Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 6. zasadanie.

482.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa----------------------- 1941

o menách a priezviskách a o zmene niektorých ustanovení o vedení matrík.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Diel prvý. Ktoré meno a priezvisko má kto používať.

§ 1.

Každý obyvateľ Slovenskej republiky musí mať osobné (krstné) meno (v ďalšom texte "meno") a priezvisko (rodinné meno).

§ 2.

(1) Slovenskí štátni občania majú ako meno používať to, ktoré je ako ich meno zapísané v úradnej matrike, poťažne v inej obdobnej verejnej knihe v cudzine.

(2) Ak má niekto niekolko mien zapísaných v matrike, musí používať alebo len prvé z nich alebo všetky podľa poradia v matrike.

§ 3.

(1) Slovenskí štátni občania majú ako priezvisko používať to, ktoré je zapísané ako priezvisko manželského otca — nemanželské) matky — v úradnej matrike, poťažne v inej obdobnej verejnej knihe v cudzine.

(2) Žena, ktorá sa vydá za slovenského štátneho občania, nadobúda a je povinná používať priezvisko svojho manžela. Svoje dievčenské priezvisko môže žena pou- 2

žívat len tak, že k priezvisku nadobudnutému výdajom pripojí svoje dievčenské priezvisko s dodatkom "rodená".

(3) Štátna občianka-vdova má používať priezvisko svojho bývalého manžela.

(4) O tom, aké priezvisko má používať rozlúčená žena, platia predpisy manželského práva (§ 94 zák. čl. XXXI/1894).

(5) Pre používanie priezvísk osvojencami platia právne predpisy o osvojení (§ 3 zák. č. 56/1928 Sb. z. a n. ).

(6) Legitimované deti nadobúdajú legitimáciou priezvisko svojho otca.

§ 4.

Cudzí štátni občania sú povinní na území Slovenskej republiky používať meno a priezvisko podľa právnych predpisov svojho štátu; ak niet takýchto predpisov, sú povinní používať meno a priezvisko, ktoré je uvedené v doklade, oprávňujúcom ich k pobytu na území Slovenskej republiky.

§ 5.

(1) Ustanovenia §§ 2 a 3 platia aj o bezdomovcoch.

(2) Ak by bezdomovec nebol zapísaný ani v matrike, ani v inej obdobnej verejnej knihe v cudzine, je povinný používať meno a priezvisko, ktoré je v doklade, oprávňujúcom ho k pobytu na území Slovenskej republiky.

§ 6.

(1) Pri literárnej a umeleckej činnosti možno používať aj pseudonym.

(2) Členovia cirkevných reholí a kongregácií môžu používať — nakoľko je to cirkevnými predpismi dovolené — i svoje reholné mená.

§ 7.

(1) Štátni občania Slovenskej republiky môžu — okrem prípadu rozoznávacích mien (§ 55 Matričnej úpravy) — používať složené priezviská len, ak ich majú zapísané v matrike alebo v inej obdobnej verejnej knihe v cudzine.

(2) Ustanovenie ods. l platí aj o bezdomovcoch.

Diel druhý. Zmena mena a priezviska.

§ 8.

(1) Zmenu mena alebo priezviska môže povoliť Ministerstvo vnútra len slovenským štátnym občanom.

(2) Matričný záznam, zmeny mena, súvisiacej s náboženským úkonom, povoľuje župný úrad.

§ 9.

Neslovenské meno z viacerých mien v rodnej matrike zapísaných má byť na žiadosť strany okresným — mestským notárskym — úradom opravnou cestou (§ 150 a nasl. Matričnej úpravy) v jej rodnom (sobášnom) zápise zrušené. Tento opravný postup platí aj pre povoľovanie zmeny v poradí mien (§ 2, ods. 2).

§ 10.

Zmena priezviska vzťahuje sa aj na manželku a maloleté deti vlastné a maloleté deti osvojené, ak sledujú priezvisko osvojiteľa (osvojiteľky). Ich mená treba v žiadostí o povolenie zmeny priezviska, ako aj v povolení samom výslovne uviesť.

§ 11.

Osobám, ktoré boly právoplatne potrestané pre prečin alebo zločin, možno zmenu priezviska povoliť len, ak predložia súhlas štátneho zastupiteľstva, príslušného pre vedenie trestného registra.

§ 12.

(1) Za zmenu priezviska sa nepovažuje jeho používanie v pravopisnej forme reči, z ktorej je kmeňové odvodené.

(2) Ak priezvisko nie je zapísané v matrike v pravopisnej forme kmeňovej reči (ods. 1), má sa výťah z matriky vydať v pravopisnej forme kmeňovej reči, ak o to strana žiada, alebo ak je zrejmé, že zápas priezviska do matriky v inej pravopisnej forme sa stal bez súhlasu strany.

Diel tretí.

Zmena niektorých ustanovení o vedení matrík.

§ 13.

(1) Priezviská sa majú do matrík zapísať, nakoľko sa týka pravopisu, podľa udania strany, inak podľa platného pravopisu reči, ktorej prináležia.

(2) Priezviská žien zapíšu sa v matrikách v pôvodnej kmeňovej forme bez prípon a premien. Osoby ženského pohlavia idú však oprávnené používať pravopisné tvary priezvísk.

§ 14.

Minister vnútra môže povoliť, aby sa mená príslušníkov národných skupín všeobecne zapisovaly do matriky len v ich materinskej reči, ak to žiada osoba na ohlásenie zápisu povinná u príslušného matrikára.

Diel štvrtý. Ustanovenia trestné.

§ 15.

Ak nejde o čin prísnejšie trestný, potresce sa pre priestupok, a to okresným (štátnym policajným) úradom ten, kto proti ustanoveniam tohto zákona nepoužíva svoje vlastné meno, poťažne priezvisko, alebo kto používa meno, poťažne priezvisko cudzie, a to peňažným trestom od 10. — Ks do 5. 000. — Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 12 hodín do 14 dní.

Diel piaty. Ustanovenia prechodné a záverečné.

§ 16.

Žiadosti o povolenie zmeny mena alebo priezviska, podané do 30. júna 1943, sú oslobodené od dávky za úradné výkony a podliehajú len kolkovému poplatku 8. — Ks.

§ 17.

Týmto zákonom sa pozmeňujú a doplňujú najmä §§ 20, 44 a 83 zák. čl.

XXXIII/1894 a §§ 55 a 101 Matričnej úpravy.

§ 18.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Predkladaná osnova obsahuje úpravu právnych otázok, ktoré z väčšej časti písaným právom doteraz upravené neboly, alebo ktoré sa daly z iných právnych predpisov vyvodiť len nepriamo. Tak vo veci zmeny priezviska a mena boly vydané len inštrukcie býv. uh. ministrerstva vnútra z roku. 1890. Kodifikovať túto časť právneho poriadku zdá sa byť účelné súčasne s novou úpravou možnosti zmeny mena, poťažne priezviska za výhodnejších finančných podmienok (§ 16).

K § 1.

Ustanovenie tohto paragrafu obsahuje zásadu, ktorá sa dá čo do osôb zapísaných do matriky narodených na území Slovenskej republiky vyvodiť z matričných predpisov; týmto ustanovením sa však rozširuje na všetkých obyvateľov štátu.

K § 2.

Ods. l upravuje otázku, aké mená majú používať slovenskí štátni občania. Predpis ods. l shoduje sa s ustanovením § 44 zák. čl. XXXIII/1894 až na doložku "poťažne v inej obdobnej verejnej knihe v cudzine". Táto doložka zachycuje prípady, v ktorých ide o slovenských štátnych občanov narodených v cudzích štátoch, v ktorých úradné záznamy o narodených nie sú pomenované matrikami.

Ods. 2 ustanovuje odchýlku od doteraz platného predpisu (výnos min. vnútra č. 105. 992/1898 B. M. ), podľa ktorého z viacerých osobných mien do matriky zapísaných možno užívať hociktoré. Odchýlka bola potrebná s ohľadom na zneužívanie tejto možnosti, najmä podvodníkmi.

K § 3.

Vysvetlivky k § 2 platia obdobne aj pre ustanovenie § 3.

K § 4, 5 a 6.

Tieto paragrafy nepotrebujú osobitného vysvetlenia,

K § 7.

Ustanovenia tohto paragrafu majú zabrániť tvorenie priezvísk, ktoré nie sú podložené matričným zápisom.

K § 8.

Zmenu mena a priezviska možno povoliť len slovenských štátnym občanom, nakoľko ide o vec štatusovú.

K § 9.

Ustanovenie tohto paragrafu sa odôvodňuje tým, že mnohým osobám pri matričnom zápise boly nanútené k menu ktoré im zvolili ich rodičia i mená cudzie (Zoltán, Arpád atď. ). Tak verejný záujem ako i súkromný záujem dotknutých osôb vyžaduje dať možnosť nápravy v tomto ohľade.

K §10.

Ustanovenia tohto paragrafu sú logickým dôsledkom zásad rodinného práva.

K§ 11.

Týmto paragrafom zamýšľaná úprava má zabrániť, aby sa nezmarila evidencia delikventov.

K §12.

Tento paragraf má dať možnosť vrátiť sa k pôvodnej pravopisnej forme priezviska, nakoľko sa ukázalo, že v tomto ohľade dosiaľ vydané inštrukcie nestačia.

K §13.

Pre pravopisnú formu priezviska je rozhodné želanie strany, inak kmeňový pôvod priezviska.

Dôvod písania ženských priezvísk bez prípony je ten, že z príponového tvaru nie je mnohokrát patrný pôvodný tvar priezviska (Krížek — Krížková).

K §14.

Ustanovením tohto paragrafu má sa umožniť príslušníkom nemeckej národnej skupiny zapisovať ich mená do matrík v materinskej reči.

Príslušníci nemeckej národnej skupiny majú na tomto eminentný záujem, lebo ríšskonemecké predpisy nedopúšťajú, aby v prípade, že sa príslušník nemeckej národnosti dostane do Ríše, prípadne sa tam aj usadí, vo styku s úradmi používal krstné meno v nemeckej forme. Podľa týchto predpisov musí ho totiž používať vo forme, v akej je vo výťahu z matriky. (Tak napr. namiesto Johann, musia používať Ján).

K §15.

Tento paragraf nepotrebuje osobitného vysvetlenia.

K §16.

Obsah tohto paragrafu bol vlastným dôvodom podania návrhu. Všetci občania slovenskej národnosti s neslovenskými priezviskami nepoužili totiž v čase platnosti nariadenia s mocou zákona č. 81/1940 Sl. z., predĺženej nariadením s mocou zákona 

č. 361/1940 Sl. z., poplatkových a dávkových výhod, poskytnutých týmto nariadením. Zdá sa preto potrebné výhody tieto predĺžiť do 30, júna 1943. Okrem toho poskytnutia týchto výhod sa dožadujú aj príslušníci nemeckej národnej skupiny. V uvedenom ohľade sa návrh odchyľuje od nariadenia č. 81/1940 Sl. z. tým, že zmeny priezviska bude povoľovať Ministerstvo vnútra a že kolkový poplatok 5. — Ks sa vzhľadom na zmenené kolkové sadzby zvyšuje na 8. — Ks.

Vykonanie navrhovaného zákona nevyžiada si zo štátnej pokladnice nijakých nových výdavkov.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Alexander Mach v. r.,

minister vnútra.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP