Čtvrtek 19. března 1931

Předseda (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Kubač. Dávám mu slovo.

Posl. Kubač: Ctená snemovňa! Vláda predkladá dnes pred plénum snemovne návrh zákona o štátnom fonde melioračnom a odvodňovacom. Vláda chce týmto zákonom ako všetkými dosavádnymi zákonmi zakryť jej nemohúcnosť voči dnešnej krízi a nezamestnanosti, hladu, biede a vykorisťovaniu. Ukazujete sa, že chcete týmto zákonom o štátnom fonde pre vodohospodárske a melioračné práce pomôcť nezamestnaným a zachrániť roľníctvo od škôd povodňami. My vieme, že je to len trik, abyste lepšie mohli oklamať nezamestnaných, abyste im nemuseli dávať žobračenky, pod ktorými klesajú a umierajú hladom. Chcete oklamať malých roľníkov, abyste ich mohli ešte viac v podobe daní vydrieť.

Hovorí sa vo zpráve výboru zemedelského, technicko-dopravného a rozpočtového, že od r. 1919 bolo vydané okrúhle 1590 milionov na odvodňovacie práce, že boly docielené veľmi pozoruhodné národohospodárske zisky, že maly dôležitý význam sociálny v zamestnaní veľkého počtu robotníkov, že zemedelstvo vidí v podnikoch melioračných veľkú oporu, lebo že týmto zaisťuje si veľkú skľudzeň, keď ceny plodín sú nízke.

Ale ako to vyzerá vskutku? Tie národohospodárske zisky boly zisky veľkých vyderačov, veľkostatkárov a agrárnych družstiev, ktoré práce odvodňovacie a melioračné samy, alebo cestou iných zadávajú firmám, ktoré robotnictvo vykorisťujú najhnusnejším spôsobom. Ako dôkaz chcem uviesť jedon príklad. Cestou zemského úradu práce v Bratislave boli najímaní robotníci zo Slovenska na odvodňovaciu prácu do Čiech, kde im bolo sľubované, že zarobia až 32 Kč v akordných prácach. Boly im sľubované rôzné výhody a dali sa zlákať tí biedni hladujúci proletári, nezamestnaní, lebo nudznosť a bieda ich hnala, aby niekde aspoň nejakým spôsobom mohli vyživiť svoju rodinu. Oni nemajú iného východiska. Išlo ich asi 200 zo Seredi a okolia, a to všetko robotníci hladujúci, otrhaní, biední, nezamestnaní. Na cestu každý si musel vypožičať 200 až 300 Kč, lebo nemali z čoho hradiť cestovné výlohy. Bolo im sľúbené, že výlohy cestovné budú im hradené vtedy, jestli určitú dobu budú svoju prácu vykonávať. A čo myslíte? Čo zarobili títo robotníci v akorde? Od rána do večera pri akordných prácach, zamazaní od blata, že nebolo k poznaní, či je to človek alebo tvor, zarobili 13 až 15 Kč, museli priamo hladovať a darmo hľadali pomoc u úradov, aby zakročily proti takému vykorisťovaniu a švindlérstvu. Úrady nehnuly ani prstom, ba ešte poslaly četníctvo na nich len preto, že nechceli túto prácu vykonávať, na základe ktorej by museli hladom mrieť lebo že majú uzavrenú smluvu. Museli pracovať pod bajonetmi terajšieho systému, ktorý hovorí, že tieto melioračné práce a odvodňovacie práce majú byť sociálnym významom pre nezamestnaných robotníkov. Títo robotníci boli denne honení pod bodákmi do práce najatými špicly vášho režimu. A práve preto, keď nechceli umrieť títo robotníci hladom, museli z tohoto bahna utekať, lebo deťom a rodinám nemohli nič z toho poslať, išli pešky hladom a otrhaní zpäť do svojich rodíšť ku svojim hladujúcim deťom a rodinám 400 až 500 km pešky! Len jednotlivcom, ktorí boli šťastní a žiadali o pomoc v rôznych mestách a obciach, podarilo sa dostať od týchto miesť a obcí t. zv. maršruty, aby sa mohli dostať domov. A teraz tieto mestá a obce dožadujú sa týchto obnosov od ich rodných obcí nazpät. To je jeden príklad, ktorý znázorňuje voškerý ten plán, voškeré to sociálné cítenie, ktoré tak frázovitým spôsobom je kladené, ako by vskutku tu malo byť odpomožené. Ale chcem ešte jedným príkladom poslúžiť. Pri regulácii Nitry bolo zamestnané tiež u jednej firmy asi 200 robotníkov. Títo robotníci práve takýmto spôsobom akordných prác špinavých a zamazaných pracovali do úmoru a tento zamestnávateľ takým spôsobom vyplácal robotníkov, že dostávali za 4 týždne za svoju prácu len zálohy, takže títo robotníci nedostávali ani úver v obchode, lebo obchodníci, keď videli, že robotníci pracujú, nechceli veriť, že taký spôsob vydierania môže existovať a že by za svoju prácu nemohli dostať odmenu, to je almužnu. Toto robotníctvo muselo vstúpiť do stávky, muselo sa intervenovať na úradoch, aby títo robotníci dostávali aspoň svoju riadnu mzdu.

Tedy to je druhý obraz, ktorým zasa môžem znázorniť, ako asi budú dopadať i tie odvodňovacie alebo melioračné práce. Tedy to je to, čo vy nazývate sociálné úspechy pre nezamestnaných. Keby ste vy i s vašimi nohsledami a s terajším celým sociálfašistickým režimom a pohlavármi museli za takýchto podmienok a na tých vymoženostiach obstáť, volali by ste do sveta, že je to katanstvo, že je to katanské dielo, ale pre robotníka má to byť dielo sociálné. Ale je to dielo katanov, ktorí chcú takto hladových robotníkov nechať zomrieť a takto bude riešená sociálna otázka i v budúcich prácach melioračných. Tieto práce budú zadávané zasa len jednotlivcom takým - ako bolo pozorované pri regulovaní vôd Nitry, že ten, kto túto prácu prevzal, ani nerozumel, čo to je regulovanie, na akom sa koná podklade, akých technických zdokonalení potrebuje, ale rozumel šikanovaniu robotníkov, ba i popredných robotníkov, ktoré šikanovanie viedlo k tomu, že museli i z týchto prác utekať. A práve tu je dôkaz, že rozdeľovanie na tieto práce zo štátneho fondu bude sa diať tak, ako sa to robilo dosaváď. Každý dostane niečo a robotník bude museť zomrieť hladom. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 19. března 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy. Viz těsnopiseckou zprávu o 113. schůzi sněmovny.] i s vaším sociálfašistickým režimom. Títo robotníci zregulujú vás a odstrania vás ako špinavý vodotok. Slová vašej zprávy už ani roľníci neberú za hotovú mincu.

Abysom poukázal, ako boli roľníci zaistení vašími prácami, keď klesaly ceny plodín. Roľníci a domkári na Žitnom ostrove poblíž Dunaja malého a veľkého roky a roky posielali prosby, výkriky a nárky a žiadosti, aby im tam bolo pomožené, lebo každý rok, ak stúpa Dunaj, tak celý Žitný ostrov je zaplavený, všetka pôda týchto maloroľníkov je zaplavená, takže celé týždne ba mesiace sa nemôžu roľníci na svoju pôdu dostať. Roľníci, ktorí mali peniaze, utiekli odtiaľ, ale chudobný roľník musel sa kúkať, ako mu jeho práca bere zkazu, a to len vaším pričinením, lebo ste im nechceli pomôcť. A tak iste boli postižení chudobní roľníci od Žiliny až do Komárna pozdĺž rieky Váhu, tí chudobní roľníci, ktorí nesmeli ani svoj dobytok pri zavodnení svojich pastvísk vyhnať a keď sa odvážili ho vyhnať na pašu veľkostatkára, boli zatýkaní, zavieraní, pokutovaní a exekvovaní a trestaní. A darmo sa dovolávali vašej pomoci. Za miliony škôd tam bolo spôsobené a čo ste učinili? Nič. 6 mil. kub. metrov pôdy odoberá voda každý rok. Čo ste učinili? Nič. Zničili ste ich, lebo ich hlasy neboly slyšané, iba sľuby na intervencie a úšklebky vašich kortešov. Vaše zemedelské rady, ktoré maly kompetenciu pomáhať v určitých takých prípadoch, dávaly podpory, ale kulakom, zbytkárom, ktorých ste si posielali na Slovensko, aby tam hájili vaše imperialistické záujmy. Stávajú sa strážou čsl. kapitalizmu. Sú to obhájcovia celého vášho režimu proti slovenskému nespokojnému ľudu. A táto vaša politika, toto vaše zainteresovanie a obsadenie, ako my to nazývame, vašimi hraničiarmi, je tiež určitá časť vašej politiky, prevádzanie imperialistickej politiky, organizovanie nástupu proti sovietskému sväzu.

Tieto zemedelské rady boly povolané pomáhať. Vidíme príklad, o ktorom som už hovoril na tomto mieste, že čo mali roľníci dostať, sobral si starosta, inak agrárník, pšenicu. Agrárník bol na svobode a pšenica bola schovaná v base. U nás je to princip, že zlodeji veľkého kalibru sa voľne pohybujú, ale robotník, ktorý nechcel a nechce pracovať za almužnu, ktorý len na základe biedy a hladu a na základe toho, že nechce, aby jeho rodina hladom zmierala, chytí sa i na takú smluvu, ktorá neodpovedá dnešným pomerom, nemože-li dokončiť prácu, na takého sú bodáky a žaláre.

A keď sa i týmto biedným roľníkom na Slovensku niečo urodilo, museli to predať ešte v žatvách, ešte na poli, aby mohli zaplatiť dane, ktoré zaťažovaly a zaťažujú najviac malých a stredných roľníkov, alebo museli skôr či neskôr sožať svoju úrodu následkom povodní, aby sa takto uchránili pred úplnou zkazou. Ako exekutori prenásledovali roľníkov, chcem uviesť len jednu obec - a takých obcí je na Slovensku mnoho - Želiezovce, kde som mal možnosť byť prítomen a hovoriť s exekutorom. Obec táto, kde sú najviac usídlení roľníci, číta asi 6000 obyvateľov. Mimo 3 šťastných bola u každého prevedená až trojmá exekucia razom. Takto sa chce riešiť potreba roľníctva a pomáhať mu na základe melioračných prác.

Vy ste prevádzali tieto odvodňovacie a zavodňovacie práce, ale tam, kde mali statkári a zbytkári a kulaci svoje statky, na účet malých biednych a strednych roľníkov. Podívajme sa po celom Slovensku, jestli práve na tých úsekoch, kde žijú najbiednejší roľníci, bolo započaté s odvodňovacími prácami. 10 rokov sme v tejto t. zv. demokratickej, slobodnej republike. 10 rokov bola sľubovaná týmto roľníkom na Žitnom ostrove pomoc a 10 rokov títo roľníci nechali sa podvádzať. 10 rokov čakali na tieto práce, ale dodnes sa neučinilo nič, nehnulo sa ani prstom. Tieto vrstvy proletariátu už zkusily vašu ochotu a budú na stráži, poneváč vidia, že i terajší váš zákon je len a má byť záštitou, abyste mohli túto vrstvu proletariátu lepšie a viac okrádať. A keď sa podívame na celý ten váš návrh zákona, na ten plán, ako sa to má prevádzať, je zrejmé, že nastane väčšie zdanenie malých a stredných roľníkov.

Budem sa zabývať na základe cifier rozdelením týchto prác na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Celá práca melioračná a odvodňovacia je rozdelená na 27 rokov, ale revolučný proletariát tento váš plán na túto dobu rozdelený prevede sám. Nebuďte tak naivní, že proletariát, a vrstva roľnícka, ktorá nemá ani skývy chleba, ešte 27 rokov bude čakať na prevedenie vašho melioračného zákona. Nemyslite si, že vás nechá táto vrstva ešte 27 rokov šarapatiť, ale pošle vás k samému diablovi [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 19. března 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Tedy plán 27 rokov má byť rozdelený na dve obdobia a síce prvé 12 rokov a druhé 15 rokov. Tedy takto chcete odstraníť krízu a biedu, ale ani tak sa vám to nepodarí, lebo váš celý kapitalistický režim je už shnilou mrtvolou. Z plánu prvých 12 rokov má byť rozdelený obnos takto: V Česku sa má previesť 850 km, na Slovensku 345 km o obnose 1137 mil. Kč. Z toho pripadne na Zamoravsko a Odersko spolu 1012 mil., t. j. 89%, na Slovensko 125 mil., t. j. 11%. Na priehrady a vodné síly 888 mil. Kč, z toho Česko, Morava a Sliezsko 774 mil., t. j. 87.5% Slovensko 90 mil., t. j. 10%, Zakarpatská Ukrajina 24 mil. Kč, t. j. 2 1/2%. Tedy historické zeme 1786 mil. Kč, t. j. 88.3%, Slovensko 215 mil. Kč, t. j. 10.6%, Zakarpatská Ukrajina 24 mil. Kč, t. j. 1.1%. Tedy tu je videť, aký je tu záujem o tieto časti zeme, tu je videť, aký je tu názor pomôcť tuná biednym zakarpatským Ukrajincom. Tu je videť, aká je tu dobrá vôla pomôcť Slovákom, ktorých nazývate bratmi. Áno bratmi, brať im vše cestou exekucií, brať a okrádať týchto, že stávajú sa vyhnancami tohoto demokratického režimu. Tam exekutor je každodenným hosťom, tam kde už posledný priemysel je odbúraný. To má byť ten plán, ktorý má po 12 rokov trvať, toto má byť plán, na základe ktorého budú roľníci 27 rokov vydieraní na daniach, ako je to aj v návrhu zákona navrhované, že kraje, okresy, obce budú museť prispievať 25% k týmto obnosom, ktoré tam budú zahrnuté. A jestli bysme teraz pozreli na finančný základ slovenských obcí, okresov a zemí a najmä obcí, lebo ešte dotiaľ, dokiaľ obce vybieraly prirážky, maly ich doma, ale teraz obciam nebudú dávané ani tieto prirážky, vidíme, že obce dnes stoja úplne pred bankrotom. Tieto obce a zeme, ktorým nestačia prirážky ani na vecné výdaje, nemajú pre nezamestnaných robotníkov iba almužnu, nemajú pre nezamestnaných robotníkov podpôr, ba naopak dneska už to vyvrchoľuje tak, že okresným náčelníkom a zemiam sa nariaďuje, aby v takých obciach, kde bola poskytovaná podpora nezamestnaným robotníkom z finančného základu obci, boly zastupiteľstvá rozpustené a aby tieto obnosy, ktoré boly odhlasované obecnými zastupiteľstvami alebo obecnými radami, musely tieto zaplatiť. A to je prípad v obci Seredu, kde už dnes má byť toto obecné zastupiteľstvo zrušené, má byť dosadený komisar, ktorý by viedol hospodárský stav obce.

Krem týchto daní obciam a zemiam i roľník bude mať o 25% zvýšenú t. zv. pozemkovú daň. Ale, aby sa tento švindl zakryl ako každý, hovorí sa v návrhu, že 7 rokov títo roľníci nebudú platiť, poneváč je kríza hospodárska, špatné položenie, ale že až po 7 rokoch bude ešte vláda skúmať hospodárský stav týchto roľníkov a že vtedy sa môže vymerať táto daň, ale nie chudobným.

Tak roľníci, môžem smele povedať, tešte sa, oni vám to všetko dajú zadarmo. Ale pýtam sa vás: Odkiaľ bude brať vláda na doplnenie tohoto fondu ten obnos, ktorý bude činiť cca 67 mil. Kč? Dáte to z vačkov veľkostatkárov a fabrikantov, alebo iných darmožráčov? Ale to vy neurobíte, lebo byste museli ináč siahnuť možná i medzi vámi niektorí do svojích kapes. Ale budú to platiť malí a strední roľníci a živnostníci na daniach. Tedy, kde je ten sľub, že 7 rokov sa to nebude platiť? Ba naopak stupňovanie, zvyšovanie daní prijde, poneváč po 7 rokoch bude tá jeho pozemková daň o 20% zvýšená. A neni dosť na tom, že už dnes títo roľníci platiť nemôžu, že už dnes sú prípady, kde bola exekutorom posledná krava, alebo posledný kúsok dobytka bol mu na raz sobraný. Samozrejme, jestli to nebude môcť platiť, vy máte možnosť svojími aparátom, žandarmi, exekutormi sobrať mu poslednú skývu chleba od úst. Není známo málo takých prípadov a najmä na našom Slovensku, kde posledné obilie, ktoré mal roľník pre seba odložené na chlieb, bolo mu sobrané. Môžem to tedy smele nazvať, že bol okradený o poslednú skývu chleba. Ale zabúdate na jedno, že ten roľník a živnostník nemá a nebude platiť a zaplatíte to sami ze svojho.

Hovoríte, že chcete povzniesť Slovensko a že ho chcete zdvihnuť na najvyššiu úroveň hospodársku. Hej, vy ho chcete zdvihnuť na úroveň Rifkabylov a Indov. Robíte si zo Slovenska zásobovací ústav a zatiaľ tam nemajú tisíce a statisíce duší čo jiesť. Kde sú ti boží bojovníci slovenskej Hlinkovej strany, ktorí mali plné huby frází: Pomôcť Slovensku, oslobodiť, autonomiu a neviem ktorých frásí, ktoré boly sľubované. Samozrejme budete kričať, a to len preto, aby sa aj vám ušlo z tých rôznych fondov, ako keď Hlinka kričal o autonomii, dostal na svoju zkrachovanú banku subvenciu a kúpil si automobil. (Veselost.)

Slovenskí fašisti a sociální fašisti, ktorí tiež máte plné ústa sľubov, ako byste chceli pomôcť roľníkom, ani neviete, ako byste ich mali oklamať. Vidieť to i z toho, ako vaše plátky napísaly, že keď slovenskí roľníci prišli demonštrovať na výzvu komunistickej strany za prácu a chlieb do mest 25. februára, o tých rolníkoch, na ktorých sa odvolávate, ktorých voláte do radu, na chrbtoch ktorých sa chcete dostať k teplým miestam, že prišli rabovať, že si i mechy sebou doniesli, ale že sa zklamali a zklamaní odišli. Teraz, keď vám hrozí nebezpečie, teraz ich voláte, ale keď roľník siaha k obrane, bojíte sa ho. Tak ako vedel Dozsa György postaviť roľníka do jednoho šiku, postaví ich komunistická strana a odpraví vás tiež. (Veselost.) Oni nebudú rabovať, oni prišli a prijdú na výzvu komunistickej strany a revolučného proletariátu demoňstrovať. Nebudú rabovať, ale prijdú si vziať, čo im bolo ukradené pred tisíci rokmi vašimi predky i vámi, a na čo majú títo maloroľníci právo. Roľníci a zemerobotníci si vezmú velkostatky a majíre a robotníci továrne a banky, lebo to pochádza z nich a preto im to aj patrí. (Posl. Suroviak: Vy byste bol prvý, ktorý byste maloroľníkov pozatváral!) Takých, aký ste vy!

Agrárna strana píše vo svojich plátkoch a plače, že sa im zazlievajú najelementárnejšie zbrane a spôsoby obrany svojho bytia. Tedy, čo je plo vás elementárné, to sú vyhladujúce clá, miešanie múky, dovozné a vývozné listy a okrádanie chudobných na účet veľkostatkárov a zkrachovaných podnikov a bánk. Ale zemerobotníkovi platíte na veľkostatkoch 6 až 10 Kč za 12hodinovú pracovnú dobu. (Výkřiky posl. Dubického.) A jestli nechce tento robotník pracovať prez čas, tak ho pokutujete. A že je to pravda, chcem tu len poukázať na jednu interpeláciu, ktorú podal soc. demokrat Polach - oni sice idú s touto interpeláciou, ale nehovoria, ako proti tomu bojovať. A v tejto interpelácii hovorí: "Dělníci jsou trestáni vysokými pokutami proto, že nechtějí překročovati pracovní dobu, anebo pro menší chyby v práci. Tyto pokuty činí 50 až 100 Kč."

To je tá interpelácia a vy k tomu chcete hovoriť, že to sú lži. Teda jedna i druhá strana z vás nemáte záujmu viace tých robotníkov proti tým pokutám brániť, nemáte záujem, abyste chránili pred vykorisťovaním týchto zemerobotníkov, ale máte záujem, aby táto veľkostatkárska šľachta, najmä na Slovensku ešte tá maďarská gentry, mohla vykorisťovať toho zemerobotníka ako dosiaľ. To čo je pre nich elementárné, to není elementárné pre robotníka. Robotník, keď nechce pracovať prez čas, keď nechce sa nechať vycucávať, keď deputátný robotník dostane na mesiac na Slovensku na veľkostatku 80 Kč a keď mu to nestačí ani na ošatenie, keď tento robotník nechce nechať si to ľúbiť a chytí sa svojej najelementárnejšej zbrane, to je stávky, ako to bolo v r. 1929, kedy 25.000 zemerobotníkov použilo tohoto najelementárnejšieho boja za svoje bytie, ako to vy nazývate, vtedy na týchto robotníkov máte hneď četníkov a vojakov, na týchto máte kriminály, ale na vás tie kriminály neplatia, i keby ste týchto, zemerobotníkov okrádali. Tu vidíte, čo je elementárné na jednej strane, tedy boj za bytie, to není elementárné na druhej strane, to je pracujúcej triede. To je samozrejmou vecou, lebo to vyžadujú vaše celokapitalistické a sociálfašistické záujmy. Ale tomu zemerobotníctvu chcete i tak z tej mizernej mzdy aj letos strhnúť, ako máme príklad už pri prejednávaní zemedelských smlúv. Na Slovensku sa platí zemerobotníkovi na hodinu 1 Kč na veľkostatku, žene 60 hal. až 80 hal., mladému robotníkovi alebo mladej robotničke 60 hal. a z tohoto chcú už dnes ztrhovať a hovoria: My nemôžeme s takýmto nákladom pracovať, musíte pracovať za snížené mzdy. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Jestli títo zemerobotníci zasiahnu svojim elementárnym oprávneným a obranným bojom proti tomuto vydieraniu, vy to nazvete zase len tak, ako ste to nazývali, pučom, lebo inačieho mena tejto obrany pre robotníka nenachádzate. Malým roľníkom chcete snížiť ceny repy, to je vidieť pri prejednávaní repných cien. Poviete, že zase to nie je pravda. Ale ktorý z vás sa chopí záujmu tých malých? Snáď agrárna strana? Alebo ktorá má záujem na cukrovaroch? Ti to nespravia. Ale bude to zase strana komunistická, strana revolučného proletariátu a maloroľníkov, ktorá ich vyzve k boju proti takémuto vykorisťovaniu. (Posl. Suroviak: A pozbaví ich chleba!) Nie, ona ich nepozbaví, ale vy následkom vášho násilníckeho aparátu, lebo máte ešte moc v rukách, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 19. března 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Budeme-li mať vládu v rukách, tak vám ho nedáme, ale im. Lebo títo roľníci a robotníci vedia, že len delnická strana... (Hlas: Kdyby nebylo dělníků, tak pochcípáte!) Oni sa k vám ustrhnúť nedajú a za to sa stavajú do radov revolučného proletariátu, do strany komunistickej a do rudých odborov, lebo vidia a vedia, že jedine komunistická strana a rudé odbory budú ich boj spravodlive viesť a ukazovať, ako sa má bojovať za každodenné požiadavky a... (Posl. Suroviak: Áno, zničiť národ!) Taký národ, aký ste vy! Pod heslom: Ani haliera zo mzdy, za osmihodinovú pracovnú dobu, za platenie hodín pres čas, za riadné poistenie úrazov na účet statkárov a štátu, proti prepúšťaniu deputátnych robotníkov, proti dnešným povestným okresným paritným komisiám a sriadeniu dôvernických sborov, proti prevádzaniu prác so školskými a neplnoletými deťmi, za riadnu kolektivnú smluvu a za stejnú prácu, stejnú mzdu mužom, ženám a mladým robotníkom. Toto bude úkol proletariátu a tento úkol komunistická strana s proletariátom prevedie, i keby ste sa na hlavu postavili.

1. mája prijdú títo zemerobotníci a maloroľníci a postavia sa pod prápory komunistickej strany, nie sláviť a modliť, ale demonštrovať. 1. máj bude dňom nastúpenia boja pod vedením komunistickej strany a rudých odborov, ktoré budú im ukazovať cestu k tomuto boju, a zemerobotnícka mládež bude bojovať po boku svojich otcov. Nie tak, ako Hodža hovorí v svojom plátku: nezúfať a pracovať. My hovoríme: bojovať, bojovať i na barikádach. Revolučná trieda proletariátu vám urobí čiaru prez 27ročný plán na vykorisťovanie robotníkov a maloroľníkov. Samozrejme vy byste chceli ešte 27 rokov vydierať a vyssiavať krv pracujúcich roľníkov a robotníkov. Ale to sa vám nezdarí. [Další slova i byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 19. března 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Mikuláš.

Posl. Mikuláš: Slavná sněmovno! Projednávanou osnovou zákona o státním fondu pro vodohospodářské meliorace přikročujeme k realisaci díla, které pro zemědělství, jeho pokrok a zabezpečení znamená opětně veliký krok kupředu. Osnovy meliorační, pokud jsme je v této slavné sněmovně v posledních letech projednávali, platily vždy za osnovy nesporné, poněvadž důležitost a význam meliorace půdy byla a je dosud všeobecně uznávána. Také touto velikou osnovou plníme důležitý úkol a povinnost k našemu zemědělství. Tímto opatřením má dojíti ve větším měřítku k technickému zásahu na zemědělské půdě, aby tak z neúrodných nebo méně úrodných krajů učinili jsme kraje úrodné. Plošné meliorace usnadňují práci zemědělce, umožňují včasné jarní setí, zvyšují, zlepšují a zlevňují výrobu.

Regulací toků a řek chráníme úrodu a majetek, nalézající se v povodí, od nebezpečných záplav. Osnova řeší také důležitou otázku zřizováni vodovodů pro venkovské obce a rovněž neméně důležitou otázku rekultivace půdy dolováním zpustošené.

Vzhledem pak k nynější hospodářské krisi nutno tuto předlohu také uvítati z těch důvodů, že při všech pracích, ať melioračních, rekultivačních anebo regulačních dostane se zaměstnání dělnictvu, které dnes trpí nezaměstnaností.

Zřízením vodohospodářského fondu ruší se zákon o melioračním fondu a vodohospodářský fond, který tímto zákonem budujeme, stává se právnickou osobou s ročním příjmem 100 mil. Kč. Do tohoto fondu vedle příspěvku

státu přispívati budou zemědělci 25%ní přirážkou k dani pozemkové. Vybírání této přirážky se zřetelem k nynější zemědělské krisi stanoveno je však až po uplynutí 6 let. Začne se tedy tato přirážka u zemědělců vybírati teprve roku 1937, kdy se očekávají již lepší poměry v našem zemědělství.

Určitým pokrokem, který přináší tato osnova, je také ustanovení:

"Vláda se žádá, aby v době co nejkratší předložila návrh zákona o dobrovolném scelování zemědělské půdy. Moravský scelovací zákon, který se v praksi dosti osvědčil, nechť je podkladem pro návrh celostátního zákona komasačního."

Pro toto další technické opatření na zemědělské půdě mluví nejen úžasná roztříštěnost naší zemědělské půdy, ale hlavně ony positivní a krásné výsledky již scelené půdy na Moravě.

Není žádné pochyby, že míti na příklad pětihektarové hospodářství v 15 až 20 kouscích (takových případů je skutečně dost) nebo ve 2, 3 kusech, jest ohromný rozdíl.

Jak to u nás po této stránce vypadá, toho dokladem jsou čísla, která uvedl ve své publikaci inž. Eduard Korselt, docent vysoké školy zemědělské v Brně: "V historických zemích máme 18 milionů zemědělských parcel, na Slovensku 17 mil. parcel a na Podkarpatské Rusi 4 mil. parcel. Dohromady tedy 39 milionů jednotlivých parcel." Podle posledního sčítání zemědělských podniků máme jich u nás 1,618.700. To znamená, že na jeden zemědělský podnik u nás připadá 30 jednotlivých parcel. Přimyslíme-li si k této ohromné rozdrobenosti půdy ještě fakt, že namnoze jde o pozemky značně vzdálené, máme obraz, jak obtížným a nákladným jest způsob takovéhoto hospodaření. V zájmu zemědělského pokroku a lepší jeho budoucnosti je v tom směru náprava naléhavá.

Slavná sněmovno, budiž mně dovoleno při této příležitosti říci několik slov k všeobecným poměrům zemědělským.

Tak, jak se nám dnes tyto poměry jeví, ať již přihlížíme k praktickému životu, nebo k statistice státního statistického úřadu, nebo k publikacím Národní banky československé, případně jiných korporací i jednotlivců národohospodářů, nelze dosud říci, že bychom v rešení zemědělské krise dospěli již k určité základně, na které bychom mohli zcela bezpečně budovati další hospodářský život. Jediné, co lze zaznamenati jako úspěch poslední doby, jest skutečnost, že ventilováním hospodářských otázek v parlamentě, tisku, na schůzích a anketách došli jsme k tomu poznání a přesvědčení, že hospodářské problémy dnešní doby nemohou býti řešeny s hlediska jednoho stavu neb jedné třídy, nýbrž s hlediska celku.

A to už s ohledem na naše poměry jest po mém soudu značný pokrok. Čím dále, tím více proniká přesvědčení, že každá porucha, ať již se projevuje na kterémkoliv úseku naší výroby, je problémem nás všech.

Proto lze právem souditi, že, dokud se nezlepší poměry v zemědělství, nelze očekávati ani zlepšení poměrů v průmyslu a obchodu. Dokud zemědělec bude hospodářskými poměry téměř vyřazen z konsumu všech potřeb, jak tomu je dnes, nehneme s problémem všeobecné hospodářské krise. V tom směru jest třeba uvážiti, že zemědělec není jen důležitým činitelem v řetězu naši výroby, ale i spotřeby. (Posl. Dubický: Staré zásady agrární pravdy!)

Spatřují-li, pane kolego, po této stránce někteří národohospodáři světlou stránku v tom, že ceny určitého druhu zboží klesají, tož je třeba říci, že nutno tuto tendenci skutečně vítati, ovšem s připomínkou, aby tento - po našem soudu - zdravý proces zlevňovací nebyl příliš náhlý a aby se projevoval u všeho druhu zboží současně. (Posl. Dubický: Aby byl úměrný číslům, které trží zemědělec!)

Zemědělci prodávají již dvě léta své výrobky se ztrátami, (Tak jest!) ostatní výrobky buď nezlevnily vůbec, nebo tak nepatrně, že v konsumu se to téměř nepozoruje. A to je právě to, nač se právem poukazuje a co vyvolává u zemědělského lidu krajní nespokojenost. (Zcela správně!) Tento stav nemůže dlouho trvati, nemá-li nastati v zemědělství nebezpečné zadlužení. Nedostatek peněz v zemědělství bez tak již nyní, slavná sněmovno, zabíjí hospodářský život našich vesnic a venkovských měst. Nic se nepodniká a nic se nekupuje. Dělnictvo nemá práci, venkovští živnostníci živoří řemesla hynou, obchod nejde a hospodářský život stojí.

V malých a středních zemědělských usedlostech vykonávají dnes práce ponejvíce členové rodiny bez najatých sil. Důsledkem těchto poměrů je stěhování těch lidí z venkova, kteří nemajíce možnost obživy venku, utíkají do měst, rozšiřujíce tak řady nezaměstnaných.

I s této tribuny bylo již o tomto problému hovořeno. Poněvadž jde o otázku velmi ožehavou, mám za to, že je třeba blíže si jí všimnouti, zejména toho, kdo z našeho venkova utíká a co a jak zaříditi, aby tento útěk nestal se v budoucnu pro náš hospodářský život nebezpečným. Z výsledků posledního sčítání lidu je patrno, že největší úbytek obyvatelstva vykazují nejchudší zemědělské kraje. Zejména velmi patrný je úbytek obyvatelstva jižní části Čech. Při zkoumání příčin tohoto neblahého zjevu shledáváme, že to není snad vyhlídka na pohodlný život ve městech, která by lákala toto obyvatelstvo do měst, nýbrž železná nutnost dnešního života Kdo nemusí a komu skýtá rodná vesnice sebeskrovnější existenci, ten neutíká za prací jinám!


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP