Čtvrtek 7. února 1946

to, aby bolo zrejmé, že musíme výstavbe našich ciest venovať v najbližších rokoch mimoriadnu pozornosť. Dovoľte, aby som sa pri tejto príležitosti zmienil o našich obrovských problémoch, ktoré na nás kladie rekonštrukcia všetkých ciest na Slovensku v dôsledku vojnových škôd. Nebudem unúvať Vašu trpezlivosť obsiahlymi číslami o tom, koľko mostov máme zničených, ako vyzerá vozovka, ako vyzeráme s materiálom atď. Môžem povedať, že celkové škody na našich cestách, a to tak na vozovke, ako i na mostoch, sú pomerne veľmi veľké. To, čo sme v roku 1945 a dodnes mohli urobiť, sú v podstate provizóriá, ktoré umožňovaly spojenia jednotlivých okresov, ktoré umožňovaly dočasné riešenie týchto problémov. Ako ráčite vedieť, ľady, ktoré teraz nebezpečne začaly ohrozovať všetky mosty, narobily nám zase na našich cestách veľké škody. Na Hrone, Váhu, Morave a na oravských riekach v posledných dňoch 25 mostov nám veľmi ťažko poškodily alebo zničily tieto ľady. Železničné mosty sú pomerne menej poškodené, nakoľko sa ich stavbe väčšia pozornosť mohla venovať a menej je v nich tých prvých poválečných provizórií. Ale už tento dnešný stav znamená veľmi vážne rozrušenie cestnej dopravy a teda do značnej miery i ohrozenie dopravy železničnej. Spomínam tieto veci preto, aby sme si všetci boli vedomí, že sme po tejto stránke rekonštrukcie našich dopravných spojov zďaleka ešte neprekonali kritický bod. I keď máme, alebo do značnej miery mali sme cesty provizóriami pospájané, tieto provizóriá samozrejme nevedia odolať tým prírodným živlom, ako bol v posledných dňoch nahromadený ľad na Hrone, na Váhu alebo na Morave, a ako ešte aj dnes sú celé desiatky kilometrov nahromadených vrstiev ľadových, ktoré nám ohrozujú mosty. Budeme musieť preto zase apelovať na všetky verejné složky, najmä na naše okresné národné výbory, aby koncentrovala sa pozornosť verejnosti, aby sa pomáhalo pri obstarávaní pracovných síl, pri obstarávaní materiálu, pri opätovnom opravovaní týchto provizórií a hlavne pri budovaní definitívnych konštrukcií v roku 1946, aby srne v budúcej jeseni a zime nestáli pred podobným nebezpečenstvom. Naša verejnosť akosi zvykla si na to,

že pomaly už nie je treba hovoriť o odstraňovaní vojnových škôd, nie je treba držať to tempo a ten elán, s akým sme tie prvé ťažkosti rekonštrukčné zvládli. Je to obraz úplne falošný, tak na železniciach, ako na cestách a domnievam sa i na ostatných úsekoch. V súvislosti s otváraním bratislavského mostu priniesly jedny české noviny zprávu v tom smere, že na 96% máme všetky vojnové škody na Slovensku nahradené. Domnievam sa, že musíme pri každej príležitosti práve poukazovať na skutočný rozsah týchto škôd, lebo ináč by sme sa ani finančne ani materiálne, ani ináč nedostali s miesta. Čaká nás tento rok 1946 neobyčajne veľká a úmorná práca na všetkých cestných spojoch. Budeme musieť opätovne žiadať od nášho obyvateľstva, od našich kvalifikovaných a hlavne technických síl mimoriadne vypätie, aby sme vedeli aspoň istú časť problémov tuná zvládnuť. Je treba, aby v tomto sbore i v našej verejnosti otázky hospodárske, otázky rekonštrukcie sme kládli stále na prvé miesto. Treba, aby sa kládly najmä z obidvoch našich strán, koľkokoľvek ich ešte vznikne alebo vzniknúť má. Aby neboly tieto vážne hospodárske úlohy zahlušované predvolebnou alebo inou nervozitou, ktorá znemožňuje nám potom pohnúť sa s miesta u takých vážnych problémov. Ja dúfam, že aspoň tie prípady, ktoré sa nám teraz stály, zalarmujú zase našu verejnosť, že ešte nie je čas k odpočinku pri rekonštrukčných prácach, ale naopak, že tento rok od nás vybičované úsilie vo zvýšenej miere ešte vyžiada.

Pravda, pri tejto príležitosti dotknúť sa treba ešte dvoch problémov, o ktorých ja považujem za potrebné i tu sa zmieniť. Je to za prvé otázka našich technických síl. Vážení páni, honorovanie a postavenie technických síl na Slovensku nie je podľa môjho pevného presvedčenia udržateľné, ale nie je tiež na tom stave, aby sme mohli povedať, že uspokojivo prispieva nielen k ich osobnému postaveniu, ale aj celkovému zvládnutiu technických úloh, ktoré pred nami máme, predovšetkým svojim počtom. Cestný odbor Krajinského zastupiteľstva. Krajinského úradu mal v r. 1938 270 inžinierov. Dnes má cestný odbor nášho Povereníctva iba 80 inžinierov k dispozícii. Ráčte uvážiť, len v jednom úseku,

čo toto znamená. Nedostatočné honorovanie technických síl nám dnes zapríčiňuje únik zo štátnych služieb k súkromným firmám, alebo do značnej miery chcú sa vracať i českí inžinieri do českých krajín. Na druhej strane zase mladí inžinieri, ktorí vychádzajú z techniky, neprichádzajú, nie v dostatočnom percente, ale v žiadnom percente neprichádzajú do štátnych služieb a pritom je evidentné, že dnes hlavne na technické a hospodárske rezorty našich povereníctiev sú kladené katastrofálne veľké technické úlohy, ktoré nemôžu zvládnuť bez týchto kvalifikovaných síl. Bez toho, že by som tu vznášal konkrétny návrh, upozorňujem na tento vážny problém technického dorastu na Slovensku, na vážny problém kádrových, nedostatkov všetkých druhov technických síl na Slovensku, ktorý stav bude veľmi veľkou prekážkou u nás.

Druhá otázka je nedostatočné centrálne dirigovanie materiálu, najmä stavebného materiálu, ktorý pri rekonštrukčných prácach je potrebný. V tomto budeme musieť zase nápravu žiadať. Uvediem len jeden malý príklad. Forsírovali sme všemožne stavbu železníc, v dôsledku toho rekonštrukcia cestných stavieb v podstate zaostala. V podstate zaostala, zakrpatela a nemohla splniť v dostatočnej miere kladené na ňu úlohy, a takto to máme vo všetkých ostatných úsekoch. Každá stavba, každý náš inžinier, každý náš odbor musí takmer na vlastnú pesť naháňať materiál železný, cement, drevo, atď. atď., lebo nemáme dostatočné centrálne dirigovanie po tejto stránke. Ak máme my tie obrovské stavebné rekonštrukčné úlohy už v tomto roku splniť, je bezpodmienečne potrebné jednotné a pevné vedenie. Na druhej strane dáva dnešný stav tiež možnosti neobyčajných špekulácií jednotlivým firmám, súkromníkom a pod.

Teda s týmito pár poznámkami, ktoré som považoval potrebné pri navrhovaní tohto nariadenia spomenúť, pretože toto nariadenie je neobyčajného dosahu hospodárskeho, s tými pripomienkami navrhujem slávnej Slovenskej národnej rade, aby nariadenie prijala. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prosím druhého člena Rady, pána Frličku, aby sa ujal slova.

Člen SNR Ivan Frlička:

Slávna Slovenská národná rada! Po podrobnom prerokovaní návrhu nadobudol, hospodársko-sociálny výbor to presvedčenie, že usporiadanie správy vicinálnych ciest podľa tohto návrhu v značnej miere prispeje k zveľadeniu hospodárskeho života a tým aj k zvýšeniu životnej úrovne a k zlepšeniu sociálnych pomerov na Slovensku. Keďže základom hospodárskeho života je výmena poľnohospodárskych produktov a výrobkov priemyslových, pri tejto výmene doprava statkov s miesta produkcie na miesto spotreby je veľmi dôležitá, pričom aj vicinálne cesty majú značný význam, nie je možné dnes tak forsírovanú industrializáciu Slovenska úspešne uskutočniť bez toho, že by nebolo postarané o uvedenie vicinálnych ciest do takého stavu, aby doprava po nich bola smädná a lacná. Zlý stav týchto ciest by každopádne znamenal zdržanie výrobkov nového priemyslu a tým aj menšiu súťažeschopnosť tohto priemyslu. Zlepšenie stavu ciest, spojujúcich jednotlivé cesty s hlavnými cestami a železnicami znamená tiež podstatné usnadnenie a zlacnenie pri doprave stavebných hmôt a iných životných potrieb, čím sa usmerňuje aj zveľadenie bytovej kultúry, distribúcie, potravných a iných článkov dennej potreby a taktiež zdravotná a iná sociálna služba. Pritom sa slovenskému pracujúcemu človeku, zamestnanému pri doprave statkov po vicinálnych cestách, umožní, aby s menšou námahou a za menších obetí na čase, šatstve a zdraví sa dostal k zaslúženému zárobku. Uzákonením návrhu sa odstráni nespravodlivosť, vyplývajúca z toho, že obyvatelia obcí, neležiacich pri štátnych cestách, museli na štátne cesty platiť, hoci z týchto ciest bezprostredný úžitok nemali a pritom museli v plnom rozsahu znášať aj výdavky na cesty vicinálne a obecné, čo znamenalo nespravodlivé rozdelenie verejných tiarch. Výbor víta konečne ten fakt, že sa u vicinálnych ciest našlo bez nového zaťaženia občianstva také riešenie financovania, aby nebolo potrebné siahnuť k príspevkom obcí vo forme naturálnej práce, lebo i keď bola obecná naturálna práca zákonom č. 329/1920 vo všeobecnosti zrušená, je dostatočne známe, že aké-také zlepšenie stavu vicinálnych ciest v chudobných krajoch Slovenska bolo-

možné dosiahnuť len obchádzaním ustanovení tohto zákona, čo akiste neprispelo k pozdvihnutiu úcty k platným zákonom a pri nemožnosti absolútne spravodlivého rozvrhu naturálneho plnenia na jednotlivých obyvateľov obci narobilo medzi občianstvom mnoho zla. Hospodárskosociálny výbor navrhuje, aby plénum Slovenskej národnej rady návrh predloženého nariadenia schválilo.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Prosím tretieho zpravodajcu, pána člena Rady Bezeka, aby sa ujal slova.

Člen SNR Kazimír Bezek:

Slávna Slovenská národná rada! Rozpočtový výbor zisťuje, že po stránke zaťaženia občianstva návrh neznamená nové bremeno, keďže tie prirážky, ktoré bude poplatník platiť do Fondu vicinálnych ciest, platil v minulých rokoch na území slovenských žúp na základe zák. 190/ 1939 Slov. zák. do samosprávneho fondu a na území dočasne okupovanom Maďarskom do cestného fondu maďarských žúp, vo forme peňažitej náhrady za obecnú naturálnu prácu podľa zák. č. 30/1923. Zriadením Fondu vicinálnych ciest, dotovaného zvláštnou, na celom území Slovenska jednotnou a pritom pevnou cestnou prirážkou, získajú sa primerané finančné prostriedky na úhradu osobných a vecných výdavkov pri správe a stavbe a udržovaní týchto ciest a tiež na úrokovú a úmorovú službu z pôžičiek, ktoré bude treba v dobe 15 rokov vyzdvihovať na systematickú výstavbu siete vicinálnych ciest, značná časť ktorej je teraz v úbohom stave. Pri hospodárení s tými prostriedkami v rámci zvláštneho fondu sa zamedzí, aby na vicinálne cesty určené prostriedky mohly byť použité na iné účely a umožní sa časové plynulé programovanie zlepšovacích a stavebných prác. Uzákonením nariadenia sa docieli značná úspornosť vo správe vicinálnych a doterajších príjazdných ciest, keďže odpadnú často tieto nákladné a pritom mnohokrát bezvýsledné rokovania o príspevkových kľúčoch a úhrade nákladov a odpadnú tiež časté odvolania proti výmerom, vydaných úradmi v týchto veciach. Sjednotením cestmajstrovskej a inžinierskej služby u Štátnych a vicinálnych ciest docieli sa tiež úspornosti, keďže po uzákonení

osnovy bude sieť štátnych a vicinálnych ciest v jednom obvode pod správou a dozorom jedného zamestnanca, pričom odpadne platenie cestovných trov vicinálneho cestmajstra za cestovanie po štátnych cestách. Ustanovenie osnovy, podľa ktorej celý náklad na stavbu nových príjazdných ciest ku železničným staniciam hradí železničný podnik, ak len tento náklad alebo jeho časť neprenesie dohodou na záujemcov, je pre železničný podnik zdanlivo nevýhodné, keďže náklad na výstavbu nepatrného počtu nových príjazdných ciest nebude pravdepodobne väčší než kapitál zodpovedajúci ročitej sume, ktorú železničný podnik musel doteraz z titulu správy a udržovania už jestvujúcich príjazdných ciest znášať a ktorá má byť v budúcnosti hradená z Fondu vicinálnych ciest. Rozpočtový výbor poukazuje konečne na tú okolnosť, že uzákonením návrhu sa položí na jasnejší a presnejší základ finančné hospodárenie obcí, rozpočty ktorých boly doteraz následkom zaťaženia výdavkami na vicinálne a príjazdné cesty veľmi neurčité, pričom obce po uvolnení od znášania výdavkov na vicinálne cesty budú sa môcť pomocou okresných národných výborov venovať starostlivosti o cesty obecné. Rozpočtový výbor preto uvítal návrh nariadenia a navrhuje ho plénu Slovenskej národnej rady k schváleniu.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Forint.

Člen SNR Forint:

Slávna Slovenská národná rada! Naším životným úsilím musí byť, aby sme v celom našom verejnom, hospodárskom a sociálnom živote previedli unifikáciu všetkých otázok a vecí, ktoré nám budú slúžiť k sociánemu povzneseniu nášho národa a pracujúceho človeka. Predložená osnova pána povereníka dopravy a verejných prác na vydanie nariadenia o vicinálnych cestách sleduje účel sjednotenia správy nad vicinálnymi cestami. Aby udržovanie ciest bolo dané pod správu, ktorá môže účelne a programovite, teda plánovité udržiavať a zdokonaľovať doterajšie vicinálne cesty, ktoré z hospodárskeho a sociálneho stanoviska sú veľmi dô-

ležité a prednesená osnova už sama navrhuje, že Povereníctvo dopravy a verejných prác jedine môže previesť správu jednotného administratívneho a technického vedenia nad vicinálnymi cestami. Výstavba zničeného Slovenska bude vyžadovať ešte veľmi mnoho času a práce a dobré cesty budú veľmi účinne pomáhať pri udržiavaní sociálneho života obcí a miest a veľmi účinne pomáhať pri výstavbe celého Slovenska. Dobrá cesta umožňuje rýchlu a ľahšiu, ako aj lacnejšiu prepravu produktov z dedín do miest, ako aj z miest do dedín. Teda bude účinne pomáhať i robotníkovi, pokiaľ bude používať opravené cesty pre návštevu na pracovné pôsobište a tak dobrá cesta spríjemní jeho každodenné cesty. Keďže § 8 navrhovanej osnovy plánuje, že za 15 rokov vicinálne cesty budú opravené, to znamená, že to bude akýsi trikrát päťročný plán, behom ktorého času naše vicinálne cesty sa majú opraviť, v podstate rekonštruovať a dúfajme, že tieto práce pre rekonštrukciu našich ciest budú i skôr dokončené. Ako zástupca Ústredia odborových sväzov Slovenska, teda jednotného odborového hnutia na Slovensku, vítam túto osnovu, ktorá umožňuje spríjemniť pracujúcemu človekovi jeho každodenné cesty k staniciam a tým na pracovné pôsobište. Roľníkovi rýchlejšiu, ľahkú a lacnejšiu prepravu jeho výrobkov, ako aj prepravu potrebností k jeho hospodárstvu. Obraz našich dobrých ciest je legitimáciou našej vyspelosti a sociálnej úrovne. Lenže sa pozastavujem nad neúplnosťou osnovy, ktorá má na mysli riešiť i personálnu otázku príslušných zamestnancov, cestárov, ktorým § 5, bod 3. - personálne veci - navrhuje unifikáciu práv služobných a platových, vzťahujúcich sa na štátnych cestárov, ale po stránke sociálnych práv, konkrétne nemocenského, invalidného a starobného poistenia sa ponechávajú cestári u Ústrednej sociálnej poisťovne. Keďže osnova navrhuje unifikáciu pri povinnostiach, služobné a platové práva priznáva ako štátnym cestárom, teda nemocenské a penzijné nároky, ako pre štátnych cestárov. Dôvod, že toto unifikovanie bude až potom, keď národné poistenie bude uvedené v platnosť, neobstojí, lebo národné poistenie súvisí s otázkou úspešného prevádzania výsledkov poštátnených a zná-

rodnených podnikov, teda bude to vyžadovať dlhší čas a preto navrhujem, aby v personálnej otázke osnova o vicinálnych cestách vyriešila sociálnu otázku zamestnancov tak, že pre vicinálnych cestárov budú platiť obdobné predpisy, vzťahujúce sa na štátnych cestárov bez každej úchylky. Pritom by som navrhoval § 5 bod 3., aby znel takto: "Pre služobné a platové pomery vicinálnych cestárov platia obdobné predpisy, vzťahujúce sa na štátnych cestárov. "

Prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby osnovu prijala s týmto mojím pozmeňujúcim návrhom.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

K slovu sa ďalej hlási pán člen Rady Maťašík.

Člen SNR Ondrej Maťašík:

Slávna Slovenská národná rada! K doterajším vývodom dovoľte mi ešte niekoľko poznámok. Z dôvodovej zprávy Povereníctvom dopravy a verejných prác predloženého návrhu je zrejmé, že najväčšie percento, najdlhšia sieť vicinálnych ciest v kilometroch je v oblasti východoslovenskej. Známe je každému, kto po niektorých z týchto ciest bol alebo je nútený cestovať, že väčšina týchto ciest je v takom stave, že v niektorých ročných obdobiach sú úplne nesjazdné, ba často aj neschodné. Keďže predpokladom zdarnej rýchlej dopravy stavebného materiálu do odľahlých, vojnou zničených, alebo ťažko poškodených východoslovenských obcí sú premávky schopné cesty, keďže pri stavbách vicinálnych ciest nájde zárobok mnoho robotníkov i chudobných roľníkov, keďže zriadením ciest sa rozprúdi i hospodársky život a keďže občania nebudú týmto nariadením daňové obzvlášť zaťažení, prihováram sa menom toho obyvateľstva, ktorému sa týmto nariadením najviac pomôže, za prijatie predloženého návrhu aj s tou navrhovanou zmenou, ktorú povedal predrečník. Prosím pritom pána povereníka dopravy a verejných prác, aby úprave a výstavbe vicinálnych ciest, najmä na východnom Slovensku, venoval zvláštnu pozornosť, najmä tým, že sa vynasnaží vybaviť štátne stavebné úrady potrebným personálom a inventárom i prostriedkami, pričom nech sa prikročí aj k úprave platov našich technikov, ako už tu bolo spo-

menuté, aby nariadenie toto, ktoré je tak závažné a prospešné, nezostalo iba na papieri, ale aby jeho uskutočnenie poslúžilo nášmu dedinskému ľudu.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth: K slovu sa hlási pán člen Rady Ing. Takáč.

Člen SNR Ing. Samuel Takáč: Vážení! Dovoľte, aby som použil tejto príležitosti rozpravy o vicinálnych cestách k tomu, aby som poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré pre ďalší náš vývoj budú mať veľmi rozhodujúci význam. Už pán povereník Dr. Husák sa zmienil o nedostatku technických síl, na ktoré teraz bude, hlavne pri výstavbe Slovenska, pri výstavbe jeho priemyslu i jeho dopravy kladený zvlášť veľký význam. Technici budú musieť v budúcnosti zdolávať vždy väčšie úlohy. Vo všeobecnosti možno povedať, že vo všetkých sektoroch nášho hospodárskeho života, kde máme čo do činenia s technickými odborníkmi a inžiniermi, nemáme teraz mladé sily, ktoré by nastupovaly do práce, ktoré by sa zaúčaly a ktoré by v nasledujúcich rokoch pomáhaly zvládnuť veľké úlohy, pred ktorými stojíme. Sú to jednak odbory na Povereníctve dopravy a verejných prác, ale podobná situácia je aj v našom priemysle. Myslím, že jednou z hlavných príčin tohto stavu je systém honorovania, odmenenia práce mladých technikov, ktorý má zvlášť veľký význam a veľmi nepriaznivý význam pre nábor mladých technikov do štátnych služieb. Ale myslím, že nie je toto jediná a hlavná vec. Všeobecná mienka o inžinieroch a technikoch v minulosti, nebola im dosť prajná a môžme povedať, že až doteraz sa v zásade a v podstate nazeranie na technikov a na ich prácu veľa nezmenilo. My síce máme veľmi krásne prípady, najmä z priemyslu a myslím aj veľmi krásne prípady práve z rekonštrukčných prác, kde technici bez zvláštnych výziev a bez zvláštneho zdôrazňovania ujali sa prác a tieto práce viedli. Mimo vďačnosti, ktorou sme zaviazaní robotníkom, patrí rovnaká vďačnosť tiež technickým pracovníkom. Ale ovzdušie, ktoré môže a má byť prajné preto, aby mladí ľudia išli študovať na techniku, aby potom pracovali vo výrobe a v doprave, dnes ešte priaznivé k tomu nie je.

Ja mám tu dáta o tom, ako vyzerá stav poslucháčov na našich vysokých školách. Všetkých poslucháčov na našich vysokých školách je zapísaných 8. 361. Z nich na univerzite 3. 906, na technike 2. 210 a na Vysokej škole obchodnej 2. 245. Nápadný je najmä nepomer medzi poslucháčmi, ktorí študujú na Vysokej škole obchodnej. Je to približne to isté. 2. 200 ľudí asi i na technike i na VŠO. Zdá sa, že práve naša mládež nie správne chápe túto dobu. Je síce dnes celkom jasné, že ten, kto sa zaoberá obchodom, kto šmelinári a kto sprostredkuje všelijaké obchody, môže rýchlo zbohatnúť. Ale že by táto skutočnosť mala ovplyvniť mládež, nuž to je potom už povážlivá vec. Fakt je, že inakšie si tieto cifry vyložiť nemôžeme. Myslím, že bude treba previesť veľmi vážne opatrenia, aby sme regulovali príchod našich maturantov na vysoké školy. A to preto, aby sme si pre budúcnosť zabezpečili predovšetkým ľudský materiál, ktorý nám má tú výstavbu Slovenska prevádzať. To znamená i verejná mienka musí taká byť a predovšetkým na školách musí byť výchova v tom smere, že študovať na technike a študovať veci technické, nielen že má budúcnosť, a hmotne to bude znamenať prinajmenšom nie nevýhody, ale že to znamená súčasne národu a štátu najviac a na najvhodnejšom mieste pomôcť. My sme boli svedkami za prvej Československej republiky, že bol celý nával mladých ľudí na práva. Techniky sme vtedy ani u nás nemali. Dnes by bolo veľmi žiadúce, aby bol nával na techniku. Je samozrejmé, že štúdium technické vyžaduje rozhodne viacej práce ako štúdium právnické, no bez tých technikov v budúcnosti sa pohnúť nebudeme môcť.

V súvislosti s týmto by som chcel ešte na jednu vec upozorniť. Nielen v poslednej dobe, už dávno sa hovorí o takzvanej pracujúcej inteligencii. Toto označenie v jednej časti našej tlači vzbudilo pohoršenie. Že pracujúci inteligent, že to môže byť niečo hrozného a že to je vlastne pre inteligenta urážka. Sám by som tu chcel jedno zdôrazniť. Ak hovoríme pracujúci inteligent, chceme tým zdôrazniť, že ten inteligent pracuje, tak ako že sa mockrát stávalo, že inteligenti nepracovali a že mali panské móresy a panské smýšľanie a za druhé chceme si vytvoriť určité o-

vzduvšie, kde práve voči pracujúcej inteligencii, už či sú to technici alebo administratívni úradníci alebo učitelia, že voči týmto má byť preukazovaná zvláštna úcta, že celý národ má ich mať v obľube, že s národom majú byť jedno, majú sa zbaviť toho panského, ktoré sme zdedili po Maďaroch hodne a v takomto ovzduší môžeme potom vytvárať takú pracovnú morálku a taký spôsob práce, aký je pre nás želateľný a akého dosial u nás nebolo.

Návrh nariadenia o vicinálnych cestách tesne súvisí a je v naprostej shode s tou výstavbou, ktorú na Slovensku chceme prevádzať. Nepochybujeme o tom, že všetky tieto problémy sú dnes značne komplikované, ale sme rozhodnutí vykonať všetko, aby sme úlohy, ktoré sme si vzali, aby sme tieto úlohy aj splnili. Konečne ide i pri tejto výstavbe o to, aby ľudia lepšie žili, toto musí byť našou hlavnou úlohou. A v tejto súvislosti je to jednak odmieňanie ľudí za ich prácu, i tých technikov i ostatných príslušníkov inteligencie a za druhé vytvorenie takej morálky a takého vzťahu medzi inteligenciou a robotníkmi, i roľníkmi, aby toto ovzdušie bolo priaznivé pre rozvinutie všetkých tvorivých síl, tak inteligencie ako i ostatného pracujúceho ľudu. (Potlesk. )

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Podhorányi.

Člen SNR Podhoranyi:

Slávna Slovenská národná rada! Keď dnes hovoríme o predlohe vicinálnych ciest, nepriamo dostáva sa mi do mysli tá okolnosť, že sa lúčime so zbytkom feudalizmu. Lebo to, čo sme doposiaľ videli po našich obciach, vo vicinálnych výboroch, prípadne v obecných výboroch za minulých režimov, videli sme z toho, že tá prax, ktorá tam bola vykonávaná, bola neúmerná celému štátnemu kolektívu, že ti ľudia, ktorí boli odkázaní žiť doposiaľ na dedine, menovite stav rolničky, nevedel čerpať dostatočné výhody z pokroku kultúry, z pokroku techniky a slovom zo všetkého toho, čo nám moderný svet donáša. Áno, dedina naša doplácala i týmto spôsobom na celkový pokrok štátny. Lebo dediny si musely vydržiavať vicinálne cesty samy. A boly to spôsoby vždy nie najkrajšie. Boli sme svedkami toho, že

naháňal sa na cesty pracovať kde-kto, domkár, roľník, ale nikdy na cestách sme nezistili, že by bol pracoval veľkostatkár, prípadne továrnik atď. Museli si udržovať túto cestu tí naj drobnejší, ktorí sa skutočne zákona báli. Keď dnes túto složku starého feudálneho spôsobu odstraňujeme, pozdravujeme túto predlohu, avšak želáme si súčasne, aby aspoň v tom prevádzajúcom nariadení k tejto predlohe bola zmienka o tom, že vicinálne cesty budú prechodiť aj cez väčšie rieky, ako je napríklad Váh, Hron, aby tak neprišlo sa. zase do krízy, do hádok, že ten trnovecký most v Liptove, alebo ľupčiansky a lieskovecký budú môcť postavené byť na účet vicinálneho fondu, a či zase sa budú samotní občania o toto musieť domáhať.

Toľkoto v krátkosti o cestách, ktoré nás spájajú medzi nami.

Keď hovoríme o cestách vozových, chcel by som sa dotknúť tiež u nás o cestách ideových. Ideové cesty majú pri dneskajšom našom položení iste ďalekosiahlejší a väčší vyznám ako tieto. Menovite tu všetci členovia Slovenskej národnej rady sú zodpovední za to, či stav a odkaz Slovenského povstania je do dôsledkov plnený. Či stav a požiadavky nášho dedinského ľudu sú doposiaľ podľa neho. vybavované. Vieme, že tuná by sme museli odpovedať záporne V tej alebo onej složke. Poďme zase na tú našu dedinu. Náš roľník Slovenským povstaním tužil, že dostane do rúk to, na čom jeho otcovia pracovali a čo mu bolo kedysi z rúk vybrané - pôdu. Pred Slovenským povstaním, za doby ilegálnej práce dali sme tento bod do nášho programu, že pôda navráti sa tým, čo budú na nej pracovať. V Košiciach to isté bolo potvrdené a bohužiaľ, vznášam tento vzkaz nášho roľníctva a tých, čo chcú na pôde pracovať, že doposiaľ sa tento sľub nesplnil. Kým čítame zprávy z Maďarska, že tam bolo rozparcelovaných na 4 milióny katastrálnych jutár pôdy, kým v Čechách 1 milión hektárov pôdy je už v rukách drobných zemedelcov, zatiaľ na Slovensku pozemková reforma absolútne sa s miesta pohnúť nemôže. Stojí tak, ako temer stála pred deviatimi mesiacmi. (Hlasy z lavíc:,, K veci!") K veci budeme hovoriť konkrétne tak, že máme dôkazy toho, že nám prichodia denne sťažnosti ľudí, ktorých sme dali na.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP