Středa 7. listopadu 1945

Stenografický zápis

z 13. pokračujúceho zasadnutia pléna SNR 7. novembra 1945. Prítomní: Podľa prezenčnej listiny.

Zasadnutie pléna SNR otvoril predseda SNR Dr. Lettrich slovami:

Slávna Slovenská národná rada. Otvárací dnešné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a konštatujem, že plénum je v smysle rokovacieho poriadku usnášania schopné.

Pokiaľ ide o druhý bod nášho programu t. j. rozpravu o programovom prejave predsedu Sboru povereníkov. Predsedníctvo SNR sa usnieslo sňať tento bod programu z toho dôvodu, aby sa mohli pp. členovia rady pripraviť pre rozpravu o tomto bode, a za tým účelom Predsedníctvo SNR usnieslo sa dať tento bod programu na najbližšie zasadnutie pléna SNR.

V dôsledku toho prikročíme k prerokovaniu tretieho bodu programu, k zpráve hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre financie, na vydanie o nariadenia o poskytovaní preddavku na náhradu škôd, spôsobených vojnovými udalosťami. Zpravodajcom je p. Matej Bobrík. Prosím, aby sa ujal slova.

p. Matej Bobrík:

Slávna Slovenská národná rada! Vojnové udalosti mocne zasiahly niektoré časti Slovenska a existenčne ohrozily mnohých československých štátnych občanov. Poskytnutie pomoci takýmto osobám je nevyhnutné a vyžaduje rýchleho prevedenia. Návrh predložený povereníkom pre financie chce vo forme preddavku na náhradu škôd, spôsobených vojnovými udalosťami, zmierniť hospodárske postavenie takýchto osôb do tej doby, kým nebude upravená otázka poskytovania náhrady škôd novou normou.

Výbory právny, hospodársko - sociálny a rozpočtový súc si vedomé doležitosti rýchleho poskytnutia pomoci osobám existenčne ohrozeným prerokovaly a prijaly dňa 25. septembra 1945 návrh povereníka pre financie.

V samom návrhu previedly zmeny v § 1 ods. 2 v tom smysle, že viazaly poskytnutie preddavku namiesto navrhovaných 300. 000 K na 50 % utrpenej škody najviac do výšky 50. 000 K

a v § 2, kde príslušnosť okresného národného výboru má sa riadiť podľa miesta škody a nie ako sa navrhovalo podľa bydliska poškodeného. / Ako zpravodajca za svoju osobu "navrhujem, doplnenie tohto návrhu nariadenia v tom smysle, aby § 3 bol očíslovaný ako § 4. a ako § 3. aby bolo vsunuté:

§ 3. Podania zápisnice úradné vyhotovenia, potvrdenky a písomnosti potrebné pri vykonávaní tohto nariadenia, sú pre tieto účely oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok za úradné výkony vo veciach správnych. /

Aby nedochádzalo k nedorozumeniu pri vybavovaní a prevádzaní tohto nariadenia u miestnych resp. národných výborov a iných úradov, žeby vyžadovaly kolky a poplatky od žiadateľov, ktorí by v mnohých prípadoch nemali ich 2 čoho dávať. Preto navrhujem vsunúť tento 5, žeby úrady maly jasné ustanovenie, že kolky, poplatky a dávky nemajú vyberať. /Potom zpravodajca M. Bobrík prečítal osnovu navrhovaného nariadenia so vsunutým § 3 a zmeneným § 3 na § 4. /

Výbory právny, hospodárske - sociálny a rozpočtový navrhujú plénu Slovenskej národnej rady predložený návrh schváliť.

Predseda Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom referáte, prosím kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Dr. Podracký.

Dr. Podracký:

Slávna Slovenská národná rada! Veľa sa už hovorilo a písalo o tom, ako boly spustošené jednotlivé kraje Slovenska a ako prišli o všetok svoj majetok mnohí slovenskí občania vojnovými udalosťami. Ako veľký výkričník v tejto otázke uvádzala sa otázka spustošeného východného Slovenska o ktorej otázke už aj Slovenská národná rada viacráz jednala a celá vec dostala sa aj pred ČSR vládu. Je isté, že už doteraz boly urobené patričné oparenia, poskytlo sa dosť pomoci týmto spustošeným obyvateľom niektorých okresov, dedín a miest, ale nutno poznamenať, že táto pomoc nebola taká, aby vedela postaviť aspoň na 50 % nášho robotníka, roľníka a živnostníka do takého výrobného stavu, ako mal do doby pred spustošením. Táto pomoc sa týkala skôr každodenných

potrieb, boly poskytované potraviny a šatstvo a v niekoľkých prípadoch bola poskytnutá pomoc aj ťažného dobytka. Nemohla však táto pomoc nahradiť tie veľké škody, ktoré utrpeli najviac drobní roľníci poťažne robotníci. Tu treba, aby bol nahradený do istej miery aj mŕtvy inventár týchto poškodených obyvateľov. Keď to nebude urobené, naši občania poškodení na budúci rok zasa tam budú ako sú teraz, zas budú odkázaní na Slovenskú národnú radu poťažne povereníctva. Nebudú ve~ dieť svoje polia dať do takéto stavu ako predtým.

Stávaly sa často hlavne na východnom Slovensku prípady, že roľníci dostali prídely potravín ba i koňa, ale takýto roľník často nevedel, čo s tým počať, dostal síce koňa, ale nemal postroj, voza a pluhu a ničoho čím by vedel dal svoj podnik do chodu. Preto je veľmi vítané a veľmi treba, aby sa poskytla peňažitá sociálna podpora, všetkým tým, čo boli poškodení, aby si vedeli vystavil nielen pomocou Slovenskej národnej rady domky, poťažne nejaký statok získať, ale aby si vedeli dal svoje stavania a všetko čo s hospodárením súvisí do riadneho chodu.

Navrhujem preto, aby SNR tento návrh schválila a tým, aby Povereníctvu pre financie bolo prikázané čo najskôr siahnuť k prevádzaniu tohto nariadenia. Počnúc od najdrobnejších od tých veľa tisícov, ktorí sú na túto pomoc najviac utisnutí /potlesk/.

Predseda Dr: Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen rady Škodáček.

Člen rady: Škodáček:

Slávna Slovenská národná rada! Na miestne a okresné národné výbory na našom Slovensku bola uložená veľká povinnosť. Národné výbory až do tohto času. zvládly vo väčšej miere tú úlohu, ktorá im bola uložená, i keď musely prekonať mnohé veľké ťažkosti, ktoré im boly do cesty postavené. Preto národné výbory istotne s veľkou radosťou príjmu každý taký návrh nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorý pomáha im uskutočneniu konsolidácie, nielen politického -verejného života, ale hlavne živote, hospodárskeho.

Niet obce, niet okresu na Slovensku, ktorý by neutrpel vojnovými škodami. A hlavne sú to naši roľníci a robotníci, ktorí nemajú možnosti, nechať si svoje staviská opraviť, ktorí nemajú možnosti hlavne zadovážiť si nielen mŕtvy, ale aj živý inventár.

Preto dávam na uváženia, či by nebolo prospešnejšie a lepšie, žeby pripravovaný návrh SNR o poskytnutí preddavku na úhradu vaječných škôd, žeby v tomto návrhu určený obnos tých 50. 000 Kčs prípade bol zvýšený. Päťdesiattisíc korún pri dnešnom stave drahoty pódia môjho názoru nestačí na zaokrytie potrieb v tom smysle, žeby sa mohol náš roľník a robotník, ako-tak postaviť na vlastné nohy a zase dať svoje hospodárstvo do riadneho chodu. Keď si roľník sťažuje, že ho jeden voz stojí 15. 000. - až 30. 000. Kčs ak tomu ešte ani materiál nedostane, nedostane potrebné železo. Keď si zťažuje, že ťažného dobytka a živého inventáru neni, že ho nemôže dostať kúpiť za tie peniaze, ktoré má k dispozícii, že ho vôbec není, bolo by treba ísť ďalej, už keď nie v tomto nariadení, aspoň v tom, že mala by sa SNR postarať, alebo príslušnému povereníctvu prikázať, žeby naši roľníci mohli dostať, a dostali skutočne teň inventár, ktorý potrebujú do svojho hospodárstva. Malo by sa vymočí niekde z tovární českých, alebo na Slovensku, ak máme stroje hospodárske, žeby boly pridelené prednostne tým usadlostiam roľníckym, ktoré utrpely vojnové škody, aby sme od jari budúceho roku mohli tieto hospodárstva dal do riadneho chodu.

Čo sa živého inventára týka, bolo by dobre, ak je to možné z cudziny doviezť rožný dobytok, žeby za riadnu cenu naši roľníci mohli si tento dobytok zadovážil. Lebo dať za kravu 40. 000 až 50. 000 z toho preddavku čo oni dostanú, nie je možné.

Vážení pánovia! Keď uvádzam tú okolnosť, že tých 50. 000 korún pri dnešnej drahote nepomôže týmto našim spoluobčanom, dávam na uváženie, či by sa tento preddavok aspoň na najviac 100. 000 korún nedal zvýšiť v tom prípade, kde dotyčný je na to skutočne odkázaný. Keď už máme pomáhať, nedávajme žobrácku almužnu, ale takú pomoc, aby sme ňou

pomohli rozprúdiť hospodársky život na majetkoch týchto ľudí.

Vo včerajšom prejave p. predseda oboru povereníkov uviedol, že už bolo vyplatené 347, 690. 000 Kčs, ako preddavky na válečné škody, z toho východné okresy dostaly okolo 150, 000. 000 Kčs na tieto škody.

Ja by som prosil p. povereníka pre financie, žeby k vôli jasnému obrazu o vojnových škodách, istotne už to bude mať, že by nám dnes tuná podal zprávu, aký je stav všetkých týchto škôd vojnou postihnutých obyvateľov, aby sme tiež pódia toho videli a mohli rozhodnúť konečne o tej výške toho preddavku, ktorý by sa mal poskytovať všetkým občanom, fyzickým osobám, ktoré sa o poskytnutie preddavku na utrpené válečné škody hlásia /potlesk /.

Predseda Dr. Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? P. člen rady Ing. Takáč.

Člen rady Ing. Takáč:

Vážení pánovia! Na zasadaní výborov rokovalo sa

práve o tejto otázke, či ako preddavok má byť poskytnuté až 300. 000 Kčs, alebo menej. Pôvodný návrh tam odznel, ktorý udával sumu ešte pod 50. 000 Kôs a síce 30. 000 Kčs. Odôvodňovalo sa to tým, že tento preddavok má byť prvou pomocou, tým občanom, ktorí sú sociálne veľmi slabí, a ktorí túto pomoc najviac potrebujú. Keby sme to tak prijali vo výboroch, ako to bolo navrhované, tak mohol dostať trebárs veľkostatkár 300. 000 Kčs len ako preddavok. Tieto preddavky, aj tak už dostúpily vysokej výšky a celé nariadenie viac - menej malo tvoril zákonný podklad, aby bolo sankcionované to, čo UK bolo prevedené. Upraviac túto sumu na 50. 000 Kčs sledovali sme tým-to, aby sa skutočne tento preddavok dostal veľmi početným rodinám, a predovšetkým chudobným a sociálne slabým. Tým, že sme udali tých 50 % škody sledovali im s tým súčasne to, aby i keď škoda bola povedzme vyššia, aby sme nedávali ako preddavok celú kvótu, ale len polovičku. Zvyšoval túto sumu na 100. 000 Kčs alebo dokonca na 300. 000 Kčs ako pôvodný návrh znel, nepovažujem za správne. Lebo ako text tohto nariadenia o existenčne ohrozených čs. štátnych

občanov znie, nevzťahuje sa to na takých, ktorí síce mohli utrpieť veľké škody, ale pritom ani oni ani ich rodiny nie sú existenčne ohrozene. To znamená, že keď veľkostatkár mal predtým 30 kráv, teraz má 5kráv, existenčne neni ohrozený a nebude sa naňho toto nariadenie sťahovať.

Prihováram sa zato, aby návrh tak ako bol vo výboroch prijatý s tým doplnením- v § 3 bol schválený, /potlesk/

Predseda Dr. Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pretože nikto, zaklučujem rozpravu a udeľujem slovo p. zpravodajcovi.

Zpravodajca M. Bobrík:

Slávna Slovenská národná rada! Páni členovia SNR, ktorí k tejto osnove zaujali stanovisko kladné a považujú za potrebné, aby táto osnova stala sa statkom, a nariadením SNR, a síce z príčin vecných, že škody ktoré vojnovými udalosťami boly spôsobené, vyžadujú si čo najrýchlejšieho podporenia zatiaľ vo firme preddavku, kým nebude vyriešená otázka definitívneho usporiadanú, týchto vojnových škôd, resp. ich náhrady.

Spomenuli páni, aby sa dostalo poškodeným mŕtveho aj živého inventáru. Povereníctvo pre pôdohospodárstvo snaží sa týmto vojnovým poškodeným, či roľníkom, či remeselníkom, obchodníkom, alebo občanom rôzneho iného povolania výjsť v ústrety tým, že zadovažuje potrebné stroje pre roľníkov, ktoré sú potrebné k prevádzaniu ich hospodárskych podnikov. Zadovažuje stroje, prideľuje traktory, zriaďuje traktorové stanice, zadovažuje materiál úžitkový a plemenný /posledne zo Švajčiarska bola dojednaná dodávka asi 5. 000 kusov kráv a plemených býčkov a z historických zemí zase kone a iný úžitkový a plemenný materiál/, ktorý možno dostať a možno prideliť tam, kde boli vojnovými udalosťami najviac poškodení.

Bol podaný návrh pp. členom rady, aby hranica finančnej podpory bola zvýšená na 100. 000 Kčs s odôvodnením, že v niektorých prípadoch 50. 000 Kčs by nepostačovalo. Za svoju osobu by som sa prihováral, ako spravodajca k tomuto návrhu, lebo skutočne niekde, kde obchodný, priemyselný a

iný podnik je poškodený, tých 50. 000 Kčs by nepostačovalo, na tie najnutnejšie potreby a zadováženie strojov.

Prihováram sa za to, aby slávna Slovenská národná rada osnovu láskavé prijala s tým návrhom, ako bol podaný, žeby podpora mohla byť poskytnutá najviac do výšky 100. 000 Kčs. Nariadenie teda by znelo v ods. 2. § 1,, Preddavok na náhradu škody možno poskytnúť jednotlivcom do 50 % škody najviac do výšky 100. 000 Kčs " atď.:

Prihováram sa zato už aj preto, že 100. 000 Kčs je ako krajná hranica, a obmedzené je to tým. že nemožno dať pri tom všetkom poškodenému občanovi viac, ako 50 % zistenej škody.

Prihováram sa, aby slávna Slovenská národná rada tento návrh v doplnenom znení láskavé prijali.

Predseda Dr. Lettrich:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie zprávy p. zpravodajcu nech zdvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem zprávu za prijatú a návrh nariadenia za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu štvrtého bodu programu, zpráve právneho, hospodárske-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre školstvo a osvetu, na vydanie nariadenia o poštátnení zamestnancov škôl, poštátnených podľa nar. č. 34/45 Sb. SNR. Prosím p. zpravodajcu Ivana Frličku, aby sa ujal slova.

Zpravodajca Frlička:

Slávna Slovenská národná rada! Predložená osnova je, povedal by som, logickým dôsledkom poštátnenia škôl prevedenia nariadení 34/45 Sb. SNR.

Toto nariadenie ponecháva zrovnoprávnenie profesorov, učiteľov a ostatného personálu, neštátnych škôl osobitnému nariadeniu, teda preto je dnešná osnova. Samotní profesori, učitelia, úradnícki zriadenci a opatrovateľky neštátnych škôl už dlhé roky volajú po zrovnoprávnení s učiteľmi štátnymi. A tiež organizácia Sväzu školských a kultúrnych pracovníkov stavia sa k návrhu priaznivo. Z tejto stránky je osnova vítaná.

Spoločné zasadnutie výboru právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového pri drobnom prejednaní návrhu urobilo niektoré zmeny, len k vôli jasnosti nariadenia. Inak ponecháva osnovu tak, ako bola navrhnutá povereníkom pre školstvo a osvetu. Je treba len pripomenúť ešte to, že v § 3 ods. 2. majú byť zrovnoprávnení učitelia reholí osobitným nariadením, ktorého vydané je odvislé od určitých dohôd s cirkevnými vrchnosťami.

Spoločné zasadnutie požiadalo Predsedníctvo SNR, aby tieto dohody s urýchlením boly dosiahnuté, aby aj toto nariadenie mohlo byť čím skôr vydané.

Som zmocneným v spoločnom zasadnutí uvedených výborov navrhnúť túto osnovu slávnej SNR na prijatie.

Predšeda Dr. Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu, kto sa hlási k slovu? P. člen rady Podhoráni.

Člen SNR. Podhoráni:

Slávna Slovenská národná rada! Keď sa chystalo na Slovensku povstanie, jeden z prvých zákonodarných požiadaviek bolo poštátnenie škôl na Slovensku a v celej Československej republike. Samotné poštátnenie škôl nemalo by však ten dosah, keby v škole bol niekým iným viazaný učiteľ. Poštátnenie škôl, žiada teda poštátniť učiteľa a všetkých činiteľov, ktorí v škole pracujú. Lebo vieme, že slobodná škola potrebuje mať aj slobodného učiteľa. Že mnoho na tom záleží, či učiteľ je slobodný, nikým v svojej práci nehatený a mohli by sme poukázať na príkladoch z minulosti a súčasnej" prítomnosti. Vieme, že ešte za starého Rakúska Uhorska učiteľ bol čímsi takým, čo snáď bolo i pre školu. zbytočné. Bol vydržiavaný a musel sa podrobiť tomu, kto ho platil, ako takéto školy vyzeraly to si vieme predstaviť. Slobodný učiteľ však mohol dokázať zázraky a vieme, že národy často vyhrávajú svoj národný boj"len a len pomocou zdravého vychovaného učiteľstva. Dôsledky minulosti sa nám zjavujú ešte i dneska. Tie vrstvy učiteľov, ktoré boly vymanené z rúk štátnych, vieme, že vychovaly národ k reakcii a tá reakcia ešte i dneska ukazuje svoje prsty. Učiteľstvo za

bývalej Československej republiky, aj učiteľstvo cirkevné domáhala sa samotné, aby bolo poštátnené. Čo sa však vtedy prekonať nedalo to dneska v novom Československu je možné a ľahké. Želáme si teda, aby predložená osnova, ktorá sa dnes

má odhlasovať, bola celým zasadnutím prijatá a schválená, lebo vieme, že slobodný štát potrebuje slobodné školy, a slobodná škola potrebuje slobodného učiteľa. Prosím o prijatie osnovy /potlesk /.

Predseda Dr. Lettrich:

K slovu sa ďalej hlási p. člen SNR prof. Lukačovič.

Prof. Lukačovič:

Slávna Slovenská národná rada! Sotva niekoľko

dní uplynulo od prvého radostného štátneho sviatku našej znovuvzkriesenej Československej republiky. Úprimným a radostným spôsobom oslávili sme našu štátnu jednotu v oslobodenej domácnosti celého nášho štátneho domova. Spojili sme sa znovu v nerozlučnom sväzku. Česi a Slováci chceme spolu pracovať a riešiť všetky ťažkosti spoločnými silami v prospech spoločného úspechu. Naším spoločným úsilím bude, aby nebolo rozdielu v žiadnom sektore života. Medzi jednotlivými čiastkami západnej a východnej čiastky republiky. To neni želateľné ani v hospodárskom ani v priemyselnom a tým menej želateľné je to v kultúrnom sektore.

Slávna rada! Keď to neni želateľné v spomenutých sektoroch, dovoľte, aby som poukázal tu na jednu vec. V Čechách je školstvo tak upravené, že reholné školy a ústavy tam naďalej existujú. Na Slovensku u nás týmto nariadenia by roholné školstvo zaniklo.

Hovorí sa o náboženskej slobode, prízvukujú túto slobodu obe naše strany Národného frontu. Správne je to stanovisko, do úvahy berúc smýšľanie nášho slovenského ľudu. Týmto chcú obe strany prízvukovať, že nechcú nijako prekážať náboženskému životu na Slovensku. Dúfam, že aj slávna Slovenská národná rada si toto prehlásenie osvojila.

Myslím a som presvedčený, že nikto z prítomných zástupcov nechce znemožňovať prácu jednotlivým cirkvám

a reholiam na Slovensku. Keď však nechceme likvidovať reholníctvo nesmieme mu ani znemožňovať existenciu. Ak sa prekladajú rehoľné sily na miesta, kde nie sú zriadené reholné domy, znemožňujeme im zachovavať reholné stanovy a nútime ich, aby sa vzdalý vyučovania.

Dnes sa prízvukuje v našom dennom živote ľudovodemokratické stanovisko, právo každého človeka na zamestnanie a na život. Nevylučujme preto tieto osoby len z toho dôvodu, že sú reholnice z ich zamestnania, a domovov. Vybudovaly svoje domy všetky z vlastných síl a so sbierok drobnej slovenskej pospolitosti. Ponechajme ich na tých miestach kde majú svoje reholné domy.

Povereníctvo pre školstvo má veľké ťažkosti zo zaplnením učiteľských a profesorských miest, menovite teraz. Na mnohých miestach sa plne nevyučuje pre nedostatok profesorských a učiteľských síl. Pri rokovaní vo výboroch usniesli sme sa, že kým nebude ujednaná dohoda medzi Svätou stolicou a našou vládou, nech sú ponechané reholné sily na ich doterajšom učiteľskom pôsobišti.

Kompetentné naše úrady majú možnosť dozerať a kontrolovať vyučovanie nielen civilných, ale aj týchto reholných síl.

Preto, aby to naše prízvukovanie náboženskej slobody bolo úprimné, aby nebolo len heslovitým prízvukovaním navrhujem, aby pri tejto otázka sme prejavili našu ochotu, že rehole na Slovensku nechceme likvidovať. Keď rehole nechceme likvidovať, nechcime znemožňovať ich organizáciu, že dávame reholníčky do takých miest, kde by nejestvovaly reholné domy.

Slávna národná rada, dnes počúvame a vidíme prípady, že mníšky sú prekladané do týchto dedín, kde vôbec nejestvujú reholné domy. V dôsledku toho tieto sily boly nútené vrátiť dekréty, keďže ich reholné predpisy im takúto existenciu, na miestach kde neni rehoľného domu, zakazujú.

Takýmto počínaním by sme znemožnili existenciu reholí na Slovensku. Preto sa prihováram za to, aby návrh

bol formulovaný tak, ako prešiel pri spoločnom rokovaní vý


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP