Pátek 24. srpna 1945

Pokračovanie zasadnutia pléna SNR, konané dňa 24. augusta

1945 o 10. hodine.

Dr. Lettrich: /cengá/ Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte, aby som otvoril dnešné pokračovanie zasadnutia pléna SNR a konštatoval, Že sme usnášania schopní.

Prikročíme k prerokovaniu 12. bodu nášho programu, to jest k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu člena a podpredsedu SNR Dr. Jána Čecha na vydanie nariadenia o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach. Prosím pána zpravodajcu, aby sa ujal slova.

Dr. Čech: Slávna Národná rada! Sme pred výročím slovenského povstania, ktoré slovenské povstanie, prinieslo nový duch a nové zásady do hospodárskeho Apolitického a sociálneho života. Tak ako sme pre našich roľníkov nariadením SNR o pozemkovej reforme pôdu zabezpečili našim bezzemkom, našim deputátnikom a malým roľníkom, tak ako sme naše podniky, ktoré boly pod vplyvom alebo v sfére istého kapitálu, predovšetkým nemeckého, tak i je žiaduce, aby sme v tomto duchu na banky, peňažné ústavy a poisťovne, ktoré vo väčšine boly v cudzích rukách uvalili národnú správu. Nemci so svojím úsilím a snahami o nadvládu nachádzali práve výdatnú podporu v záujmových kruhoch a inštitúciách peňažných, bankách, poisťovniach i mimo Nemecka, Úplne systematicky a zámerne pred vojnou a za vojnou priamo alebo nepriamo organizáciami, inštitúciami, exponentným primyslom a peňažníctva nemecký vplyv vnikal do hospodárskeho života štátov Európy a podriaďoval ho nemeckému vojenskému úsiliu v boji proti Sovietskemu sväzu a spojencom v celom Československu i na Slovensku, peňažné podniky, priemyselné podniky, ktoré boly vo vlastníctve nemeckom, ako i také, ktoré boly pod ich vplyvom v rôznom spojení, podriaďovaly hospodársku činnosť vojenskému priemyslu a vojenskému úsiliu Nemecka, Je isté, že vnikanie do hospodárskeho života a ovládanie peňažníctva Nemcami dialo sa rôznymi metódami, počnúc od násilia a končiac, žiaľbohu, i dobrovoľnosťou zradcov a zapredancov minulého režimu, ktorí boli vedení ziskuchtivosťou svojou, aby v peňažníctve atď. využívali v svoj vlastný prospech, Československá vláda v snahe očistiť peňažníctvo, poisťovníctvo a priemysel od kolaborantských a zradcovských živlov a vyma-

niť ho z vplyvu záujmových skupín kompromitovaných spoluprácou s Nemcami, najmä však v snahe postaviť peňažníctvo, poisťovníctvo a priemysel a hospodársku výrobu do služieb národa a poválečnej rekonštrukcie, v svojom vládnom programe to zdôrazne vyhlásila.

V dobe prechodnej budú zaistené a pod národnú správu dané ihneď majetky všetkého druhu, pokiaľ sú v držbe, vo vlastníctve, alebo v správe občanov nepriateľských štátov, najmä Nemecka a Maďarska, nemeckých a maďarských občanov Československej republiky, ktorí aktívne napomáhali rozbitie a okupáciu Československa, ostatných občanov Československej republiky, ktorí zradili národ a aktívne podporovali nemeckých a maďarských okupantov, v akciových a iných spoločnostiach, v ktorých správe sa nachodily osoby patriace do vyššie uvedených troch kategórií. Ďalej v duchu zodpovedajúcom dnešnej dobe a náplni ľudovodemokratického zriadenia Československa v hlave 12. vládneho programu je prehlásené. "Postaviť celý peňažný a úverný systém, klúčové podniky, priemyslové podniky, poisťovníctvo, prírodné a energické zdroje pod všeobecné štátne vedenie a do služieb znovuvýstavby národného hospodárstva a znovuoživenia výroby a obchodu. Dôsledkom toho, dekrétom prezidenta republiky boly dané pod národnú správu všetky priemyselné podniky a peňažné ústavy na území Česka a Moravy. SNR vydala nariadenie d. 50 o národnej správe na priemyslové podniky, vyjmúc peňažných ústavov a poisťovní, na ktoré sa toto nevzťahovalo.

Na Slovensku ešte v marci Predsedníctvo SNR nariadením č. 17 upravovalo pomery v penažníctve. Vzhľadom na to, že nariadenie toto bolo vydané ešte pred vyhlásením vládneho programu československej vlády, svojím smyslom a duchom nekryje sa s tendenciami proponovanými vo vládnom programe, ani nevystihuje všetky potreby, pred ktoré sme riešenie otázok peňažníctva stavali. Dôsledkom toho bolo vypracované nariadenie o národnej správe tiež i na peňažné ústavy, ktoré bolo predložené legislatívnemu sboru, tiež i výborom a o ktorých sa ešte aj politické vedenie strany demokratickej a komunistickej radilo a prišlo k nasledovnej štylizácii, ktorú si dovolím slávnej Národnej rade predložiť a prečítať.

Nariadenie SNR o národnej správe v peňažných ústa-

voch a poisťovniach. Národnú správu v smysle § 2, až 6 nariadenia SNR zo dňa 5. júna 1945 č. 50 Sb. n. SNR treba ustanoviť u všetkých peňažných ústavoch a poisťovní na území Slovenska. § 2. Peňažnými ústavmi v smysle tohto nariadenia sú: všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzať peňažné obchody. b/ sväzy peňažných ústavov, podľa bodu a. / ak samy prevádzajú peňažné obchody, č. / pobočné závody, filiálky zahraničných závodov a spoločností, bod d. / poisťovňami v smysle tohoto nariadenia sú: a/ súkromné poisťovne, zriadené pod vlád. nar. 307 z r. 1922 a zák. č. 147 ž r. 1936 Sb. z. a n. b/ cudzozemské poisťovne alebo poisťovacie ústavy, ich pobočné závody, expozitúry, platobne a jednateľstvá, reprezentácie. § 3 1. / Národnú správu uvaľuje a/ na úverné družstvá, ktorých obvod pôsobnosti nepresahuje obvod okresu, alebo mesta, ONV, b/ na všetky ostatné peňažné ústavy povereník SNR pre financie, c/ na všetky poisťovne v smysle tohoto nariadenia povereník SNR pre veci vnútorné. Národná správa sa ustanoví u peňažných ústavov a poisťovní, uvedených v ods. 1/ na návrh závodného výboru, závodnej rady, alebo dôverníka zamestnancov a po vyjadrení Miestneho národného výboru. Na družstvá, ktoré sú členom revízneho ústredia, majúce sídlo na Slovensku, príslušný okresný národný výbor uvalí národnú správu po vypočutí revízneho ústredia. § 4. Národná správa musí byť zrušená, len čo pominuly dôvody, pre ktoré bola zavedená. Zruší ju orgán, ktorý ju uvaľuje. 2/ Okrem prípadu uvedeného v ods. 1/ prestáva v družstvách uvedených v § 3 písmena a/ národná správa tiež, len čo si členovia družstva zvolia novú správu podľa stanov. Národná správa pred prevedením volieb, nových správnych orgánov podľa ods. 2/ je povinná preveriť členov družstva s hľadiska politickej a národnej spoľahlivosti a preskúmať ich spôsob nadobudnutia členských podielov. § 5. Národná správa pozostáva z 2 až 5 členov, ktorí nastupujú na miesto volených štatutárnych orgánov peňažných ústavov a poisťovní s právami a povinnosťami, ktoré týmto orgánom vymedzujú zákony a stanovy n rokovacie poriadky. 2/ Ustanovením národnej správy zaniká výkon funkcie valného shromnždenia, správnej a dozornej rady, orgánu stáleho dozoru, mimoriadneho dozoru alebo dočasnej spravý, ustanovenej podľa nar. č. 17/1945 Sb. n. SNR. Tento § teda je prefor-

mulovaný, ale obsahom je ten istý. § 6. Za člena národnej správy možno ustanoviť len osoba mravne bezúhonnú, národne a štátne spoľahlivú, s patričnými odbornými a praktickými znalosťami pri výbere členov národných správ má sa prihliadať v prvom rade ku schopným zamestnancom dotyčného ústavu a poisťovne. 2/ Za člena národnej správy nemá byť ustanovený dlžník značnejšie zainteresovaný u peňažného ústavu alebo poisťovne. 3/ Za člena národnej správy nemožno ustanoviť člena vlády Československej republiky, národného shromaždenia, člena alebo povereníka SNR a úradníka povereníctva príslušného podľa § 3. Tento § tiež bol čiastočne preštilizovaný, ale v zásade zostal totožný s návrhom, ktorý prešiel výbormi, § 6. Ustanovenie národnej správy, ako aj jej členov treba zapísať do firemného registra a doterajšie správne orgány z firemného registra vymazať z úradu na základe rozhodnutia povereníctva príslušného podľa § 3. 2/ Výmer o ustanovení národnej správy treba hneď doručiť ústavu, na ktorý je národná správa ustanovená, § 7 správy treba hneď doručiť ústavu na ktorých je národná správa ustanovená, predsedom národnej správy a firemného súdu. § 8. Národná správa spravuje peňažný ústav alebo poisťovňu danú pod národnú správu podľa platných zákonov, stanov a rokovacích poriadkov a zastupuje ich na vonok. Národná správa je povinná konať so starostlivosťou riadneho obchodníka a jej členovia sú solidárne zodpovední za škodu, ktorá vznikne zo zanedbania povinností. Úkonom osobitnej dôležitosti, ktoré presahujú rámec normálneho hospodárenia, menovite ale ty, ktoré spadajú do právomoci valného shromaždenia, potrebuje súhlas príslušného povereníctva. 2./ Národná správa môže prijímať a prepúšťať zamestnancov, podľa platných predpisov. V tomto § posledná veta 1. ods. bola preštylizovaná a jaksi rozšírená. Body, ktoré tu boly zachytené, boly presnejšie štylizované.

§ 9. Členovia národnej správy majú nárok na náhradu, hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určí príslušné povereníctvo podľa smerníc vydaných príslušným povereníctvom. Tieto náklady znáša spravovaný ústav. V tomto § bol pozmenený úsek podľa § 3. Právo na úženie výdavkov dáva sa ihneď povereníkov, poťažne povereníctvu dľa smerníc im vydaných, § 10. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru podľa § 1. je prípustné odvolanie k povereníkovi Slovenskej národnej rady pre financie.

Ods. 2./ Proti rozhodnutiu príslušného povereníctva možno podať odvolanie predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Rozhodnutie Predsedníctva SNR je konečné. Ods. 3/ Odvolacia lehota je 15 dní od doručenia, rozhodnutia: odvolanie nemá odkladný účinok. Ods. 4/ Sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa, V tomto C vzhľadom na to, že sme teda voči pôvodnej osnove pozmenili túto v tom smysle, že do peňažných ústavov, teda družstiev, povahy družstevnej navrhuje Okresný národný výbor, ako bolo už prv povedané, v dôsledku toho ten ods. 1. bol škrtnutý a ods. 2. odsekom 1. / a miesto ods. 2. / sme vsunuli teda možnosť odvolanie z rozhodnutia povereníctva príslušného, či už pre financie alebo vnútra, predsedníctvo Slovenskej národnej rady, § 11. Ustanovenie §§ 2 až 6, 10, 13, 17, 18, 21 a 24 nariadenie č. 50/1945 Sb. n. SNR platia obdobne. § 12. Zrušujú sa § 1, § 5. ods. 3. / §§ 8 až 17 nariadenia č. 17/1945 Sb. n. SNR. § 13. Peňažné ústavy, na ktoré sa nevzťahuje § 1. tohoto nariadenia, povinné sú do 2 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, svolať valné shromaždenie, za účelom prevedenia nových volieb. § 13. Toto nariadenie platí dnom vyhlásenia a vykonajú ho povereníci Slovenskej národnej rady pre financie a pre veci vnútorné so zúčastnenými povereníkmi. Vzhľadom na to, že táto osnova prejednaná bola výbormi viac ráz a prejednaná bola i politickými reprezentantmi veľmi pozorne a prihliadla na všetky momenty pri riešení tejto matérie, odporúčam Slovenskej národnej rade, aby bola prijatá v tomto znení.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu. Prosím kto sa hlási k slovu? Pán povereník Dr. Murtin.

Dr. Murtin: Slávna Slovenská národná rada! Žiaden sektor hospodárskej činnosti nie je v takom rozsahu a hĺbke podrobený štátnej regulácii, ako obchodné bankovníctvo. Máme celý rad predpisov, ktorými toto odvetvie hospodárskeho podnikania je úplne podrobené štátnej vôli a štátnym príkazom, takže niekedy určitá ťažkopádnosť bankovníctva je vyvolaná skôr príslušnými verejnými predpismi a úpravami, ako nejakou. zlou vôlou alebo vlastnou nemohúcnosťou predstaviteľov bankovníctva, Tak bankový zákon č. 239 z roku 1924 Sb. z. a n. v znení zák. č. 55/32 Sb. z. a n. má podrobné predpisy o tom, kto mô-

že so súhlasom Ministerstva financií vydávať vkladné knižky, ďalej, že táto možnosť vydávania vkladných knižiek môže byť Ministerstvom financií kedykoľvek odvolaná. Zákon zakazuje tovarové obchody, obchody s nehnuteľnosťami za ziskovým účelom, ďalej zakazuje jednému dlžníkovi dať väčší úver, než činí 10% vlastných prostriedkov banky, tedy akciový kapitál a rezervy. Orgány bánk musia dbať o dobrú povesí ústavu svojim obchodným postupom. Formu a spôsob poskytovania úverov musia si banky dať schváliť Ministerstvom financií. Taktiež všetky druhy uzancií. V tomto zákone sú podrobné predpisy o povinnostiach zamestnancov správnej a dozornej rady, o revíziách bánk, ktoré predpisuje a dozerá a schvaľuje Ministerstvo financií. Ďalej sú tam vysoké tresty pre nedodržanie predpisov bankového zákona. Všemohúcnosť štátnej moci v bankovníctve je zabezpečená nariadením č. 11. z roku 1941 Sl. z. Toto nariadenie oprávňuje ministra financií, poťažne povereníka SNR pre financie menovať vládneho komisára. Tento podľa nariadenia SNR č. 17/ z r. 1945 má rozšírenú právomoc, môže nazerať do kníh, je oprávnený zúčastniť sa na všetkých zasadaniach bankových orgánov, môže zastaviť každé ich usnesenie, môže svolávať a rozpustiť tie orgány, keď sa ich rozhodovanie prieči platným predpisom. Podľa citovaného nariadenia č. 11/1941 Sl. z. sú peňažné ústavy povinné podávať Povereníctvu pre financie zprávu o svojej činnosti, o svojom stave a iných podrobnostiach, ktoré si želá povereníctvo. Per nažne ústavy sú povinné ukladať svoje voľné prostriedky tak, aby sa mohly čím najúčelnejšie využiť pre uspokojenie naliehavých potrieb, ktoré vyžaduje verejný a hospodársky záujem. Toto praktikuje, že bankovníctvo je úplne sviazané štátnou mocou, že ho povereníctvo úplne ovláda aj po obchodnej stránke a môže mu rozkázať kam a ako má použiť jemu sverené prostriedky. Tak je peňažníctvo úplne zapojené do finančnej politiky štátu. Povereníctvo môže nariadiť reorganizáciu, ekonomizáciu peňažného ústavu, ďalej zmenu, stanov, nariadiť fúziu, splynutie jedného ústavu s druhým, lebo likvidáciu tohoto. To všetko bez akéhokoľvek debatovania, keď uzná za vhodné a verejnému záujmu za vyhovujúce. Ešte silnejšie zasahuje do života peňažníctva známe nariadenie SNR č. 17/1945. Toto ustanovuje, že vedenie a správa peňažného ústavu musí byť v súlade s hospodárskymi i finančnými a

inými verejnými záujmami štátu. Aby tu nenastaly žiadne poruchy, nože povereníctvo nariadiť mimoriadnu revíziu, dosadiť mimoriadny dozor alebo dočasnú správu do peňažného ústavu. Tiež prepúšíanie štátnych definitívnych zamestnancov je tu zachytené. Po tejto stránke vzťahuje sa na banky aj nariadenie SNR č. 69/45 o preverovaní a prepúšťaní zamestnancov. Výnosové možnosti sú zásahom štátu silne regulované a to do tej miery, že v žiadnou inom podnikaní nie sú tak prísne ako práve v peňažníctve. U bánk au tieto výnosové možnosti upravené zákonnými predpismi o úrokovej miere tak nariadenia 348. z roku 1940 Sl. z, a vyhláškou 356/40 Sl. z. Bankovníctvo musí všemožne napomáhať štátny úver, preto musí čiastku vkladov z verejných prostriedkov uložiť do štátnych papierov. Keď povereníctvu ani to nestačí prirodzene si môže ďalšie prostriedky od banky vynútiť a to dľa už citovaného nariadenia č. 11 z r, 1941. Samozrejme musí túto politiku prevádzať tak, aby nebola narušená rovnováha ústavu. Peňažné ústavy musia tak ako iné podniky vytvoriť osobitný rezervný fond složením 15% základnej alebo účastinnej istiny do štátnych papierov podľa zákona č. 80 z r. 1942 Sl. z. SÚ podrobené revízii bankovej činnosti podľa nar. č. 11/1939 Sl. z. Podľa zák. č. 172/11 Sl. z. musia čiastku vkladového úrokomeru vypisovaného vkladateľom odvádzať Pomocnému fondu peňažníctva, aby sa takto z nahromadených prostriedkov mohla kryť prípadná strata peňažníctva a tým, aby stopercentne bola zaistená pohľadávka vkladateľov. Tento rad zákonných predpisov a zásahu štátnej moci do peňažného podnikania prakticky vyčerpáva všetky možnosti štátnej kontroly. Navrhovanou osnovou docieli sa tedy skôr politického požiadavku. Docieli sa ďalej súladu s dekrétom prezidenta republiky 5. 5/15 a s nariadenia SNR č. 50/45 o národných správach. Podľa oboch týchto predpisov treba však mať na zreteli, že národné správy majú byť dosadené len tam, kde sú do ústavovktoré sú nepriateľské alebo kolaborantské. Za účelom vyhovenia tomuto požiadavku som dal práve návrh na zmenu § 1., ale myslím, že tou zmenou, ktorú predniesol p. podpredseda Dr. Čech, by bolo

tejto požiadavke vyhovené, kedže sa tam vo všeobecnosti poukaje na § 1. nariadenia č. 50 z r. 1945 o národných správach v penažných podnikoch. Bola by tu aj alternatíva a snáď viac vyhovujúca požiadavka zmeniť tento § na nasledovné znenie: "Pod národnú správu sa dávajú všetky peňažné ústavy a poisťovne, kto-

rých správne orgány úmyselne a zámerne vykonávaly nepriateľskú činnosť uvedenú v §-e 4 písm. d/ nariadenia SNR č. 50 z r. 1945 Sb. n. SNR, alebo ktorých väčšinu kapitálovej alebo majetkovej účasti vlastnia alebo majú v držbe nepriateľské a nespoľahlivé osoby, uvedené v § 4. nar. SNR č. 50/1945 Sb. n. SNR. " Ďalej uvádzam, u nás niet v pravom slova smysle žiadnych veľkobánk. Tiež niet žiadnych veľkoakcionárov týchto bánk. Naše banky sú ústavmi, ktoré spravujú cudzie sverené prostriedky drobných ľudí. Ich účastinami sú tiež drobní ľudia. Osnova postráda akékoľvek ustanovenia o tom, čo sa stane s kapitálovou účasťou týchto drobných ľudí, keď táto prejde pod národnú správu a hlavne čo s čistým výnosom podniku. Je preto nutné ďalšími zákonnými úpravami túto otázku riešiť.

Ďalej navrhujem, aby ods. 2 § 3 bol vynechaný alebo nahradený týmto textom, ktorý je vyňatý z citovaného dekrétu prezidenta republiky, a síce dekrétu § 8. Znenie tohto odstavca by bolo: Rozhodnutie vo smysle tohto §-u má príslušný povereník vydať po vypočutí závodného výboru /závodnej rady/ alebo iných zástupcov zamestnancov podniku a Miestneho národného výboru. Navrhovaná osnova totiž hovorí, že sa tak má stať na návrh závodného výboru. Nie je možné, aby tak dôležité rozhodnutie, ktoré usmerňuje osud ústavu a osud majetku po väčšinou drobných vkladateľov bol určovaný stanoviskom alebo náladou niekoľko zamestnancov ústavu. Navrhujem ďalej zmenu, poťažne doplnenie § 8 takto: Posledná veta ods. 1 tohto §-u nech je doplnená na toto znenie: K úkonom osobitnej dôležitosti, ktoré presahujú rámec normálneho hospodárenia, menovite k tým, ktoré spadajú do právomoci valného shromaždenia, potrebuje súhlas príslušného povereníctva. Ako ods. 2. tohto § návrhujem vsunúť toto Ustanovenie: "Povereníctvo príslušné podľa § 3, dozerá na činnosť národnej správy. Národná správa je povinná skladať zo svojho hospodárenia účty v lehotách jej určených a podať kedykoľvek

potrebné alebo vyžiadané zprávy a vysvetlenia. K týmto doplnkom myslím, že netreba zvláštneho výkladu. Pán zpravodajca Dr. Čech, neviem či z nedopatrenia, alebo či to bolo po ďalšej dohode, alebo z jeho iniciatívy ako ďalší bod pozmenil § 2. navrhovanej osnovy a vynechal tam niečo, čo bolo pôvodne a čo je podľa môjho názoru nezbytné. A síce, kde uvádza nominatívne

tie peňažné ústavy, ktoré sa rozumejú podľa tohto nariadenia a ktoré majú prísť pod národné správy. Navrhujem, aby znenie § 2. / bolo ponechané tak, ako je v osnove, ako ju nato pôvodne pred sebou. Poukazujem tuná na jeden odstavce, a síce na ods. g/ tohto §-u: "Všetky ostatné fyzické a právnické osoby akokoľvek nazvané, ktoré prevádzajú, peňažné obchody s výnimkou cedulového ústavu. Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky a Poštovej sporiteľne. " Tieto ústavy tu menované, majú svoje stanovy určené normou a podľa stanov ustanovuje správne orgány, tuto vláda, tedy Sbor povereníkov, alebo Predsedníctvo SNR. Tedy štátny orgán vyšší než je povereník, poťažne orgány ešte vyššie ako sú národné výbory. Súto ústavy verejno-právne, kde štát má buď úplnú majoritu, alebo za ústav ručí svojim majetkom. Niet preto dôvodu zavádzať tri národné správy, kde je nožné už podľa zákona zaviesť stav definitívny, ktorý je vzhľadom na charakter orgánu, ktorý ho zariadil. Tieto pozmeňovacie návrhy by som mal k navrhovanej osnove a prosím, aby boly akceptované.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Jeleň.

Jeleň: Vážení páni! Slovenská verejnosť veľmi netrpezlivo očakávala, kedy sa dostane do pléna SNR aj otázka národných správ na peňažné ústavy. Nariadením SNR č. 50 o národnej správe budovanie nášho hospodárskeho života bolo položené na nové ľudovodemokratické princípy, pod vedením a kontrolou štátu. Aby ľudovodemokratické princípy nadobudly plnú účinnosť v každom sektore hospodárskeho života, nemôžu sa uplatniť len v sektore priemyselných a obchodných podnikov, ale ich účinnosť treba rozšíriť aj na pole peňažníctva a poisťovní. Týka sa to nielen s hľadiska zachovania rovnakých organizačných foriem, ale najmä z dôvodu zakĺbenosti o predpletenosti hospodárskych záujmov, ako aj s hľadiska najužšieho zapojenia peňažníctva o poisťovníctva do súčasného hospodárskeho denia a zaistenia jeho trvalej spolupráce na budovaní a rekonštrukcii štátu. Peňažné ústavy, ako aj poisťovne majú za základnú úlohu sbierať úspory najširších vrstiev národa n nimi napomáhať výrobu a obeh statkov. Sú distribútormi platobných prostriedkov a spro-

stredkovateľmi zmeny hodnôt. Bez nich v dnešnom peňažnom hospodárstve nemožno si predstaviť správne a účelne fungovanie hospodárskeho života. Najširšie vrstvy občianstva a štátu, majú preto neodkladný záujem na tom, ako sa opatrujú a spravujú úspory vôbec, im sverené prostriedky, či ich používajú v súlade s celkovými, verejnými, finančnými a hospodárskymi záujmami štátu v prospech jeho želateľnej konsolidácie, na urýchlenie rekonštrukcie atď. Vážení páni! Je tu niekoľko veľmi závažných dôvodov prečo SNR musí túto otázku vyriešiť. V prvom rade by sami zdalo veľmi divným, že by SNR nepracovala v duchu vládneho programu, ktorý výslovne hovorí, že celý peňažný a úverový systém je potrebné postaviť na také základy, ktoré budú slúžiť znovuvýstavbe národohospodárskeho života štátu. My vieme veľmi dobre, že v českých zemiach už v tejto veci spravili rozhodujúce kroky. Bolo by podivné, keby SNR tiež v snahe synchronizovať všetky počiny smerujúce k výstavbe štátu, neučinila podobné rozhodnutia. Pôvodný text, ktorý nám bol zaslaný, bol zmenený a to môžem povedať veľmi významne a síce v §-e 1, pokiaľ som stačil sledovať v tom smysle, že poc. národnú správu sa dávajú všetky peňažné ústavy a poisťovne. Tedy ten § 1 je podstatne zmenený, čím sa samozrejme potom zjednodušuje všetko ostatné, hlavne v §-e 3 ods. 2/, kde sa hovorí o tom, kto má rozhodnúť o veci principiálne, o uvalení národnej správy na ten ktorý peňažný ústav. To znamená, keď majú všetky peňažné ústavy a poisťovne byť poštátnené, potom podľa toho ods. 2/ §-u 3 by ten návrh závodného výboru bol automatický, teda iniciatíva tomu, ktorý peňažný ústav alebo poisťovňa majú byť pod národnú správu dané, nebude vychádzať od závodného výboru, ale bude ten závodný výbor len vyzvaný k tomu, aby dal svoju mienku.

Vážená Slovenská národná rada! V drobnom živote my, ktorí pracujeme vonku, veľmi dobre vidíme, čo znamenajú peňažné ústavy a poisťovne. Predstavte si nasledujúci prípad. Na určitý podnik, ktorý sa predtým tešil veľmi dobrej povesti, ktorý veľmi dobre prosperoval, bol solídnym podnikom, na tento podnik bola uvalená národná správa. Je to priemyselný podnik, Tento priemyselný podnik mal s určitou bankou stále finančné styky. Dneská tento podnik pod národnou správou žiada od toho

istého bankového ústavu určitý úver a tento peňažný ústav odkazuje správe, že úver dá, ale dosadí si správou sama banka, resp. sama banka si bude navrhovať toho správcu tam len pod tou podmienkou. Tu je veľmi dobre vidieť, že v drobnom živote, ale myslím aj vo veľkom merítku, ako som napríklad informovaný o prípade Dunajplavby, kde sa tiež odopiera poskytnúť pomoc a kde hrozí, že celé zamestnanectvo bude treba rozpustiť, a kde preto odopierajú, poneváč je to tiež pod národnou správou, že tieto prípady ukazujú, že bankovo ústavy a finančné ústavy si chcú takýmto spôsobom vydobýjať určité hospodárske a politické postavenia a doslovne terorizujú, stavajú ku stene národné správy, aj národné výbory, ktoré rozhodujú o národných správach. Z toho dôvodu sa prihováram, slávna Slovenská národná rada, aby odhlasovala v tom znení návrh, ako ho predložil referent Dr. Čech /potlesk/.

Dr. Lettrich. Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Dr. Beharka.

Dr. Beharka: Slávna Slovenská národná rada! Predkladané nariadenie o dosadení národnej správy do peňažných ústavov, sleduje ton istý cieľ, ako je nariadenie č. 50, kde národná správa bola dosadená do podnikov. Ide totiž v podstate o očistu týchto podnikov n peňažných ústavov, tak konečne ako sledujeme túto istú zásadu hádam samým nariadením č. 33 o ľudových súdoch a konečne podobne, ako sme to riešili aj u preverovania štátnych a verejných zamestnancov, nariadením, ktoré sme odhlasovali včera. V podstate ide o ten istý problém. Za 1/ v štátnych a verejných ústavoch, aby sme dosadili ľudí, ktorí skutočne súhlásia s dnešným vývinom vecí, ktorí tento vývin chcú všemožne podporovať a naopak odstrániť tých, ktorí proti dnešnej našej slobode vždy a všade vystupovali, ju hatili a snáď aj aktívne bojovali proti nám. Peňažné ústavy majú veľmi vážny význam v našom národnom hospodárstve. A rozhodne nemôže nám byť ľahostajné, akí ľudia dneska tieto ústavy vedú a akým smerom ich vedú. Tak ako v minulosti, konečne priznajme si, celý hospodársky potenciál, ktorý tuná bol, slúžil, či už vedome alebo z prinútenia, cieľom Nemecka a jeho spojencov, nuž prirodzene slúžily týmto cieľom tedy buď úmyseľne alebo i proti vôli ich vedúcich i peňažné ústavy. Keď dneska ideme dosadzovať národ-

nú správu, konečno správa určitá tam už bola podľa 17, tak sledujeme len ten cieľ, aby sme túto očistu previedli do dôsledkov, aby skutočne peňažné ústavy, pretože ide o veľmi významného činiteľa národohospodárskeho, daly celý svoj potenciál znova do služieb národa a štátu, obnovy Slovenska a Československej republiky. Ja sa odvažujem tvrdiť, že peňažné ústavy a konečne aj iné súkromné podniky, by dneska svoje služby znova daly k dispozícii, ako ich dajú každému. Pretože je to ich záujmom, ich obchodným záujmom, ale na druhej strane morálka si žiada, aby tí ľudia, ktorí či už z prinútenia, tým horšie, ako to bolo z vlastného presvedčenia, svoje sily dávali do služieb našich nepriateľov, nebolo by morálne, aby tí istí ľudia znova tieto svoje služby dávali k dispozícii nám. Neznamená to toľko, že sme ich mali vymieňať, ale rozhodne aspoň navonok formálne musíme dať i tejto zásade výraz tým, že na čelo, pomocou národných správ, prídu tam skutočne ľudia, ktorí i svojou minu losťou vždy sledovali ten cieľ, ktorý dneská treba národne a hospodársky kapitálové podporiť.

Z týchto dôvodov prihováram sa za túto osnovu a budem za ňu hlasovať. Prosím však, aby slávna SNR, tie námietky, ktoré sú viac menej formálneho a technického rázu, ktoré tu predniesol p. povereník pre financie, aby ich láskavé akceptovala. Ide najmä o Národnú banku, o Hypotečnú banku a Poštovú sporiteľňu. Sú to štátne ústavy, národnými správami sledujeme v dôsledkoch poštátnenie. Bolo by anomáliou, keby sme dneska do štátnych ústavov dávali národnú správu, keď ináč máme v rukách všetky možnosti dosadiť tam tých ľudí, ktorých tam dosadiť chceme. A môžem povedať, že sa to konečne všadial už aj stalo. Správne rady a iné orgány, ktoré tam fungovaly za tých 6 rokov, sú už nie tu, boly sosadené. Tak čisté z týchto dôvodov je na mieste, aby skutočne tieto 3 špičkové ústavy štátne, boly zpod tejto osnovy vyňaté. Súčasne tiež prihováram sa za ten návrh, ktorý podal p. povereník pre financie, aby dosadzovanie národných správ sa dialo po vypočutí národných výborov. Som tej mienky, že týmto spôsobom rovnako dosiahneme účelu, ktorý máme na mysli, ale pri tom je tuná aj určitá zodpovednosť na tom Povereníctve pre financie a nielen na národných výboroch a keď by sa stal prípad, že by Povereníctvo pre financie, alebo vnútro po-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP