Sobota 26. května 1945

- 15 -

vlastné školstvo, ktoré doteraz maly od vekov. Bola spomínaná
otázka súkromných škôl; vo všetkých demokratických štátoch
súkromie školy sú pripustené. U nás táto otázka hádam ešte visí
ako možnosť. Ak budú vyvlastnené školské cirkevné budovy možnosť
súkromného školstva bude navždy pochovaná. Myslím, že toto na-
riadenie, najmä § 6, ktorý spomínal aj pán senior Šenšel, ostáva
vec nevyriešená. Neviem pochopiť, prečo je nutné, aby sme už dnes
rozhodovali o vyvlastnení majetku cirkevných škôl, keď zásadná
otázka o náhrade neni riešená. Prečo by nemohol byť tento návrh
prejednaný keď bude vypracovaný návrh o náhrade? Neni myslím
celá záležitosť tak pálčivá. Preto odporúčam na základe toho,
že štátu nehrozí žiadna ujma vyčkať prípadne s týmto nariadením,
keďže vôbec celá otázka školská spojená je s komplexom otázok,
doteraz neriešených. štátnych učiteľov

Otázka rehoľných učiteľských síl, otázka/ vyučovania
náboženstva na školách, je všetko v spojitosti s poštátnenia škôl
a tieto otázky neboly doteraz dotknuté nariadením.

Myslím, že by bolo na mieste vyžiadať mienku cirkevnej
vrchnosti a aby sa neobchádzala mienka ľudu, ktorý je zaintereso-
vaný najviac, lebo je to otázka samotných rodičov, ktorí dávajú
svoje deti do školy.

V tomto smere navrhujem, aby odhlasovanie dnešného na-
riadenia bolo odročené na tú dobu, kým § 6 nebude vyriešený.

Dr. Lettrich: Ďakujem. K slovu sa hlásí p. člen Rady
Jelen: Slávna Slovenská národná rada ! Otázka školská je poli-
tukum a musí zaujímať v prvom rade štátnu správu. My sme sa tých-
to reforiem školských domáhali 20 rokov. Museli sme prežívať
elementárne ťažkosti a príkoria, ktoré v prvom rado vyplývaly
z toho, že majitelia a udržovatelia školských budov boli často.
ľudia, ktorí nejavili nejakú zvláštnu ochotu vychádzať v ústre-
ty správe školy. Keď sme prijali osnovu o poštátnení školstva,
nevieme si predstaviť, aby sme nespravili aj to B, ktoré spomí-
nal p. senior Šenšel. Obávam sa, že keď budeme pozerať na túto
otázku školskú ako na otázku katolíkov alebo evanjelikov, a nie
ako na organický komplex, ktorý sa týka základnej otázky slo-


-16 -

venskej ľudovej výchovy dostaneme sa na to scestie, ktoré bolo
príčinou katastrofy minulého režimu. Prosím Slovenskú národnú
radu, aby sa priaznivo stavala k tejto osnove. Ak sú v nej for-
málne chyby a vecné nedostatky, aby boly eventuálne doplnené
alebo opravené, ale aby v zásade odhlasovala toto nariadenie,
lebo veď je to otázke, ktorá životne súvisí s tým, čo sme spra-
vili pri odhlasovaní zoštátnenia škôl. Neni mysliteľné, aby ten
úbohý učiteľ alebo riaditeľ zase musel prosiť a žobrať, že mu
vietor vytrhol šindel na streche, že mu hron vyvalil dvere,
aby mu tam šli dvere opraviť atď. Ak chceme vymeniť školu z
týchto prízemností, musíme bezpodmienečne tú druhú časť odhla-
sovať; prosím Slovenskú národnú radu, aby nato hľadela ako na
otázku slovenského národa a nie ako na otázku katolíkov, evanje-
líkov alebo židov.

Dr. Lettrich: Ďakujem. K slovu sa ďalej hlási pán člen.
Rady Strechaje Slávna Slovenská národná rada! Vychádzajúc zo
stanovisku, že Slovenská národná rada prevzala Slovensko chudobné
a ožobračené, nemožno počítať s tým, že by bolo nožné v dohľad-
nej dobe budovať nejaké nové školy. Nemôžem si predstaviť, že
by školstvo bolo poštátnené a budovy boly majetkom súkromníkov
alebo korporácií. Je nemysliteľné rozdeľovať tieto dve otázky.
-Preto prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby tento návrh
podľa možnosti s maličkými zmenami prípadne ráčila odhlasovať.

Dr. Lettrich: Ďakujem a hlási sa ďalej pán povereník

Dr. Štefánik.

Dr. Štefánik: Slávna Slovenská národná rada ! Myslím,
že len nedopatrenie sa stalo, že v § 7 hovorí sa viac, než je
treba. Keď sa hovorí, že o poštátnení rozhoduje Povereníctvo
pre školstvo; toto je ústredným úradom, nad ním niet nijakej
ďalšej inštancie a preto ďalšia veta " opravný prostriedok atď. "
by mohol budiť nedorozumenie a myslím, že mal by byť škrtnutý,;
lebo ďalšej inštancie niet a nemožno ani ďalší opravný prostrie-
dok podať k ďalšej Inštancii.

Navrhujem aby bola škrtnutá aj ďalšia vata " Sťažnosť
na Najvyšší správny súd sa pripúšťa "Je to zbytočné, poneváč


- 17 -

§ 2 zákona o Najv. správnom súde hovorí, že proti každému roz-
hodnutiu administratívneho úradu, ktorým sa niekto cíti byť
poškodeným v svojich subjektívnych právach, sa pripúšťa sťaž-
nosť. Nevieme nasledovať príklad fašistického režimu, kde sa
skoro v každom prípade už vylučovala sťažnosť na Najvyšší
správny súd, ale toho dosiahneme i tým, keď o tom vôbec nebu-
deme hovoriť, lebo § 2 zák. o Najvyššom správnom súde takúto
sťažnosť pripúšťa.

Dr. Lettrich: Ďakujem p. povereníkovi Dr. Štefánikovi
a k slovu sa ďalej hlási Dr. Hodža: Slávna Slovenská národná
rada! Pripojujem sa k tomu názoru, že keď SNR poštátnila škol-
stvo, je na mieste, aby školské budovy, budovy zriadené za
tým cieľom, aby sa tom vyučovalo, boly poštátnené tiež..

Domnievam sa však, že v debate došlo k menšiemu nedoro-
zumeniu. Hlavne v tom smere, že sa vyskytly námietky, že je
neudržateľný stav, že vyučovacie miestnosti, ktoré doteraz
patrily cirkvám, zaujmú, a že nikto iný než štát nebude mať
na ne právo. Táto osnova na tomto stáva nič nemení/ poneváč §

5 hovorí:........ to znamená, že táto čiastka otázky zostáva

doteraz neriešená z toho dôvodu, a to správne, že i štát bude
mať najvyšší záujem, aby všetky svoje školy umiestnil v prime-
raných budovách.

Na druhej strane sa pripojujem k tomu, čo p. senior
Šenšel povedal, že je spravodlivé, aby budovy, ktoré len malou
čiastkou slúžia a len dočasne účelom školy, aby vopred bolo, (nečitateľné)-
nené, aby administratívnym pokračovaním mohla byť vyvlastnená
celá táto budova. Záujmom školskej správy by bolo dostatočne
poslúžené, aby tieto miestnosti boly povinne prenechané účelom

školy do tých čias, kým nebudú môcť byť získané miestnosti iné.
Myslím, že je to logické, poneváč podľa § 5, sú vo vlastníctve
doterajšieho majiteľa.

§ 3: formálna chyba: poštátnenému majetku má byť.

§ 2: mám dojem, že tam vypadlo " a inej potrebe. "
Tretiu formálnu vadu spomenul p. povereník Tvarožek. To je ne-
dopatrenie, snáď ide o dočasné užívanie.


- 18 -

Dr. Lettrich: Ďakujem p. Dr. Hodžovi a k slovu sa hlási
pán povereník pre vnútro.

Dr. Husák: Slávna Slovenská národná rada ! Pri príleži-
tosti navrhovania tohto nariadenia dovoľte mi dotknúť sa niekoľ-
ko otázok, ku ktorým, myslím, bolo by škoda nevyjadriť sa. Lebo
v podstate o cirkevných a náboženských otázkach sa v Národnej
rade a vo verejnosti doteraz mnoho nehovorilo. Spomínal p. člen
Národnej rady Dr. Hačtar, že cirkvi maly oddávna svoje sväté prá-
vo na školy a že tuná sa siaha na tie práva a zástupcovia oboch
kresťanských cirkví berú to ako veľký ústupok štátu, keď všetky
budovy prevádzajú štátu a som toho názoru, že je to veľké nepo-
chopenie dnešnej doby / Potlesk /. Odvolávať sa na sväté práva
12 a 13-ho storočia zo stredoveku, kedy mala cirkev monopolné
postavenie, a ktoré musely byť práve v záujme pokroku rozbíja-
né ako istý znak feudalizmu stredovekého a v posledných siedmych
rokoch zase úplný návrat k týmto stredovekých pomerom, kedy škol-
stvo bolo rozdelené podľa cirkví a tak aby postavenie cirkvi v
živote bolo zabezpečené, kde rozhodoval diktát pána farára v dô-
ležitých otázkach, týkajúcich sa výchovy a vzdelania našej
mládeže / Potlesk /. Toto právo cirkví na školu absolútno ne-
uznávame jednak ako princíp a menovite v záujme jednotnej a po-
krokovej výchovy všetkých našich detí a poslucháčov /Potlesk/.

Praktická otázka: akú líniu cirkvi držali za posledných

sedem rokov, keď z istej demokracie školskej za ČSR prešlo sa
do sivákovského scirkevnenia škôl. My vieme, že celá naša mlá-
dež vedená bola k reakčnému duchu.

Do veľkej miery môžeme ďakovať len šťastlivej medziná-
rodnej situácii, že toto netrvalo 20 alebo 50 rokov, ale len 7
rokov, kedy vlastne ani jedna celá generácia nemohla byť v tom-
to duchu vychovaná.

Preto keď dneska v základe odstraňujeme všetky tieto
zjavy, práve preto, lebo sna boli poučení, k čomu vedie toto
sektárske rozdelenie, - úmyselne nehovorím o jednotlivých cirk-
vách, z ktorých sa niektoré chovaly oveľa slušnejšie a niektoré
oveľa horšie. Nechcem znova nastrkovať otázku, či katolíci, ale-


- 19 - 

bo ktorákoľvek iná religia. Za celých 7 rokov nebola takmer

jediného opatrenia fašistického režimu, s ktorým by všetci
cirkevní príslušníci neboli súhlasili. Otázka zaobchádzania
a diskvalifikácie občanov českej národnosti, vyháňania židov
a mnoho iných. Celý tento režim v hlave štátu bol stotožnený a
vysokými cirkevnými hodnostármi schvaľovaný.

Cszaropapizmus, ktorý na Slovensku za posledných 7 ro-
kov bol, by oprávňoval slovenský ľud, aby ďaleko radikálnejšie
zúčtoval s týmito pomermi, než táto nová osnova to robí /Tak je!/

Rehoľné ústavy boly práve najčiernejším symbolom, kde
sa prednášal zemepis a všetko z hľadiska biblie pred niekoľko
tisíc rokmi robeného, nebola vôbec žiadna možnosť k objektívne-
mu názoru na svetové dianie, a kde rozhodoval jedine úzky cir-

kevný záujem.

Dôsledok toho bol, že každá otázka sa posudzovala z
aspektu cirkve a nie z aspektu celého národa.

Toto delenie do istej miery sa zas nadhazuje.
Myslím, že bude celá Slovenská národná rada, súhlasiť,
že tieto rozpory musíme potlačiť a žiadne takéto delenie na
sekty nepripustiť. / Tak je ! Potlesk. /

Je tu nadhodená otázka náhrady za vyvlastnené majetky
školských budov. Z čoho boly tieto budovy nadobudnuté ? Ktorá
cirkev ich z vlastných prostriedkov postavila ? Nehovorím, že
neboly sbierky a dobrovoľné dary, ale i zbierky i dary sú pro

striedok verejný, teda z verejných prostriedkov a pre verejné
účely. Osobne by som vítal, keby toto vyvlastnenie bolo preve-
dené bez akejkoľvek náhrady. Zaťažujeme tu štát a dávame dosť
veľké prostriedky do rúk inštitúcií, u ktorých v mnohom prípa-
de politickú tvár a účel nemálo dosť jasnú / Tak je ! /. Pán Dr.
Harčár navrhuje odročenie tejto osnovy. Je všeobecným znakom, že
v revolučných dobách navrhuje sa niečo odročiť; v rušných dobách
niečo odročiť znamená y kľudných dobách to zamietnuť. Som toho

názoru, že keď cirkev a cirkevní činitelia obmedzia sa na to

pole pôsobnosti, ktoré im patrí, to je normálna a duševná výcho-
va a vodenie tých občanov, ktorí sa k nim hlásia, bez zasahovania


- 20 -

do verejných otázok - týmto poslania, ktoré budeme plne rešpek-
tovať, urobí veľký čin práve pre jednotné vedenie celého nášho
verejného života.

Preto sa prihováram za túto osnovu, i keď hovorím, vnú-
torne by som mal k nej isté výhrady právo pre joj miernosť a
skromnosť. / Potlesk /

Dr. Lettrich: Ďakujem p. pov. Dr. Husákovi a kedže sa
nikto viac neprihlásil k slovu, zakľučujem rozpravu a prikročí-
me k hlasovaniu.

Prv sa pýtam pána člena Rady Dr. Harčara či sa pridŕža svojho
návrhu na sňatie osnovy a programu.

Br. Harčár: Áno ! 4

Dr. Lettrich: Ešte dodatočne sa hlási k slovu pán refe-
rent Novomeský:

Novomeský: Nemám čo dopovedať po týchto veľmi prilieha-
vých poznámkach celej debaty, ktorá sa rozvinula okolo tohto
nariadenia, menovite po stránke ideovej. To, aký ideový politic-
ký dôvod viedol školskú správu k tomu, aby sa prihovárala za
poštátnenie školstva a poštátnení školských majetkov, o ton som
hovoril pri osnove o poštátnení školstva. Toto stanovisko zastá-
va školská správa a Predsedníctvo SNR i naďalej. Neni účelom,
zdôrazňujem ešte raz, ani tejto osnovy o poštátnení školského
majetku akýmkoľvek spôsobom vyvolávať trenice náboženského cha-
rakteru, zápas kultový a kultúrny a práve preto ide školskej
správe o to, aby týmito osnovami sledovala len vecný účel jednot-
nej školskej výchovy slovenskej mládeže a výchovu slovenského ná-
roda. Preto neprichodí do úvahy ani v Predsedníctve, ani v škol-
stve otázka vyvlastnenia školského majetku bez náhrady.

Pán senior Šenšel postavil vec tak, a to mi je ľúto, ako-
by táto osnova bola prišla nenazdajky na pretras, bez opatrenia
zainteresovaných činiteľov. Táto osnova bola už dvarazy sňatá
z programu pléna práve preto, že sme nemali ešte vyjadrenie k
nej. Tieto došlý od niektorých pánov biskupov písomne, od iných
ústne.

Predsa p. senior Šenšel prispel veľmi cennými poznámkami


- 21 -

ďakujem mu, že nám napomáhal, až na otázku náhrady, ktorej sa
ešte dotkneme.

Pri vecných pripomienkach sa prihováram tiež za niekto-
ré zmeny, ktoré boly v diskusii nadhodené.

Menovite § 7 podľa návrhu, Dr. Štefánika aby bol upra-
vený a tak isto § 8 odst. 1 podľa p. sen. Šenšela -doplnenie
" vo výnimočnom prípade ". 

Po týchto zmenách prihováram sa, aby táto osnova bola
prijatá v záujme jednotnej výchovy.

Dr. Lettrich: Ďakujem pánu referentovi Novomeskému a pri-
kročíme k hlasovaniu o osnove, so zmenami v § 2, § 7 a § 18, ako
boly behom rozpravy navrhnuté.

Dr. Hodža: V § 7 ide hádam o nútený nájom, nie nútené
užívanie / súhlas /.

Dr. Belluš: § 2 je zlá štylizácia / súhlas /

Dr. Lettrich: Kto je za prijatie tejto modifikovanej
osnovy tak, ako bola predostretá. Konštatujem väčšinu a osnovu
vyhlasujem za Nariadenie SNR. 

Ďalej formálny návrh p. seniora Šenšela, aby bolo ulo-
žené Predsedníctvu SNR, aby do 90 dní predložilo plénu SNR osno-
vu o náhrade za poštátnený majetok škôl.

Novomeský: Neni zásadne námietok proti tejto pripomien-
ke p. seniora Šenšela. Ovšem nemôžem prisľúbiť za Povereníctvo
pre školstvo, že by sa to stalo do 90 dní. Dnes máme dopravu a
pošty porušené a poštátnenie školstva sa netýka len Bratislavy.
Ak by tento materiál nebolo možno do 90 dní obsiahnúť, muselo
by nám ho slávna Slovenská národná rada odpustiť. Zásadne neni
námietok, aby v dohľadnom čase takáto osnova bola predložená.

Dr. Lettrich: Na prípad, že tento návrh bude prijatý a
Povereníctvo pre školstvo poťažne Predsedníctvo rady nebude
môcť predložiť osnovu, požiada Plénum o predĺženie lehoty* Pre-
to dávam hlasovať o tomto návrhu.

P. člen Rady Blažovský: Slávna Slovenská národná rada ! Pred
hlasovaniu by sa malo určiť, aká je hodnota, aký máme tým cirkvám
obnos dať, ktorý by štát vyplatil. Tento návrh by mal padnúť,


- 22 -

ale v páde, že by bol odhlasovaný, aký obnos sa má určiť.

Novomeský: To bude práve v osnove. Teraz si školská
správa berie tieto budovy do svojej správy. Osnova bude predlo-
žená do 90 dní. Ako to bude, to práve slávna Slovenská národná
rada rozhodne.

Dr. Lettrich: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Kto je za
jeho prijatie, nech zdvihne ruku: väčšina Návrh je prijatý.

Prikročíme k ďalšiemu bodu programu: prerokovaniu os-
novy Nariadenia SNR o zriadení štátneho plánovacieho a štati-
stického úradu.

Prosím pána podpredsedu a povereníka pre vnútro Dr. Hu-
sáka, aby sa ujal slova.

Dr. Husák: Je síce pravda, že z technických dôvodov ne-
bolo možné Úradu Predsedníctva SNR návrh osnovy tohto nariadenia
o zriadení Štátneho plánovacieho a štatistického úradu predlo-
žiť. Jeho text je však stručný a jasný a myslím, že po istých
vysvetleniach nebude námietok, aby bol prijatý.

Hospodárskych otázok dotýkala sa Slovenská národná ra-
da len v miere pomerne menšej a nepatrnejšej, než ostatných otá-
zok doteraz na plenárnych zasadnutiach prejednávaných. Podnetom
zásahu zákonodarstva o konfiškácii zradcovských, maďarských a
nemeckých veľkostatkov zostáva riešiť obrovský komplex otázok
hospodárskych. Niet sporu o

dnes Slovenská národná rada na Slovensku vo väčšine má, by do
veľkej miery stratila, keby nevedela vyriešiť uspokojivým spô-
sobom otázky sociálne a hospodárske. Riešiť ich od prípadu k
prípadu a náhodilé, chaoticky, znamenalo by len flekovať staré
diery, ktoré boly dosiaľ a neznamenalo, by to to, čo si všetci
želáme, mať úplne jasne- určené poslanie a cestu k všeobecnému
zvýšeniu blahobytu celého obyvateľstva. Nebudem sa dotýkať náro-
dohospodárskych teórií o účele štátu, ale myslím, že každý pros-
tž človek smysel štátu vidí v zabezpečení a v stálom stúpaní
životnej úrovne všetkých svojich občanov a za daných pomerov me-
novite občanov sociálne najslabších. Aby bolo možné plánovité


- 23 -

viesť celú túto politiku, potrebná je na to inštitúcia, ktorá sa
bude starať o všetky úseky verejného života. Dnešná doba rozbi-
la mnoho súkromných i verejných inštitúcií a rozbila ich nielen
dnešná doba, ale aj posledná doba fašistického teroru v Európe
a tak nastáva ohromná príležitosť bez všetkých týchto tradičných
príťaží veľkoryse riešiť tieto otázky u nás. Neni to problém
malý. Celý hospodársky život bol výsledkom niektorého hospodár-
skeho vývoja a menovite sektor priemyslu a obchodu bol výsledkom
chaotického zakladania a vodenia podnikov podľa jediného princípu
súkromného zisku liberalistického kapitalizmu. Tak vznikali pod-
niky bez ohľadu na celkovú potrebu národa alebo štábu, bez ohľa-,
du na zvýšenie životnej úrovne všetkého obyvateľstva, sledujúca
skutočne iba svoju rentabilitu a svoj osobný záujem zamestnávam
teľov a podnikov. To, že objektívne priniesly veľké zlepšenie,
neni zásluha týchto iniciátorov, ale len istým objektívnym dôsled-
kom každej ľudskej práce. Jedným z problémov je do tohto chao-
su liberalistického hospodárstva vniesť právny a hospodársky
plán. Vojna rozvrátila celý hospodársky život a i keby sme pri-
jali princíp súkromnej iniciatívy za jediný, bolo by vo väčšine
prípadov nad súkromné sily, aby sa stala reštitúcia k normál-
nemu stavu. Štát je povinný jednotným plánom do tohoto zasiah-
nuť. V diskusii, ktorú sme tu mali, vyskytli sa návrhy, že
treba myslieť na tú a tú kategóriu občanov, že sa zabúda tu na
vojakov, tam na štátnych zamestnancov alebo učiteľov. Vyťahujú
sa kúsky problémov, ačkoľvek vieme, že to je komplex otázok
nerozlučne súvisiaceho problému. Riešiť možno úroveň istej
časti, ale nemožno zvýšil všeobecnú úroveň ináč, ako ďalekosiah-
lymi opatreniami a k tomuto treba vypracovať komplex programov,
ktoré všetky tieto otázky v svojom celku budú riešiť. Len nie-
koľko takých problémov by som si dovolil nadhodiť.

Reorganizácia hospodárskeho života jednak v dôsledku
vojnového stavu, v dôsledku všetkých politických a vojnových
zmien spôsobila, že sa všeobecne uznáva ustup liberalistického
princípu zo scény ako prvoradý príkaz dňa v hospodárskom živo-


- 24 -

te. Situácia na Slovensku má niekoľko špeciálnych a dôležitých

problémov, ktoré nás k veľkorysému plánovaniu nútia. Jedným pro-
bémom je rozdelenie obyvateľstva do kategórií podľa zamestnania.
Podľa oficiálnych štatistík väčšina obyvateľstva, asi 36 56, pria-
mo alebo nepriamo je zakotvené v pôde. Menovite r tých krajoch,
ktoré svojim pôdnym bohatstvom nedávajú žiadnu trvalú možnosť
k slušnej životnej úrovni. Hovoria naši národohospodári, že tá-
to naša pôda je úplne preťažená. Štatisticky ja zistené, že
pôda na Slovensku je dvarazy tak obyvateľstvom preťažená, ako
v Čechách. Tento stav sa však ešte neustále zhoršuje. Kým v ze-
miach Českých javí sa úbytok pôdohospodárskeho, obyvateľstva, na
Slovensku ešte stúpal počet obyvateľstva na tejto pôde, stúpalo
v dôsledku toho drobenie podnikov a tým musela keď aj nie kle-
sať životná úroveň, aspoň nemohlo byť zvýšená. Teda prevedenie,
veľkej časti obyvateľstva z pôdy a zamestnania pôdohospodárske-
ho je u nás jedným zo základných problémov celého hospodárskeho
života a zvyšovania životnej úrovne u nás. Je vylúčené, aby v na-
šich hornatých krajoch mohlo žiť obyvateľstvo z chudobnej pôdy
na slušnej životnej úrovni a súčasne s tým nadkazuje sa problém
ďalší, veľkorysá a menovite plánovaná industrializácia Sloven-
ska. Nehovorím, že doteraz v tomto smere isté plánovanie nebolo
bolo plánovanie dobrovoľne vedené viac-menej súkromnými zreteľ-
mi a nepodliehalo tu tejto generálnej a štátnej línii. Budeme

musieť celý prebytok obyvateľstva a do značnej miery i veľkú
časť obyvateľstva dnes v pôdohospodárstva zamestnaného previesť
do iných sektorov, menovite do priemyslu. I keď sem- tam vyskytne
sa théza, že Slovensko je typickou zemou poľnohospodárskou, podľa
odborných posudkov národohospodárov je to nesprávne a táto thé-
za bola politickou formulou v minulosti so zreteľom na priemysel-
né kraje Čiech. Plánovite vedená industrializácia je jednou z
najlepších ciest k ozdraveniu života na Slovensku.

I to obyvateľstvo pri pôdohospodárstve zostavšie nemá
vôbec možnosti využiť prostriedkov modernej techniky a je natrva-
lo odkázané na prácu svojich rúk a tým na 15-16 hodinovú pracov-
nú dobu a na trvale nízku životnú a primitívnu úroveň. V rámci


- 25 -

industrializácie musí byť daná možnosť použitia všetkých tech-
nických výdobytkov dnešnej doby i tomuto obyvateľstvu, aby jeho
práca bola rentabilnou a aby za neho pracoval čo najviac stroj,
a malo tak možnosť a čas k rozvoju a kultúrnou životu.

Ďalším problémom je emigrácia. Vysťahovalectvo, ktoré
skoro za celú dobu republiky bolo postrachom. Emigráciou utrpely
sme ohromné národné straty, podľa oficiálnych správ českosloven-
ských štatistík za posledných 10 rokov vyše 80. 000 ľudí emigro-
valo do cudziny. Potom bola emigrácia zarazená následkom hospo-
dárskej krízy. Takto sme stratili ohromné desaťtisíce a stotisí-
ce ľudí, ktorých tento maličký národ stratiť za žiadnych okolno-
stí nemal. Straty, ktoré sa stály môžeme len čiastočne napravo-
vať. Čo však máne povinnosť, je zamedziť, aby tieto straty v
akejkoľvek forme pokračovaly a aby žiaden človek v budúcnosti
nebol nútený mimo hraníc nášho štátu chlieb v cudzine hľadať.

Okrem emigrácii mnoho našich ľudí muselo hľadať chlieb
na sezónnych prácach. Každý a nás nenašiel príležitosť nájsť
takéto práce a mnohí museli odchádzať za nimi do cudziny. V rám-
ci plánovania celého hospodárskeho života musí sa myslieť, že
každý robotník a roľník, ktorý pracuje v cudzine je pre nás nie-
len stratou národnou ale aj pracovnou, že výdobytky jeho práce,
inkasuje druhý štát a iný národ a že je to vinou štátnej poli-
tiky, ak tieto straty pripúšťa.

Ďalším problémom, ktorým plánovanie naše bude sa musieť
zaoberať je otázka populačná, Slovensko, chvála Bohu, populačne
stojí dobre v srovnaní so západnými zemami. Náš populačný prí-
rastok za Československa bol 30 až 40. 000 ľudí ročne. Podporo-
vať populáciu a propagovať ju je otázka jedna, ale bolo by kraj-
nou neserióznosťou populáciu propagovať a nepostarať, sa o slušné
zaopatrenie týchto ľudí. Priemysel v doterajších svojich možno-
stiach nemohol a nebol schopný konzumovať celý tento prebytok,,
Za Československa nestačil to zvládnuť ani na polovicu, za po-
sledných rokov v dôsledku konjunktúry válečnej vedel prechodne
konzumovať tieto prebytky, ale ako princíp to prijať nemožno.
Dôležitým národným požiadavkom je navrátenie čo najväčšieho počtu


- 26 -

Slovákov zo zahraničia. Keď budeme počítať týchto len v najbliž-
ších štátoch žijúcich Slovákov, budú ich slušné desať až stotisí-
ce. Myslia, že našou národnou povinnosťou je týchto všetkých Slo-
vákov na naše územie premiestniť a to môže byť s hľadiska ich ví-
tané, menovite keď budú u nás náležite sociálne a hospodársky
zabezpečení.

Plánuje sa veľkorysé presťahovanie obyvateľstva, meno-
vite obyvateľstva inonárodného a súčasne, návrat našich ľudí a
premiestnenie z chudobných krajov Slovenska. Je to tak veľkory-
sé sťahovanie obyvateľstva na tak malý národ, aké v národných
dejinách našich nemá páru. Nahodilým riešením a denným prevádza-
nia by sme tu vniesli chaos do celkovej hospodárskej výstavby
a vyriešenie tohto problému by sme ponechali náhode. Zvýšenie
životnej úrovne musí byť prvoradým cieľom každého štátu a musí
byť prvoradým cieľom Slovenskej národnej rady, ako politickej,
vládnej a zákonodarnej reprezentantke nášho národa. V cudzine
o plánovaní hovorí sa veľmi mnoho. Pred touto svetovou vojnou
robené boly tiež plánovacie kongresy, ovšem iniciatíva k ním
vychádzala menovite z krízových čias vlny krízy okolo roku 1929,
kedy sa prišlo na nutnosť regulovaného hospodárstva v dôsledku
absurdného hospodárskeho vtedy vládnúceho stavu. Vojna donútila
väčšinu štátov svoje, hospodárstvo regulovať, i keď so zreteľov
politických a vojenských. Ale ako myšlienka bolo regulované ho-
spodárstvo prijaté a všeobecne sa ujalo, a dnes je proti tomuto
veľkorysému plánovaniu menej námietok, ako pred 10-15 rokmi. My-
slím, že si môžeme vziať príklad a myslím, že si to bude brať
celý svet zo Sovietskeho Sväzu, ktorý mal v 1917 roku svoje ho-
spodárstvo rozvrátené a musel si stavať konkrétne, denné a ročné
programy až sa dostal k programom päťročným alebo dlhším. Hospo-
dárska kapacita bola hlavnou, netvrdím jedinou príčinou jeho
úspechu. Z tohto dôvodu i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady
dospelo k záveru, že je potrebné celý hospodársky život u nás
viesť jednotným a presným hospodárskym plánom. Je samozrejmé, že
Slovensko samo pre seba nemôže si plán urobiť. Sme pevnou súčiast-
kou a trvalou súčiastkou Československej republiky a preto hospo-


- 27 -

dársky plán slovenský musí byť nutne zapasovaný do plánu Česko-
slovenského. Tak ako plánovanie československé nemôže sa vyhnúť
plánovaniu svetovému a prispôsobiť sa aspoň plánovaniu v stred-
nej Európe.

Preto ďalší účel tohto navrhovaného plánovacieho ústa-
vu je presné skúmanie všetkých snáh a života v okolí a nás
do týchto zaradiť. Nedostatočné podľa môjho názoru bolo vedecké
skúmanie hospodárskych a sociálnych pomerov u nás. Prevádzalo
sa úplne nahodilo a amatérsky. I keď bol zriadený ústav pre výs-
skum konjunktúry pri Slovenskej národnej banke a neskoršie z
tohto vznikol zvláštny ústav, bolo to primitívne, nehovoriac
ani o šéfovi tohto ústavu, ktorého vedeckú kvalifikáciu ťažko si

ceniť. My musíme-(nečitateľné) žiadať od všetkých vedeckých pracovníkov,
aby všetky svoje sily dali k dispozícii, aby zo svojich (neč. )
a prednáškových siení pozreli sa do života, aby prešli k vede
užitkovej z ktorej bude mať priamo celý náš národ prospech. Už
z nariadení doteraz prijatých je pozorovateľovi zrejmé, že sa
nepridŕža starých tradičných foriem z ktorých hospodárstvo a
verejný život vyrastal, ale že bez ohľadu na tieto formy, pokiaľ
by maly ony škodiť, sa nariadenia do života uvádzajú. Myslím,
že medzi všetkými ľuďmi, ktorí dnes ako-tak chápu svetovú hospo-
dársku situáciu je shoda v tom, že je potrebný, veľkorysý zásah
štátnej moci do tradičného hospodárskeho systému a že všetko
škodlivé v ňom musí byť odstránené, aby sme svoj veľký cieľ
mohli dosiahnuť.

Ozývajú sa už hlasy na Slovensku, menovite z radov
technikov a hospodárskych pracovníkov, aby takáto inštitúcia bo-
la utvorená, aby všetky ruky pracovaly súhrnne na jednotnej
výstavbe. Sústrediť ich nemôže politická organizácia v tých for-
mách, ktoré tu dnes máme. Môže to urobiť len jeden veľkorysý
plán, do ktorého všetky složky musia vzájomne zapadať. Tento
plán bude musieť byť nesporne, či už týmto centrálnym ústavom,
alebo jeho filiálkami rozvádzaný na každom našom okrese a v kaž-
dej obci. Najväčšie straty trpíme práve tým, že sily sa trieš-
tia, že sa stráca mnoho energie a mnoho vecí preto, že na ne


- 28 -

nikto si nemyslí a že každému jednotlivcovi sa ponecháva, aby si
si našiel svoje miesto pod slnkom. To všetko bolo možné pred 150.

rokmi, keď Adam /nečitateľné/ a ostatní sa búrili proti starému poriad-
ku, keď voľná iniciatíva znamenala veľké oslobodenie nielen ho-
spodárske ale aj politické, keď takzvaná meštiacka revolúcia a
vznik kapitalistického systému znamenal veľké uvoľnenie síl a
mal za následok prenesenie istých občianskych práv a slobôd.

Preto v rámci takéhoto plánu bez ohľadu na staré formy,

bez ohľadu na inštitúcie, budeme musieť jediný cieľ sledovať, to
jest sociálne zabezpečenie našeho obyvateľstva a zvýšenie jeho
úrovne. Nemyslíme na nejaké Pregalopírovanie, prekotnosť, unáh-
lenosť a na isté ilúzie, ktoré si ľudia od budúcnosti sľubujú.
Naopak, myslíme na veľmi reálny plán, všetkým ľuďom prijateľný.
Som si vedomý toho, že keď si i zriadime tento plánovací ústav,
že sme tým záležitosť nijako nevyriešili. Je to pokus k započa-
tiu veľkorysého riešenia tohoto problému. Ale práve, aby tento
pokus mohol byť započatý, potrebná je inštitúcia, ktorá bude pri-
pravovať tento plán a sústreďovať ľudí s vedeckou kvalifikáciou
a odbornými skúsenosťami.

Dovolím si prečítať návrh  /text k zápisnici priložený/.

K vysvetleniu hádam veľa netreba. Máme tu na mysli hlav-
né tri skutočnosti. Odbor I. rekonštrukčný má vyhotoviť čo naj-
skôr okamžitý rýchly plán pre prevedenie celkovej rekonštrukcie.
Podľa toho plánu má sa rekonštrukcia prevádzať. Je samozrejmé,

že dnešný hospodársky život nemôže čakať na vypracovanie tohto
plánu. Preto si už robí podľa opatrení jednotlivých rezortov na
druhej strane je však spústa dedín a miest, ktorých výstavba

potrvá dosť dlhú dobu, najmä stavba veľkých viaduktov, tunelov
a pod. a je želateľné, aby rekonštrukcia pri poškodených priemy-
selných podnikoch bola tiež vedená plánovite.

Odbor II. plánovací: má vypracovať dlhodobý plán celko-
vej prestavby a výstavby Slovenska, majúc na zreteli potreby
národohospodárske, technické a sociálne a podľa tohto dlhodobého
plánu budú jednotlivé povereníctva túto prestavbu prevádzať.

Odbor štatistický, ustanovený namiesto zrušeného týmto


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP