Pátek 29. dubna 1927

Začátek schůze ve 3 hod. 8 min. odpol.

Přítomni:

Předseda: Malypetr.

Místopředsedové: Slavíček, dr Buday, inž. Dostálek, Horák, Stivín, Zierhut.

Zapisovatelé: Ježek, dr Petersilka.

247 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři dr Engliš, dr Gažík, dr Nosek, dr Srdínko, Šrámek, dr Tiso, Udržal.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 76. schůzi poslanecké sněmovny.

Dovolené udělil jsem na dnešní schůzi posl. dr Wolfovi z rodinných důvodů. posl. dr Štefanovi pro neodkladné záležitosti.

Nemocí omluvil se p. posl. Hrušovský, též dodatečně na minulou 75. schůzi dne 26. dubna t. r. Lékařská vysvědčení předložili pp. posl. dr Schollich a posl. Prokeš.

Došlo oznámení o změně v klubu. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" zvolil ve schůzi dne 26. dubna 1927 předsedou posl. dr Czecha; I. místopředsedou posl. Pohla, II. místopředsedou posl. Tauba; pokladníkem posl. Schäfera; dalšími členy předsednictva posl. Hackenberga, Grünznera a de Witte.

Předseda: Došla oznámení o změnách ve výboru.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců "Deutsche christl.-soz. Volkspartei" dne 26. dubna 1927 posl. Kunze za posl. Bobka, dne 28. dubna 1927 posl. Bobka za posl. Kunze; klub poslanců "Deutsche soz. dem. Arbeiterpartei" posl. Hackenberga za posl. Schweichharta; klub poslanců "Deutsche Nationalpartei" posl. dr Koberga za posl. dr Rosche.

Předseda: Došla naléhavá interpelace.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Naléhavá interpelace posl. Zápotockého, Buriana, Landové-Štychové a soudr. ministru vnitra o konfiskaci časopisů "Rovnost" v Brně a "Rudé Právo" v Praze.

Předseda: Došly dotazy.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Dotazy:

posl. inž. Kalliny ministru financí o bezohledném postupu proti těžkému válečnému poškozenci Janu Dorschnerovi, kancelářskému pomocníku berní správy v Městě Teplé (č. D 736-II),

posl. inž. Dostálka a druhů ministrům zdravotnictví a soc. péče o úpravě hmotných poměrů kondicinujících lékárníků (č. D 737-II),

posl. inž. Dostálka, Koška a druhů ministru železnic o zřízení čekáren ve stanici Svatoňovice-Úpice (č. D 738-II),

posl. dr Daňka, Bezděka, Šamalíka a druhů ministru železnic o vybudování čekárny ve stanici Troubsko-Bosonohy u Brna (č. D 739-II),

posl. Šamalíka a druhů ministru železnic o vybudování podjezdu v Rájci na nádraží (č. D 743-II),

posl. dr Dérera ministru spravedlnosti o postupu pri smrtelnom napadenie starosty Bjeloviča v Bratislavskej Bystrici (č. D 744-II),

posl. Fedora ministrovi školstva a nár. osvety o vynahradenie tróv Michala Palenčára a jeho syna, podnikatelov firmy Kežmarskej, z vybudovania štátnej vyššiej dievčenskej školy v Levoči (č. D 745-II).

Předseda: Došly odpovědi na dotazy.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Odpovědi:

min. financí na dotaz:

posl. Simma, aby byla co nejdříve vydána některá ustanovení o osvobození od poštovného a kolkovného ve věcech poručenských a provedena ještě jiná úprava ve věcech poručenských (č. D 555-II),

posl. Kurťaka, aby byla dána náhrada Michalu Onyškovi z Velké Čyngavy za zadržené padělané státovky po 500 Kč (č. D 662-II);

min. zemědělství na dotaz posl. Šamalíka o volebním právu do obecních honebních výborů na Moravě (č. D 597-II),

Předseda: Počátkem schůze byl tiskem rozdán vládní návrh.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

994. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění prozatímní úprava obchodních styků mezi republikou Československou a republikou Tureckou, sjednaná výměnou not v Angoře dne 24. března 1927.

Předseda: Počátkem schůze byl tiskem rozdán Zápis o 71. schůzi posl. sněmovny.

Počátkem schůze byly tiskem rozdány Těsnopisecké zprávy o 72. až 74. schůzi posl. sněmovny.

Počátkem schůze byly tiskem rozdány a současně přikázány výboru iniciativnímu návrhy:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

990. Návrh posl. Krebse, Patzela a druhů na změnu ustanovení §u 82 živn. řádu pro historické země Československé republiky (vyhláška ze dne 16. srpna 1907, č. 199 ř. z.).

991. Návrh posl. Krebse a druhů na změnu některých ustanovení zákona ze dne 19. července 1921, č. 267 Sb. z. a n., o státním příspěvku k podpoře nezaměstnaných.

Předseda: Přikazuji výborům zahraničnímu a živnostenskému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

984. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění obchodní a plavební úmluva mezi Československou republikou a Finskem, ze dne 2. března 1927 se závěrečným protokolem z téhož dne.

Předseda (zvoní): Přistupujeme k projednávání 1. odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výboru zemědělského o vládním návrhu (tisk 656) zákona, kterým se zrušují zákon o obstavení velkostatků, § 4 zákona o mimořádných přechodných ustanoveních na Slovensku a § 5 zákona o pozemkovém úřadě (tisk 790).

Zpravodajem je p. posl Branecký. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Branecký: Slávna snemovňa! Naša republika po prevrate bola nútená rýchlym spôsobom starať sa o zavedenie nových poriadkov, cestou zákonitou a rôznymi vládnymi nariadeniami.

Vtedy zákony tvorily sa veľmi rýchle, tak že nemohly byť tak vypracované, ako toho potreba vyžadovala, a preto bolo treba, aby parlament mnohé z týchto zákonov poopravil, novelizoval. Taktiež i táto predloha, o ktorej dnes jednáme, padá do tejto sféry zákonov, ktoré boly, sú a majú byť opravené. Vládny návrh zákona tisk 656 - a zpráva výboru zemedelského tisk 790 - zrušuje zákon o obstavení veľkostatkov, vydaný dňa 9. novembra 1918, č. 32 Sb. z. a n., utvorený, ako vidíme, hneď po prevrate, a to preto, aby zaistil veľké komplexy a latifundie pre pozemkovú reformu, kterej zákon bol uskutočnený zákonom až 16. apríla 1919, č. 215 Sb. z. a n. Ďalej tento zákon a vzpomínané paragrafy zabránily dočasným snahám, aby tieto majetky neboly umele rozdrobované a úmyselne zadlžované alebo iným spôsobom zaťažované.

§ 4 zákona vydaného 10. decembra 1918, č. 64 Sb. z. a n., hovorí takmer to samé, ako zákon č. 32, doslovne:

"Každé sriadenie i prenájmy medzi živými, ako aj zastavenie reálné smluvné a exekučné zaťaženie nemovitostí bez súhlasu tých, ktorých vláda Československej republiky k tomu určí, sú neplatné." V tom je zrejmé, že zákon č. 32 a § 4 zákona č. 64 hovorí takmer jedno a to samé.

§ 5 zákona vydaného 11. júna 1919, č. 330 Sb. z. a n., hovorí o majetkoch voľných a zabraných, o vypustení a zadržaní majetkov voľných. Sú to majetky obecné, zemské a tiež i súkromné, ktoré sú týmto paragrafom viazané, a tak zvané doskové domy v Prahe.

Poneváč dnes už máme v pozemkových hárkoch úplne vyznačené, že ktorý majetok je voľný a ktorý je zabraný, preto i tento paragraf stáva sa bezpredmetným.

Tieto zákonné opatrenia boly len provizornými, t. j. zatýmnym opatrením, a to dotiaľ, kým prišiel zákon o pozemkovej reforme.

Rozsah zabraných majetkov zistený bol podľa vládneho nariadenia zo dňa 10. januára 1920, č. 61 Sb. z. a n.

Zrušenie tohoto zákona a spomenutých dvoch paragrafov dotýka sa viac Slovenska a Podkarpatskej Rusi a tam vopred boly vyzvané župné komisie a dotyčné úrady, ktoré podaly jednohlasne súhlas pre zrušenie týchto výšmenovaných návrhov, poneváč pri zaknihovaní a obstarávaní úveru robily tieto ustanovenia len značné ťažkosti.

Preto menom výboru zemedelského navrhujem slávnej snemovni, aby vládny návrh zákona, tisk 656, tak i rezolúcia posl. dr Gažíka boly prijaté a schválené. (Výborně!)

Předseda (zvoní): Ke slovu jsou přihlášeni řečníci, zahajuji proto rozpravu.

Dříve navrhuji podle usnesení předsednictva, aby lhůta řečnická byla stanovena 30 minutami. Námitek proti tomuto návrhu není? (Nebyly.)

Námitek není. Návrh můj je přijat.

Uděluji slovo řečníku, zapsanému na straně "proti" p. posl. Bečkovi.

Posl. Bečko: Slávna snemovňa! Zpráva zemedelského výboru, ktorá je predmetom jednania, zrušuje zákon č. 32/1918, § 4 zákona č. 64/1918 a § 5 zákona č. 330/1919.

Zákon o mimoriadnych prechodných ustanoveniach na Slovensku č. 64 z r. 1918, a menovite jeho § 4, je už dnes k prekážke pri právnom preskupovaní majetkových podstatí, lebo právné ujednania, vzťahujúce sa na kúpu majetku, nadobudnú faktickej platnosti len vtedy, keď toto schváli župný výbor. Dnes už nie je treba mať takú bezpečnostnú poistku k zaisteniu veľkého majetku pozemkového pre pozemkovú reformu, lebo dnes sú už tieto otázky vyriešené nielen v zemiach historických, ale aj na Slovensku.

Ostáva nám k zodpovedeniu otázka, či sú splnené tiež všetky predpoklady s hľadiska sociálneho, národohospodárskeho a národného ku prevedeniu pozemkovej reformy predovšetkým na Slovensku.

Na túto otázku by mala dať jasnú a zreteľnú odpoveď predovšetkým strana ľudová, ktorá dnes nesie odpovednosť za vývoj pomerov, predovšetkým sociálnych na Slovensku.

Otázka táto nie je rázu podradného, lebo prevedením pozemkovej reformy mal sa na Slovensku previesť potrebný presun síl predovšetkým na poli sociálnom. Preskupenie obyvateľstva za pomoci pozemkovej reformy malo odpomôcť krajom hornatým a postrádajúcim dostatočné množstvo výnosnej zemedelskej pôdy. Pozemková reforma mala slúžiť k účelu úpravy sociálnych otázok, k odstráneniu nezamestnanosti. K tomuto zabezpečeniu bolo potrebné, aby prevádzanie pozemkovej reformy bolo zabezpečené po stránke úveru i po stránke kapitálovej. Tak sa nestalo a zo zákona o rentových pachtoch zostaly len sľuby. Dosiaľ táto otázka nie je riešená a v dnešnej vládnej väčšine, menovite u strany ľudovej nieto naprosto žiadneho smyslu pre riešenie otázky tejto tak, ako to vyžaduje záujem a potreba malého zemedelského ľudu na Slovensku.

Jestliže sme postavili otázku túto a dovolávame sa na ňu odpovedi predovšetkým od strany ľudovej, nerobíme to zo žiadnych agitačných dôvodov, ale chceme poukázať na toto. Strana ľudová vo svojich časopisoch a všade inde dovoláva sa toho, že sociálne demokratická strana nemá naprosto žiadneho programu k riešeniu problému slovenského, že bol celkom svrchovaný čas, že voličstvo jej vyslovilo v takom veľkom rozsahu nedôveru, a že len ľudová strana je povolaná k riešeniu slovenského problému, ako s hľadiska národohospodárskeho, tak sociálneho, kultúrneho a národnostného.

A tu je treba, aby sme veľmi zreteľne a jasne poukázali, že práve opak toho sa deje na Slovensku, ačkoľvek strana ľudová považuje sa byť ako by sama od seba povolanou k odstráneniu nezamestnanosti. Vezmime len cirkevné veľkostatky, ktorých vlastnia rôzné inštitúcie a cirkevní hodnostári rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorých je 252.139 kat. jutár, a tie sú najlepšou pôdou čo do bonity. Strana ľudová išla do volieb s tým, že jej úkolom bude predovšetkým na poli hospodárskom Slovensko povzniesť a zabezpečiť po stránke hospodárskej; a tu vidíme, že sa deje opak toho. Prvý jej čin bol vyňať cirkevné veľkostatky z potreby parcelácie, docieliť toho, aby na týchto cirkevných veľkostatkoch nebola prevedená pozemková reforma. Do tejto časti cirkevných pozemkov spadá 83.165 kat. jutár pozemkovej pôdy, výbornej výnosnosti, v majetku ostrihomského arcibiskupstva a kapitoly. Ani na tejto časti zemedelskej pôdy nemá byť prevedená pozemková reforma, ačkoľvek 8 mil. Kč ostrihomskému arcibiskupstvu bolo už poukázané štátom, a prez to neprikročuje sa k prevádzaniu pozemkovej reformy. Naopak, zástupci a reprezentanti strany ľudovej domáhajú sa toho, aby ostrihomský veľkostatok bol prevedený do vlastníctva cirkvi, aby i tento ostal v celosti a neprišiel do rúk ľudu. Opak toho sa deje, čo oni dokazujú. Prečo sa na tomto veľkostatku neprevádza pozemková reforma? Ľudová strana to nechce, lebo jej účelom je zachovať to cirkevným účelom pre seba. Predovšetkým je tu práve zaujímavá tá čiastka zápasu, ktorý sa dnes na Slovensku odohráva v časopisoch strany ľudovej a agrárnej, kde sa vzájomne obviňujú. Jeden kričí na druhého: "Tak ďaleko ťa nepustíme", a druhý si myslí, že je potrebné, aby už bol čo najďalej.

Za ten čas, čo tento novinársky zápas bol vedený medzi týmito dvoma stranami, kompetentní činitelia sa veľmi účelne a solídne dohodujú o tom, ako má byť vedená kolonizácia na Slovensku, a preto sa dohodli o tom, že kolonizáciu nebudú prevádzať. Slováci z Banátu a Rumunska nemajú prísť k pôde príslušným spôsobom.

Kolonizačný referát v Bratislave vypracoval už podrobné plány, aby previedol kolonizáciu na veľkostatku grófa Károlyiho - ide tu o 15.000 katastrálnych jutár ornej pôdy - ktorý sa má rozdeliť medzi význačných vedúcich činiteľov, predákov strany ľudovej a agrárnej, aktívnych poslancov alebo senátorov a iných činiteľov.

Keď máme na zreteli, že 11milionový kolonizačný fond v Prahe bol rozdelený strane agrárnej v historických zemiach, vidíme veľmi náležite, že strana ľudová svojou negatívnou činnosťou a svojím hnaním sa po výhradných osobných zabezpečeniach a ziskoch podlamuje rozvoj národohospodárskeho života Slovenska. Za ten čas, pokiaľ sa v časopisoch dokazuje, že sa pokračuje v plnení programu predošlých vlád, vidíme, že sa robí opak toho. Jestliže strana ľudová chce dostáť dôstojne tomu, čo tvrdí, že ide o splnenie programu minulej koaličnej vlády všenárodnej, je povinná domáhať sa predovšetkým toho, aby zákon o rentových pachtoch bol vynesený, zákon, ktorý je jedine spôsobilý k tomu, aby umožnil a usnadnil prevedenie pozemkovej reformy tak, ako toho vyžaduje záujem a potreba malých zemedelcov a obyvateľstva horských krajov. Ovšem, pokiaľ sa páni týmto spôsobom hádajú, kto má dostať väčší kus extraklobásy, je samozrejmé, že nie je možné tam vyvolať dostatok pochopenia a smyslu pre riešenie otázok rázu národohospodárskeho alebo sociálneho, ktoré sú na Slovensku v tak veľkom rozsahu ešte nerozriešené, a preto potom všetko to uteká a využíva sa v iných prameňoch k iným účelom, čo by malo byť využité v prospech povznesenia Slovenska. "Niečo za niečo, nič za nič", to je základné heslo strany ľudovej a strany agrárnej. A tak títo páni, pokiaľ sa navzájom na vonok hádajú, po stránke hospodárskej seba a svojich význačných činiteľov, ktorí nie sú odkázaní na prídel pôdy, lebo sú existenčne zabezpečení, a predsa im dávajú zbytkové statky vo výmere 500-600 k. j.

Za rok 1926 vysťahovalectvo zo Slovenska oproti r. 1925 v podstatě stúplo. V celej republike bolo vystavené r. 1926 26.129 pasov, čiže viac o 6779 než r. 1925. Z toho pripadá na Slovensko 55%. Tu vidíme presun oproti r. 1924 o 10%, t. j. o 10% bolo viac vysťahovalcov r. 1926 než r. 1925.

Aj tu je vidieť zhubnosť politiky strany ľudovej, ačkoľvek všetky otázky, čakajúce na riešenie, na každom mieste bijú do očí, nie je možné obísť sa bez toho, aby sa denne o nich nehovorilo, aby sa na ne stále a stále neukazovalo a aby sa nevyhľadávaly nové a nové spôsoby, argumentácie na otázky, ktoré sú pertraktované od tých čias, čo vznikla Československá republika. A dnes, keď budeme oslavovať 10ročné trvanie republiky, padáme nazpäť do toho, že začína sa tam, kde sa začínalo pred 10 rokmi diškutovať o veciach, ktoré už mali byť riešené a o ktorých sa predpokladalo, že víťazstvo strany ľudovej za každých okolností ich riešenie zabezpečí. Dokazovaniu, že ide o plnenie programu predošlých vlád, pri pokračovaní v dnešnej politike, ktorú robí strana ľudová na Slovensku ináč a v Prahe zase ináč, nikto neuverí, lebo doba, v ktorej dnes žijeme, vyznačuje sa predovšetkým tým, že je nadbytok peňazí v bankách a práve v tejto dobe, keď tento nadbytok sa už objavuje, nemáme naprosto žiadneho investičného programu, ačkoľvek nezamestnanosť deň so dňa je väčšia. Jestliže tento stav je tu, je otázkou s hľadiska národohospodárskej účelnosti, či je to zdravé a prospešné pokračovať v politike bez každého investičného programu vtedy, keď je nadbytok peňažných vkladov v bankách.

My protestujeme veľmi dôrazne proti tomu spôsobu, akým sa prevádza pozemková reforma, predovšetkým na Slovensku. Ale zvlášte protestujeme proti osobnému využívaniu a obohacovaniu, proti tomu, že objekty určené ku kolonizácii obracajú sa na zbytkové statky, aby malí zemedelci neprišli k žiadnemu prídelu pôdy. To nie je správny spôsob k dosaženiu riešenia sociálneho problému, jestli sa dáva tým, čo majú pôdy nadbytok, ale tí, čo sú odkázaní, aby sa im niečo dostalo, stále a stále sú odtlačovaní, a Slovensko zachvacuje v pravom slova smysle pauperizácia. Dajte pôdu ľudu a budete vidieť, že veľkú časť hospodárskych a sociálnych problémov rozriešite týmto spôsobom. Ale k tomu nemáte odvahu a dostatok mravnej moci a sily, lebo vy sa ženiete výhradne za osobnými zisky. To je začiatok a koniec vašej politiky a taký bude i na koniec výsledok vašeho konečného úpadku. (Potlesk poslanců čsl. strany soc. demokratické.)

Předseda (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo zpravodaji panu posl. Braneckému k doslovu.

Zpravodaj posl. Branecký: Slávna snemovňa! Sám p. kol. posl. Bečko hneď na začiatku svojich vývodov prehlásil, že ako so zákonom č. 32 z r. 1918, tak i s § 4, ba dokonca s celou predlohou súhlasí. To znamená, že zaiste sa prihlásil k slovu len preto, aby mohol ctenej snemovni predniesť niekoľko slov o pozemkovej reforme, a zaiste z jeho slov, ktoré tuná boly prednesené, bolo veľmi zrejme jasné, že sa dotkol pozemkovej reformy a vlivu vysťahovaleckého, s ktorým však náhodou táto predloha zákona nemá vôbec čo do činenia. (Posl. Bečko: Pozemková reforma nemá s tým čo činiť?) Pán kolega, táto predloha nemá s tým čo do činenia. Následkom toho nechcem odpovedať na všetky slová, ktoré tuná p. kol. Bečko predniesol, a menom zemedelského výboru navrhujem ctenej snemovni, aby tento návrh bol schválený. (Souhlas.)

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP