Úterý 15. prosince 1936

Iný príklad: Musíme si uvedomiť, že na pohraničných staniciach nemôžeme exponovať činiteľov, ktorí si telefonujú do súsedného Maďarska každému strýčkovi a každému švagrovi. Je nemysliteľné, aby na exponovaných miestach boli úradníci, ktorých deti sú úradníkmi alebo dokonca vojakmi v maďarskej armáde. Je potrebné, aby po tejto stránke nastala očista v spoľahlivosti našich niektorých úradníckych miest, aby ten starý, už vžitý protičeskoslovenský duch z niektorých staníc zmizol. Iste vám ani nebude sa chceť veriť, že existoval istý pán prednosta, ktorý naučil psa: "Chyť ho, veď je to len Čech!" Ten pán je dnes už na penzii. Je to známé na celém Podtatransku - "Chyť ho, veď je to len Čech." - Po tejto stránke je potrebné, aby dneskajší režím očistil slovenské významné stanice od podobných živlov, ktorí neslúžia ku konsolidácii pomerov. Máme zjav, že prednosta stanice sa vyhovára, že nedostal príkaz, aby ozdobil stanicu, keď precestováva do Rumunska hlava nášho štátu; je to dôkaz jeho naprostej neloyálnosti a neúcty k našej demokracii a k nášmu štátu. A ten pán má byť ešte po zdravotnej dovolenej povýšený a len potom penzionovaný. Tohoto pána učili legionári v Mikuláši, aby slúžil československému štátu. Nedovoláme sa nápravy, keď prosíme cestou súkromou, cestou neverejnou. Sme povinní tento prípad drasticky na parlamentnej pôde priklincovať.

Po stránke investíc ďakujem ústrednej železničnej správe, že tak intenzívnym programom prací obohacuje železničnú sieť na Slovensku. Je iste historickou zásluhou pána sekčného šéfa inž. Koněrzu, že si vybudoval pomník vďačnosti v srdciach celého Slovenska za svoj veľkorysý investičný plán, za svoju energičnosť pri presadzovaní jednotlivých úsekov práce. Vidíme, že touto prácou získava sa dôvera ľudu. Tam, kde je chlieb, je spokojnosť, je oddanosť, je loyálnosť k demokratickému nášmu štátu. Prosím preto, aby všetky projekty boly urýchleným tempom dokončené, aby z jednej práce nastúpil náš ľud do druhej, aby sa zbytočne nepredlžovala doba nášho hospodárskeho stagnovania, aby nové železnice znamenaly pripojenie, sblíženie východu so západom, so srdcom nášho štátu. Máme radosť, že správa železničná investovala doteraz 1 miliardu do železníc slovenských, ďakujeme veľkorysému programu do budúcnosti, že nová miliarda v krátkom čase bude znova investovaná do železničného nášho problému. K dráham, ktoré tak významne obohatily naše kraje, Červená Skala - Margecany, dnes zahájená Banská Bystrica - Diviaky - Horná Štubňa, Zbehy - Nitra, Púchov - Lideč, musí v najkratšom čase pristúpiť i vybudovanie východoslovenskej dráhy Vranov - Prešov a spojky od košicko-bohumínskej dráhy do Popradu z Dobšiné, ako aj spojky z Tisovca cez Muráň do Popradu.

Je potrebné, aby sme tiež riešili problém poštátnenia niektorých dosiaľ súkromých tratí slovenských. Úprava staníc nech je urobená zavčas po stránke technickej, aby realizovanie projektov nebolo zbytočne predlžované. Musím žalovať na zjav, ktorý vzbudil veľmi značné pohoršenie. Je to sliačska stanica a jej rozšírenie. Najprv sa vybuduje celá stanica a potom dojdú dodatočne opravené projekty, aby sa stanica rozšírila o nových 20 m. Týmto prifľakovaním si nezíska patričný pán referent naprosto žiadneho rešpektu.

Ďakujeme správe železníc, že s tak úmorným a s tak iniciatívnym programom nám chce vybudovať mnohé významné stanice, ako je Bratislava, Žilina atď. Prosíme, aby úprava staníc a zastávok bola robená k účelnému hodnoteniu práce slovenskej. Mnohé zastávky za starého režimu MÁV boly budované pre grófov a magnátov, a slovenský ľud musel dobehúvať i niekoľko desiatok km, aby sa dostal na dráhu. Jestliže dnes slovenský ľud volá po úprave tej alebo onej zastávky, po upravení vhodnom a hospodárnom, prosíme, aby ministerstvo kladne tieto veci posúdilo. Musím sa dovolať, že márne prosíme o realizovanie zastávky a úpravy Vlachovej neďaleko Dobšinej na trati Dobšiná - Rožňava.

Výkon pre úpravu týchto zastávok a staníc samozrejme že ide k zodpovednosti traťmajstrov. Preto prosíme, aby traťmajstrovskému dorastu bola venovaná odpovedná pečlivosť, aby sme mali dostatočný káder nielen čakateľov, ale tiež i hotových výkonných traťmajstrov. A tu je treba, aby zodpovedné úseky boly skutočne traťmajstrami i obsadené. Mám príklad: úsek traťmajstrovský Banská Bystrica - Sliač. Tento úsek je obsadený po dlhé roky iba úpravčím trati a tento úpravčí trati je celkom 38 rokov u železnice a nemôže sa dopracovať toho, aby bol menovaný traťmajstrom; už za tento výkon, za túto odpovednosť, za túto spoľahlivosť a beztrestnosť v službe železničnej by mohol byť tento mimoriadny prípad kladne riešený.

Je potrebné, aby všetky ďalšie projekty, ako sú mosty, prejazdy a podjazdy, boly zavcas technicky pripravené. Dnes, keď sú na Slovensku veľké mrazy, odpusťte, to sa tej stavbe nepomôže a ľud tomu nevie rozumeť, že za leta dobrej pohody tieto stavby nemohly byť zahájené.

Veľmi sa čudujeme, že z úsporných dôvodov zmizly z rámca štátneho rozpočtu náklady spojené s dekoratívnym upravením našich staníc, že sú zrušované t. zv. úsekové zahradníctvá, ktoré pomáhaly aspoň ku krásnej estetickej výzdobe našich staníc. Je to vec, ktorá pôsobila veľmi ľahodne najmä pre oči cudzincov, keď videli, ako sú jednotlivé zastávky krásne upravené.

Prosíme, aby železničná správa všestranne propagovala sblíženie na poli československom. Slovensko musí byť bližšie Čechám a Čechy musia byť bližšie železnicou Slovensku. Jestli je Praha srdcom republiky, sú Tatry perlou Slovenska. (Výborně!) Čím výhodnejšie, čím účelnejšie a častejšie budú t. zv. výletné vlaky, i vtedy, keď snáď nedospeje železničná kalkulácia k veľkým ziskom, je pre nás zisk mravný, propagačný a štátne-politický najväčšou hodnotou, ktorá sa číslicami ani korunami vyjadriť nedá. Musíme skrátiť vzdialenosť Slovenska ku Prahe, lebo stále je bližšia metropol dunajská, Budapešť, mnohým z pohraničia skutočne a, bohužiaľ, i duševne. Rodinné sväzky s veľkou metropolou Budapešťou sú tak živé, že nedajú sa tak ľahko prerušiť. Preto musíme umožniť, aby najmä lekársku pomoc nevyhľadávaly mnohé rodiny v Budapešti, ale aby maly možnosť u našich najlepších chirurgov a lekárov hľadať ochranu svojho zdravia. A preto prosím, aby najmä propagačný odbor železničných riaditeľstiev veľmi blahovoľne posudzoval iniciatívu jednotlivých našich úradníkov, aby pomáhal k náležitej programovej práci po stránke zájazdov ako na Slovensko, tak i zo Slovenska do Čiech.

A teraz prichádzam ku kapitole o hospodárskom, národohospodárskom význame železníc a najmä o poskytovaní sľav tarifných pre naše podniky slovenské. Tvar republiky nám priamo prikazuje a nás núti, aby čím skôr veľká reforma tarifov železničných bola vypracovaná, aby sme sblížili dovoz výrobkov tak tiež i dovoz surovin slovenských do Čiech a z Čiech na Slovensko v miere najväčšej. A tu je potrebné zvlášť objasniť otázku, o ktorej už parlament častejšie hovoril, tak zvanú pasivitu štátnych podnikov na Slovensku. Nedávno bola rozvírená otázka Podbrezovej, Tisovca, Hronca, Štiavnice, Kremnice. Nemôžeme existenciu týchto podnikov posudzovať len podľa výnosnosti, na tieto podniky rovnako platí ona životná skusenosť a pravda: jestliže sú dráhy pasívne, maly by byť tiež i ony zastavené? To je nemožnosť a neuskutočniteľný problém a preto, poneváč štátu ničoho nevynášajú, nemôžu byť ani iné podniky štátne, ako sú tieto štátne bane, železiarne a huti atď., zastavené generelne.

Študoval som túto otázku veľmi podrobne. Po stránke národohospodárskej by to bola ohromná nerozvážnosť, keby sme škrtli existenciu týchto 7 štátnych podnikov na Slovensku, ktorá je dnes dobre vyvážená prosperitou štátnych podnikov v Čechách a v zemi Moravskosliezskej a zabezpečuje vo svojom provoze nevšednú hodnotu štátnych podnikov sociálnej i mravnej štátnej politiky.

Je treba skúmať, že deficit štátnych železiareň v Podbrezovej nie je spôsobený úmyselne alebo zlomyselne, tých 16.5 mil. Kč znamená preca zisk pre štát. Mám tu jasne vykalkulované, koľko tento pasívny podnik odovzdal štátnej dráhe a koľko odovzdal finančnému rezortu v daniach atď. Z minulého roku štátne železiarne v Podbrezovej a v Tisovci odviedly na dovoznom na 10 mil. Kč (plus) železničnému podniku; odovzdaly 5.5 mil. Kč na daniach, to je dohromady 15.5 mil. Kč priamo pre štátnu pokladňu iného odboru. To znamená, že je nemysliteľné len škrtom pera pripraviť tieto podniky k zániku. Dnes sú tieto podniky zmodernizované. Štátna správa hľadá rozšírenie pracovnej možnosti a pracovného plánu, je to veľmi účelný plán. Musím poukázať na prosperitu Podbrezovej práve s tohoto hľadiska, že je to dobre investovaný kapitál do budúcna a že mnohá pasivita je spôsobená niečim iným. Štátny podnik vyrába, ale odpusťte, nesmie predávať, pretože je viazaný ústrednou predajňou týchto podnikov a komisionármi, ktorí sú nadiktovaní bohužiaľ nie z našich vlasteneckých kruhov. V interpelácii pána kol. Šaláta slávna snemovňa si môže prečítať jednotlivé mená, komu všemu odovzdáva štátna železiareň a smaltovňa svoje výrobky. A títo páni komisionári ku škode podniku vykazujú ohromne veľké t. zv. výmety, aby poškodili prosperitu a výnosnosť podniku. Osloboďme štátnu výrobu od špekulácie, ktorá tam nepatrí, a zabezpečíme rentabilitu!

Jestliže chceme skúmať, ako dnes podnik podbrezovský vyzerá, musíme priznať, že vedľa jemnej a hrubej válcovne a jemnej a hrubej rúrovne: je tam vybudovaná veľmi významná dielňa na výrobu železného nábytku, okrem solivaru je tam oddelenie obrábacie zo strategicky významného dôvodu. A proti tomuto nikto neprotestoval, že toto dôležité oddelenie pre obranu štátu je tam vybudované. Ako poslanec stredného Slovenska mal som možnosť všetky tieto veci v národohospodárskej župe stredoslovenskej, aj v národohospodárskom ústredí prejednávať a videli sme, ako bolo účelné a potrebné, aby i do rámca dnes prechodne pasívneho podniku bola zapojená i rafineria zemných olejov v Dubovej. Odborníci posudzujú túto vec veľmi optimisticky a v budúcich rokoch táto rafineria donesie štátnej pokladni priemerného čistého zisku ročného 9 mil. Kč. Tým sa srazí zdánlive dnes boľastný tento deficit a stane sa podnik podbrezovský hospodársky nesmierne rentabilným a zdrave prosperujúcim.

Je treba, aby sme si otázku tarifov práve na štátnych podnikoch objasnili. Mám zistené, že štátna železničná správa častokráť blahovoľnejšie posudzuje úpravy tarifné súkromným firmám, ako tomuto štátnemu podniku. Je potrebné, aby sa každému dostalo rovnakého práva, a je-li tento podnik štátny mimoriadnej štátnej dôležitosti, nech je tiež rovnako takto posudzovaný, aby bol účastný dobrodenia poskytovania sľavy. Uvedomme si, že tento podnik nemá koksárne, ktorú majú Vítkovické železiarne, že nemá v blízkosti železnú rudu. Mal bližšie rudu, keď patril do oblasti bývalého štátu. Bol tam Ózd a iné kraje, ktoré sú dnes v súsednom štáte maďarskom a ktoré boly bližšie k tomuto významnému podniku.

Prosím, aby železničná správa v harmonickom súlade prispievala k udržovaniu a prosperite tohoto významného podniku. Súčasne apelujem na správu železníc, aby všeobecné oživenie hospodárske, ktoré sme si tak ťažko vybojovali na strednom Slovensku, nám udržala práve poskytovaním prechodných, ale zabezpečených výhod tarifných.

Voláme-li po motorizácii našich železníc - je to veľmi účelné - vybavme naše krátke trati pohodlnými motorovými vozidlami. Prosil bych, aby páni, ktorí ešte nemali tu česť cestovať t. zv. zrychleným motorovým vlakom z Nových Zámkov do Banskej Bystrice, skusili túto cestu, aby sa rozlámali tak poriadne, ako sa rozlamujeme my každý týždeň aspoň dvakráť. Potom nám na Slovensku, ktoré má veľmi dlhé úseky s motorovými vozidly, poskytne železničná správa pohodlné vozy, účelne upravené na tento svoj zodpovedný úkol.

Na počiatku svojej reči som poznamenal, že vďačíme veľkej armáde železničiarov za hladký a bezpečný provoz železníc. Vidíme v armáde železničiarov skutočne armádu pohotových obráncov najvyšších hodnôt národohospodárskych i politických a štátnych. Táto armáda zasluhuje najvyššej pozornosti, uznania a existenčného vyrovnania. Všetka iniciatíva, ktorá vychádza zdola, nech je podchytená k rozumnému a účelnému upotrebeniu. Častokráť, znova opakujem, v nižších zamestnancoch býva zdravý ostrovtip, zdánlive složité veci vidia jasnejšie a vidia tiež riešenie účelnejšie. (Místopředseda Langr zvoní.) Aby sme výnos železníc náležite podchytili, aby sme na koniec boj proti automobilizmu na silniciach prekonali, doporučujeme, aby železničná správa primerane snížila všetky tarify osobné v užšom obvode na mieru najmenšiu. Uvidíme, ako to železniciam dobre prospeje.

A znova sa vraciam k tomu, aby weekendové výhody platily i pre sobotu. Nech si politická správa, ktorá protestovala proti tomu, že je zavaľovaná intervenciami, úradný deň položí na sobotu. Železnica bude mať z toho prospech. Každá koruna je železničnej správe dobrá a s korunou malého človeka rastie národný kapitál a prosperita i našich železníc. Preto prosím, aby železničná správa venovala i tomuto podnetu svoju pozornosť a v železničnej rade realizovala mnohé zdravé podnety, ktoré majú cieľ povzniesť prosperitu železníc.

Pretože osnova zákona po mnohých stránkach zlepšuje existenciu podniku aj personálu železničného, budeme za tento zákon hlasovať, súc presvedčení, že železničná správa, ministerstvo železníc prinesie časom nové hodnotné návrhy k personálnemu zlepšeniu všetkého zamestnanectva. (Potlesk.)

Místopředseda Langr (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. Knöchel. Dávám mu slovo.

Posl. Knöchel (německy): Slavná sněmovno!

Než zaujmu stanovisko k železničnímu zákonu, musím uvésti drobnou věc. Ve středu, dne 9. prosince t. r. mluvil pan ministr Zajiček v klubu Přítomnost v Praze a mezi jiným řekl (čte):

"O spojení se sudetskoněmeckou stranou nemůže býti řeči. Nemůže však býti lhostejným, když tak silná strana se zažene do oposice. Jednotná fronta má rozřešiti státně-politický úkol a to, získati tu velkou masu sudetskoněmecké strany pro státní myšlenku. Bohužel se to nepodařilo. My však na tom vinu neneseme." Vyzýváme pana ministra Zajička s tohoto místa, aby tato tvrzení přede vší veřejností odvolal. Neodvolá-li je, cítíme se oprávněni, považovati je za vědomě ničemnou pomluvu členů a voličů sudetskoněmecké strany.

Pánové, k novému železničnímu zákonu samotnému bych chtěl poznamenati, že by se asi sotva někdo nalezl, kdo by nevítal tuto novou osnovu, poněvadž jest způsobilá v určitém směru učiniti přítrž neutěšenému stavu. Nový zákon má dosud platné právní normy z různých zákonů a nařízení, které pocházejí částečně ještě z dávného dětství železnic, sjednotiti, shrnouti a přizpůsobiti novému stavu železnic. Potřeba takového zákona je ovšem jasná. Taktéž i důležitost jeho, nejen pro stát, nýbrž pro veškeré hospodářství státu. Tím spíše bylo by si bývalo přáti, kdyby dříve byl mohl býti přesněji přezkoumán a projednán. Především se musí vytknouti, že se tak velkému hospodářskému činiteli neposkytla dostatečná možnost zaujmouti k tomuto novému, velkému a důležitému zákonu příslušné stanovisko. Zde jest vada, kterou lze zjistiti při všech zákonech, jež se nově vydávají. Někde v nějaké kanceláři nebo nějaká státní komise vypracuje a předloží návrh zákona, o němž se často po léta pracuje. Pak se nanejvýše pozve několik činitelů, jež nelze obejíti, aby při trapně omezené lhůtě k němu zaujali stanovisko, načež se prožene, jak známo, výbory a v slavné sněmovně samé dostane poslední svěcení. Obyvatelstvo, hospodářství atd. mají vzíti nový zákon na vědomí, tak jak se podařil nebo nepodařil; a když se shledá vadným, může se ještě příjemnou cestou vládního nařízení zákon naposled uhladiti.

Jedna z hlavních vad železničního zákona tkví zajisté v tom, že spatřil světlo světa v lůně ministerstva železnic, a nebyl vypracován v rámci toho ministerstva, jež připravuje československé zákonodárství, totiž tak zvaného ministerstva dopravy, jež se dnes již stalo jakousi pohádkou. Při tomto zjištění narážíme již na hlavní vadu tohoto zákona; neboť ač železnice představují jen část, i když důležitou, uvnitř velké oblasti dopravy, neděje se její zákonná úprava uvnitř této oblasti, nýbrž nezávisle na ní bez zřetele na jiné dopravní způsoby, dopravní prostředky a podobně. Tím dospívá železnictví samo k bezpříkladnému zvláštnímu postavení ve státě, které s přirozeným vývojem dopravnictví často nebude v souladu.

Dne 24. října 1933 se jednalo ve zvláštní schůzi dopravního výboru ústředny obchodních komor o tomto návrhu zákona, a zástupce ministerstva železnic prohlásil na námitky této výborové schůze, že nový zákon bude mostem k připravovanému ministerstvu dopravy. Ale podle způsobu nového zákona lze se obávati, že právě s ním ministerstvo dopravy jako plán bylo pohřbeno navždy. Ministerstvo železnic jako nejvyšší správní úřad železnic dostává tímto zákonem tak neslýchané, přednostní a absolutní postavení ve státě, že již sotva bude moci býti zvýšeno. Podle tohoto nového zákona představuje absolutní samosprávný úřad, který nezná již žádné instance nad sebou, a v tom vidíme velké nebezpečí pro přirozený vývoj veškerého dopravnictví, protože tímto zákonem může býti sice brzděn, ale sotva podporován. Pravomoc ministerstva železnic jako nejvyššího správního úřadu jde podle tohoto zákona příliš daleko a při zdravé úpravě by bylo nemožné, aby železniční správa byla v různých případech soudcem a stranou v jedné osobě, a že se zde sotva mohou očekávati nestranná rozhodnutí, bude jistě každému jasné.

Nedotknutelnost železničních úřadů jest také patrná z toho, že postup stolic řádných soudů jest téměř úplně vyloučen, a libovolně sestavené komise, okresní úřady nebo úřady železniční správy samy rozhodují téměř ve všech případech samy bez přibrání zúčastněných činitelů.

V novém železničním zákoně na př. se stále opakuje: "Nedocílí-li se dohody, rozhoduje železniční správa." Zde se musíme tázati: "Kde jsou řádné soudy jako přirození a potřební ochránci nároků a práv státních občanů?"

Když na jedné straně znamená zákon určitý pokrok, jenž se jistě nemůže popírati, tak přece na druhé straně představuje určitý krok zpět, poněvadž upevňuje postavení železnic způsobem tak dalekosáhlým, že to musí vésti k umělému ustrnutí poměrů ve veřejném dopravnictví.

Nový zákon není proto řešením velké otázky dopravy, nýbrž pokouší se spíše ještě dále zesíliti vynikající postavení železnic a železničních úřadů a zároveň je zvěčniti. Ačkoliv na př. nemůže nikdo rozhodnouti, zda v dopravnictví bude patřiti budoucnost železnici či silnici, může se prozatím však v každém případě zjistiti, že silnice a silniční dopravní prostředky rok od roku získávají na významu, jest v železničním zákoně samém učiněno předem rozhodnutí, jímž se železnicím vynucuje zákonnou cestou skoro nedotknutelné zvláštní postavení ve státě.

Mohl to býti vynikající čin, kdyby se bylo pokusilo vytrhnouti dopravní otázku jako celek z neobyčejně byrokratického ustrnutí a zkornatění a postaviti zase do středu živého vývoje, a odtud ji říditi podle nových hledisek a uvnitř otázky veškeré dopravy. Místo toho zákonodárci utvořili steré možnosti, aby se brzdil vývoj ve všeobecném dopravnictví a v oboru železnic samých se dospělo ještě k silnějšímu byrokratismu. Činitel hospodárnosti železnic byl při tom zřejmě příliš málo povšimnut, ale zato překypuje zákon ustanoveními, které mají učiniti postavení železničních úřadů nedotknutelným.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP