Čtvrtek 4. února 1943

Snem Slovenskej republiky 1943

1. volebné obdobie. 8. zasadanie.

Zpráva

o 106. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v štvrtok 4. februára 1943.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predsedu:

 

Otvorenie zasadnutia

3

Ospravedlnenie neprítomnosti.

3

Dovolenka.

3

Nový poslanec

3

Imunitnému výboru pridelené.

3

Rozdaná tlač

3

Tretí bod sňatý s programu

8

Oznámenie predsedu o budúcom zasadnutí

8

Zakžúčenie zasadnutia.

8

Program:

 

1. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka.

4

Reč zpravodajcu Bošňáka......

4

Rozprava odpadá...

4

Pozmeňovací návrh poslanca Jána Lišku a spoločnikov

4

Zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí

4

Hlasovanie o návrhu.

4

Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním

4

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním.

5

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zák. čl. XIX/1907 o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení právnych predpisov tento zák. čl. meniacich a doplňujúcich

5

Reč zpravodajcu Moru...

5

Rozprava odpadá .........

8

Hlasovanie o návrhu ......... ......

8

Zpravodajca navrhuje opravu textu......

8

Prijatie návrhu hlasovaním.

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho pre poriadkový priestupok

8

Reč zpravodajcu Dr. Tvrdého .........

8

Rozprava odpadá........ ......

8

Hlasovanie o návrhu... ............

8

Prijatie návrhu hlasovaním

 

 

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 17. min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

61 poslancov podža listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Gejza Fritz, Jozef Sivák a Július Stano.

Za Najvyšší kontrolný dvor: predseda Štefan Šebej.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu Dr. František Foltín a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá).

Otváram 106. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Jozef Drobný, Dr. Anton Hudec, Dr. Matej Huťka a Ján Esterházy.

Dovolenka.

Podža § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som do 7. marca 1943 dovolenku pánu poslancovi Dr. Jozefovi Fundárkovi.

Nový poslanec.

Kancelária prezidenta republiky oznámila, že pán prezident republiky rozhodnutím zo dňa 28. januára 1943 vymenoval podža § 100 ods. 1 Ústavy v znení ústavného zákona č. 225/1941 Sl. z. za poslanca Snemu Slovenskej republiky pána Antona Moravčíka ústredného tajomníka Hlinkovej slovenskej žudovej strany.

Pán poslanec Anton Moravčík dostavil sa na dnešné zasadnutie.

Keďže predtým podža § 6 rokovacieho poriadku podpísal v Sekretariáte Snemu formulu prísahy, pristúpime k prísahe podža § 14 Ústavy a § 6 rokovacieho poriadku tým spôsobom, že po prečítaní Ústavou predpísaného textu prísahy pán poslanec Anton Moravčík pristúpi ku mne na tribúnu a podaním ruky a opakovaním vety "Tak mi Pán Boh pomáhaj!" složí predpísanú prísahu.

Žiadam prečítať text prísahy.

(Poslanci vstávajú.)

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

"Prisahám na Boha Všemohúceho a Vševedúceho, že budem verný Slovenskej republike, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podža svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

Poslanec Anton Moravčík (podáva predsedovi ruku): "Tak mi Pán Boh pomáhaj!"

(Poslanci sadajú.)

Imunitnému výboru pridežujem:

Žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 16. januára 1943 o súhlas Snemu s policajným trestným stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka pre zásobovací priestupok.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 105. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka.

Zpráva národohospodárskeho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákonný článok XIX/1907 o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho pre poriadkový priestupok.

Oznamujem, že som poštou rozoslal vládny návrh zákona o brannej výchove a zmene niektorých predpisov o civilnej protileteckej ochrane. Návrh som pridelil výboru ústavnoprávnemu, brannému a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka.

Zpravodajcom je pán poslanec František Bošňák.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Bošňák:

Slávny Snem!

Zákonom č. 258/1941 Sl. z. bol splnomocnený minister financií, aby do konca roku 1942 mohol povoliť z dôvodu mimoriadnych hospodárskych pomerov určité colné úžavy. Taktiež so zretežom na mimoriadne hospodárske pomery poskytoval citovaný zákon do konca roku 1942 colné úžavy na určité druhy tovarov, a to podža poznámok, uvedených pri určitých číslach colného sadzobníka, tvoriaceho prílohu citovaného zákona. - Nakožko mimoriadne hospodárske pomery, vyvolané stavom brannej pohotovosti štátu, aj nateraz trvajú, je v plnej miere odôvodnené účinnosť uvedených ustanovení predĺžiť o ďalší rok. Tomuto účelu vyhovujú ustanovenia článkov I. a II. predloženého vládneho návrhu.

Po nadobudnutí účinnosti nového colného sadzobníka prejavili sa v praxi určité nesrovnalosti jednak so stanoviska colno-technického, jednak čo do výšky niektorých colných sadzieb v porovnaní so sadzbami na podobný tovar, ktorý patrí do iných sadzobných čísel resp. položiek Tieto nesrovnalosti odstraňujú ustanovenia článkov III. a IV. vládneho návrhu spôsobom ciežuprimeraným, tak s hžadiska verejného záujmu, ako aj zo špeciálneho hžadiska národohospodárskeho úplne prijatežným.

Výbor národohospodársky odporúča z uvedených dôvodov vládny návrh v predloženom znení na prijatie. (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá).

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh.

Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Pozmeňovací návrh poslanca Jána Lišku a spoločníkov na zmenu V. čl. vládneho návrhu zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka (tlač 702).

Podpísaní navrhujú, aby článok V. znel takto:

"Ustanovenia čl. I., II. a IV. platia a nadobúdajú účinnosť od 1. januára 1943 ustanovenia čl. III. však odo dňa vyhlásenia. Tento zákon vykoná minister financií s ministrom hospodárstva."

V Bratislave 4. februára 1943.

Podpísaní sú:

Ján Liška v r., Ján Petrovič v. r., Ondrej Tomko v. r., Ferdinand Mondok v r., Vojtech Husárek v. r., Pavol Čarnogurský v. r., Štefan Beniak v. r., Dr. Pavol Florek v. r., Vladimír Moravčík v. r a Ján Hollý v. r.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Bošňák.

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o lom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Bošňák:

S navrhovanou zmenou súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa predlžuje platnosť niektorých ustanovení zákona o všeobecných colných sadzbách a menia niektoré ustanovenia colného sadzobníka.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má päť článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Jána Lišku a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podža zprávy výborovej. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podža zprávy výborovej.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Jána Lišku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal,

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Bošňák:

Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona s jej nadpisom a úvodnou formulou podža zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podža zprávy výborovej so zmenou článku piateho.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje zák. čl. XIX/1907 o poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení právnych predpisov tento zák. čl. meniacich a doplňujúcich.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Ciežom úrazového poistenia je predovšetkým hospodárske zaistenie tých, ktorí svoje zdravie obetovali práci. Zmierňuje ich hmotnú biedu a stiera slzy pozostalých po tých, čo v práci hžadajúc chlieb a život pre seba a svoje rodiny, našli v nej smrť. Svojím pôvodom je úrazové poistenie poistením samotného podnikateža proti následkom povinného ručenia za úrazy, ktoré sa zamestnancom v jeho podniku prihodia. U nás máme dosiaž dva druhy úrazového poistenia a to staršie úrazové poistenie požnohospodárskych robotníkov a mladšie, súčasne i modernejšie úrazové poistenie priemyselných a obchodných zamestnancov. Kým s týmto mladším odvetvím úrazového poistenia dnes sa už po štvrtý raz zaoberáme v Sneme, so starším sme sa dosiaž v tejto sieni nestretli. Treba povedať, že úrazové poistenie požnohospodárskych a lesných robotníkov vyžaduje radikálne zmeny, lebo jeho význam vôbec zachránily len určité administratívne opatrenia. Tieto už však následkom vzrastu hospodárskych číslic nepostačujú a potreba podstatnej reformy úrazového poistenia požnohospodárskych a lesných robotníkov stala sa priamo naliehavou.

Ináč nemožno poprieť, že úrazové poistenie priemyselných a obchodných zamestnancov stojí v popredí. Aby sme mohli oceniť jeho sociálny a národohospodársky význam aspoň len približne, treba vedieť, že už dosiaž toto odvetvie poistenia podža stavu z konca minulého roku má celkove 13.946 dôchodcov, z toho 11.227 invalidov, 1.213 vdov, 1.263 sirôt a 243 ascendentov a descendentov. V roku 1942 sa týmto vyplatilo na rentách 22,528.455 Ks, čo predstavuje kapitálovú hodnotu okrúhle 210,000.000 Ks. Sympatickým rysom úrazového poistenia priemyselných a obchodných zamestnancov je, že je rovnako poistením robotníkov ako úradníkov a že výplata odškodňovacích dôchodkov nie je viazaná na prihlášku podniku k poisteniu a na zaplatenie poistného, ktoré ináč znáša výlučne zamestnávatež. Pravda, peniaze na tento ciež vyberané od podnikov, zaťažujú výrobu. Výplata odškodňovacích dôchodkov nastáva ex lege a viazaná je len na jestvovanie podmienok pre poistnú povinnosť podniku na jednej a pre odškodnenie postihnutého na druhej strane. I keď toto odvetvie poistenia má niektoré rysy shodné s bežnými typmi sociálneho poistenia, nie je sociálnym poistením v bežnom slova smysle, ale preventívnym zaistením podnikateža proti nárokom jeho zamestnancov, ktoré by na neho vzniesli z titulu, že v jeho podniku utrpeli úrazy.

Nedávno predložila vláda Snemu návrh na malú reformu zákona o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov. Odôvodnila bo predovšetkým snahou prispôsobiť poistné dávky pozmeneným hospodárskym a mzdovým pomerom. Popri tom navrhla uzákoniť niektoré nové opatrenia, ktoré značia prospech pre dôchodcov úrazového poistenia, poťažne prospech pre pozostalých po tých, ktorí prišli o životy následkom podnikových alebo týmto na roveň postavených úrazov.

Sociálny a zdravotný výbor sa s predmetným vládnym návrhom zákona zaoberal na spoločných zasadnutiach s národohospodárskym výborom, ktoré boly 27. januára a 3. februára t. r. a na návrh sociálneho a zdravotného výboru boly na osnove prevedené niektoré podstatné zmeny.

Rozhodujúci význam v úrazovom poistení má výška ročného započítatežného zárobku osoby, zamestnanej v podniku tomuto poisteniu podliehajúcom. Dosiaž táto činila 12.000 Ks. Podža vládneho návrhu sa zvyšuje na 18.000 Ks. Na spoločných zasadnutiach výborov bolo uvažované i o tom, či s ohžadom na kvalifikovaných robotníkov a úradníkov nebolo by účelné zvýšiť započítatežný zárobok na 24. 000 Ks. Otázka bola ponechaná na riešenie pri celkovej novelizácií zákona o úrazovom poistení, ktorú možno očakávať.

Dosiaž sa odškodňovala každá taká strata pracovnej spôsobilosti, utrpená následkom podnikového alebo tomuto na roveň postaveného úrazu, ktorá činila aspoň 10%. V budúcnosti - pri úrazoch, ktoré sa prihodia už za platnosti nového zákona - bude sa trvale odškodňovať len strata pracovnej spôsobilosti od 20% vyššie. Strata pracovnej spôsobilosti v rozpätí od 10% až včítane 19% podža vládneho návrhu zákona mala sa odškodňovať prispôsobovacou rentou v trvaní troch rokov. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru táto lehota bola predĺžená na štyri roky. Treba povedať, že zmena v odškodňovaní tým spôsobom, že sa namiesto od 10% straty práceschopnosť bude odškodňovať táto strata až od 20%, značí vežmi hlboký zásah do doterajšej odškodňovacej štruktúry a je to nepopieratežné zhoršenie doterajšieho stavu. Toto zhoršenie je však nepomerne vysokú vyvážené zlepšením iných dávok v úrazovom poistení, V rozpätí 20 rokov berie sa dôchodcom z uvedeného titulu 21,857.000 Ks, naproti tomu ďalšími opatreniami v tom istom časovom rozpätí dáva sa im vyše 55,000.000 Ks, samozrejme v tomto nie je zahrnuté zvýšenie rent, ktoré bude rezultovať zo zvýšenia započítatežného zárobku. Ešte treba poznamenať, že v cudzine odškodňovanie od 20%, poťažne od 25% straty práceschopnosť je už dávno bežné.

Maximálna výmera pohrebného sa zvyšuje podža vládneho návrhu zákona s doterajších 900.- na 1500 Ks.

Dosiaž vdovám po poistencoch, ktorí umreli následkom podnikových úrazov, patril dôchodok vo výške 20% ročného zárobku ich zomrelého manžela. Teraz sa tento dôchodok zvyšuje podža vládneho návrhu na 30% a minimalíizuje sa tak, že nesmie byť nižší ako 2.700 Ks ročne. Výnimkou sú však vdovy po tých, ktorí zahynuli následkom podnikových úrazov pred 1. júlom 1921. Týmto bol priznaný ročný dôchodok len 1920 Ks. Pokiaž ide o vdovy, nový zákon, teda podstatne zlepšuje ich položenie. Odbytné vdovy, ktorá sa opäť vydá, v dôsledku zvýšenia započítatežného zárobku bude môcť činiť až 10.800 Ks a nebude môcť činiť menej ako 5.400 Ks. Podobne prenikavým zlepšením doterajšieho stavu je i to, že ročný dôchodok jednostranne osirelých detí bol minimalizovaný na 1350 Ks ročne a úplne osirelých na 2.700 Ks ročne. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru veková hranica detí, oprávnených k poberaniu dôchodku z úrazového poistenia, bola posunutá so 16 na 17 rokov, ako je tomu v nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. Dôchodok ascendentov a descendentov bol - pri ponechaní doterajších predpokladov pre jeho získanie - minimalizovaný na 1800 Ks ročne. Samozrejme minimalizácia platí len tam, kde pozostalí nemajú nárok na vyšší dôchodok z titulu vyššieho zárobku zomrelého a s tým obmedzením, že ročné dôchodky tých pozostalých, ktorým budú určené podža najnižšej výmery, nemôžu prevyšovať 6.000 Ks ročne.

Dosiaž neriešenou otázkou v úrazovom poistení boli učni a mladí pomocníci, ktorí pred dokončením svojho výcviku utrpeli úrazy. Keď šlo o ťažšie úrazy, celý život boli odškodňovaní z toho mzdového základu, ktorý mali v čase, keď úraz utrpeli. Túto tvrdosť osnova odstraňuje. Učňom a pomocníkom, ktorí utrpeli úraz pred dokončením výcviku, ako do minulosti tak i do budúcnosti priznáva po uplynutí istého času odškodnenie z takého zárobku, aký v čase, keď sa učňovi alebo pomocníkovi úraz prihodil, mal 2l-ročný plne platený zamestnanec rovnakého zamestnania, ak strata práceschopnosť činí aspoň 20%.

Na návrh sociálneho a zdravotného výboru do osnovy bolo pojaté i nové ustanovenie o termínoch na uplatňovanie nároku na odškodné za utrpený úraz, poťažne ujmu s tým spojenú. Podža toho nositež poistenia výnimočne môže nárok na odškodnenie nárokovatežovi priznať aj keď jednoročná lehota nebola zachovaná, ak ho uplatní behom ďalších dvoch rokov a preukáže, že na tomto oneskorení nemal viny.

Horná hranica pre kapitalizáciu rent sa s doterajších 20% zvyšuje na 25% straty práceschopnosti. Ostatné podmienky pre ich dosiahnutie ostávajú nezmenené.

Osnova pamätala aj na starých dôchodcov úrazového poistenia priemyselných a obchodných zamestnancov. Tým, ktorí utrpeli úrazy pred 1. januárom 1920, sa vymeria nový dôchodok z päťnásobku pôvodne započítatežného zárobku a tým, ktorí utrpeli úrazy v čase od 1. januára 1920 do 30. júna 1921, z dvojnásobku pôvodne započítatežného zárobku. Toto prepočítanie sa malo podža vládneho návrhu vzťahovať len na tých, ktorých strata práceschopnosti činí aspoň 25%. Na spoločnom zasadnutí výborov tato hranica bola snížená na 20% stratu, čiže i tu oproti pôvodnému návrhu nastalo citežné zlepšenie. Na návrh sociálneho a zdravotného výboru bola prijatá zásada, že vdovy, siroty, ascendenti a descendenti po tých, ktorí umreli následkom podnikových úrazov po 1. júli 1921, majú byť v podstate zrovnoprávnení s tými, ktorým dôchodky budú ešte len priznané po vstúpení do platnosti nového zákona. Je to najprenikavejšie zlepšenie vládneho návrhu a kapitálová hodnota samotného tohto opatrenia činí okrúhle 19.000.000 Ks.

Musela sa riešiť i otázka zlepšenia dôchodkov tých dôchodcov, ktorí utrpeli úrazy po 1. júli 1921, teda pred platnosťou nového zákona. Riešená bola tak, že sa im k doterajším rentám priznávajú percentuálne príplatky.

Zlepšenia, ktoré nastanú v úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov, budú teda dosť prenikavé Treba osobitne vyzdvihnúť, že nepôjdu na účet nádejných hospodárskych prebytkov nositeža úrazového poistenia v budúcnosti, ale že sú úplne kapitálové kryté už tými prebytkami, ktoré toto odvetvie poistenia má dosiaž. Dáva sa teda dôchodcom viac ako mali dosiaž bez toho, aby to zaťažovalo výrobu. Tejto sa zo všetkých prevedených zmien týka vlastne len zvýšenie hranice započítatežného zárobku.

Pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona prejavovalo sa jasne, že zamestnávatelia chcú mať úrazové poistenie čo možno najlacnejšie, zamestnanci zase po dávkovej stránke čo možno najlepšie. Je to rozpor, ktorý možno preklenúť a vyhovieť jednej i druhej strane. Bezpodmienečným predpokladom toho však je, aby u nás bolo menej úrazov. Kým ročne na 10. 000 zamestnancov pripadá 370 hlásených úrazov, toto nebude možné. Ťažko povedať, či zmenšenie úrazovosti vo väčšej miere závisí od zamestnávatežov alebo od zamestnancov. Zamestnanci si musia uvedomiť, že niet tých peňazí, ktoré by im vedely nahradiť utrpenú bolesť alebo stratený úd. Vežmi často je to trestuhodná neopatrnosť a žahostajnosť, čo vraždí a kaličí žudí a berie ženám mužov a otcov deťom. Na druhej strane zase zamestnávatelia musia prísť k poznaniu, že za zdravie svojich zamestnancov do určitej miery i oni nesú mravnú zodpovednosť a že nemajú práva pre svoj zisk ohrozovať zdravie a životy nikoho. Ochrana pred úrazmi, to je u nás ešte stále nezorané pole. Keď sa tejto myšlienky s rovnakou vrúcnosťou ujmú zamestnávatelia aj zamestnanci, naše úrazové poistenie v budúcnosti bude môcť byť i lacné i dobré.

V mene sociálneho a zdravotného a národohospodárskeho výboru odporúčam slávnemu Snemu, aby prijal návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákonný článok XIX/1907 o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov v znení, ako bol výbormi pripravený (Potlesk.)

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa menia a doplňujú právne predpisy o úrazovom poistení priemyselných a obchodných zamestnancov.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má desať článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podža zprávy výborov.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Mora:

Navrhujem opraviť text v článku prvom § 78 ods. 9, kde miesto slov "v práci" majú byť slová "k práci".

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Pán zpravodajca navrhuje tlačovú opravu v článku prvom § 78 ods. 9.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej desať článkami, nadpisom a úvodnou formulou podža zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podža zprávy výborov s opravou, ako ju navrhol pán zpravodajca.

Predseda Dr. Sokol (cengá).

Týmto je vybavený 2. bod programu.

Tretí bod programu snímam s denného poriadku. Nasleduje 4. bod, ktorým je:

4. Zpráva imunitného výboru o žiadosti Župného úradu v Bratislave, aby Snem Slovenskej republiky dal súhlas k policajnému stíhaniu poslanca Jána Esterházyho pre poriadkový priestupok.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vojtech Tvrdý.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Dr. Tvrdý:

Slávny Snem!

Župný úrad v Bratislave žiadal o súhlas Snemu s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho pre poriadkový priestupok, ktorý spáchal tak, že 4. júla 1942 v Bratislave počas zatemnenia nemal zatemnené svetlá osobného auta, ktoré riadil, používal reflektory auta a na služobné znamenie policajného strážnika auto nezastavil.

Imunitný výbor sa 21. januára 1943 usniesol navrhnúť Snemu, aby nesúhlasil v tejto veci s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Prikročíme k hlasovaniu.

Pán poslanec Dr. Tvrdý ako zpravodajca imunitného výboru navrhuje, aby Snem nesúhlasil s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho.

Kto súhlasí s týmto návrhom pána spravodajcu, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že Snem sa usniesol nesúhlasiť s policajným trestným stíhaním poslanca Jána Esterházyho.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu bude vo štvrtok 11. februára 1943 o 11. hodine s programom: Nevybavený bod dnešného programu.

Zakžučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 43. min.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP