Úterý 18. února 1936

Místopředseda Košek (zvoní): Dále je přihlášen pan posl. Šalát. Dávám mu slovo.

Posl. Šalát: Slávna snemovňa! Máme zaujať stanovisko k štátnemu záverečnému účtu za r. 1934. Sme toho názoru, že či by sme ho schválili, alebo či by sme ho hodne skritizovali, aj tak nič na veci sa nezmení. Záverečný účet aj tak bude slávnou koalíciou prijatý. Preto len niektoré svoje kritické poznámky chcem pripojiť.

O záverečnom účte hlavne platí to, čo latinák vraví: Facta non facta fieri non possunt, čo sa raz stalo, nestavším nemôže sa stať. Ale preca len, keď preberieme štátny záverečný účet a mnohé jeho položky, musí nám napadnúť to, že prečo mnohé príjmové a výdavkové položky zo štátneho rozpočtu na r. 1934 neboly dodržané, prečo sa javia diferencie tak pri výdavkoch, ako aj pri príjmoch? Je pravda, uznáme, že ani rozpočtový výbor, ani pán minister finanncií, ani celý jeho rezort, ani úsporná komisia nemôžu ustáliť jednotlivé výdavkové alebo príjmové položky tak, aby to na vlas klapovalo, aby to harmonizovalo. Ony vždy boly a budú nejaké tie diferencie. Ale musí nám to byť nápadné, keď pri niektorých položkách javia sa rozdiely až stotisícové, až milionové. Tam musíme sa pozastaviť a takéto nezdravé zjavy musíme skritizovať.

Je pravda, že najvyšší účetný kontrolný úrad pri každej takejto väčšej položke, kde sa väčšia odchýlka priaznivá alebo nepriaznivá javí, pridal svoju vysvetlivku, svoju omluvu. Takýchto poznámok čiže omlúv v štátnom záverečnom účte je 794. Podľa týchto vysvetlivôk, keď si ich človek preštuduje, najlepšie je možno badať, že pri mnohých položkách Slovensko zrovna bolo ukrivdené, pri mnohých položkách na úkor Slovenska sa šetrilo, alebo v prospech historických zemí sa priveľa vydalo.

Každoročne sa v snemovni hovorí a po vládnych novinách sa s vysoka píše nám, koľko milionov v tom a v tom rozpočtovom roku štát dá na Slovensko. A vždy nám vyčítajú vládni novinári a vládni rečníci nám povedajú do očí: Prečo šomrete, prečo kritizujete, prečo nie ste spokojní, hľa, toľko milionov dávame vám do rozpočtu. (Posl. Slušný: A že doplácajú na nás!) Ba dokonca sa hovorí: Hľa, veď my doplácame, historické zeme doplácajú na Slovensko. A vo skutočnosti, čo je vlastne pravdou? Pravdou je to, čo už tu náš úradujúci podpredseda dr. Tiso bol kategoricky prehlásil, že veľký rozdiel je v tom, čo sa dáva do rozpočtu na papieri a čo sa efektívne vo skutočnosti vynaloží na to Slovensko.

Na odôvodnenie tohto svojho tvrdenia uvediem niekoľko dôkazov práve z tých poznámok a vysvetlivôk najvyššieho účtovného a kontrolného úradu.

Vysvetlivka č. 374 omlúva, že ministerstvo vnútra pri investíciách prekročilo rozpočtovú položku o 2,690.704 Kč 75 hal. hlavne tým, že v zemiach historických sa priveľa investovalo do úradných budov. Pritom v druhom odstavci tejto vysvetlivky sa hovorí medzi iným aj toto: Čiastočných úspor bolo dosiahnuté nezahájením prípravných prác pre novostavbu budovy krajinského úradu v Bratislave, neskončením kolaudačného riadenia policajného riaditeľstva v Košiciach, nezahájením stavieb nových policajných komisárstiev na Slovensku a četníckych kasárieň na Slovensku.

A čo hovorí vysvetlivka č. 375? Vysvetľuje, prečo ministerstvo spravedlivosti pri investíciách vydalo o 4,400.538,10 Kč menej, než bolo v štátnom rozpočte preliminované. Hovorí sa tam medzi iným: nebola zahájená novostavba okresného súdu v Čadce, nebolo započaté s rekonštrukciou hlavného vodovodu a s prestavbou pavilonu č. 6 v Komenského ústave v Košiciach a s prestavbou budovy bývalej meštianskej školy na väznicu okresného súdu v Pezinku, oneskorene boly zahájené hlavné stavebné práce na novostavbe krajinského súdu a väznice v Bratislave.

Takto sa tedy vydáva na to Slovensko. Šetrí sa, dá sa to síce do rozpočtu, ale nespraví sa to.

Vysvetlivka č. 376 objasňuje, prečo sa usporilo 6,253.599,85 Kč. (Výkřiky posl. Vallo.) Ja som sa nemiešal do reči vášho kolegu, myslím, že podľa parlamentárneho zvyku aj ja si zaslúžim toľko pozornosti, aby ste mi nekričali do mojej reči. - Medzi iným sa v rečenej vysvetlivke tvrdí: boly odložené prípravné práce na novostavby budov pre štátne reformné reálne gymnázium v Lučenci, štátneho reálneho gymnázia v Ružomberku, v Mukačeve a Užhorode, neprikročilo sa k stavebnej akcii priemyselnej školy v Košiciach, štátneho ref. reálneho gymnázia v Turč. Sv. Martine, obecných a meštianskych škôl na Slovensku.

Vysvetlivka č. 456 vysvetľuje, prečo sa na štátnu nemocnicu v Košiciach vydalo o 114.694 Kč 95 hal. menej, než bolo v štátnom rozpočte preliminované. Hovorí sa doslovne: Neboly obsadené niektoré systemizované služebné miesta, neboly vyplácané honoráre a smluvné platy duchovným v preliminovanej výške atď.

Podobne aj vysvetlivka č. 457 hovorí o úsporách na vecných výdavkoch v štátnej nemocnici v Košiciach a činí to 801.368,75 Kč. Tiež i v štátnej nemocnici v Bratislave sa r. 1934 vydalo o 1,143.353,45 Kč menej, než bolo v štátnom rozpočte na r. 1934 preliminované.

Takto by sme mohli s položky na položku, s vysvetlivky na vysvetlivku, jedno za druhým práve na základe údajov najvyššieho kontrolného a účtovného úradu dokazovať, že veru velikánsky rozdiel je medzi tým, čo sa do rozpočtu na papieri pre Slovensko dáva a čo sa efektívne, vo skutočnosti dá, alebo usporí na jeho úkor.

Po takomto len letmom prezretí si štátneho záverečného účtu nie je nám divu, veľavážená snemovňa, že pán bývalý predseda vlády, keď bol tu kedysi povedal, že historické zeme doplácajú na Slovensko, a naši rečníci žiadali od neho vtedy, aby to dozázal, že po takomto len letmom prezretí si štátneho záverečného účtu zaiste pánu býv. min. predsedovi odišla navždy chuť okazovať, že sa na Slovensko dopláca na úkor historických zemí. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Bolo by mu zo suchých čísiel dokázané, že práve nie historické zeme doplácajú na Slovensko, ale že Slovensko dopláca na prílišné fedrovanie záujmov historických zemí. (Výborne!) Ináč k vôli objektívnej pravde bolo by veľmi žiaducné, aby slovenskí národohospodári a naši bystrí slovenskí novinári práve na základe jednotlivých štátnych záverečných účtov a na základe vysvetlivôk, ktoré tam vsadil najvyšší účtovný kontrolný úrad, - čo je neodškriepiteľný dôkaz, - zistili a slovenskej verejnosti dokázali, ako sa dopláca na Slovensko, o koľko milionov a stámilionov bolo Slovensko v každom roku ukrátené, ako sa usporilo na úkor Slovenska. (Výborne!)

Po konštatovaní týchto neodškriepiteľných dát tisne sa nám otázka, kto je vlastne zodpovedný za to, že r. 1934 a ovšem aj pred tým sa na úkor Slovenska sporilo, alebo že Slovensku neboly poukázané a na Slovensko neboly efektívne vydané tie miliony, ktoré sa do štátneho rozpočtu v tom ktorom roku daly? Odpoveď je veľmi jasná. Zodpovednosť nesie za to t. zv. rudozelená koalícia. Táto terajšia koalícia s malou zmeničkou je len pokračovaním onej rudozelenej koalície, ktorá si r. 1929 po voľbách bola pyšne prisvojila epiteton ornans, že je vládou "hospodárskej koncentrácie". S tým sa asi malo naznačiť, že sú v tejto koalícii také kapacity finančné a takí odborníci, ktorí tento štát privedú k veľkému rozkvetu finančnému a k blahobytu.

Ale, slávna snemovňa, trpká skúsenosť nám dokázala, že táto agrárno-socialistická koalícia je vlastne veľmi slabým šafárom, lebo dokázalo sa a každoročne sa dokazuje, že nevie ani zachovať každoročný štátne-rozpočtový program, vždy ho prekročuje a nevie sa zadržať istých rámcov, ktorých by štátny rozpočet vyžadoval.

Túto neschopnosť slávnej koalície bičoval dňa 25. júna 1935 jeden vládny poslanec veľmi výmluvne, a to p. posl. Macek, keď vo svojej reči o prehlásení min. predsedy konštatoval toto: Citujem zo stenografického záznamu posl. snemovne (čte): "Na r. 1930 sme vyrovnali rozpočet tak, že sme mali prebytok okrúhle 53 mil. Kč, ale v účtovnej uzávierke za tento rok sme sa shľadali so schodkom necelej polmiliardy. Rozpočet na nasledujúci rok 1931 sme vyrovnali tak, že vykázal prebytku vyše 5 mil. Kč. A hľa, závierka účtov za ten rok skončila deficitom 1.257 mil. Kč. Vyrovnali sme však rozpočet na r. 1932 zasa a dosiahli sme v ňom prebytku takmer 5 mil. Kč; ale rok ten skončil deficitom 1.748 mil. Kč. Na r. 1933 sme sa opät rozhodli pre vyrovnaný rozpočet a dosiahli sme prebytku 1,632.000 Kč; lenže rok tento skončil so schodkom 1.680 mil. Kč. Na r. 1934 sme zasa vyrovnali rozpočet s prebytkom 1,174.000 Kč a skončíme so schodkom, ktorý sa vraj odhaduje najmenej na 800 mil. Kč."

Vo svojej predpovedi sa tento vzácny pán, ináč vládny poslanec, veľmi nemýlil, lebo pokladničný schodok činí 705,382.019·55 Kč, lenže celkový schodok spolu so schodkom mimorozpočtového hospodárenia činí 1,030.900 tisíc Kč za rok 1934. (Tak jest! - Výkřiky.) Pánu kol. posl. Mackovi sma povďační, že práve on ako vládny poslanec poukázal takto na neschopnosť vládneho súručenstva a vládnej koalície. Keby to učinil opozičný poslanec a najmä slovenský ľudový poslanec, povedalo by sa: Vy štvete proti republike a dodávate agitačný materiál proti republike našim zahraničným nepriateľom. A my tvrdíme: Veď najväčším dodavateľom agitačného materiálu našim zahraničným nepriateľom je vlastne slávna koalícia tým, že hospodári v štáte tak rečeno od buka do buka. (Výborně! - Potlesk.) Následok takéhoto šafárenia býva, že treba každoročne vymyslieť tucet nových daní, a staré dane nie snižovať, ale ešte zvyšovať, snižujú sa platy a penzie štátnych zamestnancov, z čoho povstáva všeobecná roztrpčenosť medzi štátnymi zamestnancami a vôbec medzi všetkými daňovníkmi.

Bola by to nemilá štatistika, ktorá by sa mohla sostaviť zo všetkých daní, ktoré terajšia koalícia, vlastne pokračovanie tej starej koalície od r. 1929, vymyslela len preto, aby si svoje schodky, tak. zvané diery rozpočtové, daniami zapchávala.

A nepríjemným epilogom, t. zv. korunou na tejto štatistike nových daní, boly by tiež štátne pôžičky, o ktorých sa hovorilo, že sa z nich bude to a to robiť, a vlastne štátne pôžičky sa použily len na to, aby rozpočtové diery sa zapchávaly.

Pán kol. Macek vo svojej už spomenutej reči sa bol spýtal: aký to má smysel medzi rozumnými ľuďmi? Projektovať si, že vyberieme na daniach takú a takú sumu a potom s hrôzou spozorovať, že to nie je možné, poneváč siahnuť nahému do vačku netrafí ani berný exekútor.

Áno, býva to už stereotypnou výhovorkou vládnych rečníkov a najmä rozpočtových referentov, že keď to neklape, povedia: My sme mysleli, my sme dúfali, že toľko a toľko stámilionov sa soženie na daniach, ale ono to nešlo, preto musíme to vraj prijať, musíme sa s tým uspokojiť. A o tom sa opatrne mlčí, koľko daní sa odpísalo, alebo odpúšťalo rôznym protekčným boháčom, koľkí sa jednoducho vyšmykli zpod daňovej povinnosti tým, že marjírovali, že sú na mizine, že zahlásili konkurs a skryli svoje peniaze pod cudzím menom, alebo odviezli ich do zahraničia, alebo aspoň pokúsili sa vyviezť kapitály. (Výkřiky.) Chudobnejšiemu občanovi siaha exekútor vskutku až do vačku, kým bohatší, vlivnejší, protežovaný občan hrá si na schovávanku pred platebnými povinnosťami voči štátu. Pýtam sa, či nie je to vládnou koalíciou podporovaná hra na schovávanku pred platebnými povinnosťami voči štátu, keď práve táto koalícia v sociálne-politickom výbore už dávno bola hovorila o tom: Soženieme toľko a toľko milionov do štátnej kasy tým, že vynesieme zákon o stavebnom regrese. No, prosím, koľko rokov sa už o stavebnom regrese hovorilo a písalo! Ale prečo ho slávna koalícia nevyniesla dosiaľ? Preto, lebo tento zákon by v prvom rade siahol na tých všelijakých poprevratových zbohatlíkov, na vládnych vlivných pracovníkov, ktorí si so štátnou podporou postavili t. zv. psie búdy, čiže elegantné vily, z ktorých niektoré majú aj polmilionovú, aj milionovú cenu. U týchto by exekútor veru nemusel hľadať ten vaček, veľmi ľahko by trafil do toho vačku zbohatlíka poprevratového.

V súvise s touto protežovanou schovávankou pred platebnými povinnosťami voči štátu treba nám čo najrozhodnejšie odsúdiť systém, ktorý sa udomácňuje u niektorých finančných orgánov, ktorý sa hlavne javí v tom, že keď za niektorého poplatníka daňového intervenuje vládny poslanec, vládny sekretár, vôbec pracovník vládnej strany, vtedy to ide, vtedy mu odpustia, snížia dane, ale keď je to opozičný volič a trebárs prípadne ide za neho intervenovať opozičný poslanec alebo sekretár, neodpustí sa mu nič, niet milosti a pardonu u finančných orgánov. My tvrdíme: Spravedlivé by bolo, ak má prosebník pravdu, ak si včas zadal apeláciu a v tej žiadosti udáva vážne dôvody rodinné, sociálne alebo hmotné, ak vskutku tá jeho žiadosť je uváženia hodná, nech sa mu vyhovie bez ohľadu na to, či vládny alebo opozičný pracovník za neho intervenuje a či vôbec kto za neho intervenuje.

Straníckym nadŕžaním a favorizovaním u finančných orgánov narobilo sa už štátu veľa škôd, a to nielen hmotných, ale aj morálnych. Z niektorých prípadov straníckeho nadŕžania u finančných orgánov - javiaceho sa hlavne v tom, že stúpencom vládnych strán odpisujú sa dane alebo sa poskytujú úlevy na daniach - vyvinulo sa akési presvedčenie u voličov vládnych strán, že oni dane platiť nemusia, že im budú odpúšťané, slevené. Nuž, prosím, slávna snemovňa, kde by zašiel štát, keby nielen u vládnych voličov, ale u všetkých voličov sa toto presvedčenie udomácnilo a každý by si povedal: Mne štát musí odpustiť dane, ja dane platiť nebudem! Práve s tým sa veľa škodí štátu, keď vládni rečníci, či poslanci, či sekretári, nerozvažitým spôsobom niečo takého sľubujú svojim voličom, čo je štátu škodlivé. A pýtam sa: Ako sa vôbec takéto ľahkomyseľné zvyky môžu udomácniť? Len tak, že u niektorých finančných orgánov až prespríliš sa išlo po ruke pracovníkom vládnych strán, a preto si mohli a môžu dovoľovať takéto nerozvažité sľuby a takéto nerozvažité reči.

V našom ľude sa zakoreňuje isté presvedčenie, že keď súsed vidí, že jeho súsedovi na základe intervencie vládnej strany niečo odpustili z daní, alebo že niečo dostane od štátu, nejakú výhodu, hovorí: Aj mne musia odpustiť, aj mne musia dať. Pýtam sa: Či to štátna kasa udrží, keď sa zovšeobecní toto presvedčenie u ľudu, že každý len čaká od toho štátu niečo? A štátu vlastne nik dobrovoľne nič dať nechce. (Výkřiky.)

Pán posl. Macek vo svojej už zmienenej reči medzi iným povedal i toto (čte): "Nie je možno vyrovnávať rozpočet spôsobom, ktorý je sociálne neudržateľný, maľovať si dane, ktoré nemôžeme vybrať, a kopiť nové dane, keď staré dane sa ukážu nedobytnými. To je nemožná politika", povedá on. - Súhlasíme s touto kritikou. Je však veľmi divné, že práve páni vládni poslanci vidia tie chyby, tú nemožnú politiku, že ju kritizujú a preca ju svojimi hlasmi a svojím súhlasom ustavične podporujú, dvíhajú ruky hore na všetko. (Potlesk slovenských ľudových poslanců. - Výkřiky posl. Vallo.) My sa neženieme do ministerských kresiel, pán kolega, to si vyhoďte z hlavy!

Na Slovensku mnohí pre premrštene vyrúbené dane zrovna vyšli navnivoč. Takrečeno zbytočne sa zadávajú každoročne dôchodkové priznania, lebo berné správy robia si pri vyrubovaní to, čo sa im chce, a vyrubujú na základe udaní, domnienok a všelikého našepkávania. Občan, keď neapeluje, zamešká apelačnú lehotu, je vydaný napospas pánom finančným úradníkom a tí ho potom takrečeno oderú a existenčne zničia. Je síce pravda, že niektorí páni od finančných orgánov majú akúsi teoriu o tom, že vraj daňový základ sa nemôže stratiť, ani zmenšiť, čo by vraj neviem koľko roľníkov vyšlo navnivoč, čo by ich koľko bolo spredaní a čo by koľko živnostníkov vrátilo svoje živnostenské listy, lebo vraj hovorí istý pán finančný pracovník na kraji zvolenskom, pôda nemôže zmiznúť, a keď niektorí živnostníci vrátia živnostenské listy nazad, budú iní, ktorí budú živnosť prevádzať, ktorí budú obchodovať. My sa pýtame: Čo je to za cynizmus, hyenizmus od takého finančného úradníka, ktorý nehľadí na to, aby si toho daňovníka trošku udržal pri živote, aby i pre budúce roky mohol platiť dane?

Na Slovensku daňový základ, počet dobrých daňových poplatníkov sa už veľmi snížil, stenčil. Dokazujú to shasnuté komíny, dokazujú to naši zbiedačení živnostníci a mnohí roľníci, ktorých darmo budú exekvovať, že neplatili dane, lebo nevládzu. Neviem, či ten pán finančný radca zo Zvolena ich bude odvádzať, či ten roľník, či on bude obrábať pole spredaných roľníkov?

Z celého Slovenska sa stále ozývajú hlasy, aby bol znova zavedený bývalý spôsob vyrubovania daní a aby prestaly tie rôzne prechmaty, ktoré sa páchajú terajšími finančnými orgánmi. Pomerov neznalí ľudia prídu jednoducho a vyrubujú dane, kdežto predtým boly na to obecné, alebo obvodné komisie, ktoré dobre poznaly pomery jednotlivých poplatníkov, roľníkov, živnostníkov alebo akýchkoľvek poplatníkov, a tieto si dobre uvážily, či toho poplatníka majú navnivoč doniesť alebo či ho majú udržať pri živote. (Výborne! - Potlesk slovenských ľudových poslanců.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP