým, skúšobným ústavom pre celý kovopriemysel, aby sme mu zaistili nielen zamestnanosť, ale i technický vývin do budúcnosti.

V súkromnom sektore kovopriemyslu v r. 1946 pracovalo 74 podnikov na takom programe ako predtým. Boly to hlavne opravy, výroba hospodárskych strojov, železničných vozňov, odliatkov a drevoobrábacích strojov. Okrem toho bolo v minulom roku založených 8 nových kovopriemyselných podnikov.

Chémia:

V chemickom sektore bolo v r. 1946 vyrobené: 8.000 ton mazadiel z minerálnych olejov, 40.000 ton superfosfátu, 30.000 ton kyseliny sírovej, 6. 000 ton umelej striže, 1.300 ton umelého hodvábu a 3.400 ton mydla. Boly prevedené najnutnejšie rekonštrukčné práce. Rekonštrukcia závodu Dubová sa previedla na 80% a závodu Apollo na 50%. Súkromný chemický sektor utrpel tiež veľké škody. Je však už v prevádzke.

Ťažkosti boly hlavne v nedostatku surovín, kde zvlášť mydlárne pracovaly len s 10% kapacitou.

Sklársky priemysel:

Dutého skla sa v r. 1946 vyrobilo asi 5.200 ton. Závody boly prechodne zastavené. Neskôr boly ťažkosti v zásobovaní surovinami prekonané.

Papier a celulóza:

Celulózy sa vyrobilo 80.000 ton, papieru 48.000 ton a lepenky 2.300 ton. Papierne a celulózky trpely nedostatkom uhlia. Prevádzaly sa opravy budov a strojov. Najväčšou rekonštrukčnou prácou bola stavba vodného diela v Turč. Sv. Martine, ktoré bolo vodou podomleté a betónové hrádze sa zrútily. Závod v Gem. Hôrke, ktorý bol vojnou ťažko poškodený, dokončoval rekonštrukciu ešte behom prevádzky.

Drevopriemysel:

V drevárskom priemysle sa v r. 1946 vyrobilo ihličnatého a listnatého reziva 720.000 m3, 1.000 m3 preglejky a 46. 000 m3 pražcov. Drevársky sektor bol tiež značne poškodený. Vyše 20 píl bolo zničených.

Celý sektor bol rozdelený na tri složky:

a) znárodnené podniky,

b) štátne podniky,

c) súkromné podniky.

Nevyriešenie otázky odčlenenia štátnych píl od Štátnych lesov a ich pričlenenie k znárodnenému priemyslu značne sťažilo štart do dvojročného plánu.

Textil:

V textilnom priemysle sa vyrobilo 4.300 ton bavlnenej priadze, 900 ton česanej priadze, 2.200 ton mykanej priadze, 4,800.000 m vlnených tkanín, 4,300.000 párov punčúch, 390 ton pleteného a stávkového tovaru. Výroba bola rozšírená premiestením závodov z českého pohraničia, ako firmy Chlupáček z Krnova, Tkáčovne umelého hodvábu Pilz a Schmidt z Varnsdorfu.

Kože a guma:

Kožiarsky priemysel vyrobil v roku 1946 asi 5 miliónov párov koženej a gumovej obuvi.

Národný podnik Baťa v Baťovanoch dokončil 2 niekoľko etážové budovy a začal so stavbou 7-etážovej skladovej budovy. Národný podnik Matador zrekonštruoval svoju valcovňu, podpätkové a podrážkové oddelenie, striekacie oddelenie atď. Boly sem premiestené stroje z podniku Geipel a syn, Česká Kamenica, na výrobu gumovej obuvi, podrážkovej gumy a ďalej Gumonka Veritas, Hrádok nad Nisou.

Vcelku sa dá povedať, že koncom roku 1946 mal náš priemysel najťažšie výrobné problémy za sebou a bol pripravený dať sa na cestu plánovitého vývinu. Vedeli sme, že jeho štart do dvojročnice bude dobrý. A naozaj: 1. mesiac dvojročného plánu ukázal, že výrobné úkoly, stanovené jednotlivým závodom, boly splnené a v mnohých dôležitých závodoch prekročené. Nie je možné pri tejto príležitostí nespomenúť jeden z hlavných predpokladov dvojročného plánu: pracovnú morálku našich zamestnancov. Keď sme pri kontrole výsledkov za január zisťovali príčinu slabšich výsledkov v niektorých závodoch, vždy sme zistili, že na príčine sú objektívne ťažkosti, ako nedostatok prúdu, nedostatočný prídel surovín atď. a nie subjektívne príčiny: zlá pracovná morálka, nechuť k práci a pod. Uvedomelosť a pracovitosť nášho človeka je hlavnou príčinou našej pomerne rýchlej konsolidácie. Je hlavnou investíciou, ktorú máme do budúceho vývinu nášho priemyslu a hlavným kapitálom, ktorý vkladám do tohto nového veľkého diela, ktoré sa menuje industrializácia Slovenska. Vďaka novému ľudovému smeru našej hospodárskej politiky a vďaka novej, plánovitej metóde riadenia hospodárskeho života, ideme práve pre neho, pre nášho pracujúceho človeka vystavil na Slovensku nový priemysel. Výstavba nášho priemyslu bude v rámci dvojročného budovateľského plánu vyzerať podľa jednotlivých sektorov nasledovne:

Energetický priemysel: V odbore výstavby a rozšírenia elektrární a elektrizácie sa preinvestuje do nestavebných investícií 1.107,000.000 Kčs a stavebných investícií 50,000.000 Kčs. Tieto investície budú použité nasledovne:

1. Rekonštrukcia zauhľovacieho zariadenia v Trnave.

2. Rozšírenie tepelnej centrály v Bratislave o 2 kotle a 1 agregát.

3. Rozšírenie elektrárne v Krompachoch o 16.000 kW.

4. Administratívne budovy v Bratislave a v Nitre.

5. Strojné zariadenie pre hyrocentrály.

6. Transformátory na 20 miestach.

7. 100-kW vedenia.

8. 22-kW vedenia.

9. Elektrizácia 300 obcí.

10. Rôzne zariadenia.

V obore výroby plynu sa neplánuje žiadna nová plynáreň. Celková investičná suma 50 mil. korún je určená na rekonštrukciu jestvujúcich plynární.

Keramický priemysel: V rámci dvojročného plánu bude preinvestované 220 mil. korún, a to: 122.000.000 korún do nestavebných a 98,000.000 korún do stavebných investícií. V cementárňach budú prevedené investície len na zabezpečenie doterajšej výrobnej kapacity, a to vo všetkých závodoch. Vo vápenkách do výstavby novej šachtovej pece v Novom Meste n. Váh. V tehelniach do výstavby novej tehelne miesto požiarom zničenej tehelne v Sučanoch, do výstavby novej tehelne v Košiciach, na rekonštrukčné práce závodu v Prešove a v Kremnici, do výstavby novej továrne na dinasové tehly v Ban. Štiavnici.

V súkromnom sektore sa bude investovať do rekonštrukcie existujúcich vápeniek, na výstavbu novej tehelne v Sečovciach. Vo výrobe cementového tovaru sa plánuje rozšírenie závodu vo Veľkých Levároch a postavenie dvoch ďalších závodov na strednom a východnom Slovensku.

V rámci premiestenia má byť premiestené strojné zariadenie 17 podnikov tehlárskych a cementárskych. Tieto stroje budú použité k doplneniu strojných zariadení už jestvujúcich podnikov, ako náhrada za vojnou zničené stroje a zriadenie 4 poľných tehelní na východnom Slovensku, ako aj novú tehelnú v Sečovciach.

Výstavba drevospracujúceho priemyslu: Pre výstavbu znárodneného priemyslu je preliminovaných 350 mil. korún na tieto závody:

1. Vybudovanie továrne na nábytok v Spišskej Novej Vsi (250 zamestnancov).

2. Vybudovanie továrne na hračky, drobný a galantérny tovar (300 zam.).

3. Vybudovanie továrne na drevovláknité platne v Ban. Bystrici (120 zam.).

4. Vybudovanie drevokombinátu v priestore Vranov-Humenné na výrobu pražcov, preglejok a nábytku (500 zam.).

5. Rekonštrukcia píly v Podolínci, Poprade, Spiš. N. Vsi, v Diviakoch a rekonštrukcia závodu v Turanoch, kde sa zavedie výroba stav. hmoty durisol.

V súkromnom sektore je preliminovaných 53 mil. korún na modernizáciu, rozšírenie výroby a na výstavbu menších drevospracujúcich podnikov.

V rámci premiestenia má byť v sektore dreva premiestených 69 podnikov s 1.800 pracovnými príležitosťami. Doteraz bolo premiestených 19 podnikov s 507 prac. príležitosťami. Väčší podnik bude premiestený len 1, a to preglejkáreň Testa do Žarnovice.

Celulóza a papier: Dvojročný plán umožňuje len najnutnejšie investície, ktoré zahrňujú zariadenia na sníženie výrobných nákladov, mechanizáciu dopravy, čistenie dreva atď. a znamenajú náhradu zastaralého zariadenia. Zvýšenie výroby má byť prevedené len v natronovej celulózke v Ružomberku a v spracovaní papiera. Výroba predpísaná dvojročným plánom vyčerpáva len okolo 3/4 výrobnej kapacity našich závodov. Hľadáme preto cesty, akým spôsobom výrobu zvýšiť. Preto okrem výroby plánovanej podľa operatívneho plánu zaviedly sme tzv. úkolový plán, ktorý obsahuje oveľa vyššiu výrobu, za predpokladu, že pre ňu získame dostatočné množstvo surovín a hlavne paliva.

V rámci premiestenia sa má premiestiť 8 podnikov, okrem tlačiarní, čím sa získa 700 pracovných príležitosti. Dosiaľ bol premiestený iba 1 podnik so 130 pracovnými príležitosťami.

Výstavba textilného priemyslu: Dvojročný plán určuje výšku stavebných a nestavebných investícií spolu 453,500.000 korún. Z týchto prostriedkov budú vybudované, resp. rozšírené tieto závody:

1. Výstavba tkáčovne hodvábu o 1000 stavoch pre 500 zamestnancov. Strojné zariadenie získa sa premiestením firmy Herminghaus a fy Pilz a Schmidt v počte asi 500 stavov. Zvyšok budú stavy nové. Pre umiestenie prichádza do úvahy Veľká Bytča a Lipt. Sv. Mikuláš.

2. Výstavba režnej tkáčovne o 1.000 nových automatických stavoch, s počtom zamestnancov asi 600. Závod bude umiestený na Orave.

3. Výstavba odpadovej priadelne o 5.000 vretenách, získaných z konfiškátov, počet zamestnancov asi 200.

4. Výstavba priadelne ľanu o 5.000 vretenách v Kežmarku. Strojné zariadenie bude z konfiškátov.

5. Výstavba závodu na ľahkú konfekciu na východnom Slovensku, dočasne v Ružomberku. Šijacie stroje budú dodané z konfiškátov. Počet zamestnancov asi 500.

6. Výstavba pestrofarebnej tkáčovne v Rybárpoli o 700 stavoch. Z toho časť z konfiškátov, časť nových.

7. Rozšírenie zošľachťovacieho oddelenia v Rybárpoli.

8. Dobudovanie slovenských vinárskych závodov premiestením konfiškátov Chlupáček a Vláčil a zariadenie zo šiestich iných konfiškátov.

9. Výstavba závodu na výrobu stumpf a klobúkov vo Vesteniciach. Počet zamestnancov asi 600.

Premiestiť sa má 45 nových podnikov s 8.900 prac. príležitosťami. Dosiaľ bolo premiestených 12 podnikov s 1.635 pracovnými príležitosťami.

Výstavba chemického priemyslu: Táto bude uskutočnená výstavbou nových závodov, rozšírením jestvujúcich závodov a premiestením z českého pohraničia. Premiestené majú byť: podnik s 800 prac. príležitosťami. Doteraz bolo premiestených 12 podnikov s 287 prac. príležitosťami. V chemickom sektore bude preinvestovaných do stavebných investícií 350 miliónov korún a do nestavebných investícií 860 mil. korún na tieto závody:

1. Závod na výrobu umelého hodvábu v Bratislave.

2. Rozšírenie závodu na umelý hodváb v Senici.

3. Obnova a modernizácia výroby umelej striže vo Vistre.

4. Modernizovanie výroby v Dynamitke.

5. Nová výroba umelých hmôt v Žiline a rekonštrukcia výroby kys. sírovej.

6. Rozšírenie výroby farieb v Slovenskej Ľupči.

7. Vybudovanie výroby umelých hmôt v Novákoch.

8. Výstavba farmaceutického priemyslu v Hlohovci a v Piešťanoch.

9. Rekonštrukcia výroby v Likieri.

10. Nový závod na suchú destiláciu dreva na východnom Slovensku.

11. Nová rafinéria miner. olejov.

12. Rekonštrukcia Apolky v Bratislave.

13. Rekonštrukcia a nová výroba mazadiel, textilných a kožiarskych prípravkov v Dubovej.

14. Zdokonalenie výroby gleja a spracovanie kostného tuku v Lipt. Sv. Mikuláši.

15. Vybudovanie mydliarne v Leviciach.

16. Rekonštrukcia výroby lepenky a impregnácia dreva v Žiline.

17. Rekonštrukcia závodu v Smoleniciach.

Výstavbou týchto priemyselných vyrob získame 2.000 nových pracovných príležitostí.

Sklársky priemysel: V rámci dvojročného plánu má byť investovaných len 15 miliónov korún, a to na zavedenie automatickej výroby a zdokonalenie výroby v Led. Rovnom, na zdokonalenie výroby v Utekáči, na zavedenie čiastočnej automatickej výroby v Nemšovej, na zariadenie novopostavenej brusiarne v Zlatne, na zdokonalenie výroby v Kat. Huti a na stavby nových sklárskych pecí.

Výstavba kovopriemyslu: V kovopriemysle má byť investovaných 1.200,000.000 Kčs na stavebné a nestavebné investície a v hutníckej výrobe železa a kovov 210 miliónov korún. Z týchto investičných prostriedkov budú vybudované tieto závody:

1. Mostáreň a výroba žeriavov a stavebných strojov v Brezne (800 zamestnancov).

2. Ťažká strojáreň v priestore Turč. Sv. Martina, 1.000 zamestnancov.

3. Stredná strojáreň v Košiciach, 1.000 zamestnancov.

4. Strojáreň jemnej mechaniky, 1.000 zamestnancov.

5. Továreň na guličkové ložiská, 1.500 zamestnancov.

6. Výroba obuvníckych a pletiacích strojov v Krompachoch, 1.000 zam.

7. Výroba elektrospotrebičov na Orave, 200 zamestnancov.

8. Výroba elektrických mer. prístrojov v Prešove, 1.000 zamestnancov.

9. Vybudovanie nožiarskeho priemyslu v Štóse, 400 zamestnancov.

10. Výstavba lodenice v Komárne, 1.500 zamestnancov.

11. Rekonštrukcia Podbrezovej, strojná výroba (drevoobrábacie a kovoobrábacie stroje, slieváreň).

12. Investície do Považských strojární, v závodoch Pov. Bystrica, Myjava a Stará Turá.

13. Investícia do Slovenských závodov na smaltovaný tovar, závody Trnava, Fiľakovo a Nové Mesto.

14. Kablo, Bratislava, rozšírenie výroby o 4 konfiškáty.

15. Omnia, v závode Trenč. Biskupice, Kubra, Bratislava, stavby a strojné zariadenie pre výrobu klampiarskych strojov a hospodárskych strojov.

16. Sandrik, Dol. Hámry, rozšírenie výroby.

17. Škodovka, Dubnica, rekonštrukcia zničených hál a zavedenie nových výrob, ako ťažké obrábacie stroje, konštrukcie bagru a žeriavov.

18. Investície do národného podniku Tešia.

19. Prestavba hutného sektoru v Podbrezovej, rekonštrukcia oceliarne, zdokonalenie výroby hrubých plechov a mannesmannových rúr.

V rámci premiestnenia máme získať 10.600 pracovných príležitostí. Doteraz bolo premiestené 7 podnikov s 866 pracovnými príležitosťami.

Bane a huty: V dvojročnom pláne bude investovaných 280 mil. korún, a to do železorudných baní, hlavne na hĺbenie šácht, zdokonalenie zariadenia, do uhoľných baní, taktiež na hĺbenie šácht, a na výstavbu banského závodu v Novákoch a na mechanizáciu banskej prevádzky. Taktiež sa prevedú investície vo farebných kovoch a pri ťažbe nafty. Značná pozornosť bude venovaná výskumu. V železorudných baniach sa plánujú veľké kutacie práce. V uhoľných baniach hlbinné vŕtby na nových náleziskách, u farebných kovov kutacie práce a v naftových závodoch výskumy nových nálezísk.

Výstavba kožiarskeho a gumárskeho priemyslu: V rámci premiesťovacej akcie sa má premiestiť 14 podnikov s 810 pracovnými príležitosťami. Doteraz boly premiestené 2 podniky so 400 prac. príležitosťami do závodu Matador a 4 menšie súkromné podniky. V rámci budovateľského plánu máme povolený investičný rámec 290 mil. korún. Sústredí a rozšíri sa výroba v Baťovanoch, v Bošanoch a v Nových Zámkoch. Zvýši sa výroba umelého hodvábu vo Svite a plánuje sa výstavba nového gumárskeho závodu. V rámci všetkých investícií sa má poskytnúť pracovná príležitosť novým 2. 200 zamestnancom. Neznárodnený sektor, remeslá, majú lepšie výhľady na využitie kapacity vo výrobe obuvi a koží. Počíta sa so zvýšením výroby koženého tovaru a kožušín.

Prevedenie znárodňovacích dekrétov.

Celý znárodnený priemysel na Slovensku bol začlenený do 9 sektorov na čele s oblastnými riaditeľstvami, ktorých existencia vyplýva priamo z dekrétu a ktorých účelom je jednotné vedenie spoločných záležitostí národných podnikov. Znárodnený sektor je rozdelený na týchto 9 odvetví:

1. Bane a huty.

2. Energetické závody.

3. Kovorobné a strojárenské závody.

4. Chemické závody.

5. Keramické a sklárske závody.

6. Celulózové a papiernické závody.

7. Drevárske závody.

8. Textilne závody.

9. Kožiarske a gumárenské závody. Do horemenovaných sektorov bolo pojatých 27 národných podnikov, a to:

Do 1. sektoru: Uhoľné bane, nár. podnik Prievidza, Železorudné bane, nár. podnik Košice, Rudné bane a huty na far. kovy, nár. podnik, Banská Bystrica.

Do 2. sektoru: Slovenské elektrárne, národný podnik, Bratislava, Slov. plynárne, nár. podnik, Bratislava.

Do 3. sektoru: Kablo, n p., Bratislava, Omnia, strojárne a automechanika n. p., Bratislava, Pov. Strojárne n. p., Pov. Bystrica, Sandrik, spojené závody na výrobu strieborného a kovového tovaru, n. p., Bratislava, Slovenské závody na smalt, a žel. tovar, n. p., Bratislava, Stredoslovenské železiarne, n. p., Podbrezová.

Do 4. sektoru: Závody pre chemickú výrobu, n. p., Nováky, Lučebné a farmaceutické závody, n. p., Bratislava, Slov. rafinérie min. olejov, n. p., Bratislava, Chemické závody Dynamit-Nobel, n. p., Bratislava.

Do 5. sektoru: Slovenské cementárne a vápenky, n. p., Trenčín, Slovenské tehelne, n. p., Pezinok, Slovenské magnezit, závody, n. p., Bratislava, Slovenské sklárne, n. p., Bratislava.

Do 6. sektoru: Spojené papierne, n. p., Harmanec, Považské cel. a papierne, n. p., Ružomberok.

Do 7. sektoru: Drevoindustria, n. p., Bratislava, Drevoúnia, n. p., Žilina.

Do 8. sektoru: Slovena, slov. vinárske závody, n. p., Žilina, Slovenské bavlnárske závody, nar. podnik, Ružomberok.

Do 9. sektoru: Baťa, Baťovany, nar. podnik, Šimonovany-Baťovany, Matador, národný podnik, Bratislava.

Externá organizácia znárodneného priemyslu v smysle dekrétu prez. Republiky 100/45 Sb. je skončená. Národné podniky sú samostatnými právnickými osobami a platí o nich ustanovenie o obchodníkoch plného práva v smysle obchodného zákona s hľadiska daňového, predpisy o podnikoch verejne účtujúcich a s hľadiska poplatkového zákona podliehajú národné podniky poplatkovej povinnosti.

Po stránke hospodárskej pozostáva majetok národného podniku z kmeňového majetku, ktorý reprezentuje tú čistú hodnotu majetkovej podstaty znárodneného podniku, ktorú štát na národný podnik previedol v smysle § 12 dekrétu. Čo sa týka organizácie národných podnikov a ich pôsobnosti uvediem, že v smysle § 20 dekrétu prislúcha správa národného podniku predstavenstvu na čele s riaditeľom, ktorý predstavenstvu predsedá, zastupuje národný podnik na vonok, vedie záležitosti bežnej obchodnej prevádzky podniku a vykonáva usnesenie predstavenstva. Riaditeľa podniku zastupuje námestník s tými istými právami a povinnosťami, aké má riaditeľ. Predstavenstvo nar. podniku skladá sa z 3-9, v niektorých prípadoch až z 12 členov a takého istého počtu náhradníkov. Zamestnanci podniku volia 1/3 členov predstavenstva a zbývajúce 2/3 členstva menuje oblastné riaditeľstvo po vypočutí Ústredného sdruženia slov. priemyslu a SOR.

27 národných podnikov na Slovensku sdružuje 250 závodov.

Na čele národných podnikov každého sektoru stojí oblastné riaditeľstvo s oblastným riaditeľom a jeho námestníkmi. Pôsobnosť oblastných riaditeľov a ich pomer k ústredným riaditeľom je riešený štatútom národných podnikov. Oblastné riaditeľstvá, o ktorých účelnosti boly isté pochybností, osvedčily sa ako veľmi účinný orgán decentralizovanej správy celoštátneho znárodneného priemyslu a ako veľmi potrebný orgán pri uskutočňovaní dvojročného plánu a industrializácie Slovenska.

Distribúcia.

1. V priebehu roku 1946 bol v sektore distribúcie tak investičných ako aj spotrebných statkov zavedený systém distribučných komisii a to v týchto sektoroch:

a) Automobilové plášte a duše.

Členmi tejto komisie sú: Povereníctvo priemyslu a obchodu, Povereníctvo techniky, Povereníctvo pôšt, Povereníctvo dopravy, Povereníctvo pôdohospodárstva, Povereníctvo výživy, Štátny plánovací a štatistický úrad, Osídľovací úrad, Hlavná veliteľstvo NB.

b) Textílie.

Členmi komisie sú: Povereníctvo priemyslu a obchodu, Slovenská odborová rada, Jednotný sväz slovenských roľníkov, Textilné závody na Slovensku, národný podnik, oblastné riaditeľstvo, družstevníci, veľkoobchodníci, veľkí detailisti, maloobchodníci, a s hlasom poradným zástupcovia všetkých troch obchodných a priemyselných komôr na Slovensku, Sväzu grémií a Sväzu živnostenských spoločenstiev.

c) Surová koža.

Členmi komisie sú: Povereníctvo priemyslu a obchodu, Kožné družstvo, Ústredné sdruženie slovenských priemyselníkov, Slovenská odborová rada, Jednotný sväz slovenských roľníkov, Obchodné a priemyselné komory, Oblastné riaditeľstvo kožiarskeho a gumárenského priemyslu, Národný podnik Baťa, 1 koželuh, svrškár a 1 spodkár.

d) Vyrobený remeň a obuv.

Členmi komisie sú: Slovenská odborová rada, Oblastné riaditeľstvo kožiarskeho a gumárenského priemyslu, 1 zástupca súkromných veľkovýrobcov, 1 obchodník obuvou, 1 obuvník.

e) Stavebné hmoty a stavebné železo.

Členmi komisie sú: Povereníctvo priemyslu a obchodu, Štátny plánovací a štatistický úrad, Ústredné sdruženie slovenského priemyslu, Povereníctvo techniky, Povereníctvo dopravy, Povereníctvo pôdohospodárstva, Povereníctvo pôšt, Povereníctvo výživy, Veliteľstvo tylu IV. oblasti, Inžinierska komora, Jednotný sväz slovenských roľníkov, Slovenská odborová rada, Obchodné a priemyselné komory a Úrad predsedu Sboru povereníkov.

Hoci tieto komisie účinkujú iba krátku dobu, možno už teraz konštatovať, že ich zriadenie bolo zdravé, lebo takýmto spôsobom boly na distribúcii priamo zainteresované všetky tie sektory, ktoré prichádzajú do úvahy ako výrobcovia, sprostredkovatelia a konzumenti.

Od 1. I. 1947 dostala distribúcia, menovite pokiaľ ide o suroviny a polotovary, ale aj pokiaľ ide o statky investičné a spotrebné, novú líniu, určenú hospodárskym budovateľským plánom.

Uvediem aspoň stručne situáciu v niektorých dôležitých článkoch:

1. Pneumatiky a duše: Slovensko nemá t. č. vlastnú výrobu pneumatík a vyrába iba duše pre bicykle. Vzhľadom na to sme zásobovaní výrobou z českých zemí. Za rok 1946 bolo Slovensku dodané 16.660 plášťov na motocykle, osobné a nákladné vozy, potrebných duší bolo dodaných 70 %. Okrem toho bolo dodaných 1.703 osobných a 3.622 nákladných pneumatík, v stave opotrebovanom, ktoré sa prideľujú na nemotorické účely. Ďalšia dodávka bola z prebytkov americkej armády, z ktorých prišla na Slovensko 1/3. Všeobecne treba povedať, že situácia v autopneumatikách a dušiach je zlá, disponibilita stačí iba čiastočne kryť spotrebu.

Za rok 1946 bolo Slovensku dodaných 70.000 bicyklových plášťov. Je to množstvo celkom nedostačujúce, nakoľko na Slovensku je asi 350.000 registrovaných bicyklov, takže spotreba je krytá iba na 17 %. Od 1. I. 1947 Slovensko dostáva mesačný kontingent na prvoobutie v množstve 6.000 kusov na nových bicykloch a 10.000 kusov na nové plášte.

2. V sektore minerálnych olejov: V roku 1946 bolo na Slovensku rozdelených 40 mil. 1 benzínu, 20 mil. 1 plynového oleja, 29 mil. 1 petroleja, 4 mil. 500 kg mazacích olejov. Situácia v zásobovaní pohonnými hmotami sa zlepšila v druhej polovici r. 1946, a to v takej miere, že prakticky boly kryté všetky požiadavky. Začiatkom tohto roku sa situácia v zásobovaní benzínom zhoršila, keď nastala výrobná porucha v Stalinových závodoch a výroba syntetického benzínu poklesla. Tieto ťažkosti sú prechodné.

3. Uhlie a koks: Slovensko je zásobované uhlím:

a) z domácej ťažby,

b) z Čiech,

c) z maďarských revírov.

Z domácej ťažby bolo dodaných cca 350.000 t uhlia. Z Čiech bolo dodaných cca 860.000 t ostravsko-korvínského uhlia, 170.00 ton severočeského hnedého uhlia a 196.000 ton koksu. Z Maďarska bolo dodaných 48.000 ton totižského šalgotarjánskeho uhlia. Okrem toho sa uskutočnily dodávky na krytie potrieb ČSD. Všeobecne sa dá povedať, že uhlia je stále nedostatok, nemožno vytvárať rezervy, menovite pre doby uhoľných kalamít, aké práve prežívame.

4. Železo a farebné kovy: sú na celom území štátu jednotné obhospodarované. V železe bolo rozdelené cca 110 mil. kg, v plechoch 15 mil. kg, vo farebných kovoch 12,700.000 kg. Z horeuvedeného množstva železa sa pridelilo na kontingent výrobný a udržovací asi 30 %, na stavebný kontingent asi 20 %, na mimoriadny kontingent 45 % a na vývozný kontingent 5 %. Slovenský kovopriemysel je odkázaný na dovoz surového železa, polotovarov a hotových výrobkov, prevážne z českých krajín, pretože naša výroba nedostačuje. Kapacita Stredoslovenských železiarní v Podbrezovej stačí nateraz kryť len vlastnú spotrebu.

Z farebných kovov je situácia ťažká v olove, cíne a medi.

5. V sektore textilnom je obhospodarovaný strižný tovar, zatiaľ čo konfekčný, krátky, pletený a stávkový tovar bol uvoľnený v marci 1946.

Od začiatku roku 1946 zo slovenskej výroby vlneného tovaru bol dotovaný slovenský konfekčný priemysel celkom s 2,550.000 m, export s 301.000 m, verejný sektor 300.000 m, technické potreby 200.000 m.

Slovenský vnútorný trh dostal 2,150.000 m. Na slovenskej vinárskej produkcii sa zúčastňovaly aj české krajiny, a to v sektore priemyselnom 360.000 m, v sektore vnút. obchodu 80.000 m. Slovenská bavlnárska výroba rozdelila sa nasledovne: 1,700.000 m prípravný materiál pre konfekciu, 1,394.000 m pre bielizňový priemysel, 600.000 m pre export, 600.000 m pre verejný sektor, 2,400.00 m pre technické a priemyselné potreby. Pre vnút. obchod 4,000.000 m.

Z akcie UNRRA dostalo Slovensko 197.800 kusov konfekčných jednotiek, 38.760 kusov prádla, 143.000 kusov ponožiek, 402.000 m vlneného tovaru a 680.000 m bavlnených tkanín. Zo slovenskej produkcie textilných surovín ide prevážna časť do českých krajín. Tak z celkovej výroby Vistry do konca septembra 1946 sme dodali do Čiech 3,267.000 kg. Umelohodvábnej priadze zo slovenskej výroby skonzumuje Slovensko 350.000 kg, zatiaľ čo české krajiny 1,000.000 kg. V minulosti túto nadprodukciu textilných surovín Slovensko shodnocovalo formou zušľachťovacieho styku s českými krajinami. V zameraní na potreby riadeného hospodárstva v spoločnom štáte bol zušľachťovací styk zrušený. Na miesto toho má Slovenska dostávať príslušný podiel hotových tkanín z českej výroby. Dodávky na Slovensko z tohto titulu nesplnily však naše očakávanie ani našu potrebu. Vzhľadom na to mienime zjednotiť distribučný systém na celom území štátu podľa jednotnej normy tak, aby zásobovanie obyvateľstva bolo rovnomerné v Čechách a na Slovensku. Dvojročný plán obsahuje ustanovenie, že textilný priemysel musí devízy potrebné na nákup surovín uhradiť exportom hotových produktov. Exportný plán, ako bol pôvodne vypracovaný, však nerešpektoval dostatočne potreby domáceho konzumu, v dôsledku toho i pri pekne sa rozvíjajúcej priemyselnej výrobe dostal v I. štvrťroku domáci konzum úplne nedostačujúce množstvo textilného tovaru. Tento exportný plán sa práve reviduje s toho hradiska, aby domáci konzum bol lepšie dotovaný a v dôsledku toho uvoľňujeme ešte na tento prvý štvrťrok slušné kvantá textilného tovaru, a to: približne 300.000 m vlneného a 500.000 m bavlneného tovaru.

6. Obuv: národný podnik Baťa v roku 1946 vyrobil:

a) 702.000 párov mužskej obuvi s koženou a gumovou podošvou,

b) 483.000 párov ženskej obuvi s koženou a gumovou podošvou,

c) 356.000 párov detskej obuvi s koženou a gumovou podošvou,

d) 2,830.000 párov volnej obuvi. Súkromný sektor vyrobil:

a) 236.000 viazanej obuvi,

b) 49.000 voľnej obuvi.

V roku 1946 sa doviezlo zo zahraničia a z historických zemí:

a) 38.000 párov viazanej obuvi,

b) 298.000 párov voľnej obuvi.

V roku 1946 dodala UNRRA: 66.000 párov rôznej obuvi.

Povereníctvo priemyslu a obchodu pridelilo v r. 1946 Okresným národným výborom:

a) 885.000 kusov odberných lístkov na mužskú viazanú obuv,

b) 674.000 kusov odberných lístkov na ženskú viazanú obuv,

c) 213.000 kusov odberných lístkov na detskú viazanú obuv.

Ďalej pridelilo banským, stavebným a priemyselným podnikom, Jednotnému sväzu slov. roľníkov, Sväzu pôdohospodárskych robotníkov a Národnej bezpečnosti - 390.800 párov viazanej a 35.000 voľnej obuvi.

Okrem toho rozdelilo 30.700 gumových čižiem.

V roku 1947 bola zavedená tzv. botenka, ktorá oprávňuje každého obyvateľa behom roku 1947 zakúpiť si jeden pár celokoženej obuvi a dať si 1 krát podbiť kožou svoju obuv. V tomto roku bol tiež uvoľnený značný mimoriadny prídel obuvi pre roľníkov v súvislosti s akciou výkupu obilia.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP