Úterý 27. ledna 1920

Naša vláda musí si tedy byť vedomá toho, že na južných stranách Slovenska bola hospodárska politika maďarská dobrá, že sa o zemedelstvo, o hospodárstvo, o povznesenie roľníckeho ľudu maďarská vláda starala a preto naša vláda musí sa vynasnažovať, a v tomto smere neostala za tými výsledkami a prostriedky, ktoré im vláda maďarská skýtala. Je to z politického ohľadu veľmi potrebné, lebo musíme dokázať, že sa Slovákom teraz v československej republike v každom ohľade lepšie vedie, že Česi Slovákov v každom ohľade rešpektujú a že sa starajú o to, aby krivdy a nešťastia, ktoré slovenský národ po tisíc rokov utlačovali, prestali. Musí sa budiť spokojnosť v slovenskom ľude a nesmie sa dovoliť to, aby sa v maďarskom ľude vzbudzovala domnienka, že české kruhy sa o hospodársky rozkvet Slovenska nestarajú. V tomto ohľade mám za veľmi dôležitú vec, bysme tú spokojnosť slovenského obyvateľstva s českým postupom v každom ohľade, menovite čo sa týka roľníctva, posilňovali. Lebo musíme si byť vedomí toho, že najväčší výdobytok revolúcie je, že Slováci boli pozdvihnutí s toho najnižšieho stupňa, kde sa boli nachodili pod režimom maďarským, na to miesto, kde sa o osude národa a republiky rozhoduje.

Slováci spolu s Čechmi dodávajú štátu ten ráz, pri ktorom jedine možno zachovať a vyvinúť všetky národne, hospodárske, kultúrne a politické potreby slovenského ľudu. Spolupatričnosť Čechov a Slovákov, českého a slov. ľudu, a síce nielen politická spolupatričnosť, ale aj kultúrna, hospodárska, sociálna a národná, ktorou rozumieme československú jednotu, je politickým axiomom každého demokraticky a národne zmýšľajúceho slovenského človeka.

Existencia čslovenskej republiky je závislá na tejto spolupatričnosti, na tejto jednote. Odchýlka od tohoto axiomu znamená rozklad nášho štátu a úpadok Slovákov do starého jarma. Túto skutočnosť vycítili najlepšie tí, ktorí pracujú na tom, aby sa tento štát rozpadol. Politika nemeckých strán a Maďarov smeruje k tomu, aby tú krvou legionárov vydobytú čslovenskú spolupatričnosť a jednotu rozbili, aby vrazili medzi Čechov a Slovákov klin, lebo dobre vedia, že jestli že sa im to podarí, vtedy nevyhnutne nastanú katastrofálne následky.

Ľutujeme, že odznaly slova posl. Jurigy, o ktorých predpokladáme, že neboly takto mienené, ale ktoré môžu zavdať príčinu k nežiadateľným konklúziám. Jazyková nepatrná diferencia nikdy nebude a nemôže byť príčinou nejakého rozladenia medzi Slovákmi a Čechmi. (Tak jest!) Naopak slov. ľud český spisovný jazyk považuje práve tak za svoj jazyk ako spisovnú slovenčinu. Nie slovenský ľud, ale slovenskí hecckapláni, ktorí sami nehovoria v spisovnej slovenčine (sám p. posl. Juriga nehovorí v spis. slovenčine, ale v dialekte bližšom spisovnej češtine), alebo ktorí sa len po prevrate dozvedeli, že taká spisovná reč existuje, bo predtým maďarsky hovorili, z čisto demagogických príčin, aby si zabezpečili politický vplyv, aby udržali ľud naďalej v nevedomosti, v hlúposti, aby ho chránili pred západnou kultúrou - prízvukujú a hlásajú rozdiel medzi slovenčinou a češtinou.

Pán Juriga sám dobre vie že aj jeho rodáci, západní rodáci, ktorí tvoria 1/3inu Slovákov, lepšie rozumejú češtine než spisovnej slovenčine. Ba čo viac, v posledné časy i na ďalekom čsl. Východe žiada ľud hromadne o české knihy.

Práve také demagogické a nesvedomité tvrdenie bolo p. poslanca Budayho akoby české vojaci slov. Ľudu rozbíjali slobodu shromažďovaciu. Jestli je pravda to, čo p. poslanca Buday tvrdí, čo však očití svedkovia na shromaždení prítomní popierajú, tak to mal oznámiť jedine kompet. Ministrovi N. O., a ten iste urobí nejaký poriadok. To isté však čo vytýka p. Buday iným, to isté konajú jeho oltárni bratia iným slovenským stranám, ako sa stalo v Penízku, kde je trestné vyšetrovanie proti jednému pátrovi, lebo huckal do ľudí aby rečníka dr. Dérera s pódia stiahli. Podobný prípad sa stal i v Trenčíne a na iných miestach.

Koľká to nesvedomitosť, úžasná nesvedomitosť nevedomý slovenský ľud štvať proti svojím osloboditeľom, oproti českému národu, a pracovať na tom aby od Slovákov odvrátili sympatie tých najbližších bratov, najvernejších priateľov - Čechov.

Áno, jedinú záruku budúcnosti svojej majú Slováci v láske svojich českých bratov.

A, veľactené Národne shromaždenie, hovorím, že z toho veľkého počtu Ephialtesov vidíme, v akom úžasnom jarme sa nachodil slov. Ľud, ako bol zotročení, keď toľkých Jehličkovcov produkoval.

Odbočil som trochu, slávne Národne shromaždenie, od predmetu, rozpočtu zemedelstva. Nemohol som tejto otázky sa nedotknúť, aby som v istom ohľade nereflektoval na slová, ktoré tu odeznely. Tedy ešte my prízvukujeme slané Národne shromaždenie, že povinnosťou našej vlády je starať sa všeobecne o to, aby hospodársky rozkvet na Slovensku, menovite na pohraničných krajoch bol v tom najlepšom poriadku vedený, aby ani vo slovenskom, ani v maďarskom obecenstve nevznikla domnienka, že by sa české kruhy o náš hospodársky život nestarali. Je to treba také preto, poneváč na týchto maďarských krajoch, maďarským ľudom obývaných, boly niektoré odvetvia poľnohospodárskeho života veľmi dokonale zavedené a práve boly tam i odvetvia hospodárske, ktoré v iných častiach v častiach v našej čsl. Republiky sa nenachodí, ako na pr. v Komárne pestovalo sa hodvábnictvo. Toto udržať v tom stave, v akom je, a pozdvihnúť ho je všeobecnou hospodárskou povinnosťou.

Čo sa týka ďalšej čiastky rozpočtu tu vychádzam zo základu celého hospodárskeho života, z hospodárskeho školstva. Lebo skutočne základy hospodárskej výchovy, hospodárskeho povznesenia, menovite ale zanedbávaného ľudu, ako bol slovenský ľud, je hospodárske školstvo.

Smer, ktorý vláda v tomto smere započala, úplne odpovedá slovenským pomerom. Slávne Národné shromaždenie, my nepotrebujeme vysokej školy hospodárskej, nepotrebujeme akadémie hospodárskej, lebo nebudeme vychovávať úradníkov pre veľkostatkárov a nebudeme dávať diplomy hrabatom a barónom, my potrebujeme hospodárskymi školami vychovať strednú hospodársku triedu, potrebujeme vzdelávať náš zanedbaný hospodársky ľud v hospodárskom ohľade. Podľa toho je to, že vláda naša kladie hlavný doraz hlavnú váhu na stredné hospodárske školy a na roľnícke školy ľudové, úplne správne. Uznávam i to, že vláda nemohla túto sieť už teraz rozšíriť, tu musela sa uspokojiť so zdokonalením, reštaurovaním a zreformovaním škôl, ktoré dosiaľ boly, strednej hospodárskej školy v Košiciach, päť roľníckych škôl, jednej vinárskej a jednej hospodyňskej školy. A som presvedčený o tom, že postupne sa postará o to, aby počet týchto škôl bol rozšírený a aby niektoré z nich boly v rôznych krajov na špeciálne školy rôznych hospodárskych odvetví vyvinuté.

Jednu položku pri tom všetkom náš klub nemôže prijať a schvaľovať. Je to položka o štátnej strednej lesníckej škole v Baňskej Štiavnici. My sme miesto tejto položky očakávali položku na lesnícku akadémiu, na vysokú školu v Baňskej Štiavnici. Je to eminentný požiadavok Slovenského klubu, aby v Baňskej Štiavnici bola zreformovaná a do života uvedená lesnícka akadémia. Nenie to tak ťažká vec. Veď sú tam všetky budovy, zariadenie, sú tam bohaté laboratória a všetko, čo k takej hospodárskej vysokej škole treba. Niečo síce boľševici odniesli, ale i pri tom sa všetko s malou námahou dá zdokonaliť.

Je to samozrejmé A plným právom môžeme my Slováci požadovať práve preto, že hlavný majetok československej republiky záleží v lesoch, aby úradníci ku správe lesov vychovávaní boli u nás na Slovensku. V tom je eminentne dôležitý požiadavok Slovenského klubu, aby v budúcom roku lesnícka akadémia bola v Baňskej Štiavnici postavená.

Čo sa týka jednotlivých odvetví zemedelstva, tu musím poznamenať, že pri lesnej správe sa v niektorom ohľade na Slovensku ozývala i nespokojnosť i ponosy. Zvlášte ohľadne niektorých lesných správ sa ujali tie povesti, že sú obsadené mnohými úradníkmi, že niektorí lesní správcovia nemali inej starosti, než aby za veliké státisice postavili sebe a svojím rodinám paláce miesto toho, aby boly zadovážené potrebné veci pre lesnú administráciu.

Pri lesnej správe dovolím si malú poznámku a síce tú, aby lesné správy nekládli tak velikú váhu na vysádzanie a využitkovanie pasienok takých prázdnych nevysadených miest.

Náš slovenský ľud, menovite na takých krajoch, kde sú štátne lesy, nemá žiadne polia a tu právom túži za pastvinami a lúkami, ktoré sú medzi štátnymi lesy. Tak náš slovenský ľud do istej miery nespokojne hľadí na to, keď mu štát tie pastviny, ktoré sú tam do, úžitku nedá. Je to síce pekná vec, vysadiť čo možno najviac lesov. Ale v takých krajoch, kde sú pasienky, kde sa obyvateľstvo zabýva chovom dobytka, je i pastvina dôležitou vecou. Keď tento človek teraz vidí, že mu naša republika, náš štát tú pastvinu nechce dať, nechce povoliť, vzbudí sa v ňom po prípade nespokojnosť.

S ohľadom na to, aká žiadosť, aká túžba za pasienkami je v našom ľude, pripomínam jeden prípad, ktorý sa stal pred viac rokmi pred maďarskými voľbami. Keď boly u nás maďarské voľby vypísané, išli kandidáti do patričných okresov, a tam tomu obyvateľstvu sľubovali po čom patričné obyvateľstvo túžilo, stalo sa, že v liptovskej župe pod Tatrami, prišiel kandidát ktorý myslel, že sa obyvateľstvu zalichotí, keď mu bude sľubovať, že tie pusté vrchy vysadí. Začal svoju kortešskú reč tým: Bratia moji, pozrite sa na tie pusté hory, vrchy, z toho nemáte žiadneho úžitku. Ja, keď budem vaším alllegátom, postarám sa o to, aby všetky tieto vrchy boly vysadené lesy, postarám sa o to, aby tam rástli krásne jedle a smrečiny. Na to sa jeden poslucháč z obecenstva ozval a riekol: Nuž, a ja si budem moje ovce na tvojom chrbte pásť? (Veselosť)

Z druhých oborov zemedelstva musím pripomenúť, že ovocinárstvo je veľmi vďačné pole pre naše zemedelstvo, lebo pre ovocinárstvo je i kraj i podnebie veľmi priaznivé. Vinohradníctvo musí byť v československej republike lepšie pestované. Je síce pravda, že maďarská vláda zanedbávala vinohradníctvo na našich slovenských krajoch. Dialo sa tak preto, že bývalé Uhorsko malo vína vo svojich uhorských krajoch dosť, tak že v niektorých krajoch obyvateľstvo prestalo sa prirodzene postupom času zabývať vinohradníctvom. My to musíme napraviť, poneváč by sme nemali vína dosť.

O chove dobytka na Slovensku je v Čechách domnienka, že Slovensko je o mnoho bohatšie a že nenie tam núdza o dobytok. Poznamenávam, že tá domnienka nenie úplne správna. Je pravda, že Čechy a Morava sú o mnoho viac vyrabované na dobytok než Slovensko, ale pri tom všetkom i na Slovensku je stav dobytka úbohý, tým viac, že na rastu, paseke dochovaný dobytok maďarská vláda nekládla tu váhu, ktorú chov dobytka vyžaduje. Zvlášte chov koni je na Slovensku zanedbávaný. Musí byť udržovaný tam v tom stave ako za maďarskej vlády. Sú špeciálne niektoré župy, ako šarišská, nitrianska, Nové Zámky, že tam bol chov koni vynikajúci v celom Slovensku.

S chovom dobytka súvisí otázka zverolekárska. Bola ona tiež zvláštnym problémom v bývalom Uhorsku, kde zverolekári v 65 % sa regrutovali zo židov, a títo svoje povolanie nevykonávali v záujme obyvateľstva, v záujme pestovanie dobytka, ale z výdelkárskych ohľadov.

Musím sa tiež dotknúť otázky družstiev. Družstvo je ten prostriedok a prameň, z ktorého obyvateľstvo vidí istý úžitok. Je rozhodne treba zakladať a organizovať družstva, aby roľnícky ľud videl hospodársku organizáciu, a aby videť istý makateľný výsledok svojej práce a toho, čo sa hospodárskou organizáciou myslí. Družstevníctvo mali i Maďari v bývalom Uhorsku, ale to sa pohybovalo len vo dvojím smere: mali len spolky potravné a krom toho úverné družstvá, hlavnú však kategóriu družstiev, totiž družstvá nákupné a predajné nepestovali, a síce z toho ohľadu, pretože by boly prekážali dvom veľkým vrstvám, totiž na jednej strane obyvateľstvu židovskému, na druhej strane veľkostatkárom maďarským. A družstvá maďarské neboly založené na svojpomocnom základe len z obyvateľstva samého, ale boly zakladané a fedrované práve spolkom veľkostatkárov maďarských.

Pri družstevníctve nemôžeme nevysloviť žiadosť k vláde a k pánu ministrovi, aby prikazovali čo najviac podpory pestovaniu družstevníctva, poneváč Slovensko v tomto ohľade po 50 rokov bolo zanedbávané, a chceme-li to dohoniť, čo za tých 50 rokov bolo zameškané, dá sa toho docieliť len napätou silou a usilovnou prácou.

Najpálčivejšou otázkou je pozemková reforma. Táto otázka, ako i otázka parcelácie súkromnej, musí byť podľa mojej mienky posudzovaná podľa psychológie ľudu. Tak ako súkromnú parceláciu nemožno zdarne vykonať bez toho, aby vykonávateľ nepoznal patričných túžob obyvateľstva, ktoré sa za ten statok zaujíma, tak nemožno zdarne vykonávať ani reformu pozemkovú bez toho, že by patričné kruhy neznali psychológie celého ľudu. To pripomínam preto, že náš slovenský ľud si pozemkovú reformu robil dosiať automaticky sám. U nás už od rokov a rokov tiahly celé roje národa, menovite z vrchovatých krajov z okolia Detvy do úrodnejších krajín, aby tam zakupovali majetky. Maďarskí veľkostatkári zanedbávali svoje polia, predávali ich a tak sa obyčajne táto parcelácia, tá automatická pozemková reforma, diala národom samým. Ona sa diala tým spôsobom, že sa zišlo 10 rodín, šli sa pozrieť na ten statok na podzim i na jar a potom ho zakúpili. To je teraz nemožné, poneváč nenie dovolené uskutočňovať takéto obchody. Je samozrejmé, že naše slovenské obyvateľstvo cíti sa do istej miery v tejto svojej automatickej pozemkovej reforme, v tomto osadzovaní hateným a žiada, aby pozemková reforma bola čo najskôr vykonaná. Nechcem tým vysloviť žiadosť, aby sa robili nejaké prekotné kroky, sám uznávam, že je treba pri pozemkovej reforme mať najdriev všeobecné zákony ohľadne prídelov, cien, atď., ale pri tom dôrazne upozorňujem patričné kruhy na to, že je treba počítať s tou túhou po zemi, ktorá žije v slovenskom ľude práve tak, ako v českom a počítať s tým, že slovenský ľud ťažšie môže porozumieť, aké predpráce sú potrebné, aby alespon čiastočná reforma pôdy bola uskutočnená.

Preto žiadam, keď sa ukáže, že sa pozemková reforma na určitých krajoch nemôže robiť rozparcelovaním, aby alespoň tie dotyčné veľkostatky do árendy, do nájmu boly dané tým občanom, ktorí sa o to hlásia.

Konečne, ctené Národné shromaždenie, chcem ešte pripomenúť len to, že my Slováci sme si vedomí toho, že je roľnícky národ spolu s hospodárskymi robotníkmi najväčšou čiastkou obyvateľstva slovenského a že tento bol najviac zanedbávaný. Preto je isté, že tie práce, ktoré pre zreformovanie Slovenska a pre napravenie všetkých pomerov na Slovensku sú potrebné, sa s najlepším výsledkom dajú vykonať práve pestovaním a posilňovaním poľného hospodárstva a zemedelstva. Sme si vedomí toho, že tohoročný rozpočet zemedelstva, značí v tomto smere ťažkú prácu začiatku a preto berieme ho s uspokojením na vedomie a prijímame rozpočet ministerstva zemedelstva. (Výborne ! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo panu ministrovi pro zásobování lidu.

Ministr pro zásobování lidu Houdek: Ctené Národné shromaždenie!

Minister zásobovanie je iste najšťastnejším človekom v republike. (Veselost.) Mnohé jeho nariadenie, nech je seba menšieho významu, narazí na niečí odpor alebo na nejaké záujmy. Prirodzene týmto vyvoláva všade proti sebe nevôľu, ktorá sa javí jednako v rečiach jednotlivých politikov, jednak v časopisoch. Minister zásobovania je vždycky medzi dvoma mlynskými kolesami. Jedno predstavuje producentov a jedno konzumentov. Dokiaľ sa tieto kolesá krútia rovnako, dotiaľ minister zásobovania cíti sa dosť dobre. Keď ale jedno koleso začína zaostávať, začína byť ministrovi zásobovania z toho úzko. (Veselost.) Z tej príčiny jeden predrečník spomenul, že minister zásobovania je vydaný najväčším útokom.

Chcem krátko reagovať na niektoré vývody rečníkov. Pán posl. Petrovický spomenul prípadu, ktorý sa stal pri prejednávaní rozpočtu ministerstva zásobovania v rozpočtovom výbore.

Zpráva, podaná za rečí tam prednesených, bola časopismi jednostranne uverejnená, a to tým spôsobom, že boly len nápady na ministerstvo zásobovania uverejnené, kdežto vysvetlenie celé odpadlo. Ministerstvo zásobovania týmto dostalo sa do nepekného svetla a dokonca našli sa časopisy, ktorí píšu, že v ministerstve nevedú sa žiadne knihy, že tam úradníci rozdávajú peniaze bez kontroly. Prirodzene keď týmto spôsobom dostane sa správa podobná i do vážnych časopisov, budí sa proti ministerstvu nevôľa jak v kruhoch konzumentov, tak i producentov. V dôsledkoch to však štátu škodí.

Preto by som chcel tú zprávu, ktorá sa mylným spôsobom dostala do časopisov, priviesť na pravú mieru týmto prehlásením:

"Čo sa týka zprávy pána prezidenta Najvyššieho účetného kontrolného úradu, podanej rozpočtovému výboru o revízii v ministerstve pre zásobovanie ľudu, bolo, ako je veľaváženému shromaždeniu známe, pánom prezidentom konštatované, že hospodárenie ministerstvu prikázanými úvery je v úplnom poriadku. (Slyšte!)

Pokiaľ sa správa pána prezidenta Najvyššieho účetného kontrolného úradu vzťahovala na zásobovacie akcie, t. j. na importné záležitosti, treba si uvedomiť, že dotyčný enunciát týkal sa záležitostí len po stránke účetnej, nie však po stránke administratívnej. Tento posledný druh kontroly, t. j. kontroly administratívnej vykonalo ministerstvo pre zásobovanie ľudu nielen po stránke formálnej na podklade spisového materiálu, ktorý malo ministerstvo k dispozícii, ale i po stránke vecnej, tovar prejímajucími stanicami v Hamburku, Terste, v Paríži a pohraničnými colnými stanicami. Vyúčtovanie importných akcií potom prevádzali resp. účetnou stránkou vecí sa zabývali tie hospodárske ústredne, ktorým prísluší vykonávať akciu zásobovaciu po stránke komerčnej, ktoré sú pod stálym vládnym dozorom a ktorých účetné závierky ministerstvo, bez tak skúma, samozrejme až po ukončení účetného roku. Keď však za revízie, zavedenej v ministerstve pre zásobovanie ľudu Najvyšším účetným kontrolným úradom, tento úrad shľadal nutným, aby i detaily účetné stránky veci sa koncentrovali v ministerstve pre zásobovanie ľudu, urobil som hneď príslušné opatrenia k prevedeniu oného námetu.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP