Úterý 14. prosince 1937

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. dr Holota. Dávám mu slovo.

Posl. dr Holota (maďarsky): Vážená snemovňa!

Minulého a tohoto roku zavládol zvláštny zvyk v tejto snemovni. Poslanci koaliční prednášajú vo výboroch i v pléne oduševnelé a vzletné reči opozičné, aby napokon oproti duchu svojich rečí odhlasovali vládne návrhy až do nemožnosti skritizované. Opozícia bude sa museť pomalu obávať, že po nich už nebude mať čo kritizovať, keďže to za ňu obstaraajú vládni poslanci. Rádi by sme sa však dožili času, kde vládni poslanci budú ku svojim rečiam dôslední v momente hlasovania. Pred niekoľko rokmi ani sa nezdalo nikomu o tom, že by sa vláda za ťažkých hospodárskych pomerov odvážila predstúpiť s takou lavinou návrhov, obsahujúcich ťažké daňové bremená. A ajhľa, tieto sny sú vyvrátené. Máme tu návrhy na nové daňové bremeno asi 1.200 milionov Kč v celej svojej skutočnosti. Kto by popieral, že nám z toho až zrak prechádza.

Vieme vopred, aký osud čaká na tieto návrhy. Po záplave rečí vládnych poslancov, oplývajúcich kritikou, budú návrhy pekne odhlasované.

Verejnosť si praje, aby vláda dostala sa k cieľu tak, aby nezaťažila poplatníka do krajností. Na obyvateľstvo nesmie byt uvalená takáto hromada obetí, o ktorých by dnes nikto nemohol tvrdiť, zda nebudú zbytočné. Ráčte už raz vymedziť hranice zaťaženia zárobkov a dôchodkov a nezdaňovať podniky, ktoré pracujú so stratou.

Zaujímavé je na veci to, že tieto daňové návrhy chcete proti oprávnenej kritike imunizovať heslom obrany štátu, ačkoľvek je jasné, že táto predstava je umelá, keďže rozpočtová potreba obrany štátu činí iba 700 mil. Kč, kým 500 mil. Kč pôvodí zo zvýšenia výdavkov ostatných rezortov. Ešte i ministerstvo unifikácie zvýšilo svoje výdavky. Je verejne známe, že štátna pokladnica nemôže platiť podnidnikateľov a že sú v obehu pokladničné poukázky v cene niekoľko miliard.

Je nepochybné, že v celej republike sú pozorovateľné zjavy válečnej psychózy. (Posl. Rybárik [maďarsky]: Tie však nepochádzajú od nás!) Platí to v prvom rade o vláde. Nasvedčujú tomu mimoriadne opatrenia, ktoré dala vláda uskutočniť zákonodarne. Skúmame-li z tohoto hľadiska práce parlamentu z rokov minulých a v roku bežnom, môžeme to s naprostou istotou konštatovať.

Z tejto psychózy sa zrodil zákok tlačový, zostrenie zákona ka obranu štátu a školenie, výcvik obyvateľstva v obrane proti leteckým útokom. Tohoto roku dostal sa pod strechu zákon na obranu štátu, ktorý obsahuje tak rozmerné obmedzovania osobnej slobody obyvateľstva a jeho dispozičnej voľnosti so svojím majetkom, že by sa to za riadnych okolností nedalo ani predstaviť. (Posl. Rybárik [maďarsky]: Tento zákon sa chystá na iredentistov!) Nech si ho tí vezmú na seba, my nie sme iredentisti, my máme odvahu vyriecť svoju mienku a kritizovať tieto návrhy. Zároveň s týmto zákonom odhlasovali ste tiež zákon o výchove k obrane štátu, ktorý nariaďuje predvojenský výcvik mládeže, v to počítajúc i žiakov.

Tomu istému cieľu má slúžiť i 3.5 miliardová pôžička na obranu štátu. A teraz nás vláda prekvapila daňovými návrhy na vojenskú výzbroj, ktoré majú jednak na dlhé roky vopred zabezpečiť úhradu rozpočtového schodku obrovských rozmerov, a jednak dať zmocnenie vláde na získanie úveru niekoľko miliard na válečnú výzbroj.

Z toho všetkého možno nepochybne zistiť, že všetko to sa deje za účelom najvážnejších válečných príprav. Tážem sa: Či si vláda dobre rozmyslela, zda je toho všeho treba? Či je treba v takejto vypätej miere využívať únosnosti poplatného občana? Či myslela vláda na to, že až prejde nebezpečie války, všetky tieto nerentabilné 13 až 14 miliardové investície vyjdú nazmar? Zda pomýšľala na to, že po uplynutí tejto výzbrojovej konjuktúry nastane baisse a zavalí nás obrovská vlna nezamestnanosti? Potom tu zbude len pod daňovými ťarchami klesajúce občianstvo a ochromené verejné hospodárstvo.

Som pevne presvedčený, že t omu všemu by sa dalo vyhnúť, keby vláda revidovala smernicu svojej dosavádnej zahraničnej politiky a zahájila by zahraničnú politiku, ktorá by ulámala hroty protív so súsednými štáty a utvorila by narovnanie a priateľské pomery s nimi. Dľa môjho názoru lepšia je trvalá, pokojná a dobrá dohoda než riskantná válka.

My národné menšiny dvojnásobne pociťujeme váhu a dosah tohoto problému, lebo daňových bremien, spojených so zbrojením, ani my nie sme ušetrení a keďže v prípade války my budeme trpieť najviac, poneváč 90 % národných menšín býva pozdĺž hraníc, v tak zv. pohraničnom pásme. S o to väčšou nedôverou hľadíme zavádzaniu nových daní a zvyšovaniu starých daní v ústrety, lebo tieto znam enajú pre nás novú lavinu utrpení a skúšok a jednak, keďže dobre vieme a vidíme, že potrebnú úhradu bolo možno zaistiť tiež ináč, pros tejšie, snadnejšie, bez opätného mrzačenia hmotne upadávajúcej strednej triedy a drobných existencií, a to vo smysle pozmeňovacieho návrhu, podaného nasím poslaneckým klubom.

Náš pozmeňovací návrh je tento (čte):

Parlamentný poslanecký klub spojených strán: krajinskej strany kresťansko-socialistickej, maďarskej strany národnej a strany spišských Nemcov navrhuje k vládnemu návrhu o poplatku na obranu štátu, aby osnova celého vládneho návrhu bola odvolaná a aby na miesto nej bol prijatý tento náš návrh:

§ 1. Poplatok na obranu štátu sú povinní platiť: 1. všetci majitelia zbytkových statkov a kolonisti, ktorí nadobudli za pozemkovej reformy pozemkový statok (ornice, pašienky alebo lesné statky) z pôdy zabranej pozemkovým úradom; 2. všetci majitelia kinematografov, ktorí majú od r. 1919 koncesiu k prevodzovaniu tejto živnosti; 3. všetci verejní notári, ktorí boli menovaní verejnými notármi vládou československou; 4. všetci tabáční veľkotrafikanti, ktorí obdržali na to povolenie od ministerstva financií počínajúc rokom 1919; 5. všetky banky a peňažné ústavy, ktoré majú väčší stav vkladov než 20,000.000 Kč; 6. všetky továrenské závody, ktoré zriadily a udržujú v prevoze továrenské skladištia alebo predajne mimo svojho sídla; 7. všetky továrne vyrábajúce výslovne predmety vojenského výzbroja, strelivo a plynové masky, ako aj živnostenské závody a podniky, ktoré obdržaly objednávky štátnych dodávok k účelom obrany štátu.

§ 2. Osoby uvedené v §e 1 zdaňujú sa poplatkom na obranu štátu takto: 1. majitelia zbytkových statkov z každého hektara nadobudnutej ornej pôdy platia ako prirážku 1.000 Kč, z pašienkov a lesov však 100 Kč, čo sa má rozdeliť na 5 za sebou idúcich rokov; 2. kolonisti z každého hektaru nadobudnutej ornej pôdy 500 Kč, z pašienkov a lesov 150 Kč, čo sa má rozdeliť na 5 za sebou idúcich rokov; 3. verejní notári, majitelia kinematografických koncesií a tabáčni veľkotrafikanti 50 % svojho ročného príjmu; 4. banky a továrenské skladištia a predajne majúce podniky 60 % svojej ročnej zárobkovej dane ako prirážku; 5. závody a podniky uvedené v § 1, č. 7, 70 % svojej ročnej zárobkovej dane ako prirážku.

Dôvody: Vládne nariadenie o zavedení poplatku na obranu štátu a o mimoriadnych ziskoch odôvodňuje zavedenie tohoto nového druhu dane tým, že napiatie v reláciách medzinárodných sa so dňa na deň stupňuje, čo ovšem nemohlo zostať bez účinku ani na Československo a z čoho nasleduje, že treba siahnuť k mimoriadnym opatreniam stran vyzbrojenia armády československej a že tieto mimoriadne opatrenia vyžadujú si mimoriadne veľkých rozpočtových nákladov, ku hradeniu ktorých nutno sa súrne postarať o nové príjmové pramene.

Z toho vychádzajúc chce vládny návrh sohnať potrebnú sumu ročných 1155 milionov tým spôsobom, že chce zaťažiť prirážkou veľké masy poplatníkov dane dôchodkovej a zárobkovej, ktorí sú už beztoho krajne zabremenení. Ako nesprávny je tento spôsob, na to ukazuje bolestný výkrik poplatníkov dane dôchodkovej a zárobkovej, ktorý sa rozlieha po celej republike, takže všade možno pozorovať veľkú nervózitu.

Vláda postavila poplatné obecenstvo pred hotovú vec. Logika diktuje, že pre mimoriadne výdavky treba hľadať mimoriadne pramene. Naproti tomu vláda chce túto otázku rozriešiť tak, že chce vyrúbiť prirážku k dôchodkovej a zárobkovej dani jestvujúcich už a dobre platiacich poplatníkov. Pumpuje z vyčerpaných studieň na miesto toho, aby hľadala nové studne s bohatým obsahom vody. Ide po vyšľapanej už ceste na miesto toho, aby hľadala cestu novú. Je to postup nesprávny a nespravedlivý.

Tento náš návrh obsahuje spravedlivé riešenie iného smeru. Našou základnou zásadou je, aby k mimoriadnym výdavkom štátu prispievali v prvom rade tí, ktorí obdržali od štátu mimoriadne výhody a ústupky, ktorými získali lacnú pôdu, mimoriadne výnosné postavenie, koncesiu alebo štátnu dodávku.

Niečo za niečo! - Tak velí zásada demokracie a spravedlivosti. Preto navrhujem mimoriadne zdanenie zbytkových statkárov, kolonistov, verejných notárov, majiteľov kinematografických koncesií, tabákových veľkotrafikantov, veľkých bánk, daní sprostených továrenských skladíšť a filiálok a konečne armádnych dodavateľov. Správnosť našej metody je nado všetku pochybnosť. Jej účelnost a reálnosť dokážeme vývody nasledujúcimi.

Je všeobecne známe, že nabývatelia zbytkových statkov, pridelených za prevádzania pozemkovej reformy, obdržali tieto statky za cenu, ktorá činí 1/3 bežnej ceny pozemkov. Je verejne známe i to, že účelom toho bolo vytvoriť novú československú šľachtu.

Rovnako sa má vec i s kolonistami, s dodatkom, že účelom kolonizácie bolo mimo toho ešte, aby jednotné etnikum území obývaných národnými menšinami bolo prerušené a aby vklínené československé kolonie zahájily odnárodňovanie týchto krajov. (Posl. Stunda [maďarsky]: Pomaďarčia sa, pán kolega!) Aby to pán Boh dal, by tomu tak bolo, ale myslím, že nie toto je ten cieľ. Obzvlášte to platí o tých krajoch republiky, kde bývajú Maďari a kam spadajú 3/4 kolonií. (Posl. Stunda [maďarsky]: Povedám, že sa pomaďarčia!) Kiež by Pán Boh dal!

Podľa výkazu Štátneho štatistického úradu totiž sú kolonie, zriadené do konca roku 1926, rozvrstvené medzi jednotlivými krajinami republiky takto: V Čechách 364 kolonií s 5.139 ha, na Morave a v Sliezsku 181 kolonií s 2221 ha, na Slovensku 1477 kolonií s 15.491 ha a v Podkarpatskej Rusi 109 kolonií s 1317 ha. Dohromady tedy je 2131 kolonií s 24.168 ha, z čoho na Slovensko a Podkarpatskú Rus pripadá vyše troch pätín všetkých stávajúcich kolonií.

Keďže štát poskytol zbytkovým statkárom a kolonistom veľké a mimoriadne výhody tým, že im pridelil pôdu za veľmi nízke ceny, je správne a spravedlivé, aby teraz požadoval od nich mimoriadne obeti na úhradu nákladov na obranu štátu.

Podľa zprávy ministerstva zemedelstva bolo pridelené ornej pôdy do 1. januára 1937 zbytkovým statkárom 226.609 ha, kolonistom 640.591 ha, úhrnom tedy 867.200 ha ornej pôdy.

Zo zdanenia, ktoré navrhujeme my, obdržal by štát od zbytkových statkárov zo zdanenia pridelenej pôdy 226 mil. Kč, od kolonistov 320 mil. Kč, a zo zdanenia lesov a pašienkov 918.969 ha 137 mil. Kč, dohromady tedy 683 mil. Kč a totiž mal by z toho príjem taký, koľko približne činí prírastok potrieb armády v riadnom rozpočte, t. j. 700 mil. Kč. Zo schodku riadneho štátneho rozpočtu 1.155 mil. Kč zbývalo by tedy bez úhrady 472 mil. Kč.

Úhrada tohoto schodku je však zabezpečená jednak vládou navrhovaným zvýšením dane z piva 82 mil. Kč, dane z liehu 30 mil. Kč, dane z minerálnych vôd, limonády a gumy 62 mil. Kč, dane z minerálnych olejov 50 mil. Kč a zo stavebného regresu 20 mil., čo činí dohromady 242 mil. Kč. Neuhradená suma 230 mil. Kč bude hojne hradená v §e 2 námi navrhovaným zdanením verejných notárov, majiteľov kinematografických koncesií, tabáčnych veľkotrafikantov, veľkobánk, továrenských závodov a podnikov majúcich továrenské skladištia a predajne, ako aj výrobcov predmetov vojenskej výzbroje a armádnych dodavateľov.

Podľa nášho názoru je naprosto odôvodnené a spravedlivé, aby osoby, ktorým sa dostalo od štátu menovania alebo nejakej výnosnej monopolnej koncesie, čím dostaly sa k výhodnému a veľkému zárobku, boly za to mimoriadne zdanené.

Nemôže byť spor ani o tom, aby boly zdanené zvlášte i veľké banky, lebo ony berú účasť na ziskoch z väčšej konjunktúry a z obratu peňazí spojených s investíciami na obranu štátu.

Rovnako tak je spravedlivé tiež zdanenie továrieň a podnikov, ktoré majú továrenské skladištia a predajne, lebo tieto v dôsledku medzerovitých ustanovení zákona o priamych daniach uzurpujú na úkor drobných a stredných živnostníkov a obchodníkov také pozičné výhody, ktoré ničím nie sú odôvodnené a znamenajú odkopnutie zásady rovnakého znášania bremien.

Tieto filiálky znamenajú konkurenciu pre obchodníkov a živnostníkov samostatných, väčšinou ohrožujú ich v existencii a naproti tomu sotva niečim prispievajú na bremená patričnej obce a sotva 1/5 platia z daní, ktoré platia samostatní obchodníci a živnostníci vykazujúci ten istý obrat a ktorí sú krajne zaťažení rôznymi druhy daní.

Jestliže už finančná správa nedovolí zdaniť tieto filiálky a továrenské skladištia v prospech miestnej obce, tu je správne a odôvodnené, aby tieto závody zaťažené boly novou daňou na obranu štátu, a nie samostatní obchodníci a živnostníci. Tým bude čiastočne vyrovnaná nerovnosť, ktorá sa ukazuje na poli zdanenia.

Nazdávame sa, že nemusíme zvlášť odôvodňovať potrebu mimoriadneho a vysokého zdanenia továrieň na vojenskú výzbroj, strelivo a plynové masky, ako aj zdanenie armádnych dodavateľov. V tomto musí s nami súhlasiť každý. Ostatne práve títo armádni dodavatelia budú mať zisky z tých asi 13 miliárd, ktoré vláda v minulých rokoch utratila a v najbližších budúcich rokoch utratí na účely vojenské a práce opevňovacie. Keďže ide o objednávky horentných obnosov, musia sa uspokojiť s malým procentom zisku. A práve preto je spravedlivé toto vysokoprocentné zdanenie týchto ziskov.

Zo všetkého toho je videť, že v štátnom rozpočte - v to počítajúc i výdavky na obranu štátu - možno zjednať rovnováhu bez zaťaženia poplatníkov priamych daní (dane dôchodkovej a zárobkovej).

A okrem toho, bude-li náš návrh prijatý, tu nebude treba zvyšovať nápojovú daň z vína, lebo výrobci vína nesnesú už ani dnešnú daň z vína, a zvýšenie tejto dane rovnalo by sa priamo ich zničeniu. Nebude treba zvyšovať ani daň z umelých tukov, z ktorej chce vláda na miesto dosavádnych 94 mil. Kč sohnať 154 mil. Kč, tým ušetríme robotnícku triedu zvýšenia ceny umelých tukov. Konečne nebude treba zvyšovať ani daň z cukru, ktorá by mala skôr či neskôr tiež v zápätí zdraženie tohoto veľmi dôležitého predmetu verejnej spotreby.

Úhrnom: podľa nášho návrhu bol by schodok štátneho rozpočtu 1.155 mil. Kč hradený a rozpočet sám v rovnováhu uvedený z týchto príjmových zdrojov: Z prirážok na obranu štátu u zbytkových statkárov a kolonistov 683 mil. Kč (Posl. Rybárik: V Maďarsku zdaňujú tiež najprv víťazov, ktorí sa zaslúžili o štát?) My nie sme v Maďarsku, my sme v Československu! Z dane z piva 80 mil. Kč, z dane z liehu 30 mil. Kč, z dane z minerálnych vôd, limonád a gumy 62 mil. Kč, z dane z minerálnych olejov 50 mil. Kč, zo stavebného regresu 20 mil. Kč. Z daňových prirážok podnikov na výrobu predmetov vojenskej výzbroje, továrieň na strelivo a plynové masky, armádnych dodavateľov, továrenských skladíšť a filiálok, verejných notárov, veľkotrafikantov tabáku 230 mil. Kč, dohromady 1.155 mil. Kč.

Konečne nemôžem nechať bezo slova ani postup vlády stran toho, ako zdaňuje verejných zamestnancov a penzistov poplatkom na obranu štátu. To, čo na jednej strane dáva verejným zamestnancom ako zvýšenie platu, uberá dvojnásobne na strane druhej pod titulom poplatku na obranu štátu.

Tento nespravedlivý postup je ešte okatejší u penzistov. Na tejto veľa vytrpevšej triede, ktorá až do nastúpenia zákona o zrovnoprávnení penzistov bola citeľne skrátená vo svojich penzijných pôžitkoch, spáchala vláda okrem nespravedlivosti spojenej s týmto zdanením ešte jednu, akýkoľvek podklad postrádajúcu a nespravedlivú krivdu, opravdovú deminutio capitis, tým, že zároveň so zvyšovaním platov verejných zamestnancov nezvyšuje ich penzie úmerne, ale len čiastočne. Tento postup vlády voči penzistom a verejným zamestnancom je iba zaslepovaním zraku.

Pokladá-li vláda za potrebné, aby sohnané boly ťažké miliardy na strelivo, výzbroj a opevnenia, tu nech sa zároven postará o chlieb penzistov, prepustených verejných úradníkov a penzistov z milosti. Nech už vláda raz uslyší 19 rokov trvajúce hlasité, zúfalé výkriky z hrdiel bez akejkoľvek penzie prepustených bývalých verejných zamestnancov po kúsku vezdajšieho chleba.

Vládny návrh neprijímam a ako ja sám, tak i všetci členovia nášho klubu budú hlasovať iba za protinávrh, ktorý som podal ja. (Potlesk poslanců maďarských spojených stran.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání těchto odstavců, jakož i pořadu této schůze.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní den posl. Axmannovi, Jäcklovi, dr Jillymu, F. Nitschovi, dr Patejdlovi, dr Zippeliusovi.

Omluva.

Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu uznal předseda dodatečnou omluvu posl. dr Lukáče na den 13. prosince t. r.

Změna v klubu.

Klub poslanců čsl. živn.-obchodnické strany středostavovské oznámil přípisem ze dne 14. prosince t. r., že klub ve schůzi dne 6. prosince 1937 zvolil předsedou klubu posl. Pekárka za odstupujícího předsedu posl. Mlčocha a pokladníkem posl. Olivu.

Změny ve výborech.

Do výboru ústavně-právního vyslal: klub poslanců "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. dr Eichholze a Birkeho za posl. dr Neuwirtha a dr Zippeliuse; klub poslanců "Deutsche christlich-soziale Volkspartei" posl. dr. Luschku za posl. dr Mayr-Hartinga.

Do výboru rozpočtového vyslal: klub poslanců čsl. strany lidové posl Hintermüllera za posl. dr Nováka; klub poslanců "Bund der Landwirte" posl. Kunze za posl. Viereckla.

Do výboru soc.-politického vyslal klub poslanců "Bund der Landwirte" posl. Kunze za posl. Viereckla.

Ze senátu došlo.

Předseda senátu NSRČ sdělil přípisy ze dne 13. prosince 1937, že senát projednal v 92. a 93. schůzi dne 6. a 13. prosince 1937 a schválil:

dodatkovou dohodu k obchodní úmluvě mezi republikou Československou a Francií ze dne 2. července 1928 a k dodatkové dohodě k této obchodní úmluvě ze dne 12. května 1933, podepsanou v Praze dne 2. března 1937 a uvedenou v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 9. dubna 1937, č. 54 Sb. z. a n. (tisk 480-IV sen. 1937);

prozatímní obchodní dohodu mezi republikou Československou a Jihoafrickou Unií, sjednanou výměnou not v Kapském Městě dne 27. ledna 1937 a uvedenou v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 12. února 1937, č. 20 Sb. z. a n. (tisk 481-IV sen. 1937).

Předseda sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve středu dne 15. prosince t. r. o 1. hodině odpol. s

pořadem:

Nevyřízené odstavce pořadu 125. schůze.

Schůze skončena v 8 hod. 29 min. večer.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP