Pátek 25. února 1938

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Čavojský (pokračuje): Páni posl. Vallo a Zupka, teraz vás nemám na programe, musíte mi prepáčiť. Pri najbližšej príležitosti vám budem venovať väčšiu pozornosť. Potom budeme mať príležitosť porozprávať si viac.

Podľa tejto štatistiky od r. 1930, keď začínala hospodárska kríza, do r. 1935 poklesly mzdy v miere celoštátnej o 16˙7%, kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi činil tento pokles až 19˙1%. Podľa poslednej úradnej štatistiky, ktorú mám k dispozícii, činila v mesiaci novembri priemerná denná mzda robotníka v Čechách 18˙39 Kč, kdežto na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 14˙76 Kč. To znamená, že na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú mzdy robotníkov o 19˙8% nižšie ako v Čechách. Trvá to už viac rokov, že na Slovensku boly o 20% nižšie mzdy ako v Čechách. (Posl. Vallo: A pán Mora hovorí, že sa nedá nič robiť.) Pán Mora pri pojednávaní kolektívnych smlúv so mnou pracuje za zvýšenie miezd a p. posl. Vallo zatiaľ nadáva a strannícky zneužíva tých nízkych miezd, ktoré tam sú. (Obrácen k posl. Vallo.) Povedzte vy, pán poslanec, ktorých pojednávaní kolektívnych smlúv ste sa zúčastnili? Ani jednej. Fakt je, že Španielsko vy poznáte lepšie ako mzdy robotníctva na Slovensku. Nemáte žiadnu legitimáciu o týchto veciachhovoriť. (Výkřiky posl. Vallo a posl. Zupky. - M ístopředseda Košek zvoní.) Boľševici zneužívajú biedy, ale za jej odstránenie nič nerobia. Keby nebolo tej biedy na Slovensku, tak bol by konec vám všetkým. (Výkřiky.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím, aby řečnék nebyl vyrušován.

Posl. Čavojský (pokračuje): Podľa vyhlásenia pána ministra sociálnej pečlivosti sú mzdy v našej republike pod europským priemerom. (Výkřiky posl. Zupky.) Pán poslanec Zupka, prepáčte, ja som počúval, čo ste povedali, ja vám odpovedám takto: Teraz je ohromný pokrok vo výzbroji, ale proti sprostote ešte nevynašli kanón. Jedine takto možno reagovať na vaše povedačky, ktoré ste tu uvádzali.

Podľa poslednej štatistiky Ústrednej sociálnej poisťovne za mesiac november 1937 bolo z celkového počtu 2,411.087 poistencov v troch najnižších príspevkových triedach s denným zárobkom do 14 Kč 1,067.854 poistencov, t. j. 44˙2%. V Čechách z celkového počtu poistencov patrí do uvedených troch najnižších tried 42˙6%, kdežto na Slovensku až 51˙3%. To znamená, že vyše polovice robotníkov na Slovensku má denný zárobok iba do 14 Kč. V štyroch najnižších mzdových triedach s denným zárobkom do 18 Kč je na Slovensku poistených 63˙1%. Teda 2/3 robotníkov na Slovensku nezarobia oni toľko, koľko činí životné minimum. Vzhľadom na takéto mzdové pomery je samozrejme životná úroveň slovenského robotníctva značne nižšia ako robotníkov v Čechách. Páni komunisti majú najmenej práva ozývať sa vtedy, keď je reč o nízkych mzdách robot níkov na Slovensku. Lebo najnižšie mzdy v slovenských fabrikách sú práve tam, kde majú boľševici väčšinu. (Výkřiky.) Tam máte žilinskú súkenku, tam máte ružomberskú celulózku. (Hluk. - Stálé výkřiky.)

Místopředseda Košek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Čavojský (pokračuje): Tam mali väčšinu v závodnom výbore, mali sami viac ako všetky ostatné strany dohromady, a potom pri najbližších voľbách do závodného výboru, hrdinovia revolucionári, ani kandidátku ste nepodali (Výkřky.) a väčšina je i tam teraz u národných demokratov! (Hluk. - Posl. Vallo: Aké jednanie tajomník Mora viedol!) A ten tajomník Mora hájil záujmy robotníctva vždycky, ako som vám povedal, kým vy ste len papuľovali - prepáčte za výraz.

Podobne nie sú uspokojené ani platové pomery súkromných, štátnych a verejných zamestnancov. Uznala to do istej miery i vláda, keď ústami svojho predsedu sľúbila odbúranie platových srážok; ale zmiernenie týchto srážok bolo prevedené celkom nepatrne. A čo sa na jednej strane štátnym zamestnancom dalo, to sa im pod rozličnými titulmi vzalo.

Pri uvedených nízkych mzdách robotníkov a nedostatočných platoch zamestnancov nesmierne ťažko sa znáša zdraženie životných potrieb, ku ktorému v posledných rokoch v skutočnosti došlo. Dôkazom toho je aj úradná štatistika o životných nákladoch robotnickej a úradníckej rodiny. Podľa tejto štatistiky činily životné náklady v decembri 1935 u robotníckej rodiny 700 bodov, v r. 1936 702 bodov a v r. 1937 72.3 bodov. U úradníckej rodiny v decembri 1935 679 bodov, r. 1936 686 bodov a v r. 1937 až 726 bodov.

Vo veci miezd a cien životných potrieb neurobila vláda to, čo bolo potrebné urobiť. A keď niečo podnikla, prišiel jej zásah neskoro. Vládne nariadenie proti zdražovaniu bolo vydané neskoro a nemá temer žiadneho účinku. Vládne nariadenie o predĺžení platnosti kolektívnych smlúv, ktorým malo byť zamedzené snižovanie miezd, bolo vydané tiež nieskoro, ale zato trvá o celé 2 roky dlhšie než ako je v záujme robotníctva žiaducné. Veci sa totiž majú tak, že predĺžen ie platnosti kolektívnych smlúv zákonom do konca r. 1938 hamuje robotníkov pri vymáhaní nápravy pracovných a mzdových pomerov. Tento zákon preto viacej robotníkom škodí ako osoží.

Vzhľadom na nízke mzdy a vysoké ceny životných potrieb sa robotníctvo celkom právom domáha zlepšenia svojich pracovných a mzdových pomerov. Táto snaha je oprávnená aj pro, že robotníctvo a zamestnanectvo chce vlastne iba podiel na jestvujúcej hospodárskej konjunktúre. Zvýšenie miezd a platov je potrebné nielen vzhľadom na sociálnu spravedlivosť, ale je to aj záujem národohospodársky, lebo len takto je možné zvýšiť kúpyschopnosť pracujúcich vrstiev.

Podľa štátnej účetnej uzáverky za r. 1936 prekročilo značne rozpočet aj ministerstvo soc. pečlivosti, ktorého väčšina výdavkov ide na podpory v nezamestnanosti. Tu chcem aspoň stručne pripomenúť, že pri p odporovaní nezamestnaných podľa t zv. gentského systému sa najprísnejšie dodržiavajú príslušné zákonné predpisy a je tu najväčšia kontrola štátnych orgánov. Pri gentskom systéme nemožno tak podpory v nezamestnanosti zneužívať, ako sa to robí pri iných druhoch podporovania nezamestnaných. Mám zistených niekoľko prípadov, ako bola zneužívaná na pr. štátna stravovacia akcia na strannícke a osobné ciele. Stravovacími lístkami platilo sa robotníkom za súkromnú prácu, ako je rúbanie reva v lese, alebo aj honcom na polovke a dokonca aj za vylepovanie plakátov pred voľbami. A staly sa aj také prípady, že stravovacie lístky boly kradnuté vo veľkom.

Odborová organizácia, ktorej mám česť byť funkcionárom, oznamovala úradom zistené nesprávnosti pri prevádzaní štátnej stravovacej akcie. Avšak svojho času stala sa nám pri tom veľmi nepríjemná príhoda. Sekretariát našej odborovej organizácie v Ružomberku oznámil písomne okr. úradu v Žiline, že v obci Porúbke dejú sa nesprávnosti pri prevádzaní štátnej stravovacej akcie a pri rozdeľovaní cukru nezamestnaným. Náš sekretariát žiadal, aby sa táto vec vyšetrila a urobila náprava. Avšak na túto našu písomnú sťažnosť nedostal náš sekretariát od okr. úradu žiadnu odpoveď, ale miesto toho dostal trestné oznámenie od okr. súdu, a síce preto, ako sa on vraj opovážil pána starostu obce Porúbky obviňovať z neprípustných činov.

A tak sa stalo, že taj omník odborovej organizácie bol súdený a odsúdený preto, lebo oznámil okr. úradu, tedy príslušnému dozorčiemu úradu, že sa niekde nesprávne pokračuje pri prevádzaní štátnej stravovacej akcie; bol potrestaný preto, lebo makl na zreteli záujem štátu a jeho občanov.

Je potrebné vynaložiť všetko úsilie, aby podpory v nezamestnanosti, poskytované štátom, neboly žiadnym spôsobom od nikoho zneužívané. Žiadajú si to aj nezamestnaní, ktorí sú bez svojej viny na tieto podpory odkázaní.

Do rezortu ministerstva soc. pečlivosti patria aj sociálne poisťovacie ústavy, v ktorých boľavou otázkou je zastúpenie v správnych orgánoch. V zemskej úradovni pre poisťovanie robotníkov v Bratislave, ktorá je nositeľkou úrazového poi stenia na Slovensku a do istej miery aj nadriadeným orgánom okr. nemocenských poisťovní, sú všetci zástupci za skupinu zamestnancov sociálni demokrati. Teda celé 100percentové zastúpenie skupiny zamestnaneckej je v rukách soc. demokratov. Je samozrejmé, že im takéto zastúpenie nepatrí už i z tej jednoduchej príčiny, že na Slovensku sú okrem soc. demokratov aj iné robotnícke a zamestnanecké organizácie. Agrárna strana je za toto odškodnená tým, že ná zasa sam-a v rukách Slovenskú pokladnicu pre poisťovanie poľnohospodárskych r obotníkov, ktorá je nositeľkou úrazového poistenia poľnohospodárskeho robotníctva. Slovom, majú to soc. demokrati s agrárnikmi po tejto stránke na Slovensku veľmi pekne podelené. Ale ako sa toto všetko srovnáva s denokratickými zásadami, na ktorých je vybudovaný náš štát, to je iná otázka. Demokracia predpokladá aj takú vec, ako sú na pr. voľby, ktorých sa v sociálne-poisťovacích ústavoch nemôžeme dočkať. V zá one č. 200 z r. 1936, ktorým sa previedla sanácia baníckeho poistenia, je výslovne uvedené, že voľby do bratských pokladníc majú byť prev edené do konca roku 1937, avšak i napriek tomuto ustanoveniu zákona tieto v oľby dosiaľ ešte neboly prevedené.

Keď sa konajú voľby tam, kde to nezávisí od pánov, ktorí chcú mať na demokraciu monopol, tam sa snažia všetkými prostriedkami, i terorom, znemožniť podanie inej kandidátky, aby bola podaná len jediná kandidátka. Celkom podľa toho, ako sa to robí v Rusku alebo v Nemecku. Toto robili soc. demokrati pri voľbách do závodných rád a do banskej revírnej rady na Slovensku a vyskytujú sa takéto prípady aj pri voľbách do závodných výborov. Posledne sa to dialo v Škodov ke v Dubnici, kde českí socialisti terorom znemožnili účasť našej odborovej organizácii pri voľbách do závodného výboru. Vyhrážkami prinútili našich kandidátov, aby sa vzdali kandidatúry.

Priamo škandálny prípad stal sa v súvise s voľbami do banskej revírnej rady na Slovensku. Nakoľko sa pri týchto voľbách podľa môjho názoru nepokračovalo podľa zákonných predpisov, preto sme včas podali proti postupu pri týchto voľbách sťažnosť na príslušný revírny banský úrad. Naša sťažnosť bola týmto úradom zamietnutá. Proti tomu to rozhodnutiu podali sme včas odvolanie banskému hejtmanstvu v Bratislave. Toto odvolanie banské hejtmanstvo v Bratislave vybavilo a poslalo svoje rozhodnutie najprv k nahliadnutiu býv. V., terajšímu VIII. odboru ministerstva ver. prác. Avšak toto rozhodnutie banského hejtmanstva nám doručené nebolo. Miesto toho poslal nám revírny banský úrad v Banskej Bystrici dopis zo dňa 11. decembra 1937, v ktorom sa nám oznamuje, že odvoláva svoje rozhodnutie zo dňa 2. marca 1937, ktorým boly zamietnuté naše sťažnosti proti postupu pri voľbách do banskej revírnej rady. Stalo sa teda to, že banské hejtmanstvo ako druhostupňový banský dozorčí úrad nemohlo nevyhoveť nášmu odvolaniu proti rozhodnutiu revírneho banského úradu v Banskej Bystrici, ktorý je prvostupňovým banským dozorčím úradom, preto si volili páni tú cestu, lepšie rečeno ten podfuk, že prvostupňový banský dozorčí úrad po deväť mesiacoch odvolal svoje rozhodnutie, proti ktorému sme podali odvolanie a týmto spôsobom chceli páni urobiť naše odvolanie bezpredmetným. To sa teda našim "demokratom" podarilo. Je to ozaj čosi jedinečného. Isté je, že sa s takýmto neslýchaným riešením nemôžem uspokojiť, podám v tejto veci interpeláciu a som veľmi zvedavý, ako to soc. demokrati z býv. V., terajšieho VIII. odboru ministerstva ver. prác odôvodnia a vysvetlia.

Dostali sme sa už tak ďaleko, že zo stranníckych príčin porušuje sa zákon, pokračuje sa proti demokratickým zásadám republiky a tým všetkým poškodzuje sa štát.

Úradný časopis agrárnej strany "Venkof" zo dňa 23. januára t. r. priniesol článok pod nadpisom: "Kdo zneužívá vládních resortů k politickým cílům?", v ktorom sa medzi iným píše (čte): "Nie je príkladu a podobnosti takej správy rezortu a takej nespokojnosti, ktorú verejne prejavili a prejavujú sudcovia - teda úradníci, ktorých neodvislosť je zaručená ústavou. I justíciu republiky dovolila si zasiahnuť soc. demokratická túha po hlasoch. Čo sa deje na železniciach, je rovnakou kapitolou stranníckej rozpínavosti" takto si sťažuje úradný časopis najväčšej vládnej strany. Mimochodom rečeno, ani agrárnici nie sú o veľa lepší ako tí, na ktorých si sťažujú. Ale na každý prípad toto sú veci veľmi charakteristické. Čo potom máme hovoriť my, ako sa socialisti chovajú voči nám, keď si takto na nich sťažuje najväčšia vládna strana?

Agrárnici si sťažujú na teror socialistov a socialisti si verejně sťažovali, že ich vraj na Slovensku my terorizujeme. Podľa tohoto tedy najsilnejšimi v republike boli by sme my a najviac terorizovaní boli by asi chudáci agrárnici. (Veselost.)

Hlinkovej slovenskej ľudovej strane sa vytýka, že je vraj proti demokracii. Pravdou je, že v programe našej strany doslovne sa hovorí toto (čte): "Hlinkova slovenská ľudová strana hlási sa k demokratickej štátnej forme a preto žiada rovnoprávnosť všetkých občanov vo vykonávaní politických práv". A podľa toho naša strana ako taká pokračovala a pokračuje. Tí, ktorí vytýkajú slovenskej ľudovej strane, že nie je demokratická, nemajú k tomu žiadneho morálneho oprávnenia, lebo sami svojím pokračovaním demokraciu iba kompromitujú.

Podľa môjho presvedčenia pre pracujúce vrstvy, pre slovenský národ a pre katolicizmus najvýhodnejšou štátnou formou je demokracia (Hlasy: Správne!), avšak demokracia nefalšovaná, demokracia kresťanská. Je celkom na mieste, keď sa nedovolí zneužívanie demokracie, ale nesmie sa zneužívať ani vládnej moci na strannícke ciele. Som proti diktatúre každého druhu. Som alle aj proti tomu, keď sa diktátorsky pokračuje a hovorí sa tomu demokracia.

Končím s tým, že je svrchovaný čas, aby sme mali všetci na pravom mieste srdce i rozum. Potom si skôr porozumieme a skôr sa dohodneme. Musí byť menej stranníckej zášti a viacej lásky jeden voči druhému, viacej lásky k svojmu národu a štátu. Majúc na zreteli záujmy slovenského národa a našej Československej republiky, budeme i naďalej bojovať za práva slovenského národa, za sociálnu spravedlivosť a za kresťanskú demokraciu. (Potlesk poslanců slovenské strany ľudové.)

Místopředseda Košek (zvoní): Přerušuji projednávání těchto odstavců, jakož i pořadu této schůze.

Sdělení předsednictva.

Dovolenou

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdržel na dnešní den posl. Zvoníček.

Došly dotazy

posl J. Sedláčka:

min. železnic o nutnosti zřízení podjezdu v místech, kde státní silnice křižuje se se železniční tratí Přerov Bohumín v obvodu města Lipníka (č. D 469-IV),

min. vnitra o nezákonném a protičeském jednání vídeňské pojišťovny Kotva (die Anker) (č. D 470-IV),

vládě o nutnosti zákazu pojišťování podniků důležitých pro obranu státu u cizozemských firem (č. D 471-IV);

posl. Bayera min. financí a min. veř. prací

o stavu úředních místností finančních úřadů v Novém Jičíně (č. D 472-IV);

posl. Janalíka min. školství a nár. osvěty o stranickém postupu školního inspektora Josefa Kaluse v Mor. Budějovicích proti katechetovi J. Podveskému v Jaroměřicích nad Rokytnou a o poměrech na školách v tomto městě (č. D 473-IV);

posl. Hintermüllera min. školství a nár. osvěty o podivném postupu zemské školní rady v Praze obsaditi učitelská místa na školách měšťanských zkoušenými a plně kvalifikovanými odbornými učiteli (č. D 474-IV)

Rozdaný tisk

mezi schůzí: Odpovědi tisk 1243 (I až XIV)

Místopředseda Košek sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 3. března t. r. o 3. hod. odpol. s

pořadem:

1 až 4. Nevyřízené odst. 1 až 4 pořadu 133. schůze.

(Schůze byla skončena ve 12 hod. 46 min. odpol.)



Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP