Úterý 5. září 1944

Zápisnica

slávnostného zasadnutia Slovenskej národnej rady, konaného dňa 5. septembra 1944 o 17. hodine v Banskej Bystrici v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory.

Prítomní: podľa priloženej prezenčnej listiny.

Dr. Vavro Šrobár zahájil zasedanie o 17.15 hodine a privítal delegátov prichádzajúcich z Moskvy: pplk. Dr. Mikuláša Ferjenčíka a poslanca Karola Schmidkeho, ako aj veliteľa vojska pplk. Jána Goliana.

Podľa programu prečítal Dr. Matej Josko zoznam členov Slovenskej národnej rady:

Dr. Vavro Šrobár

Karol Schmidke

Ján Ursíny

Dr. Gustav Husák

Dr. Jozef Lettrich

František Kubač

Dr. Matej Josko

Rudolf Blažovský

Ing. Jozef Styk

pplk. Ján Golian

Ján Mazúr

Dr. Ivan Pietor

Ondrej Klokoč

Dr. Ivan Štefánik

František Čáp

Tomaš Tvarožek

Emil Peťko

Milan Polák

Dr. Ján Púll

Dr. Ing. Peter Zaťko

Rudolf Strechay

Martin Kulich

Josef Lietavec

Dr. Martin Kvetko

Karol Dolinský

Ing. Pavel Blaho

Ing. Samo Takáč

Dr. Jozef Stanek

Daniel Ertl

Andrej Djuračka

Ľubomír Viktorin

Viliam Paulíny

Dr. Jozef Šoltész

Ján Hano

Dr. Jan Čech

Dr. Ján Ševčík

Juraj Kapinaj

Dr. Samuel Belluš

Imro Bohúň

Dr. Fedor Thurzo

Alexander Bahurinský,

ktorí zložili do rúk Dr. Šrobára sľub slovami: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že ako člen Slovenskej národnej rady budem svoje povinnosti riadne a čestne plniť a neprezradím nič z toho, čo by mohlo ohroziť alebo poškodiť našu brannú silu a vedenie národného odboja."

Na požiadanie Dr. Šrobára Dr. Gustav Husák prečítal návrh na složenie predsedníctva Slovenskej národnej rady. Podľa predbežného dohovoru skupiny občianskej a skupiny ľavej bude striedavo predsedať Slovenskej národnej rade poslanec Karol Schmidke za ľavú skupinu a Dr. Vavro Šrobár za skupinu občiansku. Do Prezídia Slovenskej národnej rady sa navrhuje Ján Ursíny a Dr. Josef Lettrich za skupinu občiansku a Dr. Gustav Husák a Daniel Ertl za skupinu ľavú.

Tento návrh bol jednomyseľne prijatý.

Dr. Šrobár na to požiadal pplk. Dr. Ferjenčíka, aby predniesol svoj referát o moskovskej ceste.

"Približovanie sa ruských vojsk k našim hraniciam, nebezpečenstvo obsadenia Slovenska nemeckými jednotkami, vyžadovali skoré, priame a podrobné dorozumenie s ruským vojenským vedením. Slovenské vojenské vedenie si dôležitosť tohto priameho dorozumenia jasne uvedomovalo a využilo prvú vhodnú príležitosť na vyslanie svojho vojenského zástupcu k ruskému vojenskému vedeniu a poverilo ma týmto poslaním. Odleteli sme dňa 4. augusta t. r. Po šťastlivom prelete cez front, ostreľovaní ruským protilietadlovým delostrelectvom, pristali sme núdzovo na ruskom území. Po overení našej totožnosti a vypočutí o cieli našej cesty pri štábe dotyčného ruského frontového úseku, boli sme dňa 6. augusta dopravení na rozkaz Moskvy priamo do Moskvy, kde sme v štábe ruskej armády hneď druhý deň vysvetlovali cieľ nášho príletu, vojenskú i politickú situáciu na Slovensku. Dožadovali sme sa, aby Slovensko bolo zahrnuté s našimi vojenskými možnosťami do nástupového plánu ruských vojsk a žiadali sme o predvedenie na československé vyslanectvo. Dôležitosť a vážnosť týchto vojenských možností ruské vojenské vedenie pochopilo a uvážilo v miere azda ešte väčšej, ako tomu bolo u nás. Tak tomu aspoň nasvedčovala prísnosť, s akou utajovali naše osoby a cieľ nášho pobytu v Moskve, ako aj rozsiahle informácie československej vlády v Londýne a pravdepodobne i ostatných spojeneckých vlád. Tieto informácie, overovanie a zhodnotenie vojenských možností nami navrhovaných, vyžadovali si pravdaže dlhší čas a tak sa náš pobyt v Moskve predĺžil na celý mesiac. Príchod československej delegácie z Londýna do Moskvy umožnil priame vyjednávania ruského vojenského vedenia s týmito zástupcami čs. vlády a napokon bojové vystúpenie vojska i ľudu na Slovensku proti germánskej okupácii vnieslo do tohto jednanie nové, už hotové skutočnosti, vyžadujúce najrýchlejšiu pomoc bojujúcej armáde a bojujúceho ľudu na Slovensku. Rokovanie o túto pomoc viedli sa medzi ruským vojenským vedením i politickými úradmi a vojenskou misiou, poťažne československou delegáciou vo dne v noci. Pri odchode z Moskvy dňa 2. septembra ráno uistili ma naši vojenskí zástupcovia, gen. Viest, gen. Nižborský a gen. Pika, že dostaneme rýchlu a účinnú pomoc a to tak so strany československých jednotiek, ktoré sú prvotriedne vyzbrojené, vycvičené a v boji už osvedčené a u ktorých je priamo dravá chuť bojovať za slobodu vo vlasti, tak aj so strany jednotiek ruských. Zhromažďovanie požadovaných posíl a najmä potrebných dopravných prostriedkov na túto prepravu, vyžiada si však niekoľko dní, po ktorý čas nápor Nemcov musíme zadržať a aj zadržíme. Naše bojové vystúpenie, ktoré si československá vláda vzala za svoju vec, vzbudilo veľký ohlas a vrelé sympatie tak u ruského ľudu ako aj u vojaka, najmä toho vojska, ktoré je blízko našich hraníc a ktoré spolubojovalo a spolubojuje s našimi československými jednotkami. Na podklade vlastného pozorovania a rozhovorov, uisťujem Vás, že táto pomoc bude včasná a účinná. Bojové vystúpenie slovanského ľudu zjednotilo za hranicami všetkých Slovákov a Čechov, milujúcich svoj národ a vlasť bez rozdielu politickej príslušnosti v nerozbornú národnú jednotu, odhodlanú viest boj za slobodu všetkými prostriedkami a všetkými silami. Uskutočnenie jednoty vo vedení boja za slobodu očakávajú v zahraničí i tu u nás ako samozrejmú požiadavku i ako príkaz doby a pocitu zodpovednosti nás všetkýoh pred národom, pred vládou i pred našimi spojencami."

Dr. Šrobár poďakoval menom celého zhromaždenia za povzbudzujúci prejav. Na to sa ujal slova poslanec Karol Schmidke:

"Nebudem sa púšťať do podrobností, o ktorých sa už zmienil pplk. Ferjenčík, ale budem hovoriť o problémoch politického charakteru. Dňa 29. júna na schôdzi užšej slovenskej rady bolo rozhodnuté, že má byť vyslaná delegácia do Moskvy. Jednomyseľne bolo rozhodnuté, že v čele delegácie pôjdem ja a že so mnou pôjde i zástupca vojenského odboja. Bol určený pplk. Ferjenčík. Je nutné poznamenať, že prvý deň stretnutia s vojenskými činiteľmi na fronte vyvolal veľký záujem, lebo rudá armáda smerujúca na západ počíta i s južnými a západnými čiastkami, medzi ktoré bude i Slovensko ako časť budúcej Československej republiky zahrnutá. Keď sme ich zoznámili s podrobnosťami plánovanými Slovenskou národnou radou a jej vojenským oddelením, videli a uznali, že v skutočnosti sme sa zaoberali touto otázkou a vypracovali konkrétne plány ako koordináciu vystúpenia odbojného vojska na Slovensku s celým civilným obyvateľstvom vziať do svojich rúk. Pri tejto príležitosti sme práve na podklade tohto vypracovania plánov boli vyslaní do Moskvy, aby sme ústredné orgány Moskvy informovali o slovenskom odboji. Naša prítomnosť v Moskve sa zatajovala z dôležitých vojenských príčin a akonáhle všetko bolo ujasnené, ako zaradiť naše vystúpenie do celkového plánu rudej armády, bola daná príležitosť sídenia sa s československým veľvyslancom Fierlingerom, ktorého som informoval o všetkých našich vojenských a politických plánoch. S radosťou to bolo veľvyslancom Fierlingerom vzaté na vedomie a ihneď informoval londýnsku vládu o podrobnostiach. Medzi tým sa dostavila do Moskvy delegácia československej vlády a jednali sme o vojenských a politických otázkach. Podotýkam, že títo páni boli skutočne veľmi nadšení naším stretnutím a vedeli správne hodnotiť túto snahu slovenského národa a hlavne odbojných kruhov, ktoré boly v práci zapojené. Okamžite ako došly prvé správy do Moskvy, čo sa deje na Slovensku, svolali sa predstavitelia československej vlády v Moskve minister Nemec, generál Viest, generál Nižborský, generál Pika, pri ktorej príležitosti bol utvorený výbor, ktorý sa má stále schádzať a zaoberať sa konkrétnymi opatreniami, čo učiniť pre skorú pomoc Slovensku. Bral som účasť na každom z týchto zasadnutí. Po obdržaní týchto zpráv vzniklo veľké nadšenie a bolo učinené usnesenie obrátiť sa cestou vyslanectva a cestou československej vojenskej misie na vojenské a politické kruhy a prikročiť k jednaniu o pomoci Slovensku. Táto celá vec vzhľadom na to, že vojenské i politické kruhy boly temer do podrobností zasvätené, bolo urýchlene možné, aby sa okamžite prikročilo k jednaniu o konkrétnych opatreniach o poskytnutí pomoci Slovensku. I keď nemožno z vojenských príčin hovoriť o konkrétnych sľuboch, možno s určitosťou predpokladať, ako tomu nasvedčuje minulá noc, že tieto kruhy vážne sa otázkou zaoberajú a je na nás, aby sme vypäli všetky sily, vyburcovali národ k urputnému boju, aby sme niekoľko dní mohli vydržať a vlastnými silami uhájiť určité územie, nezbytné pre zriadenie nášho štátu a povzbudiť sily, ktorých bolo v národe málo, pretože dosial všetko čo bolo silno bolo potlačované, aby to viedlo k ustanoveniu ľudovodemokratického štátu Čechov, Slovákov a Podkarpatských Ukrajincov. Tieto národnostne politické pomery, o ktorých sme hovorili, informovali predstaviteľov londýnskej vlády, boly vzaté na vedomie a sú všetky predpoklady, že sa v týchto kruhoch plne uzná na domácej pôde odboja Slovenská národná rada ako svrchovaný orgán. Myslím, že v dohľadnej dobe budeme môcť zaznamenávať nie zprávy o ústupe, ale o oslobodení území a že budeme mať možnosť i pomocou spojeneckých jednotiek, hlavne ale rudej armády k utvoreniu novej československej republiky."

Dr. Šrobár poďakoval za radostné zprávy, ktoré vznietia srdcia všetkých bojujúcich za oslobodenie slovenského národa spod germánskeho útlaku.

V mene predsedníctva Slovenskej národnej rady Dr. Šrobár oznamuje, že SNR sa uzniesla menovať pplk. Jána Goliana generálom ako uznanie mimoriadnych zásluh v boji za oslobodenie národa.

Po zaspievaní "Kto za pravdu horí" Dr. Šrobár navrhol, aby Slovenská národná rada poslala pozdravný telegram prezidentovi Dr. Eduardovi Benešovi a maršalovi Jozefovi Stalinovi.

Slávnostné zasadanie skončilo o 18. hodine.

Púllová v. r.

Schmidke v. r.

Dr. V. Šrobár v. r.

Ján Mazúr v. r.

Djuračka v. r.

Odpis vyhotovený na Úrade Predsedníctva Zboru povereníkov.

Za správnosť odpisu:

Dr. František Martinovič

počas povstania zástupca vedúceho II. sekcie na Prezídiu Predsedníctva SNR.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP