Sobota 2. listopadu 1918

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1938.

IV. volební období.

8. zasedání.


1432.

Zpráva

ústavno-právneho výboru

o návrhu poslancov Andreja Hlinku, Karola Sidora, dra Martina Sokola, a dra Jozefa Tisu (tlač 1429)

na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny.

V usporiadaní ústavných pomerov Česko-Slovenskej republiky podža navrhovanej osnovy prevádzajú sa tieto význačnejšie zmeny:

Vládna a výkonná moc sa decentralizuje. Mimo vecí zahraničných, vecí národnej obrany a niektorých vecí finančných a hospodárskych bude vykonávať slovenská vláda a orgány jej podriadené celú vládnu a výkonnú moc, t. j. súdnictvo, správu politickú, školskú, zemedelskú, obchodnú, živnostenskú atď. Slováci budú ovšem primerane zastúpení i v ústrednej vláde a vo všetkých ich orgánoch, ako aj v medzinárodných orgánoch, v ktorých má republika zastúpenie. Slovenskú účasť v ústrednej vláde zaručuje ustanovenie §u 12 osnovy, podža ktorého vládne nariadenia podpisuje aspoň jeden člen ústrednej vlády zastupujúci Slovensko.

Slovensko bude mať aj vlastný snem so zákonodarnou mocou, zahrňujúci vežmi široké právne oblasti. Obmedzenie tejto moci deje sa len v tej miere, v akej to nezbytne vyžadujú spoločné záujmy slovenského a českého národa, z toho dôvodu sú Národnému shromaždeniu vyhradené na príklad veci národnej obrany, ciel, dopravy atď. Ale vo všetkých ostatných veciach bude vydávať zákony slovenský snem, a to najmä vo veciach kultúrnych, školských, obchodných, živnostenských, zemedelských atď. Slovenský snem vydá tiež aj novú ústavu Slovenskej krajiny, t. j. upraví organizáciu všetkých jej úradov, súdov a orgánov. Slovenský snem bude môcť uplatniť svoj názor i voči prezidentovi republiky, keďže i pre slovenský snem bude platiť § 48 ústavnej listiny, podža ktorého môže snemovňa sotrvať na zákone, ktorý jej prezident republiky vrátil.

Poslanci slovenského snemu budú mať rovnakú imunitu ako poslanci Národného shromaždenia.

Slovákom bude zaručený patričný vliv na vožbu prezidenta republiky, prezident republiky bude musieť požívať dôveru kvalifikovanej väčšiny slovenského národa.

Slovenský živel bude mať na Slovensku nielen rozhodujúci vliv na osobné otázky slovenských úradov, súdov a orgánov, ale aj zamestnanci ústrednej štátnej správy na Slovensku budú sa prijímať predovšetkým z príslušníkov Slovenskej krajiny.

Úradnou a vyučovacou rečou na Slovensku bude výhradne slovenská reč. Pre jazykové práva národných menšín ostávajú v platnosti doterajšie predpisy, českej reči sa vyhradzujú na Slovensku rovnaké práva, aké sú vyhradené slovenskej reči v Čechách a v zemi Moravskosliezskej. Toto základné prebudovanie česko-slovenského štátu, v ktorom budú Slováci a Česi postavení na roveň, je zaistené pre všetky budúce časy tak, že bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny slovenského národa nebude ho možno zmeniť.

Ústavno-právny výbor, uznáva prospešnosť návrhu poslanca Andreja Hlinku a je si zároveň vedomý aj jeho vežkého dosahu ústavno-právneho. Jeho preskúmaniu venoval preto mimoriadnu starostlivosť a uznal bez toho, že by doporučoval niečo meniť na jeho zásadách, previesť niektoré zmeny len s hžadiska legislatívno-technického, ktoré sú zrejmé z pripojeného textu.

Ústavne-právny výbor navrhuje preto, aby poslanecká snemovňa prijala osnovu ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny v pripojenom znení.

V Prahe, 18. novembra 1938.

Dr Josef Patejdl v. r.,

Dr Sokol v. r.,

predseda.

zpravodajca.


Ústavný zákon

zo dňa..................

o autonomii Slovenskej krajiny.

Národné shromaždenie vychádzajúc z toho, že Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverénnej vôle dvoch rovnoprávnych národov, že slovenskému národu v Pittsburskej dohode, ako aj v iných smluvach a prejavoch, domácich i zahraničných, zabezpečená bola úplná autonómia a vedené snahou usmierenia slovenského a českého národa v duchu žilinskej dohody, usnáša sa na tomto ústavnom zákone:

ČASŤ PRVÁ.

Úvodné ustanovenia.

Článok I.

Ústavný súd rozhoduje aj o tom, či zákony Snemu Slovenskej krajiny vyhovujú zásade článku I. zák. čís. 121/1920 Sb. z. a n.

Článok II.

Ústavný súd doplňuje sa dvoma ďalšími členmi (náhradníkmi), ktorých menuje vláda Slovenskej krajiny. Dokiaž sa tak nestane, ústavný súd vykonáva svoju pôsobnosť v dosavádnom složení a podža doterajších predpisov.

Článok III.

(1) Zákony vyhlásené do dňa, v ktorom sa ustaví Snem Slovenskej krajiny, i keď sa týkajú vecí, ktoré spadajú do zákonodarnej moci Snemu Slovenskej krajiny, vzťahujú sa aj na územie Slovenskej krajiny, ak len zo samého zákona iné neplynie.

(2) Ak v zákonoch, na ktorých sa usnieslo Národné shromaždenie, hovorí sa o podrobnej úprave či už zákonom alebo nariadením a ide o otázku, spadajúcu do právomoci zákonodarných a vládnych orgánov Slovenskej krajiny, tieto sú príslušné vo veci usnášať sa.

(3) Vládnu a výkonnú moc na území Slovenskej krajiny od 7. októbra 1938 vykonáva vo veciach, spadajúcich do právomoci Slovenskej krajiny dotiaž, kým nebude utvorená Slovenská krajinská vláda (čl. V, odst. 4), Slovenská krajinská vláda, pozostávajúca z piatich členov, ktorá tvorí súčiastku ústrednej vlády (§ 70 ústavnej listiny).

Článok IV.

Ustanovenia článkov I.—III. ako i čl. V., odst. 4 časti prvej a ustanovenia časti druhej tohoto ústavného zákona tvoria súčiastku ústavnej listiny. Prevádzacie zákony, spomínané v tomto zákone, netvoria súčiastku ústavnej listiny.

Článok V.

(1) Vožby do prvého Snemu Slovenskej krajiny vykonajú sa do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohoto zákona podža ustanovení čiastky I. a III. zák. čís. 330/1920 Sb. z. a n. v znení zák. čís. 126/1927 Sb. z. a n. s tou zmenou, že aktívne volebné právo majú tí, ktorí v deň vožby prekročili 21. rok svojho veku, že na 20.000 odovzdaných platných hlasov, ako aj na zbytok presahujúci tri štvrtiny tohto počtu, dostane každá strana jeden mandát a že obmedzenia pasívneho volebného práva určené v § 6 cit. zákona sa na tieto vožby nevzťahujú.

(2) O platnosti volieb do prvého Snemu Slovenskej krajiny rozhodne volebný súd.

(3) Prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny svolá do mesiaca po vožbách prezident republiky do Bratislavy. Zasadnutie prvého Snemu Slovenskej krajiny až do vožby jeho predsedníctva vedie povereník strany, ktorá pri vožbách dosiahla najväčší počet hlasov. Kým sa Snem neusnesie na rokovacom poriadku, riadi sa obdobnými ustanoveniami rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne Národného shromaždenia.

(4) Členov Slovenskej krajinskej vlády, tvoriacu súčiastku ústrednej vlády, menuje prezident republiky na návrh predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny, ak je tento ustavený.

Článok VI.

(1) Zákon tento nadobudne účinnosti dňom jeho vyhlásenia.

(2) V deň vyhlásenia tohto ústavného zákona strácajú platnosť všetky zákony a ustanovenia, ktoré odporujú jeho ustanoveniam i zmenenej ústavnej listine.

Článok VII.

Prevedením tohto ústavného zákona poveruje sa vláda.

ČASŤ DRUHÁ.

Zmena ústavnej listiny.

Hlava I.

Všeobecné ustanovenia.

§ 1.

Slovenská krajina je autonomnou čiastkou Česko-Slovenskej republiky.

§ 2.

(1) Na území Slovenskej krajiny úradným a vyučovacím jazykom je reč slovenská.

(2) Príslušníci českého národa ako i úrady, súdy, korporácie, verejné orgány, a iné sdruženia zo zemi českej a Moravskosliezskej môžu v styku s úradmi, súdmi a inými verejnými orgánmi používať českú reč.

(3) Jazykové práva, zabezpečené menšinám v smluve medzi čelnými mocnosťmi spojenými a sdruženými a Česko-Slovenskom, podpísanej v Saint-Germain-en-Laye, dňa 10. septembra 1919, ostávajú nedotknuté.

§ 3.

Na území Slovenskej krajiny uzákoňuje sa krajinská príslušnosť. Podmienkou nadobudnutia krajinskej príslušnosti je domovské právo v niektorej obci Slovenskej krajiny. Štátna príslušnosť nadobúda sa automaticky príslušnosťou krajinskou.

Hlava II.

Moc zákonodarná.

§ 4.

(1) Národné shromaždenie vykonáva zákonodarnú moc pre celé územie Česko-Slovenskej republiky vo veciach:

1. ústavnej listiny, jej čiastok, ako aj v otázkach upravujúcich činnosť spoločných zákonodarných, vládnych a výkonných orgánov;

2. vzťahov Česko-Slovenskej republiky k cudzine, vypovedania vojny a uzavretia mieru;

3. národnej obrany;

4. štátneho občianstva, vysťahovalectva, prisťahovalectva, cestovných pasov;

5. meny, mier a váh, veci patentov, ochrany vzorkov a ochranných známok, vymerovania a mapovania;

6. colných;

7. dopravy;

8. pošty, telekomunikácií, poštovnej sporitežnej a šekovej služby;

9. spoločného rozpočtu, spoločnej uzavierky, štátneho dlhu a schvažovania pôžičiek pre spoločné potreby štátu a ich použitia;

10. daní, dávok a poplatkov, nakožko tieto podža § 18 tohto zákona slúžia na krytie výdavkov spoločných vecí;

11. monopolov, spoločných štátnych podnikov, ústavov a zariadení. Výnimku tvoria štátne lesy a majetky, banské a hutnícke podniky, kúpele, ktorých vlastníctvo a správa prechádza na tú krajinu, na území ktorej sa nachádzajú;

12. právnej úpravy otázok hospodárskych a finančných, ktoré sú potrebné k ochrane meny a k zabezpečeniu rovnakých súťažných podmienok podnikania (obchodná a tarifná politika, vývoz a dovoz, usmernenia peňažníctva a úverníctva, jednotnej zásady nepriameho zdaňovania).

(2) Na základe súhlasu snemu Slovenskej krajiny Národné shromaždenie môže jednotne riešiť aj iné otázky spoločného záujmu.

§ 5.

(1) K platnosti usnesenia Národného shromaždenia vo veci zmeny ústavnej listiny a ústavných zákonov vôbec je potrebné, aby väčšina, určená v ústavnej listine, zahrňovala v sebe aj primeranú kvalifikovanú väčšinu členov snemovní, zvolených na území Slovenskej krajiny.

(2) Aby zdôraznená bola zásada, že ústredná vláda republiky Česko-Slovenskej má požívať dôveru väčšiny slovenského národa, môže byť jednou tretinou poslancov zo Slovenskej krajiny podaný návrh na vyslovenie nedôvery v smysle § 76 ústavnej listiny. Pre dalšie pokračovanie platia doterajšie predpisy.

§ 6.

Členovia obidvoch snemovní Národného shromaždenia, zvolení na území Slovenskej krajiny, majú hlasovacie právo len v prípade usnášania sa o veciach uvedených v § 4 tohto zákona.

§ 7.

(1) Zákon odhlasovaný Národným shroniaždením vo veciach uvedených v § 4 tohto zákona, týka sa Slovenskej krajiny len, keď sa to v ňom výslovne vypovie.

(2) V takomto prípade zákon nech je vydaný aj v slovenskej pôvodine.

§ 8.

V Stálom výbore ako členovia a náhradníci pomerne budú zastúpení členovia oboch snemovní Národného shromaždenia, zvolení na území Slovenskej krajiny.

§ 9.

(1) Vo všetkých veciach v § 4 tohto zákona neuvedených zákonodarnú moc pre územie Slovenskej krajiny vykonáva Snem Slovenskej krajiny, volený všeobecným, priamym, tajným hlasovaním podža zásady pomerného zastúpenia.

(2) Snem Slovenskej krajiny usnesie sa na ústave Slovenskej krajiny v rámci právneho usporiadania Česko-Slovenskej republiky.

(3) Zmena územia Slovenskej krajiny podža § 33 ústavnej listiny môže sa uskutočniť iba po súhlase 2/3 väčšiny Snemu Slovenskej krajiny.

(4) K medzinárodným smlúvam ktoré sa týkajú kultúrnych, kultových a hospodárskych otázok výlučne slovenských a ktoré spadajú v smysle odseku 1 do právomoci slovenskej krajiny, je potrebný súhlas snemu Slovenskej krajiny.

(5) Ustanovenia § 47 a odst. 1 a 3 § 48 ústavnej listiny vzťahujú sa primerane aj na zákony Snemu Slovenskej krajiny.

(6) Ustanovenia §§ 20, 23-26 ústavnej listiny vzťahujú sa aj na členov Snemu Slovenskej krajiny na celom území republiky Česko-Slovenskej.

Hlava III.

Moc vládna a výkonná.

§ 10.

Väčšina, potrebná v smysle § 57 ústavnej listiny k volbe prezidenta republiky, musí zahrnovať primeranú väčšinu členov Národného shromaždenia, zvolených na území Slovenskej krajiny. V prípade, že by tejto väčšiny nebolo možno dosiahnuť, vožba sa odloží na 14 dní, a ak by za tento čas k shode nedošlo, vožba sa vykoná väčšinou, určenou v § 57 ústavnej listiny.

§ 11.

(1) Vládnu a výkonnú moc na území Slovenskej krajiny vo veciach uvedených v § 4 tohto zákona vykonávajú orgány republiky Česko-Slovenskej okrem bodov 4, 6, 7, 8 a 10 § 4. tohto zákona.

(2) Na základe vzájomnej dohody príslušných ministerstiev možno jednotne upraviť otázky spoločného záujmu.

§ 12.

(1) Rozhodovania v ústrednej vláde republiky a podpisovania ich aktov zúčastnia sa členovia Slovenskej krajinskej vlády alebo iný minister zo Slovenskej krajiny len vtedy, ak ide o záležitosti, týkajúce sa tiež aj Slovenskej krajiny.

(2) Ak sa vládne nariadenie (§ 84 ústavnej listiny) týka tiež Slovenskej krajiny, podpíše to aspoň jeden člen vlády zastupujúci Slovenskú krajinu.

§ 13.

(1) Zamestnanci ústrednej štátnej správy na území Slovenskej krajiny budú sa prijímať predovšetkým zpomedzi príslušníkov Slovenskej krajiny.

(2) Do spoločných ústredných úradov, ústavov a podnikov bude prijatý počtu obyvatežstva Slovenskej krajiny primeraný počet jej príslušníkov.

(3) V dobe pokoja na území Slovenskej krajiny bude umiestnený pokial možno počtu jej obyvatežstva primeraný kontingent vojenských útvarov všetkých zbraní a služieb. Príslušníci Slovenskej krajiny zadelia sa predovšetkým do útvarov, ktoré sú umiestnené na jej území a podriadené Slovenskému krajinskému velitežstvu.

§ 14.

(1) Slovenskej krajine, jej ustanovizniam a orgánom zabezpečuje sa pomerné zastúpenie vo všetkých spoločných ústredných ustanovizniach, radách, komisiách, výboroch a pod.

(2) Slovenskej krajine, jej ustanovizniam a orgánom zabezpečuje sa pomerné zastúpenie v medzinárodných organizáciách, úniách, radách, výboroch, komisiách a pod., v ktorých Česko-Slovenska republika dosiahla alebo dosiahne zastúpenie.

§ 15.

(1) Vo veciach, pod bodmi 4, 6, 7, 8, 10, § 4. ako aj v ostatných v § 4. tohto zákona neuvedených veciach, vládnu a výkonnú moc vykonávajú autonómne orgány Slovenskej krajiny.

(2) Vo veciach bodu 6 a 10 § 4 pokračujú krajinské orgány podža predpisov spoločných ministerstiev.

(3) Hospodárenie štátnych dopravných podnikov (body 7 a 8 § 4 tohto zákona) usporiada sa podža zásady, že Slovenská krajina samostatne a na svoj účet hospodári.

(4) Veci celoštátneho a spoločného záujmu budú riešené dohodou príslušných orgánov. K tomu účelu možno zriadiť aj spoločné orgány.

(5) Vládnu a výkonnú moc na území Slovenskej krajiny vykonáva krajinská vláda, zodpovedná Snemu Slovenskej krajiny.

§ 16.

(1) Súdnu ochranu proti správnym úradom Slovenskej krajiny vo veciach spadajúcich v smysle § 15. tohto zákona do ich právomoci poskytuje v najvyššej stolici súd složený z neodvislých sudcov zriadený na Slovensku pre územie Slovenskej krajiny.

(2) Podrobnosti upraví zákonom Snem Slovenskej krajiny.

(3) Dokiaž nebude zriadený Najvyšší správny súd na území Slovenskej krajiny, terajšia právomoc Najvyššieho správneho súdu zostáva nedotknutá.

Hlava IV.

Sudcovská moc.

§ 17.

(1) Súdnictvo na území Slovenskej krajiny vykonávajú súdy, v to počítajúc Najvyšší súd, zriadené na území Slovenskej krajiny.

(2) Dokiaž nebude zriadený Najvyšší súd na území Slovenskej krajiny, terajšia právomoc Najvyššieho súdu zostáva nedotknutá.

(3) Všade, kde hlava štvrtá ústavnej listiny hovorí o úprave osobitným zákonom, myslí sa na zákon Snemu Slovenskej krajiny.

Hlava V.

Spoločné výdavky.

§ 18.

(1) Na úhradu výdavkov spoločných vecí, vpočítajúc do nich aj službu štátneho dlhu, určený je výnos ciel, monopolov a spoločných štátnych podnikov a výnos nepriamych daní, ktoré určí Národné shromaždenie zákonom.

(2) Kúpna cena za odpredaný štátny (krajinský) majetok musí byť použitá k sníženiu štátneho dlhu. Výminečne možno so súhlasom Národného shromaždenia použiť kúpnu cenu k získaniu nových rovnocenných majetkových hodnôt.

§ 19.

Slovenská krajina, jej príslušníci, ich ústavy a podniky budú účastní na vecných výdavkoch rozpočtu spoločných vecí, podobne na spoločných fondoch, dotáciách a iných výhodách zo spoločných štátnych a štátom spravovaných prostriedkov v pomere daňového výnosu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP