Úterý 6. března 1923

Demokracie znamená také neuhýbat, a ten chrání nejspíše demokracii, kdo také dovede ukázati, že dovede býti pevným. Nejvíce poškodila demokracii v Rusku kerenština, to jest ona perioda nerozhodnosti a kolísání. (Tak jest! Potlesk.) A nejvíce prospěje demokracii ten, kdo ukáže, že sice chce přiznat stejné demokratické právo každému v republice, že však na druhé straně žádá, aby demokratický právní řád v této republice byl každým zachováván.

Mohu končiti svoje vývody poukazem na výrok, který učinil ministr vnitra Köster při projednávání předlohy na ochranu republiky Německé dne 5. července roku 1922. Řekl: "Nechceme čekati, až se republice krk ukroutí." A také my, pravím, nechceme čekati, až všichni ti zjevní a skrytí nepřátelé republiky a demokratického republikánského zřízení a samostatnosti státu nabudou vrchu tak, že pak stát nebude míti žádné ochrany a že si budou se státem dělat, co budou chtít. To by znamenalo konec republiky, konec samostatnosti státu, to by znamenalo také konec neodvislosti národa. A tu je povinností nás, abychom v tomto okamžiku neukázali slabost, nýbrž ukázali rozhodnou vůli jíti pevně za tím, co považujeme za nutné a prospěšné pro republiku a za to nésti odpovědnost. (Výborně! Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Slovo dále má pan posl. dr. Vanovič.

Posl. dr. Vanovič: Ctená snemovňa! V predchádzajúcej generálnej debate všetci opoziční rečníci prizvukovali, že cieľom práve prejednávaného návrhu zákona je potlačiť slobodu, ale ani jediný z nich neriekol, čo rozumie pod slovom sloboda. Sloboda je voľnosť myslenia, cítenia, písania, hovorenia, konania, ale táto voľnosť ôžesahať len potiaľ, pokiaľ sa práv a záujmov iných, či už verejných alebo súkromných činiteľov netýka, dokiaľ práv a záujmov iných neuráža. Sloboda je tedy obmedzená, jej hranice tvoria práva a záujmy iných. Reči a skutky, ktoré tieto hranice prekročujú, ktoré práva a záujmy iných urážajú, sú nie slobodou, ale bezuzdnou svevôľou, ktorá je odsúdenia a zatratenia hodná a tým trestuhodnejšia, lebo vedie k porušeniu právneho poriadku, spoločenského pokoja, k násiliu, k rozvratu, k anarchii.

Pri posudzovaní pojednávaného návrhu zákona treba pozorovať a veľký rozdiel robiť medzi slobodou a medzi bezúzdnou svevôľou. Sloboda je základom prospievania, upevňovania blaha štátu a národa, bezúzdna svévoľa je základom upadania, soslabovania, rozkladu a konečnej zkazy jeho. Preto za slobodu je treba doniesť i najväčšie obeti, bezúzdnu svevôľu treba všetkými silami a prostriedkami zamedziť a znemožniť. Keď ako zprávodaj vystúpil sem kol. dr. Medvecký, počuli sme od ľuďákov a žurážajúce výkriky na nás Slovákov. Tí pánovia veľmi chytre zapomenuli na minulosť. Pokladám za svoju povinnosť upozorniť na to, že my Slováci po 1000 rokov sme boli v jarme otroctva, že v posledných časoch hrozilo nám nebepečie úplného zahynutia, že ponižovali nás až do prachu zeme, že odsudzovali nás na zahynutie, vyzváňali nám už umieráčkom. Ač naši utlačovatelia na zaslepenie očí cudzozemska r. 1868 vyniesli zákon o rovnoprávnosti národností a pred cudzozemskom sa chlúbili týmto zákonom, akí vraj sú slobodomyseľní, aké slobody, aké práva dávajú národnostiam, predsa z tohoto zákona nesplnili ani jednej jedinkej litierky, nám Slovákom ani jednej jedinej strednej školy nedali a nám samým ich založiť nedovolili. Čo sme pred tým mali, to nám zhabali a ostatné roky už verejne a bez všetkej hanby a studu vyhlašovali, že do jedneho otvoru školského stroja hádžu slovenské deti a druhým otvorom že vychádzajú už maďarskí mladíci a panny, ktorí sú práve najväčšími nepriateľmi svojho vlastného rodu a reči, ktorí hanbia sa za svoj slovenský pôvod a za slovenskú reč svojich rodičov.

Za starých rokov nebolo pádu, že by ku svojmu národu verejne a otvorene sa priznávajúci Slovák bol sa môhol dostať do nejakého úradného postavenia. Ale nielen v národnom a politickom ohľade, ale i v hospodárskom ohľade boli sme otrokami. Len ku príkladu vzpomeniem, keď v Turčianskom Sv. Martine postavili a do ostatného klinčoka úplne vystrojili sme dielňu na celulózu, vtedy vrchnosť nedovolila nám v nej začať ani pracovať pod zámienkou, že by od výtokov z dielne podochly všetky ryby v rieke Turci. Donútili nás slovenských a českých účastinárov, že sme museli popustiť všetky účastiny jednej budapeštianskej banke, museli sme jej odovzdať úplne hotovú dielňu a keď ju mala v rukách, hneď jej dovolili pracovať a na druhý deň skutočne pracovala. Tedy keď nám Slovákom násilím vyrvaná bola dielňa, vtedy už vrchnosť nepotrebovala sa starať o ryby v rieke Turci. My nemali sme používať ovocie našej práce a našej námahy, museli sme prizerať, ako cudzí státisíce zarábajú v dielni, ktorú sme postavili, museli sme sa dívať z roka na rok, ako odnárodňujú nám v nej stá a stá slovenských robotníkov. Nuž, či to nebolo otroctvo v hospodárskom ohľade?

Vy, Česi, boli ste tiež po tristo rokov pozbavení svojej samostatnosti a keď po toľkom a tak dlhom utrpení konečne podarilo sa nám spoločnou prácou, spoločnou námahou, spoločným bojom, spoločnou silou, spoločne preliatou krvou založiť svoj samostatný štát, našu Československú republiku, keď podarilo sa nám vydobyť slobody, či nie je našou najsvätejšou a najhlavnejšou povinnosťou, všetkými silami a všetkými prostriedkami si ju zachovať a udržať proti všetkým možným, odkiaľkoľvek pochádzajúcim úkladom, nástrahám a útokom? (Výborně! Potlesk.)

Zaiste je to našou najsvätejšou povinnosťou a my ju vykonáme, lebo sme za to nielen sebe a terajšiemu pokoleniu, ale i budúcim pokoleniam národa nášho zodpovední.

Cieľom práve podávaného návrhu zákona je postaviť isté obranné prostriedky oproti úkladom, nástrahám a útokom, ktoré sú so strany vnútorných nepriateľov štátu proti našej Československej republike a jej najdôležitejším ustanoveniam namierené. Žiaľbohu, že musím jednu časť našich vlastných spoluobčanov, ba spoluposlancov za vnútorných nepriateľov štátu označiť; ale ktorý občan miesto potrebnej občianskej vernosti ustavične hlása len nenávisť proti štátu, ktorý poslanec ešte i tu v zákonodárnom sbore opováží sa verejne, s neslýchaným cynizmom prehlásiť za svoju hlavnú povinnosť zradzovať Československú republiku, či možno takého za niečo iného považovať ako za vnútorného nepriateľa? S takýmito vnútornými nepriateľmi malo by sa skutečne aj ako s nepriateľmi nakladať. Keď pozeráme, čo takí vnútorní nepriatelia na verejných shromaždeniach všetko pohovoria, keď čítame, čo vo svojich časopisoch popíšu, keď pozorujeme, ako ľud duševne otravujú, ako všelijakými možnými rafinovanými zprávami vynasnažujú sa rozvrátiť právny poriadok a spoločenský pokoj, ako vštepujú nenávisť do sŕdc ľudu proti dôležitým štátnám ustanovizniam, proti iným spoluobčanom, keď vidíme, ako vynasnažujú sa rozvrátiť základy štátu, podkopať a oslabovať ho, slovom, keď pozeráme na ich rozvratné, demoralizujúce pramene, vtedy ozaj ťažko nám pochopiť, prečo patričným rozvratným živlom už driev nebolo dôrazne privolané: mousque tandem abutere patientia nostra? Do kedy opovažite sa zneužívať trpelivosti našej? Ťažko nám pochopiť, že prečo proti tým mnohým páchaným zločinom alebo prečinom neboly, ani zodpovedujúce preventívne poriadky porobené, ani prozatýmne kroky trestné učinené. Či snáď nebolo možno páchané zločiny alebo prečiny stíhať, či snáď nebolo možno vinníkov potrestať? Bolo možno, poneváč takmer všetky v pojednávanom návrhu zákona za prečiny alebo zločiny označené trestuhodné skutky boly už v doterajších maďarsko-rakúskych trestných zákonoch za takéto označené a na ne boly ešte prísnejšie tresty predpisané, ako sa to práve v pojednávanom zákone odporúča. Tedy z toho by nasledovalo, že vlastne títo páni, ktorí tušia alebo s istotou vedia, že sa proti návrhu zákona prehrešia, mali by ho vítať, lebo majú vo výkľade miernejšie tresty, nežli tresty, ktoré boly v doterajších zákonoch. Ale som toho mienenia, keď aspoň prevážnu väčšinu zločinov už podľa doterajších zákonov bolo by možno stíhať a predsa neboly stíhané, tedy príčina je nielen v zákone, ale aj inde. Je to už dávno známe, že nielen na zákone, ale nadovšetko na ľuďoch, úradoch a vrchnostiach, zákony exekvujících a prevádzajúciach, záleží. Dobrý sudca alebo úradník i pri horšom zákone dobre bude pôsobiť, zlý sudca alebo úradník ani pri tom najlepšom zákone nebude dobre úradovať. Ja by som vtedy žiadal, aby sa ctená vláda postarala o to, že by zákony boly aj slušne, správne, spravedlive exekvované, prevádzané, lebo nie je nič horšieho, ako keď zákony zostanú len na papieri, keď sa neprevádzajú, keď široké obecenstvo ztratí vôbec dôveru vo spravodlivé prevádzanie zákonov. (Výborně!) Poriadne, statočné, čestné občianstvo sa pohorší nad tým, keď vidí, že zločiny alebo prečiny netiahnu za sebou potrestanie páchateľov. Samých zločincov to ale posmeľuje a povzbudzuje k páchaniu nových zločinov. Potvrdzuje nám to aj život, lebo vidíme, že čím ďalej, tým viace zdvihajú hlavy rozvratné živly, že čím ďalej, tým viac opovažujú sa i tie najhnusnejšie skutky páchať. Na jednej strane vidíme najhnusnejšie zločiny, vraždy, na druhých miestach vidíme zbabelé kladenie bomb na železničné trate, vidíme snahu po tom, aby stá nevinných ľudí bolo pozbavené života.

S jednoho miesta na Slovensku mám zprávu, že tam sú pomery neudržiteľné, že chytených zločincov bez všetkého prepúšťajú. Toto sa trpieť nemôže. (Hlas: Kde to je? Jmenovat!) To už nepoviem. Hovorí sa, že tento zákon je proti tým alebo oným triedam, stranám, stavom namierený, že je to zákon šibeničný, výnimečný atď. Nuž, všetko toto sú bezzákladné povedačky. Zákon nie je namierený ani proti žiadnej politickej strane, ani proti žiadnej spoločenskej triede, proti žiadnemu stavu, ale namierený je len oproti vnútorným, zločiny alebo prečiny páchajúcim nepriateľom právneho poriadku a spoločenského pokoja, nepriateľom bezpečnosti osoby a majetku, nado všetko ale nepriateľom československej republiky a ich najdôležitejších ustanovení.

To je celkom správne, že tí, ktorí takéto hnusné zločiny páchajú, zaslúžia, aby boli trestaní. Toho aj chceme, aby nepriatelia nedovolili si páchať akékoľvek zločiny, ale aby vzali odplatu za svoje trestuhodné skutky. Na zločiny alebo prečiny, alebo vôbec trestuhodné skutky nikto práva nemá, preto trest za zločin, pokuta za hriech. (Výborně!) Šibeničný tento zákon byť nemôže, pretože tam ani slovíčka o šibenici nieto a vôbec všetky tresty sú miernejšie než v dosavádnych trestných zákonoch predpísané.

Poriadný, statočný človek sa trestného zákona vôbec nemá čo báť, lebo si je istý, že keď sa proti nemu neprehreší, nemôže sa mu nič stať. Práve preto sa pýtam tých pánov, ktorí tomuto zákonu tak tuho odporujú, či snáď oni sami chcú páchať tie skutky, tie zločiny, o ktorých je v tomto zákone reč? Či chcú byť za ochráncov zločincov považovaní?

Pán zástupca živnostenskej strany osvedčil tu celkom správne, že jeho strana je za ochranu republiky, označil tie paragrafy, za ktoré bude hlasovať, ale mal isté obavy proti druhým paragrafom a menovite vzpomínal, že podľa § 14. navrhovaného zákona bol by každý politický prejav znemožnený a že by všetcia, ktorí boli minulej nedele na shromaždení na Morave a hovorili o hesle: "svoj k svojmu", museli byť trestaní, že tento zákon ohrožuje i slobodu tlače.

Lež ja si dovolím poznamenať, že ohľadom toho § 14 je pán zástupca živnostníkov trochu na omyle, lebo keby si ten zákon lepšie prečítal, videl by, že v zákone je predpísaný trest len na toho, kto popudzuje, poburuje atď., kdežto politické prejavy vôbec nikde v celom zákone nie sú zakázané.

A čo sa slobody tlače týka, slušnej, za záujmy Československej republiky a jej inštitúcie pracujúcej, za právny poriadok, za spoločenský život, za zachovanie opravdovej slobody, za pozdvihnutie kultúry, zdvihnutie mravnosti a hmotného blahobytu sa zasadzujúcej tlači žiadne nebezpečie nehrozí.

Rozvratné zásady hlásajúca, základy štátu podkopávajúca, právny poriadok ohrožujúca, nenávisť a nepokoj vyvolávajúca tlač zaslúži, aby za páchané zločiny bola primerane trestaná.

S tlačou je to tak, ako s ohňom: Kým oheň zahrieva a osvetluje, za ten čas je potrebný, prospešný, neoceniteľný, bez neho sa vôbec ani život ľudský mysleť nedá. Ale keď nechá sa bez dozoru, keď z ohníka stane sa všetko nivočiací a pustošiaci požiar, keď nivočí životy nevinných ľudí a pustoší státisícové hodnoty hmotných cenností, tedy je zaiste príčinou mnohých starostí, biedy, nedostatkov a príčinou nenahraditeľných ztrát. Ako pri prepotrebnom ohníku treba dať pozor, aby sa nestal z neho všetko nivočiaci požiar, ako v zárodku treba ho udusiť tam, kde by môhol zapríčiniť nebezpečný výbuch a ohrožovať životy a majetky, tak je to i pri tlači. I pri tlači treba v zárodku udusiť šírenie všetkých takých hesiel, učení a tvrdení, ktoré sú spôsobilé ohrožovať právny poriadok v štáte, vyvolávať nenávisť, rozbroje, nepokoje, uvrhnúť do nebezpečenstva i sám štát alebo jeho ustanovenia, spôsobiť klesanie všeobecnej mravnosti atď., atď.

Zaiste ani vláde, ani nikomu z nás nenapadá ohrožovať slobodu tlače. Nikomu nenapadá znemožniť alebo omedzovať vedecké úvahy, spravedlivé kritiky, politické prejavy, vedecké a politické diškusie, ale čo sa v niektorých časopisoch robí, menovite u nás na Slovensku, čo sa popíše, to nie sú prosím už ani vedecké, ani kritické, ani politické úvahy alebo prejavy, to sú jednoducho nenávisť a rozbroj vyvolávajúce štvanice, to je nie sloboda, to je bezúzdna svevôľa, ktorú treba zamedziť a znemožniť. (Tak jest!)

S posmechom hovoria jedni, že naša Československá republika musí stáť na špatných nohách, keď bojí sa pár novinárskych článkov. Nuž, nie slabosť, ani nie strach, ale múdra opatrnosť a starostlivosť o blaho štátu a jeho občanov prikazuje, že by sa tento zákon utvoril. Vo všetkých súsedných štátoch sú podobné alebo ešte krutejšie zákony utvorené, tedy prečo by sme nemohli utvoriť ho i my, menovite, keď u nás je najviac rozvratných živľov, ktoré podrývajú, podkopávajú a oslabujú základy štátu, ktorí tajne a zjavne pracujú na zkáze republiky, ktorí ešte teraz v piatom roku republiky chceli by nás nazpät hodiť do poroby, v ktorej sme tisíc rokov úpeli. A keď by sa proti takejto svevôľi, proti takýmto štvaniciam nič nerobilo, keď by sa bez všetkej poznámky trpely, pri tom všetkom mohly by časom vyvolať nebezpečie, že z ohníka môhol by sa stať požiar. Aj kvapka vody často a dlhšie na jedno miesto padajúca vyďobe si jamku do tvrdého kameňa - gutta avat lapidem non vi, sed saepe cadendo tak aj tlač vždy a vždy, ustavične len otravné články hlásajúca, len nenávisť a zášť vyvolávajúca, len štvúca, môže sa stať nebezpečnou. Preto nie je radné dovoliť, aby takýmto štvavým spôsobom mohla byť bezpečnosť republiky ohrožovaná. Tomu musí byť koniec urobený, žiaľ bohu, že sa to už nestalo. Ale ďalej už štát nemôže sa na to dívať nečinne, že by aj bez toho už dosť hlboko pokleslá mravná úroveň jeho občianstva následkom hlásania ustavične všelijakého otravného štvania, ešte vy hlbšie a hlbšie klesla.

Hovorí sa, že tento zákon je zbytočný, lebo vraj aj dosiaľ pre Čechy, Moravu a Sliezsko platný rakúsky a pre Slovensko platný maďarský trestný zákon všetky tieto trestuhodné skutky za zločiny vyhlašuje a na ne tresty určuje, tedy že mohlo by sa podľa nich pokračovať. Nuž, toto by sa čiastočne zdálo aj pravdepodobným, ale pri tom všetkom tento zákon nie je zbytočný. Najprv preto nie, lebo jedná sa v ňom o mnoho skutkov, na ktoré rakúske a maďarské zákonodárstvo nepomýšľalo, ktoré nie sú v dosavádnom trestnom zákone za zločiny alebo prečiny vyhlásené, ďalej lebo maďarský trestny zákon bol celkom v iných spoločenských pomeroch tvorený, pojmom vtedajšieho ducha času prispôsobený a konečne preto, lebo medzi maďarským a rakúskym trestným zákonom sú daktoré odchýlky, tedy treba ich do súhlasu priviesť. Práve preto zákon je nie zbytočný, práve pojednávaný návrh je v terajších pomeroch nutný a nevyhnuteľne potrebný.

Nechcem ďalej opakovať dôvody, ktoré tu už boly prednesené, ale nech mi je dovolené ešte vo všeobecnosti pár slov prehovoriť. Štvanice vnútorných nepriateľov našej Československej republiky sú vo všeobecnosti nesprávne, nespravodlivé, zatratenia hodné a musia byť znemožnené, ale s druhej strany netrpí pochybnosti, že vo veľa konkrétnych pádoch, ako inde, tak aj u nás niektoré štátne medzítka dopúšťajú sa prechmatov a nespravodlivostí, nekonajú svoje povinnosti tak, ako by maly, prenásledujú tam, kde by nemaly, a nezakročia tam, kde by maly, čím dosť často v širokých vrstvách obecenstva vyvolávajú nespokojnosť, ktorú potom zlomyseľní štváči využívajú za podklad svojich zlomyseľných štvaníc. (Výborně!) Ja v záujme nápravy tú prosbu vznášam na ctenú vládu, aby si dala záležať na tom, že by štátne medzítka, menovite na Slovensku, v konkrétnych prípadoch nedopúšťaly sa prechmatov, že by odstránily príčiny mnohých nedorozumení a štvaníc. Lebo uznajme si, že mnohoráz poškodí prechmat štátneho medzítka v prípade celkom malichernom viac, ako štvanice zlomyseľných nepriateľov. Príčiny nedorozumenia a nespokojnosti je treba odstrániť. Spravodlivosť je základom štátov, preto spravodlivosť nielen proti občanom, ale i proti úradom a vrchnostiam.

Menom republikánskej strany, ku ktorej mám česť prislúchať, osvedčujem, že poneváč my vidíme našu politickú slobodu zabezpečenú vo skonsolidovaní, v upevnení, v sosilení našej Československej republiky, poneváč sme pevne presvedčení, že práve pojednávaný návrh zákona smeruje na sosilenie, upevnenie, zachovanie našej republiky, poneváč je pre nás najvyšším zákonom blaho štátu, preto pojednávaný návrh zákona vítame, prijímame a budeme zaň hlasovať, tým skôr, lebo stojíme na stanovisku tvorenia, budovania a zatracujeme stanovisko rúcania a borenia. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Tím je řečnická listina v rozpravě povšechné vyčerpána a rozprava skončena.

K doslovu uděluji slovo panu zpravodaji posl. dr. Medveckému.

Zpravodaj posl. dr. Medvecký: Slávna snemovňa! V generálnej debate rečníci opozície neuviedli proti návrhu zákona na ochranu republiky skoro nič nového. Tón debaty je však najlepším dôkazom, že zákon na ochranu republiky súrne potrebujeme. Konkrétna výtka posl. Boboka a Szentiványiho, že sú dľa návrhu zákona tresty na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vyššie, sa zakladá na úplnej neznalosti platných všeobecných predpisov trestného práva. Keby pp. poslanci boli žiadali vysvetlenie o tom, bárs len od právnikov svojich strán, boli by sa presvedčili o tom, že sú tresty dľa návrhu zákona na Slovensku a v Podkarpatskej -Rusi tie samé, čo i v ostatných čiastkach republiky.

Špeciálna výtka, že urážka prezidenta je na Slovensku označená prečinom, inde však je označená ako priestupok, je nesprávná. Toto sa zakladá na všeobecných predpisoch trestného práva, ktoré vyžadujú, že urážka prezidenta musela byť ohľadom Slovenska označená prečinom, keďže urážka obyčajného smrteľníka dľa uhorského trestného práva, platného na Slovensku, je tiež prečinom. Ďalšie ustanovenie § 40, že pokus prečinov podľa tohoto zákona je trestný, je tiež logickým, nutným následkom tej všeobecnej zásady trestného práva na Slovensku platného, že pokus prečinov je len vtedy trestný, keď je to v zákone výslovne vypovedané. Aby sa pokus prečinov na Slovensku trestať mohol a aby v tomto smere boly rovnaké pravidlá v celej republike, musela byť trestnosť pokusu na Slovensku zvlášť vypovedaná. Že sa dôvodová zpráva týchto otázok nedotkla, toho príčina je, že sa aj o opozícii predpokládalo, že aspoň so základnými pochopami práva trestného bude na čistom.

Nemecký a maďarský rečníci sa postavili na stanovisko, že sú národy - mimo československého - v republike utlačované, že nemajú možnosti národného a politického života. Keď by porovnali pomery v našej republike s pomeram iných štátov, kde žijú rôzne národy, museli by uznať, že u nás národy majú všetky práva, nielen mierovými smluvami zabezpečené, ale patriace im ako rovnoprávnym občanom štátu. Tieto práva návrh zákona nenarušuje, ba dáva práve ochranu aj národným právam menšín.

Komunistickí rečníci v svojich dôvodoch prešli od komunizmu k diktatúre a k terorizmu, privlastňujúc si jedine pre seba všetky boje českého národa a všetky heslá predných bojovníkov, menovite Husa, Komenského, Havlíčka. Toto je mierne rečeno blasfemia na svetlú pamiatku týchto veľkých Čechov, ktorý žili a mreli za ideále, ktoré československý národ vo forme Československej republiky uskutočnil. (Výborně!) Tretia internacionála ani v tom t o boji si nesmie privlastňovať týchto velikášov národa. (Výborně!) 

Slovenská ľudová strana sa postavila na obranu samobytnosti slovenského národa a pittsburskej dohody. Zabúda pri tom, že ako dľa ústavy, dľa jazykového zákona, ako aj dľa skutočného života sú zásady pittsburskej dohody v ústave a v župnom sriadení uskutočnené a že sme my Slováci i pri zásade o jednotnosti československého národa úplne rovnoprávni s bratami Čechmi. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo druhému zpravodaji panu posl. dr. Matouškovi.

Zpravodaj posl. dr. Matoušek: Vážené Národní shromáždění! Lituji, že páni z oposičních stran konkretně nedotvrdili svoje tvrzení, že také návrh zákona o státním soudu je zákonem drakonickým, že je protiústavním, že je nedemokratickým. Lituji toho proto, poněvadž jako referent nemohu dokázati nesprávnost jejich tvrzení. Jen na jedno poukáži, že by bylo dobré, kdyby byli páni z oposičních stran, s jedné strany komunisté, srovnávali trestní řády naše s trestními řády dnešního sovětského Ruska, a s druhé strany páni Němci, kdyby byli srovnali výjimečné trestní řády německé s našimi zákony o státním soudu. Byli by viděli, jmenovitě páni s německé strany, že státní soud, jak o to usilujeme, je definitivním soudem řádným, který připouští skoro všechny opravné prostředky, kdežto státní soud, tak jak jej konstruovali v Německu, je výjimečným soudem, který docela stroze trvá na tom, že prostředky opravné jsou naprosto vyloučeny.

Jedné věci formální bych se ještě dotkl. Páni s německé strany - a byl to pan kolega dr. Czech - prohlásili, že oni přiznávají oprávnění každému sebe ostřejšímu prostředku proti tomuto krutému zákonu, a já sám jako referent přiznám, že bych byl toho mínění, že proti zákonu, o němž jsem přesvědčen, že by byl proti mému přesvědčení a programu, užil bych všech možných prostředků a nezastavil bych se ani před technickou obstrukcí. Ale jedno by to vyžadovalo, abych využil všech možných forem parlamentních a prostředků parlamentních, než bych k tomuto nejostřejšímu prostředku sáhl. A tu jako účastník v ústavně-právním výboru pokládám za svou povinnost konstatovati, že my v ústavně-právním výboru užili jsme všech možných prostředků, abychom oposici umožnili, aby věcně mohla zasáhnouti do debaty a mohla podávati pozměňovací návrhy. Po skončení generální debaty usnesli jsme souhlasně s tím, co navrhovali pánové s německé a komunistické strany, že zřídíme zvláštní subkomisi a pozveme znalce trestního a ústavního práva, a také jsme to provedli a velmi svědomitě v subkomisi jsme probírali všechny návrhy pozměňovací také z oposičních stran podané. Hlavní změny byly provedeny subkomisí, v plenární schůzi zase formálně jsme jednali o všech pozměňovacích návrzích, takže úplně nesprávné jest tvrzení, že bychom se dopustili něčeho, z čeho by mohly oposiční strany vyvozovati, že nemohly užíti všech přípustných parlamentních forem, aby své pozměňovací návrhy uplatnily.

Z těchto všech důvodů já, jako referent návrhu zákona o státním soudě nemohu jinak, než navrhnouti, abychom přes všechny výtky, které zde byly učiněny, přešli do debaty specielní. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Budeme hlasovati. Prosím paní a pány poslance, aby se posadili na svá místa. (Děje se.)

Podle §u 53 odst. 1 našeho jednacího řádu po skončené rozpravě povšechné hlasuje se, má-li osnova býti základem rozpravy podrobné, když se předem bylo hlasovalo o přechodu k dennímu pořadu. Návrh takový byl mně podán panem posl. Hakenem k odst. 1. dnešního pořadu. Dám o tomto návrhu nejprve hlasovati.

Kdo souhlasí s návrhem pana posl. Hakena, aby se přes odstavec 1. pořadu dnešní schůze přešlo k dennímu pořadu, prosím, aby zvedl ruku. (Děje se.)

To je menšina, návrh jest zamítnut.

Teď budeme hlasovati ve smyslu našeho jednacího řádu o tom, aby osnovy uvedené jako odst. 1 a 2 pořadu dnešní schůze byly vzaty za základ rozpravy podrobné.

Kdo s tím souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To jest většina. Tím bylo usneseno přejíti k rozpravě podrobné o odstavcích 1 a 2 denního pořadu dnešní schůze. 

Rozpravu podrobnou míním provésti jak již bylo předem sděleno - vzhledem k dnešnímu usnesení sněmovny, na počátku schůze učiněnému, tím způsobem, že bychom nejprve projednali v podrobné rozpravě osnovu zákona o ochraně republiky a provedli o ní hlasování, načež bychom provedli podrobnou rozpravu o osnově zákona stran státního soudu, která by byla pak ukončena hlasováním o této osnově.

Jsou snad proti tomu námitky? (Nebyly.)

Není jich, přikročíme tedy k rozpravě podrobné o odstavci 1 dnešního pořadu, to jest o osnově zákona na ochranu republiky.

Uděluji slovo panu zpravodaji posl. dr. Medveckému.

Zpravodaj posl. dr. Medvecký: Slávna snemovňa! Ústava, menovite jej hlavné zásady: Samostatnosť, jednotnosť a demokraticko-republikánska forma sú základom našej republiky. Ich ochrana zabezpečuje život štátu. Je prirodzené, že ústavu vládny návrh zákona chráni na prvom mieste a stíha nielen toho, kto sa o zmenu ústavy násilím pokúsi, ale aj toho, kto sa na tento úklad pripravuje spolčením, sbieraním pomocných síl alebo zbraní.

Prezident, jeho námestník, zákonodárny sbor, vláda a guvernér Podkarpatskej Rusi sú hlavnými ústavnými činiteľmi, reprezentantmi štátu. Ústavná činnosť týchto činiteľov je životom štátu, tak ako je viditeľným, zovňajším zjavom štátu jeho územie. Ochrana týchto je tak vážna, ako ochrana ústavy. O tomto jednajú §§ 1 a 2 vládneho návrhu.

§ 1 stanoví síce len trestnosť pokusu týchto úkladov, je však samozrejmé, že trest stanovený na pokus stihne aj toho, kto skutok sám prevedie. Bezpečnosť republiky je podmienkou pokojného života občanov, a tak má byť chránená proti nebezpečiu války, proti vnútornému povstaniu, proti vojenskej zrade, a je samozrejmé, že trest stihne toho, kto bezpečnosť štátu v priamom styku pri vyjednávaní s inými mocnosťami, vyzradením alebo vyzvedaním štátnych a vojenských tajemství ohrozí. Toto je predmetom §§ 3, 4, 5, 6.

Viditeľným ochráncom bezpečnosti republiky je jeho armáda, a tak i vojsko ako celok musí byť chránené proti podávaniu zpráv o jeho sile a pohybe, o jeho zariadeniach proti vývozu válečných nástrojov, prostriedkov - a aj jednotlivci ako členové armády majú byť chránení proti tomu, aby k vojenským zločinom boli navádzaní, alebo aby boli najímaní do služieb cudzej moci. Armádu a vojenskú bezpečnosť republiky chránia §§ 13, 21-24.

Ústavní činitelia sú vládnym návrhom chránení nielen proti úplnému znemožneniu ich ústavnej činnosti, ale chránený je ich život proti vražde a pokusu vraždy dľa § 7. Ich telesná bezpečnosť je chránená dľa § 8 a sú chránení aj proti násiliu a hrubej neslušnosti, rušiacej výkon ich právomoci dľa §§ 10 a 20.

Urážka prezidenta republiky tvorí zvláštny delikt trestný dľa § 11 vládneho návrhu - spôsobom a za podmienok odpovedajúcich postaveniu prezidenta dľa ústavy.

Aby ústavní činitelia na nedotknutom území republiky dľa ústavy štát pokojne a snadno spravovať mohli, je potrebné pokojné, nepodráždené smýšľanie a chovanie sa obyvateľstva. Vládny návrh chce zabezpečiť túto podmienku pokojného štátneho života trestaním poburovania proti štátu pre jeho vznik, trestaním poburovania proti jeho samostatnosti, ústavnej jednotnosti a demokratickej forme, trestaním popudzovania obyvateľstva proti skupinám pre národnosť, jazyk, raçu, náboženstvo dľa § 14. Hanobenie republiky, národa a národných menšín uberá autoritu štátu, a preto trestanie tohoto činu, ako aj trestanie výzvy k neplneniu zákonných povinností a schvaľovania trestných činov a trest namierený proti sdružovaniu nepriateľskému a pokuta stanovená proti rozširovateľom nepravdivých zpráv dľa §§ 15, 16, 17 a 18 má prispieť tiež ku vytvoreniu pokojnej nálady obyvateľstva.

Všetky vo vládnom návrhu prichodiace delikty sú trestné aj v iných štátoch. Skutkové podstaty sú dľa vládneho návrhu presnejšie formulované zväčša zúžené a na jednotlivé delikty určené tresty sú nižšie než v zákonodárstvach iných.

Prísnejšie opatrenia proti tlači stanovené možnosťou zastavenia periodického časopisu sú odôvodnené tým, že tisk menovite u ľudu kulturne menej vyspelého je vhodným prostriedkom k tomu, aby v smyšľanie jeho zaviedol v cele nezdravý smer.

Záverečné ustanovenia od § 27 až § 44 obsahujú predpisy o účinnej ľútosti a o vymeraní trestu, o peňažitom trestu, o zabavení majetku, o náhradných trestoch, o zabraní a prepadnutí istých predmetov pachateľov, o ztráte čestných práv občianskych, o vypovedaní, o zastavení periodických časopisov, o podmienenom odsúdení, o príslušnosti obžaloby a o stíhaní osôb vojenských a cudzích. Sú tu obsažené aj výklady niektorých všeobecných výrazov ako je násilie, verejnosť, doba válečná a osoby blízke.

O § 40 som odpovedal v doslove ku generálnej debate.

§ 41 obsahuje vypočítanie zrušených paragrafov trestných zákonov.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP