Úterý 26. února 1946

Stenografický zápis o prielohu 16. zasadnutia pléna SNR la dňa 26. februára 1946.

Prítomní: 72 členov SNR, predseda Sboru povereníkov Karol Šmidke, povereníci: Dr. Samuel Belluš, Dr. Ivan Štefánik, Dr. Gustáv Husák, František Komzala, Dr. Ján Púll, Dr. Július Viktory.

Začiatok: 15. 20 hod. Koniec: 18. 30 hod.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá).

Slávna Slovenská národná rada! Otváram dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a konštatujem, že je usnášania schopná.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady dodatočne ospravedlnil člen Rady pán Gustáv Zeman.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o úprave právnych pomerov osôb, ktoré reemigrovaly do Českosloven-

skej republiky. Návrh bol pridelený výborom právnemu, hospodárskosociálnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o opatreniach súvisiacich s výmenou a odsunom obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti zo Slovenska. Návrh bol pridelený výborom právnemu, hospodárskosociálnemu a rozpočtovému.

Zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o zriadení Štátneho fondu pre poskytovanie pomoci účastníkom a obetiam bojov za slobodu a pozostalým po nich.

Zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o ochrane nájomníkov.

Zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o opatreniach súvisiacich s výmenou a odsunom obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti zo Slovenska.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje "účinnosť niektorých právnych predpisov, obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o úprave služobných a platových pomerov členov Sboru Národnej bezpečnosti.

(Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich cengá).

Prikročíme k rokovaniu o stanovenom programe. Prosím, aby slávna Slovenská národná rada vzala láskavé na vedomie, že prvý bod programu bude sa prejednávať po piatom bode, takže začneme s prerokovaním druhého bodu, to je zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu nariadenia o zriadení vodoprávnych, vodotechnických a vodohospodárskostavebných úradov. Zpravodajcom je pán člen Rady Július Gašperík, prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Július Gašperík:

Slávna Slovenská národná rada! Dostal sa mi údel, že po tretí raz som tu na tomto mieste, aby som sa ujal ako zpravodajca osnovy, ktorá sa týka organizácie vodohospodárskej služby na Slovensku. Dúfam, že dnes konečne azda sa nám predsa len

výsledok ukáže, že s takou trpezlivosťou prekonávame ťažkosti a budeme môcť túto otázku dať konečne pod strechu.

Slávna Národná rada! Kto by neuznal účelnosť vodohospodárskej služby, ktorá má nám upravovať vodné toky, má nám zvýšiť výnos pôdy, má nám hradiť bystriny, má nám stavať hrádze, má nám podávať dobrú pitnú vodu pre náš vonkov, a má nám organizovať meliorácie. Iste i ten najmenší sedliak si to veľmi dobre uvedomí, čo takáto služba preň znamená. Menovite vodohospodárske meliorácie, ktoré sú jednou čiastkou tejto vodohospodárskej služby, majú nesmierny význam pre naše pôdohospodárstvo. Vodohospodárskymi melioráciami zvyšujeme najmä produktivitu, snižujeme podnikateľské riziko a zabraňujeme živelným pohromám. Z hľadiska národohospodárskeho ich význam spočíva v tom, že nimi je zvyšovaná celková produkcia pôdohospodárska tak absolútne, ako aj relatívne po plošnej jednotke. Zvyšujeme nimi surovinovú základňu pre výživu obyvateľstva a pre priemysel. Vodohospodárske práce dávajú zamestnanie značnému počtu robotníkov, napríklad v minulosti v Československej republike priemerne denne bolo zamestnaných len pri melioráciách na 12 000 robotníkov. Ide tuná o niekoľko desiatok tisíc robotníkov, ktorým kultivácia pôdy a menovite meliorácia a úprava tokov poskytujú prácu. Na meliorovaných pozemkoch zvýši sa nám naturálny výnos, usnadní sa nám obrábanie pôdy, zlepšia sa nám osevne postupy. Podľa súkromnej ekonomiky je nám známe, že na meliorovaných pozemkoch priemerne zvýši sa výnos obilnín o 50%, výnos okopanín o 60% a výnos lúk až o 70%.. Lenže, keď sme teraz uvažovali o úprave vodohospodárskej služby a keď sme pozerali na dané okolnosti, v akých žijeme a na skúsenosti, ktoré sme cestami v zahraničí mohli získať, by sme mohli dať ďalšiu agendu našej vodohospodárskej službe, ktorá neni priamo zahrnutá v našej osnove, ale ktorú dať bude úkonom dotyčného rezortu. Túto ďalšiu novú agendu vidím v tom, žeby sme prikročili k sústavnejšiemu organizovaniu nášho horského hospodárstva, k zriaďovaniu povojnových hospodárstiev, zvaných kejdových. Hospodárstiev vo vysokých polohách, máme len v štátnych rukách na 30. 000 kat. jut. horských pasienok, ktoré nie sú dobre upravené z toho dôvodu, že voda potrebná k

týmto pašiekam, poťažne ich porastu nie je spútaná, nebola táto agenda dosiaľ vykonávaná. Kto cestuje popod Tatry vidí, v okolí Važca a Štrby takzvané nardety je to kremičitou kyselinou naplnená takzvaná škuta, čiže smilka tuhá, ktorá nám tam rastie a iste, že nám nerobí ozdobu. To sú horské pasienky, ktoré by bolo možne cestou kejdového hospodárenia a za pomoci vody na širšom podklade zveľadiť tak, aby sme mali krásnu zeleň, krásne lúky, krásnu záhradu, krásny zelený obrus. Toto je možné, keď zapneme ďalšie úkoly na túto službu, ktoré nám čas prináša. Dámy a pánovia, toto je každému i tomu najmenšiemu sedliakovi všeobecne známe. Nebolo snáď jasné niektorým pánom členom to, prečo sa tieto vodohospodárske úrady rozčleňujú na tri úrady, a síce na Štátne vodoprávne úrady, ktoré sú vrchnostenským samostatným orgánom, ktoré nám vydávajú výmery a rozhodnutia. Potom na štátne vodotechnické úrady, ktoré nám vykonávajú funkciu odborného znalca. Majú právo sa odvolať proti výmeru, rozsudku, keby v tom výmere vodoprávneho úradu nebol braný ohľad na mienku odborného znalca. Toto je ten druhý úrad.

Tretí je Štátny vodohospodárskostavebný úrad, ktorý má tú funkciu, že podľa schválených plánov stavia.

Nebolo možno tieto tri úrady slúčiť, pretože, ak chceme odvolanie, apelát podať, musíme ho podať na takú inštitúciu, ktorá je neodvislá od tej, v ktorej sa apelacia podáva.

V dôsledku toho sú tu Štátny vodoprávny, Štátny vodotechnický a Štátny vodohospodársko-stavebný úrad, ktoré sú v predloženej osnove samostatne uvedené. Bola tuná formálna závada predtým v tom, že slávna Národná rada žiadala, aby sa vyžiadal súhlas Ministerstva zemedelstva a Ministerstva dopravy a verejných prác k tejto osnove. Toto sa konečne stalo a dovolím si uviesť a citovať prípis, ktorý mám z Ministerstva dopravy a verejných prác zo dňa 16. februára 1946.

"Ministerstvo dopravy a verejných prác uznáva naliehavú potrebu, aby čo najskôr na Slovensku bola organizovaná štátna vodoprávna, vodotechnická a vodohospodárskostavebná služba takým spôsobom, aby riadne mohla plniť jej uložené úkony a nemá zo svojho rezortného hľadiska proti tomu, aby bola táto služba zriadená, žiad-

nych námietok. Ministerstvo dopravy a verejných prác súhlasí s osnovou tak, ako bola Povereníctvom pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu navrhnutá. "

Ministerstvo zemedelstva dalo súhlas k osnove listom zo dňa 18. februára 1946 v tomto znení:

,, K žiadosti Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, v ktorej je požadované stanovisko Ministerstva zemedelstva k osnove povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu o zriadení vodoprávnych, vodotechnických a vodohospodárskostavebných úradov pre územie Slovenska sa sdeľuje, že s ohľadom na terajšiu naliehavú potrebu súhlasí Ministerstvo zemedelstva s navrhnutou osnovou nariadenia Slovenskej národnej rady.

Ministerstvo zemedelstva zásadne súhlasí vzhľadom k tomu, že ide o činnosť, ktorá bola kedysi pričlenená do kompetencie bývalých župných úradov na Slovensku. "

V oboch prípadoch je pritom podotknuté, že toto nariadenie nesmie prejudikovať, poťažne ovplyvniť azda celoštátny vodohospodársky zákon, keď príde k celkovej úprave tejto služby a kodifikácii vodného zákona platného v Čechách a platného na Slovensku.

Po tomto osvetlení, ktoré som tu podal a po odstránení týchto formálnych prekážok, ktoré nám stály v ceste, že sme túto osnovu dosiaľ nemohli dať pod strechu navrhujem, aby plénum Slovenskej národnej rady túto osnovu schválilo. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Dr. Falťan.

Člen SNR Dr. Michal Falťan:

Slávna Slovenská národná rada! Žiadali sme už dvakrát, aby tento návrh bol stiahnutý s rokovania pléna Slovenskej národnej rady preto, že sme považovali za potrebné, aby táto otázka bola upravená celoštátne, nakoľko ide o utvorenie nových úradov. Vzhľadom na to, že obe zainteresované ministerstvá - Ministerstvo dopravy a verejných prác a Ministerstvo zemedelstva - zaujaly k tejto osnove kladné stanovisko, prehlasujem za Klub Komunistickej strany, že za túto osnovu budeme hlasovať a že ju vítame. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Nakoľko nikto, rozpravu pokladám za ukončenú a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy pána zpravodajcu, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľné, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu tretieho bodu programu, to je zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia, ktorým sa doplňuje a pozmeňuje nariadenie č. 107/1945 Sb. n. SNR o dočasnej úprave štátnej starobnej podpory. Zpravodajcami sú pán člen Rady Dr. Pavol Haljan a pán člen Rady Ivan Frlička.

Prosím prvého zpravodajcu p. Dr. Haljana, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Starobné podpory boly na území Československej republiky po prvýkrát zavedené zákonom č. 43/1929 Sb z. a n. Podľa tohto zákona dostávali československí štátni príslušníci 500 korún ročne, ktorí dňa 1. júla 1926 dosiahli, alebo prekvočili 60. rok svojho veku, a ktorí by povahou svojho životného povolania, boli účastní poistenia pre prípad invalidity a staroby, buď podľa zákona č. 226/1924 Sb., alebo podľa zákona 148/1925 Sb. Prirodzenou úmrtnosťou ubúdalo na percipientoch, nakoľko podľa horeuvedenej textácie noví nepribúdali. Najmladší percipient bude mať tohto roku 80 rokov. Keďže táto suma i s príplatkom obce 10 až 20 % za terajšej hospodárskej situácie bola iba almužnou, prikročila Slovenská národná rada k novej úprave štátnych starobných podpôr. Stalo sa tak nariadením č. 107, 1945 Sb. n. SNR Toto nariadenie bolo len dočasnou úpravou dnešného stavu, lebo sa očakávalo, že vec bude upravená celoštátne, ako to bolo prisľúbené na rokovaní na Ministerstve sociálne i starostlivosti a ochrany práce v júni 1945.

Vec je pre Slovensko veľmi súrna, lebo na území Čiech a Moravy táto podpora bola dvakrát zvyšovaná, nariadením č. 226/ 1940 Sb. a nariadením č. 164/44 Sb.

Na Slovensku bola táto otázka upravená nariadením č. 107/1945 Sb. nar. SNR, v ktorom sme sa odchýlili od zásady zák.

č. 43/1929 Sb. z. a n. a udelenie štátnej podpory sme neviazali na tých, ktorí prekročili 60. rok veku k 1. júlu 1929, ale táto podpora sa poskytla všetkým osobám vyše 65 ročným.

Dôvody preto boly nasledovné: na Slovensku je asi 2, 862. 000 ha zemedelskej pôdy okrem lesov a 455. 000 poľnohospodárskych závodov. Na jedno hospodárstvo pripadá priemerne 6. 3 ha pôdy, po odpočítaní pasienkov nie celých 5 ha pôdy.

Keď podľa tohto usudzujeme na sociálnu skladbu obyvateľstva poľnohospodárskeho zamestnania, vidíme, že je niekoľko 10 tisíc deputátnikov a trvalých poľnohospodárskych robotníkov, že podstatnú časť obyvateľstva poľnohospodárskeho zamestnania tvoria vlastníci poľnohospodárskej pôdy vo výmere do 2 hektárov. To je asi 180. 000 poľnohospodárskvch podnikov, ktoré predstavujú spolu asi 700. 000 obyvateľov. Ťažko je povedať o tejto skupine, že sú to všetci roľníci. Títo sa živia čiastočne námezdnou prácou v poľnohospodárstve, ako drevorubači alebo sezónni robotníci, alebo sa zaoberajú domáckou výrobou. Svoje existenčné minimum musia doplňovať vyhľadávaním príležitostných zárobkov, mimo vlastného roľníckeho podnikania. Hoci do tejto skupiny patrí asi 40% našich poľnohospodárov, vlastnia však necelých 6% poľnohospodárskej pôdy. Najväčšou složkou v roľníctve sú maloroľníci s výmerou pôdy od 2 do 10 hektárov. Sem patrí asi 220. 000 poľnohospodárskych závodov, čo je skoro polovica všetkých a predstavuje asi 850. 000 obyvateľov. Vieme, že aj z tejto skupiny našich štatistických roľníkov značná časť musí hľadať zdroj zárobku mimo vlastného hospodárstva. A len 1/10 roľníkov tvorí strednú hospodársku vrstvu, sebestačnú z vlastného hospodárstva. Pravda, sem patrí len asi 45. 000 hospodárstiev. Je teda zrejmé, že mnohí takzvaní roľníci pracovali námezdné už či rukou alebo poťahmi pri svážaní dreva z lesov, atď. Poistení sociálne neboli a tak mnohí na starosť nemajú z čoho žiť, lebo skromné polia odovzdali svojim deťom a sami nemajú starobný dôchodok od sociálnej poisťovne. V mesiaci decembri 1945 Ministerstvo ochrany práce a sociálnej starostlivosti predložilo Dočasnému národnému shromaždeniu osnovu zákona, ktorou len pre územie Čiech a Moravy zákonom č. 43/1929 zvyšuje podporu na 6. 000 korún ročne, poťažne ak ide o

osoby v spoločnej domácnosti žijúce, ktoré nie sú trvalé tak bezmocné, že by potrebovaly pomoc druhej osoby, na 3. 500 korún ročne. Ovšem príplatok obce podľa tejto ich úpravy neriadi sa touto zvýšenou podporou, ale vymeriava sa podľa úpravy, prevedenej vládnym nariadením č. 164/ 1944. Táto úprava platná však len v zemiach českých je teda uzákonená zákonom č. 155/1945 Sb. Naša úprava z roku 1945 je síce výhodnejšia z toho hľadiska, že každý chudobný starec, ak splní všetky predpoklady, môže dostať od 65. roku starobnú podporu. Nevýhoda je však v tom, že podpora činí len 1. 440. - korún ročne. My sme boli opatrní pri zvyšovaní podpory, aby sa nepredišla finančne neúnosnou úpravou spoločná celoštátna úprava. Teraz, keď pre české zeme pre určité osoby sú starobné podpory zvýšené, je treba z dôvodu sociálnej spravodlivosti i u nás tak urobiť. Pravda, nemôžeme všetkým osobám uvedeným v § 1 nariadenia č. 107/ 1945 Sb. nar. SNR priznať 6. 000 korún ako podporu ročne, pretože znamenalo by to veľké finančné zaťaženie. V roku 1938 bolo na celom území Slovenska 39 osôb, ktoré poberaly podporu podľa zákona 43/ 1929 Sb., najmladší z ktorých má toho roku 80 rokov. Nateraz sa odhaduje počet percipientov podpory podľa nariadenia 107/1945 Sb. n. SNR na 9. 000 až 10. 000, presné dáta však ešte nie sú, takže nevieme presne určiť, koľkým osobám z územia, ktoré bolo aj okupované Maďarmi sa tiež táto podpora prizná. Zvýšenú rentu, teda 6. 000 korún bude používať podľa predbežných odhadov asi 6. 000 osôb. Právny výbor osnovu na svojom zasadnutí prerokoval, uznal ju za naliehavú a doporučujem ju preto za právny výbor slávnej Slovenskej národnej rade k schváleniu. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prosím referenta p. člena Rady Frličku, aby sa ujal slova.

Člen SNR Ivan Frlička:

Slávna Slovenská národná rada! Návrh povereníka sociálnej starostlivosti, ktorý má upraviť starobné podpory je vlastne novelizovaním nariadenia SNR z roku minulého, nar. č. 107. Nakoľko predrečník dodatočne objasnil dôvody, pre ktoré tento návrh sa predkladá, nepovažujem za potrebné sa rozširovať o veci, mám len po-

vinnost oznámiť, že hospodársko-sociálny výbor dňa 19. t. m. podrobne prerokoval návrh a usniesol sa navrhnúť ho plénu k schváleniu.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenej zpráve, kto sa hlási k slovu? Prosím, člen Rady pán Dr. Ing. Lánczény.

Člen SNR Dr. Ľudovít Linczény:

Panie a páni! Vítam pozmeňujúci návrh pôvodného nariadenia SNR, ktorý je zas opravou československého zákona o starobnej podpore. Spomínam to preto, že i toto nariadenie možno bude zas podkladom celoštátneho podobného riešenia starobnej podpory. A tu treba konštatovať, že Slovenská národná rada, ako tak často, prichádza iniciatívne, čo dosvedčuje jej sociálne cítenie o tých najslabších, ktorí nemôžu za to, že boli vyradení z pracovného procesu. Panie a páni! Verte, je ťažký život človeka, ktorý bez vlastnej viny stáva sa upracovaný, obtiažou a príťažou svojho najbližšieho okolia. A tu Slovenská národná rada chce týchto bývalých pracovníkov odmeniť aspoň tým, že im dá aspoň malý príspevok výživy, bez toho, aby ich urazila almužnou. Dúfam, že nikto nebude z Vás proti tomu a že nikto nebude považovať tento príspevok za zbytočný. Verte mi zaslúžia si títo vyradenci ľudskej spoločností tejto podpory a doprajme im, panie a pánovia, trocha toho úslnia, aby aj tí, ktorí nemôžu zato, že bývalé pracovité ruky sa stály starecký trasľavé, aby aj pre týchto vyradených veteránov práce platilo heslo: Hoden je delník mzdy svojej. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, ukončujem rozpravu a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy prednesenej pánmi zpravodajcami, nech zodvihne ruku. Je to väčšina, vyhlasujem osnovu nariadenia za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 4. bodu programu, ktorý je zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia, ktorým sa predlžuje účinnosť niektorých právnych predpisov obmedzených na stav brannej pohotovosti štátu. Referentom je pán člen Rady Dr. Haljan. Prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Vládnou vyhláškou čís. 162/1946 Sb. skončil sa stav brannej pohotovosti štátu dňom 31. decembra 1945. K tomuto kroku viedly našich vládnych činiteľov predovšetkým dôvody úsporné, avšak toto zrušenie je nesporne aj znakom konsolidácie našich vnútorných pomerov. Toto rozhodnutie však hlboko zasiahlo našu vnútornú administratívu, ktorá na základe niektorých noriem, zakladajúcich sa práve na brannej pohotovosti štátu ďaleko pružnejšie a pohotovejšie mohla v prípade potreby zakročiť a riadiť náš hospodársky život. Samozrejme, že u nás vzhľadom na vojnou veľmi poškodené hospodárstvo, musíme ešte i terajší stav kvalifikovať ako mimoriadny. Ešte aj dnes musíme ťažko zápasiť so zásobovaním nášho obyvateľstva priemyselnými produktami, potravinami, atď. a tu vydávanie akýchkoľvek príkazov bolo by iluzórne, keby naše správne orgány povereníctiev - napríklad Povereníctva výživy a zásobovania alebo Povereníctva priemyslu a obchodu - nemalý možnosť vydávať také príkazy, ktoré doteraz na základe zákona č. 21/1942 Sl. z., č. 51/1942, v znení zákona č. 21/1943 Sl. z. a najmä uplatnením ústavného zákona č. 100/3942 Sl. z. umožňovaly našim orgánom riešiť pružne všetky naliehavé otázky mzdovej politiky, verejného zásobovania, usmerňovať celú výrobu v prospech verejný. Norma uvedená pod bodom f) predmetného návrhu zák. č. 254/1942 Sl. z. v znení nar. č. 127/1945 Sb. nar. SNR, je dôležité pri riešení terajšej bytovej krízy, o ktorej iste SNR bude mať príležitosť hovoriť, a o ktorej bude nutné hovoriť. Pri tejto príležitosti dovoľujem si poukázať ako právnik na neudržateľný stav v našej zásobovacej agende. Zásobovanie, aby mohlo byť prevádzané riadne, musí riadiť a mal by riadiť jeden ústredný orgán

Túto agendu však u nás vykonáva niekoľko úradov. Na základe ústavného zákona č. 100/1942 Sl. z. a nariadenia č. 5/ 1945 Sb. nar. SNR vykonáva túto pôsobnosť Povereníctvo pre výživu a zásobovanie a Povereníctvo pre priemysel a obchod. Presné vymedzenie agendy oboch povereníctiev uskutočnené je len via facti, zachováva sa stav, utvorený v Košiciach. Okrem toho liečivá napríklad distribuje Povereníctvo pre zdravotníctvo, mnoho tovarov


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP