Čtvrtek 30. září 1943

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                          9. zasadnutie.

Zpráva

o 120. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 30. septembra 1943.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Vymenovanie členov Štátnej rady

3

Noví poslanci

3

Došlé nariadenia s mocou zákona

4

Rozdaná tlač

4

Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí

13

Zakľúčenie zasadnutia

13

Program:

 

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach

4

Reč zpravodajcu Čarnogurského

5

Rozprava odpadá

8

Hlasovanie o návrhu

8

Prijatie návrhu hlasovaním

9

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý

9

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o spôsobe uvádzania do obehu niektorých vín cudzozemského pôvodu

9

Reč zpravodajcu Petroviča

9

Rozprava odpadá

9

Hlasovanie o návrhu

9

Prijatie návrhu hlasovaním

10

3. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi.....

10

Reč zpravodajcu Beniaka

10

Reč zpravodajcu Dr. Orlického

10

Rozprava odpadá

10

Hlasovanie o návrhu

11

Prijatie návrhu hlasovaním

11

4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu štvrtá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou zo dňa 22. júna 1939

11

Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského

11

Rozprava odpadá

11

Hlasovanie o návrhu

11

Prijatie návrhu hlasovaním

11

5. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode (berlínsky návrh 1939)

11

Reč spravodajcu Dr. Floreka

11

Rozprava odpadá

13

Hlasovanie o návrhu

13

Prijatie návrhu hlasovaním

13

6. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dodatková dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom k Obchodnej smluve, podpísanej dňa 13. marca 1940 v Bratislave

13

Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka

13

Rozprava odpadá

13

Hlasovanie o návrhu

13

Prijatie návrhu hlasovaním

13

 

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 15. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

62 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády: Dr. Gejza Medrický.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora: Ing. Alexander Kompánek.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 120. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Danihel, Konštantín Čulen, Ján Esterházy, Dr. Anton Hudec, Dr. Aladár Kočiš a Anton Simko.

Vymenovanie členov Štátnej rady.

Kancelária prezidenta republiky oznámila, že pán prezident republiky rozhodnutím zo dňa 24. augusta 1943 vymenoval podľa § 51 Ústavy v znení ústavného zákona č. 105/1943 Sl. z. za členov Štátnej rady:

Jána Drobného, krajinského prezidenta v. v. v Žiline, ktorého súčasne vymenoval za predsedu Štátnej rady.

Jána Vojtaššáka, biskupa spišského a

Dr. Bohuslava Klimu, generálneho inšpektora ev. cirkvi a. v. v Liptovskom Hrádku, ktorých súčasne vymenoval za podpredsedov Štátnej rady,

Dr. Martina Mičuru, prvého predsedu Najvyššieho súdu v Bratislave,

Františka Mojtu, vládneho komisára mesta Nitry.

Dr. Štefana Tisu, predsedu Hlavného súdu v Bratislave,

Dr. Ferdinanda Klindu, šéfa prezídia Ministerstva hospodárstva v Bratislave,

Magr. Andreja Marsinu, dekana-farára v Trenčíne,

Antona Mederlyho, generálneho riaditeľa Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave a

Mateja Nitscha, škôldozorcu v Kežmarku.

Noví poslanci.

Kancelária prezidenta republiky oznámila, že pán prezident republiky rozhodnutím zo dňa 9. septembra 1943 vymenoval podľa § 100 ods. 1 Ústavy v znení ústavného zákona č. 225/1941 Sl. z. za poslancov Snemu Slovenskej republiky Pavla Krokavca, vládneho komisára mesta Revúcej a Dr. Jána Balku, hlavného tajomníka Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.

Noví páni poslanci dostavili sa na dnešné zasadnutie.

Keďže predtým podľa § 6 Rokovacieho poriadku podpísali v Sekretariáte Snemu formulu prísahy, pristúpime k prísahe podľa § 14 Ústavy a § 6 Rokovacieho poriadku tým spôsobom, že po prečítaní Ústavou predpísaného textu prísahy najprv pán poslanec Krokavec potom pán poslanec Dr. Balko pristúpia ku mne na tribúnu a podaním ruky a opakovaním vety "Tak mi Pán Boh pomáhaj!" složia predpísanú prísahu.

Žiadam prečítať text prísahy.

(Poslanci vstávajú.)

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Poslanec Krokavec (podáva predsedovi ruku): "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

Poslanec Dr. Balko (podáva predsedovi ruku): "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

(Poslanci sadajú.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 25. augusta 1943 číslo 117 Sl. z. o zrušení počítania podľa letného času a

zo dňa 9. septembra 1943 číslo 124 Sl. z., ktorým sa mení zákon o zákaze trojpoľného hospodárenia.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 119. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o spôsobe uvádzania do obehu niektorých vín cudzozemského pôvodu.

Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Štvrtá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou zo dňa 22. júna 1939.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode (berlínsky návrh 1939).

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dodatková dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom k Obchodnej smluve, podpísanej dňa 13. marca 1940 v Bratislave.

Vládny návrh zákona o úprave niektorých organizačných otázok súdov a úradov verejnej obžaloby za brannej pohotovosti štátu. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o verejnoprávnom úrazovom poistení niektorých zaistených osôb. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a výboru sociálnemu a zdravotnému.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Vládny návrh zákona, ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dodatková dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom k Obchodnej smluve, podpísanej dňa 13. marca 1940 v Bratislave. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode (berlínsky návrh 1939). Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Štvrtá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou zo dňa 22. júna 1939. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o spôsobe uvádzania do obehu niektorých vín cudzozemského pôvodu. Návrh som pridelil výboru národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.

Zpravodajcom je pán poslanec Pavol Čarnogurský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Čarnogurský:

Slávny Snem!

Pomerne pevný a dobre vžitý systém vyrubovania a vyberania priamych daní, ako bol vybudovaný zákonmi č. 76/1927 a 226/1936 Sb. z. a n. ako i tieto zákony meniacimi a doplňujúcimi zákonmi a nariadeniami o priamych daniach, vydanými slovenským štátom, ukázal sa byť pri zmenených hospodárskych pomeroch nedostačujúcim. Vojnové pomery, v ktorých sa nachádzame už plné štyri roky, majú svoj zásadný odraz v hospodárskom živote jednotlivca i celého štátu. Plynulosť hospodárskeho života, ktorá má byť podmienkou normálneho vyrubovania a vyberania priamych daní, je stále viacej porušovaná. Táto okolnosť stavia finačnú správu pred určité ťažkosti vyplývajúce najmä z tej skutočnosti, že normálnymi zákonnými opatreniami, majúcimi na zreteli stabilizované pomery normálneho teda pokojového života, treba zdolávať dnes abnormálne zjavy, vyplývajúce z vojnou porušeného hospodárskeho života.

I keď vo všeobecnosti možno konštatovať, že v dôsledku porušenia cenovej hladiny, ktoré sa javí prakticky zväčšením obehu peňazí, daňové inkaso je na Slovensku pomerne dobré, predsa sa ukazuje na druhej strane, že štátnej pokladnici unikajú dosť vysoké sumy. Hlavnú príčinu tohto nezdravého zjavu treba hľadať v porušenej daňovej morálke určitého druhu daňovníkov. Tak ako sa stretávame v dennom živote so zjavmi upadlej občianskej morálky so vzrastajúcou tendenciou, tak i štátna pokladnica musí uplatňovať svoje právo za zťažených okolností oproti určitému druhu daňovníkov, ktorí využívajúc zmenených pomerov hľadia sa vymknúť daňovej povinnosti. Je zaiste najvyššou mravnou povinnosťou zodpovedného štátneho vedenia, aby vtedy, keď veľká väčšina občanov prináša i najťažšie hmotné obete, vo zvýšenej miere nútilo k podobnému plneniu povinností tých, ktorí sa im chcú vyhnúť, poťažne chcú špekulačne ťažiť z pomerov. Na štátnu pokladnicu doliehajú stále naliehavejšie potreby. Ak si chceme i naďalej udržať riadený a riaditeľný hospodársko-finančný život v štáte a v dôsledku toho udržať i vnútorný pokoj a poriadok, musíme všetci plniť svoje daňové povinnosti. Musíme udržať na výške daňovú morálku, základný to požiadavok usporiadaného štátu a hlavný zdroj mravnej sily, ktorou možno prekonávať ťažkosti vo vyčerpávajúcej a ničiacej vojne. Daňová morálka káže občanom, aby sa dobrovoľne podelili s výťažkom svojich hmotných príjmov so štátom, ktorý najmä v týchto nebezpečných časoch im zaisťuje bezpečnosť majetkov a ochranu života.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach, neprináša nové daňové zaťaženie našim daňovníkom, ba naopak poskytuje niektorým vrstvám i určité úľavy. V podstate tento návrh zákona poskytuje finančnej správe väčšie možnosti čo do času a spôsobov, aby to, čo jej podľa zákona o priamych daniach patrí, skutočne i v najvyššej možnej miere zinkasovala. Bolo už z najpovolanejšieho miesta zdôrazňované, že nemôžeme pomýšľať na zvýšenie daňového bremena, a to najmä teraz nie, keď je mnoho dôkazov pre tvrdenie, že sme už prešli vrcholom hospodárskej konjunktúry a že sa treba našim hospodárskym jednotkám pripraviť na zdolávanie určitých finančných ťažkostí v podnikaní. Naproti tomu nároky na štátnu pokladnicu vzrastajú a tak stojíme len pred jednou možnosťou: inkasovať i so sprísnenými opatreniami to, čo štátu patrí. Na druhej strane musíme bezpodmienečne zbaviť štátnu pokladnicu všetkých nepotrebných výdavkov, aby sme si mohli zaobstarávať najnutnejšie potreby štátneho života. (Hlas: Správne!)

Treba konštatovať, že naša finančná správa pri vyrubovaní a vyberaní priamych daní zápasí za tak sťažených okolností, v akých sa dnes nachádzame, s určitými technickými ťažkosťami, najmä s nedostatkom personálu, zvlášť odborného, čo je na úkor odborného vybavovania. Tak sa stáva, že nie je technicky schopná v riadnom čase a v zákonom stanovených lehotách splniť svoje povinnosti, najmä ak uvážime, že veľkými zásahmi do hospodárskeho života, zvlášť pri riešení židovskej otázky, sa zmenilo mnoho daňových subjektov. K tomu treba pridať, že vojnové pomery si vynútily nové druhy daní, ako je daň z vojnových ziskov, mimoriadna dávka zo židovského majetku, a že finančnej správe boly pri riešení židovskej otázky sverené aj úlohy, ktoré svojou povahou do jej pôsobnosti ani nepatria. Treba preto veľmi naliehavo pomýšľať na opatrenia, ktorými by sa mohlo odpomôcť finančnej správe a najmä daňovým správam v nedostatku zapracovaného a zbehlého personálu.

Rozpočtový a národohospodársky výbor na dvoch spoločných zasadnutiach v dňoch 21. a 22. septembra 1943 podrobily vládny návrh tohto zákona dôkladnému skúmaniu a previedly na ňom zmeny dosť podstatné.

V čl. 1 a 2 poskytujú sa daňovníkom určité výhody oproti doterajšiemu stavu.

V čl. 1 sa vypovedá, že stravovanie rodinných členov zamestnaných pri prevádzke hospodárstva u roľníkov zdaňovaných podľa priemerov je prevodzovacím nákladom. Uznáva sa tým, že stúpajúca cenová hladina neznamená len zvýšenie príjmov u roľníka, ale i zvýšenie výdavkov najmä pokiaľ sa tieto výdavky týkajú zaobstarania výživy často mnohočlenných roľníckych rodín. Roľník, táto základná a zdravá bunka nášho národa, je dnes viacej ako inokedy odkázaný v práci na pomoc príslušníkov vlastnej rodiny pri terajšom nedostatku pracovných síl v roľníckom podnikaní. Je celkom spravodlivé, aby roľník, zdaňovaný podľa paušálu, patriaci pri posudzovaní daňovej morálky na prvé miesto, dostal určité úľavy so zreteľom na početnosť členov rodiny a na pomoc, ktorú mu títo v poľnohospodárskej práci poskytujú. Obidva výbory proti vládnej osnove prijaly jednomyseľne to, aby nielen stravovanie, ale i ošatenie ako článok dennej potreby, ktorý práve v cene neúmerne stúpol oproti cenám poľnohospodárskych produktov, bolo považované ako prevodzovací náklad u roľníkov, zdaňovaných podľa priemeru. V tom smysle bol čl. 1 doplnený.

Čl. 2 bol prijatý výbormi tak, ako ho navrhovala vláda. Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 3 boli oslobodení od prirážky podľa ods. 1 tohto paragrafu daňovníci dôchodkovej dane s dôchodkom podrobeným dani, neprevyšujúcim Ks 36.000, ak vychovali dvoje alebo viac detí. Novým znením sa zvyšuje číselná hranica Ks 36.000 na Ks 75.000 s tým odôvodnením, že tak vyžadujú zvýšené daňové základy v dôsledku mimoriadnych pomerov.

Tak isto doterajšia možnosť daňovej komisie snížiť prirážku daňovníkom so zdaniteľným dôchodkom do Ks 52.000, ktorí pre nejakú chorobu sú odkázaní na ošetrovanie cudzími osobami, zvyšuje sa na číselnú hranicu Ks 100.000 so zreteľom na terajšiu cenovú hladinu. Pritom so sociálneho ohľadu rozširuje sa pojem choroby i na vady, keďže daňovník s telesnou alebo duševnou vadou je práve tak odkázaný na pomoc druhých osôb, ako hocktorý chorý daňovník.

Článkom 3, ktorý výbory akceptovaly v pôvodnom znení, sa odňala možnosť poskytnúť dvojitú daňovú výhodu pri stravovaní osôb, a to raz odpočitateľnosťou stravovania a po druhé povolením srážok.

V druhej čiastke tohto článku, týkajúcej sa tzv. mzdového paušálu, dáva sa zákonný podklad tomu, čo platilo doteraz len v praxi.

Články 4 a 5 návrhu maly sprísniť trestné pokračovanie oproti daňovým podvodom a zneužívaniu. Pretože v dôsledku vojnou pokleslej občianskej morálky sa množia i daňové machinácie, je verejným záujmom, aby sa tomuto nebezpečnému zjavu zabraňovalo v najvyššej možnej miere. Keďže ale pri tejto dobromyseľnej a potrebnej snahe mohlo by sa ľahko dospieť i k šikanovaniu nevinných ľudí a v dôsledku toho i k vyvolaniu občianskej podráždenosti, musely výbory týmto dvom článkom venovať zvýšenú pozornosť a zmierniť ich ostrie tam, kde to bolo potrebné. Pritom výbory sledovaly snahu, aby tam, kde ide skutočne o zúmyseľné daňové malverzácie, nielen aby štátna pokladnica nebola poškodená, ale aby i páchatelia daňových podvodov boli čo najprísnejšie stíhaní, čím sa odstrašia aj tí, ktorí by snáď chceli stíhaných v malverzáciách nasledovať.

Podľa terajšej praxe je povinný vyšetrujúci úrad, poverený vykonávaním trestnej agendy priamych daní a dane z obratu, oznámiť obvinenému skutkovú podstatu trestného činu a všetky dôvody podozrenia z trestného činu pred výsluchom vo veci samej, teda nemôže vykonávať podrobnejšie vyšetrovanie, ktoré naväzuje na výpovede obvineného. Podľa vládneho návrhu sa tento výsluch môže vykonať aj prv ako sa obvinenému oznámi podrobne, z čoho je vlastne obvinený. Toto ale nevylučuje možnosť, žeby obvinení boli sústavne predvolávaní na vyšetrujúci úrad a tak vyčerpávaní zdĺhavými a snáď i neodôvodnenými výsluchmi do tej miery, žeby sa potom, len aby sa zbavili obťažných výsluchov, priznali i k takým obvineniam, ktoré ani po objektívnej ani po subjektívnej stránke nie sú celkom opodstatnené. Výbory uznávajú síce odôvodnenosť zostrenia trestných ustanovení, no nemohli si osvojiť spomenutú novotu vládneho návrhu a rozhodli sa ponechať v platnosti pôvodné znenie zákona o priamych daniach, pokiaľ ide o ustanovenie § 214 ods. 2. Preto bol čl. 4 vládneho návrhu vynechaný.

Naproti tomu výbory uznaly v článku 4 (pôvodne čl. 5) potrebu aspoň čiastočne umožniť finančnej správe prísnejšie stíhanie a zisťovanie daňových trestných činov. Aby trestné činy mohly byť ľahšie odhalené, prijaly výbory oprávnenie úradu v § 216 ods. 3 zákona o priamych daniach čo do práva nahliadnuť do kníh a ostatných dokladov i proti vôli daňovníka v tom smysle, že orgán vyšetrujúceho úradu môže vstúpiť nielen do miestností, o ktorých pozitívne vie, že sú v nich uložené obchodné knihy, ale i do tých, o ktorých má dôvodné podozrenie, že slúžia pre úschovu daňovníkových kníh a dokladov k nim. Takáto oprávnenosť pre vyšetrujúci úrad je na mieste tým viacej, že práve daňovníci, ktorí sa dopúšťajú trestných činov ukracovania daní, uschovávajú corpora delicti i do iných miestností, ako obchodných a prevodzovacích a je teda plne oprávnené, aby úradné orgány mohly vniknúť i do súkromných miestností daňových podvodníkov.

Výbory nemohly súhlasiť s ustanovením, aby úradné orgány mohly vniknúť i do miestností tretích osôb, a to z dôvodu, aby sa vyhlo prípadnému porušeniu domáceho kľudu a ďalej i preto, lebo v praxi sa málo vyskytuje potreba takéhoto ustanovenia.

Výbory neprijaly ani článok 6 vládneho návrhu, ktorým sa mala zvýšiť sadzba poplatku z oneskorenia pri priamych daniach (a v dôsledku toho pri dani z obratu a dani prepychovej, pri poplatkoch a niektorých spotrebných daniach) o jednu tretinu. Vychádzaly pritom z úvahy, že toto zvýšenie sotva pohne k plateniu tých ktorí nechcú platiť daňové nedoplatky a že je značným zaťažením pre daňovníkov, ktorí platiť nemôžu preto, že okamžité vybranie dane je spojené s vážnou ujmou alebo s vážnymi ťažkosťami, takže sa im povolí odklad platenia. Na liknavých daňovníkov treba podľa názorov výborov použiť exekučné prostriedky.

Taktiež výbory neprijaly čl. 8 vládneho návrhu, podľa ktorého mala vláda dostať zmocnenie, aby sama nariadením určila, v akej výške sa priznáva dobropis z daňových preplatkov. Zástupca Ministerstva financií vysvetlil totiž intenciu navrhovanej zmeny v tom smysle, že sa má ešte ďalej obmedziť poskytovanie dobropisu, ktoré zákonodarca už raz obmedzil článkom 20 zákona č. 130/1941 Sl. z. Túto intenciu neuznaly výbory za správnu ani z hľadiska hospodárskeho ani mravného a sotrvaly na stanovisku, že ten, kto požičiava štátu peniaze vo forme daňových preplatkov, nemá byť na tom horšie, ako ten, kto mu dáva pôžičku inou formou.

Pôvodný čl. 7 vládneho návrhu prečíslovaly výbory na čl. 5 a pozmenily ho takto:

a) Neuznaly za správne dôvody pre zrušenie nároku daňovníka na pozhovenie tej časti daňového predpisu, ktorá prevyšuje minuloročný daňový predpis, ak ju daňovník napadol odvolaním a celkový daňový predpis je aspoň o 30 % vyšší, ako bol minuloročný predpis. Vzaly do úvahy aj to, že vzhľadom na prísne ustanovenia o odpočitateľnosti platených daní daňovník nemôže zneužívať nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia a preto nahradily navrhovaný text odseku 2 § 283 zákona o priamych daniach pôvodným textom, ktorý má v tomto odseku dosiaľ platné znenie § 283 zákona o priamych daniach.

b) Navrhované nové znenie § 283 ods. 2 vložily ako samostatné ustanovenie do nového odseku 4 tohto paragrafu, ale v opačnej formulácii, aby nenastal logický rozpor s § 400 zákona o priamych daniach. Podľa vládneho návrhu nemalo byť prípustné, aby úrad pozhovel nedoplatky, zaistené zabavenou pohľadávkou; podľa formulácie výborov, pojatej do nového odseku 4, nemožno pohľadávky, ktoré úrad pozhovel, zaistiť zabavením pohľadávky.

Čl. 9 vládneho návrhu prijaly výbory bez zmeny a označily ho ako čl. 6.

Čl. 10 vládneho návrhu sa stal článkom 7 s tou zmenou, že trojročná lehota určená pre nastúpenie zákonného predpokladu, že daň sa vyrubuje podľa soznania, bola zmenená na dvojročnú.

Proti dosiaľ platnému stavu nastáva zmena v tom, že úrad, ktorý nevyrubil daň do roka po podaní daňového soznania, nemusí doručením upovedomenia o tom, že považuje tento prípad vyrubenia za složitý, predlžovať lehotu o ďalší rok.

Čl. 11 vládneho návrhu prečíslovaly výbory na čl. 8.

Čl. 12 vládneho návrhu prešiel do osnovy zákona ako čl. 9 s tou zmenou, že trojročná lehota, určená pre nastúpenie zákonného predpokladu, že nevybavenému odvolaniu sa plne vyhovuje, skracuje sa na dvojročnú lehotu. Výbory vyslovily obavu, že poskytnutím dlhšej lehoty by sa mohly povážlivou mierou hromadiť nevybavené odvolania u daňových správ. Proti doterajšiemu stavu nastáva zmena v tom, že úrad nemusí pred uplynutím jedného roka od podania odvolania upovedomovať daňovníka o tom, že jeho prípad je složitý, len preto, aby namiesto jednoročnej lehoty platila lehota dvojročná.

Články 13, 14, 15 a 16 návrhu prijaly výbory bez zmeny a podľa potreby ich prečíslovaly na články 10, 11, 12 a 13.

Čl. 17 návrhu výbory neprijaly, lebo nechcely, aby lehota podľa článkov 10 a 12 návrhu (prečíslovaných na články 7 a 9) pre veci, ktoré sú už v behu, začala plynúť dňom vyhlásenia navrhnutého zákona, aby sa tak zabránilo, žeby lehota na vybavenie určitých vecí trvala až štyri roky.

Na želanie Ministerstva financií, aby sa pre zvláštnu daň zárobkovú poskytla ešte asi jednoročná lehota na spracovanie starších prípadov, posunul sa začiatok dvojročných lehôt, určených na vydanie predpisu, poprípade na vybavenie odvolania, na 1. september 1942. Pre lehoty, ktoré začaly plynúť pri zvláštnej dani zárobkovej 1. septembrom 1942 a pri ostatných priamych daniach 1. januárom 1942 až do účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti ustanovenia § 328 ods. 2 a § 334 ods. 5 v znení teraz ešte platnom, pravda, s tou odchýlkou, že netreba doručením vyrozumenia o složitosti prípadu predlžovať na dvojročné tie jednoročné lehoty, ktoré sa končia po dni účinnosti navrhovaného zákona.

Čl. 18 vládneho návrhu prešiel do osnovy zákona ako čl. 15, ale so zmenami, ktoré sú potrebné vzhľadom na to, že medzi podaním vládneho návrhu a rokovaním o ňom došlo už k vyrubeniu daní na daňový rok 1943.

Výbory pri rokovaní o čl. 2 vládneho návrhu konštatovaly, že týmto článkom sa primerane terajšej cenovej hladine zvýšily hranice dôchodkov pre prirážky, naproti tomu sa vo vládnom návrhu nepamätá na primerané zvýšenie hraníc nezdaniteľného minima pri dôchodkovej daní, ktoré pri dnešných cenových pomeroch je neudržateľné, lebo ťažko poškodzuje najslabšie a najpočetnejšie vrstvy daňovníkov, podliehajúcich dôchodkovej dani.

Preto sa výbory usniesli navrhnúť Snemu rezolúciu, ktorou sa vláda vyzýva, aby bol Snemu čím skôr predložený návrh zákona na ďalšiu zmenu zákona o priamych daniach v tom smysle, aby bolo dnešným pomerom primierane zvýšené nezdaniteľné minimum, a to už pre daňový rok 1944.

Výbory národohospodársky a rozpočtový s poukazom na tieto svoje dôvody predkladajú slávnemu Snemu osnovu zákona s odporúčaním, aby ju odhlasoval spolu s pripojenou rezolúciou. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon o priamych daniach.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dva diely, 16 článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Čarnogurský: Nie sú.

Predseda: Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma dielmi, 16 článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za zprávou výborov.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o spôsobe uvádzania do obehu niektorých vín cudzozemského pôvodu.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Vláda podáva Snemu návrh zákona, podľa ktorého má byť minister hospodárstva splnomocnený, aby upravil spôsob uvádzania cudzozemských vín do obchodu, pričom má mať najmä na zreteli tie ustanovenia našich medzištátnych smlúv, ktorými sme prevzali na seba určité záväzky, pokiaľ ide o ochranu cudzozemského vína.

Tento návrh treba s národohospodárskeho hľadiska vítať. Kvalitné víno cudzozemského pôvodu je dôležitým artiklom v medzištátnom obchode a je pozoruhodným článkom aj v našom dovoze. Je preto našim eminentným záujmom, aby obchod s týmto cudzím vínom pohyboval sa v rámci korektných obchodných spôsobov a najmä aby sa nedialo nič takého, čo by podlamovalo záujmy slovenského vinárstva. Lebo je samozrejmou povinnosťou našej hospodárskej politiky starať sa aj o odbyt domáceho vína, ktoré je tiež kvalitné a zaujíma v našej spotrebe vína pozoruhodné miesto.

Nežiadúce zjavy, ktoré sa v obchode s vínom cudzozemského pôvodu udomácnily, boly vláde pohnútkou, aby predloženú osnovu navrhla. Možno pozorovať už dávnejšie, že pod značkami cudzozemského vína dostávajú sa u nás do obehu vína nekvalitné, nehodnotné. Reklama takých cudzozemských fľaškovaných vín, mnoho razy až nemiestna, podlamuje možnosti slovenskej vinárskej produkcie. Preto bola položená otázka: ako čeliť tomuto nezdravému stavu? Vládny návrh za najúčinnejší prostriedok prijíma, aby kvalita a originalita vína cudzozemského pôvodu bola kontrolovaná už vtedy, keď toto víno prichádza na územie nášho štátu, na každý pád však prv, než sa dostane do rúk obchodníkov s vínom. Tým sa znemožní zhoršovanie kvality tohto vína pred jeho uvedením do predaja. Požiadavku takejto ochrany vyslovilo aj Maďarsko v dodatkovej dohode k Obchodnej smluve slovensko-maďarskej zo dňa 21. apríla 1943. Je prirodzené, že vylúčenie obehu nehodnotných vín pod značkami cudzozemských vín pomôže aj slovenskému vinárstvu, lebo slovenské víno zaujme v spotrebe to miesto, ktoré mu patrí. Osobitne treba vyzdvihnúť, že aj kvalita slovenského vína má byť nabudúce značkovaná, čo je len dobrým doplnkom opatrení, ktoré návrh predvída.

So zreteľom na tieto dôvody národohospodársky výbor na zasadnutí dňa 21. septembra 1943 prijal vládnu osnovu bez meritórnych zmien a odporúča ju slávnemu Snemu na odhlasovanie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o spôsobe uvádzania do obehu niektorých vín cudzozemského pôvodu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám prelo hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Správa národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje vládne nariadenie o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi.

Spravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Štefan Beniak a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam slovo spravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Beniakovi.

Zpravodajca Beniak:

Slávny Snem!

Svetová hospodárska kríza, ktorej počiatok datuje sa už od roku 1928, aj u nás mala za následok mnoho zničených existencií. Najzhubnejšie javily sa jej následky zvlášť u našich drobných roľníkov a robotníkov, lebo práve tieto vrstvy obyvateľstva s pomerne malých svojich príjmov nie sú v stave vytvoriť si v dobách konjunktúry také kapitálové rezervy, z ktorých by mohly uhradzovať vzniklé straty v dobách dekonjunktúry. Tak sa stalo, že po roku 1930 mnoho našich drobných roľníkov a robotníkov prichádzalo do konkurzu; nevedeli zadosťučiniť svojim povinnostiam voči veriteľom a títo hnali ich majetky na dražbu.

Slovenský štát, aby zachránili u týchto drobných existencií čo sa zachrániť ešte dalo, už na začiatku svojho trvania učinil preventívne opatrenie tým, že vládnym nariadením č. 122/1939 Sl. z. poskytol roľníkom s výmerou pozemkov do 15 ha a nezamestnaným robotníkom moratórium.

Toto vládne nariadenie splnilo svoje poslanie. Roľníci a robotníci získali čas, doteraz už plné 4 roky, ktorý pri stálom zvyšovaní hospodárskych čísel aj plne využili k tomu, aby sa celkom alebo aspoň čiastočne zbavili svojich dlhov.

Hoci náš roľník ešte ani dnes nemôže tvoriť značnejšie kapitálové rezervy, lebo o nejakej zvláštnej rentabilite poľnohospodárskeho podnikania vyprávať ani teraz nie je možno, predsa ale vplyvom vžitých vyšších hospodárskych čísel jeho hospodárske výsledky dovoľujú mu aspoň zbavovať sa starých zaviazaností.

Náš robotník má dnes tiež možnosť byť plne zamestnaný a honorovaný za jeho prácu spravidla býva tak, že mu skorej ostane groš i na splácanie zastaralých dlhov.

Vládne nariadenie č. 122/1939 Sl. z., ktorým sa umožnil roľníkom s výmerou pozemkov do 15 ha a tiež nezamestnaným robotníkom odklad exekúcií, prestalo teda mať už svoje odôvodnenie, preto národohospodársky výbor osvojujúc si vládny návrh, navrhuje ho slávnemu Snemu na schválenie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo spravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor na zasadnutí 22. septembra 1943 plne si osvojil stanovisko vlády o potrebe zrušenia vládneho nariadenia č. 122/1939 Sl. z. o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi.

Na osnove vykonal zmeny len legislatívne-technického rázu, ktoré sa týkajú názvu zákona a jeho účinnosti. Nadpis zákona bol skrátený a ustanovenie o čase účinnosti zákona sa vynechalo. Zákon nadobudne účinnosť v normálnom čase, t. j. podľa publikačnej normy 15. dňom po jeho vyhlásení.

Ústavnoprávny výbor v shode s národohospodárskym výborom navrhuje slávnemu Snemu, aby zákon v predloženom znení prijal. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa zrušuje vládne nariadenie č. 122/1939 Sl. z.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa správ výborových.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Beniak: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa správ výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa správ výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Správa zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu štvrtá dodatková dohoda k Obchodnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou zo dňa 22. júna 1939.

Spravodajcom je pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Štvrtá dodatková dohoda k Obchodnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou je súčasťou tejto zmluvy a nadobudne účinnosť výmenou ratifikačných listín. Platí predbežne už od 1. júla 1943.

Článok 1. menovanej dodatkovej dohody vypovedal, že v prílohe A pôvodnej Obchodnej zmluvy pokiaľ ide o clá pri dovoze do Nemeckej ríše, pod číslom nemeckého colného sadzobníka ex 598 uvedené označenie predmetu sa doplňuje a text poznámky sa mení. Zmluvná sadzba, ktorá podľa ustanovenia pôvodnej Smluvy platila len pre také množstvo v kalendárnom roku, ktoré odpovedalo množstvu dovezeného v r. 1937 z územia Slovenska do bývalého colného územia Rakúskej krajiny, platí podľa dodatkovej dohody pre také množstvo v kalendárnom roku, aké zodpovedá množstvu, ktoré sa doviezlo podľa Dohody zmluvných strán na základe spoločného zistenia v roku 1941 z územia Slovenska na nemecké colné územie.

Zahraničný výbor, ktorý o Štvrtej dodatkovej dohode rokoval na zasadnutí 22. septembra 1943, navrhuje, aby Snem v zmysle vládneho návrhu vyslovil súhlas s touto Dohodou. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Dr. Hrušovský, ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal uznesenie, ktoré nasleduje za výborovou správou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 4. bod programu. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Správa zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode (berlínsky návrh 1939).

Spravodajcom je pán poslanec Dr. Pavol Florek.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Florek:

Slávny Snem!

Snem Slovenskej republiky má dať súhlas k pristúpeniu Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode. Tým sa má Slovensko právne zapojiť do medzinárodnej spolupráce na poli poveternostného výskumu. Slovensko už doteraz fakticky spolupracovalo s ostatnými štátmi na poveternostnom výskume. Má zorganizovanú riadnu sieť a službu meteorologických staníc. Táto sa sústreďuje v štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave v Bratislave. Ústav sleduje klímu štátu na 98 meteorologických a 420 zrážkomerných staniciach. Predpovedné ústredie, kde sa poveternostné správy sústreďujú, je vo Vajnoroch, ústav sám je v Bratislave. Pod správu ústavu patrí aj vysokohorské meteorologické observatórium na Lomnickom štíte. Je to štvrté najvyššie observatórium v Európe a preto poveternostné pozorovania na ňom budú iste zvláštnosťou. Právom sa môže očakávať od slovenskej meteorologickej vedy, že tu danú príležitosť využije a vedecky spracovanými výsledkami pozorovaní z tohto vysokohorského observatória rozšíri dobré meno Slovenska v cudzine. V Bratislave pri Ústave je tiež meteorologické observatórium, ktoré slúži ako vzorná meteorologická stanica pri výučbe na školách vysokých a stredných.

Ústredie meteorologickej služby svoje správy posiela do cudziny pre informáciu poveternostným službám ostatnej Európy.

Dnes za vojny poveternostné správy sú tajné a dávame ich len do Nemecka, prostredníctvom ktorého dostanú naše správy potom ostatní spojenci.

Dohoda je určená prirodzene pre mierové časy. Má zaistiť riadnu medzinárodne organizovanú poveternostnú službu pre každý štát.

Už v minulom storočí z potreby medzinárodnej spolupráce vznikla roku 1871 v Lipsku Medzinárodná meteorologická organizácia. Bola to poloúradná organizácia a jej členmi sa staly meteorologické služby všetkých štátov za nemého súhlasu svojich vlád. Po vynáleze lietadla a rozmachu letectva kládly sa na poveternostnú službu vždy väčšie a väčšie požiadavky, hlavne čo sa týka medzinárodnej spolupráce. A tak v júni roku 1939 na zjazde v Berlíne delegácie všetkých štátov vyslovily sa pre návrh medzinárodnej meteorologickej organizácie, čím sa organizácia stáva oficiálnou, pravda, po súhlase jednotlivých štátov.

Podľa dohody zaistí sa pre Slovensko:

1. poveternostné spravodajstvo z celého územia, na ktorom máme záujem pre našu službu;

2. každá správa o stave meteorologických staníc zmluvných strán;

3. každá zmena poveternostného šifrovacieho kľúča;

4. zaistí sa štatistický meteorologický materiál a výsledky vedeckého výskumu ostatných štátov, čím Slovensko dostáva veľmi cenné vedecké publikácie.

Za túto službu sa zaväzujeme:

1. mať dobre organizovanú poveternostnú službu, čo je konečne aj v záujme nášho štátu;

2. poveternostné správy slovenských meteorologických staníc dávať k dispozícii ostatným štátom v dohovorenom čase;

3. platiť členovský príspevok, ktorý toho času činí 630 švajčiarskych frankov, čo je približne Ks 4500 ročne;

4. zúčastniť sa medzinárodnej spolupráce na poli poveternostného výskumu.

Naše záväzky sú minimálne a neznamenajú nijaké nové zaťaženie, lebo všetky tieto úlohy už teraz plníme, členovský príspevok platíme a to za náš hydrologický a meteorologický ústav, ktorý je členom doteraz neoficiálnej medzinárodnej meteorologickej spoločnosti, združujúcej príslušné odborné ústavy. Pristúpením k dohode potvrdí sa len terajší skutkový stav.

Pristúpením k dohode vstúpi Slovensko do radu ostatných štátov ako rovnocenný partner a s hlasovacím právom ako ktorýkoľvek väčší štát alebo veľmoc. O poveternostné spravodajstvo nášho štátu je v okolitých štátoch veľký záujem. Slovenská poveternostná sieť má napríklad vysokohorské meteorologické observatórium na Lomnickom Štíte i na Skalnatom Plese v Tatrách a poveternostné správy obidvoch observatórií sú často rozhodujúce pre poznanie celkovej poveternostnej situácie a tak pre vydávanie predpovedí.

O výstavbe a zariadení observatória na Skalnatom Plese s obdivom vyslovujú sa už teraz zahraničné odborné časopisy. Veľké pochopenie pre vec vládnych činiteľov a obetavosť nášho štátu v tomto smere je teda chválihodná.

Zahraničný výbor rokujúc o vládnom návrhu dňa 22. septembra 1943 na základe uvedených dôvodov uzniesol sa odporúčať slávnemu Snemu, aby s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnej meteorologickej dohode vyslovil súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Dr. Florek, ako spravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal uznesenie, ktoré nasleduje za výborovou správou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 5. bod programu. Nasleduje 6. bod, ktorým je:

6. Správa zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dodatková dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom k Obchodnej zmluve, podpísanej dňa 13. marca 1940 v Bratislave.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Dňa 21. apríla 1943 bola medzi Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom uzavretá Dodatková dohoda k Obchodnej zmluve, podpísanej 13. marca 1940.

Touto Dodatkovou dohodou boly upravené a doplnené niektoré články pôvodnej Obchodnej zmluvy. Najdôležitejším doplnkom je ustanovenie článku 2 o zvýšenej ochrane a zaistení pravosti vína maďarského pôvodu, daného do obehu na Slovensku, a ustanovenie článku 3, ktorým sa znovu upravujú dovozné clá na maďarské výrobky pri ich dovoze.

Podľa uznesenia vlády Dodatková dohoda bola uverejnená v Slovenskom zákonníku vyhláškou predsedu vlády pod číslom 84/1943 Sl. z. a uviedla sa dňom 1. júla 1943 v predbežnú vnútroštátnu účinnosť.

Zahraničný výbor, ktorý o vládnom návrhu rokoval na zasadnutí 22. septembra 1943, navrhuje, aby Snem vyslovil s Dodatkovou dohodou súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa uznášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík, ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal uznesenie, ktoré nasleduje za výborovou správou.

Kto súhlasí s osnovou uznesenia podľa správy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu uznesenia podľa správy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený program dnešného zasadnutia.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu zvolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 43. min.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP