Středa 6. listopadu 1935

Místopředseda Mlčoch (zvoní): Uděluji slovo dalšímu přihlášenému řečníkovi, p. posl. Hrušovskému.

Posl. Hrušovský: Slávna snemovňa! Pán posl. Hampl, hovoriac dnes menom koalovaných strán k expozé pána ministra zahraničných vecí, prejavil mienku väčšiny obyvateľstva, keď vo svojej reči úplne a s uznaním prijal a schválil expozé pána ministra zahraničných vecí. K slovu som sa prihlásil len z toho dôvodu, aby som reagoval na niektoré výroky opozičných rečníkov zo Slovenska, ktoré odznely v tejto debate.

V prvom rade chcem sa dotknúť reči pána posl. dr Szüllö. Pán posl. dr Szüllö práve tak ako p. posl. Sidor odmieta našu zahraničnú politiku. (Posl. dr Markovič: To je jednotná fronta?). Tak sa zdá.

Je vskutku až dojemné, akú starostlivosť prejavujú oba títo rečníci o bezpečnosť nášho štátu. Chcú ju oba inakšie a lepšie chrániť, než to robí naša vláda.

Pán posl. dr Szüllö vytýka, že sa opierame o spojencov a o paktá, ktoré vraj vždy sú namierené proti súsedom. Nič neuspokojuje p. dr Szüllö tá tak markantne rýsovaná línia našej zahraničnej politiky, ktorá trvá už od vzniku tohoto štátu, že nemáme žiadnych agresívnych snáh na vonok. Zdá sa, ako by sa ozývalo v ňom nedobré svedomie niektorých z našich súsedov, túžiacich zväčšiť svoju državu územnú na úkor nášho štátu.

Pán posl. dr Szüllö radí našej vláde, že radšej nech sa usiluje dohodnúť sa s našimi súsedmi. Myslím, že i p. dr Szüllö musí uznať, že vláda naša usiluje sa o dobrý súsedský pomer so všetkými súsedmi a sama niekol,kokráť dala iniciatívu k jednaniu v tomto smere. Ale pán dr Szüllö v tomto smere isteže ničoho neurobil, ani jeho strana. Túto múdru radu teda naša zahraničná politika nepotrebuje od p. dr Szüllö. Jestli však pán dr Szüllö rozumie takejto dohode tak, ako jej snáď rozumejú niektorí naši súsedia, že sa totiž máme dohodnúť za cenu takú, že by sme im odstúpili územné časti nášho štátu-tak takáto rada nie je radou, ale zradou, ktorej sa nedopustí ani jeden slušný československý občan, a tým menej jeho vláda.

Pán posl. dr Szüllö haní Spoločnosť národov a tvrdí, že táto inštitúcia bola utvorená len preto, aby nikdy nemohlo byť války proti víťazom. Tento výrok je tendenciózny a my ho rozhodne odmietame. Spoločnosť národov je preto tu, aby vôbec odstránila války, války všetky a teda tiež války proti víťazom, už či sa tento mierumilovný cieľ p. dr Szüllöovi i jeho strane a tiež tým, o ktorých sa pán dr Szüllö opiera a v ktorých dúfa, l,úbi alebo nie. Pochopujeme, že táto možnosť ho zarmucuje, ale pochybujeme, že by voličia jeho boli mu povďační za takéto ponímanie o cene válok.

Pochopujeme, že p. dr Szüllö prejavil starostlivosť o osudy Itálie a nechcel zostať za svojimi spolukmenovcami v Ženeve. Mýli sa však veľmi, jestli sa domnieva, že takýmto spôsobom nás predstaví svetu ako neprajníkov Itálie. Pán minister zahraničia v svojom expozé veľmi výstižne a pravdive osvetlil naše stanovisko k Itálii a náš priateľský pomer k nej. Prejav p. dr Szüllö - dúfam - nebude v stave v žiadnom smere kaliť vodu na tomto úseku našej zahraničnej politiky.

Kvitujeme s povďačnosťou negatívne vyslovený názor p. dr Szüllö, ktorý dospieva k tomu presvedčeniu, že sa musíme postarať o zosilnenie našej brannej moci. Dúfame, že strana p. psl. dr Szüllö bude nás v tejto veci podporovať a že bude s logickým dôsledkom hlasovať za náš rozpočet, nakol,ko sa týka našej národnej obrany.

Pán posl. Sidor vyslovuje podobne nedôveru našej zahraničnej politike. Jeho reč oberala sa v podstate dvoma vecmi: naším pomerom k sovietskemu Rusku a naším pomerom k Poľsku. Ako prívesok k svojej reči zmienil sa i niekoľko slovami o našom pomere k Vatikánu.

Chcem tu učiniť v prvom rade niekoľko poznámok k jeho prejavu o sovietskom Rusku. Pán posl. Sidor nechvaľným spôsobom sa odvoláva na mrtvých, odvoláva sa na iatý telegrafický sprejav generála Štefánika z r. 1919 o nebezpečí boľševizmu. Nič mu nevadí pri tom, že od tých čias uplynulo už bezmála 16 rokov, nič mu nevadí vývoj vecí u nás a tam, naprosto zmenená situácia svetová. Predstavuje nám generála Štefánika z r. 1919, z doby, keď Slovensko bolo pred útokom maďarských boľševikov, a tvrdí, že gen. Štefánik by dnes, za úplne zmenenej situácie, tvrdošijne stál na svojom prejave z r. 1919.

Pán posl. Sidor sa neprávom dovoláva gen. Štefánika. Mal som tu česť práve v onej kritickej dobe u príležitosti mierovej konferencie v Paríži osobne počuť mienku gen. Štefánika, počul ju i dr Osuský, i Fedor Houdek, nemýlim-li sa, i dr Markovič a iní. Gen. Štefánik videl vtedy v boľševizme, a hlavne v bolševizme maďarskom, nielen nebezpečie sociálne, ale v prvom rade nebezpečie politické a ohroženie našej národnej slobody. Som o tom presvedčený, keď už sa tu odvoláva na mrtvých, že by gen. Štefánik teraz za zmenených politických okolností mal ten samý spoločný názor na osudy nášho štátu, aký mal za bojov o slobodu spolu s Masarykom a Benešom (Výborně!), názor spoločný našich osloboditeľov. A musím povedať, že by bolo hanobením svetlej pamiatky gen. Štefánika, keby sme ho chceli predstavovať ako osobnosť tvrdošijne lpiacu na niečom, čo sa vývojom udalostí zmenilo. Radi by sme videli, a bolo by to najlepšie uctenie pamiatky gen. Štefánika, keby pán Sidor trval na nemeniteľných názoroch gen. Štefánika o československej jednote (Potlesk.) ako jedinej záruke šťastnej budúcnosti Slovenska a Slovákov.

Pán posl. Sidor vo svojej reči oháňal sa aj iným mrtvým, už dávno zosnulým buditeľom slovenským, Ľudovítom Štúrom. Neviem, či pán Sidor čítal všetky spissy Štúrove; keby bol ich čítal, by zaiste sa presvedčil o veľkej láske Štúrovej k Rusku a k národu ruskému. Táto naša tradičná sympatia k Rusku a Rusom tak u Čechov, ako i u Slovákov sama o sebe by postačila k tomu, aby vyvrátila všetky výroky pána Sidora o údajnej antipatii väčšiny obyvateľstva tohoto štátu k sovietskému Rusku. (Posl. Sidor: Prečítajte si Štúrov názor o komunizme!) To je svetový názor, ale tu ide o Rusko. Vy ste v svojej reči zatracovali politiku spojenectva s Ruskom.

Štúra a ani nikoho z nás pred časmi nelákal carizmus ruský, ale všetci sme boli naplnení sympatiami a láskou k najväčšiemu národu slovanskému, k národu ruskému. V tejto našej sympatii nemôže nám prekážať žiadny režím, ktorý si zaviedol pre svoju vnútornú správu ruský ľud. My vidíme v tomto ľude svojich bratov a sme šťastní, že tento ľud i pri systéme, ktorý nepovažujem za vhodný pre nás, zveľaďuje sa, mohutní a stáva sa z neho národ kultúrne i hospodársky zdatný a vyspelý. (Potlesk.)

Pán Sidor protestuje proti tomu, že sa nám vnucuje spojenectvo československo-sovietske ako niečo trvalého alebo niečo večného. Tu pán Sidor nesprávne vykladá expozé pána ministra zahraničia. Pán minister dr Beneš nič takéhoto netvrdil. My však dúfame, že spojenectvo naše s Ruskom bude trvalé, keď sympatie obapolné neschladnú, sympatie, ktoré vedú k vzájomnému odpúšťaniu si a k hlbšiemu a tesnejšiemu soznámeniu sa. (Výborně!) A konečne či chceme alebo nechceme, uznať musíme a s nami uznáva to celý svet, že Rusko vzdor svojmu bolestnému prerodu vykonalo mnohé obdivuhodné a dobré veci temer v každom odvetví verejného a ľudského života.

Prečo však bolí pána Sidora naše spojenectvo so sovietskym Ruskom? Odpoveď na túto otázku dáva nám pán Sidor sám v pasuse svojej reči o Poľsku. On tvrdí toto (čte): "Hlboké zazlenie vedeniu našej zahraničnej politiky vyslovujem za to zameškanie, ktoré vo veľkej miere prispelo k utvoreniu takého neudržiteľného pomeru, aký je dnes medzi naším štátom a Poľskom". Pán posl. Sidor, ako vlastenec poľonofilského smeru, svaľuje vinu pre nedorozumenie a nedobrý pomer medzi nami a Poľskom na náš štát a na jeho vládu. (Výkřiky posl. Mikuláše.) My vieme, akú váhu môže mať takéto upodozrievanie, keby sa totižto zakladalo na pravde. Pán posl. Sidor sháňa horkoťažko k tomu doklady, aby vinu uvalil na náš štát. Chvalabohu všetky tieto jeho argumenty spočívajú na nesprávnostiach. Tvrdí, že my sme zavinili, že Poľsko v r. 1920 nestalo sa členom Malej dohody a že tak sme si ho odcudzili. Pravdou je, že Malá dohoda utvorila sa až r. 1921 a preto nemohlo byť ani reči o nejakom pristúpení Poľska k Malej dohode.

Pán posl. Sidor však pokračuje v tomto tvrdení a hovorí, že i neskoršie sme prekážali vstupu Poľska do Malej dohody. Toto je nepravda. Poľsko, ktoré odmietlo rat fikovať trianonskú mierovú smluvu a tak odmietlo uznať hranice Slovenska s Maď,arskom, do Malej dohody nebolo by vstúpilo už z toho dôvodu, lebo práve cieľom Malej dohody bolo chrániť hranice s Maďarskom. Sympatie poľsko-maďa,ské už vtedy sa ukázaly. A preca vedenie našej zahraničnej politiky stále a stále sa zsilovalo o sblíženie s Poľskom. Bol som svedkom pri jednaniach u Spoločnosti národov v Ženeve, keď Poliaci k poradám Malej dohody boly vždy prizvaní, keď spolupracovali spolu s nami, s Rumunskom a s Jugosláviou, ovšem pod menom bloku "Poľsko a Malá dohoda". Už vtedy sme mali dojem, že Poľsko nechce klesnúť zo svojej vytúženej pozície - usilovalo sa za uznanie za veľmoc - v prostý štát malodohodový.

Takto sa majú veci a ľutujem, že rečník slovenskej ľudovej strany dovolil si predniesť takéto upodozrievanie ubližujúce našemu štátu a tak i Slovensku. My chceme mať zaiste priateľské styky s Poľskom, ale tvrdiť, že slovenský poľonofilizmus, tak ako ho predstavuje pán Sidor, je súčiastkou slovenskej národnej duše, to je nehoráznosťou. Chceme veriť, že nie všetci členovia slovenskej ľudovej strany sú takéhoto názoru, a keď by i boli, previnili by sa iste i oproti svojmu vlastnému presvedčeniu, i proti svojmu vlastnému voličstvu, ktoré ostatne netvorí majoritu voličstva slovenského. (Posl. Sidor: Za koho hovoríte, pán kolega, za seba alebo za voličstvo?) Oprávnenejšie isteže za svoje voličstvo. Ja aspoň hovorím to, čo tomu voličstvu prospeje, ale vy hovoríte to, čo mu je na skazu.

Pán posl. Sidor sa dopustil v ssvojej reči vyroku, ktorý musí každý poriadny Slovák zatratiť, keď povedal, že má dojem, že z formálneho sblíženia poľsko-maďarského nám Slovákom a ani Čechom nemôže vzniknúť žiadna škoda. (Výkřiky: Naivnost!) Ako by pán posl. Sidor nevedel, čo znamená poľskomaďarské sblíženie a spojenectvo v situácii, keď Poľsko neuznalo naše hranice. Správne zmienil sa pán posl. Sidor, že ho to bolí, že sme museli prepustiť niekoľko obcí v Spiši a na Orave Poľsku, a zmienil sa, že ako to ťažko jeho strana nesie. Čo by bolo s osudom Slovenska, keby sa bolo stalo priateľstvo a sblíženie poľsko-maďarské skutkom, ktoré sa opiera o myšlienku revízie! Neznamenalo by to nič iné než roztrhanie Slovenska a myslím, že to úmyslom a cieľom slovenskej ľudovej strany na žiaden pád nemôže byť. Nebezpečný je takýto prejav, akého sa tu dopustil pán posl. Sidor. (Výborne!)

My sme - hovorím tu len za svoju osobu - toho názoru, že by iste v dnešnej dobe len prospelo, jestlí by sa všetky československé strany sjednotily na jednej politickej línii; zprávy o tom, pravda, v novinách už kolúvaly. Ale bolo by velice dobré a potrebné prerevidovať práve zahraničnú politiku slovenskej ľudovej strany, aby sa nevyskytly také činy alebo také prejavy, ktoré by mohly byť namierené proti štátu a štátu a Slovensku škodlivé. (Potlesk.)

Místopředseda Mlčoch (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Sdělení předsednictva.

Dovolenou

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu udělil předseda na dnešní den posl. inž. Karmasinovi.

Změny v klubech.

Posl. dr Dufek oznámil zároveň s klubem poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu, že stal se členem tohoto klubu.

Posl. Borkaňuk oznámil společně s klubem poslanců komunistické strany Československa, že se stal členem tohoto klubu.

Posl. Hirte oznámil zároveň s klubem poslanců,Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei", že stal se členem tohoto klubu.

Změna ve výboru.

Klub poslanců strany "Bund der Landwirte" vyslal do výboru rozpočtového posl. Viereckla za posl. Kunze.

Došly dotazy

posl. Polívku:

ministru vnútra vo veci A. Príhodu, cestárskeho robotníka z Prešova (č. D 23-IV),

ministru soc. pečlivosti vo veci důchodu predkov Marie Aštariovej (č. D 24-IV),

ministru ver. prác vo služobnej veci Ant. Richtra zo štátneho solivaru v Prešove (č. D 25-IV),

ministru školstva a nár. osvety vo veci zriadenia strednej školy v Bardejove (č. D 26

Rozdané tisky

mezi schůzí:

Zprávy tisky 94 až 99.

Návrh tisk 104 - přikázán výboru iniciativnímu.

Místopředseda Mlčoch sdělil, že se předednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 7. listopadu t. r. o půl druhé hod. odpol. s

pořadem:

1 až 5. Nevyřízené odstavce 2 až 6 této schůze.

Schůze skončena ve 4 hod. 55 min. odpol.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP