Pondělí 6. února 1933

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo pan posl. Fedor.

Posl. Fedor: Slávna snemovňa! Už toľko rozprávajú o rozluštení hospodárskej krízy tak u nás, jako aj v cudzine, že je to už komické. Všetky úradné a poloúradné časopisy plné sú ochoty a dávajú direktivy, jako by bolo treba, čo treba v prvom rade rozluštiť. Dosiaľ ale všetko zostalo na papieri.

My sme ale presvedčení, že kým vláda a vládu podporujúce strany len na papieri dokazujú dobrú vôľu, ale v skutočnosti vzdor veľkej biede a hladu aj ďalej nové daňové ťarchy odhlasujú, platy a penzie redukujú, výživné pomery a možnosť zárobku obťažia, kým so zastavením práce v továrňach a dielňach, taktiež s obkľúčením hraníc čínskym múrom priemysel a obchod zničia a prepustením tisícov zo služby počet nezamestnaných zväčšujú, dotiaľ zo strašnej hospodárskej krízy nevyviazneme.

Zlé hospodárske pomery sú všade, ale nikde nie tak strašné a bolestné ako na Slovensku! Podkarpatskú Rus už tu nepripomínam, tá už zomiera od hladu. A to preto je tak, lebo s obyvateľmi Slovenska, so Slovákmi tak, ako aj s inými národnosťmi nespravodlivo zachádzajú, deň na deň sú odstrkaní. Slovensko v hospodárskom ohľade je celkom zanedbané. Tu sa nič neinvestuje zo štátnych peňazí, vzdor tomu, že aj náš ťažký groš do posledného haliera ide do štátnej pokladne. A pri tom všetkom dostanú sa nám iba omrvinky. Naše církevné školy zbúrajú, cesty sú nezriadené, vody neregulované, roľníci a remeselníci štátnú podporu ani v pôžičke nedostanú, aby svoje hospodárstvo poťažne živnostníctvo zaistili. Tak zvané zbytkové majetky podelili medzi sebou noví zemäni. Úrady si takí ľudia prisvojili, ktorí naše pomery a bolesti nepoznajú. Zle je to zaradené, že Slovensko zastupujú a spravujú takí politikovia, ktorí ešte na Slovensku neboli, o slovenskej duše nemajú pochopu, slovenskú mentalitu nepoznajú, ktorí viac rozumia rakúskemu byrokratizmu, ako slovenskej administratíve, a preto nesvedomite spravujú naše politické a hospodárske záležitosti, ktorých zlý výsledok ukazuje sa na celej čiare. Ovšem takí ľudia nikdy nerozriešia slovenský problém a dnešné ťažké pomery, ponevač z nepoznania istých vecí sú predpojatí. V demokratickom štáte, akým údanlivo by mala byť i naša republika, každého občana rovnako majú byť zabezpečené práva a možnosť živobytia. Lenže z nášho rozpočtu dá sa ustáliť, že u nás nerovno merajú občanom a zemiam. Kým v historických zemiach všetko dobre s dvoma rukami sa rozhadzuje, Slovensko sa musí uspokojiť s omrvinkami.

Odvolávam sa na významnú osobu, na osobu posl. dr Kramářa, ktorý uprímne povedal, že so Slovenskom sa nezachádzalo tak, ako bolo treba, nestalo sa v jeho záujme to, čo sa malo stať, a jeho obyvateľstvo ťažké krivdy snáša. Tieto stálé krivdy zapríčinily dnešnú ťažkú hospodársku krízu na poli hospodárskom, priemyselnom a obchodnom. A keď by sa dalo tu v niečom pomôcť, to by mohlo byť len snížením daní, zastavením exekúcií, poskytnutím ľavného úveru, snížením cien hospodárskych a priemyselných článkov. A čo sa robí? Zvýšenie daní, dvacaťnásobných poplatkov, zdraženie najpotrebnejších potravných a iných článkov, vymeriavanie pokút a lietacie komisie.

Na príklad donesiem, že mesto Levoča ako sídelné mesto pozbavené bolo župného sídla, finančného riaditeľstva a viac vážnych a vedúcích úradov, odobrali mu všetky pramene dôchodku. Levoču s tým tešili, že dostane inú náhradu. Už prišla i náhrada. Zadelili ju do všeobecnej domovej dane činžovnej tak, že nazpät rátajúc od 1. januára 1931 musí platiť horibilné obnosy za svoje vlastné byty. Boly podané apelácie. Pán minister prisľúbil deputácii, že bude mať ohľad na ťažké pomery a úpravu dá podriadeným úradom, aby apelácie boly svedomite vybavené. Daňový úradník sp.-novoveskej expozitúry, doista čakajúc na súrný postup, vo svojej horlivosti veľmi nesvedomite vybavil do 700 až 800 podaných apelácií. A síce apelantov dal k sebe citovať a tým ich postrašil, že keď nestiahnu zpät apelácie, daň bude ešte väčšia, lebo že v demokratickej republike daň nikdy nemôže byť menšia, ale len väčšia.

Bieda na celej čiare. Štát nič nemôže dať. Ešte aj kultúrné subvencie sú zastavené. Do tretej skupiny patriaci penzisti, ktorí čakali ten čas, ktorý dľa zákonitého nariadenia teraz dochádzal, aby ich penzia bola zvýšená, tejto penzie vyplatenie predbežne na dva roky bolo oddialené slovom štát nemôže dať, lebo štátna kasa je prázdna.

Po prevrate najbohatší, najlepšie situovaný štát - snáď okrem Francúzska bolo - Československo. Slovensko oplývalo so všetkými prírodnými pokladmi, ku tomu prišlo kolkovanie peňazí, ohromná dávka z majetku, umelé hnojivo, ktoré nikdy nikto nevidel, zatým pozemková reforma, dane a konečne miliardové pôžičky. A dnes štát nie je vstave platiť svojich úradníkov. Nútený je úradníctvu platy snížiť a penzistov hladu vyložiť, rodinné existencie zo služby prepustiť a všetkým dobročinným a kulturným ústavom podporu zastaviť. Kde sú tie miliardy, ktoré presahovaly Dáriusové poklady? Myslím, že na to by vedely najlepšie povedať fondy, pokladne politických vládnych strán a noví a rýchle zbohatení milionári.

Ako kuriozum len jeden pád pripomínam, ako sa stali milionármi niektorí pred tým celkom neznámí. Nemyslím tu na p. zahraničného ministra dr Beneša, on je výnimkou. Ale z pomedzi mnohých vyberiem Jozefa Holubeka, ktorý do Levoče prišiel ako jednoduchý, skromný župný úradník, on vydával cestovné pasy a prvý vydal svojej manželke rodenej Kállayovej. Je to sestra Jozefa Kállaya, bývalého ministra pre správu Slovenska, ktorá keď složila sľub vernosti Československej republike, ihneď odcestovala do Budapešti, aby ako tam účinkujúca bývalá maďarská učiteľka plat a štvrťročné bytné vopred od maďarského kráľ. berného úradu prevzala, čo jej aj vyplatené bolo. Tento Holubek rychle dostal sa do výšky milionárov. Stal sa podpredsedom pozemkového úradu. Ostatné už išlo, lebo je povedané, komu dá Pán Boh úrad, tomu dá aj peniaze. Dnes je Holubek viacnásobný milionár.

Na dnešné hospodárenie najlepšie poukazujú slová prezidenta Masaryka, ktoré dňa 27. októbra deputácii úradníctva bol povedal: "Sme finančne ohrožení, treba to rozriešiť. V minulosti staly sa veľké chyby, ktoré sa nesmú opakovať. Zmena dnešného systému je súrne potrebná, a tiež začať boj proti korupcii, tak úradníckej, ako politickej. Tieto dva druhy korupcie treba zničiť." Tak vyzerá naše hospodárenie.

Administratíva nie je iná. Celá administratíva je zlá, byrokratická a veľmi drahá. Sú prípady, že niekomu záležitosť 5 až 6kráť pošlú zpät pre doplnenie. A keď už je prosba doplnená, vtedy ju posielajú z jedného úradu do druhého a konečne po niekoľko mesiacoch zašlú žiadateľovi zpät s tým, že záležitosť nepatrí do ich kompetencie. Dnešná administrativná okresná správa okresných úradov nemôže stúpať ani po stopách starej administrácie. Je to pravda, že k starým okresným úradom prislúchaly len obce, dediny, preto bola verejná správa jednoduššia a priehľadnejšia. Teraz, keď bývalé mestá so sriadeným magistrátom pripojené boly ku okresným úradom, tým nielen zaťažily verejnú správu, ale túto aj pomútily a ju silne zdražily. To bola najväčšia chyba a najväčšia nerozmyslenosť. Možno, že ten systém v Čechách a na Morave sa dobre osvedčil, ale na Slovensku zapríčinil divý hon a nemožné anomálie.

Keď by ale len to bolo! Mnohokráť mestá utrpely milionové škody z príčiny nedostatku znalosti a rozumnosti okresných úradov. Akou smiešnou vecou je, že nad inteligentným obyvateľstvom mesta, ktoré pozostáva do 80, 90% z učených ľudí, a nad zastupiteľstvom, ktoré pozostáva z 36 členov, medzi ktorými je viac doktorov práv, advokátov, sudcov, profesorov, vyšších úradníkov, lekárov, inženierov, statkárov, významných remeselníkov, obchodníkov, a nad ích vážne pojednávanými vynesenými usneseniami rozhoduje asi 6-8členný okresný výbor, členovia ktorého sú v najväčšom počte jednoduchí ľudia, z ktorých nie jeden len ťažko vie čítať, písať. (Předsednictví se ujal předseda dr Staněk.) A títo jednoduchí, nevzdelaní, dedinskí ľudia majú právo zrušiť 36 členmi, v najväčšom počte inteligentami a vzdelanými občanmi vynesené usnesenia mestského zastupiteľstva. Tá múdrcká rada hatiť môže mesto v budovaní, v mesto povznášajúcej práci, v kultúrnych opatreniach, krátko vo všetkom, a od tejto múdrckej rady závisí, čo môže mesto za svoje groše sriadiť dľa svojho pochopenia a dľa svojej vôle.

K tomu rozčulujúcou okolnosťou je, že dokiaľ predtým mestá snášaly len svoje obecné dane, príspevky, v terajšom čase mestá mimo svojich obecných daní sú prinútené znášať aj mimoriadne veľké príspevky okresné, a to na verejnú správu dedín, obcí pripadajúce, nakoľko z príspevkov okresu priemerne len malicherný obnos padne na dediny, najväčšia čiastka tlačí len obyvateľstvo mesta.

Ako som to už spomenul, mestá práve z príčiny zmeškanlivého vybavenia okresných úradov, zmeškanlivého, opozdeného, nedostatočného, neodborného, zmätočného vybavenia týchto úradov utrpia najväčšiu škodu. Na illustrovanie a dokázanie toho práve z levočského okresu pripomínam následujúci prípad, ktorý dokáže, že i levočský okresný úrad aké horibilné škody zapríčinil mestu práve z príčiny neodôvodneného opozdenia, zameškania, neodbornosti; a miesto toho, aby sa snažil okresný úrad svoje chyby čiastočne opraviť, svoju vinu sa snaží na iných prevaliť len z tej príčiny, aby sa oslobodil od úradnej povinnej zodpovednosti.

Tu bych predniesol žaloby mesta Levoče proti okr. úradu, napísal som niektoré prípady, ale poneváč je to trochu dlhé, chcem celú vec podať pánu ministrovi ako interpeláciu tým viac, lebo som už v tejto záležitosti s p. ministrom pojednával.

Úroveň mesta, poriadok ich rokovanie a vážnosť tých veľmi spustlo to, že k mestským záležitostiam bárskto môže sa ozývať, len práve mesto udržiavace, daň platiace občianstvo najmenej. Z politického ohľadu nie som protivníkom všeobecnej tajnej voľby, možno, že tento spôsob je najcieľupriemeranejší, ale k prehováraniu k mestským záležitostiam a hlasovaniu v mestských záležitostiach len tí by mali mať právo, ktorí k rozličným, mestom sriaďovaným a udržovaným ustanovizniam a všeobecne k verejným dávkam hoci aj len najmenším obnosom prispievajú. Ale dnešná sústava je úplne nemožná a konečný výsledok bude, že mestá nielen v hospodárskom, ale i v mravnom ohľade prv alebo nejskoršie úplne upadnú.

Aká anomalia je tá, že ten cudzí nábeženec z dedín, z príčiny nezamestnanosti do mesta valiaci sa na najnižšom stupni vzdelania stojací čeladníci, všetci cigáni z okolia, ktorí potom vypustošujú lesy a okrádajú mesto z každej strany, po 3- až 4mesačnom tuzdržaní dostávajú volebné právo a nakoľko práve títo sú vo väčšine oproti pod veľkými bremenami stonajúcim, daň platiacím občanom, taký zastupiteľský sbor vyjde, ktorý potom nemilosrdne a zbytočne zmarí skrz občanov bôľne vypotené haliere.

V rozpočtovom výbore som už v minulom roku vyzval na ten neudržateľný prípad pozornosť pána ministra vnútra, vtedy ešte pána ministra dra Slávika, ktorý uznal, že tieto ponižujúce a škodlivé zjavy sú; žialbohu, že pán minister len uznal, ale ani krokom nešiel ďalej a dosaváď ani do výhľadu nedával, že mesto ohľadom tohoto stesku oslobodzujú.

Hovoria, že to je demokrácia, že nemožno robiť rozdiel medzi človekom a človekom, že v jednom demokratickom štáte každý voľno môže svoje myšlienky uplatňovať, že nieto rozdielu medzi občanom a občanom, keď aj k akejkoľvek národnosti patrí. O tejto falošnej demokracii už celý svet si svoju mienku utvoril. Aká je to demokrácia, keď jedného duchovného na 2 týždne uzamčia a trestajú preto, lebo vo svojom kostole zamodlil tú litaniu od slova do slova, ktorú jeho nadriadená církevná vrchnosť vydávala, v ktorej aj to bolo, že Maria, patronka maďarská, oroduj za nás; preto ten duchovný 2 týždne odsedeť musel? Aká je to demokrácia, keď pre jednu jednoduchú pieseň "32-es baka vagyok én" celé húfy vlečú do žalára, a aká demokrácia alebo sloboda je tá, že pre najjednoduchejšie udanie, bezmenný list, naničhodné podozrenie nielen svojich vlastných - pravda v prvom rade občanov patriacich k menšine ale aj cudzozemských občanov - ihneď zatvoria, potom držia ich v dlhej vyšetrovacej väzbe, sem tam ich vlečú, a keď na javo vyjde, že uzamčeni sú úplne bez viny, čo zo 100 pádov 100krát sa opakuje, z demokratickej milosti ich na svobodu púšťajú? Ale za ich nevinné povláčenie a utrpenie nie je nikto zodpovedný; aká je to demokrácia, keď opozičné a menšinové noviny jedno za druhom zhabajú? Na pr. len z nenávisti oproti Maďarom mohol sa vykázať v poslednej dobe z Československa denník "Az Est", ačkoľvek tieto noviny nikdy neboly krajné a vždy vecne písaly tak ohľadom maďarských ako aj československých záležitostí, nepreháňaly nikdy a nedaly sa vytržiť, aby akejkoľvek národnosti ublížily, že silnú kritiku robily nad skutkami, od ktorejkoľvek strany tieto sa robily, a to je nielen najmenšie právo tlače, ale priamo jej povinnosťou.

S týmto vypovedaním pán minister Beneš aj pred Společnosťou národov sa chváliť môže, že aká demokracia zurí v jeho republikánskom štáte. "Az Est" úplne správne ustáľuje, že "to je brutálne urážanie tlačovej slobody, ktorá sa o Československu toľko prizvukuje. Toto opatrenie nedosvedčuje veľké uctenie práva slobody zo strany tohoto štátu, ktorý tak bije svoje prsia pred svetovým fórumom, že on je obhájca demokracie, sľobody a pokroku."

Odôvodnenie nariadenia, ktorým sa "Az Est" zakázal, som nečital, ale viac než pravdepodobné je, že preto bol vykázaný, lebo ohľadom revízie písal, alebo aj takto možno hovoriť, že nepísal o revízii, ako by sa to bolo p. ministru zahraničia Benešovi páčilo.

Otázka revízie u nás väčšie zdesenie a poprevrácenie učinila, než to potrebné bolo. Na to ale dôvodu nieto, lebo revíziu nemôžeme my vyriešiť, ale výlučne len tie veľmoci, ktoré nám t. zv. pokoj doniesly a ktoré zodpovedné sú za všetké následky s týmto súvisiacimi. Aj preto musia to veľmoci riešiť, lebo čsl. minister pán dr Beneš hovorí, že "revízia ohrožuje mier" - "teda keď treba, bude aj válka". Maďarský min. predseda zase hovorí: "Podmienkou mieru je revízia, revízia v priateľskej ceste musí nastať a bude pokoj, opravdivý pokoj." Jedon s válkou chce hájiť to, čo druhý smiernou cestou chce docieliť.

Pán minister zahraničia Beneš aj úradne uznal, že už aj niektoré veľmoci žiadajú revíziu, ale tak sa zdá, že už aj pozná ľud Slovenska, keď sa otvorene vyjadril, že upotrebovanie Wilsonovej samourčujúcej zásady, hlasovanie ľudu, je tiež nezodpovedným riešením. Ale či vie aj to, že na Slovensku kto a čo živí a umožňuje myšlienku revízie? Ja prezradím to: predovšetkým veľká bieda, približujúci sa hladomor, nezamestnanosť, takmer denné zdvihnutia sa daní, nemilosrdné a neľudské exekúcie, zvlášť ale lietacie komisie, nieináč 10.000ové prepustení a bez zárobku zostavší, vyhasené topierne, fabriky, rozbúrané priemyslové závody, zadusení a do úpadku hnatí obchodníci, hladujúci penzisti, do neba kričiace krivdy učinené na menšinách, vzbudenie národnostnej nenávisti, všeobecná nespokojnosť a zúfalosť. Je potrebné ešte viac ku podporovaniu revízie? Nech prestanú všetky tieto neudržateľné a rozhorčujúce skutky, nech urobí sa všetko, aby každý k chlebu a zárobku prišiel, aby hoci len čo skromno vyžiť mohol a možnosť mal aj k verejným dávkam prispievať, slovom, aby bola spokojnosť, a z toho najväčší užitok štát bude mať, lebo večnou pravdou je, že len ten štát môže byť silný, ktorý uspokojené občianstvo má. Občania štátu nežiadajú mnoho, len k svojej výžive a udržovaniu potrebný denný chlieb, a keď to zabezpečené bude, otázka revízie úplne zmizne.

Titulescu navrhoval, aby sa s Maďarmi ku zelenému stolu posadili, lebo triezva politika musí uznať to, že stredoeuropské štáty na seba sú odkázané. Nepriateľstvom len bieda sa stupňuje. Nech sa pripojí ku tomuto zelenému stolu aj p. minister Beneš a otázka revízie aj bez hrmenia sa vyrieší. Býv. pán minister dr Slávik už aj odporúčal, že potrebné je vybudovanie mostu medzi námi a medzi maďarskou krajinou, uskutočnenie toho že je úlohou tunajších Maďarov. Začínali aj budovaním tohoto mostu a kostra je hotová. Prvý Maďar, ktorý na povzbudzovanie p. ministra aj prišiel, bol Jozef Cselényi, výtečný herec maďarského Nár. divadla, aby svojim novozámkovým maďarským bratom na svojom kultúrnom večierku zaspieval jednu dve piesničky, vrchnosť to ale nepovolila, samo sebou sa rozumie, že policia v poslednom okamžiku upovedomila o tom kultúrny spolok len preto: nech sa zunuje a nech si robí zbytočné výdavky nenávidený Maďar. Aj to je demokracia.

S prednášaným som dokázal, že vo vláde nemôžeme dôverovať, v slovách ministrov veriť nemôžeme, podriadení ich úradníci - čest výnimkám - sú šovinistický byrokrati, ktorí viac na škodu než na užitok občanov sú, a preto tento rozpočet neprijmem. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP