Čtvrtek 5. května 1927

Posl. Macek: Slávna snemovňa! Som si vedomý, že na tribúne parlamentu nie je správné, aby sa rôznymi demagogiami zaoberali naší zákonodarci, som si plne vedomý, že to, čo chceme tu tlumočiť, musí byť založené na podklade pravdy.

Nový zákon o priamych daniach znamená aj určitý medzník v pomeroch zemedelských na Slovensku. Ako zástupca zemedelského ľudu a ako zemedelec musím vítať, že vláda predkladá slávnej snemovni toto dielo, ktoré neznamená snáď len úpravu bernú ako takú, ale ktoré znamená svojím významom a dôležitosťou aj krok ku predu v hospodárskom živote zemedelskom na Slovensku. Pripravený a predložený návrh zákona musím hodnotiť v prvom rade po stránke sociálnej, v druhom rade po stránke konsolidačnej. Pomerné sníženie daňového bremena uvíta iste slovenské zemedelstvo s veľkou radosťou, lebo doterajšie ťarchy daňové a postup finančných úradov bol často až nesnesiteľný.

Je faktom, že Slovensko úpelo pod dvojakým systémom právnym v ohľade daňovom najviacej. Platné zákony z doby uhorskej, doplňované novými zákony československými, rozháranosť, roztrieštenosť, kontradikcia zapríčiňovaly na vonkove úplný chaos. Vonkovan nevedel nikdy, koľko má platiť, či má platiť a či nie, a k tomu prichádzaly rôzné ťažkosti pobočné, ako nazapracovanosť úradníctva u finančných úradov, časté neporozumenie pre hospodárske pomery atď. Kríza vyvrcholila r. 1924, kedy započaté bolo s vyrubovaním dane dôchodkovej za r. 1921 a roky nasledujúce.

Slovenskí zemedelci očakávali od daňovej reformy v prvom rade sníženie daní, v druhom rade unifikáciu a kodifikáciu daňovú. Požiadavkom týmto osnova vyhovuje. Tým prestane už odvolávanie sa jednej čiastky republiky na druhú, že snáď tá či oná je viacej daniami zaťažená, ačpráve, zvlášte v prvých rokoch poprevratových, bolo možné v ohľade tomto konštatovať veľa oprávnených závad.

Kodifikácia daňových predpisov umožní, aby aj inteligentní neprávnici mohli sa oboznámiť priamo s ustanoveniami zákona, čo dosiaľ, zvlášte na Slovensku, bolo vylúčené, keďže maďarsky neznajúci slovenský zemedelec nemohol sa oboznámiť s predpisy daňových zákonov. Musím prejaviť potešenie nad pripravenou osnovou zákona aj z dôvodov konsolidácie československej. Prestanú tým, ako som už uviedol, rôzné národnostné upodozrievania, a poneváč bude zákon nový, o ktorom predpokladám, že bude aj jasný, som presvedčený, že ustanú tým rôzné vyumelkované, neoprávnené výpady proti bratom Čechom, ktoré dnes otravujú život na Slovensku a odďaľujú konsolidáciu hospodársku i vnútroštátnu.

Jestli mám sa zaoberať jednotlivými ustanoveniami osnovy zákona o priamych daniach, vyzdvihnem tu čiastky, ktoré hlavne zaujímajú slovenské zemedelstvo.

V uvodzovacích ustanoveniach celkom správne prijal rozpočtový výbor ustanovenie o daňových výhodách na Slovensku, ako upravené sú zákonom č. 210/1919 Sb. z. a n. Bohužiaľ, že osnova výhody tieto ponecháva len na dobu 5 rokov.

Požiadavok slovenských družstevníkov znel na ponechanie výhod aspoň na dobu 10 rokov. Rozpočtový výbor uznal dôvody slovenského, menovite zemedelského družstevníctva. Keď úverné družstevníctvo slovenské utrpelo veľké ztraty a veľmi ťažko prekonávalo kritickú dobu poprevratovú, nie svojím zavinením, ale okolnosťami, zapríčinenými pomerami štátno-politickými. Slovenské družstvá po prevrate odtrhly sa od svojích ústredí v Budapešti, kde ale zostaly menovite úverným družstvám všetky prebytky.

Ale aj iné druhy družstiev ťažko trpely poprevratovými neurovnanými hospodárskymi pomery na Slovensku. Je potrebné dať slovenskému zemedelskému družstevníctvu možnosť rozvinúť sa a vyspieť, aby mohlo postaviť sa čestne po boku družstevníctvu českému. Výhody daňové aspoň na prechodnú dobu ponechané umožnia, aby v kľude prevedená bola sanácia menovite úverných družstiev a aby daná bola možnosť založiť dostatočný počet úverných družstiev, raifeisenôk a posiliť stredné roľnícke úverné ústavy, to je roľnícke vzájomné pokladnice.

Slovenský vonkov žil životom odchylným od českého. Na Slovensku vonkov musel rezistentne odpierať snahám maďarizačným, a bol to v prvom rade a hlavne zemedelský ľud, ktorý zachoval si svojskosť na Slovensku. V družstvách sústreďoval sa život spoločenský, tam bolo možno spolu s vonkovskou inteligenciou sa stýkať a spolupracovať.

Môžem len tvrdiť, že daňové výhody, poskytnuté družstvám na Slovensku podľa zákona čís. 210/1919 Sb. z. a n., sú len minimum toho, čo slovenským družstevníkom sa poskytuje, keď podpora družstevníctva v iných štátoch voči našemu štátu je ďaleko vyššia a tým ďaleko účinnejšia.

Daň pozemková usporiadaná bola takým spôsobom, aby vyhovovala ako po stránke sociálnej, tak aj fiškálnej. Na rozsahu dane sa v podstate nič nemení. Doterajšie zaťaženie na Slovensku obnášalo 20% čistého katastrálneho výnosu. Bola však v poslednej dobe vyrubovaná k tejto dani prirážka štátna, a to 400% u lesov a 200% u ostatnej pôdy. Nové zaťaženie daňové má znamenať 40% u lesov a 34% u ostatnej pôdy, ovšem bez prirážok válečných. Tým dosiahlo zemedelstvo, že bude posudzované ako iné vrstvy výrobné pri maximovaní prirážok komunálnych. Pri tejto príležitosti musím opätne upozorniť na nesrovnalosti v pozemkovom katastre na Slovensku a na nesrovnalosti čistého katastrálneho výnosu. Je verejným tajomstvom, že pôda sedliacka za bývalého Uhorska bola taxírovaná výnosove vyššie ako pôda veľkostatkárov. Z toho vznikalo vyššie zaťaženie u roľníkov ako u veľkostatkárov. (Předsednictví převzal místopředseda Horák.)

Určitú dôležitú rolu hrala tu aj otázka volebného cenzu. Neupravenosť katastru javí sa ďalej aj tak, že čistý katastrálny výnos býval stanovený za Uhorska odhadom. Keď jedna štvrtina Slovenska nemá dosiaľ zamerané parcely, zamerané sú len hony, jednotlivé parcely plošné odhadnuté boly "krokármi", tedy len podľa krokov. Nie je možné tvrdiť a čakať ani dnes, že vyrubovanie dane pozemkovej bude sa diať na Slovensku spôsobom čisto spravodlivým. Musím apelovať, aby čím skôr privedený bol k parlamentnému pojednávaniu zákon o pozemkovom katastre, lebo dnešný stav je viacej ako kritický. Neviem si dobre predstaviť prevádzanie komasácie na Slovensku, jestli v ohľade katastrovom nebude čím skôr náprava učinená.

Sociálnym ustanovením je iste oslobodenie od dane najdrobnejších držiteľov pôdy. Dôvody k tomu vedúce je možné nazvať humánnymi, lebo malí držitelia pôdy často po mozoľnej práci neobdržali zo svojích pozemkov čistého výnosu ani toľko, koľko réžia a námaha s obrábaním spojená vyžadovala. Menovite drobní a chudobní zemedelci severného Slovenska budú týmto spôsobom vo svojej sociálne biednej situácii aspoň čiastočne podoprení.

Navrhovaný spôsob odškodňovania živelných škôd na zemedelských kultúrach z fondov tvorených pri zemedelských radách musíme tiež uvítať. Bude tým daná už raz dôvera k tomuto spôsobu úradného jednania, lebo doteraz nebolo možné hovoriť ani o uspokojení zemedelcov poškodených, ani o uspokojení jednania finančných úradov.

Zemedelské rady ako vžité a veľkej dôvery požívajúce samosprávné korporácie budú istotne môcť účelnejšie a potrebám viacej zodpovedne učiniť opatrenia na podporu živelnými pohromami postihnutých zemedelcov. Jedná sa tu v prvom rade o Slovensko, kde na pr. r. 1926 bolo podľa úradnej štatistiky živelnými pohromami spôsobených škôd za 52 mil. Kč. Finančné úrady zo svojej iniciatívy neupozornily však zemedelcov na možnosť odpisov a stav pozemkový. A konečne poplatník vonkovský, jednaním finančných úradov postrašený, ani netrúfal si podať žiadosť, aby jeho škody daňové boly rešpektované. (Posl. dr Blaho: Odpísali jednému zemedelcovi 3 Kč!) Tak je!

Daň dôchodková snižuje sa priemerne asi o 40% proti doterajšiemu stavu. V nižších sadzbách nastáva sníženie priemerne až o 50%. Je už najvyšší čas, že daň táto bola upravená, lebo na Slovensku stala sa novou dávkou z majetku. Vyrubovaná bola daň dôchodková až za 6 rokov naraz, a to takým spôsobom, ktorý často nesniesol ani kritiku. Dobrá vôľa p. ministra financií nebola dostatočne rešpektovaná ani gen. finančným riaditeľstvom, ani podriadenými orgány pri vyrubovaní dane a postupe pri inkasovaní daní. Postup niektorých úradníkov bol takého rázu, že musel ukazovať buďto na úplnú neznalosť pomerov v zemedelstve, buďto na nepriateľské ich naladenie v oči zemedelstvu. Referent gen. finančného riaditeľstva vypracoval si smernice na vyrubovanie dane dôchodkovej, pri čom hľadal u každého zemedelského poplatníka čistý dôchodok z jedného jutra až 1670 Kč. Bol istotne presvedčený o nemožnosti inkasa vyrubenej dane, ale jemu stačila myšlienka, že daň je vyrubená. Stalo sa tak v gen. finančnom riaditeľstve. Keď s ostatnými činiteľmi zemedelskými boli sme u gen. finančného riaditeľstva, p. min. radca povedal nám, keď sme sa dožadovali spravodlivého riešenia odanenia dôchodkovej dane, že veľkostatkár má z jednej kravy 4500 Kč čistého dôchodku a maloroľník že má z jednej kravy 5500 Kč čistého dôchodku! A to tak, že malému roľníkovi sa krava otelí, za 3 alebo 4 týždne teľa predá, dostane zaň 3000 Kč, odpočítajúc mlieko za 1 liter 3 Kč, čo ja, slávna snemovňa, konštatujem, že my nikde na západnom Slovensku sme nepredali v najkrajnejšom čase toľko mlieka. Ale jestli taký referent alebo nejaký protekčný, zelený úradník išiel do Nitry a našiel tam predajnú cenu, ako Baťove boty v obchode, že predáva niekto toľko a toľko a že sa urodí na tom hone toľko a toľko a že jeho veľký výnos činí 4000 Kč, potom to vzali za základ a išli to odhadovať. Dôchodková daň bola podľa ľubovôle alebo prípadnej neznalosti, alebo snáď založeného nepriateľstva proti určitým úkolom vyrubovaná. Stalo sa tak, že na Trnavsku, kde je t. zv. slovenská Haná, bol v prvých rokoch základ dane dôchodkovej 1300 Kč a na našom Senicku okolo 1700 až 1800 Kč. Samozrejme, že podľa ľubovôle boly vyrubované dôchodky a podľa toho vzbudily veľkú nenávisť proti berným úradom a finančnej správe vôbec. Tu sú faktá, pri ktorých som bol.

Nechcem tuná líčiť, koľko trpkostí bolo tým zapríčinené a koľko škôd po stránke konsolidácie a československej vzájomnosti sa tu stalo. Ufám sa, že s novým zákonom nastane nová práca a nový spôsob pokračovania finančných úradov na Slovensku v oči zemedelstvu. Zvýšenie daňového minima a zvláštny zreteľ na osoby s väčšou rodinou prinesú istotne odľahčenie vo vyrubovaní dane u drobného roľníctva s četnými rodinami. Daň dôchodková stavaná je ako pilier priamych daní. Daň vyrubovaná srážkami z pôžitkov zamestnaneckých prinesie so sebou síce dosť ťažkostí v zemedelstve, lebo náš slovenský roľník nie je ešte na takom stupni, aby mohl s bezpečnosťou stanoviť si predpísané sadzby z dôchodku svojích zamestnancov. Napriek tomu však bude tu rovnomerné a spravodlivé odanenie všetkých vrstiev pre zamestnancov a aj pohodlné odaňovanie.

Všeobecná daň zárobková obnovuje doterajšie ustanovenie o oslobodení vedľajšej výroby zemedelskej. Ponecháva však návrh zákona podobne tak, ako tomu bolo doteraz, oslobodenie daňové pri zárobku z najatých pozemkov a z hospodárstiev, ktoré pachtier a jeho rodina v obyčajnom zemedelskom hospodárení sami obstarávajú. Ustanovenie toto zabráni zaťažovaniu najmenších árendátorov, tedy domkárov, ktorí na niekoľko rokov najatej role horko-ťažko so svojou rodinou najnutnejšie životné potreby si zaobstarávajú. Bolo by si ovšem priať, aby árendátori zemedelskej pôdy boli vôbec od všeobecnej dane zárobkovej oslobodení, lebo výnos pôdy zaťažený je už raz daňou pozemkovou a árendátor sám ako subjekt daňou dôchodkovou. Osnova predsa len ako kompromisné dielo neurčuje bližšie pojem obchodného zahradníctva po živnostensky provodzovaného.

Veľkej dôležitosti a pozornosti zasluhujú ustanovenia všeobecné a ustanovenia trestné. Všeobecné ustanovenia preto, lebo tie prispôsobia pomer poplatníkov k finančným úradom a môžu prisahať dôvere k finančným úradom. Veľmi naliehavou bola otázka sostavovania komisií daňových pre vyrubovanie dane dôchodkovej a všeobecnej zárobkovej. Doterajší spôsob ustanovený uhorskými zákony nevyhovoval ani po stránke formy, ani po stránke vecnej. Týka sa to v prvom rade komisií pre vyrubovanie dávky dôchodkovej. Kruhy poplatnícke ani ich záujmové organizácie nemaly takmer možnosti zasahovať do spôsobu sostavovania komisie. Generálné finančné riaditeľstvo na Slovensku slávilo pri tomto spôsobe svoj triumf. Osoby obyčajne poplatníctvu neznáme a často prononcované postavené boly do služieb komisií či už ako členovia komisie, či už ako dôverníci. Činnosť odhadných komisií pre daň dôchodkovú a ich dôverníkov zostane v pamäti vonkovského obyvateľstva na Slovensku. Boly to perzekúcie prevádzané niektorými referenty na zemedelcoch zvlášte drobných, pri čom buďto komisie spolu zasahovaly alebo činily aspoň štafáž. Ustanovenia komisií daňových navrhujú sa v osnove tým spôsobom, že jednu polovicu členov vymedzuje si finančný úrad, druhú polovicu, zväčšenú o jedného člena, navrhnú vždy na dobu troch rokov zemedelské rady a obchodné a priemyselné komory.

Tým bude aspoň čiastočne opätovne nadobudnutá dôvera k vyrubovaniu, lebo poplatníctvo bude vidieť v komisiách svojích zástupcov, ku ktorým má istotne viacej dôvery, ako k osobám posháňaným finančnými úrady, podľa terajšieho spôsobu. Ustanovenia spoločné v návrhu zákona pojednávajú okrem daňových komisií o doručovaní, o platení daní, predpisovaní i platení atď. Všetky tieto kapitoly zákona sú zpracované tak, aby štát ako celok bol finančne daniami chránený, na druhej strane ale aby aj poplatník ušetrený bol rôznych šikán daňových.

Bezo sporu aktuálnou otázkou daňovej reformy boly trestné ustanovenia. Pôvodne vypracovaný vládny návrh vyhovoval istotne plne finančným úradom, ale nemohol vyhovovať už poplatníkom, menovite poplatníkom vonkovským na Slovensku. Trestné ustanovenia ale i po prepracovaní predkladané rozpočtovým výborom ku snemovnému prejednávaniu nebudú dobre vyhovovať naším pomerom slovenským, lebo vopred nutná je výchova poplatníctva, nutné je nadobudnúť v prvom rade ztratenú morálku daňovú a až potom bude možné hroziť a spravodlive trestať. Prísné tresty daňové a snáď tvrdý postup, ufám sa, nebudú sa praktikovať hneď od počiatku, lebo u nášho ľudu nie je ešte zabudnutý doterajší postup finačných úradov. Samozrejme, tým nie je ani napravená morálka daňová.

Jestli pozerám na osnovu zákona o daniach priamych, musím s vďakou konštatovať, že je to dielo veľké, obsiahle a dôkladne zpracované. Žiadna vec nie je bez vady, tedy ani navrhovaný zákon nebude bez vád, ktoré ukážu sa neskoršie v praxi. Napriek tomu však som veľmi rád, že už k uzákoneniu prichádza, lebo od prevratu upokojovali sme ľud tým, že prijde náprava v daniach, že vynesený bude nový zákon, ktorý krivdy odstráni. Sme si istotne všetci vedomí toho, že všetky krivdy nebudú odstránené naraz, ale predsa len bude tu dosť práce konsolidačnej. Osnova zákona približuje tak zeme české ku Slovensku, lebo nebu de tu ani zjavných, ani tajných rozdielov. Vyriešením daňovej otázky bude možné prikročiť k ďalším úkolom, ktoré Slovensko a menovite jeho zemedelstvo čakajú. Je to v prvom rade, ako som už spomenul, otázka katastru pozemkového, otázka odstraňovania trojpoľného hospodárenia, úhorovania úhorom čiernym, ktorého ešte dosiaľ je na Slovensku asi 150.000 ha, úpravy deliteľnosti a nedeliteľnosti vody atď. Všetky tieto na najvyššie dôležité veci čakajú na riešenie čím skôr. Bohužiaľ ľud nemal ani ochoty, ani pravého smyslu pre riešenie otázok týchto, kým visela nad ním ako chmúra záležitosť daňových reštancií a ustavičná neistota, či ešte nebudú mu ďalšie a ďalšie dane vyrubené napriek tomu, že zaplatil na daniach toľko, že často ani ich majetky neboly toľko hodné? Osnova zákona o prirážkach samosprávných sväzkov prichádza v pravý čas. Obce úpely pod ťarchou prirážkovou zvlášte tam, kde vládly a vládnu živly, ktoré ničím na obecné hospodárenia neprispejú. Socialistické hospodárenie v obciach bolo vzorom, ako sa hospodáriť nemá. Páni socialistickí starostovia dali si vyplácať skvelé honoráre za ich skvelú prácu a vedľa toho všetkým, ktorí brali sa o obec a boli ich prívržencami, vyplácali odmeny za ich skvelú námahu. Maximovanie prirážok a dane pozemkovej bude znamenať ovšem i určitú bázu, na ktorej bude možno riešiť kľudné a nie bezhlavé otázky, týkajúce sa hlavne obecného hospodárenia.

Slávna snemovňa! Keď my vítame tento nový zákon na poli hospodárskom, zvlášte slovenské zemedelstvo, tedy prehlašujem, ako zástupca zemedelstva slovenského, že keď začína nový zákon o dani aspoň odbúravať krivdy, veríme pevne, že budeme pokračovať v ďalšom odbúravaní krívd a nesrovnalostí, lebo poľnohospodárstvo slovenské nie je na takej výške ako české poľnohospodárstvo, lebo u nás neboly investované také kapitály do pôdy, ktorá sa má kultivovať, ktorá má nám doniesť hodne väčšie užitky, aby sme boli ako poplatníci schopní poplatnosti.

Prehlašujem to, že náš klub bude hlasovať za nový daňový zákon. (Potlesk.)

Místopředseda Horák (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Krebs. Uděluji mu slovo.

Posl. Krebs (německy): Slavná sněmovno! Společně s osnovou berní reformy byly předloženy sněmovně ještě dva jiné důležité zákony, zákon o stabilisačních bilancích a osnova zákona o nové úpravě finančního hospodářství svazků územní samosprávy. Budu se zabývati ve svých vývodech hlavně posléz uvedeným zákonem, poněvadž právě tento zákon jest pro nás nejdůležitější. Prudký odpor, na který tato osnova zákona narazila v celé veřejnosti, a to v táborech všech národů tohoto státu, nejen v kruzích oposičních, nýbrž i v kruzích vládních stran, ukázal, jak dalekosáhlý účinek a jakou důležitost přisuzují právě této osnově kruhy jí dotčené.

Nejen že to unavuje, nýbrž i příčí se namnoze našemu vnitřnímu cítění, poukazuje-li se opět a opět na poměry ve starém Rakousku. Avšak, velectění, máme-li dnes před sebou osnovu zákona, jež skutečně vzbuzuje obavu, že starou instituci co do jejího trvání nejen ohrozí, nýbrž i zničí, musíme se podívati na vývoj našeho obecního zřízení a našich samosprávných organisací, jak se tyto ve starém Rakousku vyvinuly. A tu vidíme, že onen stát, jenž byl označován za zpátečnický, zaostalý a lidu nepřátelský, vytvořil základy pro naši samosprávu již v době, kdy po prvé začíná se uplatňovati skutečně svobodomyslná vládní fora. Rakouské obecní zřízení pochází od hraběte Stadiona. Jeho "nejponíženější přednesení věrně nejposlušnější ministerské rady, týkající se vydání obecního zákona", ze dne 20. března 1849, jež bylo podepsáno všemi ministry a uveřejněno ve "Wiener Amtliche Zeitung", toto přednesení může býti označeno jako magna charta obecního zřízení rakouského. V tomto nanejvýš zajímavém dokladu praví se mezi jiným: "Ministerstvo vycházelo z přesvědčení, že obecní svazek musí býti samorostlý, že musí býti všude, kde se vyvíjí v důsledku přirozených a positivních poměrů, společných zájmů, společného života a společné činnosti, zákonně uznán a dána mu záruka jeho existence. Obec, místní obec, tak jak ve skutečnosti jest, má svou jsoucností opodstatněno dobré právo, uplatňovati svou individuelní existenci, jest morální osobností, oprávněnou požadovati, aby její trvání bylo uznáno a zaručeno. Porušena byla by stěžejní právní zásada, právě tak jako stěžejní zásada svobody, kdyby byla obec nucena, vzdáti se této své individuelní existence."

Tato slova padla v období, jež nazýváme zpátečnickým. Jsou dokladem ministerské rady, jež náležela ještě době, kdy jsme byli věru velmi málo zvyklí mluviti o demokracii, kdy však snad tím více pěstovány byly velké myšlenky demokratického spolužití.

Velectění, není to ničím jiným, než uznáním této skutečnosti, jestliže výtečný znalec práva naší samosprávy, vrchní zemský rada české zemské správy dr Rudolf Slawitschek ve svém díle "Selbstverwaltung, ihr Wesen, Recht und Ziel" praví: "V tomto duchu vytvořen byl tudíž ještě dnes platný rakouský říšský zákon o obcích z 5. března 1862, č. 18 ř. z. Přes to, že právní postavení obce bylo v mnohém směru omezeno, přes to, že zachován poměrně velmi dalekosáhlý vliv státních úřadů proti obci, bylo zde stanoveno opravdu svobodomyslné právo obecní, uskutečnil se zde ideál německé samosprávy. Zejména místní policie byla zcela ve smyslu frankfurtské ústavní listiny přenechána obci a také i jinak byl jí tak vydatně přiznán obor působnosti, že lze mluviti o sféře ve správě, na státu nezávislé."

A jiný vynikající znalec rakouského obecního práva dr Josef Redlich praví ve svém díle o podstatě rakouské obecní správy: "Jak dalekosáhlá jsou přímo práva obcí, patrno z toho, že nejsou" - cituji doslovně - "podřízeny svémoci státní, že jsou na státu nezávislé." Skutečně byla obec ve starém Rakousku přes všechna ostatní omezení v samém státě ostrovem ideální svobody, ostrovem občanské, hospodářské a ekonomické svobody svých obyvatelů.

Velectění, to potvrzuje nám však také muž, jenž v Československé republice při založení tohoto státu a při úpravě jeho financí, tudíž jeho hospodářského základu a moci, měl asi nejvýznačnější účast: první finanční ministr tohoto státu dr Alois Rašín. V jeho knize "Finanční a hospodářská politika Československa" čteme v úvodě tato slova: "Český národ, který ztratil svou úplnou státní samostatnost, snažil se udržeti pomocí samosprávy vliv na veřejné záležitosti, a samospráva byla pro národ školou občanských a politických schopností. Veškeré úsilí, udržeti Rakousko pomocí volebních řádů jako německý stát, tříštilo se o to, že čeští občani" (v překladu je "Böhmische Bürger") - chce se ovšem říci "čechische Bürger", neboť. Moravani by se proti tomu rázně ohradili, že by nebyli na věci zúčastněni - "zmocnili se samosprávy jako záchrany pro posilu svého národa. Obce stavěly obecní školy, zřizovaly gymnasia a reálky, okresy stavěly nemocnice a chudobince a pečovaly o vzdělání a zdraví lidu. Češi snažili se pozvednouti obětavostí svou mravní sílu. Co jim odepřela Vídeň, platili si sami. Sbírali a sbírali, ukládali si vedle císařských daní národní daně. Stavěli a vydržovali školy pro děti dělníků mezi Němci žijících, vystavěli si ze sbírek Národní divadlo v Praze a jiné ústavy. Při tom starali se o slovenskou větev, Maďary utlačovanou, zřídili organisaci, která pomáhala slovenskému lidu. Národ, jenž ztratil svou samostatnost, připravoval se čilou prací na dobu, kdy nabude opět samostatnosti."

Dr Rašín praví zde tudíž výslovně, ovšem v části, jež pojednává o zvláštní vlastní organisaci, poněkud se zápalem a ve snaze věc okrášliti, že přece, pokud se týče obce a samosprávy, byla tato zásadně předpokladem pro rozmach českého národa. (Posl. Patzel [německy]: To by si měly zapsati za uši německé vládní strany!) Ano, pro pány z německých vládních stran je to snad velmi zajímavé, přečte-li se právě toto místo, aby veřejnost zvěděla, že základ, který musí míti národ, aby mohl jednou opět nějak sám spravovati, má býti nyní zničen osnovou tohoto zákona. Dr Rašín mluví zde o zvláštní důležitosti, aby bylo obyvatelstvo vyškoleno v samosprávě a ve vlastní vládě. Ukazuje, že tímto postupem může se státi národ nejen svobodným, nýbrž že jest i s to, aby se spravoval. S čím se však nyní shledáváme? V této demokratické republice, ve které se demokracie označuje jako diskuse, ve které označuje se demokracie za složku hospodářství, v tomto státě, ve kterém jsme slyšeli tolik krásných řečí o vládě lidu, ve kterém vláda lidu označuje se v ústavě a jejím úvodě za jednu z nejdůležitějších skutečností, svědčících o povznesení a osvobození národa nebo tohoto státu, v tomto státě na všech stranách se otřásá základy demokracie, obecní a okresní samosprávou, základy jejich se podrývají a svazky tyto o svobodu se olupují. Nevzbudilo u nás údivu, nepřekvapilo nás již, když se stejná snaha i zde ukázala, kde se zdálo, jako by se stát chtěl starati o hospodářské poměry obcí, jako by chtěl jim pomoci v jejich těžkém hospodářském stavu. Byla to však jen záminka, úprava finanční samosprávných těles není ničím jiným než záminkou, aby se ubila samostatnost a svoboda našich samosprávných organisací.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP