Čtvrtek 7. února 1946

veľkostatok á dnes veľkostatkármi sú nútení, aby sa stali tam sluhami, bírešmi. (Masy z lavíc: "K veci, to takto nemožno rozprávať!")

Podpredseda SNR Dr. Horváth (cengá): Príďte si potom pohovoriť! (Hlasy z lavíc: "Nemá smyslu, aby sa takto hovorilo!")

Člen SNR Podhoranyi:

Ideme ďalej. Spomenul som že sa konfiškuje pôda v Maďarsku, kým na Slovensku veľkostatkári maďarskí sú chránení, pôda sa im neberie vzdor tomu, že je -desaťkrát a i viac dokázané ich národnostné smýšľanie a ich národnosť. Áno, toto sme povinní dnes tuná duplikovať a hovoriť, lebo to kričí celý slovenský národ, zem dajte nám do rúk! Stojíme pred novou jarnou sezónou, treba orať a my nemáme dneska možnosť nášmu roľníctvu povedať: "Poď, a pracuj!"

A takto mohli by sme ísť s mnohými ukážkami ďalej. Avšak i iné ideové cesty nás viažu. Slovensko pred ôsmimi rokmi zradilo tiež cestu, ktorú kedysi slávne sľubovalo a ktorá sa nám tuná jasne rysovala. Spomenieme dobu Vajanského. A jeho slovami naznačíme, ako to u nás vyzeralo.

"Ach, darmo u nás v poplach bije zvon. Hlas jeho umre v granitovej stráni. Nadarmo zuní v búrnej piesni tón, nás pred záhubou nikto nezachránil"

Takto, hla spieval Vajanský v dobe, keď u nás bolo najhoršie. I s českej strany vtedy sa ozýval veľký národovec Ján Neruda a spieval:

"Slovensko, Slovensko, matka naše plače, a Tvůj zpěv po horách jak veselé ptáče.

(Hlasy: "K veci!")

Matka plače, volá, kde si dcéro moje, a ta z dálky volá, nejsem více Tvoje.

Kdo, když matka plače, veselé si zpívá, kdo, když matka volá, smutné jen se díva, kdo se zříká vlastní matky svoji, toho se i samo slunce dotknout bojí. "

(Hlasy: "K veci!" A protesty členov DS ,, to sem nepatrí, skončiť" atď. )

Podpredseda SNR Dr. Horváth (cengá): Prosím rečníka, aby sa neodchyľoval od predmetu. (Potlesk členov DS. )

Áno, je tu dôkaz ciest z minulosti, keď sme sa uchýlili a dnes nový dôkaz ciest,

ako vážne neberieme nové cesty, ktoré stoja pred nami. Áno, zdôrazňujeme to, že pri všetkej výstavbe Československa, pri výstavbe nášho Slovenska, pri výstavbe vicinálnych ciest, musíme zameriavať na jednu ideovú cestu, ktorá nás bude viesť od Prahy do Moskvy. (Potlesk niekoľkých členov KSS. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Hlási sa ešte niekto k slovu? Pán člen Rady Kapišovský.

Člen SNR Vasil Kapišovský:

Slávna Slovenská národná rada! Návrh o vicinálnych cestách dotýka sa najviac, ako tuná bolo spomenuté, východného Slovenska a zvlášť našich ukrajinských okresov, kde je veľmi málo štátnych ciest a pomerne najviac vicinálnych ciest a to vo veľmi biednom stave. Preto tento návrh v mene Klubu ukrajinských členov našej Slovenskej národnej rady vítam, ale súčasne prosím pána povereníka dopravy, aby pri oprave týchto ciest prednostne boly vzaté do úvahy cesty na východnom Slovensku, kde aj teraz máme veľa ľudí bez zamestnania a ľudí poškodených vojnou tak, že nemajú možnosť zárobku, ba dokonca máme spustu takých dedín, kde si nemôžu ani svoje prídely vybrať, lebo nemajú kde zarobiť. Preto by sme prosili, aby bolo toto vzaté na vedomie a pri prevádzaní opravných prác aby boly naše okresy v prvom rade vzaté do úvahy. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

K slovu sa nikto viacej nehlási, zaklučujem rozpravu, prosím pána zpravodajcu Dr. Husáka, aby sa ujal záverečného slova.

Povereník dopravy a verejných prác Dr. Gustáv Husák:

Slávna Slovenská národná rada! K pozmeňovaciemu návrhu, ktorý tuná bol daný, len na vysvetlenie uvádzam toľko: Nie je tým mienená, tým formulovaním § 5 odsek 3, nejaká sociálna diskriminácia vicinálnych cestárov, ale mysleli sme na praktické ťažkosti, s ktorými by sme zápasili, keby sme po stránke nemocenského a hlavne penzijného poistenia ich teraz zrovnoprávnili. Všetkým je Vám dobre známe, je behom niekoľko mesia-

cov pravdepodobne bude prevedené sjednotenie celého sociálneho poistenia a zavedenie takzvaného poistenia národného. Čo by to znamenalo, keby sme prijali návrh pána člena Rady Forinta po stránke nemocenského poistenia? Aj tak sú štátni zamestnanci aj ostatní dnes v Ústrednej sociálnej poisťovni. Rozdiel by bol iba po penzijnej stránke. Doteraz všetci títo cestári boli u Ústrednej sociálnej poisťovne. Tak my by sme museli, ak by bol prijatý protinávrh, všetkých, týchto cestárov od Ústrednej sociálnej poisťovne odčerpať, prepočítavať celé tie roky, ktoré tam boli a zriadiť celkom zvláštny špeciálny penzijný fond pre nich, pretože oni nie sú štátnymi zamestnancami, nebudú na nich platiť penzijné predpisy a museli by sme pre tých asi 1000 ľudí zriadiť špeciálny penzijný fond, z ktorého by ich penzie boly platené. Toto všetko, tá technická robota by trvala najmenej päť-šesť mesiacov a v tej dobe dúfame, že celé národné poistenie bude prevedené, tak by sme robili úplne technicky zbytočnú prácu. Ja preto sa prihováram za pôvodný návrh, ktorý, hovorím, nesleduje ich zhoršenie, naopak len uľahčuje tuná veľkú komplikovanú robotu a za niekoľko mesiacov postaví ich úplne na ten istý základ. K ostatným námietkam, ktoré boly tuná vznesené, pokiaľ sa dotýkajú osnovy samej, som už spomenul, že sme si vedomí katastrofálneho stavu ciest v niektorých okresoch, to je jednak východné Slovensko, ale nie je to len východné Slovensko, sú to i cesty oravské, sú to i cesty hlavne v tých horských okresoch, hlavne v tých chudobných okresoch, ktoré za doterajšieho stavu nemohly a nemalý z akých prostriedkov si cesty opraviť. Pochopiteľne pri stanovení programu cestného, pri stanovení programu našich prác na opravy, budeme najmä na tieto okresy, ktoré sú najzanedbávanejšie, hlavný dôraz klásť.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prosím pána člena Rady Forinta, aby sa osvedčil, či trvá na svojom pozmeňovasom návrhu.

Člen SNR Forint:

Po vysvetlení situácie pánom povereníkom, odvolávam svoj pozmeňovací návrh.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prikročíme preto k hlasovaniu o návrhu. Kto je za návrh tak, ako bol prednesený pánmi zpravodajcami, nech zdvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.

K slovu sa prihlásil podpredseda Národnej rady Holdoš k technickému návrhu.

Podpredseda SNR Ladislav Holdoš:

Slávna Slovenská národná rada! Po dohode Klubov navrhujem, aby k dnešnému programu pribrali sme ešte niektoré body z programu zajtrajšieho zasedania, a síce: Bod 1. Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka dopravy a verejných prác na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon o zriadení Slovenského leteckého sboru. Ďalej bod 6. Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na vydanie nariadenia o úprave služobných a platových pomerov obvodných horárov. Ďalej bod 7. Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pôšt na vydanie nariadenia o zriadení riaditeľstiev pôšt.

Návrh tento dávam z toho dôvodu, aby sme lepšie využili ešte čas na dnešnom zasadnutí.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

V smysle odseku 2 § 25 nášho rokovacieho poriadku dávam hlasovať o tomto návrhu. Kto súhlasí s návrhom pána podpredsedu Holdoša, nech zdvihne ruku. To je väčšina, pokračujeme teda v rokovaní.

Ďalším bodom programu je zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka dopravy a verejných prác na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon o zriadení Slovenského leteckého sboru. Prosím pána zpravodajcu Dr. Paulínyho, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Ilja Paulíny-Tóth:

Slávna Slovenská národná rada! Slovenský letecký sbor, zriadený zákonom č. 312/1940 Sl. zák., bol orgánom pre vojenskú leteckú predvýchovu, letecký výcvik a pestovanie športového lietania príslušníkov HG, HM, FS a DJ. Nové pome-

ry vyžadujú zrušenie tohto sboru, lebo jeho činnosť bola viazaná iba na príslušníkov uvedených organizácií, ktoré podľa nariadenia č. 4/1944 Sb. nar. SNR boly zrušené. Agenda civilného letectva bola nariadením č. 182/1944 prenesená z Ministerstva národnej obrany na Ministerstvo dopravy a verejných prác. Teraz je to Povereníctvo dopravy a verejných prác a podľa zákona č. 172/1925 Sb. zák. a nar. pôsobnosť vo veciach športového letectva ako vec civilno-letecká patri do kompetencie Povereníctva dopravy a verejných prác. Na toto Povereníctvo sa prenáša aj všetok majetok zrušeného Slovenského leteckého sboru, nakoľko tento bol skoro výlučne získaný zo štátnych prostriedkov. Výbory právny a rozpočtový na zasadnutí konanom 16. novembra 1945 tento návrh prijaly a predkladajú ho plénu Slovenskej národnej rady na schválenie.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Nehlási sa nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu tak, ako bol prednesený zpravodajcom, nech zdvihne ruku. To je väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Ďalším bodom je zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na vydanie nariadenia o úprave služobných a platových pomerov obvodných horárov. Zpravodajcom je pán člen Rady Lipták.

Člen SNS Ladislav Lipták:

Slávna Slovenská národná rada! Keď si dovoľujem predložiť Vám osnovu nariadenia o úprave služobných a platových pomerov obvodných horárov na schválenie, tlmočím nielen dávnu túžbu týchto horárov, ktorí vykonávajú ťažkú službu pre štát a národ, chránia národný majetok, dozerajú nad tým, aby sa v lesoch hospodárilo podľa hospodárskych plánov, ale tlmočím aj požiadavku odbornej správy malolesov, ktorá je v rukách štátu.

Táto odborná správa, ktorá shrnuje v sebe zveľadenie a ochranu malých lesov, Mávne obecných, želiarskych, urbárskych a iných, v dávnejšej dobe robila vera starostí štátnej administratíve a len

vydaním lesného zákona nastalo uspokojivejšie a účinnejšie vyriešenie tohto problému prevzatím spomenutých lesných objektov do štátneho spravovania. Tento zákon, najmä pokiaľ sa týka odbornej správy týchto lesov, dobre sa osvedčil, avšak len do tých čias, kým správa týchto lesov v roku 1922 nebola zadelená do politickej správy a spojená so štátnou lesnou dohliadcou, čiže inšpekčnou službou a kým personál tejto služby z dôvodov úsporných nebol nadmierne restringovaný.

Podľa terajšieho stavu predmetnej služby lesní úradníci, pridelení k okresným národným výborom, obstarávajú štátny dozor nad lesmi a zároveň vykonávajú odbornú správu lesov spravovaných štátom podľa lesného zákona. Odborná lesostrážna služba bola dosiaľ v týchto lesoch organizovaná podľa platných predpisov tak, že pre výkon tejto služby boli zamestnaní lesnými majiteľmi spoločne platení a vydržiavaní obvodní horári, ktorí boli služobne podriadení súčasne štátnym okresným lesným správam, poťažne okresným úradom a toho času, okresným národným výborom.

Služobný pomer týchto obvodných horárov je upravený "Horárskou a hájnickou úpravou" vydanou vyhláškou bývalého krajinského prezidenta v bývalom Krajinskom vestníku.

Na základe týchto pravidiel bol zriadený jednotný Horársky fond, spravovaný u bývalého Krajinského úradu, do ktorého majitelia lesov platia za spoločnú odbornú ochranu ich lesov horárske príspevky.

Správu spomenutého Horárskeho fondu prevzalo po oslobodení Slovenska Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a spomenuté horárske príspevky vyrubuje každý rok majiteľom lesov primerane k ročnému nákladu na ochrannú službu.

Z tohto Horárskeho fondu, ktorý predstavuje úhrn ročných horárskych príspevkov, boly hradené doposiaľ všetky osobné a vecné výdavky obvodných horárov. Pritom treba poznamenať, že ustanovizne obvodných horárov je účastná väčšia čiastka majiteľov lesov v štátnej správe, presne lesy o výmere 386. 659 ha, kým menšia čiastka majiteľov, rezultujúca z väčších obcí a lesných kompossessorá-

tov s výmerou lesov 90. 710 ha, zamestnáva vlastných kvalifikovaných horárov samostatne.

Hoci títo obvodní horári sú ustanovení podľa platných predpisov len pre ochrannú službu lesov, ktoré spravuje štát, pre veľké služobné zaťaženie a nedostatok personálu používajú ich lesné oddelenia okresných národných výborov aj k vykonávaniu štátnej lesnej služby dohliadacej v malých lesoch, ktorú prácu by mali konať výlučne štátni zamestnanci, nakoľko ide o výkon štátnej administratívy. V dôsledku toho obvodní horári vykonávajú už aj teraz niektoré úlohy štátnej správy, najmä úlohy stanovené predpismi o, dočasnej ochrane lesov, ako je dozor nad zachovávaním hospodárenia v lesoch podľa lesných hospodárskych plánov, nad zalesnením vyrúbaných lesov, vykonávajú ďalej opatrenia štátnej správy, smerujúce k zamedzeniu vzniku alebo rozšírenia lesných požiarov a škodlivého hmyzu, spoluúčinkujú ďalej pri lesných trestných opatreniach. Táto deľba práce je z dôvodov úspornosti tak pre štát, ako aj pre majiteľov malých lesov účelnejšia, nakoľko horári vo svojom obvode pri výkone svojej vlastnej služby súčasne obstarávajú aj dozor nad malými lesmi súkromnými.

Poštátnenie obvodných horárov javí sa

nutným aj z týchto dôvodov:

Zvýšenie a zintenzívnenie lesnej produkcie, čiže zveľadenie malých lesov, je eminentným záujmom národohospodárskym. Za tým účelom treba prikročiť v miere čo najväčšej k zalesneniu značných neúrodných, zanedbaných a spustlých pozemkov, k zriadeniu lesných školiek, potrebných k výrobe lesných sadeníc, ďalej k zalesneniu a náprave starých zalesňovacích nedostatkov, najmä v lesoch súkromných. Ďalej treba v záujme kvalitatívneho zvýšenia lesnej produkcie previesť melioráciu porastov, intenzívnejšie pestovanie porastov potrebným častým pestebným zásahom. V súvislosti s týmito úlohami treba zvýšiť a sprísniť ochrannú službu v záujme účinnejšej ochrany lesov a lesnej výroby.

K plneniu spomenutých úloh musí byť po ruke lesný personál, ktorý je úplne neodvislý od majiteľa lesa. je podriadený štátnej správe a ako štátny zamestnanec môže byť všestranne použitý.

Pri predmetnej osnove ide v podstate o to, aby obvodní horári, ktorí - ako som už spomenul - vykonávajú značnú funkciu štátnej správy, boli v každom ohľade zrovnoprávnení s ostatnými štátnymi zamestnancami.

Pritom poznamenávam, že štátnu pokladnicu navrhovaná úprava nijako nezaťažuje, nakoľko výdavky osobné a vecné, spojené s horárskou službou, aj naďalej budú hradené z príspevkov lesomajiteľov. Ohrň týchto príspevkov, ktorých výšku určuje každoročne Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, vystačí na krytie všetkých výdavkov, spojených s novou úpravou služobného poriadku obvodných horárov. Pritom slávna Slovenská národná rada prijatím tejto osnovy odčiňuje doterajšie nespravodlivé služobné postavenie obvodných horárov.

Zo všetkých uvedených dôvodov navrhujem za právny a rozpočtový výbor, aby osnovu slávna Slovenská národná rada bez zmeny prijala.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu, tak ako bol prednesený zpravodajcom? To je väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie SNR.

Posledným bodom nášho dnešného programu je zpráva právneho a rozpočtového výboru návrhu povereníka pôšt na vydanie nariadenia o zriadení riaditeľstiev pôšt.

Prosím pána zpravodajcu Dr. Haljana, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! V smysle Pražskej dohody, kde oficiálni zástupcovia českých a slovenských politických strán upravili aj jednotné riadenie štátnych podnikov, v smysle tejto dohody predkladá povereník pôšt návrh na vydanie nariadenia o riaditeľstvách pôšt na Slovensku. Táto matéria bola upravená doteraz zákonom 35/1940 Sl. zák., a to nevyhovujúcim spôsobom, nakoľko agendu aj správneho orgánu aj dozorčieho orgánu vykonával ten istý úrad, t. j. teraz Povereníctvo pôšt Samozrejme toto hodne zaťažovalo a zaťažuje agendu Povere-

nícva pôšt, ktoré sa musí starať predovšetkým o závažné veci, o organizáciu pôšt a o všetky veci, ktoré vyplývajú z dozorčej činnosti. Samozrejme veci bagateľné a malé zbytočne zaťažovaly vedúcich úradníkov pôšt Predmetná osnova toto chce odstrániť tým spôsobom, že zriaďuje dve inštancie, a to Riaditeľstvo pôšt. ako správny orgán podniku poštového, a dozorčí orgán - Povereníctvo pôšt, ktoré bude vykonávať dozor nad týmito podnikmi. Podobná úprava už je urobená aj pri podniku Štátne železnice.

Predmetný návrh má súčasne však aj výhodu inú. Ide totiž o decentralizáciu našej poštovej správy v tom smysle, že sa zriaďuje Riaditeľstvo pôšt v Košiciach. Týmto sa docieľuje toho, že veci, ktoré patria do správy riaditeľstiev, sú rozdelené na oblasť bratislavskú a košickú, v dôsledku toho východná oblasť bude spravovaná z Košíc. Samozrejme, zriadenie Riaditeľstva v Košiciach má aj veľký význam pre našu veľkú metropolu Košice, a síce v tom smysle, že zriadením nového úradu v Košiciach sa vlastne posilňuje slovenský živel v tomto meste a plní sa tým aj to, čo vlastne máme dať nášmu východu, to jest to zdôraznenie nášho východu aj po tejto stránke.

Sám vítam túto osnovu, jednak preto, že umožní rýchlejšie prevádzanie telekomunikačných rekonštrukčných prác, že zintenzívni prácu v našich pôšt úradoch na východe, zlepší dozor nad nimi a som presvedčený, že toto nariadenie podporí a zlepši prácu našich poštových zamestnancov pre náš národ a štát Preto menom právneho výboru doporučujem túto osnovu slávnej Slovenskej národnej rade, aby ju prijala v plnom znení. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prosím druhého spravodajcu, pána Štefana Horvátha, aby sa ujal slova.

Člen SNR Štefan Horváth:

Slávna Slovenská národná rada! V smysle dohody medzi Ministerstvom pôšt v Prahe a Povereníctvom pôšt v Bratislave majú sa zriadiť aj na Slovensku riaditeľstvá pôšt. Tým sa u nás zavedie dvojinštančná sústava, ktorá je v zemiach českých a ktorá bola aj na Slovensku v roku 1938. Na Slovensku v roku 1938

boly dve riaditeľstvá pôšt a telegrafov, a to v Bratislave a v Košiciach. Nová oblasť Riaditeľstva pôšt v Bratislave shodovala by sa vo väčšine s oblasťou v roku 1938, oblasť Riaditeľstva pôšt v Košiciach bude zmenšená o územie Zakarpatskej Ukrajiny. Táto okolnosť nie je však dôvodom k zriadeniu jedného riaditeľstva pôšt v Bratislave, a to už aj z toho dôvodu, že oblasť Zakarpatskej Ukrajiny mala pomerne riedku sieť poštových Úradov, takže z 289 poštových úradov pripadlo na Zakarpatskú Ukrajinu 93 poštových úradov, z ktorých väčšia čiastka patrila medzi menšie úrady. Ťažisko pôsobnosti bývalého košického riaditeľstva vzťahovalo by sa teda priemerne na územie východného Slovenska. Obnovenie košického riaditeľstva je žiadúce z dôvodov prevádzkových a správa poštových úradov východného Slovenska, ktorá veľmi utrpela vojnovými udalosťami, z excentrickej Bratislavy by bola za dnešných komunikačných ťažkostí veľmi ťažkopádna a zdĺhavá. Bezodkladné opatrenie môže vykonávať úspešne a zavčasu iba správny úrad, ktorý je v bezprostrednom styku so svojimi nadriadenými úradmi.

Pokiaľ ide o dôvod personálny, tu treba zdôrazniť, že sú to národnostné a politické pomery, ktoré sú najvážnejším argumentom pre zriadenie Riaditeľstva pôšt v Košiciach. Ak majú Košice získať svoj bývalý slovenský charakter, treba sústavne a plánovité budovať v Košiciach čím viacej úradov, škôl a rôznych inštitúcií, lebo len takto sa dokáže záujem o prinavrátené územie a starostlivosť o slovenský východ. Riaditeľstvá pôšt v Bratislave a v Košiciach sa obsadia zásadne z počtu zamestnancov terajšieho Povereníctva, ktoré sa obmedzí na vrchné vedenie podniku a zo zamestnancov bývalej odbočky Povereníctva pôšt v Košiciach. Celkový počet zamestnancov bude zväčšený len asi o 33. Náklad na ich miesta bude predstavovať vyšší výdavok, ktorého si vyžiada predmetná osnova. Výbor rozpočtový predmetný návrh na svojej schôdzke dňa 28. januára 1946 prijal a odporúča plénu Slovenskej národnej rady na schválenie.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Otváram rozpravu o prednesenom ná-

vrhu, kto sa hlási k slovu. Nikto, prikročíme teda k hlasovaniu.

Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola spravodajcami prednesená, nech zdvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Slávna Slovenská národná rada! Tým je dnešný program vyčerpaný, pokračovanie v zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady bude zajtra dňa 8. februára 1946 o 15. hodine podľa programu, ktorý bol dnes rozdaný. Tým končím dnešné zasadnutie.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP