Pátek 11. června 1926

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Čulen. Dávám mu slovo.

Posl. Čulen: Ako malorolník mám prehovoriť ku návrhu colného zákona, či bude vyhovovať maloroľníkom, či nebude. Tu počúvame krásné slová, veľké starosti o maloroľníkov, a to od ľudí takých, že konečne, keby som sa ich pýtal, ako ten maloroľník kope, tak by nám trebárs povedali, že vidlami. Takíto ľudia sa starajú o maloroľníkov, áno, ba i takí, ktorí majú tisíce a tisíce honov, ktorí doteraz navalili na maloroľníkov dane, ba i takí, ako hovoril pred krátkou chvíľou kol. Tománek, ktorý pekne dovedie vyberať od maloroľníkov sypané, drevo, kuriatka atď. Tedy tí majú s námi veľký súcit a ešte nikdy nehovorili: ty maloroľníku, keď nemáš ani zemiakov, nemusíš my priniesť to sypané, nemusíš z lesa voziť to drevo, ale prineseš v mnohých prípadoch i víno, a keď sa toto neurodí, tak ťa zažalujem u okresného súdu a budeš videť, že to zaplatíš. Ale dnes čo vidíme? Velkú starosť týchto ľudí o maloroľníkov. Chudák maloroľník! Biskup, veľkostatkár a kňaz bude sa starať o neho, ako mu bude lepšie.

Poznáme tieto fiškálske slová veľmi dobre. Práve preto správne hovorí to slovenské porekadlo: "Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú". Aby prišiel, aby sa dal pánom chytiť, aby si mohli naplniť svoj vaček. Tak to je. Tak nám robotníkom a roľníkom pekne spievali a sľubovali vždycky páni z meštiackych strán.

Prvá bola pozemková reforma, ktorá sa zmenila skutočne vo švindel, lebo pôdu dostali jednotlivci, a to takí, ktorí na nej ani nevedia pracovať, alebo takí, ktorí ju nepotrebujú. Len malá čiastka maloroľníkov dostala pôdu, a to na veľké naliehanie za veľké platy a za veľké peniaze. Ale zaujímavé je to, že ani dodnes nevedia tí maloroľníci, koľko majú zaplatiť za jedon hon. Ale to nevadí, peniaze sú od nich žiadané ďalej. Na takých miestach, kde sa už roľníci domnievajú, že pôdu majú zaplatenú, nie je ešte prevedený zápis do pozemkových kníh ako ich vlastníctvo, následkom čoho nastáva všeobecné pobúrenie, a to celkom oprávnené. Pozemková reforma urobila novú šľachtu zbytkovými statky, cukrovarníkom bolo pridelené toľko pôdy, že sú sebestační v cukre, môžu utlačovať maloroľníkov na cene cukru podľa ľubovôle. Už je videť, že tieto agrárnické švindle maloroľníci pozorujú a tu oni kričia, že ceny cukru nezavinili oni, lež veľkostatkári. Či to nie sú veličiny agrárnej strany? Či to nie sú títo veľkostatkári? To znamená, že agrárnickí boháči a cukrovarníci okrádajú maloroľníkov.

Agrárnici stále kričia, že je nutno maloroľníkom pomáhať. Vieme veľmi dobre, že za tým je vždycky strčené to čertovo kopýtko, a to kričia proti veľkým platom robotníkov, akoby máloktorý roľník najímal robotníkov. Maloroľník sám posiela svoje deti na prácu veľkostatkárom a do továrieň, aby mohol daň zaplatiť a neupadal do dlhov. Maloroľník, ktorý vlastní 6 až 8 honov pozemkov, živí svoju rodinu veľmi biedne. Pripadne mu na dušu 1, 2 alebo 11/2 honu. Na veľkostatky pripadá 25 honov a viac na 1 deputátnika, ktorý má 50 a 75 Kč mesačného platu. Robotníci sezonní sú platení: od 4 do 5 korún ženy, mužovia 6 korunami pri 14 až 16hodinovej pracovnej dobe. Ale keď maloroľník v sezonnej práci potrebuje na výpomoc robotníka na niekoľko dní, platí 10 až 15 Kč na deň. Vzdor tomu majú agrárnici toľko drzosti, že hovoria, že im to nevynáša. A tomu maloroľníkovi to vynáša? Tu vidíte, že maloroľník viacej platí robotníkovi, než veľkostatkár. Veľkostatkári majú pomoc četníctva a úradov ku sníženiu platov v mnoho prípadoch, aby robotníctvo ešte lacnejšie pracovalo. Uvediem vám príklad zo Šumperka, ako využívajú veľkostatkári a agrárnici biedy slovenských sezónnych robotníkov. Na Šumperku agrárnickí arendátori platia robotníkom 5 až 6 Kč denne, aby toho lepšie využili, chceli strhnúť i miestnym robotníkom z ich biednej mzdy. Najvyššia ich mzda činila 14 Kč denne. Poneváč miestné robotníctvo na toto nemohlo pristúpiť, bolo nútené brániť sa stávkou. Zamestnávatelia použili po ruke súcich Slovákov ako stávkokazov, trebárs nikde vo smluve, ktorá bola na pozemkovom úrade uzavretá, nestojí, že títo robotníci môžu byť používaní k tejto stávkokazeckej práci. Keď títo slovenskí robotníci nechceli ísť vykonávať túto špinavú stávkokazeckú prácu, bolo im vyhrožované, že ztratia kauciu, ktorú tam majú zadržanú, a takýmto spôsobom ich vohnali do práce. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Dostálek.)

Miestnosti, ktoré majú slúžiť tomuto robotníctvu k odpočinku, sú horšie než žaláre. Miestnosť je asi 8 m dlhá a 8 m široká, v tom zaberajú asi 2 m kachle, a v tejto miestnosti, ako som sa presvedčil, spí 31 osôb, a to chlapci, dievčatká, mužovia, ženy i malé deti pohromade. Keď som proti tomu protestoval na okresnom úrade, okresný náčelník hovoril mi toto s posmeškom: "Nuž a kde ľudia spávali počas války?" Ako keby robotník musel spávať tak, ako vo válke museli spávať chudiaci, ktorí boli prinútení do tejto války ísť. Tento okresný náčelník stojí vždy pohotove s četníctvom na ochranu veľkostatkárov. To poviem preto, že keď som pomery vyšetroval, dotyčný správca veľkostatku hneď poslal do mesta a samozrejme som sa dozvedel, že četníci veľmi rýchle spechali na pomoc, lebo som vyšetroval na Morave v nemeckom území, ako tam slovenskí robotníci žijú. Hneď museli tam byť četníci poslaní. Nechcel však zakročiť v prospech ľudí ani vtedy, keď ho k tomu nútil pán okresný náčelník. To je dôkaz, ako úrady prisluhujú veľkostatkárskym agrárníkom a ako sa provokujú štvanice medzi robotníctvom.

Musím poznamenať, že o nič lepšie nie sú ani slovenskí agrárnici, ktorí sa dnes primlúvajú za clá, ba že so svojim robotníctvom zachádzajú často ešte horšie. Títo sezonní robotníci sú zo 70% rekrutovaní zo synov a dcér maloroľníkov na Slovensku, ktorí opúšťajú svojich starých rodičov, aby takým spôsobom zarobili peniaze, ktoré ich majetok neprináša pre ich výživu.

Ba, čo viac, "Slovenský Denník" dňa 10. apríla 1926 veľmi sa stará, akým spôsobom bolo ešte viac slovenských robotníkov na také miesta vyviesť, ba i za hranice a zdôrazňuje, akú kráľovskú odmenu tam robotník dostane: za 16hodinovú prácu vo Francii až 14 korún denne vraj môže zarobiť.

Ďalším požehnaním agrárnikov na maloroľníkoch je daňová reforma. Táto je už ovšem temer prevedená, ale o čo ide, je jej zdokonalenie. Pred tým maloroľník zaplatil svoju daň na podzim a dnes mu stále prichádzajú daňové predpisy. Niet týždňa, aby maloroľník nedostal nejakú tú daň, ktorá je často tisícová. Chudák nevie, kde tie peniaze na zaplatenie má vziať, lebo je zadlžený a požíčať mu žiadny nechce a nemôže, lebo žiadny maloroľník nemá a ísť do banky si vypožíčať a vysoký úrok splácať by znamenalo, aby prišiel za chvíľu jeho majetok na buben. Keď nezaplatí, prichádza exekútor a financ. O týchto pánov nie je teraz žiadna vzácnosť. Čo sme pred čas války málo poznali, dnes sa len hemžia po obciach. Keď zkape niektorému maloroľníkovi prasa, prijde financ a plať, lebo ti zdochlo prasa. Pravda, on nehovorí, že zdochlo, on hovorí, že zabil. On si myslí: aspoň to sadlo využije, dopichne ho, ale financ povie: ty si ho zabil a nenechal si ho trápiť. A keď nezaplatíš, prijde exekútor, popíše čo vidí a konečne bude predávať. Takto sa dnes to prevádza.

Takto zachádzate s maloroľníkom. Je možno pozorovať, ako sa odpúšťajú dane veľkostatkárom, továrnikom atď. Ako boli orabovaní roľnícki ľudia pri pozemkovej reforme, tak bolo a je pri daňovej reforme. Aby rabunk bol úplný, prichádzate so cly. Tu znova hovoria, ako clá pomôžu len maloroľníkom a vraj pre velkostatkárov je lepšie bez ciel ak s clami. Na dôkaz toho uvediem tu niekoľko dôkazov. Maloroľník, a to ten lepší, ktorý má 8 až 15 honov, môže predať - dajme tomu 10 až 12 q zbožia, za ktoré obdrží najviac podľa tohoto nového agrarnickeho zákona za 1 q 180 Kč - tedy raže - rozumejte - úhrnom za 20 q 3600 Kč. Pred tým predával 1 q za 140 Kč, úhrnom za 20 q 2800 Kč. Teda dostane pri zvýšení agrárnych ciel o 800 Kč viac. Keď predá kus mladého dobytka, dostane viac o 126 Kč, pri predaji 1 teľaťa dostane viac o 40 Kč. Poznamenávam, že maloroľník si nemôže viac odpredať ani nemôže viac držať dobytka, lebo na toľko polí nie je v stave, aby toľko potravín mal, aby toľko dobytka vyživil.

Pri predaji dvoch bravov - keď nezdochnú - dostane viac o 168 Kč, zvýši sa tedy jeho príjem o 1134 Kč.

Naproti tomu vzrastú jeho - a to len niektoré budeme citovať - výdavky: na príklad 2 q pšeničnej múky pre domácu spotrebu o 220 Kč. Prečo hovorím: pšeničnej múky? Maloroľník, ktorý má málo poli, neseje pšenicu, ten seje len žito a bielu pšeničnú múku si musí kúpiť. 150 kg hovädzieho mäsa o 300 Kč, 5 párov vysokých bôt, čižiem, lebo na Slovensku nenosíme topánky, my nosíme čižmy, môžeme hovoriť - lebo ak bude dobytok drahší, bude i koža drahšia a bude i remeselník drahší - že potom bude 1 pár čižiem drahší o 50 Kč, t. j. 250 Kč na päť pároch. 5 oblekov celkových o 100 Kč, t. j. o 500 Kč. Úhrnom vydá viac o 1270 Kč len na tých pár prípadoch.

Javí sa tedy výdavok väčší či deficit 136 Kč. Toto je vzatý priemer jednoho roku. Kde je tu ešte cukor, čaj, rýža, káva, cestovné trovy. Tu sa musíme pozastaviť a hovoriť o týchto cestovných výdajoch. Tu agrárníci hovoria, že to musia sedliaci platiť na štátnych zamestnancov a nejdú hovoriť, že to bude len na tých vysokých úradníkov, ale chcú chudobného roľníka poštvať proti chudákovi robotníkovi, štátnému zamestnancovi, ktorý skutočne si zaslúží svoje peniaze, ktoré dostáva vyplatené. Stavebný materiál, hospodárske stroje, kovár, kolár atd., to všetko následkom zavedenia ciel podraží. Človek už teraz žasne právom, keď pozoruje, že ešte clá nie sú odhlasované a múka stúpla o 80 hal., mäso o 2 Kč. A čo to bude potom robiť, až konečne clá budú? O zvýšení cien iných plodín, ako cukrovky, zemiakov atď. u maloroľníka nedá sa ani hovoriť, lebo toto skupujú skutočne agrárnickí keťasi, ktorí maloroľníkovi dajú len toľko, čo budú chcieť. Tí všetko skupujú pre svoje cukrovary, liehovary, a na to sú machri! Tu som názorne dokázal, že ani pre bohatšieho roľníka clá neznamenajú nejaké výhody. Nuž, a čo povedať o ostatných maloroľníkoch, ktorí nemajú 15 honov zeme a ktorých je na Slovensku, keď nie viac, tak určite 80%? Na týchto všetkých budú clá doliehať, ako my Slováci hovoríme, morovou ranou. Potom budú dostávať odplatu tí, ktorí dnes zákon odhlasujú.

Toto idem dokázať znova číslicami. Na Slovensku predáva maloroľník 1 kg hovädzieho mäsa mrtvej váhy za 6 Kč 50 h, a len v málo prípadoch dostane 7 Kč. Na veľkostatku dostanú i viac, ale maloroľník viac nedostane. Keď sa pozeráme, za čo mäsiari v Prahe alebo po väčších mestách predávajú, čo vidíme? To mäso, ktoré bolo kúpené od slovenského maloroľníka za 7 Kč 1 kg, predáva sa za 14 až 18 Kč. Ale nepozastavujme sa ešte tu. Malý mäsiar na Slovensku je rád, keď mu ostane z toho dobytka koža. Ten predá za 12 až 14, ale ten veľký v mestách, ktorý toho mnoho potrebuje, predáva za 16 až 18 Kč, lebo toho predá mnoho. A teraz to mäso dojde do veľkých reštaurácií, zas nejdem hovoriť o tých malých chudákoch, ktorý predávajú dva až päť obedov za deň, ale o tých veľkých, ktorí predajú 500 až 600 obedov. Na tých poukazujem. Reštauratér spraví z 1 kg päť porcií. Každú porciu predá ten veľký, keď nie výš, za 10 Kč, kdežto u malého dostane sa za 6 až 8 Kč. Tedy javí sa diferencia na 1 kg 43 Kč, čili na 1 q 4300 Kč. (Různé výkřiky.) To ešte nie je tak hrozné. Podívajme sa na tých nejchudobnejších roľníkov na Slovensku medzi kopcami a horami. Najviace majú jahňata. Jedno jahňa stojí 20-25 Kč, koža z neho predá sa za 15 Kč, jahňa má 3 až 4 kg mäsa, tedy zostáva asi za 10 Kč. Je tu diferencia až 470 Kč na 1 q a tá zostáva tým veľkým.

Za cukrovku pred dvoma roky dostával maloroľník 25 Kč za 1 q, dnes dostáva 11 Kč, ale cukor je drahší. Robotníkom však prez to je stržená jedna tretina platu. Do čieho vačku to ide?

Minulého roku sme ranné zemiaky predávali u nás za 45 Kč 1 q. Bol som poslaný ako člen ľudovej a agrárnej strany podívať sa, aká je ich cena v Brne, v Moravskej Ostrave atď. Prijdem a vidím, že zemiaky, ktoré sme my maloroľníci predávali za 45 Kč 1 q, robotníci musia kupovať za 250 Kč 1 q. Doprava jedného vagónu stojí 750 Kč od nás do Moravskej Ostravy. To je diferencia na 1 q 197 Kč v neprospech maloroľníkov a robotníkov. Tu by sa mal v prvom rade regulovať tento nepomer. Keby len jedna štvrtina pripadla pre maloroľníkov a štvrtina pre robotníkov, mohlo by byť pomožené obom stranám a ešte mohlo ostať pre medziobchod polovička z toho. Ale colný zákon ide túto diferenciu ešte zväčšovať. Čl. 6 agrárneho návrhu o clách hovorí: "Vláda sa zmocňuje, aby zvláštnym nariadením upravila systém dovozných listov na obilie.." atď. Mimo jačmeňa a sladu, lebo to potrebujú pre seba, pre svoje podniky. "Pri vývoze žita, ovsa, pšenice, ak činí vývozná zásielka nie menej ako 50 q jednoho a toho druhu zbožia, vydá sa vývozcovi na jeho návrh dovozná listina, ktorá jeho majiteľa oprávňuje doviezť bez cla behom určitej doby stanoveným nariadením, a to najdlhšie 9 mesiacov, v určitom množstve niektorého menovaného zbožia alebo tiež kukurica a rýže odpovedajúcej colnej hodnote dovozného listu." To samé sa povoluje na múku. Toto má vstúpiť v platnosť 1. augusta t. r. To znamená, že keťastvo vo veľkom sa povoľuje. V auguste je práve po žatve. Maloroľník bude nútený predať svoje nepatrné prebytky, lebo potrebuje peniaze na dane. Toto však bude vyvezené za hranice, čím samozrejme cena múky u nás stúpne a zatým veľkostatkár a keťas má možnosť 9 mesiacov vyčkať, potom svoje obilie za hranicami za lacné peniaze nakúpené priviesť sem a draho predávať múku chudobnému ľudu. Preto je starosť agrárnikov o maloroľníkov.

Vedľa zástupcov českých, nemeckých a maďarských vydriduchov, sú to tiež slovenskí kumpáni, ktorí tu pletú na pospolitý ľud nový bič hladu a biedy v podobe agrárných, čiže hladových ciel. Sú to poslanci a vodcovia ľudovej strany, ktorí chcú svetu nahovoriť, že zastupujú väčšinu slovenského národa a tento národ vraj ich ústami dáva súhlas k tomu, čo sa vy tu chystáte spraviť. Dokázali sme už, že zdrcujúca väčšina ako mestského, tak i dedinského ľudu na Slovensku bude vašimi agrárnymi clami poškodené, tak že je treba ohromnej dávky drzosti, aby tu mohol niekto prehlašovať, že súhlasí s clami v "mene slovenského národa". Teraz chceme poukázať na to, že nielen agrárné clá, ale príčiny ešte závažnejšie viedly k tomu, že sa páni Juriga, Hlinka, Tuka a spol. objímajú s Hodžom, Kramářom a Šrámkom. Musíme pred tvárou najširšej proletárskej a roľníckej verejnosti Slovenska priklincovať, že vodcovia ľudovej strany sa spojujú s kolonizátormi a zotročovateľmi Slovenska (Tak jest!) najmä preto, aby uchránili v tejto republike panstvo kapitalistického žochu, upevnili vykorisťovateľský systém v celej republike a Slovensko samé aby udržali pod korbáčom dvojnásobného sociálneho i národného útlaku. Česká buržoázia vládne v tejto republike ôsmy rok. Vládla a vládne tak, že snížila životnú úroveň pracujúcich vrstiev o polovicu. Tým spôsobom ho priviedla tak ďaleko, že jej väčšina i českého chudobného národa prestala veriť a žiadné nacionalisticko-šovinistické štvanice nie sú vstave, aby český proletariát odvrátili od poznania, že najnebezpečnejším jeho nepriateľom je práve "vlastenecká" česká buržoázia. Českým pánom nezostávalo nič iné, než zmeniť kurz. Poslali vodcov českých sociálne-patriotických strán na dovolenú do "opozície". Poslali ich medzi českých robotníkov, aby tam mohli úspešnejšie hamovať a hatiť proces formovania sa jednotného frontu českého proletariátu ku skutočnému boju proti kapitalistom. Za ten čas sa česká buržoazia obzerá po nových spojencoch, ktorí by boli ochotní pomáhať jej držať "demokraticky" hoci už hodne ošarpaný kepienok nad všemi lotrovstvami, ktoré tu páchate. A jednými z najspoľahlivejších spojencov a pomocníkov českej buržoázie sa ukázalo byť práve vodcovstvo Hlinkovej ľudovej strany. Toto sväté spojenectvo gniaviteľov a vykorisťovateľov je namierené proti všetkej chudobe Československa a najmä proti chudobnému národu na Slovensku.

Vy, ktorí týmto štátom od prevratu vládnete, ste sa dokonale postarali, aby život širokých pracujúcich vrstiev, miest i dedín na Slovensku bol hotovým peklom. Podarilo sa vám to úplne, len čo je pravda. Vy ste zničili vyše polovice priemyslu na Slovensku a uvrhli desiatky tisíce robotníkov do nezamestnanosti. Vy ste za posledné 3 roky vyštvali zo Slovenska do cudziny na 69 tisíc proletárov. Vy ste snížili robotníkom mzdy až o 60%, ale za to vybičovali ich výkonnosť o 40%. Vy ste 3000 veľkostatkárom, manášom a církvám ponechali vyše 3 miliony ha nakradenej pôdy, t. j. vyše 2/3 všetkej zeme na Slovensku. Vy ste lúpežnickým spôsobom okradli a ošmekli chudobný poľnohospodársky národ Slovenska vašou t. zv. "pozemkovou" reformou. Vy ste na slovenské roľníctvo a remeselníctvo naváľali vyše jedon a polkrát toľko daní než pred vojnou.

Vy ste zapríčinili., že dnes vyše 200.000 poľnohospodárskych robotníkov na Slovensku hynie v pravom smysle slova hladom a svíja sa pod korbáčom hrstky zločinných magnášov a árendátorov.

Vy ste z troch stotisícov chudobných obyvateľov Slovenska a Podkarpatskej Rusi spravili štvancov, vzavše im domovské právo v krajine, kde sa narodili a kde celý svoj život pracovali. Vy ste celý svoj štátny násilnícky aparát od četníka až po ministra postavili plne do služieb tejto ozaj koloniálnej politiky. Vy ste počas svojho panovania dali asi 20 ráz strieľať do robotníkov a roľníkov na Slovensku.

Sľubovali ste nám chlieb, prácu a život, dali ste nám biedu, hlad a nezamestnanosť, sľubovali ste nám slobodu, dali ste nám kriminál, četnícky bajonet a guľky manlicheroviek!

Tým, čo tu chystáte, chcete ešte viac zhoršiť životné položenie pracujúcich vrstiev Slovenska. Ku všetkým zločinom, ktoré ste na slovenskej chudobe napáchali, páchate a tiež v budúcnosti páchať chcete, dáva súhlas 23 poslancov ľudovej strany spolu s ostatným vodcovstvom tejto strany s Hlinkom v čele. Prečo? Hlavný dôvod sme už povedali, že je to spoločný záujem medzinárodných buržoáznych vydriduchov na udržanie tohoto zotročovateľského poriadku, je to triedna solidarita pánov, ktorí sa vedia vždy spojiť, keď sú ich plné bruchá ohrožené, je to strach pred prebúdzajúcim sa sebavedomím armády proletárskych otrokov v tomto štáte, je to strach pred jednotným protipanským frontám proletariátu a maloroľníkov. Ovšem, vedľa toho sú tu i dôvody akosi pobočné, ale za to pre ľudáckych zradcov nad iné presvedčivé: Zvýšenie platov farárom a iným cirkevným hodnostárom, ponechanie ohromných latifundií v majetku cirkevnej hierarchie, vydanie ďalších škôl do rúk čiernej čvarge, desiatky vodcov ľudovej strany, županáty, okresné náčelníctva a verejné notariáty a ministerské radcovstvá, zbytkové statky, správné radcovstvá v bankách a podobného druhu sinekúry ostatným ľudáckym pohlavárom, to je cena, za ktorú predávajú slovenský národ a ktorá znamená väčšie jeho vykorisťovanie a gniavenie. Dvaja lúpežníci spravili súručenstvo na čím väčšie vyrabovanie Slovenska. To je druhá stránka paktu Hlinka-Hodža-Kramář-Šrámek.

Nerobte si však, vy spojení páni lúpežníci, nijaké ilúzie! Nenazdajte sa, že vami kúpení Hlinkovskí vodcovia budú v stave zavliecť do vášho demokraticko-raubírskeho brlohu tiež masy slovenského chudobného národa. Nie! Široké vrstvy ľudu na kolonizovanom Slovensku nebudú s vami nikdy dúchať do jedného vreca. (Výkřiky posl. Matíka.) Kamaráde, mohli by sme o týchto veciach prehovoriť ešte o mnoho dlhšie, mali by sme dôkazov ešte o mnoho viacej, ale keby si si sadol, bolo by lepšie.

Hlinkovských vodcov ste si kúpili, slovenská chudoba bude s nimi i s vami jedenkrát účtovať a preto my komunisti budeme proti clom hlasovať. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Szent-Ivány. Uděluji mu slovo.

Posl. Szent-Ivány (maďarsky): Vážené dámy a pánovia! V politickom živote československom snáď ešte nebolo tak živo, ako teraz, keď ide o pojednávanie návrhu, ktorý je ako s hospodárskeho tak politického stanoviska veľmi závažný. (Hlučné výkřiky komunistických poslanců.)

Colný návrh konečne - odchýlne od doterajšieho systemu zahraničného obchodu všíma si toho, že v území štátu je i zemedelská produkcia, ktorá je odkázaná na ochranu. Dosiaľ vždy podliehala colná otázka výlučne vlivu politických strán socialistických a tak tomu bolo i s inými s tým súvisiacimi otázkami a je prirodzené, že následkom toho zostaly naprosto nepovšimnuté všetky odvetvia poľného hospodárstva. Pred rokami previedla moja strana na žiadosť maďarských zemedelcov na Slovensku tuhú akciu za agrárné clá a už v tých časoch zreteľne pribila svoje nazeranie v tejto otázke. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Szent-Ivány (pokračuje): Maďarská národná strana osvojila si toto zásadné stanovisko a ako je to verejne známe, nie je ono toho ducha, ako nazeranie jednostranných orgánov záujmových skupín a pre poľné hospodárstvo nežiada a nepožaduje inej ochrany, ako pre ostatné skupiny verejného hospodárstva a nie je jeho intenciou znesnadniť možnosť hospodárskeho živobytia ostatných spoločenských vrstiev ustanoveniami, smerujúcimi k ochrane poľného hospodárstva.

Naše zásadné nazeranie vychádza z toho, že najvýhodnejšie položenie pre poľné hospodárstvo vytvorí naprosto voľný vývoj arbitráže, a tedy voľný svetový obchod. Lebo samozrejme doba trvania a okolnosti poľnohospodárskej produkcie vyžadujú si pevných cenových pomerov, čiže určitú možnosť vyrovnania a ustálenia cenových útvarov. Tomu však napomáha vyrovnanie, ktoré nastane vo veľkých colných územiach. Presadenie tohoto zásadného stanoviska do praxe je za dnešných pomerov nemožné a predbežne niet výhľadu ani na to, že v strednej Europe budú utvorené veľké colné územia či už vo forme colných spojenectví a či iným spôsobom, a ač každej príležitosti sme využili a využijeme k tomu, aby sme zatracovali imperialistické zámery československej zahraničnej politiky, ktoré sú najhlavnejšími prekážkami takýchto útvarov, dosiaľ nevideli sme po tejto stránke žiadnej zmeny. Pán minister nezmenene pokračuje vo svojej forzírovanej zahraničnej politike, a neviedol ju nikdy tak, aby pri tom bral zreteľ na hospodársku polohu obyvateľstva štátu a napomáhal tak hospodárskej konsolidácii. V dohode s českými stranami zaviedol pán zahraničný minister jednostranné priemyselné clá a tým ruinoval celý verejnohospodársky život, lebo colná politika, ktorá slúži záujmom jednostranným, vedie vždy k týmto koncom. (Souhlas.)

Podľa nášho nazerania tedy poľnohospodárstvo nepotrebuje ochranných ciel, a potrebuje ich len vtedy, ak postaví colná politika do služieb jednostranných, zdánlivých záujmov, a tam, kde colná politika neriadi sa povznesením verejnohospodárskeho života a hospodárskymi záujmy občanov štátu, ale - ako aj tuná - vedená je mocenskými zámery, diktátorskými sklony pána ministra zahraničia dr Beneša, alebo teoretickými doktrinami socializmu, pôsobiacimi deštruktívne na všetkú produkciu, a konečne preto, poneváč colné hranice sú všade.

Zo zemedelcov Československa sú najväčšmi a v prvom rade dosavádnou colnou politikou postihnutí zemedelci maďarskí, tedy maďarské obyvateľstvo, jehož prevažná časť zapodieva sa zemedelstvom. To je aj prirodzené. Trianonskými hranicami bolo maďarské zemedelstvo pozbavené svojich prirodzených a snadno prístupných tržíšť, priemyslovou politikou republiky bol priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusi odbúraný a kým český gazda je v stave opatriť si svoje uhoľné a priemyslové potreby následkom blízkosti priemyselných centier, dotiaľ zemedelstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi musí svoje potreby kupovať a svoje výrobky odpredávať, súc zaťažené najvyššími železničnými tarify celého světa. (Výkřiky posl. Mondoka.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP