Pátek 2. prosince 1927

Místopředseda Slavíček (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Polyák.

Posl. dr Polyák: Slávna snemovňa! Tuná sa už mnoho hovorilo o hospodárskych krivdách Slovenska, takže každý nový rečník, i keď sa vynasnaží zjavy do nového svetla postaviť, núteny je ich v podstate opakovať. Ale i to najnudnejšie opakovanie doposiaľ ešte nestačilo k zlomeniu pasivity Prahy a k mobilizovaniu našej byrokracie cieľom cieľu primeraného odstránenia krívd. A tuná musím isté obvinenie vysloviť proti naším odborníkom v centrálnej štátnej správe, ktorí sa väčším dielom uspokojujú s odmietavým stanoviskom proti odborným návrhom hospodárskych kruhov miesto toho, že by sa ztotožnili s bolesťmi hospodárskeho života slovenského a pristúpením k riešeniu sami by sa vynasnažili vynajsť východisko, pripomôcť k odstráneniu sťažností na uspokojenie a konsolidáciu Slovenska.

Prekážky hospodárskej konsolidácie Slovenska zaiste sú rôzneho a spleteného rázu. Vznikly čiastočne zo zemepisnej polohy Slovenska naproti iným zemiam republiky, čiastočne z toho, že v páde pochybnosti alebo potreby, záujmy, ba paritné nároky Slovenska vždy museli ustúpiť záujmom historických zemí, čiastočne z istej predpojatosti, ktorá odvolávajúc sa na národnostné pomery istých činiteľov slovenského hospodárskeho života, spolu s nimi poškodila i 100.000 a 100.000 zarábajúcich slovenských živlov.

Avšak to všetko nestačí ad exculpandum naších hosp. ministerstiev so svojími najlepšími hlavami, že ešte vždy nechytili problémy vážne do ruky a verejná mienka slovenská, čím väčšmi je presvedčená o vysokej úrovni našich ministerstiev, tým viac musí nadobúdať presvedčenia, že sa Slovensku nie nevie, ale vážne nechce pomôcť. A to je mienka protikonsolidačná, veľmi nebezpečná.

Už pri debate o daňovej reforme v tejto slávnej snemovni som vládu na to upozornil, aby slovenskú verejnú mienku nepodceňovala. Pri terajšej zahraničnej situácii a pri celom vývoji svetovej politiky skutočne nastala 12. hodina, aby sa tento protikonsolidačný faktor na Slovensku odstránil, a so znovabudovaním zamestnania "chleba pre Slovákov" nastala tá atmosféra, ktorá je aspoň v takej miere potrebná pre republiku, ako pre samé Slovensko.

Pripomínam, slávna snemovňa, že o osobnej dobroprajnosti hospod. ministerstiev ani najmenej nepochybujem, avšak pri našom úradnom systéme Slovensko potrebuje dobroprajnosť, ba čo viac, snaživých námah a obetavosti všetkých referentov hospod. ministerstiev ku riešeniu zpletitých problémov preorientovania Slovenského národného hospodárstva. Keďže sa u nás vždy žiada konkretizovanie parlamentnej kritiky: chcem niečim i v tomto smere poslúžiť.

Máme tuná v prvom rade investície na Slovensku. Keď preštudujeme rozpočet, presvedčíme sa, že zasa nesplnenou ostáva naša stará požiadavka, aby zo štátnych investícií pripadla primeraná časť na Slovensko, a keď porovnáme rozpočet so záverečnými účtami patričného roku, presvedčíme sa, že z preliminovaných obnosov značná časť zostane nevyčerpaná. Sme zaiste za úspory čo najväčšej miery, lebo chceme šetriť daňujúce obecenstvo a pri tom zkonsolidovať štátné financie, avšak nemôžem odtajiť, slávna snemovňa, že tento systém postupu robí zlú krv u nedôverivých ľudí a vyvoláva zdánlivosť istého politického klamstva. Totiž, keď už treba šetriť, nech sa šetrí v rozpočte samom a pomerne, nielen ohľadne Slovenska, ale vo všetkých zemiach republiky a nie v rozpočte na oko vykázať, čo všetko má dostať Slovensko, potom, keď treba šetriť, položky zamoravské zostanú nezmenené a vydajú sa skutočne, avšak na Slovensku preliminované položky sa nevyčerpajú a aby bol podnet k upodozrievaniu plný, rozpočty a záverečné účty za r. 1926, poťažne 1927 neobsahujú už zvláštnych udajov o Slovensku, zdá sa, aby sa človek nevyznal.

Prehlašujem, slávna snemovňa, že by som radšej na miesto ministerstva financií a účtovného kontrolného úradu, čím jasnejší a zovrubnejší obraz poskytoval o tom, čo dalo a čo dostalo Slovensko skutočne, ako by som sa mal hanbiť upodozrievania hlavne preto, poneváč obraz je s roka na rok menej a menej jasný, ba naopak, viacej a viacej zahalený. Takýto postup by mal v záujme republiky prestať. Že to nie sú prázdne rečičky, máme tuná výročnú zprávu organizácie slovenského priemyslu.

Podľa tejto z i nvestičného rozpočtu ministerstva železníc na rok 1925 na pr. podľa rozpočtu Slovensko malo by dostať na stavbu trati Handlová-Horná Štubňa 8 milionov Kč a vo skutočnosti dostalo 367.000 Kč. Na stavbu trati Červená Skala-Margecany malo dostať 1 milion Kč, vo skutočnosti dostalo 23.000 Kč. Na stavbu trati Veselí-Nové Mesto n. V. malo dostať 54,700.000 Kč, vo skutočnosti dostalo 35,448.000 Kč. Na stavbu trati Krupina-Zvolen malo by dostať 10 milionov Kč, vo skutočnosti dostalo 5,058.000 Kč. Na stavbu trati Podolinec-Orlov malo by dostať 500.000 Kč, skutočne dostalo 109.000 Kč.

Ministerstvo verejných prác: Na vodné stavby podľa rozpočtu Slovensko malo by dostať 14,900.000 Kč a vo skutočnosti dostalo 5,211.000 Kč, a to pri zúfalom stave regulácie rieky Váhu. Na stavbu pri riaditeľstve štátnych železiarieň v Podbrezovej podľa rozpočtu malo dostať 11,500.000 Kč, skutočne dostalo 4,340.000 Kč.

V obore ministerstva školstva na Slovensku podľa rozpočtu 16,150.000 Kč, vo skutočnosti 11,590.000 Kč. Vybudovanie štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine malo by dostať 2 miliony Kč, skutočne dostalo 57.000 Kč.

Na stavby v obore ministerstva pôšt Slovensko malo by dostať 1,500.000 Kč, skutočne dostalo 106.000 Kč.

Na stavby v obore ministerstva orby Slovensko malo by dostať 4,650.000 Kč, vo skutočnosti dostalo 3,533.000 Kč.

Stavby v obore ministerstva zdravotníctva na Slovensku: malo dostať 6,400.000 Kč, vo skutočnosti dostalo 5,464.000 Kč.

Na stavby v obore ministerstva financií malo by Slovensko dostať 7,500.000 Kč a vo skutočnosti dostalo 5,575.000 Kč.

V obore ministerstva pravosúdia malo Slovensko dostať 2,700.000 Kč a skutočne dostalo 1,234.000 Kč.

Sú to len vzorkové číslice, slávna snemovňa. Súhrn v rozpočte ohľadne Slovenska činí 188 milionov Kč, v záverečných účtoch 110 milionov Kč. Nevydaných javí sa teda 78 milionov Kč, ktoré sú pre Slovensko ztratené.

V rozpočte pre rok 1923 činila investičná potreba všetkého spolu 2.999 milionov Kč celkový obnos náležitostí skutočných výdavkov iba 1.777 milionov Kč, teda menej ako polovica. Z toho pripadá na ministerstvo železníc 1.500 milionov Kč náležitosti, podľa záverečného účtu dosiahlo však tam 695 milionov Kč. Pre stavbu trati Handlová-Horná Štubňa preliminoval rozpočet pre rok 1923 25 milionov Kč, z toho sa vyčerpalo len 384.000 Kč. Rozpočet činil pre stavbu dráhy Červená Skala-Margecany 10 milionov Kč, Užhorod-Mukačevo 20 milionov Kč, Slov. N. Ves-Trebišov 15 milionov Kč, náležitosti týchto položiek vôbec nebolo.

Z oboru ministerstva orby pamätal rozpočet na štátné lesy a statky na Slovensku obnosom 8,3 mil. Kč. Náležitosť činila iba 2 miliony. Legenda k tomu: "Prevedené boly len investície, ktoré boly nezbytne nutné, aby vývoz predaného dreva mohol byť uskutočnený a aby sa čelilo nezamestnanosti."

Investičná potreba ministerstva ver. prác robila 1268.5 mil. Kč, náležitosť dosiahla v obnose 354.5 mil. Kč, t. j. 28%. Rozpočet vodných stavieb na Slovensku činil 37 mil., náležitosť 10 mil. - v tom výstavba prístavu v Bratislave: rozpočet 20,9, náležitosť 3,1 mil. Kč; výstavba prístavu v Komárne: rozpočet 4.1, náležitosť 2,4 mil. Kč.

O stavbách na Slovensku r. 1923 podľa odboru jednotlivých ministerstiev poučujú nás tieto číslice: Ministerská rada na Slovensku: rozpočet 2,5 mil., náležitosť 1 mil. Kč; ministerstvo vnútra 21,4 mil., náležitosť 0.1 mil. Kč; ministerstvo nár. obrany 47,5 mil., náležitosť 13,2 mil. Kč; ministerstvo pôšt a telegrafov 6,8 mil. Kč., náležitosť nič; ministerstvo orby rozpočet 8,1 mil., náležitosť 2 mil. Kč; ministerstvo obchodu rozpočet 2,7 mil., náležitosť 4,2 mil. Kč; ministerstvo pravosúdia 7,4 mil., náležitosť 0,5 mil. Kč; ministerstvo ver. prác rozpočet 3 mil. Kč., náležitosť nič; ministerstvo soc. pečlivosti 4,4 mil., náležitosť 0,4 mil. Kč; správa tabakových továrieň 0.2 mil. Kč, náležitosť nič; ministerstvo financií 70,3 mil., náležitosť 1,6 mil. Kč; ministerstvo školstva 32,4 mil., náležitosť 7,4 mil. Kč; ministerstvo zdravotníctva 26 7 mil., náležitost 13,9 mil. Kč. Spolu rozpočet 233,4 mil. a náležitosť 44,3 mil. Kč, t. j. 19%.

Investičné potreby roku 1922 činili spolu 3.269,4 mil., náležitosť dosiahla 1.554,8 mil. Kč. Na ministerstvo železníc pripadá z toho 2.000 mil. Kč v rozpočte, a 920 mil. Kč v náležitosti.

V odbore ministerstva orby pripadá na štátné lesy a statky na Slovensku v rozpočte 6 mil. Kč a v náležitosti 3,7 mil. Kč.

Investičná potreba ministerstva ver. prác robí všetkého spolu 1.013 milionov Kč, náležitosť len 430 milionov Kč pre elektrizáciu Slovenska vykazuje rozpočet 8 mil. Kč, náležitosť len 0,3 mil. Kč.

Čo sa týka stavieb na Slovensku v odbore jednotlivých ministerstiev, máme tieto udaje: Ministerská rada má rozpočet 0,2 mil. Kč, náležitosť žiadna; ministerstvo vnútra 3 mil., náležitosť 0,3 mil. Kč; ministerstvo pôšt a telegrafov 5,1 mil., náležitosť 0,4 mil. Kč; ministerstvo orby 0,1 mil., náležitosť 2,3 mil. Kč; ministerstvo pravosúdia 3,7 mil., náležitosť 0,1 mil. Kč; ministerstvo ver. prác 1,6 mil. Kč, náležitosť nič; ministerstvo zdravotníctva 26,3 mil., náležitosť 22,4 mil. Kč; ministerstvo soc. pečlivosti 5,2 mil., náležitosť 0,5 mil. Kč; správa tabakových továrieň 1,4 mil. Kč. náležitosť nič; ministerstvo obchodu 1.2 mil. Kč, náležitosť nič; ministerstvo financií 59 mil., náležitosť 3,7 mil. Kč; ministerstvo školstva 33,2 mil., náležitosť 9,8 mil. Kč.

Spolu rozpočet činí 148 mil., náležitosť 391/2 mil. Kč. t. j. teda 26,7%. Roku 1921 činil investičný preliminár 3863,5 mil., náležitosť dosiahla obnosu 1830,7 mil. Kč.

A takto to pôjde radom. V rokoch 1918 až 1920 nebol štátny rozpočet rozdelený na osobitný rozpočet investičný. Preto nie je nám možné číselne zachytiť, koľko pripadalo z celých štátnych investícií na Slovensko. Mnoho výkladu k týmto udajom rozsahu len na Slovensku, myslím, že netreba. Uvedené číslice sú síce o sebe suché, ale hovoria tým výraznejšie.

Keď som pri debate v rozpočtovom výbore rozoberal, aká by mala byť účasť Slovenska na školskom rozpočte podľa počtu obyvateľstva, pán minister školstva mi odvetil, že vraj majú prísť do úvahy i daňové výkony Slovenska. I vtedy, ako už pri viacerých príležitostiach v rozpočtovom výbore, nemohol som zamlčať, že daňové výkony v záverečných účtoch v prospech Slovenska vyúčtované nedajú jasný obraz o výkonoch Slovenska, lebo je tam zamlčané, koľko českého a moravského cukru, liehu a piva zkonzumuje sa na Slovensku, avšak konzumné dane týchže množstiev nie sú v prospech Slovenska vyúčtované, lež v prospech zemí výroby. To samé platí pre slovenské clá a dane slovenských filiálok českých podnikov, ktoré svoje dane doma platia. Tým sa tedy čiastočne doplňuje náčrt slovenských krívd vo štátnom hospodárení.

Ďalej máme tuná otázku dopravných tarifov na Slovensku. Nieto záujmového telesa na Slovensku, ktoré by prepočítanie všetkých tarifálnych sadzieb i na miestnych dráhach už roky neurgovalo. Treba uznať, že na tomto poli ministerstvo železníc v menšej časti vyhovelo slovenskému národnému hospodárstvu, avšak hlavné dielo tejto kardinálnej požiadavky ešte vždy čaká na riešenie, a to preto, lebo technická podmienka, nový kilometrovník pre železnice nie je hotový, a zdá sa, že ministerstvo železníc nevenuje práve tomuto úkolu dosť pozornosti, lebo nepridelí, obrovskej práci sostavenia nového kilometrovníka dostatočný počet technického personálu. Musíme teda dopredu postaviť požiadavku rýchleho sostavenia nového kilometrovníka a ufáme, že sa ministerstvo železníc nevystaví tej výčitke, že neskončí včas prípravy a pridelenie pracovných síl pre dohotovenie tohoto diela ešte v prvej polovici r. 1928.

Nechcem sa tuná rozširovať na konštrukčné otázky sociálneho poistenia, veď dožijeme sa toho času skoro, že budeme môcť podebatovať si o tých veciach v tejto slávnej snemovni a súčasne uplatní sa i jednohlasná požiadavka celého Slovenska, aby slovenská zemská úradovňa bola nie zmenšenou, lež zväčšenou právomocou podržaná. Avšak nemôžem sa uzavierať pred nadhodením administratívno-politickej otázky, prečo ministerstvo sociálnej pečlivosti trpí to, že z 9 členov za robotníctvo tejto úradovne na Slovensku všetci sú príslušníci jednej jedinej politickej strany, a to soc. demokracie, a musíme sa tázať tohoto ministerstva, či je to pravda, že menuje týchže členov na návrh výlučne jednej jedinej t. zv. odborovej rady soc. demokratického robotníctva, a kedy hodlá ministerstvo soc. pečlivosti postarať sa o to, aby všetky odborové organizácie robotníctva boly podľa pomeru počtu členstva pomerne zastúpené.

Rovnako bolestným bodom je otázka spravodlivého rozdelenia Slovensku venovaných, rozpočtových prostriedkov na Slovensku samom. Domnievam sa, slávna snemovňa, že sa pri tom až prílišne uplatňujú byrokratické ohľady.

Žiaducné by bolo osnovou zákona dopustiť "virement" výdajových a investičných položiek, s dodatočným schválením parlamentu i medzi samými torbami jednotlivých ministerstiev a to samostatne a zvlášť na každej zemi republiky, tedy i na Slovensku. Avšak i v rámci terajšieho rozpočtového poriadku by sa dalo mnoho docieliť, keby sa subjektívné ohľady činiteľov priblížily objektívnej núdze a po mernej potrebe. Spoločné úradné, inšpekčné cesty členov parlamentu spolu z pražskými ministerskými úradníky mnoho by mohly v tomto smere osožiť. "Gnoti seauton" ohľadom naších zemí platí viac pre zodpovedných činiteľov štátu, ako pre kohokoľvek, a gnosis naších pomerov z vlastnej observácie je nepostrádateľnou predpodmienkou spravodlivého systematického liečenia a zahojenia tisícorakých rán a bolestí. Kým inšpekčné cesty budú chodiť len v spacích a jedálnych vozoch, hoteloch, kúpeľoch a autách po hlavných silniciach (cestách) a dolinách Slovenska, veľké massy odľahlých horských obcí Slovenska požehnanie kultúry cítiť nebudú. Keby sa poriadaly také inšpekčné cesty po naších dolinách na diaľku 15-25 km od posledného železničného nádražia, presvedčili by sa všetci povolaní činitelia, že niet súrnejšej úlohy, ako povznesenie práve toho najmacošskejšie žijúceho ľudu. Vedeli by po vysokej rovni životných pomerov v Čechách, čo to znamená žiť v horskom kútiku, spojenom iba bezodnou, miestami nemožne strmou, bezmála len rebriňákom upotrebiteľnou cestou na takej diaľke, že povoznícke útraty sožerú tržnú cenu speňažiť sa majúceho dreva, obilia, krmiva a zemiakov. Videli by, že v tých primitívnych horských, ale hodne obydlených kútikoch obyčajne niet lekára a zverolekára, lebo sa ta práve pre nedostatok súkromnej praxe, obytných miestností a komunikačných pomerov nikto nehlási, že ľud v prípade nebezpečia ľudského života alebo života zvierat prinútený je pol dňa peší putovať a vysoké povozné znášať, že i v páde ztraty na živote je k tomuto zákonnými formalitami prinútený; že je tu všeobecná túžba po odvodnení a meliorácii pozemkov a regulácii horských potokov a bystrín, ktoré často i ten ojedinelý prístup: tú biednu cestu alebo most zničia. Videli by obce, ktorých jediná komunikácia sa odohráva v samom potoku, obce, v ktorých ešte vždy niet škôl, tak že žiaci nútený sú v zime 4-5 km do súsednej obce a nazpät putovať; videli by práve tých najbiednejších zápasiť s 1700% obecnými prirážkami, sceľovačnými útratami a dávkou z urbariálneho majetku; videli by prázdne obce, lebo celé mužské obyvateľstvo je hnané do širého sveta na podomný obchod, čo nie je už v Argentíne a Kanade, a počuli by storaké oprávnené sťažnosti proti nemúdrym zákonom a predpisom, aký je na príklad i daň z mäsa pri zabíjačke u roľníkov atď. Len vtedy a po takej inšpekčnej ceste mali by pod osobne nadobudnutými dojmami porozumenie i kolegovia i centrálné úrady v Prahe k tomu, čo my hovoríme; pre tento ľud musí republika vedieť i obete znášať a to, čo sa dá, má sa dať v prvom rade tým odľahlým krajom. Povinnosťou silničného (čiže hradskového) fondu bude sa treba o to postarať a najsť možnosti, aby vicinálné cesty, teda jediné životné žily tých odľahlých kútikov boly dostatočne podporované. Tento účel nezbytne vyžaduje všeobecnú plánovitú akciu zokresnenia tých vicinálnych ciest. Nie je snesiteľné v modernom štáte, aby ubožiaci odľahlí dvojnásobne boli ešte tým ubití, že pre veľké vzdialenosti ku všetkým požehnaniam ľudskej a hospodárskej kultúry ešte i sami mali svoje neprístupné cesty za cenu viac ako 1000%-ových obecných prirážok a mimo to osobnou robotou udržovať.

Zdôrazňujem, slávna snemovňa, že účelným riešením udržovania vicinálnych ciest na Slovensku razom urobíme veľký krok napred i na poli ostatných tuná prednesených problémov a krívd chudobných krajov Slovenska a preto vyzývam pozornosť obzvlášte pána ministra verejných prác k tomu dosiaľ nedostatočne pozorovanému, uznanému a ocenenému problému. To isté platí pre tieto kraje pri dotáciách na meliorácie, regulácie, školy, sceľovanie, dane a dávky atď. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Dostálek.)

Aby som sa zmienil aj o príčinách zanedbanosti našej železorudnej ťažby, existencie tiež mnoho tisíc živlov, upozorňujem pánov ministrov financií a nár. obrany, že táto klesla na 42% mierovej výkonnosti na Slovensku, a keď sa pýtame po príčinách, dozvieme sa, že jedna z hlavných príčin je cenová inflácia traskavín. Nieto krajiny na svete, kde by bol dynamit tak drahý ako u nás, 16 ráz tak drahý ako pred vojnou. Ide tuná o 2 a pol mil. štátneho príjmu, ktorý by sa mal obetovať, aby konkurenčná schopnosť našej rudy obživla a nezamestnanosť na Slovensku klesla. Som presvedčený, že i na poli štátnych dodávok daly by sa sťažnosti i krivdy dobroprajnosťou a citom spravodlivosti odčiniť. Pravda, treba ku tomu to, aby politika podozrivého zaháľania radikálne bola odčinená a aby boly uverejnené o štátnych dodávkach presné a zovrubné štatistiky, a tak aby bola daná verejnosti možnosť kontroly.

R. 1926 nebol už vedený zvláštny investičný rozpočet, takže nie je možné sústavne dokázať číslicami, ako málo bolo z preliminovaných investícií na Slovensku vyčerpané, iba štátné závody sú v záverečných účtoch zvlášť vykázané, z ktorých čerpám nasledujúce dáta:

Tabaková režia investovala na Slovensku všetkého spolu 232.000 Kč. V oblasti čsl. pošty robia investície pri riaditeľstve pôšt a telegrafov v Bratislave 3,563.000 Kč, pri riaditeľstve v Košiciach 2,605.000 Kč. Investície celej pošty obnášaly 233 miliony Kč, na čom participovalo jediné riaditeľstvo v Prahe 119,500.000 Kč.

Čsl. štátné železnice: Na stavbu 16 železníc bolo preliminované 132,6 mil. Kč. Z tohoto obnosu bolo vyčerpané iba 127 mil. Kč.

Nebolo vyčerpané ani haliera pre tieto preliminované slovenské stavby dráh: Červená Skala-Margecany, Slovenská Nová Ves-Trebišov, Užhorod-Mukačevo, Mukačevo-Hust atď.

Štátné lesy a statky: Investície v celej republike robily 25 mil. Kč. Účasť slovenských riaditeľstiev je takáto: Banská Bystrica 2.6 mil. Kč, Žarnovice 2,9 mil. Kč, Lipt. Hrádok 2 mil. Kč, Užhorod 1,2 mil. Kč, Buština 1,9 mil. Kč, dohromady 10,6 milionov Kč proti 25 milionom.

Štátné bane a hute: Na investície bol preliminovaný obnos 30 mil. Kč. Skutočná potreba činila len 21 mil. Kč. Účasť slovenských riaditeľstiev bola 15,722.000 Kč.

Rozpočet na rok 1927 už neobsahoval zvláštny rozpočet investičný, takže bude číselné zachytenie nepomeru medzi preliminovanými investíciami a skutočne prevedenými investíciami ťažko posúdiť.

Akiste bude mi vyčítané, že hovorím tuná opozične. Neuznám to, ba tvrdím, že opozičnosť nezáleží na kritike samej, lež na intencii, na úmysle. A práve preto, že som si vedomý nie nepriateľského ale konštruktívneho rázu mojej kritiky, odmietam i prípadnú výčitku opozičnosti.

Pri žiadnych okolnostiach nezáleží nám na ničom inom, len na tom, aby krivdy Slovenska prestaly, a tým skutkom nastala, atmosféra parity, dorozumenia ba uspokojenia. Cieľom toho neprestávame prízvukovať všetkým hamujúce nedostatky, a práve preto, že s dôverou sledujeme snahy vlády, nepovažujeme za márné námahy, kritické myšlienky tuná konkrétne naznačiť a ufáme, že najdeme na strane ministerstva financií a hospodárskych ministerstiev také porozumenie, aké i my sami cítime. V tomto presvedčení rozpočet odhlasujeme. (Potlesk.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): K věcné poznámce přihlásil se pan posl. Haken. Uděluji mu slovo.

Posl. Haken: Nic tak necharakterisuje úpadek měšťácké demokracie a parlamentarismu, jako projednávání rozpočtu. Letošní rok přispěl k tomu zvýšenou měrou. Jaký rozdíl proti sovětskému svazu! Tam projednáván je roční rozpočet na podkladě velkorysého hospodářského plánu a vlastní rozpočet je pouze jeho číselným vyjádřením. Občané celého státu sledují vládou předložený plán a zúčastňují se na něm ve všech závodech, kancelářích i na celém venkově podrobnými debatami. Hospodářský plán a rozpočet je při projednávání středem pozornosti všeho pracujícího lidu sovětského státu. Vždyť se už jeho sestavování zúčastnili nejen debatami, ale i konkrétními, positivními návrhy.

V kapitalistických státech, tedy i v Československu, při měšťácké demokracii, je projednávání rozpočtu věcí čistě formální, poněvadž buržoasní třída již předem v něj vtělila své třídní hospodářské nadpráví, jež vysoká byrokracie pouze čísly vyjádřila. O viditelném úpadku přesvědčuje už fakt, že po celou dobu projednávání rozpočtu nejen vláda, nýbrž ani poslanci nevěnovali debatě nejmenší pozornosti. Sněmovna zela naprostou prázdnotou. Nejen že vláda projednávání rozpočtu úplně ignorovala, nýbrž i poslanci. Mohu tvrditi, že jedině frakce komunistických poslanců měla presenci. Nečinila tak z důvěry v měštáckou demokracii ani ze snahy o pozdravění parlamentu. Víme, že tato instituce je v úpadku, v rozkladu. Bojujeme vědome o její odstranění a nahrazení institucemi pracující třídě vyhovujícími.

Úpadek parlamentarismu v Československu korunuje fakt, že ač v debatě bylo poslanci naší strany i z některých jiných stran poukázáno na celou řadu nových korupcí vlády a vládních stran, na celou řadu nesprávností a křiklavostí, neuznali resortní ministři ani předseda vlády za nutné podati žádaného vysvětlení. Z toho je zřejmé, že vláda korupce kryje, takže korupční systém náleží do metod vládnutí v tomto státě. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Volám pana řečníka k pořádku.

Posl. Haken (pokračuje): To je známka nejen rozkladu, nýbrž přímo hniloby a mravní degenerace, buržoasní třídy. Pracující lid znovu seznal z předloženého rozpočtu, z jeho projednávání i chování vlády, že měšťácká třída dohrává svou úlohu a že s ní upadají i všechny instituce, její třídní vlády.

I právě projednávaný rozpočet přesvědčil pracující třídu, že nemůže v ničem spoléhati na měšťáckou demokracii, že musí aktivně a jednotně vystoupiti na rozbití aparátu měšťáckého vládnutí a zbudovati vlastní aparát, pomocí jehož by si vládla sama a pro sebe. K uspíšení této cesty nutí pracující třídu skutečnost, že buržoasie chystá nové a další těžké, přímo provokativní úkoly. Hned po rozpočtové komedii má přijíti zhoršení sociálního pojištění. Lid je vyléčen z ilusí, že měšťácký parlament může pro něj něco učiniti. Nezbývá jiné cesty než šikovati jednotnou frontu pracujícího lidu měst i venkova na odstranění vlády buržoasie a nastolení vlády pracující třídy.

Naše hlasování proti rozpočtu je nejen demonstrací proti jeho třídnosti a protilidovosti, nýbrž je i demonstrací proti měšťácké třídě i její diktatuře zastírané měšťáckou demokracií. (Potlesk komunistických poslanců.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP