Pátek 18. prosince 1925

My Maďari, ktorí sme boli mierom trestov a nespravedlností najviac postihnutí, požadovali sme vždy kedykožvek sa nám k tomu naskytla príležitosť, jasne a spósobom bezpochybným uznanie nášho sebaurčovacieho práva a možností jeho uplatnenia. Neopomenúli sme použiť ani jedinej príležitosti, aby sme vyhžadali fórum, z ktorého by sme mohli hlasom daleko slyšitežnym zavolať: >Tento štát nie je našou vôžou, tento štát nebol utvorený bratskou dohodou národov v ňom žijúcich, ale mocou, a to mocou bodákov, ktorá sa uplatnila prez pošžapávanie práv.< (Hluk.)

V duchu našich predkov a z povinnosti voči našim potomkom ani dnes nemôžeme činiť ináč, lež len naprostou otvorenosťou a odvahou protestovať proti trestu na nás vykonanému a požadovať radikálnu revíziu mierových smlúv a reparáciu ťažkých chýb na základe zásady práva sebaurčovacieho. (Výkřiky. - Hluk.)

Trváme-li na tomto našom zásadnom stanovisku, vieme, že citové páky našej práce vo verejnom živote Československa nemôžu byť výlučnou hnacou silou našej politiky. Cítime, že kvilenie nad osudom nášho národa a protest proti ťažkým nespravedlnostiam na nás spáchaným nepostačí a že národnú existenciu nášho žudu tuná zavretého nedosiahneme na základe púhej negácie.

Vežká ťarcha zodpovednosti padá na naše bedrá. Zodpovednosť, ktorú musíme niesť pred našim národom i pred dejinami, politická vyspelosť Maďarstva a nové a nové mohyle duševnej a hospodárskej biedy činia nám povinnosťou prácu počítajúcu s realitami. Z týchto dôvodov vydávame sa na cestu politiky sebavedomej, vedenej vážnosťou i múdrosťou, aby sme naše pozície opevnili a takto opevnení učinili naše čaty spôsobilými k úspešnému boju a k vynúteniu vožného prejavovania nášho národného života.

A poneváč systematická a plánovitá politika národného utlačovania (Sen. dr Šrobár: V Maďarsku to tak bolo, ale nie u nás!) zakladá sa na idei Československého národného štátu a keďže voči vládnucej československej národnej koalícii a voči dnešnej vláde chováme naprostú nedôveru, je základom našej reálnej politiky boj proti myšlienke a nanucovaniu Československého národného štátu, ciežom našej politiky je vybojovať národnú autonómiu v bratskej dohode s celým odvekým obyvatežstvom Slovenska a Podkarpatskej Rusi. (Potlesk na levici.)

Místopředseda dr Soukup: Další slovo má pan sen. dr Franciscy.

Sen. dr Franciscy (maďarsky): Vážený senát! V prvom parlamente československého štátu, keď ešte nebol uzavretý mier trianonský, pribila krajinská kresťansko-sociálna strana vo svojom prvom prejave, že odveké obyvatežstvo Slovenska bolo k českej republike pričlenené bez plebiscitu, bez svojho svolenia a bez opýtania. (Výkřiky.) Pomery sa od tých čias zmenily, Československá republika bola každým uznaná a trianonský mier bol uzavretý.

Avšak pri trianonskom miere vychádzali z toho, že tisíc rokov nemôže utvoriť právny základ a teda tí, ktorí vychvažujú toto ustanovenie trianonského mieru, nech sa nečudujú, že o to menej môže sa vytvoriť uspokojenie za sedem rokov. (Tak je!)

A preto my, poslanci a senátori kresťansko-sociálnej strany, zvolení odvekým obyvatežstvom Slovenska, slávnostne osvedčujeme, že darmo uzavierajú vežmoci dohodu v Locarne a darmo prehlašuju utvorenie mieru dotiaž, kým naše národné krivdy a rany našej duši zasadené nebudú zahojené, kým nebudú reparované nepráva na nás spáchané, kým minoritná otázka nebude loyálně vyriešena: dotial o miernom uspokojení a o európskej konsolidácii nemôže byť ani reči. (Tak je!) Je-li u nás ticho, nie je to ticho spokojnosti a usmernenia, ale je to nemota ušliapaných. (Tak je!)

Prehlašujeme, že budeme v našich bojoch pokračovať vždy v ceste platných zákonov, od týchto sa neodchýlime, lebo sme presvedčení o tom, že bezohžadné avšak oprávnené používanie etických zbraní je jedinou silou proti násiliu surovej moci. (Tak je!)

Vodcovia českého žudu zaviazali sa pitsburskou dohodou ku takej autonomii Slovenska, ktorá po stránke verejnoprávnej, administrativnej a kulturnej je naprosto samostatnou autonomiou. (Výkřiky) Vzdor tomu vyčerpáva sa úplnosť štátneho života v tom, že vláda chce na základe centralistickom stvoriť silný český národný štát, presýtený meravým českým šovinizmom.

Kresťansko-sociálna strana stavia sa v obrane slovenského odvekého obyvatežstva v existenčných základoch ohrožovaného na stanovisko najtuhšej verejnoprávnej opozície a požaduje pre Slovensko naprosto osobytnú zákonodarnú, administratívnu a súdnu autonomiu a požaduje, aby Slovensko patrilo obyvatežom Slovenska. (Tak je!)

Požaduje pre každú etnografickú složku odvekého obyvatežstva úplnú kulturálnu autonomiu a zaistenie práv minoritných. (Tak je!)

Najsilnejšiu oporu odvekého obyvatežstva Slovenska spatruje kresťansko-socialistická strana v náboženských mravoch (Správne!) a preto požaduje, aby sa vláda nepokúsila o rozluku cirkvi od štátu, a aby zjednala dobrý pomer so Svätou stolicou. (Tak je!)

Kresťansko-sociálna strana protestuje proti hospodárskej politike, ktorej účelom je, aby zo Slovenska učinila kolóniu a podkopala národné povedomie odvekého obyvatežstva a ho ožobračila. (Výkřiky. - Hluk. - Místopředseda dr Soukup zvoní.)

Kresťansko-sociálna strana pribija to, že vláda rozširovaním korupcie snažila sa sfalšovať prejav vôle žudu, aby si zjednala väčšinu, čohož výsledkom je, že Slovensko je tu menej mandátmi zastúpené, ako čo by mu bolo náležalo v pomere hlasov. (Odpor na pravici.)

Oproti labilnej väčšine vlády stavia sa strana na príkré stanovisko opozičné a pomocou božou pokračuje na ceste, na ktorej vyvrchožuje program kresťansko-sociálnej strany v tomto: Kresťansko-sociálna strana je povedome kresťanská a povedome národná. (Potlesk na levici.)

(Hluk.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Prosím o klid! Další slovo má pan sen. Schubert.

Sen. Schubert (německy): Slavný senáte! Nemám co bych přičinil k vývodům svého soudruha dra Housera. Přicházím jako nově zvolený senátor do této síně a upozorňuji na to, že si voličové venku od nového parlamentu přece jistě slibovali malé zlepšení. Můžeme však konstatovati - a je politování hodno, že to musíme říci - že je nemožno, aby to tak šlo dále, a že se naděje, které jsme kladli do nového parlamentu, nebudou moci splniti, vidíme-li začátek jednání v obou komorách, vidíme-li naprostou bezohlednost a nevážnost vůči všem těm, kteří obyvatelstvem sem byli vysláni, aby zastupovali práva lidu, a vidíme-li na druhé straně, že k pokulhávajícímu prohlášení ministerského předsedy neví nikdo, co by připojil. Předčítání různých protestních prohlášení není po mém názoru směrodatným. Důležito je, že sobě musíme představiti, že bída lidu skutečně je tak veliká, že i páni z koalice sami sebou dojdou k přesvědčení, že nebude možno umělou většinou trvale potlačovati tak zv. menšiny. I kdyby tyto menšiny v pravém slova smyslu byly takovýmito menšinami, pak by přece většina měla za povinnost právě vůči menšinám postupovati tak, aby se s nimi v tomto státě aspoň trochu zacházelo jako s lidmi. Myslím tedy, že musíme konstatovati, že by bylo vlastně povinností koaličních stran, dáti vládu Švehlovu do obžaloby, poněvadž svou nedbalostí, tím, že nepovážila co činí, nechtěla zpozorovati, že vláda Švehlova komunistům a oposičním stranám dává zbraň do rukou, kterouž jejich vlastní tak zvaná milovaná vlast úplně bude rozbita.

Tento systém za žádných okolností nelze udržeti. Musíme konstatovati, že následkem neblahé hospodářské politiky Švehlovy vlády a koaličních stran dnes statisíce dělníků bez krejcaru peněz leží na ulicích, při nejlepší vůli neobdrží práci, a že vláda nedovede se postarati, aby tito lidé obdrželi nějakou podporu. Vy jste při velké hospodářské bídě lidu nečinili nic jiného, nežli že jste jej v národnostním ohledu vháněli do náruče šovinismu propouštěním lidí, kterých byste nutně potřebovali. Musíme konstatovati že jest to skandál, když vláda beze všeho cíle nečiní nic jiného, nežli že na místo spolehlivých živlů dosazuje nevycvičené a tím úřady vydává v šanc bezohledné zvůli a neschopnosti jednotlivých lidí. Tímto způsobem je prokázáno, že vláda nemá nejmenšího zájmu, nejmenšího porozumění pro to, aby řešila hospodářské otázky, a že také nerozumí řešiti národnostní otázku, ba že ani nemá vůli k tomu. Musíme naopak pohlížejíce na prohlášení ministerského předsedy, že starý parlament řádně pracoval a že za něho volby byly provedeny demokraticky konstatovati, že pan ministerský předseda nemá ani zdání o tom, co se v jeho vlastní zemi děje. Nejsou to komunisté, kteří štvou lid, nýbrž je to kapitalistický hospodářský systém a neschopnost vlády, jakož i nedostatek poznání u koaličních socialistů, jejichž podpora se strany vlády nese vlastně vinu na tom, když lidé volí komunisticky. Můžeme těmto lidem býti jen vděčni, když ve své politice tak pokračují. Je velmi zajímavo, když na jedné straně čeští sociální demokraté sedí ve vládě a na druhé straně němečtí sociální demokraté musí proti této vládě volati fuj! (Výkřiky sen. Reyzla.) Je jasno, že vy nepodnikáte toho nejmenšího, abyste dělníkům poskytli možnost, aby zde v tomto chlévě řádně poklidili. (Výkřiky sen. Löwa.) Poskytněte dělníkům možnost v jednotné frontě postupovati proti této vládě, pak shledáte, že dělníci v krátké době učiní pořádek. (Sen. Reyzl [německy]: Vy jste podvodníci s tou jednotnou frontou! - Hlučné spory mezi německými sociálními demokraty a komunisty.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Pánové, račte zachovati klid, aby řečník mohl mluviti.

Sen. Schubert (pokračuje): Stran debaty o jednotné frontě vyjednáme si to se sociálními demokraty venku. Chceme jen konstatovati nemožnost, že parlament po prohlášení ministerského předsedy bude moci pracovati v zájmu dělnictva; jestliže jsme dnes po dvou dnech parlamentní činnosti nedospěli dále nežli k debatě o prohlášení ministerského předsedy, bude obyvatelstvo samo sebou naslouchati a se tázati, copak činí zvolení zástupcové lidu v zájmu lidu. Venku mrzne tisíce rodin bez bytů, a my nemáme zde nic jiného na práci, nežli hádati se mezi sebou. My chceme s tohoto místa konati positivní práci. Víme, že nic neprosadíme, ale s tohoto místa chceme lidu venku říci, že je nutno pracovati k tomu, aby pokud možno brzy jiný parlament nastoupil na místo neschopného korupčního socialistického parlamentu. Toto prohlášení chtěl jsem ještě připojiti k vývodům svého soudruha dr Housera. (Potlesk u stoupenců.)

Místopředseda dr Soukup: Dále má slovo pan sen. Chlumecký.

Místopředseda dr Soukup: Pánové, prosím o klid! Slovo má pan sen. Chlumecký! (Výkřiky německých senátorů.) Pánové, račte dodati svému temperamentu senátní důstojnosti.

Sen. Chlumecký: Slávny senát! Poneváč môj kolega súdruh Houser podal už prehlásenie našej strany, chceme ešte len niekožko slov k vládnemu prehláseniu pohovoriť.

Chceme reagovať niekožko slovami na reč pána ministerského predsedu. On sa vyslovil, že tento parlament je zvolený na základe slobodnej vôle národa. (Sen. Bodnár: To není pravda!)

Vieme, ako na Slovensku tá slobodná vôla národa vyzerala. Schôdze volebné nám zakázali, kdežto druhým stranám boly povolené. Na priklad v Košiciach, že vraj je tam choroba nakazlivá, tyfus, nesmeli sme schôdze vydržovať, ale pre druhé strany týfus nebol! Alebo má snáď vláda takú starosť o nás komunistov, aby sme nevymreli? O nás nepotrebujete sa starať, nech si chráni svojih verných občanov. Na druhej strane zase zakázala schôdzu, že je národný sviatok. Ale iné strany vydržovali tiež schôdzu na ten národný sviatok.

Potom ďalej sme videli, ako to vyzeralo s voličmi. Bolo mnoho živých, ktorí nevolili a ktorých nenašli ale zato bolo mnoho mrtvých v seznamoch a tí sú porád tuná.

Ďalej sme videli, ako vyzerá volebná geometria. Boly kraje, kde dostačilo na 1 poslanca 19.000 hlasov a boly kraje, ako v Podkarpatskej Rusi, kde bolo treba až 29.000 hlasov na 1 poslanca. Keď porátame všetky hlasy, ktoré dostali agrárnici a ktoré dostali komunisti, vidíme, že 1 agrárnik dostal 21.000 hlasov, kým na komunistu pripadlo 22.700 hlasov. Tu už vidíme, keby to išlo spravedlivo, keby to bolo dobre porátané, mali bysme väčšinu, naša strana komunistická by bola v tomto dome najsilnejšou. Ale ešte druhá vec je tu. Porátali sme si, že je asi 200.000 až 300.000 hlasov pokradnutých priamo. Ja som pred opustením tohoto domu tu prehlásil a podal protest menom našej strany, aby Malypetr prsty pri vožbách nemal, aby nemanipuloval, poneváč k nemu dôvery nemáme, vieme, že nám hlasy budú ukradnuté. To som prorokoval napred z tohoto miesta, a tiež sa tak fakticky stalo. Teraz sme sa presvedčili úplne, že tí páni sa nestydia, nemajú citu a nemajú tožko smyslu pre čistotu, aby sa hanbili za to, ako vožby previedli.

Naša strana je najväčšou stranou v tomto štáte. A keď by to išlo podža spravodlivosti, dnes by táto koaličná vláda pred nami nestála, nebolo by možná. Táto vláda udržuje sa len násilím, terorom, ktorý proti pracujúcej triede privodzuje, inak by nemohla sa udržať. Ja mám zkúsenosti zo Slovenska, čo sa tam všetko robilo. Sám som bol pritomen a videl som, ako nám schôdze rozháňali, ja som musel utekať. Takéto pomery sú na Slovensku, tak vyzerá tá vychvažovaná demokracia československá.

A ako sa vláda stará o ten slovenský národ? Slovenský priemysel sa odbúrava, fabriky sa zavierajú, stroje sa odvážajú do cudzozemska, Rumunska, Maďarska i do českých krajín a ten pracujúci žud, robotný žud hladuje na Slovensku. A dalo by sa žahko odpomôcť, že by bolo roboty dosť, že by bolo dosť zamestnania pre ten žud, všetky fabriky by bolo možno uviesť v chod, len jednej veci je třeba: uznať sovietskú republiku, naviazať pravidelné styky a všetky podniky by prišly do chodu, práce by bolo dosť. Rusko by potrebovalo naše tovary, že by sme ich ani nemohli zhotoviť. (Hlas: Vždyť Švehla řekl, že máme pracovat!) Áno, pracovať máme, lenže nedajú nám žiadnej práce. A ti, ktorí nepracujú, sú darebáci, zahážači, ti vraj nechcejú pracovať. (Hlas: Pakli jsou to dělníci!) Áno. Ale poneváč naša buržoázia je vežmi ťažkopádna, chápe vežmi ťažko, níč sa nenaučí, je náprava ťažká, vežmi ťažká, to sa rozumie. Oni východisko z tohoto chaosu nemôžu najsť a my vidíme, len samé nacionálne spory. Česká buržoasia sa ťahá, bije s nemeckou buržoásiou, česká buržoasia sa bije so slovenskou buržoasiou a videli sme to v parlamente, vo snemovni, že to doslovne došlo až na facky. Ta je tá konsolidácia buržoázna tak ďaleko to dopracovala, že sa fackujú medzi sebou nemecki mešťáci s českými, česki so slovenskými alebo s maďarskými alebo jeden proti druhému a nikdy na nejakú rovnú cestu sa neprijde. K tomu sú úplne neschopní.

Poriadok v tomto štáte môže spraviť len robotnícka trieda. Podívajte sa na náš klub. Máte tam Nemcov, Čechov, Slovákov, Rusov a ani nám to nenapadne, abysme sa k vôli národnosti medzi sebou ťahali. Ani kožkokráť neviem, o tom mojom súsede, aká je jeho materská reč. Nepýtam sa ho na to rozprávam s nim ako môžem, slovensky alebo nemecky, ale to nedokážete.

Ako sa stará na Slovensku vláda o ten slovenský pracujúci žud, to bych vám mohol ukázať na krásnom príklade. Na príklad tuhža som dostal listinu, nemal som času, abych si z nej urobil poznámky, ale robotníci v Podbrezovej, zo štátnej železiarne si sťažujú na to, že chcejú tam zastaviť lokálnu dráhu a ona už chodí 40 rokov; a oni majú daleko do roboty, 2 alebo 3 hodiny pešky. 40 rokov táto lokálka chodila a zadarmo touto dráhou jezdili tiež deti, ktoré chodili do školy. Jedná sa o niekolko sto osôb, ktoré musia pešky chodit, ale oni to zastavili. Maďari, tito vykrikovaní barbári to udržovali, poneváč videli, že je to v záujme žudu. V Podbrezovej je špitál a tí chorí musia choditi 2-3 hodiny pešky. V záujme tohoto obyvatežstva je, aby táto lokálka bola udržaná, ale ona od tohoto Nového roku má byť zastavená. A prosím titu píšu, aby sa niečo robilo, aby se to zamedzilo. To je ťažká vec. Ti pánovia pár tisíc korún, aby mohli vyhadzovať peníze na Vrangelovcov, zlodejov a lumpov. Ale tam peniaze niesú.

Druhý prípad vám môžeme predniesť. Bol som pred 14 dní v Banskej Štiavnici. Tam je asi 100 rodín, kde mužovia sú na penzii, bývalí baníci. 15 až 20 rokov slúžili a pracovali v Banskej Štiavnici v baniach. Potom boli preložení do Pereczese v Maďarsku. Museli isť, keď byli preložení, nebola to ich vina. Tam pracoval ten baník 4 až 5 rokov a bol potom penzionovaný. Rozumie sa, že sa sobral a prišiel do Banskej Štiavnice, poneváč je tu rodák, je tam príslušný, prešiel domov. Teraz behajú títo žudia a nevedia, kto im má dať penziu. Platil so do bratskej pokladne a teraz ho nemá kto platiť. Žobrajú. Správa povedá: >Nám do toho nič, to má platiť revírná pokladňa.< Ta zase rieká: >Nám do toho nič neni, peniaze, ktoré oni platili, prišly do Maďarska, my nie sme povinní platiť.< Ale aby predsa nezomreli tak ihneď hladom, dala im správa 199 korún. Je ich celý rad, sám som to spisoval, ktorí sa hlásili a všetci majú po 199 korunách podpory, almužny. Nárok na penziu nemajú. To sú rodiny, kde je až 7 detí. (Hlas: Těch 199 korun dostali jednoráz?) Nie, mesačne! Mimo toho sú niektorí, ktorí vôbec nedostanú nič. Takých som niekožko zistil. Potom je tam jeden strašný prípad. Je tam jedna 28 ročná dcéra po jednom baníkovi, ktorý tiež asi 20 rokov tam pracoval. Tá je žobrák, mrzák, nohy má zakrnelé, takže len sa po zemi šúpa, rukami si pomahá a tak sa vláčí po zemi. Tá dostávala mesačnú podporu 30 korún a teraz, pred dvoma mesiaci i to jej zastavili. Tak sa jedná s tými chudobnými žuďmi na Slovensku. Teda pre ten žud sa nenájde úhrada, nenajdú sa peniaze, poneváč na darebnosti a hlúposti, na armádu, na reprezentáciu, na všetko možné sa vežké peniaze najdú. Pre chudobný žud ale nie. Ešte jedna vec je na Slovensku, specielne v Podkarpatskej Rusi zajímavá. V Podkarpatskej Rusi, ako vážení pánové čítali, riadi divá zver, vlci a medvedi. Práve mi jeden známy riekol, jak pri dedine roztrhali vlci jedného človeka a kravičku, ktorú viedol. (Hlas: Teď to postřílí Stříbrný, on tam bude jezdit!) A tomu žudu na Podkarpatskej Rusi je zakázané, aby nosil zbraň, nikto nesmie mať strelnú zbraň, poneváč tento režim to nevydrží, aby niekto mohol vystreliť na vlka alebo medveďa. To by bolo nebezpečné, žud by sa mohol zbúriť a zastreliť nejakého žandára alebo špicla za to, že má vláda tento režim, má vláda špatné svedomie, nedôveruje žudu a žud sa nesmie brániť proti vlkom. źud nemá dôvery k vláde a vláda k žudu. To je vzájomné. Poneváč sa vláda nikdy o žud nestarala, tak ďaleko to došlo.

My prehlásenie pána ministerského predsedu na vedomie neberme, my dôvery k tejto vláde nemáme. Budeme pracovať ďalej k tomu, aby táto republika stala sa skutočne republikou socialistickou, republikou žudu. Čo sociálni patrioti chcú zamedziť, my to chceme previesť. My budeme pre vládu robotníkov a rožníkov.

Místopředseda dr Soukup: Další slovo má pan sen. dr Herz.

Sen. dr Herz (maďarsky): Vážený senát! V uplynulých vožbách vyniesol pracujúci žud svoj rozsudok nad dosavádnou činnosťou koalicie. Rozsudok bol odsudzujúci. Koaličné strany len pomocou najrôznejších prípustných i neprípustných trikov boly v stave zaistiť si nepatrnú väčšinu mandátov, ačkožvek značná väčšina voličov hlasovala proti stranám koaličným. Avšak výsledkom volieb vyšiel na javo i fakt, že vzdor všetkému prenasledovaniu a všetkému teroru, ktorý bol údelom komunistickej strany od vlády a jej orgánov, vzdor tomu, že na tridsať strán chceli odviesť masy pracujúceho žudu, ktorý silou pomerov snaží sa somknúť v jednotný tábor, dostala komunistická strana buržoáznymi stranami v najvyššej miere nenávidená, skoro jeden milión hlasov podža nie cele spožahlivého zistenia úradov.

Komunistická strana žije, silí a jej vliv sa stále zväčšuje. Zväčšuje ju buržoazia sama, zväčšuje ju utlačovanie zo všetkých strán, bez ktorého sa buržoázia nemôže obíst. Toto utlačovanie ju povzbudzuje do jednotnej bojovnej organizácie, nutí utlačovaných, aby sa somkli, bez ohžadu na rasu, národnosť a náboženstvo, vo svetových rozmeroch medzinárodných. V lone komunistickej strany v Československej republike bojujú v bratskej spolučinnosti proti buržoázii a kapitalizmu Česi, Nemci, Slováci, Maďari, Poliaci a Rusíni navzájom sa podporujú. Buržoázia v Československej republike činí totiež, čo činí v rozmeroch medzinárodných: Štve proti sebe navzájom národy, aby pracujúci žud mohla čím snadnejšie ošklbať a utlačiť.

V mene maďarského pracujúceho žudu osvedčujem, že protestujeme proti útisku národnému, hospodárskemu a kultúrnemu. Požadujeme úpravu otázky štátnej príslušnosti. Na Slovensku chcejú viac ako 150.000 pracujúcich umlčať tým, že činia ich štátnu príslušnosť pochybnou a pochybnými ich politické práva, čím ešte viac zhoršujú už i beztak ťažké ich existenčné podmienky.

Požadujeme hospodárske vybudovanie i maďarských vidiekov na Slovensku a podporu ich priemyslu a zemedelstva; ohradzujeme sa proti prepúšťaniu štátnych zamestnancov maďarskej národnosti a požadujeme sníženie daní. Na poli kultúrnom požadujeme zrovnoprávnenie maďarského jazyka v celej krajine vo všetkých úradoch a ohradzujeme sa proti odbúravaniu maďarských škôl. Ohradzujeme sa najmä proti politickým perzekúciám. Požadujeme prepustenie Tausika a iných, ktorí boli z politických dôvodov zatknutí. Konečne požadujeme uznanie sebaurčovacieho práva národov.

Ideálom maďarského pracujúceho žudu je sovjetská unia, ktorá prakticky demonštruje, ako má byť nielen národnostná otázka riešená, ale i to, ako treba pozdvihovať životnú úroveň pracujúceho žudu, hospodársky blahobyt a kulturné nivo robotníkov a sedliakov.

Po vožbách otvorila sa v Československu nová koalicia a nová vláda, aby mohla udržať moc českej buržoazie. Na jak slabom základe je koalicia a vláda položená, ukazuje utvorenie. Maďarský pracujúci žud neočekáva nápravu od tejto vlády, ako vôbec neočakáva ju od žiadneho kapitalistického vládneho útvaru. Prehlašujeme, že marná bola každá snaha po utlačovaní a marné každé prenasledovanie; kapitalizmus a buržoázia ani v tomto štáte nemôžu sa vyhnúť úpadku.

Nech žije jednotný front robotníkov a sedliakov! Všetku moc radám robotníkov a sedliakov! (Potlesk u stoupenců řečníkových.)

Místopředseda dr Soukup: Přerušuji schůzi na dobu půl hodiny.

 

Schůze přerušena v 18 hodin 50 minut.

 

Opětné zahájení schůze v 19 hodin 40 minut.

Předseda (zvoní): Zahajuji opětně schůzi.

Byl mně podán návrh sen. dr Šrobára a soudr. na zřízení výborů.

Žádám pana tajemníka senátu, by jej přečetl.

Senátní tajemník dr Šafařovič (čte):

>Návrh sen. dr Šrobára, Sáblíka, dr Reyla, dr Mazance, dr Kloudy, Pánka, dr Soukupa, Jaroše, dr Brabce, dr Fáčka, Thoře, Trčky a spol. na zřízení výborů.

Podepsaní navrhují, aby byly zřízeny tyto 18členné výbory:

a) branný,

b) kulturní,

c) národohospodářský,

d) technicko-dopravní,

e) zahraniční,

f) živnostensko-obchodní.<

Předseda: Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh se příjímá.

Senátní tajemník dr Šafařovič (čte):

Mezi schůzí tiskem rozdáno:

Tisk 8. Usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu (tisk 9) zákona o výši daně z cukru (tisk 12).

Předseda: Navrhuji, aby se příští schůze konala za 5 minut s tímto

denním pořadem:

Přikázání došlých spisů.

Jsou proti tomu námitky? Nebyly.

Námitky nejsou.

Končím schůzi.

Konec schůze v 19 hodin 45 minut.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP