Čtvrtek 23. srpna 1945

Prikročíme k tretiemu bodu rokovania, a síce k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady no vydanie nariadenia o splnomocnení Sboru povereníkov Slovenskej národnej rady k mimoriadnym opatreniam vo veciach rekonštrukcie. Zpravodajcom je p. Alexander Bahurinský.

P. A. Bahurinský: Slávna Slovenská národná rada! Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v úsilí prinavrátiť do normálnych koľají hospodársky život, rozrušený následkami vojnových udalostí, predložilo návrh Slovenskej národnej rade, aby táto splnomocnila Sbor povereníkov na vydanie nariadení a to vo všetkých veciach, ktoré sú potrebné na odstránenie následkov vzniklých vojnou na slovenskom národnom živote. Výbor právny a hospodársko-sociálny, uznávajúc potreby rýchleho zapojenia hospodárskeho života do výstavby štátu, osvojily si návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady a vzaly ho za základ pri svojich rokovaniach. V celku v pripravovanom návrhu urobily len niektoré nepatrné zmeny. V § 1. ods. 1 k vôli jasnosti a presnosti previedly niektoré štylistické zmeny. Navrhované ustanovenie v § 3., výbory uznaly za nepotrebné, nakoľko nesúhlas Slovenskej národnej rady s nariadením Sboru povereníkov, musí obsahovať aj ustanovenia, ktoré vyriešia situáciu vzniklú so zrušením nariadenia Sboru povereníkov v 6 mesačnej lehote. Nakoľko navrhovaným nariadením Slovenská národná rada vzdáva sa čiastky zákonodarnej moci v prospech Sboru povereníkov, výbory obmedzily platnosť tohto nariadenia do 31. augusta 1946. Výbory právny a hospodársko-sociálny odporúčajú Slovenskej národnej rade navrhované nariadenie v predloženej forme prijať, ktoré znie nasledovne:

§ 1.

/1/ Sbor povereníkov Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby so súhlasom Predsedníctva Slovenskej národnej rady nariadením robil opatrenie, ktoré sú potrebné vo veciach rekonštrukcie vojnou poškodeného hospodárstva.

/2/ Nariadenia Sboru povereníkov vydané podľa ods. 1. majú platnosť nariadení Slovenskej národnej rady, podpisujú ich predsedovia Slovenskej národnej rady a povereník, ktorý má nariadenie vykonať a vyhlasujú sa v Sbierke nariadení Sloven-

skej národnej rady.

§ 2.

/1/ Nariadenie Sboru povereníkov vydané podľa § 1 ods. 1 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady súčasne a jeho vyhlásením predloží Slovenskej národnej rade.

/2/ Slovenská národná rada môže do 6 mesiacov počítaných odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vysloviť s ním svoj nesúhlas a vysloviť, ktorým dňom stráca nariadenie svoju platnosť.

/3/ Usnesenie Slovenskej národnej rady o nesúhlase podľa ods. 2 sa vyhlasuje v Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady.

§ 3.

Toto nariadenie platí do 31. augusta 1946, vykoná ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady so Sborom povereníkov.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu? Kedže nikto prikročíme k hlasovaniu, kto je za prijatie osnovy nech zodvihne ruku. Je to jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročujeme k štvrtému bodu programu, t. j. k zpráve právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach, súvisiacich so zrušením župnej samosprávy.

Prosím p. zpravodajca, člena rady Lietavca, aby saujal slova.

P. Lietavec: Slávna Slovenská národná rada! Vydaním nariadenia zo dňa 7. apríla 1945 č. 26 Sb. n. SNR bol položený základ k vybudovaniu verejnej správy vnútornej v duchu ľudovodemokratickom. Spravovanie verejných vecí a úprava záležitostí občianstva ako aj jednotlivých občanov bolo spomenutým nariadením odovzdané do rúk národných výborov, ktoré boly zriadené bučí ako miestne národné výbory pre správu obcí, buď ako okresné národné výbory pre správu okresov. Úrady a orgány, ktoré doteraz obstarávaly podľa zákona č. 190/1939 Sl. z. verejnú správu vnútornú, prestaly existovať, nakoľko ich právomoc prešla jednak na miestne jednak na okresné národné výbory, Pokial ide o správu okresov prešla táto podľa § 3 cit. nariadenia

č. 26/1945 Sb. n, SNR na okresné národné výbory, ktoré teraz vykonávajú právomoc, ktoré doteraz malo okresné zastupiteľstvo, okresný úrad a okresný náčelník. Okresné úrady boly zrušené. Taktiež boly podľa § 5 cit, nariadenia č. 26/1945 Sb. n. SNR zrušené aj župné úrady a právomoc, ktorú vykonávaly župné zastupiteľstvá, župné úrady D župani, prešla buď na Povereníctvo SNR pre veci vnútorné, buď na okresné národné výbory. Spomenuté nariadenie č. 26/1945 Sb. n, SNR je však len rámcovým právnym predpisom, ktorý utvoril základ pre ďalšie vybudovanie verejnej správy vnútornej a ukazuje smer, v ktorom treba pokračovať, aby sa docielil, pokiať možno v najkratšom čase, výsledok týmto predpisom sledovaný: zabezpečenie takej demokratickej správy v okresoch, ktorá by vyhovovala všetkým požiadavkám občianstva a bola vedená naozaj v duchu ľudovodemokratickom.

Samozrejme nemohlo toto nariadenie obsahovať všetky detailne predpisy, ktoré sú potrebné na úspešné usporiadanie všetkých otázok súvisiacich s vyriešením tak komplikovanej. sústavy verejnej správy v nižších inštanciách. Už sama skutočnosť, že značná časť právomoci zrušených župných úradov, ako aj županov prešla na okresné národné výbory a že okrem toho majú tieto národné výbory vykonával aj právomoc župného zastupiteľstva, resp. župného výboru, vyžaduje, aby organizácia okresnej správy bola určená novým podrobným právnym predpisom v ktorom bude treba veľmi pečlivo stanoviť jednotlivé úlohy a úkony nových správnych orgánov okresov, Takýto právny predpis, ktorý sa už pripravuje, musí sa však vzťahovať na celoštátne územie, čo vyplýva z požiadavky jednotného spravovania okresoch na celom území Československej republiky a bude preto vydaný s platnosťou pre celé štátne územie.

Do toho času, kým sa tak nestane, treba však rozriešiť otázky, ktoré bezprostredne súvisia so zrušením doteraších úradov a orgánov a najmä s usporiadaním vecí, na ktoré sa doteraz vzťahovala pôsobnosť župných výborov, teda a likvidáciou župnej samosprávy s majetkom a záväzkami žúp. K tomuto cieľu slúži predložená osnova. Je nepochybné, že zrušením správnych orgánov župy prestala aj potreba existencie župnej samosprávy, treba to však právnym predpisom vysloviť, čo sa stalo ustanovením § 1 osnovy, nakoľko nariadenie č. 26/1945

Sb. n. SNR takého ustanovenia výslovne neobsahuje. Ako likvidujúci úrad určuje osnova Povereníctvo SNR pre veci vnútorné, ktoré má po ruke potrebný prehľad o majetku a záväzkov resp. môže stav veci, potrebný k účelnému vyriešeniu s likvidáciou súvisiacich otázok zistiť prostredníctvom podriadených orgánov.

Je ďalej nepochybné, že okresné národné výbory, ak majú okresné záležitosti s úspechom spravovať, treba vybaviť právomocou samosprávneho orgánu podobne ako to určil zákon zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb. z. a n., teda treba okresy určiť ako samosprávne jednotky - právnické osoby - aby in bolo možné odovzdať časť majetku, poťažne prikázať záväzky príslušnej likvidovanej župy. Tento ciel sleduje ustanovenie § 2 osnovy.

K § 3: Župný majetok sa rozdeľuje podľa stavu ku

dňu 7. IV. 1945, t. j. ku dňu zrušenia župných úradov podľa nariadenia SNR č. 26/1945, a to tým spôsobom, že všetky fondy, majetkové práva, aktívne a pasívne závislosti, ako aj dlhodobé pôžičky, ktoré župy prevzaly podľa § 79 zák. č. 190/1939 Sl. z. od býv. okresov, sa týmto okresom vracajú zpäť a to so stavom, aký tento majetok vykazuje ku dňu 7. IV. 1945. Na úhradu týchto záväzkov, ktoré týmto spôsobom prechádzajú na okresy / O. N. V. / sa i pokladničný zbytok župného hospodárstva rozdeľuje medzi okresy a to podľa percentuelného kľúča vypočítaného na základe prirážkových základov okresov.

Obdobný spôsob sa uplatňuje i pri rozdelení majetku žúp na znovu oslobodenom území.

Tento spôsob rozdelenia majetku žúp je najspravodlivejší, lebo týmto spôsobom jednotlivé okresy dostanú zpäť ten majetok, ktorý im pôvodne patril. Vrátiť pôvodne odovzdané sumy a majetky nie je možné, lebo s týmito majetkami hospodárily župy niekoľko rokov a je prirodzené, že sa stav týchto majetkov zmenil a vzhľadom na spoločné hospodárenie nie je dnes ani zistiteľný.

Z § 4: Župani vyzdvihnuté dlhodobo pôžičky podľa tohoto návrhu prechádzajú na štát, Toto opatrenie sa odôvodňuje tým, že spravodlivé rozdelenie týchto na okresy by narážalo na veľké ťažkosti, lebo pôžičky neboly vyzdvihnuté na presne určené práce, ale kumulatívne na elektrizáciu obcí vi-

cinálne cesty a prípadné iné investície. Následkom toho i v peňažných ústavoch by rozdelenie týchto narážalo na ťažkosti. Ináč štát týmto nebude zaťažený, lebo v celku sa jedná okrúhle o K 30. - 40. 000, 000. - /Bratislava K 2, 000, 000. -, Trenčín O/, Nitra 8 - 12, 000. 000. -, B. Bystrica 8 - 12. 000. 000. -, Rušonberok pravdepodobne 0 a Prešov asi 2 - 3, 000. 000, - / a podla § 7 na úhradu týchto dlžôb sa prenechávajú štátu nedoplatky jednotnej samosprávnej prirážky vybratej po 31. XII. 1945. Jednotná samosprávna prirážka vyniesla ročne okrúhle K 100. 000, 000, - z toho patrilo štátu 54% a ostatok dostával sanesprávny fond manipulovaný býv. min. vnútra.

K § 5: Župná hospodárska železnica Degeš - Branč bola vybudovaná v rokoch 1941 - 1944 hlavne za účelom zvážania cukrovej repy pre nitrianske cukrovary. Železnica je úplne dohotovená a podľa uprav vojnou bola len veľmi málo poškodená, takže je schopná prevozu. Reprezentuje hodnotu asi 10, - 15. 000. 000 K. Vzhľadom na veľkosť tohoto podniku nie je pravdepodobné, aby mohol jeden okres sám vydržiavať a preto sa navrhuje, aby bol prevzatý štátom.

K § 6: Toto ustanovenie upravuje ďalší služobný pomer zamestnancov zrušených žúp.

K § 7: Vyberanie a vyrubovanie jednotnej samosprávnej prirážky sa navrhuje ponechať do konca bežného roku a to preto, Že okresy dosiaľ nemajú žiadne vlastné príjmy ale úlohy majú a tieto musia aj pínií. Preto je potrebné tieto príjmy zachovať, aby okresom sverené úlohy mohly byť riadne financované.

Pri tomto sa počíta s tým, že nový organizačný zákon pre ONV bude do konca b. r. vydaný.

Z výnosu jednotnej samosprávnej prirážky, po odpočítaní 54%, ktoré prináležia štátu na plnenie úloh prevzatých od býv. krajinského úradu, sa navrhuje polovicu prideliť Povereníctvu SNR pre verejné práce na udržovanie vic. ciest, ktoré podľa § 9 prechádzajú do správy uvedeného rezortu. Za základ ustálenia tohoto percentuálneho pomeru boly vzaté skutočné náklady na vie. cesty v dobe, keď túto spravovaly býv. župné úrady.

Obdobné opatrenie sa predvída v § 8 i pre prinavrá-

tené územie.

K § 9 - 16: Vicinálne cesty sa odovzdávajú do správy Povereníctva SNR pre verejné práce z toho dôvodu, že podľa došlých zpráv boly vicinálne cesty vojnovými udalosťami ešte horšie postihnuté, ako štátne cesty. Na opravu týchto ciest by vzhľadom na nedostatok Školeného technického personálu ONV neboly schopné a poneváč je v záujme rýchlej konsolidácie Slovenska, aby doprava bola čím prv a riadne obnovená, je nutné, aby tieto práce boly prevádzané odborníkmi.

Náklad na opravu vicinálnych ciest aspoň v takej miere, aby sa stály sjazdnými bol vypočítaný približne na 64. 000. 000. - K a to tým spôsobom, že sa na jeden, km počíta okrúhle K 10. 000. - Dĺžka vic. ciest činí okrúhle 6. 400 km á K 10.000.- spolu K 64. 000.000,- Na úhradu tohoto nákladu sa na vrhuje povoliť z prostriedkov určených na rekonštrukciu hospodárskeho života podľa nariadenia SNR čís. 45/1945 K 50.000.000 a zbytok bude. podľa § 7 uhradený zo samosprávneho fondu.

Na území po 30. septembri 1938 dočasne okupovanom cudzou mocou, na ktorom pomery doteraz nie sú ešte celkom vyjasnené, má sa správa vicinálnych ciest obdobne usporiadať, ako to určujú predošlé ustanovenia.

Podrobnejšie úpravy o správe vicinálnych ciest, nakoľko to bude potrebné, vydá Povereníctvo SNR pre dopravu a verejné práce po dohode B Povereníctvom SNR pre veci vnútorné

K §§ 17 a 18: Tieto ustanovenia majú zabezpečiť účelné riešenie všetkých otázok, spojených s likvidáciou žúp, teda najmä špeciálnych otázok, ktoré sa môžu vyskytovať behom likvidácie, na ktoré nebolo však možné brať zreteľ pri všeobecnej úprave, ako aj umožniť konečné vybavenie jednotlivých v inštančnom postupe ešte neskončených záležitostí.

Výbory vykonály na osnove len menšie zmeny rázu štylárneho a odporúčajú plénu Slovenskej národnej rady, aby osnovu prijalo.

Výbory právny a ostatné vykonaly na tejto osnove len menšie nepatrnejšie zmeny rázu štylárneho a odporúča preto právny výbor Sláv. plénu Slovenskej národnej rady, aby osnovu tak ako je predkladaná prijalo.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Otváram rozpravu k prednesenej

zpráve. Kto sa hlási k slovu. Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak ako bola predostretá a prednesená pánom referentom, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem zprávu za prijatú a osnovu za schválenú. Tým istým vyhlasujem za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k piatemu bodu programu t. j. k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, na vydanie nariadenia o úprave vlastníctva k niektorým domácim zvieratám. Zpravodajcom je člen rady pán Ing. Gašperík.

P. Gašperík: Slávna Národná rada! Iste je Vám veľmi dobre známe, koľko škôd máme v našom poľnom hospodárstve. Jak naše dvory a hospodárstva zostaly bez chvosta, bez hovädzieho dobytka. Koľko strát sme mali na koňoch, na hovädzom dobytku, ošípaných a ostatnom zvieratstve a že je treba tuná niečo robiť, to je tiež nám veľmi dobre známe a zrejmé. To je ale jedna vec. Druhá vec je, že postupujúce jednotky opotrebované zvieratá nechávaly. Len čo sa front trocha skonsolidoval, zostaly tam nielen kravy opotrebované, zostaly tam aj kone a iné zvieratá. Samozrejme ľudia, keď sa front trošku, skonsolidoval, začali si svoje zvieratá hľadať. A kde tu si a j našli svoje zvieratko. A tu bol oheň na streche. Nastaly konflikty, nastaly ne- dorozumenia a nebolo tu právneho poriadku, právnej úpravy, ako by bolo možné tieto problémy riešiť, týchto malých drobných ľudí. Kone, dobytok o iné kupovaly sa za babku. Takéto opotrebované zvieratá za špiritus, za pár stovák boly predávané a tak nadobúdané od cudzích, ktoré zase pátrali po tomto svojom stratenom majetku. To by ale nebolo to veľké zlo ešte. Horšie zlo bo-

lo ovšem s koňmi. Kone tie sa v prvom slova smysle kradly a kradnú sa aj dnes, vážení pánovia o kone je ruvačka, nie dračka. Kone niet, záprahov niet a kurz ťažnej sily hospodárskeho zVieratstva dnes veľmi stúpol. Ale nie len toto, že sa kradnú, kradly a snáď ešte nemôžeme tomuto zlorádu zabrániť, ale do tohto sa vklínili priekupníci. Vklínili sa priekupníci, ktorí z tohoto ťažia a kazia nám dobré mravy a toto nemôže trpieť ani štátna správa. V dôsledku týchto okolností bolo potrebné urobiť isté opatrenia, poťažne podať návrh, aby sme my zvieratá, ktorých ma-

jitelia sú zistení a vodia sa dostatočne preukázať, že sú ich vlastníctvom, aby tieto zvieratá boly vrátené. Aby mohly byť vrátené v prvom rade je treba, aby ich niekto mal. Ten tretí, to je ten štát. Keď táto totožnosť majiteľom je preukázaná, preukázaná je vlastníctvo zvierat, tak potom možno týmto ľužom tieto zvieratá vrátiť. Okrem toho tieto zvieratá je potrebne dať v prvom rade tým, ktorí vojnovými udalosťami boli poškodení na hospodárskych zvieratách. A tým, ktorí tieto zvieratá v prvom rade potrebujú. A že kto tieto zvieratá potrebuje v prvom rade, o tom sú kompetentné riešiť a podať nám návrhy a dobrozdania okresné národné výbory. Nuž toto je stručne cieľ a smyseľ nariadenia, ktoré dnes máte, ktoré máme tuná odhlasovať. Bol som upozornený medzi tým, že nie je potrebné nariadenie čítať. Ja od toho upúšťam, ale zo svojho hľadiska by som prosil, keby sme doplnili § 1 bod 2 písm. e/ tým, že na konci pridáme, tedy začína to e. / rozhodnutím okresného národného výboru vydaným na základe výpovede aspoň dvoch vierohodných svedkov a ja by som to chcel doplniť:" alebo preukazom od jednotky Červenej armády". Lebo máme pripády, že predsa len niektorí dostali preukaz od Červenej armády, že toho koná kúpili. Tak keď takýto vierohodný preukaz od vojenskej jednotky má taký človek, tak možno to vziať za preukázanie a bolo by to účelné, keby sme tento prvý § týmto dodatkom ešte doplnili. Ináč dovoľujem si pozname nať, že výbory právny a hospodársko-sociálny s touto osnovou sa zaoberaly, že ju doplnily, dostatočne jednotlivé paragrafy uvážily a právo preto z týchto dôvodov dovoľujem si ju navrhnúť k schváleniu.

Dr. Lettrich: Otváraní rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Prosím pán Ondruš.

P. Ondruš: Slávna Slovenská národná rada! Počuli sme tu z úst p. povereníka niekoľko slov o usporiadaní týchto pomerov, ktoré boly zapríčinené prechodom frontu a vojny na šom poľnohospodárstve. Pri tejto príležitosti by som chcel jed no konštatovať, že toto nariadenie prichádza nie trošku, ale až veľmi opozodene. Prichádza vtedy, keď väčšia časí týchto koní ktorých bola reč, je prekšeftovaná krížom krážom. Môžem povedať na jednotlivé prípady, roľníci, ktorí mali viac peňazí, nakoľko tu hovoril p. referent, že sa jednalo o drobných ľudí, je asi

troška na omylu. Kone dostali bohatší ľudia do ruky, ktorí kšeftovali s týmto. A už tie kone sú až v ôsmich rukách, bez pasu, bez akýchkoľvek právnych dokladov. A neviem, že ako to pán referent teraz by nám vysvetlil, dalo sa to tak skutočne usporiadať, aby sme tak na poriadku mali, ako si praje p. referent. Pripomenul tu tiež sa pálenku a iné, keď sa vtedy toho času ešte nedalo zamedziť, znovu pripomínam, že práve neboli to chudobní roľníci, ale tí bohatší, tí ktorí už z tamtej vojny troškn rozumu mali a sa pripravili na tú špekuláciu aj teraz. A títo roľníci kšeftovali krížom krížom a o drobných tu nebolo ani pomyslenia. Mimo toho bolo tu spomenuté, že dostali jednotliví. Ale ja môžem smelo tu potvrdiť, že právo títo dostali čo nepotrebovali. Tí čo to potrebovali, nedostali. Naopak živorili celá túto jar, museli sa prosiť týmto bohatším roľníkom, naopak prví títo bohatí roľníci svojo obrobili a tak no veľké pýtanie tým drobnejším roľníkom pomohli. Teraz ale prišiel mesiac jún a júl tedy akcia o kone tak tíško sa rozvinula k ušom týmto zase bohatším a dostali sa títo páni skorej na Moravu pre kone, ako tí chudobnejší, ktorí by boli to právo potrebovali, A výsledok tohoto: Minule pán povereník tu nám povedal, že sa rozdelilo tak cca 5000-5500 koní a že nebolo možné zabrániť, že prišlo tato 20.000 ľudí do Hodonína a že so to muselo tak urobiť, ako to vtedy bolo nožné. A ja ale som sa dopočul niečo viac, lebo ja žijem medzi ľudom, nie tu v Bratislave, že týchto koni bolo o hodne viac. Nám sa dostalo na Slovensko približne až 10.000 koní a práve by bolo na mieste, aby sme zistili, kde je týchto 10.000 koní, to znamená o 4. 500 koní viac "U koho sa nachodia, či sa nachodia u týchto drobných, ktorých tu spomína pán referent, alebo zasa na nejakou špekulačnom trhu. Mimo toho dostalo sa na Slovensko tiež, ako som zistil, pri prevoze týchto koní, niekoľko mladých žriebat ročných, poldruharočných, polročných a všelijakých, ako to bolo možné vtedy. Znovu môžem potvrdiť tu smelo, že práve títo čo mala peniaze a mali už doma záprah, najali si silu, táto sila doma robila po objarovaní, oborávala zemiaky, atď a bohatší roľníci išli znova na špekuláciu a táto

špekulácia, nechcem priamo potvrdiť, ale myslím, že práve za to sa im podarila, že Povereníctvo bolo slabé a nevedelo tonu dostatočne zamedziť, lebo neverím, že by v krajinách českých a Mo-

ravy nebolo hlásené, keď také množstvo žriebat a koní bolo prevážané cez hranice, že by tomu nebolo možno včas zamedziť. Nejde tu o to, že by sme snáď chceli zamedziť prievodu koní, ale práve, či sa nám tieto osoby 7 krát alebo 5 krát neobrátily z Moravy a z Čiech a koňmi a týmto chudobným nebolo dopriano. Mimo toho to bola akcia jún a júl, v júli znova bolo isté množstvo koní pridelené, síce v tomto mesiaci už môžem povedať, že dostaly isté okresné národné výbory telegramy, že práve na dnešný deň sa maly dostaviť do Nového Meste n/Váhom. Neviem ešte, to bude predmetom až na budúce, že či dľa týchto telegramov, skutočne títo roľníci dostali kone. Ale teraz je nová otázka, práve títo páni, ktorí došikovali kone v noci, bohatší roľníci, zato im hovoria páni, predali kone a svoje zase uplatňujú. A práve môj apel vtedy na pána povereníka bol, do dneska ešte sa nestalo to skutkom, že prosím, aby na všetky okresné národné výbory boly dané soznamy, kto kone došikoval. Komu tieto kone boly dané, aby my sme ešte s tým málom, čo sa nám už ušlo pre týchto drobných, sme vedeli aspoň s touto malou čiastkou spravodlivo naložiť, aby sme týchto štyridsať koní, čo poprípade pre náš okres, ja nechcem honoriť, lebo o ostatných neviem, ale práve pre náš okres, aby sme vedeli čo najspravodlivejšie rozdeliť. Do dneška práve sa to nestalo. Teda ja nechcem podozrievať, ale úprimne hovorím od srdca, že je za tým niečo, že z povereníctva o pridelení niektorých koní do dneska nepodali soznam. Ja znovu prosím, aby Povereníctvo pre pôdohospodárstvo tieto soznamy okresom dalo, aby my sme konkrétne vedeli, ako vecí tuto v Národnej rade si musíme úprimne povedať, nie je možné, aby my sme ťažkosti zapríčinené niekým druhým, po prípade jeho neopatrnosťou alebo nešikovnosťou, my museli, my okresní predsedovia znášať. Ja nechcem volať niekoho, aby to potvrdil, ale verím, že keď sa opýtam, že všetci mi povedia, že sú s tým ťažkosti v každom okrese. Nemáme roľníka takého, ktorý skutočne potreboval pomoc a bol by ju dostal. Ani jedného nenájdete, práve tí čo silu menej potrebovali, mali dva kone doma, ďalšie 2-3 dostali a na týchto drobných jedine sa pamätalo teraz, že pri veľkom prosení n rôznej apelácii a taktiež chodily tam aj osoby samy intervenovať, dostala sa nám pomoc čisto od vojska, nijak nie od Povereníctva pre pôdohospodárstvo. Práve ja

by som z tohoto miesta prosil a žiadam, aby v tomto smere bola urobená skutočná náprava, lebo keď táto náprava, tento soznan nebude daný, nie je možné toto čo tu je žiadané usporiadať. Lebo dáme takému, alebo priznáme takému kone a dáme mu pasy, všelijak sa to vycigáni, vykrúti, prosím pekne, lebo už sú na to tak šikovní, že sa vedia prispôsobiť všelijakému vykrúcaniu a naši dobrí roľníci, ktorí skutočne mali jedného koňa po prípade si ho dobre držal, bol veľmi dobrý, tohto vojak ČA alebo čsl. armády, keď ho potreboval sobral, tento roľník do dneska čaká, a nedostal nič. Práve by som z tohoto miesta prosil, aby v tomto smere to bolo usporiadané, ináč neni nožné o ton ani hovoriť, že či skutočne tieto kone boly spravodlivé rozdelené, dokiaľ my tieto soznany okresné národné výbory nedostaneme a sa nepresvedčíme, že ako bolo rozdelené toto veľké množstvo koní, ktoré som tu uviedol. To je len zhruba, možno že toho je ešte viac. Ja neviem, ale za to, že žijem medzi ľudom, môžem aspoň čiastočne naznačiť ako je to. Mimo toho, tieto kone, čo sa dostaly tu vyššie, zase nechcem podozrievať, ale skutočne ten kraj, z ktorého aj ja prichádzam, ktorý bol na 90% obsiaty, pri menšom poč-

te ťažných zvierat, skutočne sme sa snažili dňom i nocou, mimo toho neviem či Povereníctvo vie o tom, alebo či samo nepomohlo k tomu, stávajú sa prípady, že na rekonštrukčné práce k mostom a k dovážaniu rôzneho materiálu niet koní, ale na prevážanie istých osôb Vrútky-Žilina, atď., sú tam v noci i vo dne nájdete aj 10-12-15 povozníkov, tu sedia 2 páni, tu 4, tu 5, tu jedna panička, atď. Prečo? Lebo tam sa dá skutočne zarobiť 2 až 3. 000, - korún za taký prevoz a potom pravda je, že naše rekonštrukčné práce takto ostávajú a potom my takto nemôžeme nijako sa dostať z východu na západ, nielen že by sme sa my chceli dostať, nie my, ale toto usporiadanie života na východe za to je také trápne, lebo skutočne tuto nesnažia sa o to, aby bolo zamedzené, aby toto prevážanie ľudí skutočne na najnižšiu mieru sa snažili zamedziť a privážali materiál k rekonštrukčným prácam. Ja verím, že mnoho týchto koní, ktoré takto neprávom sa dostaly k jednotlivým roľníkom, slúžia len k tomu kšeftovaniu, k tomu prevážaniu na vysoké zárobky. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási ďalej p. povereník Dr. Kvetko.

Dr. Kvetko: Slávna Národná rada! Dovoľte, aby som proti vývodom, ktoré tu boly vznesené, povedal svoje návrhy. Predne dostal som, síce nie dosť určité, ale predsa len zprávy, že pán člen Národnej rady Ondruš ohradil sa aj iným spôsobom proti tejto akcii, ktorú SNR, resp, jej Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v akcii koni vykonalo. To bude ovšem predmetom jaksi jednania inde, o tom sa nechcem zmieniť, o tých obvineniach, ktoré sú nezodpovedné, Chcem pripomenúť len toľko: Dnes predkladáme nariadenie SNR o vyhlásení niektorých zvierat, koní a rožného dobytka za národný majetok. Vážení páni toto nariadenie nemá nič spoločného s akciou, ktorá sme prevádzali, dotovania Slovenska koňmi, trofejnými, vojenskými. Toto nariadenie sa držby tých koní, ktoré armáda zo svojich trofejných prostriedkov dala k dispozícii Slovensku, vôbec netýka, A po tejto stránke každá kritika a každé vznesenie námietok proti vykonanej práci neni predmetom k jednaniu danému. Toto nariadenie na za význam jedno: My vieme, že na Slovensku je v niektorých obciach viac koní, ako tomu bolo dosiaľ, My vieme, že držbu týchto koní zavinili, teda neprávom, nezodpovedajúcu hospodárskym potrebám, zavinily vojnové pomery.My vieme aj to, že nie všade práve tí strední, alebo tí majetní roľníci, ale na niektorých miestach aj tí drobní roľníci, ba aj nie roľníci držia dnes kone, ktoré nevyužívajú, v prospech hospodárskej obnovy pôdohospodárskeho života. A toto nariadenie má na mysli jedno. Zjednať v tomto ohľade poriadok, Toto nariadenie nemá na mysli zamedziť kšeftáreniu s koňmi, ktoré dala vojenská sráva ba z trofejných koní Slovensku, Konštatujem, že kto z prídele ných koní vojenskou správou, prostredníctvom Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu predal niekde kone, že spreneveril Štátny majetok, bude sa to zodpovedný. Nie je možné a myslím, že sa ani tak nestalo, že by rezervné kone, vojenskou správou pridelene prostredníctvom Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, niekomu, že tieto vojenské kone boly predané, že boly tieto predmetom obchodu, toto myslím, že sa nestalo. Ak sa stala po tejto stránke nejaká výnimka, že niekto vojenskými koňmi rezervnými či už by ich bolo 5.000

alebo 10, ako p. člen Rady Ondruš priznáva, alebo ja priznávam, že podľa posledne dodaných správ, že tých koní je už 20.000, tak ak z týchto koní niekto predával niečo, tak s tými ľudmi si poriadok urobí Ministerstvo národnej obrany, pretože tieto kone sú majetkom Ministerstva národnej obrany a neni treba mať po tejto stránke obavy a my sme, Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a podenkovú reformu, nič nemalo na mysli, len tieto kone, ktoré dávalo Ministerstvo národnej obrany k dispozícii pre hospodársku obnovu Slovenska, že tieto kone podľa našich možností a našich schopností pridelí tam, kde hospodársky proces na pôdohospodárstvo to najviac vyžaduje. Ak po tejto stránke prídelci urobili určité chyby, predávali kone, je vecou Ministerstva národnej obrany, aby čo najprísnejšie potrestalo tých, ktorí spreneverili štátny majetok. Toto nariadenie ale má na mysli predovšetkým vo vnútri Slovenska zjednať nápravu tam, kde sú majitelia ťažných zvierat, koní, prípadne i rožného dobytka, ktorí ich neprávom držia, neprávom vlastnia a nie je potrebné, aby ich z hospodárskych dôvodov držali ďalej. Z toho dôvodu myslím a navrhujem, aby ani pripomienka, ktorú referent Ing. Gašperík navrhol, nebola prijatá, a síce preto, že preukaz, že niekto kúpil kone od ČA by nestačil pre priznanie vlastníctva koňa, z toho dôvodu, že je možné sa domnievať, že toto nebolo náležitým spôsobom po stránke obchodnej vykonané. Je dostačujúce, aby 2 svedkovia dosvedčili, že menovaný, ktorý musí koňa predviesť, dostal, obdržal, alebo stal sa vlastníkom týchto koní správnym úkonom obchodným. My si predstavujeme celú vec zariadiť tak, že v jednotlivých okresoch nariadime povinné svo-dy všetkých koní a majitelia musia preukázať vlastníctvo na tie kone buď s pasom, alebo tak, ako osnova navrhuje, vierohodnými svedkami, že ten majiteľ získal správnym obchodným úkonom tieto kone. Ten kto sa prekazom takýmto nemôže preukázať, či už bude zo sociálne slabých vrstiev, alebo o či bude zo sociálne silnejších vrstiev, ten bude prehlásený za držiteľa koňa, ale nie za vlastníka a tomu príležitostne, podľa potreby môže byť kôň, alebo ťažné zviera odobrané a dané tam, kde to hospodárske pomery vyžadujú. O tomto budú rozhodovať Okresné národné výbory tak, ako to nariadenie predkladá, ako to nariadenie uzákoňuje. Tedy nebude sa jednať o nejaký svojvoľný, alebo byrokratický zásah úradu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP