Čtvrtek 26. ledna 1928

Místopředseda dr Buday (zvoní): Ďalším zaznačeným rečníkom je p. posl. Kršiak. Udeľujem mu slovo.

Posl. Kršiak: Ctená snemovňa! Novelizácia zákona, ktorou má byť rozšírené právo četníkov a policajtov a používanie zbraní, má byť ďalším pilierom vládnucej buržoázie k zabezpečeniu si moci v tomto štáte. Buržoázia napriek prechodnému upevneniu svojej ako politickej tak hospodárskej moci vidí, že triedne rozpory sa nezmenšujú, naopak zväčšujú a preto jej moc nie je nijako asekurovaná na dlhé časy. Vie, že skôr alebo neskôr musí prísť k boju o moc medzi ňou a robotníctvom spojeným s maloroľníctvom. A preto každá jej snaha žene sa k tomu, aby zabezpečila sa na prípad srážky a tak si uhájila moc a kapitál vydretý na robotnom ľude. A na to všetko, ako je vidieť, už nestačia staré buržoázne rakúsko-uhorské zákony. V demokratickej republike musí byť hájené kapitalistické lupičstvo zostrenými zákony. V starej monarchii tieto zákony stačily, za pomoci nich vládol František Jozef I., z božej milosti cisár rakúsko-uhorský, ale v republike takéto zákony už nestačia.

Dnes za demokratickej vlády prof. Masaryka, humanistu, musia sa absolutistické a monarchistické zákony zostrovať, aby mohol byť uhájený poriadok v demokratickej republike. Nuž, či je to nie výsmech demokracie a humanity? Áno, je to výsmech, ale nielen výsmech, je to krach všetkých humanitárskych myšlienok v oslavovanej demokracii, keď na jej ochranu nestačia zákony, ktoré stačily na obhajobu cisárstva a kráľovstva. V monarchii dostatočne obhájený bol starými reakčnými zákony vykorisťovateľský, kapitalistický poriadok. Za republiky musel prísť zákon na jej ochranu, zákon o terore, zákon náhubkový o tlači, zavedenie zhoršenia cisárskeho prügelpatentu, orabovanie vojakov i samých četníkov o volebné právo, zhoršenie mizerného zákona o sociálnom poistení atď. Pýtame sa, za akým účelom sa tak deje? Odpoveď je jasná: Za účelom kapitalistického upevnenia, za účelom stabilizácie. Panujúca buržoázna trieda tohoto štátu žene sa k tomu, aby upevnila svoju moc, kým je čas. Vidí, že medzinárodné položenie je veľmi neisté, vidí zároveň, že zostrujú sa protivy medzi samými kapitalistickými žraloky, vidí rozpor poľsko-litevský, juhoslovansko-francúzsko-taliansky, zbrojenie Ameriky, Anglie, zkrátka zbrojenie malých i veľkých štátov. A preto potrebuje sa i čsl. buržoázia zabezpečiť zákonom, bodákom, olovom, a to na každý prípad a v prvom rade proti vnútornému nepriateľovi, proti proletariátu tohoto štátu, proti revolučnému proletariátu. Dosiaľ sa ešte nikde nestalo, aby četníci na zavolanie robotníkov boli prišli a donútili zamestnávateľa, aby im zadržanú mzdu vyplatil. Naproti tomu máme hrbu dôkazov, kde majiteľ si zavolal četníkov proti robotníctvu a četníci boli komandovaní a ochotní hneď zakročiť proti robotníctvu. Kapitalistovi stačí brnknúť na telefon a už má četnícku pohotovosť. Robotník môže potrhať telefonné drôty, zodrať nohy na četnícku stanicu a ochrany sa nedovolá. Preto je jasné, že zákon tento namierený je proti robotníctvu. Tu sa len ide zastrieť pravá tvár a cieľ zákona a preto sa hovorí vo zpráve, že ide len o použitie zbrane proti lupičom. Tento dôvod je zrejme falošný. Zaiste nie menej bolo lupičov i predtým. Ale keby už o lupičov pokladieň šlo, tak by muselo prísť na všetkých, i na tých, ktorí do tých pokladieň nalúpili. Lebo chcieť vynivočiť lupičov v kapitalistickom štáte, dokiaľ on trvá, to je to samé, ako chcieť vynivočiť ryby z mora, dokiaľ ono morom je. Základ kapitalistického poriadku je práve v lupičskom vykorisťovaní proletariátu. Preto by ste mali v prvom rade pochytať i tých, ktorí do pokladieň nalúpili, a len potom tých, ktorí idú pokladne lúpiť. Vykorisťovateľských lupičov vy však nepozatvárate, lebo by ste rúbali do vlastného tela a kopali hrob sami sebe. Táto úloha ostane proletariátu, ktorý po víťaznej sociálnej revolúcii sbúra kapitalistický lupičský poriadok, a tým zbytočným urobí novelizáciu četníckeho zákona. Za nie celých desať rokov trvania republiky bolo postrieľané toľko robotníctva len na Slovensku, čo ani za tisícročného trvania v starom režime nebolo. Počnúc od severu republiky, prejdeme len tak bežne, kde sa robotníctvo v tomto štáte strieľalo. Tak na severe počínajúc Mostom cez Prahu, cez Oslavany na Slovensko, Trenčín, Hlohovec, Rumanová, Bratislava, Nitra, Vráble, Krompachy, Michalovce, Užhorod, až na samý koniec republiky do Svaljavy, všade ako červená niť (Výkřiky komunistických poslanců.) tiahne sa krv ubitých robotníkov proletárov policajtskou a četníckou zbraňou. Na stá proletárov podľahlo policajtským a četníckym zbraniam. Svieža je ešte krv Matiáša Bardiovského v Michalovciach, ktorého zastrelil ožratý policajt Čigáš zo zadu. Tiež nie je tomu dávno, čo v Trenčianskej Teplej preklal četnícky strážmajster Pelc bajonetom Rudolfa Ivana len preto, že sa nechcel dať sviazaný viesť ulicou, ale chcel ísť na četnícku stanicu dobrovoľne nepoviazaný. Právo používať zbrane políciou a četníctvom, ktoré má už teraz, je nesmierne široké. Veď četnícki strážmajstri sú na vidieku, v obciach pánmi života a smrti dedinského ľudu. Po nedávnych obecných voľbách na Slovensku držali četníci pravú raziu po obciach. Oni robili prehliadky a vyhrážali zatknutím funkcionárom komunistickej strany, že sa opovážili kandidovať. Pri voľbe vo volebných miestnostiach brali sami hlasovacie lístky z rúk voličov, strkali ich do obálok a tak posielali hlasovať zastrašených ľudí. Oni vyšetrovali zvolených členov na kand. listine komunistickej strany, že či vraj majú príslušnosť. Menovite v galantskom a sninskom okrese postupovali brutálne pri domových prehliadkach členov kom. strany. O kom sa presvedčili, že je komunista alebo sympatizujúci, beda mu. Našla sa príčina, aby mohol byť zavretý a v žalári držaný. Koho chcú zatknúť, nájdu si príčinu. Uvediem jeden prípad: vo zvolenskej župe v istej obci - nepamätám sa už na jej meno - zhorela chalupa jednému sedliakovi. Kto by iný mohol byť podpaľačom, ako komunista! Tento komunista dokázal alibi samým starostom obce, s pomocou toho starostu obce robily sa intervencie, podávané boly dôkazy tiež inými ľuďmi, ale napriek tomu bol zadržaný a je ešte do dnes držaný, poneváč je podozrievaný, že on bol podpaľačom domu toho sedliaka.

Druhý prípad: V obci Gelnici četník dobil robotníčku. Táto v strachu nešla naň žalovať, uspokojila sa s tým, čo dostala od neho. Četník ovšem žaloval, márne sa bránila a domáhala práva a ešte bola potrestaná, lebo hubovala na četníka.

Takých prípadov mohol by človek uviesť celú fúru, ale neuvádzam ich, viem, že je to zbytočné a že za tejto vlády odpomožené nebude.

Keď toto hovorím o četníkoch, čo povedať o polícii? Polícia má o veľa viac práv ako samé četníctvo. Rozhoduje v mestách o životoch veľa ľudí, koho chce zatkne a dotiaľ ho drží, dokiaľ sa jej páči, práve tak ako četníctvo, ba ešte horšie. Policajné riaditeľstvá sú stredoveké mučiarne, ako je to v prvom rade v Košiciach. Ja som s tohoto miesta už niekoľko ráz poukázal, ako bol mučený súdruh Petényi, bola podaná o tom interpelácia. Máme dôkazy svedkov, ktorí ho videli celého krvou podliateho, svedkom je tiež pravotár, ktorý ho posledný deň navštívil a našiel, ako mal krvné podliatiny. V interpelácii sa hovorí, že sa mu ani vlások na hlave nezkrívil, pán minister sa asi báječne o tom presvedčil; keby sám zažil niečo takého, iste druhý raz by si dal záležať, aby sa presvedčil, nakoľko to odpovedá pravde. (Hlasy: Na Slovensku četník dobil slúžneho, ktorého našiel na rybách a ktorý sa nemohol legitimovať, štuchal ho puškou až do obci!) Áno, na Slovensku sú veľmi časté také prípady. Poukázal som už niekoľko ráz s tohoto miesta na policajné riaditeľstvo v Košiciach, doložil som to zápisnicami a lekárskym vysvedčením, že ako boli jednotliví robotníci týraní a bití až do omdletia a dosiaľ sa žiadna náprava nestala.

Na polícii v Michalovciach zadržaný bol holičský pomocník Petický preto, že nosil u seba zbraň, ktorá pozostávala z britvy a holičského aparátu. Keď sa proti zatknutiu ohradzoval, bol zbitý a zakovaný do železa hodený do cely, kde ho nechali ležať v bezvedomí celých 24 hodín v bahne a špine, lebo všetky svoje potreby robil pod seba. A len na energický protest tajomníka našej strany bol prepustený. Tá istá polícia zakázala dievčaťom ukázať sa na ulici večer po 9. hodine, lebo sa vraj šíri prostitúcia. Stalo sa, že posluhovačka Mária Bučínska bola zadržaná políciou, keď vyšla z kina a predvedená bola k prehliadke. Za lekára sa však preobliekol jeden policajt, prehliadal ju veľmi odborne, až došlo tak ďaleko, že sa vrhol na ňu, aby ju znásilnil. Zakázal jej prísne o tom hovoriť, lebo ináč by ju každý deň predvolával na "prehliadku". Tí istí policajti zbili syna a dcéru istého obchodníka Rozenbluma tak, že oba ležali celé týždne, bojac sa to udať, lebo polícia povedala, že jestli to niekde povie, že to bude ešte horšie. A jeden z týchto policajtov bol Čigáš, ktorý zavraždil zo zadu revolverom Mateja Bardiovského, ktorého som na začiatku reči uviedol.

A teraz ďalší prípad. V Berehove zadržaný bol rumunský príslušník Köblös, stíhaný rumunskou sigurancou pre ilegálnu prácu. Rumunská siguranca vypísala na jeho hlavu 100 tisíc lei. Obviňovala ho z rôznych vrážd, ako je to už u buržoáznych pacholkov samozrejmé, že každý komunista je vrah a lupič. Keď však bolo treba predložiť dôkazy o vražde a lupičstve, nemala siguranca takýchto dôkazov a sohnať ich napochytre nebolo možné. A poneváč už ani podľa medzinárodného práva nemohla československá polícia dlho držať Köblösa, priskočila jej na pomoc košická polícia. Táto vydala úradné komuniké, že Köblös je zlodej automobilov, lebo vraj kdesi v Trnave ukradol nejaký zlodej automobil. Aby svoje tvrdenie podoprela, vyhlásila, že má otisky jeho prstov, ktoré sú úplne totožné s otisky Köblösovými. Keď toto úradné zistenie ukázalo sa falošným, Köblös musel byť napriek tomu prepustený. Na ceste do Prahy bol však košickou políciou zadržaný v Spišskej Novej Vsi a vrátený do Berehova. Sám som toho času v Košiciach na polícii intervenoval a žiadal jeho prepustenie a vysvetlenie príčiny, prečo bol zavretý. Tam však odmietli akékoľvek vysvetlenie. Odišiel som do Berehova, tam však polícia sdelila, že prišiel príkaz vrátiť ho z Prahy, a to preto, lebo v Prahe boly vylepené plakáty s výzvou, aby pražský proletariát dostavil sa na nádražie privítať Köblösa. Keď sa v Prahe na ministerstve vnútra intervenovalo, že prečo bol Köblös vrátený do Berehova, tu nám bolo na ministerstve sdelené, že vraj po celej trati, počnúc od Berehova až do Prahy, robené sú okázalé demonštrácie, menovite v Košiciach a Spiš. N. Vsi že boly nádražia preplnené demonštrujúcimi. Zprávu podalo ministerstvu košické policajné riaditeľstvo. Teda tak ďaleko ide lživá drzosť policajtská, že ošiali vlastné ministerstvo. Čo sa tam stalo, keď bol vrátený Köblös? V Berehove bol postavený pod policajný dohľad, prišla rumunská siguranca, totiž jej agenti, ktorí sú v Československu doma, a pokúsila sa násilne odviesť Köblösa do Rumunska. Chcela podplatiť vrátneho, avšak tento sa nedal, zalarmoval robotníctvo, a tak znemožnil jeho odvlečenie. Z tohoto je jasné, že košická polícia bola v dorozumení s políciou rumunskou a že bolo to zaiste za spoludohody, aby sa mohla deliť o tých 100.000 lei. To bola zaiste tá pravá príčina, a keď sa už jednalo o peniaze, tedy polícia v Košiciach neštítila sa ošialiť a oklamať i vlastné ministerstvo, len aby z toho lupu niečo mali. Po tomto všetkom, čo vidíme, že na Slovensku je? Jestliže ešte teraz prijde sa s novelizáciou zákona a dáva sa četníctvu viac práv k používaniu zbraní, tak môžete si predstaviť, čo tam všetko môže byť. I dosiaľ v republike, menovite na Slovensku, takmer žiadnej slobody nieto. Na Slovensku dnes už nesmie nikto kritizovať ani agrárnu stranu, nesmie si tiež povedať, že ktorý ten pán z agrárnikov dostal ten veľkostatok. I to je trestné.

Ja mám tu na pr. obžalovací spis. Tento obžalovací spis uvádza, že jedon z našich súdruhov kdesi na schôdzi povedal, že dr Fábry dostal 500 kat. jutár, dr Holubek 400 jutár, dr Stodola 500 jutár, dr Ivanka tiež, dr Kállay, Kuchta, Medvecký atď. Všetko toto sú terajší agrárni zemäni a bývalí fiškáli. Tento veľký "zločin" je kvalifikovaný nasledovne: "spôsobom surovým a štvavým hanobil republiku, takže to môže snížiť vážnosť republiky a ohroziť obecný mier v republike". Keď sa i každá agrárnická chamtivosť považuje za ohrozenie mieru v republike, tedy neviem, kde sme, čo sme, aká je to republika, ktorú všetko toto ohrozovať môže.

Niekoľko slov prehovoriť chcem ešte o včerajšom prípade, kde sa prejednávalo pašovanie zbraní zo Sv. Gottharda. A tu chcem poukázať na komédiu, ktorú sohrali sociálni demokrati. Sociálni demokrati, ktorí vytiahli obrovské zbrane proti Tukovi, včera snížili sa natoľko, že sami potom za prehlásenie vlády hlasovali, čím dokázali, že sú nie iní, než samí kňazi, ktorí už vo vojne štvali proti vojne v bývalom Rakúsko-Uhorsku proti Rusku, ruskí zasa naopak proti Rakúsko-Uhorsku atď. To samé robia sociálni demokrati, ktorí štvú spolu s meštiakmi a maďarskí sociálni demokrati, ktorí zasa tam štvali so svojimi meštiakmi a ktorí sú nielen Horthyovskí agenti, ale priamo pacholci, zasa proti Slovensku a Rothermerea nielen schvaľujú, ale na rukách by ho nosili. Tedy robia to samé, čo títo páni: rozoštvávajú proletariát, aby zasa v prípade kapitalistickej vojny naň sa vrhli a vraždili a oni mu dávali požehnanie ako tí katolícki farári, ktorí kropili a svätili vojnu.

Nedávno čítal som reč amerického admirála, ktorý veľmi správne povedal, čo sa pripravuje. Povedal, že čo najskoršie musí dôjsť k vojne medzi Amerikou a Angliou. Pravda, že americká vláda, keď toto odhalil, nie je mu za to povďačná a stará sa to ukrývať a utušovať. Ďalej vidíme, čo hovorí sám Poincaré, ktorý smluvy s Malou Dohodou považuje za kus papiera, tedy za nič trvalého, čo by tento kapitalistický mier ohrozovalo.

Myslím, že to najlepšie charakterizuje terajšie kapitalistické medzinárodné položenie a že i s tohoto hľadiska priamo môžem poukázať, že tento četnícky zákon sa u nás stará len utužiť a schovať proletariát pomocou toho alebo oného, poneváč nikto z nás neverí, že by sa tým, že četníctvu je dovolené používať zbrane proti masse robotníctva, nejako chcel zachraňovať jeho život. Keby to mal na zreteli tento zákon, keby chcel zachraňovať život četníctva pred lupičstvom, nebol by dopustil jeho upotrebenie na demonštráciach, na schôdzach, zkrátka na davových prejavoch. Ale dobre viem a aj četníci zbadali, že čerta sa stará buržoázia o četnícky život. Četníkov potrebuje buržoázia iba ako nástroj k udržaniu poriadku, aby chránili jej výsady a moc. A preto četníctvo, aspoň jeho časť, musí si uvedomiť, že nejde o nejaké uhájenie četníckych životov a četníckych práv, menovite vtedy, keď mu časť politických práv, ktoré malo - to je volebné právo - bola odobraná, že nejde tedy o jeho práva, lež o jeho používanie za nástroj buržoázneho kapitalistického režimu. Preto v budúcnosti je treba, aby si to zariadilo tak, aby sa nedalo strhnúť - hovorím k rozvážnejšej časti - v demonštráciach, poneváč robotníctvo nebolo voči četníkom ako takým nepriateľské. Robotníctvo dopraje i četníctvu i každému slušnú výživu a slušný život a bytie.

Zdôrazňujeme ešte znova, že nie je to snaha pomôcť četníctvu v obrane proti lupičstvu a na uhájenie života, ale že je to proste uhajovanie a upevňovanie kapitalistického poriadku, kapitalistického režimu pre prípad vojny, ktorá sa chystá v prvom rade proti Sovietskemu Rusku a ktorá sa samo sebou chystá i medzi samými kapitalistickými lupičmi. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda dr Buday (zvoní): Ke slovu nie je už nikto prihlásený. Debata je skončená. Žiadam o prečítanie podaných návrhov.

Sněm. tajemník dr Říha (čte):

1. Návrh posl. Hakena:

Navrhuji, aby se přes předlohu zákona o četnictvu a stráži bezpečnostní, tisk 1382, přešlo k pořadu.

2. Návrh posl. Brodeckého podle §u 47 jedn. řádu:

Navrhuji, aby vládní návrh zákona, jímž se doplňují a mění zákony o četnictvu a o sborech stráže bezpečnosti, (tisk 1382) vrácen byl ku projednání výborovému, a to výboru soc. politickému. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

3. Pozměňovací návrhy posl. Brodeckého a soudr.:

V §u 13 nechť začátek odst. 1 zní:

"(1) Četnický gážista, konající službu v úboru služebním nebo v oděvu civilním, má zákonem stanovená práva stráže civilní i vojenské, ale smí, šetře opatrnosti podle okolností případu potřebné, užíti zbraně jen v těchto případech:"

(Čís. 1 až 4 nezměněna.)

K §u 13 připojen buď nový odstavec:

"Četnický gážista, konající službu v úboru civilním, jest opatřen úřední legitimací a při zakročení služebním nosí viditelný emailový malý státní znak jako odznak úřední. Nařízení určí podrobnosti."

§ 24 nechť zní:

"Příslušníci četnictva mají právo ženiti se jen, jsou-li definitivně ustanoveni a dovršili-li čtyřletou služební povinnost nebo 30 let fysického stáří.

Ministerstvo vnitra může v případech zvláštního zřetele hodných povoliti výjimky."

V § 25 nechť poslední odstavec zní:

"Přechodné ubytování četnických gážistů při soustředění obstará četnická správa na účet četnického etátu důstojníkem-ubytovatelem, má povinnost obstarati zdraví lidskému a dobrému jménu četnictva odpovídající ubytování a má právo:

a) ve srozumění s obecním (městským) úřadem,

b) nelze-li tohoto srozumění dosíci, vlastním právem rekvisičním zajistiti potřebný počet místností a ložních součástek v domech veřejných nebo spolkových a soukromých za odměnu 10 Kč za hlavu a den.

Mimo případy soustředění nemá četnictvo práva na zabírání bytů ku přechodnému ubytování."

4. Pozměňovací návrh posl. Pika a soudr.:

K §u 25 budiž připojena závěrečná věta:

"Obcím buď poskytnuta ze státních prostředků plná náhrada nákladů, spojených s přechodným ubytováním četnictva."

5. Pozměňovací návrhy posl. Grünznera a soudr.:

§ 13 nechť zní:

"Četník službu konající smí, šetře opatrnosti podle okolností případu potřebné, užíti zbraně jen v případě nutné obrany (§ 2 tr. z.)."

§ 24 zákona č. 299/1920 Sb. z. a n. budiž škrtnut.

6. Eventuální návrhy posl. Grünznera a soudr.:

Bude-li zamítnut náš návrh k §u 13, navrhujeme:

§ 13 budiž opět stylisován v původním znění (zákon č. 299/1920 Sb. z. a n.).

Bude-li zamítnut náš návrh k §u 24, navrhujeme, aby § 24 zněl:

"Příslušníci četnictva, kteří jsou definitivní, když dovršili čtyřletou službu nebo 30. rok věku, mají právo oženiti se bez povolení. V ostatních případech potřebují povolení nadřízeného velitelstva po případě ministerstva vnitra."

7. Pozměňovací návrhy posl. Bergmanna, dr Patejdla, Zeminové a druhů:

§ 13 nechť zní:

"Četnický gážista, konající službu v úboru služebním nebo v oděvu civilním, má zákonem stanovená práva stráže civilní i vojenské, ale smí, šetře opatrnosti podle okolností případu potřebné, užíti zbraně jen v těchto případech:

(Čís. 1 až 4 nezměněna.)

Četnický gážista, konající službu v úboru civilním, jest opatřen úřední legitimací a při zakročení služebním nosí viditelně emailový malý státní znak jako odznak úřední. Nařízení určí podrobnosti.

Zakročuje-li četnictvo pod jednotným vedením a velením semknutě při shluknutích a sroceních lidu, platí o použití zbraně předpisy, platné v tomto směru pro vojsko."

§ 24 nechť zní:

"Příslušníci četnictva mají právo ženiti se jen, jsou-li definitivně ustanoveni a dovršili-li čtyřletou služební povinnost nebo 30 let fysického stáří.

Ministerstvo vnitra může v případech zvláštního zřetele hodných povoliti výjimky."

§ 25 nechť zní:

"Zvláštními předpisy v rámci zákona upravují se:

[Lit. a) a b) zůstávají nezměněny.]

Přechodné ubytování četnických gážistů při soustředění obstará četnická správa na účet četnického etátu důstojníkem-ubytovatelem, který má povinnost obstarati zdraví lidskému a dobrému jménu četnictva odpovídající ubytování a má právo:

a) ve srozumění s obecním (městským) úřadem,

b) nelze-li tohoto srozumění dosíci, vlastním právem rekvisičním zajistiti potřebný počet místností a ložních součástek v domech veřejných nebo spolkových a soukromých za odměnu 10 Kč za hlavu a den.

Mimo případy soustředění nemá četnictvo práva na zabírání bytů ku přechodnému ubytování."

8. Eventuální návrh posl. Bergmanna, dr Patejdla, Zeminové a druhů:

Nebude-li přijat náš pozměňovací návrh k §u 25, navrhujeme, aby v §u 25 byl odst. 1 doplněn: "upravují se v rámci zákona".

Poslední odstavec §u 25 nechť zní:

"Pro přechodné ubytování četnictva v případě jeho soustředění platí předpisy, vztahující se na přechodné ubytování vojenských gážistů."

9. Resoluce posl. Brodeckého a soudr.:

Vláda se vybízí:

1. aby předložila návrh zákona, jímž by sjednotila všechny sbory bezpečnostní pod jednotné vedení s voleným členem parlamentu v čele,

2. aby v důsledku zkrácení četnictva o právo volební povolila četnictvu volnou, nepolitickou organisaci odborovou, jakož i všechna jinaká kulturní a hospodářská sdružování příslušníků četnictva a dovolila, aby volené instituce v Záložně československého četnictva v Praze směly býti vykonávány aktivními četnickými gážisty,

3. aby při provádění §u 148 platového zákona upravila "četnický přídavek" (§ 12 zákona č. 186/20) na jednotný přídavek "nebezpečnostní" ve výši 4000 Kč ročně pro všechny příslušníky četnictva stejný (slib pana min. předsedy),

4. aby pomáhala odstraňovati nezaměstnanost i tím, že upraví pracovní poměry u četnictva podle zásad osmihodinové doby pracovní odměnou práce přes čas, povolením čtyř volných dnů v měsíci k obstarávání osobních věcí, hlavně však, že doplní dnešní stav na stav systemisovaný,

5. aby předložila návrh zákona četnicko-disciplinárního a kvalifikačního podle zásad služební pragmatiky,

6. aby vytvořila při ministerstvu vnitra bezpečnostní poradní sbor a v dorozumění s tímto sborem upravila všechny dosud buď německé, nebo jen nesprávně přeložené předpisy četnické a o sborech stráže bezpečnosti,

7. aby ze zabraného pozemkového majetku přikázala dva nebo více příhodných zámků a t. p. pro zřízení rekonvalescentních domů pro četnictvo a tak umožnila uzdravení těch četnických gážistů, kteří slibují uzdravení, a tím snížila náklady na mladé pensisty četnické,

9. aby předložila návrh zákona, jímž upravuje právo četnických gážistů na místa v civilní státní službě, když ke službě u četnictva se stali neschopnými a jsou fysicky k jinakým službám schopni.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP