Čtvrtek 22. prosince 1932

Předseda (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen. Rozprava je skončena.

Žádám o přečtení podaných návrhů.

Sněm. tajemník dr Říha (čte):

1. Návrh posl. Stenzla, Eckerta, Prause a druhů:

Podepsaní navrhují, aby se přes odst. 1 a 2 pořadu 235. schůze posl. sněmovny, tisk sněm. 2121 a 2125 nebo tisk senátu 952 a 957, přešlo k pořadu.

2. Pozměňovací návrh posl. K. Procházky a soudr.:

Zákon ze dne 21. prosince 1923, č. 268 Sb. z. a n., ve znění zák. ze dne 16. prosince 1926, č. 246 Sb. z. a n., a zák. č. 56 z r. 1932 o dani z obratu a dani přepychové, mění se takto:

§ 1 znějž:

"Dani z obratu nejsou podrobeny dodávky životních potřeb pracujících mas, jako potraviny, šatstvo, prádlo, obuv a pod., dodávky a výkony proletářských družstev, dodávky a výkony osob, jejichž roční příjem nepřesahuje 24.000 Kč, jakož i pořádaná představení a zábavy proletářských organisací."

Předseda (zvoní): Dávám slovo k doslovu p. zpravodaji posl. Bergmannovi.

Zpravodaj posl. Bergmann: Slavná sněmovno! Pokud se páni debatéři zabývali vládní osnovou, usnesením senátu, vytýkali, že zhoršujeme dosavadní stav daně obratové a přepychové a že tímto způsobem přesunujeme nová břemena na bedra zejména nejširších vrstev.

Jsme si vědomi, že to není zrovna nejšťastnější osnova, ale, bohužel, železná nutnost nám velí, abychom tímto způsobem vyrovnali státní rozpočet a opatřili potřebné příjmy. (Výkřiky poslanců komunistických a poslanců německé strany národní.)

Není tím řečeno, že vždycky a v každém případě musí býti tímto zhoršením dotčen sociálně nejslabší. My také známe život a známe také praksi. Pokud se tu rozčilovali páni ze živnostenské strany, domnívám se, že dělají oposici jenom z okna (Odpor posl. Stenzla a Prause.) - myslím z živnostenské strany československé - poněvadž, když v dubnu bylo o tomto předmětě jednáno, nebyli ve sněmovně přítomni a ztratili proto všichni slovo. Dnes bojují stejným způsobem. Pan kol. Jiráček zde neměl ani polovinu svého klubu. Je viděti, že o to velký zájem ani sami poslanci této strany nemají. (Posl. Jiráček: To je slabý argument!) To je dosti silný argument, a jestliže pánové ze živnostenské strany nám vytýkají, že daňová soustava a daňové zatížení jsou nespravedlivé, že jednostranně přejí zámožným a bohatým jedincům, nemohu si pomoci a musím pánům říci, že oni tento stav sami způsobili, poněvadž při daňové reformě měli příležitost postarati se o způsob spravedlivější. (Výkřiky posl. Jiráčka.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Bergmann (pokračuje): Jestliže tito pánové, jsouce tehdy ve vládě... (Posl. Jiráček: To nemá s daňovou reformou co dělati!) Vy jste nám tu, pane kolego, vytýkal daňovou praksi a systém, sneste teď odpověď, která vás pálí.

Jestliže tedy tito pánové, jsouce od r. 1926 do r. 1929 ve vládě a davše r. 1927 souhlas k daňové reformě, nevšímali si snad, že se snížila v této reformě zvláštní daň výdělková pro akciové společnosti, že se připustil t. zv. holdingový systém, že se připustilo, aby se mohla daň odpočítati od daňového základu, že se připustily východiskové bilance, že se právě těmto silným daly takové výhody, které representují na zvláštní dani výdělkové maličkost přes 200 mil. Kč v neprospěch státní pokladny - pak ať nám nikdo nechodí se stížnostmi, že daňový systém nepostihuje bohatší. Ale jak logicky pánové myslí! V daňové reformě jsou trestní ustanovení, která jsou, bohužel, tak slabá, že není finanční správě dána možnost, aby státní správa mohla skutečné daňové defraudanty postihnouti. (Výkřiky komunistických poslanců: Vždyť také nechcete!) Vždyť víte, pane kolego, že osnova ta byla již rozdána.

Finanční správa na základě těch trestních ustanovení, která jsou v daňové reformě, musí si dáti líbiti, když se jí daňoví defraudanti dokonce vysmívají, poněvadž nemá žádné moci tomu zabrániti. (Výkřiky posl. Jiráčka.) Snad budete, pane kolego Jiráčku, také rozeznávati, jsou-li mezi malými daňoví defraudanti. Tam nejsou, ti jsou mezi velkými, kteří si dovedou vydržovati advokáty, kteří mají k disposici daňové poradny atd. Tam jsou defraudanti a osnova, která zde byla rozdána, směřuje k tomu, aby zostřením trestních ustanovení byli postiženi právě ti, kteří nejenže nechtějí platiti, nýbrž ještě se československému státu a státní správě vysmívají. (Posl. Jiráček: Řekl jsem, že se nezastáváme těch, kteří nechtějí platiti! - Posl. Al. Beneš: Dáváte sankci k tomu, co se děje!) Pane kolego, když jste byli ve vládě, konaly se také exekuce a my jsme vám neříkali, že jste tím vinni! Buďte ubezpečen, že se exekuce budou konati, co svět světem bude stát. (Posl. Al. Beneš: Ale ne takovým způsobem jako nyní!) Může se tu a tam státi nějaký přehmat, ale víme, že ministerstvo financí vydalo výnosy, kterými zakázalo, aby takovýmto způsobem se postupovalo, zejména proti sociálně slabším poplatníkům. (Výkřiky posl. dr Bachera.) Ta tam možná kiksne administrativa, ale to se stává, ať je vládní majorita, jaká chce, to je konečně běžným zjevem. Bylo to dřív a bude to. Nelze přece takovýmto způsobem argumentovati vůči nám, jakoby všecky naše počiny byly ty nejhorší. Když pánové byli ve vládě, nedělali nic lepšího. (Posl. Pekárek: Položíme vám za krátký čas otázku, jak jste těchto opatření použili proti velkým!) Vždyť máte právo na tuto otázku, když budete pro tento zákon hlasovati, ale víme, že pro něj hlasovati nebudete. Když zákon ten přijmete, můžete položiti otázku, zdali jsme ty defraudanty chytili čili nic. (Posl. Pekárek: Pánové, dal jsem vám již mnoho otázek, ale vy jste nám nemohli dát odpovědi!) Zde nebyla od p. kol. Jiráčka postavena ani jedna otázka (Výkřiky posl. Jiráčka.), já jsem neslyšel žádnou otázku, on jenom kritisoval, a já mu na jeho kritiku odpovídám.

Viníte dnešní vládu, že prý je vyloženě zaujata proti střednímu stavu! Pánové, vždyť vy jste byli ve vládě za velmi krásné konjunktury (Výkřiky. - Předseda zvoní.) a zeptejte se, byl-li ten střední stav na plných 100% spokojen. Změnily-li se poměry, jsou-li dnes hospodářské poměry nejenom u nás, nýbrž na celém světě jiné, vím, že není nikdo spokojen, poněvadž každý, komu se sahá do kapsy, je nespokojen. Ale ještě jste nám neporadili, jakým způsobem bychom to měli vyřešiti, aby to bylo k úplné spokojenosti. (Výkřiky posl. Prause.) Pane kolego, ukázali jsme, že chceme uspořiti. Myslím, že těch 900 mil. Kč je velmi slušná úspora. Mělo se spořiti dříve, když byly prostředky! Ale já nevím, zda by se na celém světě našel nějaký ministr financí, nějaká vládní majorita, která by byla v době skvělé konjunktury snižovala daně. To myslím, že na celém světě se nedělalo. Naopak! V době skvělé konjunktury se daně nesnižují, aby mohly se pak snížiti v době konjunktury špatné. Snižovali-li jste v době skvělé konjunktury daně a dávali presenty, nemůžeme za to, že nyní musíme sahati k takovýmto opatřením. (Výkřiky. - Předseda zvoní.)

Pokud se týče pozměňovacího návrhu kol. K. Procházky, vyslovuji se proti tomuto návrhu a doporučuji, aby usnesení senátu bylo schváleno v tom znění, jak se na něm usnesl rozpočtový výbor. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Hlasování o tomto odstavci odložím na dobu pozdější a přistoupím nyní k projednávání odst. 3 pořadu. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Přistoupíme tedy k projednávání odst. 3, jímž jest:

3. Zpráva výboru zemedelského o usnesenie senátu (tisk sněm. 2107) k vládnemu návrhu zákona (tisk sen. 919 a 943), ktorým sa predlžuje účinnosť zákona zo dna 27. marca 1930, č. 43 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930 až 1932 (tisk 2117).

Zpravodajem jest p. posl. Stunda. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Stunda: Slávna snemovňa! Jedným z najväčších skutkov pre slovenské a podkarpatoruské horské zemedelstvo bolo iste pridelenie z rôznych statkov vyše 200 tisíc katastrálnych jutár pozemkov k účelom pastvinárskym.

Poprevratové zákonodarstvo venovalo zvláštnu pečlivosť otázke, aby v zemi slovenskej a podkarpatoruskej chovateľom dobytka, pokiaľ nemajú pastvín vlastných, zaistilo pasenie na pôde cudzej, väčšinou zabranej a pôde štátnej. Boly stanovené aj sadzby, ktoré sú uživatelia povinní platiť majiteľom pôdy. Tieto sadzby sa platily len tam kde o výške náhrady za užívanie pastvín nedošlo k dohode medzi účastníkmi a majiteľom. Výmera pastvín týmto spôsobom používaných na Slovensku činí okruhle 96.000 kat. jut. a v Podk. Rusi 173.000 kat. jut. Uživateľov je na Slovensku 21.000 a v Podk. Rusi 25.000, čili týmto prídelom vyše 46.000 slovenským a podkarpatoruským drobným zemedelským rodinám bola umožnená hoci skrovná, predsa len slušná eksistencia.

V záujme racionálneho prevozu lesného hospodárstva a definitívneho upravenia pastvin na Slovensku by bolo žiaducné, aby tieto užívacie práva tam, kde to hospodárske pomery vyžadujú, boly už konečne a definitívne vyriešené. Totiž terajší stav spôsobuje absolútnu právnu a praktickú hospodársku neistotu, nakoľko jednako obhospodárovanie a zlepšovanie týchto pastvinárskych pozemkov vylučuje tá okolnosť, že pomer uživateľov jednak k pôde, jednak k majiteľom není žiadnym spôsobom upevnený.

Pretože platnosť zákona čís. 43/1930 Sb. z. a n. končí už dňom 31. decembra 1932, považuje sa za účeľné jeho účinnosť predĺžiť na ďalšie dva roky, a to bez zmeny, zakiaľ sa pripravia budúce a definitívne zákonné opatrenia.

Zemedelský výbor prejavuje úplný súhlas s usnesením senátu a navrhuje posl. snemovni, aby usnesenie senátu o tomto návrhu bez zmeny schválila. Tým vybavený iniciatívny návrh tisk 2087 a zároveň prijaté 2 pripojené rezolúcie.

Ja sa primlúvam menom zemedelského výboru, aby sa tejto predlohe dostalo ústavného schválenia, a to tým viac, že tento zákon i keď nerieší definitívne túto otázku, iste umožňuje nášmu zemedelskému zákonodarstvu, aby behom týchto nastávajúcich troch rokov konečne uviedlo do týchto pomerov jasný právny stav, a sice podľa všeho bude najsprávnejšie, aby boly vhodné plochy udelené do vlastníctva patričným právnym lebo súkromým osobám. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájíme proto rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby lhůta řečnická byla 15 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek není. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" p. posl. Tőrők; na straně "pro" p. posl. Bazala.

Uděluji slovo p. posl. Tőrőkovi.

Posl. Török [maďarsky]: Ctená posl. snemovňa! Predložený návrh o predĺžení platnosti zákonov o pašienkoch, jakožto základ zákonov o pašienkoch, je nedostatočný, planý a vyžaduje si opráv. Dôležité je to zvlášte dnes, následkom hospodárskej krízy, kde obyvateľstvo je v obrovskej miere ochudobnené a nezamestnané. Za takýchto okolností zvlášte u nás v Podkarpatskej Rusi je obyvateľstvo odkázané, aby sa zamestnávalo chovom dobytka.

Na koľko je tento zákon nedostatočný a na koľko nezabezpečuje on životné možnosti chudoby a maloroľníkov v Podkarpatskej Rusi, stačí, spomeniem-li toho, že v Podkarpatskej Rusi, menovite v jej hornatých krajoch neraz došlo k vážnym srážkam medzi obyvateľstvom a četníctvom pre pašienky. Na jar minulého roku riaditeľstvo štátnych lesov v Skotarske bez akýchkoľvek formalít a bez predbežného upovedomenia odňalo dedine pašienky, ktoré jej boly dané k dispozícii, a tak ponechalo valnú časť obce bez pašienkov. (Výkřiky posl. Vallo.)

Obyvateľstvo obce prez to, že úrad zakázal užívanie pašienkov riaditeľstva lesov, vyhnalo tam svoj dobytok, lebo nemalo žiadnej možnosti, aby svoje domáce zvieratá vyháňalo na iné pašienky. Takýmto prípadom sa potom privodí, že úrady vyšlú na ochranu pánov četníctvo; medzi četníkmi a dedinskou chudobou došlo k ostrej srážke, avšak dôsledkom tejto srážky predsa bolo, že páni boli donútení, aby pašienkovú potrebu obce z časti uspokojili.

Podobná udalosť sa prihodila vo Vyšnej Hrabovnici, kde pašienok užívaný obcou a lesný pozemok vedľa tohoto pašienku chceli zalesniť, čo by mohlo znamenať, že chudoba obce, ak by vyhnala svoj dobytok na pašienok, nemohla by sa vyhnúť tomu, aby dobytok s obecného pašienku neprechádzal do lesa štátu rešp. Latorice, I čo potom znamená ostré peňažité tresty pre majiteľov dobytka za to, že dobytok prešiel na toto zalesnené územie. Pred dvoma rokmi došlo tuná k zaujímavému prípadu, keď zmienený lesný pozemok navzdor protestu dedinčanov zalesnili. Dedinčania zasadené jedličky v noci vytrhali, vyklčovali.

Obec Nové Selo, ktorá síce nie je na Vrchovine, používa už dlhé roky pašienok grófa Schönborna, rešp. jeho nástupkyne Latorice. Tento pašienok chcela Latorica nedávno zaorať, dedinčania však starí i mladí vytiahli na pašienok a donútili ludí Latorice, aby ihneď odpravili dva traktory, dovezené na pašienok za tým účelom, aby ho zaoraly. A tým zabránili chudobní obyvatelia obce, aby pašienok, ktorého od rokov užívali, nebol zrušený, ale ponechaný i naďalej v užívaní obce.

Totiež platí aj o obci Kiďouš, ktorá obec tiež nemá vlastných pašienkov. Dlhé desaťročia užívala obec istý pašienok, avšak v poslednej dobe zakúpil pašienok Pál Gyözö, ktorý po nejakých opravách odpredal ho obci Berehy, čím obec Kiďouš naprosto pripravil o pašienok.

Ubožiakom v Podkarpatskej Rusi zbýva následkom dnešnej kapitalistickej krízy hospodárskej len jediná možnosť, aby mohli seba a svoje rodiny uživiť. A tá je, môžu-li chovať, môžu-li si držať dobytok; len takto môžu svoje rodiny vyživovať, šatiť a opatriť potravinami. Jedinou potravinou v Podkarpatskej Rusi je dnes trocha kozieho, kravského alebo ovčieho lieka, ale i tomu bude konec, nebudú-li dané pašienky obciam k dišpozícii.

Tento zákon je nedostatočný a planý, lebo zabezpečuje obrovské práva vlastníkom a vydáva nájomcov ľubovôli vlastníkov pašienkov na pospas. Jestliže nájomci, keď zdravia vlastníka, náhodou nesprávne smeknú klobúk, je to dostatočnou príčinou k tomu, aby on bez každého ďaľšieho jednania zbavil nájomcu práva užívacieho. (Posl. Vallo [maďarsky]: Ešte i okresný úrad má právo vypovedať nájom pašienkov!) Áno, i títo majú právo, avšak okrem toho prednostovia okresných úradov sú poverení i tým, aby na tomto poli činili rôzné opatrenia. V minulosti sme niekoľkokrát skusili, ako a akým spôsobom obvykle okresní náčelníci činia opatrenia v takýchto prípadoch a v čí prospech to činia. Sú vždy a všade k službám vlastníkov a držiteľov pôdy.

Aby obec zbavená bola práva užívať pašienkov, stačí, jestliže väčšina obecného zastupiteľského sboru nie je zo strany agrárnej. To je dostatočnou príčinou, aby okresný úrad alebo okresný náčelník obec tým potrestal a práve preto je treba, aby zákon tento v najbližšej budúcnosti bol pozmenený.

Za týmto účelom a aby sme vyriešili otázku pašienkov, oznamujem, že v najbližšej budúcnosti v súvislosti s touto otázkou podáme návrh, v ktorom dopodrobna vypracujeme všetko, ako a akým spôsobom treba zabezpečiť ubohým dedinčanom z Podkarpatskej Rusi právo na užívanie pašienkov.

Avšak idem ďalej a konštatujem, že tento zákon len vysunuje platnosť starého zákona do konca r. 1935, avšak neurčuje nájomné za pašienky podľa dnešných pomerov. Prihliadame-li k nájomnému za pašienky, ako je ono uvedené v zákone, ihneď nám bije do očí, že nájomné za ročné užívanie rozširuje sa až do 60 Kč, čo znamená, že malý roľník, ktorý chová jednoho alebo pár koní alebo iné domáce zviera, musí na nájomné dvoch či troch rokov zaplatiť cenu toho koňa alebo rožného dobytka jakožto nájomné za pašienok. Dnes, kde je situácia tak vážna, priamo musíme nadhodiť tuná otázku, či dnes niektoré obce vôbec môžu platiť nájomné za pašienky a či by nebolo možné, aby menovite na horných krajoch Podkarpatskej Rusi, na Vrchovine, určitá časť obyvateľstva nemohla dostať pašienky zdarma a na južných krajoch Podkarpatskej Rusi však za snížené nájomné.

Bohužial, tu môže človek mluviť, tu môže dokazovať, v akej hroznej situácii sa nachádzajú pracovníci Podkarpatskej Rusi, chudobní dedinčania, všetko to nachádza tuná nahluchlé uši. Dotiaľ, kým pracovníci a chudobní dedinčania Podkarpatskej Rusi hromadnými demonštráciami nedonútia vládny režim k tomu, aby im boly zaistene pašienky, pôda a práca, dotiaľ vlada ani uchom nehne.

U tejto príležitosti musím znovu premluviť o perzekúciách, ktoré páchajú úrady a exponenti úradov v Podkarpatskej Rusi. Je priamo úžasným ten útok, ktorí si vládny režim dovoľuje proti vedúcim pracovníkom v Podkarpatskej Rusi, ale menovite proti súdr. sen. Lokotovi. Ktorý že to bol veľký hriech, ktorý spáchal súdr. sen. Lokota? Ako som už raz tuná o tom prehovoril, konal súdr. Lokota dna 20. novembra 1932 v Stagne členskú konferenciu a na túto členskú konferenciu vyrútili sa četníci a súdr. Lokotu, aniž ho boli legitimovali, ubili pažbou hlava nehlava, okovali ho a odviedli do žalára.

Keď naši súdr. senátori v záujme Lokotu intervenovali u predsedu senátu Soukupa a ohradzovali sa proti tomu, že bol zatknutý senátor preto, lebo sa odvážil brať účasť na členskej konferencii, prisľúbil Soukup, že zakročí, aby súdr. Lokota ihneď prepustený bol na slobodu. Soukup zakročil, avšak tak, že po niekoľko dňoch na to senát zrušil imunitu súdr. Lokotu a schválil jeho ďaľšie zatčenie. To je ten zákrok, ktorý môžeme očakávať od exponenta sociálne demokratickej strany Soukupa. Súdr. Lokota sedí v žalári dodnes.

Dňa 16. t. m. bola prejednávaná na krajskom súde v Chuste istá iná vec sen. Lokotu a tu bol Lokota pohnaný k zodpovednosti tými, ktorí práve dali strieľať na pracovníkov. Dňa 16. stál sen. súdr. Lokota pred vrchným súdom v Chuste ako obžalovaný spolu so svojimi 23 súdr. robotníkmi. Čoho sa dopustili? V mesiaci júli 1931 zahájili robotníci stávku v Chuste pri regulačných prácach rieky Chustice z tej príčiny, lebo im boly vyplácané také biedné mzdy, že z toho nemohli byť živí. Prejednali svoje požiadavky, prorokovali o nich (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.) a písomne odovzdali ich inženierovi firmy. Inženier však, aniž odpovedal na písomnosť, pred robotníkmi priamo roztrhal toto memorandum a tým rozzuril robotníkov. (Posl. Vallo [maďarsky]: K tomu nevyšlú četníkov?) To nie, lebo četníkov vysielajú vždy len proti robotníkom. Robotníci, keď videli, že na ich žiadosť sa neodpovedá, zahájili stávku, aby tým vynútili splnenie svojich oprávnených požiadavkov. Ale čo sa nestalo?

Úrady daly sa do služby firmy a podnikly všetko, aby sohnaly stávkokazov. Ač navzdor tomu, že v Podkarpatskej Rusi bola veľká bieda, veľké strádanie, predsa sa nenašiel v Podkarpatskej Rusi pracovník, ktorý by sa bol podujal stávkokazovstva. Naproti tomu našli páni emigrovaných sem protirevolucionárov; bolo ich asi sedem, čo sa podujali práce stavkokazovskej. Stávkujúci pozvali si na pomoc súdr. Lokotu a Lokota, ktorý je sám robotníkom a zúčastnil sa sám nejedného mzdového boja, lebo sám po celý svoj život pracoval v chemickej továrne v Bočkove, podujal sa toho, že bude zastupovať záujmy stávkujúcich.

Akonáhle súdr. Lokota uslyšal, že sú tu stávkokazovia, dostavil sa na miesto samé a vyzval stávkokazov, aby prestali pracovať. Stávkokazovia odložili náčinie a odišli z práce. Za niekoľko dní však zasa nastúpilo prácu 7 stávkokazov, a oproti 300 stávkujúcim podujali sa zlomiť stávku. Stávkujúci počtom 300 a nezamestnaní tiahli k regulačnym prácam potoka Chustice a opätovne vyzvali stávkokazov, aby opustili prácu. Tých 7 stávkokazov však postavilo sa proti 300 stávkujúcim, lebo za ich chrbáty stáli četníci a títo priamo nabádali tých 7 stávkokazov, aby chopili sekery na masu 300 stávkujúcich. Istý protirevolucionár, sem emigrovaný stávkokaz sa aj chopil sekery a útočil na súdr. Lokotu. Súdr. Lokota zdvihol kameň a bránil sa, aby ho stávkokaz neporazil. Na to policia bez akéhokoľvek rozkazu a aniž došlo k nejakému vážnejšiemu incidentu, vystrelila na stávkujúcich a na mieste zostal mrtvý súdr. Hinčák. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Dol akej miery mal ruku v tomto krvavom incidente úrad, stačí to odôvodniť tým, že 7 stávkokazov odvážilo sa útočiť na 300 stávkujúcich robotníkov. (Posl. Vallo [maďarsky]: Bola to provokácia!) Tak je, bola to provokácia a práve tí, čo dali strieľať do masy, tí pohnali k zodpovednosti dňa 16. t. m. v Chuste súdr. Lokotu a ešte 23 robotníkov. Rozsudok musí priamo rozbúriť krv robotníckej triedy. Za to, že robotníci chceli si zabezpečiť väčší kus chleba, za to bol sen. Lokota odsúdený na 14 mesiacov a na ztratu politických práv na 3 roky. Ďalej boli odsúdení súdr. Hemčák a Mihok každý na 10 mesiacov, Dubovský a Cirok na 6 mesiacov, na 50 Kč peňažnej pokuty a stratu politických práv na 3 roky. Ďaľších 12 robotníkov odsúdili na 2 mesiace a len 7 ich sprostili.

Útok, ktorý bol zahájený úradmi proti súdr. sen. Lokotovi, je útokom proti ukrajinským národom v Podkarpatskej Rusi. Preto, že súdr. Lokota, ktorý je ukrajinskej národnosti, vedie a viedol ukrajinské národné hnutie a preto, že bojoval proti politickému útlaku Podkarpatskej Rusi a stál všade v čele zápasu pracovníkov, preto chcú úrady teraz Lokotu učiniť neviditeľným a umlčať. Útok, ktorý vedú a organizujú úrady proti súdr. Lokotovi znamená, že utlačená ukrajinská národná menšina má byť i naďalej držaná v okovoch, aby i naďalej sa zdarilo českým imperialistom Podkarpatskú Rus počeštiť, nasadiť do Podkarpatskej Rusi svoju byrokraciu a nasadiť v miere ešte väčšej protirevolucionárov, ktorí sem emigrovali.

Pracovníci Podkarpatskej Rusi, vy musíte viesť čo najširšiu protestnú akciu proti prenasledovaniu, ktoré stihá v osobe súdr. Lokotu hladujúcu robotnícku triedu Podkarpatskej Rusi.

Je treba, abych tuná niekoľko slovami zmienil sa a vyzval pozornosť hladujúcich a nezamestnaných v Podkarpatskej Rusi, aby oni v jednotnej fronte na podklade čo najširšom organizovanej protestovali proti tomu, že posl. snemovňa zamietla ten návrh parlamentnej frakcie strany komunistickej, ktorý sa dožaduje pomoci pre hladujúcich v Podkarpatskej Rusi. Ktoré boly tie návrhy, ktoré predložil klub poslancov komunistických a ktoré smerovaly k tomu, aby sa dostalo príslušnej pomoci asi 500.000 hladujúcim v Podkarpatskej Rusi?

V tomto našom návrhu sme proponovali, aby ministerstvo sociálnej pečlivosti zakúpilo pre hladujúcich v Podkarpatskej Rusi 2500 vagonov kukurice a túto kukuricu aby naprosto zdarma rozdelilo medzi hladujúcimi. Ďalej sme navrhovali, aby ministerstvo soc. pečlivosti dalo hladujúcim v Podkarpatskej Rusi 500 vagonov raže, 500 vagonov pšenice a aby dalo 2,250.000 kg chleba pre 84.000 ubohých hladujúcich školských detí v Podkarpatskej Rusi. Ďalej sme navrhovali, aby ministerstvo financií v dohode s ministerstvom obchodu zakúpilo v Rumunsku a Maďarsku 2500 vagonov kukurice, 500 vagonov raže, 500 vagonov pšenice a 2500 vagonov zemiakov, čo všetko malo byť cla proste a z časti zdarma rozdelené medzi ubohými mestskými a dedinskými existenciami.

Navrhli sme, aby ministerstvo soc. pečlivosti poskytlo 10 milionov Kč na pomoc nezamestnaným v Podkarpatskej Rusi, požadovali sme, aby ministerstvo zemedelstva ihneď zahájilo práce v štátnych lesoch, aby tým dostalo sa chleba 15.000 lesným robotníkom, navrhovali sme, aby ministerstvo školstva ihneď zahájilo stavbu škôl, lebo tuná by sa umiestilo ďalších 5000 robotníkov a dostalo by sa im zárobku.

Tieto návrhy sme podali, avšak parlament ich včera zamietol. Pracovníci a hladujúci v Podkarpatskej Rusi, vy ste už ukázali pánom, ako možno pánov donútiť k lepšiemu názoru. Práve preto je treba, aby sme za požiadavky, ktoré poslanecký klub strany komunistickej podal, organizovali a viedli demonštrácie na uliciach, pred notárskymi a okresnými úrady a donútili vládu, vládny režim k tomu, aby sa postaral o pomoc hladujúcim Podkarpatskej Rusi. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo pan posl. Bazala. (Hlučné výkřiky komunistických poslanců: Fuj!)

Posl. Bazala: Slávna snemovňa! Prejednávame zákon, kto rým sa predlžuje účinnosť zákona zo dňa 27. marca 1920, č. 43 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930 až 1932. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Slávna snemovňa! Človek, ktorý pozná Slovensko a Podkarpatskú Rus, ten iste povie, že neoslobodí sa ten ľud tým, keď tu snáď niektorí ľudia robia kriky. Slovenský a podkarpatoruský ľud po prevrate, keď chcel žiť, bol nútený vydelávať chleba. Slovenský a podkarpatoruský ľud a ľud na Hornovidieku, ktorý je väčšinou v hornatých zemiach, kde nie je ornej pôdy, bol odkázaný chodiť za svojim chlebom do Maďarska, a síce boli to uhlokopi a baníci, ktorí chodievali do Uhorska uhlie kopať. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Vážená snemovňa! Podkarpatoruský národ sa živil zkrátka z lesov rúbaním dreva. I táto vec dnes už prestala a preto je dnes odkázaný podkarpatoruský a slovenský ľud, zvlášte liptovský na chov dobytka, na chov oviec atď., pretože v tom hľadá svoj chlieb. (Stálé výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.) Liptavský ľud, zvlášte z okresu Ružomberok, Liptovsky sv. Mikuláš... (Trvalé výkřiky komunistických poslanců.) Len kričte ďalej, lebo to ide na zdravie.

Tento ľud zvlášte z obcí Liptovská Lúžna, troch Boca, Malužiná atď. je odkázaný na pašienky, aby mohol chovať dobytok atď., aby si mohol zarábať na každodenný kúsok chleba. (Výkřiky komunistických poslanců trvají. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Slávna snemovňa! Ľud tento, ktorý skutočne sa živí a chce sa živiť poctivou prácou, bol odkázaný na to, aby mu bol pridelený prídel pôdy. Keď sa po prevrate tak nestalo, musel sa spokojiť s drobným pachtom pašienkov atď. A tu vidíme... (Výkřiky komunistických poslanců: Ty jsi zloděj, poněvadž jsi ukradl mandát!)

Zlodeji ste vy všetci (obrácen ke komunistickým poslancům), koľko vás je.

Tento ľud slovenský, zvlášte liptovský, vo skutočnosti uvítal iniciativu, keď mohol dostať do pachtu pašienky atď. Teraz je treba, aby sme si jasne riekli s tohoto miesta, že skutočne ľud slovenský a podkarpatoruský neuspokojil sa ešte s tým, že len prenájom dostal, ale žiada cestou zákonitou, aby dostal do vlastníctva tiež prídel lesov a zeme. Musíme tiež hovoriť s tohoto miesta, že ten ľud, menom ktorého hovorím, poukazuje z veľkej časti na to, že keď mohly byť pašienky pridelené istým družstvám, istým urbárskym obciam, že tým skôr môžu byť pridelené pašienky obciam politickým, ktoré tým doviedly vzorne hospodáriť a lepšie to zpeňažiť. (Výborně! - Výkřiky komunistických poslanců.) Ľud podkarpatoruský a hornoslovenský, t. zv. Liptáci, títo síce pachtujú do dneška 96 kat. jutár zeme, ďalej Podkarpatoruská zem pachtuje 173, toto im nestačí na ich výživu, toto je málo. (Výkřiky komunistických poslanců.) Kričte ďalej, prosím vás, komunisti. (Stálé výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.) Je treba, aby skutočne ministerstvo zemedelstva pristúpilo k ďaľšiemu, buďto okamžitému rozšíreniu pachtu, alebo čo viac, čoho sa dovolávame, ku skutočnému prídelu pôdy, ku skutočnému prídelu pašienkov a lesov, aby skutočne sa to stalo jeho vlastníctvom. Slávna snemovňa! Jestliže družstvá, urbárske obce mohly dostať 4333 kat. jutár pašienkov za obnos asi 2 mil. Kč, ktoré maly hodnotu asi 12 mil. Kč, tým oprávnenejšie volá chudobný ľud liptovský, chudobný ľud podkarpatoruský, aby vo skutočnosti mu bola pridelená pôda, ale nie zasa družstvám a samým urbárnikom, ktorí v tejto veci robili mnohoráz úplatky. My vidíme, že skutočne, keď by tieto pašienky dostaly spomenuté korporácie, keď by ich dostaly politické obce, kde zastúpenie je složené pomocou volieb, takže môže do toho zasahovať i tá, i oná politická strana, nebolo by došlo k tomu, aby sa niektorý funkcionár snáď toho družstva alebo snáď urbárske obce dal podplatiť a pod. Ľud ten istej obce s tým trpí. Za príklad by som chcel uviesť obec Veľ. Berek. Táto obec bola tiež oklamaná a síce tamojším majiteľom. Viktor Pál dostal veľký zbytkový statok a síce za 450 tisíc Kč. Kde ho ponúknul? Zasa z voľnej ruky od politickej obce. Politická obec ten čas bola zastúpená ľuďmi, ktorí vo skutočnosti nemali poctivého úmyslu s väčšinou občianstva. Preto ponúknul tento majetok do predaja tej obce, kde ho predáva až za 3700 Kč 1 kat. jutro. Dnes sa táto vec nachádza až pred najvyšším správnym súdom a je len otázka, či snáď ministerstvo vnútra tiež na túto vec nahliadne a prispeje svojím vlivom tamojším zbiedačeným občanom, aby neboli takto vrhnutí do priepasti toho statkára. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Slávna snemovňa! Môžem s tohoto miesta prehlásiť, že som mojim odporcom komunistom, ktorí hovoria, že to snáď nedovedem čítať, nechcel urobiť to, aby som čítal referát. Mám skúsenosti (obrácen ke komunistickým poslancům.), riekli by ste: On číta, čo mu Zeminová podala do ruky. Tú radosť vám nikdy neurobím. (Výkřiky poslanců komunistických a nár. socialistických. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Slávna snemovňa! Ku koncu tohoto môžem prehlásiť menom klubu poslancov nár. socialistov, že za tieto rezolúcie tiež sa postavíme a budeme za ne hlasovať. Ďalej by som chcel odtiaľto prehlásiť, čo sa robí na Slovensku v niektorých priemyselných továrňach. Uvediem prípad z Ladce. (Stálé výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.) V Ladci je vápenka, ktorá je známa zvlášte kolegom slovenským poslancom a z mnohej časti aj kolegom poslancom v historických zemiach. Tam niet žiadnych bezpečnostných opatrení. Ľudia sú tam zabíjaní, ako o tom svedčí doklad, ktorý uvedem:

Roku 1922, 22. júla bol tam zabitý Slivka Štefan z Košeckého Rovného, okres Ilava. (Výkřiky poslanců komunistických a čsl. nár. socialistických. - Místopředseda Stivín zvoní.) Z ostalo po ňom jedno decko nezaopatrené a vdova. R. 1924 bol tam zabitý Michal Jecs, obyvateľ z Dobšinej, okres Rožňava. R. 1928, 17. júla bol tam zabitý Anton Mišik z Dulova, okr. Púchov. R. 1932, tohoto roku Metzl Ludvík z Košece, okr. Ilava, r. 1932, 15. prosince bol tam zabitý vápnopalič Ant. Černota, obyvateľ Ladce, rodák zo Lhoty u Vsetína, 32letý človek. Po ňom zostalo päť malých detí. O tie decká sa nebude mať kto starať. Kameňolom je tak špatne zariadený, že žiadneho etážového opatrenia tam niet. Priemyselný inspektor, ktorý má sídlo v Trenčíne, sa na tento kameňolom neobzrie. Kameňolom je vysoký asi 60 až 70 m. (Stálé výkřiky. - Místopřeseda Stivín zvoní.) Tam behom niekoľko rokov je zabité päť robotníckych duší a preto voláme, aby skutočne ministerstvo ver. prác lebo, keď okresný úrad v Ilave je hluchý po tejto stránke, aby priamo ministerstvo vnútra si vzalo túto vec za svoju a nariadilo tam nejaké opatrenia.

V kameňolome bol do včuľka nechaný istý dozorca, ktorý kameňolom viedol. Akonáhle začala továrňa omedzovať svoju prácu a akonáhle zastavila vápenka výrobu vápna na krátku dobu, ihneď bol dozorca z kameňolomu vzatý. (Stálé výkřiky. - Místopředseda Stivín zvoní.) A skutočne teraz, keďže tam nie je žiadny dozor, môžu sa také veci diať. I tu žiadame opatrenie. (Výkřiky komunistických poslanců: Fuj! Dolů!)

Slávna snemovňa! Správne včera nazval vašu opozíciu posl. dr Stránský, to sa na vás hodilo veľmi dobre.

Včiľ, slávna snemovňa, mi dovoľte niečo na moju omluvu. Komunisti tuná vykrikujú z plných hrdiel, že som zlodej. Nech povedajú však s tohoto miesta, čo som ukradol, čo som zdefraudoval. To oni však nechcú. (Výkřiky posl. Kubače.) Vy, pán Kubač, v Seredi predávate majetky za isté provízie a pri najbližších voľbách sa budete z tohoto zodpovedať. (Výkřiky posl. Steinera. - Místopředseda Stivín zvoní.) O vás, pán Steiner, bych toho mohol tiež dosť povedať, tedy radšej mlčte. (Výkřiky komunistických poslanců.) Isteže tomu, kto robí taký humbuk, ako tu páni komunisti, sa to nepáči a nikoho tiež neprinutí, aby práve na ich demagogické povyky v ich strane stále sotrval. Bol zo Bazala, ktorý vystúpil od komunistov, boli to všetci starí presvedčení vedúci atď. a zostávajú tam len židáčkovia s dlhými nosy. (Výborně! - Výkřiky posl. Kubače. - Místopředseda Stivín zvoní.) Pán Kubač, nekradol som ako vy. (Hluk. Komunističtí poslanci pískají na píšťalky. - Místopředseda Stivín zvoní.) Slávna snemovňa, za to, čo som tuná dnes predniesol, sa iste postaví tiež klub nár. socialistov. S uvedenou rezolúciou súhlasí a bude ju podporovať. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců a pískání na píšťalky.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen. Rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji posl. Zajícovi - za nepřítomného posl. Stundu.

Zpravodaj posl. Zajíc: Slavná sněmovno! K návrhu tisk 2117 přednesli kol. Török a Bazala některé námitky, které však nebyly rázu věcného. Připojuji se proto ke zprávě výboru zemědělského a prosím o schválení osnovy zákona podle návrhu tohoto výboru. (Souhlas.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Sděluji, že z důvodů formálních - aby mohlo býti přikázáno výborům usnesení senátu dnes tiskem rozdané - jest potřebí konati dnes ještě jednu schůzi.

Před ukončením této schůze ještě sděluji, že mezi schůzí bylo rozdáno tištěné usnesení.

Sněm. tajemník dr Říha (čte):

2126. Usnesení senátu N. S. R. Č. o vládním návrhu (tisk sen. 942 a 965) zákona o dopravě motorovými vozidly.

Místopředseda Stivín (zvoní): Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala dnes za 5 minut, t. j. ve 3 hod. 20 min. odpol. s

pořadem:

1. Nevyřízené odstavce pořadu 235. schůze.

2. Návrh, aby jednáním zkráceným podle § 55 jedn. řádu projednána byla osnova zákona o dopravě motorovými vozidly (tisk 2126).

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.

(Konec schůze ve 3 hod. 15 min. odpol.)

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP