Pátek 27. června 1919

Je iste imperatívnym požiadovkom verejného zdravotníctva, aby táto anomália bola odstranená a ruku v ruke s tým bude nutné zvýšiť aj dôchodky porodných babičiek, ktorých ročný plat posiaľ obnáša v obciach s počtom duší niže 500 - iba 60 K, niže 1000 duší - 120 K, niže 1500 duší - 180 K, výše 1500 duší - 240 K.

Pri otázke zdravotníckej služby treba sa mi zmieniť aj o potrebe, hned pri otvorení čs. lekárskej fakulty v Bratislave zriadiť aj školu pre ošetrovateľky. To je, tuším, boľavá otázka v celej republike a nadprodukciou ošetrovateliek v čas vojny snáď sa stav tento ešte zhoršil a zdiskreditoval. Ale v Čechách už za starého Rakúska počala sa táto otázka s úspechom riešiť a nám nebude treba viac ako následovať českého príkladu. Jde nám o to, aby aj slovenský ženský svet videl v ošetrovateľstve nie dáke nižšie zamestnanie lebo iba zaopatrenie materiálne, lež povolanie, ktorému stojí za to posvätit život. Ide nám o to, aby sme pre toto povolanie získali duševný a mravný výkvet ženského sveta a nie duševne mravnú jeho spodinu.

Dokiaľ nebude riadne organizovaná zdravotnícka služba, dotiaľ nemožno ani mysleť na výdatné potieranie nákazlivých chorôb. Tento snáď najvážnejší boj modernej hygiény naráža na Slovensku na neobyčajné ťažkosti. Príčiny už som na značil: nedostatočný záujem úradných, ale ľudu cudzích lekárov a nepochopenie aj dobre mienených snáh so strany ľudu.

Za týchto pomerov je pochopiteľné, že ani zpravodajská zdravotná slúžba posiaľ riadne nefunguje. V obci, kde boly ohlásené 2 prípady varioly, našiel lekar, poverený dozorom nad lekármi epidemickými 16 floridných prípadov.

Ľud slovenský na počudovanie ťažko sa nechá presvedčiť o infekčnom charaktere istých chorôb. Proti výkladu o infekciosite daktorej choroby, o jej prenosnosti z chorého na zdravého, odpovedá stereotypne otázkou: "odkiaľ ale to dostal ten prvý?"

Preto opatrenia proti nákazlivým chorobám ako predovšetkým izolácia, stretajú sa s odporom, ktorý iba četnická lebo vojenská stráž vie premôcť. To tým väčšmi, lebo pri zavlečení chorôb vysoko virulentných veľmo často sa naďabí na pohyblivý a nespratný element slovenského obyvateľstva - na cigáňov. V akom svetle ale zase sa javí ľudu hygiena, ktorá operuje bajonetmi!

Tu treba počať systematickou, organizovanou činnosťou ľudovýchovnou: musíme mať sieť lekárov stojacích na výši doby, znajúcích potreby ľudu a cítiacích s ním. Každý lekár musí sa stať apoštolom hygiény. Nie dosť na tom: tu treba vyvinúť propagačnú činnosť pomocou letákov, prednášok, prípadne hygienických výstav a p. Zdravotnícky referát uchádzal sa o to, aby pri ňom bola systemisovaná zvláštna lekárská sila, ktorá by bola poverená organizovaním práve tejto ľudovýchovnej a propagačnej činnosti. Posiaľ sa to nestalo. Samo sebou sa rozumie, že už táto činnosť bude vyžadovať značných nákladov. Ale náklad tento znamená vlastne ohromné úspory, lebo je v službách profylaxie, najúčinnejšieho to odvetvia činnosti zdravotníckej.

Ešte značnejší náklad bude nutný na potieranie už vypuknuvších epidemií. Centrumom tohto boja proti infekčným chorobám musí byť aspoň vo väčších obciach izolačná nemocnica, ktorá je snáď najdôležitejším ochranným opatrením. Vybudovanie a držanie v pohotovosti takýchto isolačných miestností bude ovšem povinnosťou obcí, okresov, lebo druhých autonomných úradov, ale je nutná aj výdatná podpora so strany štátu, bez ktorej ťažko je možno si predstaviť, že by tieto miestnosti plne svojmu účelu vyhovovaly.

Stav dosavádných, zväčša iba adaptovaných k tomu cieľu miestností aj vo väčších centroch Slovenska je taký, že vyvoláva nevdojak otázku: čím sa vlastne previnili tí chorí, že musia byť v takýchto miestnostiach internovaní. -

Ďalej bude nutné, poskytnúť chudobnejším obciam subvenciu k náhrade nákladov spojených s potieraním chytľavých chorôb, ako sú výdavky na ošetrovanie chorých v osamotení, výdavky spojené s kúpou lebo opravami desinfekčných prístrojov, desinfekcia samotná, ďalej náklad na výcvik desinfektorov, zriadenie a vydržiavanie kurzov pre desinfektorov, respektive príspevok, ak tieto kursy boly vydržiavané inými činiteľmi.

Avšak nutným predpokladom všetkej tejto činnosti tohto boja proti nákazám je vedecky oprené rozpoznanie, podporované modernými exaktnými methodami biologickými. Tieto methody sú doma iba v dokonale vyzbrojených bakteriologicko-diagnostických staniciach. Na Slovensku bude nutne zriadenie velkej ústrednej stanice v Bratislave či už samostatnej, a či pridelenej k daktorému universitnému ústavu a vedľa toho menšie stanice pripojené k prosektúram asi 10 budúcich velkých župných nemocníc.

Špeciálne slovenskou starosťou bude malária. V povodí Moravy a na Žitnom ostrove žije mnoho malarikov, ktorí onemocneli na vojne (hlavne pri Piave) a ktorí sú nebezpečím pre svoje okolie, ak len v močiaroch zmienených krajov sa nachodí ona species komárov, ktorá maláriu prenáša. Na zistenie toho bolo zahájené štúdium, jehož cieľom má byť vyhotovenie mapy anophelov. Letáky, slúžiace poučeniu o malárii, nachodia sa v tlači.

Další značný výdavok bude vyžadovať na Slovensku potieranie alkoholismu, tuberkulósy a pohlavných chorôb. - O zamorení Slovenska alkoholismom mnoho sa hovorí a píše. Bohužiaľ nemáme presných štatistických dát, z ktorých by sme mohli zdravotné škody alkoholom zavinené odhadnúť. Ale my lekári máme dojem, že organických chorôb, nakoľko stihajú prvú generáciu alkoholikov - nie je toľko, koľko by sa dalo očakávať vzhľadom k tak četným do očú bijúcim prípadom akútnej otravy, hlavne niet týchto organických chorôb medzi obyvateľstvom sedliackým. I nazdávame sa, že vysvetlenie by sa dalo hladať v tom, že slovenský človek bol predsa len zväčša príležitostným pijanom: napil sa a to dôkladne, v nedelu a sviatok, lebo keď mal dáku furmanku a pri podobných, ovšem častých príležitostiach. Ale nepil predsa den zo dňa, takže alkohol neúčinkoval uňho kumulatívne, ako sa to vidí u stálych bárs aj miernejších pijanov. Za to zdá sa, že degeneratívny vliv alkoholu je u Slovenského ľudu značný. Aspoň iste je nápadné neobyčajné percento idiotie v župách obzvlášť alkoholom zamorených. Tak v Orave je 44 idiotov na 10.000 duší, v Trenčianskej 31. Snáď isté - možno, že dost značné - percento idiotov sú vlastne kreténi chýbne v rubrike idiotov vedení, čo je tým pravdepodobnejšie, že ide práve o župy ležiacie v horách. Ale nieto pochybnosti, že veľkú čásť viny na týchto degeneračných zjavoch nesie alkohol.

Dnes, vďaka vojne a protialkoholovým opatreniam ministerstva pre Slovensko, ktoré boly z prvých jeho činov na Slov. Území - alkoholismu nápadne ubudlo.

Boj proti alkoholismu nemá na Slovensku, vyjmúc tieto energické kroky sa strany vlády, dosiaľ takmer žiadnú históriu. Čo to vykonaly církve, ale ani ích účinkovanie nebolo dosť dôsledné a dosť radikálné.

Aj v tomto boji prvým úkolom bude organisovanie ľudovýchovnej a propagačnej činnosti.

To isté platí o chorobách pohlavných, pri ktorých okrem toho padá na váhu dôkladné a konsekventné liečenie v ústavoch.

Nad pomyslenie rozšírená je medzi slovenským ľudom tuberkulósa. 24 76% všetkých úmrtí zavinené sú tuberkulósou. Ňou trpí hlavne Liptov, Zvolen, Turec, Trenčín. Znie čudne, že na príklad v Jánošíkovom rodisku Terchovej, ktorá ešte dnes sa vyznačuje krásne urosteným ľudom a leží v horskom kraji pod malou Fatrou, je obyvateľstvo tuberkulósou decimované. Kadenáhle tuberkulósa zahniezdi sa v chalupe, nivočí neúprosne jednoho obyvateľa za druhým. To iste súvisí s hygiénou príbytkov. Tesné spolužitie, často aj so zvieratmi, četné dymné izby, malé obloky a neznalosť infekčnej podstaty tuberkulósy a úplný nedostatok smyslu pre čistotu.

Takým činom vysvetlíme si, prečo prírast obyvateľstva na Slovensku za druhú polovinu minulého storočia značne zaostal za očakávaným číslom, napriek velikému počtu porodov. Depopuláciu našu zaviňuje sice z velkej časti emigráci a, ale aj tuberkulósa ako aj vysoká úmrtnosť detská. (V r. 1900/1 901 pomrelo z 1000 detí niže 7ročných u Slovákov 73, naproti 67 promile u Maďarov a 64 u Nemcov.)

I bude povinnosťou vlády, postarať sa o assanáciu slovenského venkova a menších mest. Bude treba zo štátnych prostriedkov podporovať zariaďovanie a opravy vodovodov, ktoré by zásobovaly hygienicky bezvadnou pitnou a úžitkovou vodou. Ruku v ruke s tým ovšem musí ísť odstraňovanie odpadkov.

K ďalším úkolom patrí starosť o riadné vybudovanie hygieny priemyslovej, starosť o zdravie robotníkov, zabránenie delnickych chorôb a chorôb z povolania, starosť o zdravé a útulné příbytky delnícke.

Najväčšou mierou zatíži sa rozpočet položkou na liečebné a humanitné ústavy na Slovensku. Vyjmúc rozostavanú štátnu nemocnicu v Košiciach a očnú nem. v Žiline, je v celku úroveň župných a verejných nemocnic na Slovensku nízka, a úkoly, ktoré na tomto poli nás čakajú - veľmo veliké.

Na Slovensku treba vybudovať zdravotníctvo ústavné vedľa projektu hľadiacieho ďaleko do budúcnosti. V hlavnejších župných mestách počtom asi desiatich majú postupne vzniknúť komplexy ústavné čiastočne zcela nové, čiastocne majú sa nové ústavy soskupiť vedľa starších už jestvujúcich objektov. Nemocničný komplex taký zahrnoval by nútne všetky odbory nevynímajúc oddelenie pre duševne chorých, porodnice a prosektúru s bakteriologicko-diagnostickou stanicou. Ale plán na vybudovanie humanitných ústavov na Slovensku ide ešte ďalej. Zamýšla zvýšit intensitu therapeutickej výkonnosti tým, že by eliminoval všetkých chronických chorých, ťažko liečiteľných lebo nevyliečiteľných, rátajúc v to prípadne aj isté formy psychós a marasmus. Chorí tohoto druhu posiaľ zaberali miesto chorobám liečiteľným, ktoré následkom toho nemohly v dostatočnom počtu stáť sa účastnými dobrodenia ústavného liečenia.

Principom i v starých nemocniciach bolo: nevyliečiteľne chorých neprijímať. Ale - samô prvô - v ohromnom percentu prípadov nebolo možné tento princip dôsledne prevádzať, druhé - jednanie vedľa tejto zásady bolo kruté a neľudské. Veď aj nevyliečitelní chorí a chronicky chorí potrebujú ošetrovanie v ústavoch a práve ich osud v domácnostiach býva nevýslovne žalostný. Ano, títo chorí patria do ošetrovania ústavného, ale nie do nemocníc ako skôr do chorobincov. A takýto chorobinec musí byť v budúcnosti doplňkom každého moderného velkého špitálu.

Hovoriac o hygiene ústavnej, pokladám za nutné zmieniť sa o útulku pre kojencov a ich matky, ktorý v blízkej dobe bude otvorený v Bratislave. Jeho naliehavosť bola zvlášť odôvodnená tým, že k Bratislave patriací nalezinec v Szombathelu ostal za našou hranicou. Ústav bude umiestnený v bývalom kaštieli na brehu Dunaja. S adaptáciami už sa započalo.

Vzorom nam bol pražský útulok. Aj útulok bratislavský bude pozostávať z poradny pre ťahotné a šestinedielky a z vlastného ústavu, ale na rozdiel od pražského útulku bude prijímať aj slobodné matky od patrnosti ťahotenstva až do doby po porodu a berie na seba úkol pečovať aj po prepustení z ústavu o nemanželské dieťa.

Dalšia značná položka, ktorou bude nutné rozpočet obťažiť, su kúpele a minerálne vody na Slovensku. Na slovenskom území nachodia sa niektoré kúpele a liečebné miesta, ktoré su majetkom štátu. Mnohé z nich boly Maďarmi ešte v jaseni vyrabované a zpustošené. Tiež terajší válečný stav Slovenska má iste neblahý vliv na tohoročnú sezónu i bude treba tým výdatnejšej materiálnej podpory na opravenie budov a ich zariadenie, na úpravu žriedel a liečebnych vod, eventuálne na zachytenie ďalších žriedel.

Ke koncu ešte niekoľko slov o lekárníctve.

Pomery lekárnické na Slovensku sú trocha odchodné od pomerov v druhej republike, ale v podstate Slovensko je vo výhode pri riešení otázky lekárnickej v tom, že tu boly po roce 1876 udelované iba koncessie osobné, takže úprava lekárnictva nebude robiť takých ťažkostí, aké robí v častiach republiky mimo Slovensko. Ovšem tak zvané reálne lekárne sú i tuná. Lekárnictvo slovenské zdedilo tiež po bývalom uhorskom štáte na koľko sa týka vzdelania - lepšie dedíctvo.

Kým sa lekárnické pomery upravia, kým dojde k reforme stavu, stojíme na Slovensku pred mnohými problémami. Uhorský režim podporoval iba Maďarov a osadzoval i v čisto slovenských krajoch iba svojich spoľahlivých ľudí. Tento živel posiaľ dôkladne neznáme, v každom prípade jeho spoľahlivosť k republike nie je vyzkúšaná. Pomery lekárnické zanechané maďarskou vládou nie sú pri tom najlepšie. Zdravotnému odboru ministerstva prichodí zpracovať mnoho složitých otázok, študovať pomery, sostavovať matriky a pripravovať pôdu pre jednotnú štátnu správu.

Dnešný stav lekárnictva na Slovensku daný je tamojšími neurovnanýmí pomerami: lekárne nedodržují platnú taxu, liečiv je nedostatok a inde sa zase s nimi v lekárňach sprevádza úžera, ba nektoré lekárne nedodržujú ani predpisov lekárskeho receptu.

K riadnému ovládnutiu pomerov je nutné ísť ďalej, ako spoliehať sa na dozor úradnych lekárov, z časti posiaľ nezapracovaných, z časti prevzatých, teda zvyklých na pomery staré. Bude nutné zdravotný odbor doplniť dostatočným počtom úradníkov vybavených pravomocou, ktorí by mohli pomery na mieste zistiť a zjednať nápravu. Proti neporiadkom v lekárnictve muselo by sa použiť trestov, v pripade opakovania - nútenej správy lekarne a konečne odniatie koncessie.

Náklad na toto rozmnoženie úradníkov bol by ďalako prevážený osohom, ktorého by sa dostalo zdravotníctvu a politickej discipline. Ako aj tým, že by sa dostaly do rúk zpracovateľov a obecenstva liečivá, ktoré cirkulují v pokútnom obchode.

S vybudovaním verejných nemocníc na Slovensku súvisí zriadenie ústavných lekarní. Bude možné vo všetkých nemocniciach, ktorých spotreba liečiv zabezpečuje rentabilitu, zriadiť vlastné lekárne. V Košiciach sa tak stalo. Ako druhý prípad počita sa se zriadením lekárne pre štatnu a universitnú nemocnicu v Bratislave. Bolo by žiadúce, aby táto lekárňa bola spolu expositúrou centraly liečiv a tak reservoárom liečiv pre celé Slovensko dnes vyčerpané a aby se tak stala haťou proti uzere s liečivámi.

Vysokoctené Nár. shromáždenie!

Investicie pre zdravotnictvo sú najlepšie upotrebeným kapitálom, ak je pravda že zdravie je pokladom. A pravda to asi bude, čo ako banálno to znie.

Zdravotníctvo na Slovensku je na veľmo nízkom stupni, preto vyžaduje veliký náklad. Nie len v záujme Slovenska, ale v záujmu celej republiky. Nezdravý kút je nebezpečím pre celý dom. Nehygienický kraj je nebezpečím pre celý štát. Mohlo by sa stať, že zo Slovenska by zbľznul plameň nákazy, ktorý by ohrozil celú republiku. To je tym lahčej možné, lebo Slovensko stoji vo vojne. Raz už bola republika ohrozená zo Slovenska. Nedajme sa prekvapiť znova, snáď v inom oboru. Vybudujme dokonalé zdravotníctvo na Slovensku. A vybudujme je čím najskôr. (Výborně! Potlesk.)

Předseda: Slovo má dále člen Národního shromáždění Ecksteinová.

Posl. Ecksteinová: Vážené Národní shromáždění! Vláda ve svém rozpočtu, členové Národního shromáždění ve svých debatách snažili se obejmouti svou láskou a svou péčí každou skupinu zájemníků v naší republice. Jen na jednu skupinu zapomněli, řekla bych, na skupinu velice četnou, která obsahuje 36% všech žen. Mám na mysli skupinu žen dělnických, které jsou současně matkami, hospodyněmi a dělnicemi. Snad to je možné, že nebyly pojaty v lásku a péči ani rozpočtu, ani Národního shromáždění proto, že rozpočet byl zjednán dle rakouského starého vzoru, toho Rakouska, které právě způsobilo, že právě tato skupina a právě v Rakousku stala se tak velice početnou. Ve všech národech a ve všech státech jsou provdané ženy, které vedle toho, že vychovávají svému národu děti, vedle toho, že hospodaří na prospěch národa s každou záplatou, s každou nití, s každou lžící mouky, ještě jdou a pracují, aby hospodářskou činností rozmnožily bohatství a blahobyt svého národa. V Rakousku bylo těchto žen dle cifer předválečných a úředních 36%. Vážení pánové! Abyste viděli, jak veliký to byl zločin, jestliže tolik matek bylo odnímáno rodinám a tolik hospodyň domácímu krbu, mohu vám posloužiti úředními ciframi o národech jiných, jak tam se má poměr výdělečně zaměstnaných vdaných žen k celonárodnímu celku: Spojené státy americké měly výdělečně činných mužů 58%, výdělečně činných žen 12%, z toho 8*92% žen provdaných. Anglie měla 61% mužů a 26% výdělečně za mzdu činných žen. Francie 58% mužů a 27% za mzdu zaměstnaných žen. Německo 57% mužů a 24% žen, z toho 15% žen provdaných. Ale Rakousko v roce před válkou mělo 66% za mzdu pracujících mužů a 51% za mzdu pracujících žen. A z těchto 51% zaměstnaných žen bylo 36*22% žen provdaných.

V Čechách, na Moravě a ve Slezsku z tohoto procenta pracovalo 48% mužů a 51% žen, tedy polovina všech žen v Rakousku za mzdu pracujících připadala právě na země koruny české jako obžaloba rakouského systému, který právě z českoslovanské větve nejvíce hospodářsky kořistil.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP