Pátek 25. listopadu 1927

Naša slovenská a česká verejná mienka, menovite ale naše slovenské strany politické bez výnimky už dostatočne zavrátily akciu lorda Rothermerea tak v časopisoch, ako i na ľudových shromaždeniach, natoľko, že neváham sa vysloviť, že niet toho Slováka alebo Čecha, ktorý by nestál za integritu Československej republiky. K tejto vlasteneckej protiakcii pridružili sa i nemeckí agránici, ba i nemeckí sociálni demokrati a nemeckí kresťanskí socialisti. Poneváč sa ale jedná výhradne o pripojenie naších Maďarov k Maďarsku, preto dovoľte mi, aby som obšírnejšie predniesol ich stanovisko k tejto akcii. Robím to vďačne, nielen ako povinnosť Slováka voči milovanej otčine, lež i ako snemovný zástupca tých vyše 12.000 Maďarov, ktorí vo volebnom okrese košickom, v prevážnej väčšine maďarskom, oddali svoje volebné hlasy na Republikánsku stranu zemedelského a maloroľníckeho ľudu. O rothermereáde týždenník maďarskej sekcie republikánskej strany "Köztársasági Magyar Földmüves" (Republikánsky Maďarský Roľník) zo dňa 21. augusta 1927 napísal toto: "Dnes na akciu pána Rothermerea prisahá každý veľkostatkár, pravotár, prenájomca. Ba ešte! Na pána Rothermerea mrkajú veľmi mnohí takí, ktorí pomocou Československej republiky stali sa pánmi na dedinách. Je pravdou, že len potajomky, zastreno, za zatvorenými dvermi. Čo ale bude s ďalším osudom československých Maďarov? O to sa ani pán lord, ani maďarski magnáti nikdy nestarali a ani dnes sa s tým nezaoberajú. Na toto slovenskí praví Maďari, zemedelská trieda, môžu mať iba jednu odpoveď. Menovite tú, že konečne sa oslobodia zpod nesvedomitého, hazardného, veľkopánskeho tútorstva a že budú kráčať podľa svojho prirodzeného, poctivého, triezveho rozumu. Teda preč s politickým tútorstvom veľkých pánov! Lebo Gejza Szüllő využije to každým spôsobom, on sa o to mnoho nezaujíma, že čo povie československá verejná mienka o ňom a o jeho štátno-občianskej vernosti. On má rozsiahle majetky tam na druhej strane a aj ináč tam sa zdržuje stále. Ale tomu Maďarstvu, ktoré tu musí žiť a mrieť, nie je všetko jedno, že ako sa upraví jeho ďalšia budúcnosť. A keď pán Rothermere predsa sa bude pridržať toho, že treba prinavrátiť grófske majetky, na toto maďarský zemedelský ľud tak bude odpovedať, že treba im odňať ešte i to, čo im zákon ponechal. Lebo tu je základom maďarskej budúcnosti maďarský roľník a má garanciu, že toto maďarské roľníctvo sprostí sa poddanského jarma a obdrží to, čo si cez tisíc rokov tak veľmi zaslúžilo, keď dostane tú pôdu, ktorú podľa dosvedčenia historie dnešní vlastníci si zadovážili prevážnou väčšinou za cenu zapredania národa a utláčania sedliakov. My zákonnou cestou požadujeme to, čo nám patrí: Zem. A nech vezme na vedomie pán lord, že v tomto boji sa stretne s desaťtisíckami maďarských roľníkov!"

Toto isté číslo tohoto týždenníka prináša z pera predsedu tejto strany, roľníka Štefana Csomora mladšieho, krásny článok o rozsievačoch kúkoľu ("A konkolyhintôk"), z ktorého citujem tieto state: "Náhončí historickej triedy, ktorá sa strachuje o svoju moc a výhradné práva, to rozhlasovali o nás, že sme vlastizradcovia a že zapredali sme našu maďarskosť. Preto, lebo spolu s našími súdruhy českými a slovenskými opovážili sme sa zorganizovať, aby sme spoločnými silami, spojenou vôľou si zabezpečili a vybojovali roľníckemu ľudu patriace práva a majetky bez ohľadu na náboženstvo a národnosť. Voči týmto falošným a nepravdivým tvrdeniam odvolávam sa na svedectvo historie. Profesor budapeštianskej univerzity, Peter Ágoston, historickými listinami dokázal vo svojej vydanej práci, že vznik veľkostatkov zakladá sa na vraždách a zradách. Teda zradcov Maďarstva, slobody ľudu nedal roľnícky ľud dediny. Pravých zradcov rodily zámky lúpežných rytierov, kdežto roľnícky ľud vždy vyhovel svojím povinnostiam. Nečakajme lepší osud dotiaľ, kým o nás a bez nás rozhodujú a rozprávajú pozostatky tu zostavšej triedy historickej. Pracujme a účinkujme v pokoji, v láske a svornosti s našími roľníckymi súdruhy iného jazyka, tak, ako v minulosti ani magnátom nebolo pokladané za hriech a za vlastizradu sdružiť sa s inými národnosťami, keď to vyžadovaly ich záujmy. Ba! Našou povinnosťou je, aby sme sa my, v tejto novej vlasti žijúci maďarskí roľníci, sdružili, spojili s našími slovenskými, českými, nemeckými zemedelskými súdruhy, lebo máme jednaké zamestnanie, teda máme i totožnú povinnosť. Spoločne treba bojovať za pokrok, za lepšiu a blaženejšiu budúcnosť roľníckeho ľudu. Lebo keď sa my roľníci porozumieme a porúcame tie umelé múry, ktoré medzi nás postavili tí, ktorí mali na tom záujem, aby sme sa my roľníci jedon druhého nenávideli, keď z naších srdc vypudíme nenávisť a miesto tejto nasadíme do srdc naších vznešenú sadzenicu lásky, donášajúcu požehnanie, vtedy nielen samým sebe, lež i celému človečenstvu vykonáme užitočnú službu, vtedy viac nepotečie v potokoch krv roľníckeho ľudu za cudzie záujmy." Na inom mieste ten samý časopis takto píše o tejto akcii: "Tisícročné útrapy, nesmierné útrapy naších pradedov a prababičiek, cez stáročia vylievaná krv naších synov je všetko nič lordovi voči tomu, že nad hlavami niekoľko grófov, barónov i iných magnátov ozval sa hlas zvona historickej spravedlnosti a že z tej pôdy, ktorú cez tisíc rokov zmáčal pot naších otcov, za ktorú toľko životov vznešených roľníkov vzalo zkazu vo vojnách, že z tej zeme spravodlivé zákonodarstvo Československej republiky chce dať maďarským roľníkom, aby si ju mohli považovať za vlastnú a ktorú môžu zanechať svojím deťom. Hľa, toto bolí grófov a preto pán lord trúbi na poplach celému svetu. Či toto je tá veľká spravodlivá vec, pre ktorú sa búri smysel spravodlivosti pána lorda? Môžeme ubezpečiť pána lorda, že jedine maďarský roľnícky ľud Československa je povolaný súdiť nad hriechami minulosti spravodlivosťou prítomnosti. A tento rozsudok vyzneje práve opačne, ako natisnutá mienka pána lorda a jeho grófskych priateľov. A či pán lord je tak krátkozrakým a vie ho zaviesť pán advokát Emil Nagy, že Maďarstvo pozostáva iba z grófov? Nie, pane lord, toto takto bolo iba dotiaľ, kým nevzniklo Československo. Od vtedy i sedliak je človekom."

Takto súdi maďarský, nemecký, ruský, poľský, slovenský a český sedliak o magnátoch. Lenže máme medzi nami v radoch takej strany, ktorá sa vydáva za predstaviteľov a ochráncov drobného človeka, mnoho ľudí, ktorí smýšľaním a konaním ďaleko nezaostanú ani za anglickým lordom, ako som sa o tom presvedčil 15. júna 1927 na pražskom rýchliku. Cestoval som osemhodinovým rýchlikom z Prahy do Bratislavy cez Brno. Vo všetlých oddeleniach prvej triedy už nebolo miesta pre mňa, preto v poslednom oddelení, kde ešte nikoho nebolo, som sa usalašil. Zrazu čujem, že jedon pán volá na sprievodčieho, aby mu vyprázdnil objednané kupé pre neho a jeho spoločníka. Sprievodčí sa ma opýta, kam cestujem a aby som ukázal cestovný lístok. Legitimoval som sa. Sprievodčí na chodbe vraví: "Pane senátore, i ten pán je členom Národného shromaždenia!" Poznamenať treba, že otázni dvaja páni senátori objednali si polkupé, ale obdržali celé kupé. Pán senátor nebol spokojný s odpoveďou sprievodčieho a zavolal dopravného úradníka, ktorý tiež potvrdil, že mám právo sedieť v tomže kupé, lebo polkupé pre člena Národného shromaždenia prislúcha iba na noc. Pán senátor se ale ďalej rozčuľoval a nechcel vstúpiť do kupé, kým tam ja budem. Preto som vyšiel von a spolu sme sa presvedčili, že nikde v prvej triede nebolo prázdneho miesta pre mňa. Keď pán senátor i naďalej trval na tom, že on musí dostať prázdné kupé, aby sa mohol vyspať, pristúpil som k nemu, podával som mu ruku a predstavil som sa mu. On mi ale ruky nepodal, svoje meno mi nepovedal, lež žiadal, aby som vystúpil z kupé. Na to som mu odpovedal, že na požiadanie bol by som prestúpil do druhej triedy, keď ale on to chce na mne vynútiť, tak neprestúpim a že jeho spoločník nech si sadne na tú polovičku, kde ja sedim a pán senátor môže spať na druhej polovičke. Jeho spoločník nepovedal nič, sadnul si ku mne. Neskôr prišiel i nespokojný pán senátor, ktorému v kupé som povedal, že takéto zachádzanie so spolucestujúcimi nehodí sa do dnešnej demokratickej doby. Po tomto ztrhnul objednací lístok z okna kupé. V Brne som zistil, že tento nespokojenec je pán sen. Ján Filipinský.

Proti Rothermereáde najrozhodnejšie sa postavili sami maďarskí roľníci, keď 21. augusta 1927 výhradne sami medzi sebou a bez akéhokoľvek vplývania prijali vo svojom výkonnom výbore nasledovnú rezolúciu:

"Sväz republikánskych roľníkov maďarských tak vo vlastnom mene, ako i v mene 30.200 jeho členov, zorganizovaných v jeho lone a žijúcich v 421 maďarských obciach na Slovensku, proti Rothermerskej akcii pred verejnosťou slávnostne protestuje. Dvíhame náš protestný hlas preto, lebo:

1. Anglický lord Rothermere - vznešený cudzinec - na oko v záujme národných menšín, konkrétne hlavne v záujme maďarskej národnej menšiny v Československu začal akciu, avšak vskutku vzpruhou tejto akcie nie je humánna pomoc národnej menšiny, lež celkom inšie, zručne zastreté vedľajšie myšlienky, zatajené ciele, ktoré ale ani zďaleka nekryjú záujmy menšín a hlavne záujmy maďarskej menšiny v Československu. Lord Rothermere predovšetkým mieša si i záujmy tak zvanej historickej triedy bývalého feudálneho Uhorska so záujmami veľkých maďarských máss a tak i máss ľudu maďarskej národnej menšiny v Československu. My v mene pracujúcich Maďarov, soskupených v Sväz republikánskych roľníkov maďarských, pred verejnosťou celého sveta slávnostne zisťujeme a sa osvedčujeme, že záujmy pracujúcich máss maďarských a tak i záujmy pracujúcich maďarských máss v Československu, ktoré patria k národnej menšine, sú protichôdné so záujmami v službe feudalizmu stojacej tej maďarskej historickej triedy, ktorej pracujúci Maďari cez stáročia boli iba vykorisťovanými a utisnutými poddanými.

Lord Rothermere pred europskou verejnou mienkou prízvukuje útisk maďarskej národnej menšiny v Československu. My, ktorí prislúchame k maďarskej menšine, teda sme v tej veci najoprávnenejší sa osvedčiť, tvrdenia lorda Rothermerea čo najrozhodnejšie zavraciame a pravde zodpovedave slávnostne takto sa vyjadrujeme: v Československej republike nie je hriechom byť dobrým Maďarom. Za maďarčinu nikoho neprenasledujú, ani neutískajú. V demokratickej republike Československej každý jej občan a tak i občan maďarskej materinskej reči má zabezpečenú úplnú jazykovú, politickú, náboženskú a osobnú slobodu.

Voči tvrdeniu lorda Rothermerea treba nám konštatovať, že politické práva maďarskej menšiny v Československu sú o mnoho väčšie a rozšírenejšie, ako právo maďarských občanov, žijúcich v Maďarsku. V hradbe feudalizmu, v dnešnom Maďarsku, ani teraz niet všeobecného tajného práva volebného, které právo ale v Československu žijúca maďarská menšina požíva bez ohľadu na rod. Maďarstvo v Československu v politickom ohľade môže sa slobodne organizovať, môže sa sústreďovat v politických stranách na obranu jeho záujmov a sa soskupuje bez toho, že by dakoho prenasledovali za jeho politické presvedčenie. Poslanci maďarských strán, zodpovedne počtovému pomeru Maďarstva, sedia v pražskom parlamente, kde i svoje politické reči povedia v maďarskom jazyku.

Na politickom poli, teda v držbe všeobecného a tajného práva volebného Maďarstvo v Československu požíva viac práv, ako toho zabezpečuje dnešné Maďarsko svojím občanom.

My, republikánski Maďari, ktorých massy pozostávajú z pracujúcich roľníkov maďarských, na obranu svojích triednych záujmov spoločne kráčame s najväčšou politickou stranou Československej republiky: s Republikánskou stranou zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Ruka v ruke idúc s touto stranou, pred celým svetom vždy a verejne sme hlásali a hlásame, že sme Maďari a že tými chceme i zostať. Pridržiavame sa našej reči a vlastnej našej rasovej kultúry. A hoci toto od rokov určite prízvukujeme, nikdy republikánska strana neohrožovala náš jazyk, rasovú našu kultúru a pre našu reč alebo pre maďarskú kultúru so strany štátnej moci neboli sme vystavení prenasledovaniu.

2. Priklincujeme a pred verejnosťou prízvukujeme to faktum, že naše náboženstvo slobodne môžeme vyznávať, v naších kostoloch odoznievajú maďarské kázne a maďarské spevy.

3. Voči tvrdeniu lorda Rothermerea sa osvedčujeme, že v obciach maďarského jazyka alebo maďarskej väčšiny vyučovacou rečou naších škôl je maďarčina a nedeje sa pokus o odnárodňovanie naších detí.

4. Vyjadrujeme sa, že v administrácii a v pravosúdiach našu maďarskú reč slobodne a bez každej ujmy môžeme užívať. Tam, kde počet občanov maďarskej materinskej reči dosiahne 20% obyvateľstva, pred súdmi, stránky nielen môžu užívať maďarský jazyk, lež i úrady sú povinné stýkať sa so stránkami v ich materinskej reči.

5. Všetky tieto pravdy pozná každý syn maďarskej národnej menšiny v Československu, ale pozná ich i demokratická verejná mienka Europy, pred ktorou verejnou mienkou my pracovníci maďarskej národnej menšiny znova a hlaste sa osvedčujeme, že Československé Maďarstvo na každom poli požíva viac práv v dnešnom Československu, ako požívalo v starom Uhorsku alebo aj ako požívajú práv občania dnešného Maďarska.

Toto súc pravdou, akcia lorda Rothermerea nesmeruje, lebo nemôže smerovať na obranu národných menšín, lebo na tomto poli niet čo ani brániť, ani čo ponosovať sa. Pomoc menšinám, prízvukovanie úkorov menšín teda je falošnou zámienkou, ktorá je dobrá iba na to, aby zastrela iné ciele, aby slúžila iným záujmom.

Tajným, ale pravým cieľom lorda Rothervmerea je: zastavenie československej reformy pozemkovej, záchrana veľkostatkárskych majetkov o státisícich jutrách a ponechanie pracujúceho ľudu roľníckeho v osude poddanstva, v rešpektíve vohnanie ho do takého vnúteného položenia, aby pracujúci ľud i naďalej bol večným robotníkom niekoľko sto veľkostatkárskych rodín.

Lord Rothermere chce docieliť nie revíziu v Trianonu, lež revíziu československej reformy v pozemkovej.

Proti tomuto hriešnemu a záujmom veľkostatkárov slúžiacemu, ale záujmy pracovných máss smrteľne urážajúcemu, zastrenému v úmyslu čo najrozhodnejšie a čo najenergickejšie protestujeme. Protestujeme proti tomu, aby lord Rothermere - vznešený cudzinec anglický - zamiešajúc sa do vnútorných záležitostí Československa, búril proti tunajšej reforme pozemkovej a aby bol na pomoc veľkostatkárom v tom, že by zmarením prevodzovania pozemkovej reformy milionové zástupy, a medzi nimi i k maďarskej menšine patriacich roľníkov, ponoril do poddanstva.

V Československu je potrebná pozemková reforma. Následkom tejto pozemkovej reformy na mnohých miestach i maďarskí bezzemci a maloroľníci prišli k zemi. Odmietame teda každý taký úmysel, ktorý smeruje proti pozemkovej reforme. Pravde zodpovedave sa osvedčujeme, že akcia lorda Rothermera slúži iba záujmom veľkostatkárskej triedy a v záujme tejto, prizvukujúc revíziu trianonských smlúv o pokoji, číha na pozemkovú reformu. Táto akcia ale je pre československú maďarskú menšinu nekonečne škodlivá, lebo pred štátnou mocou, taktiež i pred ostatnými národy, žijúcimi v republike. Maďarstvo predstavuje za iredentu a týmto zaseje semeno nesváru a nenávisti, kdežto zástupy ľudu maďarskej menšiny žiadajú si žiť v pokojnej svornosti, bratskej láske v novej svojej otčine s Čechmi, Slovákmi, Rusmi a ostatnými inými národy. Maďarstvo nemá odtrhujúce úmysle a kto takéto hlása, spácha hriech proti maďarskej menšine, ale hreší i proti každému ľudu sveta, lebo hádže ohnivú hlaveň medzi ľudstvo a národy, ktoré ohnivé hlavne prípadne môžu podpáliť časť krajín a državy a môžu svaliť na svet celé peklo utrpení.

Lord Rothermere pácha tento hrozný hriech. Pácha ho nie z idealizmu, nie z ideí, nie v záujme menšín, lež v záujme niekoľko prebohatých veľkostatkárov. Na hriešnu akciu lorda Rothermerea republikánska menšina maďarská má iba jednu odpoveď: určitý protest, zamietnutie a zaslúžené opovrhnutie vinníka.

Túto rezolúciu výkonný výbor Sväzu republikánskych roľníkov maďarských sdeľuje členom strany, celej verejnosti a cieľom vzatia na vedomie posiela ju i lordovi Rothermereovi."

Toto je vskutku správna a pádna odpoveď naších Maďarov, lebo oni samy najlepšie vedia posúdiť rozdiel medzi spravodlivou prítomnosťou a predprevratovou nespravodlivou minulosťou. Hľa, rovné práva politické a pozemková reforma takto sbližujú rôzné národy!

V 38. čísle vzpomenutého časopisu stojí i toto: "Čo zavinil Trianon maďarskému ľudu? V prvom rade priviedol i maďarského sedliaka k slobode. K pôde maďarský ľud roľnícky, bezzemkov. K právam tých, ktorí boli obraní o práva. K človečenstvu a ľudskej hodností tých, ktorí boli onucou maďarskému veľkopánskemu svetu. Či teda proti tomuto Trianonu má bojovať maďarský pracovný ľud roľnícky? Preto, že sňal s neho tisícročné jarmo? Preto, že nemožno viac šliapať po ňom a ho bičovať ako zápražný dobytok? Za toto má bojovať maďarský ľud proti Trianonu?

Áno. Trianon značí veľké pustenie žilou na krku Szentiványho a ostatných otrokárov. Ale či maďarský ľud roľnícky nečakal v celom Uhorsku na toto pustenie žilou? Či miliony maďarských sedliakov nečakajú na takéto pustenie žilou i na druhom brehu? A či tieto maďarské miliony nie su spojencami slovenským republikánom? Boj proti Trianonu je záležitosťou iba maďarskej výhradnej triedy. Trianon a iredentizmus nie je vecou milionov maďarských pracovníkov, lež je jedine a výlučne záležitosťou historickej triedy maďarských veľkostatkárov. Toto chcú zatajiť pred maďarským ľudom roľníckym náhončí maďarských veľkostatkárov a preto chcú pošpiniť meno, česť najlepších Maďarov. Pre toto je zradcom a vyvrhelom svojho národa každý Maďar, ktorý smýšľa demokraticky a ktorému v srdci vzbudil sa republikánsky pocit a roľnícke triedne sebavedomie. Maďarský roľník nikdy nezradí svoj pôvod a nepredá svoj národ anglickému veľkokapitalistovi. Szentiványovci ale vstúpili do služby predavačov každého majetku maďarského národa iba za to, aby zpät obdržali ich rozsiahle majetky. A poneváč maďarský pracovný ľud tu v Československu nemožno dostať na túto zradu, preto menuje Szentivány tento maďarský ľud (lebo je maďarskejší od Szentiványho) vyvrheľom a smeťou.

Voči tomuto urážaniu, tomuto opovrhovaniu maďarský roľník ešte lepšie sa bude pridržať tejto republiky, ktorá ho postavila na nohy, dala mu práva, zabezpečila mu chlieb a budúcnosť. Maďarskí republikánski roľníci na toto tým budú odpovedať, že budú požadovať ešte radikálnejšie prevedenie parcelácie a v prvom rade budú požadovať deväťtisíc jutár pána Szentiványho."

To, že prevedenie pozemkovej reformy u nás bolo prepotrebným aktom sociálnym a konsolidačným faktorom tu žijúcich národov, dokazuje prípis miestneho predsedu Mikuláša Nagya a miestneho zapisovateľa Zoltána Dezsőva z Ižapu, rýdze maďarskej obce, tohoto znenia:

"Pánu ministrovi dr Milanovi Hodžovi v Prahe. Republikánska maďarská strana roľnícka z Ižapu zasiela Vám, pane ministre, svoj pravý pozdrav zo srdca pri tej príležitosti, že obdržala 187 honov zeme na večnosť. Čo naší praotcovia za tisíc rokov nemohli docieliť, to uskutočnila Československá republika: pôda dostala sa do rúk tých, ktorí ju obrábajú v potu tvári. Za Váš dobrý skutok, ktorý ste vykonali nám Maďarom, nech božské požehnanie je na každom kroku pána ministra!"

Takto si vážia naší roľnícki Maďari Československú republiku, ktorá sa im stala milujúcou matkou a nie závistlivou macochou. Pevne verím o takýchto Maďaroch, že "kdyby se něco stalo", so zbraňou v ruke budú hájiť a brániť i voči svojím súkmenovcom tú zem, ktorou ich oblažila naša Československá republika. Prevedením pozemkovej reformy pozbudne rothermereovská akcia úplne pôdy medzi maďarskými roľníkmi a naša vlasť získa si i na maďarskom pohraničí takých bojovníkov v maďarskom roľníctve, ktorí v ničom nezaostanú za ich druhmi iných národov.

Vyhlásením naších Maďarov s jednej strany odznela najpovolanejšia odpoveď, s druhej strany dokázala sa nami už dávno hlásaná tá pravda, že roľník bez ohľadu na národnosť bol, je a vždy bude najvernejším občanom tohoto štátu, ktorý mu nekrivdí na politickom poli a ktorý mu umožní primerané živobytie.

Na rezolúciu maďarského roľníctva my zástupci roľníckeho ľudu odkazujeme maďarskému roľníctvu našej republiky, že pre iredentu jednotlivcov nebudú trpieť široké zástupy maďarského roľníctva.

Poneváč vidím v snahách vlády dobrú vôľu v záujme verejnosti, preto budem hlasovať za prijatie predloženého rozpočtu. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání pořadu a přikročím k ukončení schůze.

Prve ještě učiním některá presidiální sděleni.

Dovolené udělil jsem na dnešní schůzi posl. Juranovi, Majorovi, Kršiakovi, na dnešní případně zítřejší schůzi posl. Windirschovi - vesměs pro neodkladné záležitosti.

Pan posl. dr Stern ve své řeči v dnešní schůzi vyjádřil se o Československé republice způsobem hrubě urážejícím mravnost.

Sděluji, že předsednictvo se usneslo podle §u 9, lit. m) jedn. řádu projev tento vyloučiti z těsnopisecké zprávy.

Mezi schůzí byly tiskem rozdány zprávy.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

1257. Zpráva imunitního výboru o žádosti zem. trest. soudu v Brně za souhlas s trest. stíháním posl. Jurana pro přečiny podle §§ 283 a 284 tr. z. a přestupky podle § 314 tr. z. a §§ 3 a 19 zákona shromažďovacího.

1258. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích ze dne 10. ledna 1927, čís. 424/27, za souhlas s trest. stíháním posl. Kubicsko pro přečiny podle §u 18, čís. 1 a 3 a §u 14, čís. 5 zákona na ochranu republiky.

1259. Zpráva imunitního výboru o žádosti zem. trest. soudu v Praze ze dne 29. ledna 1927, čís. Tk XVIII 699/27, za souhlas s trest. stíháním posl. Můni pro zločin podle §u 15, čís. 3 event. přečin podle §u 15, čís. 1 zákona na ochranu republiky.

1261. Zpráva imunitního výboru o žádosti okr. soudu v Benešově nad Ploučnicí ze dne 13. srpna 1926, čís. T 191/26, za souhlas s trest. stíháním posl. Böhma pro přečin urážky na cti.

1262. Zpráva imunitního výboru o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za souhlas s trest stíháním posl. Majora pro přečin §u 14, čís. 5 zákona na ochranu republiky a přečin podle §u 4, odst. II zák. čl. XL z r. 1914.

1263. Zpráva imunitního výboru o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za souhlas s trest. stíháním posl. Šafranko pro zločin podle §u 15, čís. 3 zákona na ochranu republiky, přečin podle §u 14, čís. 1 a 5 téhož zákona a přestupek podle §u 29, čís. 1 a 3 zákona o tisku. 1264. Zpráva imunitního výboru o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za souhlas s trest. stíháním posl. Macháčka pro přečin rušení obecného míru podle §u 14, čís. 5 zákona na ochranu republiky a přečin podle §u 24, čís. 3 zákona o tisku.

1273. Zpráva imunitního výboru o žádosti okr. soudu v Podbořanech za souhlas s trest. stíháním posl. Haiplicka a Zoufalého pro přestupek podle §u 19 shromažďovacího zákona ze dne 15. listopadu 1867, čís. 135 ř. z.

1274. Zpráva imunitního výboru o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích ze dne 20. prosince 1926, čís. 14837/26, za souhlas s trest. stíháním posl. Sedorjaka pro přečin rušení obecného míru podle § 14, čís. 5 zákona na ochranu republiky, přečin utrhání na cti podle § 1, § 3, odst. H zák. čl. XLI z r. 1914 a přečin urážky na cti podle §u 2 téhož zákona.

1275. Zpráva imunitního výboru o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Košicích za souhlas s trest. stíháním posl. Sedorjaka pro přečin §u 14, čís. 1 zákona na ochranu republiky.

Předseda: Mezi schůzí byly tiskem rozdány odpovědi.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP