Čtvrtek 28. listopadu 1946

Slovenská národná rada 1946

Stenografický zápis

o priebehu 4. zasadnutia pléna SNR, konaného dňa 28. a 29. novembra 1946 v Bratislave.

Obsah:

 
   

1. Otvorenie ...........

3

2.

Skladanie sľubu členov SNR Františka Kubáča, Andreja Labanského a pplk. Dr. Antona Rašlu.

3

3.

Ospravedlnenie neprítomnosti ......

3

4.

Voľba úsporného a kontrolného výboru....

4

5.

Voľba osídľovacieho výboru .......

5

6.

Expozé povereníka financií Dr. Mateja Josku

5

7.

Zpráva rozpočtového výboru k vadnému návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1947.

 
 

Zpravodajca: Dr. Vladimír Brežný .....

19

8.

Rozprava o zpráve rozpočtového výboru k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1947:

 
 

reč predsedu NKD Dr. Fedora Thurzu....

21

 

reč člena SNR Dr. Júliusa Viktoryho....

24

9.

Reč člena SNR Petra Škodáčka ......

26

10.

Reč člena SNR Arnošta Pšeničku .....

27

11.

Reč člena SNR Juraja Pavlíka ......

30

12.

Reč člena SNR kpt Viliama Šalgoviča....

31

13.

Reč člena SNR Jozefa Dočkala ......

34

14.

Reč člena SNR Jána Bečku .......

35

15.

Reč predsedu NKD Dr. Fedora Thurzu .....

38

16.

Večná poznámka člena SNR Jána Bečku....

40

17.

Reč člena SNR Dr. Jána Beharku .....

40

18.

Reč člena SNR Ladislava Holdoša .....

42

19.

Reč povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. Martina Kvetku ........

45

 

Rozprava o zpráve rozpočtového výboru bola ukončená.

 

20.

Odpoveď povereníka financií Dr. Mateja Josku na niektoré dotazy prednesené predchádzajúcimi rečníkmi.

48

21.

Zakľúčenie ...........

50

 

Deň 29. november 1946:

 

22.

Otvorenie .......,.

50

23.

Ospravedlnenie neprítomnosti ......

50

24.

Oznámenie funkcionárov osídľovacieho výboru.

50

25.

Zpráva osídľovacieho výboru:

 
 

Zpravodajca člen SNR Anton Granatier....

50

26.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka vnútra na vydanie nariadenia o úprave právneho poriadku a revízii právnych aktov na území Slovenska, ktoré bolo dočasne okupované maďarským štátom.

 
 

Zpravodajca člen SNR Dr. Július Viktory

52

27.

Rozprava:

 
 

reč člena SNR štkpt. Júliusa Kukliša .....

52

 

odpoveď člena SNR Dr. J. Viktoryho na vývody člena SNR štkpt. J. Kukliša ........

57

28.

Zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva SNR na vydanie nariadenia o podpisovaní a vyhlasovaní právnych predpisov.

 
 

Zpravodajca člen SNR Dr. Ladislav Nádaši.

59

29.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka priemyslu a obchodu na vydanie nariadenia o usporiadaní majetkových pomerov Ústredne Židov.

 
 

Zpravodajca člen SNR Ivan Rohaľ-Iľkiv....

60

30.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach vo vedení soznamov súdnych znalcov, vnútených správcov, správcov konkurznej podstaty a vyrovnávacích správcov.

 
 

Zpravodajca člen SNR Dr. Ladislav Nádaši.

61

31.

Zpráva rozpočtového výboru o odpredaji štátnych nehnuteľností v smysle čl. XIII. ods. 3 zák. 59/1946 Sb., ktorým sa určuje rozpočet na rok 1946.

 
 

Zpravodajca člen SNR Peter Škodáček....

61

32.

Zpráva rozpočtového výboru o odpredaji železničného pozemku Rudolfovi Kostkovi z Veľkých Bielic.

 
 

Zpravodajca člen SNR Ján Laudár .....

62

33.

Zakľúčenie ...........

62

Stenografický zápis o priebehu 4. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 28. a 29. novembra 1946.

Začiatok: 10.30, koniec: 12.28 hod. Odpoludňa začiatok: 15.31, koniec: 18.41 hod.

Prítomní: Podpredsedovia SNR pplk. Milan Polák, Karol Šmidke a kan. Andrej Cvinček.

Členovia: 86.

Povereníci: Dr. Matej Josko, Dr. Ivan Štefánik, Dr. Samuel Belluš, Ing. Jozef Styk, Dr. Martin Kvetko, Kazimír Bezek, Jozef Lukačovič a predseda NKD Dr. Fedor Thurzo.

Za neprítomného predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha plénu predsedá podpredseda SNR pplk. Milan Polák.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák (cengá).

Slávna Slovenská národná rada, otváram 4. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa.

Pred rokovaním o vlastnom programe složia sľub členovia Slovenskej národnej rady a to páni:

František Kubač, Ondrej Labanský a pplk. Dr. Anton Rašla.

Prosím menovaných pánov, aby predstúpili pred tribúnu a po prečítaní sľubu prednostom Úradu Predsedníctva SNR Dr. Martinčekom pristúpili ku mne a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" složili sľub.

Prosím pána Dr. Martinčeka, aby prečítal text sľubu.

Dr. E. Martin Martinček: (číta).

"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budeme verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom konaní budem mať na zreteli len prospech štátu a národa."

Členovia pristupujú k podpredsedovi SNR pplk. Polákovi a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" skladajú sľub.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna SNR ospravedlnili členovia Slovenskej národnej rady a to páni:

Pavol Čollák, Alexej Bogdanov, Pavol Slosiarik, Štefan Kušík, Michal Gáj, Michal Rovňák, Ladislav Lipták a Dr. Ľubomír Baar.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 18. zasadnutia pléna SNR.

Zpráva rozpočtového výboru o vládnom návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1947 a tento vládny návrh.

Návrh sboru poverenkov na vydanie nariadenia, ktorým sa zmocňuje povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy k opatreniach pôdohospodárskej výrobe.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výborom právnemu a hospodárske sociálnemu.

Návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o obnovení firemných registrov a ich pomôcok zničených, alebo stratených v dôsledku vojnových udalostí.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výboru právnemu.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o nahradení stratených alebo zničených pozemkových kníh a pozemnoknižných podaní.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výboru právnemu.

Návrh povereníka vnútra na vydanie nariadenia o príročí proti československým poisťovniam pre pohľadávky, ktoré vzniklý pred 30. aprílom 1945, z poistných smlúv na území Slovenska dočasne okupovanom cudzím štátom.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady právnemu výboru a hospodársko sociálnemu.

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Návrh povereníka financií na vydanie nariadenia o prepočítaní hodnôt vyjadrených v pengö alebo v ríšskych markách na koruny československé.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej rady výboru právnemu, hospodárskosociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach vo vedení soznamov súdnych znalcov, vnútených správcov, správcov konkurznej podstaty a vyrovnacích správcov.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady právnemu výboru.

Návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o osobitných služobných prídavkoch sudcov a ostatných justičných zamestnancov.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výboru právnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o uznaní niektorých sudcovských a advokátskych skúšok vykonaných v Maďarsku.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady právnemu výboru.

Návrh povereníka priemyslu a obchodu na vydanie nariadenia o likvidácii Ústredne Židov.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výboru právnemu a rozpočtovému.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady o určení kompetencie úsporného a kontrolného výboru Slovenskej národnej rady.

Návrh povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o Štátnom pedagogickom ústave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie č. 43/1945 Sb. n. SNR o zmene a doplnení niektorých ustanovení o advokátoch.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady právnemu výboru.

Návrh Predsedníctva Slovenkej národnej rady na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o Slovenskej vysokej škole obchodnej v Bratislave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach vo vedení soznamov súdnych znalcov, vnútených správcov, právcov konkurznej podstaty a vyrovnacích správcov.

Zpráva rozpočtového výboru o odpredaji štátnych nehnuteľností v smysle čl. XIII. ods. 3. zákona č. 59/1946 Sb., ktorým sa určuje štátny rozpočet na r. 1946.

Zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o podpisovaní a vyhlasovaní právnych predpisov.

Zpráva rozpočtového výboru o odpredaji železničného pozemku Rudolf ovi Kôstkovi z Veľkých Bielíc.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka vnútra na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje nariadenie o úprave právneho poriadku a revízii právnych aktov na území Slovenska, ktoré bolo dočasne okupované maďarským štátom

Zpráva rozpočtového výboru o návrhu povereníka priemyslu a obchodu na vydanie nariadenia o usporiadaní majetkových pomerov Ústredne Židov.

Zpráva rozpočtového výboru o odpredaji štátnych nehnuteľností v smysle čl. XIII. ods. 3 zákona č. 59/1946 Sb., ktorým sa určuje štátny rozpočet na rok 1946.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák: (cengá).

Podľa 1. bodu programu pristúpime k voľbe úsporného a kontrolného výboru.

Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady Dr. Martinčeka, aby prečítal návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na usnesenie o určení kompetencie úsporného a kontrolného výboru Slovenskej národnej rady.

Dr. E. Martin Martinček: (číta).

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady o určení kompetencie úsporného a kontrolného výboru Slovenkej národnej rady, znie takto:

1. Úsporný a kontrolný výbor Slovenskej národnej rady, dozerá na úspornosť a hospodárnosť v správe a hospodárstve štátu na Slovensku, na úspornosť a hospodárnosť v správe a v hospodárstve sväzkov územnej hospodárskej, záujmovej a odborovej samosprávy, ako aj nositeľov verejného poistenia.

Pôsobnosť výboru vzťahuje sa aj na podniky, ústavy, fondy a iné zariadenia, ktoré vyššie uvedené subjekty spravujú, dotujú alebo ináč podporujú, na ktorých sú kapitálové alebo aj inak účastné, alebo za ktoré ručia, ako aj vôbec, kde toho verejný záujem vyžaduje.

V rámci kompetencie podľa ods. 1) výbor spolupôsobí pri príprave a spracovaní slovenskej časti rozpočtu, a s hľadiska úspornosti posudzuje všetky návrhy o ktorých má rokovať plénum Slovenskej národnej rady, alebo ktoré mu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prikáže na posúdenie s hľadiska úspornosti.

2) Dozor podľa bodu 1. vykonáva výbor v súčinnosti so Sborom povereníkov alebo s príslušnými jeho členmi ako aj v súčinnosti s Najvyšším kontrolným dvorom, a to bez ujmy práv a zodpovednosti Sboru povereníkov a jeho členov.

3) Podľa poznatkov získaných pri výkone svojej kompetencie môže výbor navrhnúť spôsoby odstránena získaných závad alebo nesprávností. V tom smere podáva zprávy Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a Predsedníctvu Sboru povereníkov.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Dám o prečítanom návrhu hlasovať, kto je za návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Prosím, hlási sa pán Dr. Beharka.

Člen SNR Dr. Ján Beharka: (z lavice).

Ja len formálne dávam na úvahu odsek 3 v druhom riadku "podľa poznatkov zistených" a nie získaných.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Správne, to je tlačová chyba, berieme ju na vedomie.

Dám o prečítanom návrhu hlasovať, kto je za návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady nech zdvihne ruku.

Konštatujem jednohlasne návrh za prijatý.

Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady pána Dr. Martinčeka, aby prečítal kandidátku na zvolenie úsporného kontrolného výboru.

Dr. Martinček (číta):

Kandidátka Úsporného a kontrolného výboru znie takto:

Výbor by mal 12 členov, a síce nasledujúcich pánov:

1. Pán Matej Bobrik, 2. Dr. Vladimír Brežný, ktorý by bol predsedom, 3. Štefan Janček, 4. Ing. Teodor Lipčík, 5. Pavol Pláňovský, 6. Peter Škodáček, 7. Belomír Sutoris, ktorý by bol zapisovateľom, 8. pán Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv, 9. František Čáp, 10. Arnošt Pšenička, 11. Dr. Ján Beharka a 12. Ján Bečko.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie prečítanej kandidátky navrhnutej Predsedníctvom Slovenskej národnej rady nech zodvihne ruku.

Konštatujem, že návrh kandidátky bol jednohlasne prijatý a konštatujem, že menovaní sú členovia úsporného a kontrolného výboru.

Pristúpime k voľbe Osídľovacieho výboru.

Prosím pána prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady Dr. Martinčeka, aby prečítal návrh Predsedníctva na svolanie Osídľovacieho výboru.

Dr. E. Martin Martinček: (číta).

Osídľovací výbor má mať 8 členov a má sa skladať z nasledujúcich pánov:

1. Anton Granatier, 2. Dr. Pavol Haljan, ktorý by bol zapisovateľom, 3. Vincent Kováč, 4. Ján Myjavei, ktorý by bol predsedom, 5. Jozef Malík, 8. Ján Ušiak, 7. Štefan Velgos a 8. Emil Rusko.

Podpredseda SNR pplk. Milan Polák:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie kandidátky tak, ako bola navrhnutá, nech zodvihne ruku. Konštatujem, že jednohlasne. Ďakujem a vyhlasujem menovaných pánov za členov Osídľovacieho výboru Slovenskej národnej rady.

Ďalším bodom programu je expozé povereníka financií k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1947. Prosím pána povereníka Dr. Mateja Josku, aby sa ujal slova.

Povereník financií Dr. Matej Josko:

Slávna Slovenská národná rada!

Kompetencia SNR vo veciach zákonodarných.

Oslobodená Československá republika po rozpočtovom provizóriu, ktoré trvalo do konca r. 1945, prikročuje už k schváleniu druhého celoštátneho rozpočtu a finančného zákona na rok 1947 a v jeho rámci aj k schváleniu rozpočtových potrieb Slovenska.

Pre postup v prerokovaní štátneho rozpočtu na rok 1946 bola nám smerodajná dohoda vlády Československej republiky s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady zo dňa 2. VI. 1945. Podľa bodu siedmeho, článku druhého tejto dohody medzi spoločné veci, ktoré sú vyňaté zo zákonodarnej moci Slovenskej národnej rady, patrí tiež štátny rozpočet, štátna závierka, štátny dlh ako aj kontrola hospodárenia štátu. Z tohto bodu ako aj z ostatných ustanovení dohody vyplýva, že Československá republika má byť jednotným colným a daňovým územím a tým aj jednotným hospodárskym celkom, i keď administratívne oddelene spravovaným v duchu moskoskej dohody a košického vládneho programu. Podľa toho Slovensko ako jednotné administratívne územie má sa zapojiť do rámca celoštátneho hospodárenia a nemá teda tvoriť osobitnú hospodáriacu jednotku so všetkými dôsledkami, ktoré by vytvorenie takejto osobitosti vyžadovaly. Boli sme si však hneď od počiatku vedomí medzery, ktorá vzniká vypojením Slovenskej národnej rady z tak dôležitého normotvorného aktu, akým je schválenie štátneho rozpočtu. Preto už pri prerokovaní štátneho rozpočtu na rok 1946 sme chceli rozpočet predložiť aj Slovenskej národnej rade, aby sme takto nepredbiehali riešeniu problému, s ktorým vyporiadať sa definitívne je vecou budúcej ústavy.

K tomuto prerokovaniu v Slovenskej národnej rade, najmä následkom rýchleho priebehu parlamentného prerokovania, z technických príčin už nedošlo. Rozpočet na rok 1946 bol preto predložený na schválenie Sboru povereníkov a Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ktoré orgány sa a rozpočtovými potrebami Slovenska podrobne zaoberaly.

Pre príslušnosť ústavného prerokovania štátneho rozpočtu na rok 1947, pokiaľ sa týka delenia kompetencie vo veciach zákonodarných medzi Národným shromaždením a Slovenskou národnou radou, nastala ďalšia podstatná zmena. Príslušnosť Národného shromaždenia v spoločných záležitostiach, a to v rozsahu uvedenom v článku druhom dohody z 2. júna 1945 bola vtelená do ústavného zákona zo dňa 11. apríla 1946, číslo 65 Sbierky. Rozsah príslušnosti bol publikovaný vyhláškou ministra vnútra zo dňa 18. apríla 1945, bola vtelená do ústavného zákona zo bola dohoda z 2. júna 1945 o príslušnosti Národného shromaždenia vo veciach štátneho rozpočtu ústavne legalizovaná. Ďalšie vymedzenie právomoci Slovenskej národnej rady vo veciach zákonodarných stalo sa dohodou predstaviteľov politických strán, sdružených v Národnom fronte Čechov a Slovákov, zo dňa 27. júna 1946. Podľa tejto dohody Slovenská národná rada môže vynášať zásadne len také normy vo forme zariadení, ku ktorým dá vláda svoj predchádzajúci súhlas. Touto dohodou sa ďalej predvída sjednotenie celého zákonodarstva na oboch častiach Republiky. Zo všetkých týchto ustanovení vyplýva, že podľa dnes platného stavu, vytvoreného doteraz uzavretými pražskými dohodami, jedine Národné shromaždenie je kompetentné schváliť finančný zákon a štátny rozpočet pre celé územie Republiky. Prerokovanie rozpočtu v Slovenskej národnej rade podľa toho môže mať teraz len informatívny charakter, čím sa má výrazne prejaviť aj želanie slovenských činiteľov, aby pri budúcom usporiadaní štátoprávnych vecí medzi Slovenskom a Českými zemiami boly príslušné zákonodarné orgány Slovenska aj do veci štátneho rozpočtu primeraným a zodpovedajúcim spôsobom zapojené.

Štruktúra štátneho rozpočtu.

Už pri hľadaní konštrukcie pre štátny rozpočet na rok 1946 boli sme postavení pred úlohu, akou formou túto vyriešiť, aby štátny rozpočet pri zachovaní svojej jednotnosti obsahoval aj zvýraznenie osobitného postavenia Slovenska, ktoré mu prisluší podľa moskovskej a košickej dohody, poťažne vládneho programu. Vyriešenie tejto otázky možno považovať za základný pilier v nažívaní Čechov a Slovákov v spoločnom štábe, lebo len tak budú odstránené všetky nedorozumenia v budúcnosti, keď sa vo vyčíslení rozpočtových potrieb a v spôsobe s ich hospodárením utvorí náležitá prehľadnosť a spravodlivá základňa. Domnievame sa, že vo finančnom zákone na rok 1946 sa nám toto podarilo vyriešiť uspokojivým spôsobom. Preto, aby som mohol naviazať na konštrukciu štátneho rozpočtu na r. 1947, budem vychádzať prv z rozpočtu na rok 1946.

Východiskom pre vyriešenie konštrukcie štátneho rozpočtu bola politická dohoda z 2. júna 1945, ktorá nebola dostatočne precizovaná, čo sa týka jej administratívno-technických dôsledkov a preto umožňovala rôzne, aj protichodné výklady. Dohoda spomína len zákonodarnú a výkonnú moc, nič však nehovorí o tom, v akej organizačnej forme majú byť spravované jednotlivé celky štátneho územia. Len článok ôsmy tejto dohody ustanovuje, že úprava finančného hospodárenia štátu a jednotlivých jeho územných celkov bude predmetom osobitnej dohody medzi vládou Republiky a Slovenskou národnou radou. Povereníctvo financií, súc si vedomé dôležitosti vyriešenia všetkých s týmto súvisiacich problémov, hneď od počiatku oslobodenia naviazalo s Ministerstvom financií spoluprácu, ktorá je naďalej prehlbovaná a stretla sa s úplným porozumením pre veci Slovenska aj u terajšieho ministra financií. O finančnom hospodárení štátu podľa článku ôsmeho uvedenej politickej dohody pripravili sme spoločne s Ministerstvom financií návrh zvláštnej dohody, na definitívnej textácii, ktorej sme sa ešte dňa 25. októbra 1945 dohodli. K jej platnosti sa vyžadoval len súhlas vlády a Slovenskej národnej rady. Hoci so slovenskej strany dohodu schválil Sbor povereníkov dňa 17. novembra 1945 a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v zasadnutí dňa 10. decembra 1945, do dnešného dňa nedošlo k schváleniu dohody so strany vlády. Bolo by zaujímavé zistiť, ktoré miesta znemožnily schválenie tejto dohody vládou. Pri vyhotovení návrhu štátneho rozpočtu sa však Ministerstvo financií pridržiavalo loyálne ustanovení dohody, i keď ešte nie právoplatnej. Tu sme vychádzali zo zásady, že osobitné potreby Slovenska včlenia sa do rámca celoštátneho rozpočtu a že s prostriedkami určenými pre Slovensko budú hospodáriť príslušné orgány na Slovensku. Je jasné, že skutočné a účinné prevádzanie výkonnej moci nemožno oddeliť od možnosti dispozície s finančnými prostriedkami, podmieňujúcimi skutočné vykonávanie jednotlivých úsekov administratívnej moci. Pokiaľ ide o príjmové hospodárenie, vychádzali sme zo zásady jednotnosti daňového a hospodárskeho celku celého územia štátu. V konečnom ich štádiu všetky príjmy plynú do jednej spoločnej pokladnice, i keď administratívne budú zachycované osobitne. Participácia Slovenska na štátnom hospodárení má byť zrejmá z prostriedkov, ktoré budú oddelene výhradné pre osobitné potreby Slovenska.

Majúc na zreteli spomenuté zásady, sme si boli vedomí, že primerané a úmerné hodnotenie participácie na rozpočtových prostriedkoch je možno dosiahnuť viac vo výdavkovom hospodárení, keďže v príjmoch v rámci jednotného hospodárskeho celku je daná veľká možnosť pre fluktuáciu a prelievanie daní výnosov a dôchodkov z jedného územia štátu do druhého, čo je tým väčšie pri nerovných hospodárskych, dopravných a výrobných podmienkach. Preto výsledky administratívneho zachytenia štátnych finančných príjmov nie sú bez náležitej korektúry spoľahlivým vodítkom pre určenie podielu na štátnom hospodárení jednotlivých územných celkov.

Štátny rozpočet vo svojom jednotnom celku delí sa na tri časti, od seba oddelené ako vo výdajovej tak v príjmovej stránke, a to na ústrednú časť, na zeme České a na Slovensko. Do ústrednej časti sú zapojené rozpočtové prostriedky orgánov a potrieb celoštátnych, ktoré nie sú osobitne zriadené ani pre zeme České ani pre Slovensko. Tu sú zahrnuté rozpočtové prostriedky pre prezidenta Republiky, Národné shromaždenie, Vládu Republiky, Ministerstvo zahraničia, Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo pre zahraničný obchod. Ďalej boly sem viac-menej z dôvodov technických zaradené aj výdavky na ústredia všetkých ostatných ministerstiev, hoci väčšina ministerstiev na Slovensku vykonáva len celkom nepatrnú pôsobnosť, keďže výkonnú moc na Slovensku v podstate vykonávajú príslušné povereníctva. Okrem týchto orgánov do ústrednej časti štátneho rozpočtu sú zapojené výsledky a potreby spoločných štátnych podnikov, a to Tabakovej réžie, Štátnej mincovne v Kremnici, Štátnej lotérie, Československej pošty, Československých štátnych dráh a Československých aerolínií, ktorých vedenie má byť z celoštátneho záujmu jednotné. Sem je zahrnutý ďalej i celý sjednotený štátny dlh Republiky. Ostatné štátne podniky podľa svojej povahy sú zapojené v časti rozpočtu zemí Českých a v časti rozpočtu Slovenska. Prv uvedené štátne podniky, zapojené do ústrednej časti rozpočtu sú spravované jednotne spoločnými orgánmi pri zabezpečení záujmov Slovenska, ostatné podniky sú regionálne spravované orgánmi jednotlivých územných celkov. Pomer Slovenska na ústredných výdavkoch nie je osobitne vyčíslený. Tento by sa dal vykonštruovať len tak, keby sa presne zistila povaha a výška jednotlivých výdavkov ústredného rozpočtu a ich vzťah ku Slovensku. Takto zistený výdavkový podiel Slovenska by sa mal porovnať s príjmami, ktorými Slovensko prispieva na úhradu ústredných výdavkov.

Konštrukcia štátneho rozpočtu na rok 1947, pokiaľ sa týka zásad shorauvedených, sa v podstate nezmenila oproti rozpočtu na rok 1946, i keď po stránke formálnej je odchylná. Formálny rozdiel nastal v tom, že sa jednotlivé časti rozpočtu, to jest ústrednej, zemí Českých a Slovenska vykazujú v kolónach vedľa seba súbežne, takže slovenská časť rozpočtu nie je od oboch predchádzajúcich čiastok oddelená. Všetky povereníctva so svojimi korešpondujúcimi ministerstvami tvoria jednotné kapitoly, len Slovenská národná rada a Predsedníctvo Sboru povereníkov tvoria osobitné kapitoly. Tým sa rozpočet stáva prehľadnejším a umožňuje ľahšie porovnávanie rozpočtových prostriedkov, určených na ten istý cieľ pre jednotlivé časti Republiky. Nejednotnosť v organizácii štátnej správy a v kompetencii jednotlivých rezortov v Českých zemiach a na Slovensku však znemožňuje mechanické porovnávanie potrieb jednotlivých rezortov a bez náležitej korektúry obraz aj skresľuje. Len postupom času, sjednotením predpisov o organizácii štátnej správy na celom území Republiky sa vytvorí jednotná organická stavba štátneho rozpočtu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP