Pátek 26. března 1943

Snem Slovenskej republiky 1943

I. volebné obdobie.                                                                                9. zasadanie.

Zpráva

o 109. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 26. marca 1943.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Oznámenie o skončení jesenného zasadania a svolaní jarného zasadania Snemu

3

Ospravedlnenie neprítomnosti

3

Vzdanie sa poslaneckého mandátu

3

Zmena vo výbore

3

Od vlády došlo

3

Došlé nariadenia s mocou zákona

3

Rozdaná tlač

3

Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí

14

Zakľúčenie zasadnutia

14

Program:

 

1. Zpráva branného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu branného zákona

4

Reč zpravodajcu Horniša

4

Reč zpravodajcu Dr. Hudeca

6

Prikročenie k rozprave

8

Reč poslanca Horáka

8

Koniec rozpravy

11

Zpravodajcovia sa zriekli záverečného slova

11

Hlasovanie o návrhu

11

Prijatie návrhu hlasovaním

12

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939

12

Reč zpravodajcu Dr. Hrušovského

12

Rozprava odpadá

12

Hlasovanie o návrhu

12

Prijatie návrhu hlasovaním

13

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939

13

Reč zpravodajcu Dr. Ferenčíka

13

Rozprava odpadá

13

Hlasovanie o návrhu

13

Prijatie návrhu hlasovaním

13

4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Tretia dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939

14

Reč zpravodajcu Čulena

14

Rozprava odpadá

14

Hlasovanie o návrhu

14

Prijatie návrhu hlasovaním

14

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 32 min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

53 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš a Dr. Gejza Fritz.

Predseda Najvyššieho kontrolného dvora Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Otváram 109. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že pán prezident Republiky podľa §§ 19 a 38 Ústavy rozhodnutím z 22. marca 1943 vyhlásil jesenné zasadanie Snemu za skončené dňom 25. marca 1943 a svolal jarné zasadanie Snemu na 26. marca 1943.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Matej Huťka, František Slameň, Ján Jacko, Dr. Jozef Fundárek, Dr. Štefan Polyák a Teodor Turček.

Vzdanie sa poslaneckého mandátu.

Pán poslanec František Jankovič oznámil písomne, že sa vzdáva poslaneckého mandátu.

Zmena vo výbore.

Oznamujem, že podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku Snemu určil som pána poslanca Antona Moravčíka za člena technicko-dopravného výboru Snemu Slovenskej republiky na uprázdnené miesto po pánu poslancovi Vincentovi Bolečkovi.

Od vlády došlo.

Predsedníctvo vlády predostretím z 12. marca 1943 oznámilo, že vláda v zasadnutí 10. marca 1943 sa usniesla odvolať návrh zákona o usporiadaní pomerov Účastinárskej spoločnosti liečivé kúpele Trenčianske Teplice.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 26. februára 1943 číslo 25 Sl. z. o povinnosti stálych súdnych znalcov preberať funkciu znalca pri odhadoch bývalých židovských nehnuteľností,

zo dňa 10. marca 1943 číslo 27 Sl. z. o zavedení počítania podľa letného času,

zo dňa 10. marca 1943 číslo 28 Sl. z., ktorým sa zrušuje nariadenie s mocou zákona o zaistení uspokojenia pohľadávok voči filiálkam cudzozemských peňažných ústavov.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 107. a 108. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva branného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu branného zákona.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Tretia dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohovor medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o úprave otázok, súvisiacich so Všeobecným fondom peňažných ústavov a so Zvláštnym fondom pre zmiernenie strát povstalých z povojnových pomerov. Návrh prideľujem výboru zahraničnému.

Vládny návrh zákona o drahotnom prídavku k žoldu vojenských osôb z počtu mužstva. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a výboru brannému.

Oznamujem, že som poštou rozoslal:

Interpeláciu poslanca Teodora Turčeka a spol. vláde Slovenskej republiky vo veci vyhlášky ministra vnútra č. 96, uverejnenej v Úradných novinách 15. februára 1943.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzí Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o usporiadaní na poli sociálneho poistenia následkom včlenenia bývalých česko-slovenských území do Slovenskej republiky. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh branného zákona. Návrh som pridelil výboru brannému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov súvisiacich s výkonom vojenskej služby. Návrh som pridelil výboru brannému, ústavnoprávnemu, sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Tretia dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939. Návrh som pridelil výboru zahraničnému. Vládny návrh, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Madarským kráľovstvom vo veci aktívneho a pasívneho majetku Slovenskej krajiny bývalej Česko-slovenskej republiky, ako aj niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázok. Návrh som pridelil výboru zahraničnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je.

1. Zpráva branného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu branného zákona.

Zpravodajcom za výbor branný je pán poslanec Koloman Horniš a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor branný pánu poslancovi Kolomanovi Hornišovi.

Zpravodajca Horniš:

Slávny Snem! Nemôže byť pre Slováka radostnejšieho pocitu ako hovoriť a honosiť sa so svojou vlastnou slovenskou armádou, ako vrcholom národnej a štátnej slobody, lebo ak môže niečo najlepšie zdôrazniť plnosť slobody a neodvislosti, je to vlastná armáda, vlastná branná moc. (Potlesk.)

S pocitom takejto pýchy začíname tvoriť každé dielo, ktoré má čo aj len najmenší vzťah k našej brannej moci, aby sme pri každej príležitosti stupňovali úsilie dať do súladu našu prirodzenú tvrdosť s našimi duševnými cnosťami, a to najmä teraz, keď ide nielen o obranu našej ťažko vydobytej národnej a štátnej slobody, ale keď nám ide o trvalú existenciu národa a samostatného slovenského štátu.

S takouto povznesenosťou sa tvorí aj nový branný zákon Slovenskej republiky, ktorý dáva pevný rámec našej brannej moci.

Branný výbor Snemu Slovenskej republiky prerokoval dňa 18. marca 1943 na spoločnom zasadnutí s výborom ústavnoprávnym vládny návrh branného zákona Slovenskej republiky.

Na tomto spoločnom zasadnutí sa jednomyseľne konštatovalo, že platný branný zákon s ohľadom na brannú pohotovosť štátu pre jeho neúplnosť a pre niektoré nečasové ustanovenia nevyhovuje. S porozumením bola preto uvítaná snaha vlády a iniciatíva Ministerstva národnej obrany, smerujúca k tomu, aby sa doterajší branný zákon nahradil úplne novým zákonom, ktorý by vyčerpal každú otázku, vyžadujúcu zákonnú úpravu, tak pre stav mierový, ako aj pre stav brannej pohotovosti štátu, a to tým viac po zistení, že štylizácia predloženej osnovy je jasnejšia, pojmy zrejmejšie a jednotlivé diely i paragrafy ucelenejšie. Novelizácia starého zákona zmenou alebo doplnením jednotlivých ustanovení platného branného zákona nebola v danom prípade žiadúca preto, lebo pri tomto riešení bol by zmarený rozhľad nad všetkými organicky súvisiacimi ustanoveniami branného zákona a následkom toho bola by sa zaťažila prax, vyžadujúca v záujme brannej moci rýchlosť, jednotnosť a jednoduchosť.

V priebehu rokovania vychádzalo sa z naliehavých potrieb slovenskej armády, predovšetkým v čase brannej pohotovosti štátu, s jednotným zameraním na úlohy a zásady všeobecnej brannej a pracovnej pohotovosti, ktorej podlieha každý zdravý občan Slovenskej republiky. Sledoval sa tu najmä cieľ rovnocennosti složiek brannej moci a prísne zásada spravodlivosti, ktorá musí vyplývať z každého odseku, z každého ustanovenia branného zákona, lebo len absolútny pocit spravodlivosti a rovnocennosti zaručuje pohotovosť brannej moci, jej silu, odvahu a len takto fundovaná armáda môže uhájiť jestvovanie a rozkvet národa i štátu. (Potlesk.) Pod týmto zorným uhlom sa prizeralo na presné zákonné určenie odvodnej povinnosti a služobných povinností v rámci brannej moci, ktoré sú pevným a základným fundamentom každej armády.

Vychádzajúc z presvedčenia, že Ministerstvo národnej obrany počas intenzívneho organizovania našej armády dospelo k cenným skúsenostiam, najmä čo sa týka nutnosti rýchleho rozhodovania o určitých otázkach, neuzatvárame sa pred tým, aby sme predloženou osnovou poskytli ministrovi národnej obrany niektoré splnomocnenia, oprávňujúce ho v rámci tohto zákona k niektorým samostatným rozhodnutiam. Takéto splnomocnenia nie sú síce v legislatíve vo všeobecnosti vítaným zjavom, no vzhľadom na nutnosť rýchleho rozhodovania, ktoré dnešný vojenný čas vyžaduje a vzhľadom na to, že sa tu vychádza zo získaných skúseností a želateľnej pružnosti, - špeciálne v tomto zákone možno ich vrele odporúčať.

Vojenský, čiže branný zákon každého národa musí byť jasný, prehľadný, dbalý všetkých príkazov brannej vyspelosti a pohotovosti občianstva, ale súčasne aj prísny a spravodlivý, vylučujúci akúkoľvek možnosť zneužitia. Náš národ, ktorý si obnovil svoj štát, svrchovaný ideál svojho národného snaženia, chce žiť, chce rozvíjať svoje národné sily v historickej oblasti svojho životného priestoru a preto sme všetci za jedno, že toto branno-budovateľské dielo možno obhájiť len tými postulátmi, ktoré tvoria základ predloženého vládneho návrhu branného zákona.

Slovenský národ sa pripravuje nielen na súčasné úlohy, ale sa chce zaistiť aj na ďalekú budúcnosť. Toto sa môže uskutočniť nielen mravnou silou, silou vôle a ducha ale predovšetkým i silou odhodlanosti a duchom brannosti, ktorý reprezentuje a musí reprezentovať v každom čase naša slovenská armáda. (Potlesk.) Armáda teda musí byť spojivom, tmelom všetkých národných síl a hrdinstvo, vernosť každého slovenského vojaka musí sa odzrkadľovať na každého Slováka-Slovenku. Takto vychovaný Slovák nezľakne sa prítomnosti a s odhodlaním, s istotou bude kráčať do každej budúcnosti.

Armáda, ktorá v čase krátkych štyroch rokov vyznačila sa toľkými hrdinstvami je istou zárukou, že národ nesklame, keď národ v jednote ducha a činov bude stáť pri nej.

Touto dôležitou predlohou dáva sa teda nielen našej brannej moci pevná štruktúra, ale kladie sa tu súčasne i pevný základ pre bezpečnosť a istotu národa a štátu.

Je príkazom času, že armáde treba dať všetko, čo ona potrebuje a predovšetkým treba jej organizačné predpoklady zaistiť vyhovujúcou zákonnou normou. Preto predložený návrh zákona je dôležitým medzníkom v zákonodarstve nášho štátu a splňuje v našom právnom poriadku úlohu veľmi vážnu.

Navrhujem, aby slávny Snem predložený vládny návrh branného zákona prijal v tom znení, ako ho prijal na spoločnom zasadnutí výbor branný a ústavnoprávny. Na stráž! (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Hudecovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Matériou, ktorá je predmetom dnešnej osnovy, zaoberali ste sa pred 2. rokmi; totižto dňa 18. januára 1940 bol prerokovávaný a uzákonený branný zákon, uverejnený pod číslom 20 Slovenského zákonníka z r. 1940.

Prečo teda v pomerne tak krátkom čase prichádza naša vláda s osnovou branného zákona do Snemu znova? Zákon č. 20/1940 Sl. z. bol vynesený nielen v čase revolučnom u nás, ale za vojny, ktorá sa postupne rozširovala na novšie a novšie štáty a pomaly zachvátila temer celý svet; i mladá naša Republika je aktívnym účastníkom tejto vojny; a práve stav brannej pohotovosti štátu nás naučil mnohému a ukázal, že viaceré ustanovenia platného zákona nevyhovujú jednak preto, že v jeho ustanoveniach sú mnohé nepresnosti a tiež preto, lebo má mnoho paralelných ustanovení so zákonom o obrane štátu, čo znamená súbeh právnych noriem upravujúcich tie isté pomery a v praxi vedie k nedorozumeniu a pochybnostiam.

Dnešná osnova hodlá odstrániť tieto závady terajšieho právneho stavu; spôsob na to je dvojaký: buď vo forme novelizovania platného branného zákona, alebo odhlasovaním zákona nového; vláda volila a odporúča spôsob druhý, t. j. vydanie nového branného zákona. Túto formu preto, lebo zmeny, doplnky a reštrinkcie ustanovení terajšieho zákona sú značnejšieho rozsahu, takže vyžaduje to prehľadnosť a žiadúca určitosť predpisov, ktoré poskytuje iba celkové autentické znenie právnej normy.

Ústavnoprávny výbor prijal dôvody vlády pre zmenu platného branného zákona a prijal tiež návrh, aby sa tak stalo vo forme zrušenia platného branného zákona a vydania branného zákona nového.

Terajšia osnova spočíva v podstate na tej istej základnej zásade, ako platný branný zákon, t. j. na zásade brannej a pracovnej povinnosti; tejto podlieha každý zdravý občan Slovenskej republiky a preto práve je to povinnosť všeobecná; aj podľa osnovy nového branného zákona úsilím brannej moci je vojenskými jednotkami utajiť jestvovanie a rozvoj národa, kým jej osobitne organizovaná pracovná služba má dopomáhať k tomuto cieľu. Preto práve služba v brannej moci je čestnou službou národu.

Ako doterajší, tak aj podľa osnovy nový branný zákon má byť rámcový. To znamená, že pripúšťa, ba priamo predpokladá vydávanie druhotných noriem v rámci branného zákona a podľa splnomocnení v ňom obsažených, upravujúcich špeciálne tú-ktorú matériu. Forma táto je tiež vhodná, lebo mnohostranná rozvetvenosť a rozčlenenosť problémov brannosti národa priamo vylučuje možnosť úplnej a dokonalej zákonnej úpravy jedinou normou - branným zákonom. Preto ústavnoprávny výbor aj po tejto stránke prijal dôvody vlády a postavil sa na stanovisko osnovy ako na najsprávnejšie.

Výcvikové obdobie určuje osnova na 24 mesiacov práve tak, ako doterajší branný zákon. Aj podľa názoru ústavnoprávneho výboru tento čas vyžaduje menovite dnes zvýšená pohotovosť občianstva, dokonalý výcvik a odborné skolenie.

Z debaty k niektorým jednotlivým paragrafom dovoľujem si uviesť toto:

Paragraf 2 osnovy lepšou štylizáciou správnejšie vystihuje úlohy brannej moci, keď slová,, zaistiť vnútorný poriadok a bezpečnosť" nahradzuje znením "spolupôsobiť na zaistení vnútorného poriadku a bezpečnosti". Zaisťovať vnútorný poriadok a bezpečnosť je totižto vecou úradov verejnej správy vnútornej. Zavádza tiež novotu tento paragraf v pomenovaní pracovnej služby v brannej moci: Pracovný sbor národnej obrany na rozlišovanie od Slovenskej pracovnej služby.

Novotou je tiež ustanovenie ods. 3 § 3, ktorým veková hranica odvodov bola presunutá s 20 na 19 rokov, a to z dôvodu, aby si občania pred prezenčnou službou mohli vykonať službu v Slovenskej pracovnej službe a aby odvody pre brannú moc a pre Slovenskú pracovnú službu boly spoločné, čiže musel byť vzatý zreteľ na zákon č. 36/1942 Sl. z. o Slovenskej pracovnej službe. Novými ustanoveniami sú tiež odseky 4, 6, 8 cit. paragrafu; ustanovenia odseku 8 si vyžiadaly prípady, ktoré odôvodňujú poskytnutie úľav pri plnení brannej povinnosti; má to byť východiskom za zrušenie náhradnej zálohy, keď sa už preraďovanie do pracovnej služby a prideľovanie na prácu domov v praxi neosvedčilo.

Paragraf 5 predsunuje odvodnú povinnosť na 19. rok a tak túto povinnosť donáša do súladu s brannou povinnosťou podľa ods. 3 § 3 osnovy.

Novotou je tiež odsek 3 § 6 osnovy, pokiaľ určuje, že odvodné komisie budú rozhodovať aj o predvojenskej schopnosti branca pre službu v Slovenskej pracovnej službe.

Preskúšacia možnosť preskúšacej komisie podľa ods. 3 § 7 vzťahuje sa len na tie prípady, keď neodvedenie bolo spôsobené trestným činom, zisteným rozsudkom súdu občianskeho, nie však trestného súdu policajného alebo súdu disciplinárneho.

Paragraf 9 umožňuje dobrovoľný vstup len do vojenskej služby, nie však do Pracovného sboru národnej obrany; to preto, aby hromadné vstupovanie do pracovného sboru neumožňovalo vyhnúť sa službe vo vojenských jednotkách; ustanovenie ods. 3 tohto paragrafu o povolení zákonného zástupcu k dobrovoľnému vstupu do vojenskej služby, vzťahuje sa na maloletých vôbec, teda na osoby do 21. roku, lebo ide o službu zákonom neuloženú.

Novotou je tiež ustanovenie 2 vety ods. 4 § 14, ktoré upravuje spôsob povolávania do prezenčnej služby brancov aj mimo nástupný termín, vyhlásený v Slovenskom zákonníku, ak Ministerstvo národnej obrany potrebuje niekedy povolať niektoré kategórie brancov aj v iný deň, ako je určený všeobecný nástupný termín.

Doba odkladu prezenčnej služby bola § 15 povolená do dovŕšenia 28. roku branca; k tomuto viedly pôvodcov osnovy úvahy, že na skončenie štúdií treba tejto doby, ktorú v praxi Ministerstvo národnej obrany jednako povoľovalo, takže legalizuje sa vlastne skutočný stav, čím zároveň ušetrí sa mnoho administratívne] práce s vybavovaním sem smerujúcich žiadostí; len výnimočne dáva osnova možnosť odložiť prezenčnú službu do 30. roku branca.

Novotou je ustanovenie ods. 3 § 15, ktorý určuje trvanie prezenčnej služby Školských bratov na dobu 6 týždňov; to preto, lebo Školskí bratia venujú sa výhradne výchove mládeže a dlhšie vykonávanie prezenčnej služby by mohlo mať za následok, že by toto povolanie opustili.

Ústavnoprávny výbor urobil vecnú zmenu v bode a) ods. 1 § 25 osnovy; posunul totižto vekovú hranicu predčasných odvodov za brannej pohotovosti štátu s roku 17. na rok 18.; toto bol aj doterajší stav, ktorý so zreteľom na telesnú zdatnosť a rozumový vývin brancov lepšie vyhovuje.

Súhlasne s doterajším právnym stavom vylučuje § 38 Židov z brannej povinnosti; tento postup logicky vyplýva zo zásady vyslovenej v § 1 osnovy, podľa ktorej služba v brannej moci je čestnou službou národu; miesto toho pracujú Židia v robotných strediskách, ktoré sú v správe Ministerstva vnútra. Novotou však je ustanovenie tohto paragrafu čo do postavenia Cigáňov; Cigáni totižto vylúčení sú aj naďalej z konania služby vo vojenských jednotkách, ale vylučovať ich z brannej moci vôbec, ukázalo sa nedobrým riešením, menovite keď ostatných výhod podľa ustanovení terajšieho branného zákona požívali tak, ako by boli príslušníkmi brannej moci; logickým je preto ustanovenie osnovy, ktoré dáva Cigáňom možnosť konať službu v osobitných skupinách v rámci Pracovného sboru, pričom ich vylúčenie zo služby vo vojenských jednotkách aj naďalej zostáva nezmenené.

Ustanovenie § 55 osnovy o premene nevymožiteľného peňažného trestu na náhradný trest na slobode nahradil ústavnoprávny výbor odkazom na ustanovenie § 8 trestnej novely, takže premena trestu na trest náhradný bude sa diať v oblasti trestného súdnictva občianskeho i vojenského jednotne a to podľa zásad v práve citovanom zákonnom ustanovení.

Diel desiaty osnovy obsahuje ustanovenia trestné za porušenie a nezachovanie povinností uložených branným zákonom v podstate shodne s doterajším právom. Ústavnoprávny výbor vypustil ale pôvodný § 58 osnovy, lebo obsahoval zásadu samozrejmú, vyriešenú už v trestnom súdnictve občianskom i vojenskom a preto podržanie tejto zásady mohlo by svádzať k pochybnostiam.

Odsek 2 § 59 dáva Ministerstvu národnej obrany zmocnenie učiniť potrebné opatrenia podľa tohto zákona po dohode so zúčastnenými ministerstvami a do vydania osobitných predpisov; to preto, lebo vypracovanie nových predpisov vyžiada si dlhšieho času a jednak preto, že stále sa objavujúce potreby a reorganizácia doplňovania brannej moci podľa moderných vzorov potrebujú pružných predpisov, nariadení a smerníc, ktoré Ministerstvo národnej obrany ako úrad rezortný môže odborne a hlavne rýchle produkovať.

Zrušenie platného branného zákona plynie už z vývodov úvodu tejto zprávy; v platnosti však zostávajú doterajšie branné predpisy pokiaľ neodporujú novému brannému zákonu z dôvodu, že pre enormnú rozsiahlosť, pre zmenšený personálny stav, pre zvýšenú služobnú činnosť za brannej pohotovosti štátu a nie naposledy aj pre úsporné dôvody, v dohľadnom čase nebude možné prevádzacie nariadenia vydať.

Ústavnoprávny výbor okrem toho previedol ešte mnohé štylistické zmeny upraviac osnovu do znenia, v akom bola dnes slávnemu Snemu predložená.

Ako zpravodajca ústavnoprávneho výboru navrhujem slávnemu Snemu, aby osnovu branného zákona prijal a uzákonil. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Vojtech Horák.

Dávam mu slovo.

Poslanec Horák:

Slávny Snem!

Sotva sa skončily oslavy našej štátnej samostatnosti, ktoré aj v tomto roku vyznely dôstojne a v ktorých opravdivý vojenský duch nielen našej armády, ale aj celého národa prejavil jednotnú vôľu žiť životom slobodným, životom samostatným, a to ak treba i za cenu najťažších obetí, a len čo doznely slávnostné pochody našej hrdinskej armády, Snem Slovenskej republiky v brannom a ústavnoprávnom výbore začal rokovať o novom návrhu branného zákona. A dnes tento vládny návrh branného zákona už aj predkladajú výbory Vám, páni zákonodarci, na prerokovanie a odhlasovanie.

Návrh branného zákona, ktorým bol starostlive a dôkladne pripravovaný, zabezpečuje pevnú a cennú základňu, na ktorej sa aj naďalej bude naša branná moc plánovite a cieľavedome budovať. Predstavuje a poskytuje rámec pre celé naše snaženie: vychovať pre národ zdatných vojakov a statočných, uvedomelých obrancov slovenskej samostatnosti. Vedúci činitelia armády nájdu v novom zákone pevnú bázu a oporu, na ktorú sa pri svojej budovateľskej práci budú môcť spoľahlivo opierať. Návrh branného zákona, nakoľko jednotlivé jeho ustanovenia sú diktované najvyššími záujmami národa, bude blahodarne pôsobiť a zabezpečí ďalší vzrast slovenskej armády, ktorá je a bude požehnaním slovenského národa.

V návrhu branného zákona nejde vlastne o zavádzanie podstatných alebo zásadných zmien proti doterajšiemu brannému zákonu. Veď náš pôvodný branný zákon č. 20/1940 Sl. z. bol dielom dobre premysleným. Preto aj nový návrh branného zákona preberá mnoho ustanovení z doterajšieho zákona. Uzákonenie nového návrhu branného zákona je potrebné predovšetkým preto, lebo stav brannej pohotovosti štátu dal podnet na vyriešenie mnohých nových otázok, ktoré vyžadujú zákonnú úpravu. Namiesto novelizovania doterajšieho branného zákona, zvolila sa tu cesta úplne nového zákona, lebo len takto možno získať presný a úplný prehľad vo všetkých súvisiacich ustanoveniach, ktoré tvoria nerozlučný celok a majú spoločný účel: zaistiť po stránke normatívnej našej armáde vyhovujúci organizačný rámec a vymedziť rozsah služobnej povinnosti občanov nášho štátu v rámci brannej moci.

Zákonodarstvo chce týmto novým zákonom poskytnúť slovenskej armáde všestranne vyhovujúcu právnu postať, na ktorej sa naše vojsko môže aj za terajších vojnových časov čo najúspešnejšie rozvíjať v záujme nášho národa a štátu. Som presvedčený, že na podklade nového zákona pokračovať bude obdivuhodná doterajšia budovateľská a organizačná práca slovenskej armády, jej programovitá výstavba pod vedením pána ministra národnej obrany generála Ferdinanda Čatloša (potlesk), ktorú Snem Slovenskej republiky pozorne a s radosťou sleduje.

Slovenský národ je hrdý na svoje vojsko, ktoré hneď po vyhlásení našej štátnej samostatnosti v duchu jednoty a poslušnosti postavilo sa na obranu našich hraníc a nedovolilo, aby kradmou rukou z nášho národného tela urvaná bola čo len ďalšia piaď zeme. Na povel: chrániť našu samostatnosť, bez váhania vyrazila naša mladá armáda na obranu vlasti a bojuje od začiatku čestne a oddane spolu s udatnou armádou nemeckou. Nielen, že zachránila naše severné hranice, ale prinavrátila nášmu štátu tie kraje Poľska, ktoré vždy patrily slovenskému národu. Znovupripojenie Poľskom zabraných území k Slovenskej republike je veľkou zásluhou zdatného a odhodlaného boja slovenského vojaka.

Ucelená jednotná slovenská armáda oddane plní a splní i dnes každý rozkaz svojho najvyššieho veliteľa, Vodcu národa a prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu (potlesk), pevne a odvážne stojí na stráži a háji ten kus zeme, ktorý nám Boh určil pod Tatrami. Slovenská armáda, ktorá bojuje hrdinsky a chráni nielen náš národ a štát, ale celú Európu pred zhubným boľševizmom spolu s ostatnými armádami spriatelených národov, čerpá z národnej tradície bojov a víťazstiev a po vzore našich obetavých predkov prejavuje svojim bojom odhodlane žiť, pracovať, ba aj život položiť za svoj štát a za krajšiu budúcnosť nielen svojho národa, ale aj ostatných národov.

Ďalší vývin našej armády bude sa riadiť podľa predloženého návrhu branného zákona, ktorý je výrazom nedeliteľnosti národného osudu, celistvosti štátu, bezpečnosti slobody národa, bezpečnosti jeho vývinu, pracovnej pohotovosti a výkonnosti celej národnej pospolitosti. Branná služba je čestnou službou národu, čo je najpresvedčenejším dôkazom spečatenia osudu jednotlivca s osudom celku v radostných i ťažkých chvíľach národa. Preto každý vojak musí si považovať za česť a vyznamenanie, že sa stal členom slovenského vojska. Vojenská služba má byť najkrajšou a najvážnejšou časťou života, kedy sa mladý a zdravý občan štátu pripravuje, aby prispel k udržaniu štátnej samostatnosti a k rozkvetu vlasti.

Podľa návrhu branného zákona branná moc sa skladá z dvoch základných složiek: 1. z vojenských jednotiek, ustanovizní a organizácií a 2. z Pracovného sboru národnej obrany, jeho ustanovizní a organizácií. Rozdelenie služobných povinností občanov nášho štátu podľa uvedených dvoch odvetví brannej moci sa má prevádzať podľa telesných a duševných schopností brancov.

Na rozdiel od doterajšieho stavu určujú sa tu 3 odvodné triedy.

Zavedenie troch odvodných tried je v plnej miere odôvodnené zvýšenými požiadavkami, ktoré záujem slovenského národa kladie na brannú moc nášho štátu, na jej početný stav a pohotovosť.

Zavedená všeobecná branná a pracovná povinnosť má ukáznenosťou a organizovanosťou rozšíriť a prehĺbiť brannú a pracovnú pohotovosť nášho štátu. Branná moc Slovenskej republiky predstavuje vojenskú a pracovnú pohotovosť. Takto sa uskutočňujú všetky úlohy, spojené nielen s brannou, ale aj s pracovnou pohotovosťou národa. Pracovný sbor národnej obrany má vykonať rôzne práce v armáde, ktoré by zaťažovaly vojakov zbraní. Má zvýšiť hodnotu slovenskej hrudy a tak dopomáhať k jej väčšiemu výnosu. Branci pracovnej služby konajú rovnako statočnú a cennú službu prácou, ktorá ich naučí životu pracovitému, poctivému a statočnému. Zveľaďovaním slovenskej rodnej hrudy stávajú sa opravdivými dobyvateľmi novej slovenskej zeme. Pracovný sbor slovenskej národnej obrany vykonal už mnoho pozoruhodných diel a to na fronte, kde doteraz v tesnej blízkosti bojujúcich vojsk pracoval na stavbách ciest, vo výdajniach proviantu, pri triedení ukoristeného materiálu atď. Doma zase mimo prác, ktoré konal a koná v prospech armády, pracoval na stavbe diaľkového kábelu, ktorý spája západ s východom. Svedomitou prácou Pracovného sboru národnej obrany sú regulované rieky, odvodňované močiare. Vykopaním nového riečišťa na rieke Morave branci Pracovného sboru nielen zabránili ďalším vodným katastrofám na Záhorí, ale získali aj ďalšiu pôdu, ktorá bude prinášať zvýšenú úrodu. Pozoruhodnou prácou je tiež odvodnenie Šúru pri Svätom Jure.

Pracovný sbor národnej obrany uskutočňuje rozkaz, podľa ktorého každá piaď slovenskej zeme musí byť využitá. O všetkých prácach, ktoré Pracovný sbor národnej obrany vykonal, najjasnejší obraz poskytla výstava "Rok Pracovného sboru národnej obrany".

Na príslušníkoch Pracovného sboru národnej obrany čaká veľa práce. Každý z nich musí byť vycvičený ako vojak, mimo toho aj technicky, aby rozumel zemným a vodným prácam a aby pomáhal náležite využiť každý kúsok zeme pod Tatrami.

Veková hranica odvodov bola presunutá s 20 na 19 rokov, aby si občania pred prezenčnou službou mohli vykonať službu v Slovenskej pracovnej službe a aby odvody pre brannú moc a pre Slovenskú pracovnú službu mohly byť spoločné. Pri tomto riešení prizeralo sa teda v náležitej miere na zásady, upravené ustanoveniami zákona č. 36/1942 Sl. z. o Slovenskej pracovnej službe. Značným zjednodušením je, že pri odvodných komisiách okrem vojenskej schopnosti pre službu v Pracovnom sbore národnej obrany sa bude rozhodovať zároveň aj o predvojenskej schopnosti branca pre službu v Slovenskej pracovnej službe.

Slovenská pracovná služba podľa jej zákonného určenia má vychovávať mládež v duchu Hlinkových národných a sociálnych zásad v národnom sebavedomí, v spolupatričnosti a k pracovitosti opravdivým chápaním práce, najmä patričnou úctou k telesnej práci. Prácou v Pracovnej službe má mladík poznať, že každý Slovák musí pracovať pre svoj národ.

Nový návrh branného zákona poskytne Slovenskej pracovnej službe zvýšený počet mladíkov, s ktorými vykoná v prospech národa a štátu - ako vykonala už aj doteraz - mnoho všeužitočných prác. V jednotlivých složkách brannej moci už aj na základe doterajšieho branného zákona bola veľká pozornosť venovaná dobrej výchove, ktorou docielila naša armáda ducha jednoty a poslušnosti, ducha sebaobetavej lásky k rodu, k svojmu štátu, ducha družnosti a činorodej vôle, vedieť vo všetkých okolnostiach podriaďovať vlastné osobné záujmy záujmom celku. Nech aj naďalej starostlive prevádzaná výchova dá každému vojakovi orientáciu slovenskú a štátnu. Dobre vychovaný vojak bude ukázneného charakteru, preplnený statočným a uvedomelým národným duchom. Budú mu známe zdroje národnej ukáznenosti a občianskej dokonalosti. Kresťanská a národná výchova učiní ho zdatným, obetavým a húževnatým. Láska k národu a štátu, hrdinskosť sú duchovné a mravné hodnoty, ktoré sú veľké len vtedy, keď sú spojené s náboženskými hodnotami. Duch armády nech je presiaknutý hlbokou vierou. Slovenský národ sa zrodil v lone kresťanstva, s ním vstúpil do dejín a tak sa spojil s civilizovaným svetom. Náš národný život kráčal vždy s Kristom a jeho evanjeliom. Ono nás viedlo k životnému poriadku, k oddanosti a pracovitosti pre náš národný celok. Slovenský človek, slovenský vojak musí žiť opravdivým svojským duchovným životom.

Armáda každého štátu je výrazom vôle národa: žiť svojským, svojprávnym životom. V slovenskej armáde vidí národ sám seba. Aký je náš národ, takou je i jeho armáda. Máme na kresťanských a národných zásadách položenú Ústavu. Tieto zásady chránily našich otcov a budú chrániť aj nás. Vojak, ktorý koná svoje povinnosti podľa zásad kresťanských, upevňuje piliere nášho štátu a zabezpečuje jeho budúcnosť. V náboženskom duchu vychovaný vojak je disciplinovaný, má odvážneho a statočného ducha, vyplní i tie najťažšie povinnosti a je pri obrane štátu odvážnym hrdinom. Nábožensko-mravná výchova dá nám mravne pevných jedincov.

Slovenská armáda uhájením duchovných hodnôt národa činí tento mravne a hmotne silným. Slovenská armáda preniknutá slovenským národne-kresťanským a bojovým duchom, je ucelená, disciplinovaná a odhodlaná slúžiť svojmu štátu a s ním žiť i mrieť. Disciplína je každému kolektívu potrebná, tým viacej však armáde, ktorá je určená pre obranu celku. Presné splnenie i toho najnamáhavejšieho rozkazu naplňuje vojaka hrdosťou.

Disciplinovaný a mravne silný slovenský vojak miluje svoju vlasť a národ, vie znášať útrapy, jemu prikázanú úlohu splní aj keby ho to malo život stáť. Takýto vojak bráni slovenskú zem a jeho statočná práca je prácou budovateľskou.

Prísna vojenská disciplína odmieta nepovolané zásahy do vojenského poriadku, aby armáda bola svätyňou neporušiteľného poriadku a zákonov. Veci armády patria do rúk vedúcich činiteľov armády a iných zodpovedných činiteľov štátu.

Štvrté výročie nasej samostatnosti bolo hrdým uspokojením a radostnou prehliadkou bilancie doteraz vykonanej práce pre rozvoj a zabezpečenie slobodného, samostatného štátu. A tu stredobodom nášho obdivu, oddanosti a úcty bola naša armáda, ktorá v pevných šíkoch pochodovala pred svojím najvyšším veliteľom, pred Vodcom národa. Jej pochod bol sebavedomý, na jej tvári zračila sa oddaná láska k národu, k Vodcovi a k svätej, krvou otcov presiaknutej krvi slovenskej. Slovenský vojak je pre nás viditeľným dôkazom, že sme samostatný štát, že sme národom, ktorý suverénne vládne nad svojou zemou a sám nad sebou. Pochodujúce slovenské vojsko bolo dôkazom, že práca, námaha a obete, venované najlepšími synmi národa a dlhé utrpenie slovenského národa nebolo márne, lebo zem medzi Dunajom a Tatrami stala sa slobodnou; slovenský národ dožil sa splnenia vrcholnej túžby každého národa: svojej štátnej samostatnosti. Vodca národa a najvyšší veliteľ brannej moci povedal: "Nebolo ešte na svete národa, ktorý by svoju armádu mal tak rád, ako rád má slovenský národ svoju armádu. Na slovenskú armádu je slovenský národ hrdý, lebo stelesňuje odhodlanosť žiť, budovať a udržať svoj štát."

Slová uznania a otcovská starostlivosť Vodcu národa venované slovenskej armáde maly najväčší význam v jej rozvoji a budovateľskej práci.

Naša armáda doteraz splnila všetky jej sverené úlohy. Dokázané vzácne vlastnosti našich vojakov stavajú ich medzi najlepších vojakov Europy. Sme Prozreteľnosti vďační, že v týchto ťažkých časoch, ktoré prežívame a ktoré jak na jednotlivcov, tak aj na celé národy kladú veľké povinnosti a žiadajú tvrdé obete i odriekania, prebudila v našom národe vojenského ducha, ktorý bol v čase poroby v ňom umele ubíjaný. Vojenský duch statočnosti, tvrdosti a vytrvalosti prevedie národ bez pohromy do pokojnej a šťastnej budúcnosti. Pri tejto príležitosti s hlbokou úctou a vďačnosťou spomíname na všetky vzácne obete, ktoré na oltár slovenskej slobody a slovenskej samostatnosti položili naši vojaci, menovite naši hrdinovia od Lipovca, Miusu, Rostova a Kaukazu. Títo naši hrdinovia dokázali, že Slovák je mužným, vojenským a tvrdým, menovite vtedy, keď ide o obranu štátu a vydobytie slobody národa. Obete prinášané príslušníkmi našej armády Snem Slovenskej republiky a slovenská vláda stále a náležite oceňuje, čoho dôkazom je aj to, že v naj bližšom čase budú snemové orgány rokovať o ďalšej dôležitej vojenskej osnove, ktorou je vládny návrh zákona o úprave niektorých právnych pomerov, súvisiacich s výkonom vojenskej služby.

Nech sprevádza našu armádu láska, úcta a oddanosť celého národa, nech si je vedomá toho, že ako ona somknutá v pevné šíky bojuje na fronte za zabezpečenie našej štátnej samostatnosti a šťastlivej budúcnosti Europy, tak celý národ pevne somknutý na rodnej hrude buduje si svoj šťastný domov pod vedením Vodcu národa a prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu.

Predložený návrh branného zákona je zákonodarným skutkom, vyvierajúcim z idey samostatnosti slovenského štátu. Nech sa stane naša armáda ním vedená hrdinskou, ktorej je oddaný celý národ. Slovenský národ chce byť vojenským národom a tak silným národom.

Predložený návrh branného zákona zabezpečuje ďalšie budovanie a napredovanie našej armády a preto ho vítam a odporúčam slávnemu Snemu na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Horniš a Dr. Hudec.

Zpravodajca Horniš:

Zriekam sa slova.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Páni zpravodajcovia zriekli sa slova, preto nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove branného zákona.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dvanásť dielov, 63 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Horniš: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvanásť dielmi, 63 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Hrušovský.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Hrušovský:

Slávny Snem!

Bolo dôkazom múdrej predvídavosti vedúcich činiteľov slovenského politického života, že slovenská štátna samostatnosť hneď pri svojom vzniku vedela nájsť taký pomer k Nemeckej ríši, ktorý na jednej strane zodpovedá geopolitickému vzťahu Slovenska k susednému Nemecku, na druhej strane umožňuje plný rozvoj vzájomných slovensko-nemeckých stykov. Svedčí o štátnickej pohotovosti zodpovedných slovenských činiteľov, že z takto pochopeného zdravého vývinu slovenskonemeckého pomeru už v prvých mesiacoch slovenskej štátnej samostatnosti vznikla aj obchodná smluva, ktorú splnomocnení zástupcovia Slovenskej republiky a Nemeckej ríše už 22. júna 1939 podpísali v Bratislave. Táto obchodná smluva stala sa základom živých slovensko-nemeckých obchodných stykov a tak i základom vývinu hospodárskeho života slovenského. Snem Slovenskej republiky vyslovil súhlas s touto obchodnou smluvou na zasadnutí 23. októbra 1940. Ratifikačné listiny boly vymenené 23. decembra 1941 v Berlíne. Hoci podľa článku 25. táto obchodná smluva nadobudla účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín, smluvné štáty používaly ju predbežne už pred výmenou ratifikačných listín, a to od 1. júla 1939.

Podľa článku 24. tejto smluvy ustanovenia Obchodnej smluvy nemecko-slovenskej nepoužívaly sa v obchodných stykoch Slovenskej republiky s Protektorátom Čechy a Morava. V dôsledku nových štátoprávnych zmien a postupného rozšírenia nemeckého colného územia bolo potrebné rozšíriť rozsah platnosti slovensko-nemeckej obchodnej smluvy. Takto vznikla Prvá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou, uzavretá a podpísaná 17. septembra 1940 v Bratislave. V smysle Prvej dodatkovej dohody platnosť slovensko-nemeckej obchodnej smluvy spolu so všetkými príslušnými ďalšími ujednaniami rozšírila sa na celý rozsah nemeckého colného územia, teda i na Protektorát Čechy a Morava.

Zahraničný výbor na svojom zasadnutí 26. marca 1943 prerokoval vládny návrh usnesenia o súhlase s touto Prvou dodatkovou dohodou, ktorú vlády obidvoch štátov zaviazaly sa používať predbežne už odo dňa podpisu a navrhuje, aby Snem podľa § 24 písm. h) Ústavy vyslovil s Prvou dodatkovou dohodou k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939, uzavretou 17. septembra 1940, súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Hrušovský ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Druhá dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Ján Ferenčík.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Ferenčík:

Slávny Snem!

Slovenský sklársky priemysel gravitoval pred druhou svetovou vojnou vývozom svojich výrobkov v značnej miere do západných krajín a do zámoria. Príchodom mimoriadnych časov tento svoj vývozný trh stratil a už v roku 1939 dostal sa do odbytovej krízy, takže bol nútený prevádzku sklárskych podnikov obmedzovať, ba ju na krátky čas i zastaviť. Netreba vysvetľovať, čo to znamenalo pre robotníctvo, v sklárskom priemysle zamestnané.

Slovenský štát na toto kritické položenie slovenského sklárstva nemohol sa dívať nečinne a odpomoc hľadal v hospodárskych stykoch s Nemeckou ríšou. Najprv rokovaly vládne výbory oboch štátov a keď tieto rokovania viedly k výsledku, začalo sa rokovanie medzi zástupcami slovenského a nemeckého sklárskeho priemyslu. Ich hlavným cieľom bolo zaistiť odbyt pre slovenské sklo a tým zachrániť slovenské sklárstvo pred zánikom.

Rokovania začaly sa v septembri roku 1940 a skončily sa uzavretím Druhej dodatkovej dohody k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej dňa 21. marca 1941.

Touto dodatkovou dohodou boly pomery slovenského sklárskeho priemyslu usporiadané na základe slovensko-nemeckej reciprocity. Zaistená bola zdravá výmena sklárskych výrobkov medzi Slovenskom a Nemeckom tak, aby výrobky slovenského sklárstva našly odbyt v Nemecku a navzájom nemecké sklárske výrobky, najmä také, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú, dostaly prístup na slovenský trh. Naše sklárne pristúpily ako osobitná a zvláštne práva požívajúca skupina za členov nemeckého sklárskeho kartelu a boly dohodnuté pevné kontingenty dodávok slovenského skla do Nemeckej ríše a do Protektorátu Čechy a Morava. Dodatková dohoda upravila príslušné colné ustanovenia. Na Slovensku zriadila nemecká kartelová organizácia zvláštnu úradovňu, ktorá je povolaná kontrolovať vzájomné dodávky.

Pre náš štát táto dodatková dohoda okrem iných dobrých účinkov má tú výhodu, že sa mohla zachovať zamestnanosť v slovenskom sklárstve a že sa kapacita našich sklárskych podnikov využíva v 60 až 70%.

Zahraničný výbor v znamení týchto skutočností oceňuje Druhú dodatkovú dohodu k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej ako významný článok v budovaní našich obchodne-hospodárskych stykov s Nemeckom a ako prezieravý akt našej štátnej hospodárskej politiky a pretože jej ustanovenia sú v súlade s naším platným ústavným právom, predkladá ju slávnemu Snemu s odporúčaním na vyslovenie súhlasu. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Dr. Ferenčík ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva zahraničného výboru o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na udelenie súhlasu Tretia dodatková dohoda k Obchodnej smluve medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou z 22. júna 1939.

Zpravodajcom je pán poslanec Konštantín Čulen.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Čulen:

Slávny Snem!

Treťou dodatkovou dohodou k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej, uzavretou splnomocnencami Slovenskej republiky a Nemeckej ríše 21. februára 1942 v Bratislave, bola podľa súhlasného želania oboch smluvných stránok pozmenená Obchodná smluva pokiaľ jedná o vývoz zubných kefiek zo Slovenska do Nemecka.

Príloha A. Obchodnej smluvy týkajúca sa ciel pri vývoze zo Slovenskej republiky do Nemeckej ríše, mala toto ustanovenie: "Smluvná sadzba platí len pre také množstvo v kalendárnom roku, aké zodpovedá po dohode smluvných strán na základe spoločného zistenia v roku 1937 z územia Slovenska do voľakedajšieho colného územia Rakúskej krajiny odvezenému množstvu." Uzavieratelia smluvy pri jej podpisovaní zistili, že dovoz zubných kefiek v spojení s celuloidovou rohovinou z územia Slovenskej republiky do nemeckého colného územia činil v roku 1941 spolu 70 tuctov, do čoho nie je započítaný dovoz týchto kefiek do územia Protektorátu Čechy a Morava a do Sudet. Preto bola,, Poznámka" na vyššie uvedenej prílohe A. Obchodnej smluvy pozmenená Treťou dodatkovou dohodou takto: "Smluvná sadzba platí len pre také množstvo v kalendárnom roku, aké zodpovedá množstvu, ktoré sa doviezlo podľa dohody smluvných strán na základe spoločného zistenia v roku 1941 z územia Slovenska na nemecké colné územie. Odbavenie podľa smluvnej sadzby je prípustné len pri dvoch colných úradoch, na ktorých sa dohodnú obidve smluvné strany."

Pretože i v tomto prípade išlo o užitočné upravenie nášho obchodného styku s Nemeckom a Tretia dodatková dohoda zodpovedá všetkým postulátom Ústavy, zahraničný výbor odporúča slávnemu Snemu, aby aj s Treťou dodatkovou dohodou k Obchodnej smluve slovensko-nemeckej vyslovil svoj súhlas. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Pán poslanec Čulen ako zpravodajca zahraničného výboru navrhuje, aby Snem prijal usnesenie, ktoré nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s osnovou usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu usnesenia o súhlase podľa zprávy výborovej.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 34. min.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP