Treti den rokovania
10. schodze Narodnej rady Slovenskej republiky
16. februara 1999
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Vazene pani poslankyne,
vazeni pani poslanci,
otvaram treti rokovaci den 10. schodze Narodnej rady Slovenskej republiky.
Podla § 23 ods. 3 zakona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neucasti na dnesnom rokovacom dni pisomne poziadali tieto pani poslankyne a pani poslanci.
Prosim o pokoj v rokovacej miestnosti, pani poslankyne, pani poslanci.
Pisomne o ospravedlnenie poziadali pan poslanec Delinga, pan poslanec Galbavy, pan poslanec Krajci a pan poslanec Jozef Prokes.
Skor ako pristupime k rokovaniu, chcem pripomenut, ze overovatelia hodinu po zacati rokovacieho dna uzavru prezencnu listinu. Preto ziadam poslancov, aby svoju ucast na schodzi dokumentovali svojim podpisom na prezencnej listine.
Podla schvaleneho programu nasleduje
navrh na zmenu Smernic o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky.
Navrh ste dostali ako tlac cislo 140.
Prosim teraz predsedu Vyboru Narodnej rady Slovenskej republiky pre europsku integraciu pana Sebeja, aby navrh uviedol.
Nech sa paci, pan poslanec Sebej.
Poslanec F. Sebej:
Dakujem pekne.
Vazeny pan predsedajuci,
vazene kolegyne,
vazeni kolegovia,
dovolte mi, aby som v sulade s § 26 ods. 1 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky cislo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Narodnej rady Slovenskej republiky vystupil na nasom rokovani s navrhom na zmenu Smernic o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky v clanku 11 bod 2, ktory ste dostali ako tlac 140, ako spravodajca urceny Zahranicnym vyborom Narodnej rady Slovenskej republiky.
Zahranicny vybor Narodnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 10. schodzi dna 10. februara 1999 zaoberal problematikou zmeny Smernic o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky. Rokovanie vyplynulo zo vztahu k rozhodnutiu predsedu Narodnej rady Slovenskej republiky cislo 120 z 3. februara 1999 o zmene Smernic o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady v clanku 11 bod 2, kde predseda Narodnej rady Slovenskej republiky, podotykam, v suvislosti s rozpoctovym provizoriom v 1. stvtroku 1999 rozhodol o zmene v tom zmysle, ze poslanci Narodnej rady Slovenskej republiky s vynimkou predsedu a podpredsedov a zamestnanci Kancelarie Narodnej rady budu pouzivat pri zahranicnych pracovnych cestach lietadlom ekonomicku cenovu triedu s vynimkou zaoceanskych letov. Samozrejme, ze nielen zaoceanskych, ale aj letov, ktore su na velku vzdialenost, to znamena, povedzme ked niekto poleti do Moskvy alebo do Mongolska.
Zahranicny vybor Narodnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie v sulade s rozhodnutim predsedu Narodnej rady a navrhuje, aby clanku 11 bod 2 znel:
"Pri zahranicnej pracovnej ceste lietadlom mozu cestovat
a) predseda a podpredsedovia Narodnej rady v 1. cenovej triede,
b) ostatni poslanci a zamestnanci najma v cenovej triede ekonomicka."
Kedze Smernice o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky boli schvalene uznesenim Narodnej rady Slovenskej republiky z 10. marca 1995 a z 11. februara 1998 cislo 970, je potrebne, aby tato navrhovana zmena smernic bola rovnako schvalena uznesenim plena Narodnej rady Slovenskej republiky. Dovolte mi, aby som navrh uznesenia precital.
Uznesenie Narodnej rady Slovenskej republiky zo 16. februara 1999 k navrhu na zmenu Smernic o uskutocnovani zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky v clanku 11 bod 2.
Narodna rada Slovenskej republiky suhlasi so zmenou Smernic o uskutocneni zahranicnych pracovnych ciest poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelarie Narodnej rady Slovenskej republiky v clanku 11 bod 2, ktory znie:
"2. Pri zahranicnej pracovnej ceste lietadlom mozu cestovat
a) predseda a podpredsedovia Narodnej rady v 1. cenovej triede,
b) ostatni poslanci a zamestnanci najma v cenovej triede ekonomicka."
Predkladaciu spravu mate pred sebou v laviciach a je k tomu aj prislusne uznesenie Zahranicneho vyboru Narodnej rady Slovenskej republiky.
Dakujem za pozornost.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Dakujem panu poslancovi Sebejovi za uvedenie navrhu a otvaram, vazene pani poslankyne, pani poslanci, k tomuto bodu programu rozpravu. Pisomne som nedostal do rozpravy ziadne prihlasky. Hlasi sa do rozpravy niekto ustne? Ano, pan poslanec Manka, pani poslankyna Keltosova. Uzatvaram moznost dalsieho prihlasovania sa do rozpravy.
Nech sa paci, pan poslanec Manka, mate slovo.
Poslanec V. Manka:
Vazeny pan predsedajuci,
vazene damy poslankyne,
vazeni pani poslanci,
navrh som dostal na stol pred par minutami a mam k nemu jednu pripomienku. V dovodovej sprave hovorime o uskutocnovani letov v ekonomickej triede s vynimkou zaoceanskych letov.
Moj navrh znie, aby sme to dali do znenia zakona, to znamena do znenia zmeny smernic. Preto navrhujem, aby v smerniciach v bode 2b bol text: "Ostatni poslanci a zamestnanci" - najma vypustit, lebo to vela nehovori - "v cenovej triede ekonomicka s vynimkou zaoceanskych letov", a este tam mozeme dat trebars ciarku, "a dlhych letov nad niekolko kilometrov", aby to bolo naozaj jasne. Myslim si, ze je lepsie, ked budeme mat aj zakony, aj smernice celkom jasne, to "najma" vselico hovori.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
To je vsetko, pan poslanec?
Poslanec V. Manka:
Vsetko, dakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Prosim, aby ste svoj navrh vyhotovili aj pisomne a odovzdali ho panu predkladatelovi.
Nech sa paci, pani poslankyna Keltosova.
Poslankyna O. Keltosova:
Vazeny pan predsedajuci,
vazene pani poslankyne, pani poslanci,
klub HZDS podporuje tento navrh. Dovolte mi, aby som povedala par vetami genezu. Pri poslednom viacdennom rokovani v Strasburgu minuly alebo predminuly tyzden sme sa pozastavovali nad tym, co stoji jedna letenka v ekonomickej triede. A kedze je vseobecna snaha setrit, tak si myslim, ze hodinu a dvadsat minut letu z Viedne do Strasburgu sa da prejst aj v triede ekonomicka, nehovoriac o tom, ze ako ministerka som tiez lietala ekonomickou triedou a ako velvyslankyna dokonca aj cez ocean. Ale o to tu teraz nejde.
Podporujeme tento navrh a chcem len povedat panu poslancovi Mankovi, ze slovo "najma" znamena zaoceanske lety. Teda myslim si, ze pravnicky je jasne, ked sa tam da slovo najma a mozeme schvalit tento navrh v tomto zneni. Klub poslancov HZDS, tak ako sme to v Strasburgu navrhli, bude podporovat tento navrh.
Dakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Dakujem pekne. Pani poslankyna Keltosova bola posledna, ktora sa prihlasila do rozpravy.
Pan poslanec Sebej, chcete sa vyjadrit k predlozenym navrhom z rozpravy? Ano.
Poslanec F. Sebej:
Chapem navrh pana poslanca Manku. Dovolte mi vsak ako spravodajcovi povedat k tomu kratky komentar. Zastaval by som stanovisko, aby sme slovo "najma" ponechali, lebo je mozne, ze vsetci poslanci budu musiet cestovat za okolnosti, ked bude nevyhnutne mat moznost zmenit letenku, a to je mozne len v business class. V takych pripadoch povazujem za zdovodnene, ked je potrebne volne narabat s casom priletu a odletu, aby vynimocne boli povolene po zvazeni aj lety tou vyssou triedou. Letenky su naozaj omnoho drahsie prvou triedou, teda business triedou, ale maju tu vyhodu, ze je az do poslednej chvile letu mozne menit cas letu, mozne je disponovat casom, co trieda ekonomicka nepripusta.
Dakujem za pozornost.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pan poslanec Sebej, zostante, prosim vas, za recnickym pultom. Budeme hlasovat o navrhu pana poslanca Manku, tak ako ho uviedol v rozprave. Prosim, aby ste ho uviedli.
Poslanec F. Sebej:
Pan poslanec Manka navrhol upravit text clanku 11.
(Hlasy v sale.)
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Uz je koniec rozpravy, pan poslanec Baco. Teraz uz nemozete reagovat.
Nech sa paci, pan poslanec Sebej.
Poslanec F. Sebej:
Pan poslanec Manka navrhol upravit text clanku 11 bod 2 odsek b) na toto znenie: "ostatni poslanci a zamestnanci v cenovej triede ekonomicka s vynimkou zaoceanskych letov". Cize vypustil slovo "najma".
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Ake je vase stanovisko?
Poslanec F. Sebej:
Moje stanovisko je, aby sme tuto zmenu neschvalili a slovo "najma" ponechali.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pani poslankyne, pani poslanci, budeme hlasovat o navrhu pana poslanca Manku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za navrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti navrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdrzalo 32 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento navrh sme neschvalili.
Poslanec F. Sebej:
Navrhujem, aby sme hlasovali o povodnom navrhu uznesenia, tak ako som ho precital.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Panie poslankyne, pani poslanci, pristupime k hlasovaniu o navrhu uznesenia, ako ho mate uvedene v tlaci 140.
Prosim, prezentujme sa, budeme hlasovat.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za navrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti navrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdrzalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konstatujem, ze navrhovane uznesenie sme schvalili.
Vazene pani poslankyne, pani poslanci,
dalsim bodom programu nasho dnesneho rokovania je
navrh na zriadenie Komisie Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu Ustavy Slovenskej republiky.
Navrh, ktory predklada ustavnopravny vybor, ste dostali ako tlac cislo 139.
Ustavnopravny vybor poveril odovodnenim tohto navrhu clena ustavnopravneho vyboru pana poslanca Petra Kresaka. Prosim ho, aby tento navrh uviedol.
Nech sa paci, pan poslanec, mate slovo.
Poslanec P. Kresak:
Vazeny pan predsedajuci,
vazene kolegyne a kolegovia,
Ustavnopravny vybor Narodnej rady Slovenskej republiky podava navrh na zriadenie Komisie Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu ustavy. Navrh ste dostali ako tlac cislo 139. Pan predsedajuci, je potrebne precitat text navrhu?
(Hlasy v sale.)
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Ano, pan poslanec. Precitajte text.
Prosil by som o pokoj v rokovacej sale. Pan poslanec Kovac, nech sa paci, sadnite si na svoje miesto, neruste. Pan poslanec Kresak prednasa navrh ustavnopravneho vyboru a navrh na uznesenie Narodnej rady.
Poslanec P. Kresak:
Navrh znie:
"Uznesenie Narodnej rady Slovenskej republiky k navrhu na zriadenie Komisie Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu Ustavy Slovenskej republiky
Narodna rada Slovenskej republiky podla § 69 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky cislo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Narodnej rady Slovenskej republiky
a) zriaduje Komisiu Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu Ustavy Slovenskej republiky,
b) vymenuva
1. za predsedu komisie podpredsedu Narodnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrusovskeho,
2. za clenov komisie poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky Petra Kresaka, Ivana Simka, Ladislava Orosza, Lajosa Meszarosa, Petra Brnaka a Mariana Andela,
c) zavazuje komisiu, aby do septembra 1999 predlozila Narodnej rade Slovenskej republiky pisomnu spravu o nedostatkoch a problemoch obsiahnutych v Ustave Slovenskej republiky, o otazkach, ktore by bolo v buducnosti potrebne v tomto dokumente upravit, a navrh dalsieho postupu pri skvalitnovani ustavneho systemu Slovenskej republiky."
Vazeny pan predsedajuci,
vazene kolegyne a kolegovia,
navrh, ktory sa uchadza o podporu ustavodarneho a zakonodarneho zboru Slovenskej republiky, predstavuje navrh na vyznamne rozhodnutie. Jeho prijatie bude vyznamnym krokom k posilneniu demokratickeho mechanizmu Slovenskej republiky. Navrhovane uznesenie totiz utvara predpoklady na co najkomplexnejsie prehodnotenie sucasneho ustavneho systemu a zaroven i jeho podstatne skvalitnenie v buducnosti.
Ako jeden z predkladatelov chcem vyjadrit presvedcenie, ze nevyhnutnym predpokladom stability ustavneho systemu je nielen poznanie uloh, ktore plnia jednotlive ustavne organy, ale aj poznanie a co najpresnejsie definovanie ich postavenia a vzajomnych vazieb v celom ustavnom systeme. Je to nevyhnutne nielen preto, aby kazdy ustavny organ mohol co najlepsie plnit svoje ulohy, ale najma preto, aby ustavne postavenie ziadneho z ustavnych organov nebolo zdrojom zbytocnych kompetencnych ci inych ustavnych konfliktov, ktore su brzdou uspesneho fungovania celeho ustavneho systemu.
Zo vsetkych uvedenych dovodov je ustava kazdeho statu nielen zakladnym zakonom a pravnou normou najvyssej pravnej sily, ale je zaroven aj pravnym vyjadrenim opravneni a povinnosti najvyssich organov statu a definuje konstrukciu ich vzajomnych vztahov. Prave od obsahu ustavy zavisi, ako budu fungovat jednotlive statne organy, a teda ako bude kazdy zlozity spolocensky mechanizmus, akym stat nesporne je, uspesne alebo menej uspesne existovat.
Ustava je vsak aj najvyssim garantom suverenity obcana a jeho slobodneho postavenia v state a spolocnosti. Aj preto musi byt tento dokument obcanovi nielen logicky zrozumitelny, ale musi mu vytvarat aj potrebny priestor na slobodne, obciansky zodpovedne rozhodovanie sa, no najma musi obcanovi garantovat moznost ucinne rozhodovat o co najsirsom okruhu verejnych otazok. Ustava vsak musi obcanovi poskytovat aj ucinnu ochranu proti svojvoli vsetkych organov verejnej moci. Nie poloprazdne ustavne deklaracie, ale konkretne aplikovatelne a vynutitelne ustanovenia robia pritom z kazdej ustavy dokument, ktory obcania dokazu vnimat a respektovat ako skutocne svoj zakladny zakon.
S vedomim uvedeneho predklada Ustavnopravny vybor Narodnej rady Slovenskej republiky navrh na zriadenie Komisie Narodnej rady na reviziu ustavy. Clenovia tejto komisie ako v rozsahu svojich vlastnych odbornych vedomosti a poznatkov, tak aj vedomosti a poznatkov sprostredkovanych z vlastnych poslaneckych klubov a poznatkov sprostredkovanych zo sirokeho okruhu odbornikov, ktori sa budu na praci tejto komisie spolupodielat, by mali podrobit obsah platnej ustavy potrebnej analyze z pohladu spravnosti nielen jej celkovej koncepcie, ale aj koncepcie a formulacii obsiahnutych v jej jednotlivych institutoch. Komisia by tak mala urobit z pohladu modernych ustavnych trendov na konci 20. storocia a z pohladu doterajsich skusenosti z praktickeho uplatnovania samotnej ustavy.
Uz dnes pritom vieme, ze Ustava Slovenskej republiky ostala pri svojom vzniku vela dlzna nielen zakladnym atributom parlamentnej formy vlady, na ktorej by mali byt postavene prave zakladne vztahy najvyssich ustavnych organov, ale aj niektorym demokratickym principom, a teda ostala vela dlzna samotnym obcanom Slovenskej republiky. Je totiz znamou pravdou, ze demokraticky stat a jeho organy existuju z vole obcanov, a nie naopak. Aj z tychto dovodov je mozne uz teraz povedat, ze sa ukazuje ako potrebne vyznamnejsie posilnit nielen ucast obcanov na sprave veci verejnych, ale napriklad aj ochranu obcanov v konani alebo samotnym konanim Ustavneho sudu Slovenskej republiky.
Cielom prace navrhovanej komisie na reviziu ustavy by vsak v prvom kroku nemalo byt predlozenie konkretneho legislativneho textu ci navrhov ustavnych zmien alebo dokonca noveho ustavneho textu. Cielom prace tejto komisie by mala byt potrebna analyza a inventarizacia sucasneho ustavneho stavu z hladiska podstatnych systemovych zmien do buducnosti. Vysledky prace komisie podlozene potrebnymi argumentmi by mali utvorit dobry podklad na rozvazne a najma vyargumentovane rozhodovanie sa ustavneho organu Slovenskej republiky v ovela zasadnejsej otazke, a to v otazke, ake podstatne kroky bude potrebne v buducnosti podniknut pre demokratickejsi a stabilnejsi ustavny system, a rovnako aj v otazke, kam tieto kroky vlastne povedu.
Vazene kolegyne a kolegovia, po konzultacii s podpredsedom vlady Slovenskej republiky pre legislativu si vam zaroven dovolim navrhnut rozsirenie textu, ktory mate pred sebou predlozeny ako tlac 139, o pismeno d) tohto znenia:
"Narodna rada Slovenskej republiky
d) odporuca vlade Slovenskej republiky, aby urcila osobu, ktora bude s komisiou spolupracovat a zabezpecovat jej potrebnu pomoc svojich odbornych utvarov."
Ako vychadza z tohto textu, o ktory navrhujem doplnit predlozene uznesenie, z textu uvedeneho pod pismenom d), ide o potrebnu spolupracu medzi komisiou a vladou, ktora by sa mala vlastne realizovat prostrednictvom povereneho clena. Da sa predpokladat, ze by to bol prave podpredseda vlady pre legislativu.
Vazene kolegyne a kolegovia, z uvedenych dovodov si vas dovolujem poziadat o podporu navrhovaneho uznesenia o zriadeni Komisie Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu ustavy, ako je to navrhovane v parlamentnej tlaci cislo 139 a ako to bolo doplnene o rozsirujuci navrh.
Dakujem pekne, pan predsedajuci.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Dakujem panu poslancovi Kresakovi, clenovi ustavnopravneho vyboru, za uvedenie navrhu a prosim ho, aby zaujal miesto urcene pre spravodajcov.
Prosim povereneho clena ustavnopravneho vyboru pana poslanca Meszarosa, aby sa ujal funkcie spravodajcu v pripade tohto predlozeneho navrhu, ak by vznikli pocas rozpravy nejake ine pozmenujuce a doplnujuce navrhy, aby ich mohol uviest.
Otvaram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyne, pani poslanci, do rozpravy som nedostal ziadne pisomne prihlasky. Pytam sa, ci sa hlasi do rozpravy niekto ustne. Pan poslanec Cuper, pan poslanec Hofbauer. Uzatvaram moznost podania dalsich ustnych prihlasok do rozpravy.
Pani poslankyna Malikova, hlasite sa ustne do rozpravy k tomuto bodu programu? Lebo ste na svetelnej tabuli. Nie.
Nech sa paci, pan poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vazeni pani poslanci,
vazeny pan predsedajuci,
vazeni hostia,
myslienka iniciovat v parlamente komisiu, ktora by sa zaoberala medzerami platnej Ustavy Slovenskej republiky, nie je nova a nepriniesol ju ani tento parlament. Nove je na nej iba to, ze v zmysle toho, ze sa na Slovensku po volbach udialo, nazvime to kontrarevolucnym zvratom, ktorym sa dostali k moci naspat sily, ktore boli vo VPN, ktore tento stat nechceli, a teraz, neviem si velmi dobre predstavit, ako chcu robit ustavu statu ti, ktori tento stat nechceli.
My sme boli za komisiu, ktora by preskumala problemy s fungovanim politickeho systemu aj sirsimi problemami fungovania ustavnosti. Nemyslime si, ze taka komisia v nejakom pripade moze urobit ustavu, ktora by bola mimo politickych tlakov a mimo politickych vplyvov. Takato ustava bude poplatna politike sucasnej vladnej koalicie, ktora nie je priaznivo naklonena zalezitostiam samostatnej Slovenskej republiky, a podla toho zrejme asi aj navrh, ktory by tato komisia zlozena povacsine z ludi, ktori tento stat nechceli, vypracovala, asi tazko bude zodpovedat zaujmom slovenskeho naroda, slovenskej obcianskej spolocnosti.
Bol som od roku 1989 v roznych ustavnych komisiach, podielal som sa na priprave roznych ustavnych dokumentov, na ich analyze a aj na tom, ako by mali vyzerat. Poznam politicke tlaky, ktore boli v predchadzajucej komisii, ktorej kontinuitu bude zastupovat terajsi pan podpredseda Fogas, a viem, ze to bude znovu ustava, ktora sa aj napriek ubezpeceniu buduceho predsedu tejto komisie pana Kresaka nevyhne politickym formulaciam a nedokoncenym proklamaciam, ktore aj sucasna ustava obsahuje.
Aj v predchadzajucom funkcnom obdobi sme boli proti tomu, aby Ustavny sud v mnohom smere deformoval Ustavu Slovenskej republiky nekompetentnym vykladom, ako to bolo v pripade pravomoci prezidenta, ale aj inych pravomoci a prekvapuje ma, ze v tej komisii budu sediet ludia, ktori vtedy politiku vtedajsieho prezidenta Kovaca presadzovali, ako napriklad pan predseda ustavnopravneho vyboru Orosz.
Preto si myslim, ze takato komisia zalozena na neparitnom principe, kde Hnutie za demokraticke Slovensko ma iba jedneho zastupcu, nebude funkcna, nebude presadzovat zaujmy slovenskeho naroda, a preto ani ja nebudem za tuto komisiu hlasovat.
Dakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Nech sa paci, pan poslanec Lexa ma fakticku poznamku.
Zapnite pana poslanca Lexu.
Poslanec I. Lexa:
Pan predsedajuci, ziadam vas, aby ste nehovorili "zapnite pana poslanca Lexu". Hovorte o mikrofone pana poslanca Lexu. Zapinat mozete elektrospotrebice, Zajaca, Langosa alebo kohokolvek ineho, ale mna nie.
Chcem nadviazat na vystupenie pana poslanca Cupera. Neodpoveda podla navrhu, ktory sa schvaluje: Pavol Hrusovsky predseda, Kresak, Simko, Orosz a Meszaros maju byt clenovia tejto komisie.
Chcem zdoraznit, ze napriklad v pripade pana poslanca Simka su zname jeho verejne vystupenia z rokov 1992, ked bol poslancom Federalneho zhromazdenia a velmi zapalisto bojoval za zachovanie federacie. To znamena, neviem si predstavit, cim chce tento clovek prispiet k tomu, aby sa reformovala Ustava Slovenskej republiky.
Co sa tyka zastupenia tejto komisie, Hnutie za demokraticke Slovensko ma 43 poslancov zo 150, napriek tomu ma v nej jedneho zo siedmich podla navrhu, ktory predkladate. To znamena, povazujem to za nedemokraticke, povazujem to za styl politiky, ktory presadzujete, a na ktorom odmietam participovat. Samozrejme, ze budem hlasovat proti vzniku takej komisie, ktora ma revidovat ustavu ludmi, ktori boli proti vzniku statu, ktori zapalisto bojovali proti Ustave Slovenskej republiky a proti tomu, ake je zastupenie, teda povedal by som, legitimne zvolenych sil slovenskeho parlamentu od poslednych parlamentnych volieb. Nie je mozne takymto sposobom dosiahnut stav, ktory by zodpovedal zaujmom, statnym zaujmom Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pan poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Chcel by som upozornit na to, ze sme uz v roku 1992 velmi rychlo po prijati Ustavy Slovenskej republiky upozornovali na vsetky nedostatky, ktore ustava ma. A od zaciatku neslo o to, ci ma existovat Ustava Slovenskej republiky, alebo nema existovat Ustava Slovenskej republiky, ale o to, aka ma byt tato ustava.
Vsetky vyhrady, ktore sme formulovali uz v roku 1992, sa ukazali ako absolutne opravnene a, bohuzial, musim povedat, prax za sest rokov vlastne vsetky nase konstatovania potvrdila a potvrdila ich v omnoho vacsej a rozsiahlejsej miere, akoby ktokolvek z nas mohol predpokladat. Prislo to dokonca tak daleko, ze prave elementarne a zakladne nedostatky v Ustave Slovenskej republiky viedli takmer k tomu, ze sa zastavil chod statu, viedli k tomu, ze dodnes nemame zvoleneho prezidenta republiky, viedli k tomu, ze sa takmer nemali konat volby a tak dalej a tak dalej.
Dnes hovorit o tom, ze je akymkolvek sposobom neprimerane, aby komisia na reviziu ustavy bola v tom zlozeni, v akom sa navrhuje, je jednoducho vysmechom tych ludi, ktori povodnu Ustavu Slovenskej republiky pripravovali, ktori vedeli o tom, ake ma zakladne, elementarne nedostatky, ktori Ustavu Slovenskej republiky absolutne zneuzivali a zneuzivali ju vo vsetkom, v com bola zneuzitelna. Bola by hanba, keby prave tito ludia sa mali vlastne podielat na prvom kroku pri revizii ustavy.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Nech sa paci, pan poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vazeny pan predsedajuci,
vazene damy,
vazeni pani,
tlac cislo 139 - navrh na zriadenie Komisie Narodnej rady Slovenskej republiky na reviziu Ustavy Slovenskej republiky predklada material velmi strucny, ale krajne kuriozny. V bode b) vymenuva sedemclennu komisiu, ktora ma spracovat navrh na reviziu Ustavy Slovenskej republiky. Z tychto siedmich clenov su iba dvaja prislusnici, ktori boli za vznik tohto statu a hlasovali za zvrchovanost Slovenskej republiky a za Ustavu Slovenskej republiky.
Som velmi rad, ze tu pred mojim vystupenim vystupil aj pan Zajac a poukazal na to, ze Verejnost proti nasiliu v tom case, teda v rokoch 1991 - 1992, poukazovala na nedostatky Ustavy Slovenskej republiky. Hlboko s tym suhlasim, pretoze hlavnym nedostatkom podla Verejnosti proti nasiliu v tom case bolo to, ze sa vobec Ustava Slovenskej republiky pripravovala, a to, ze sa Slovenska republika vobec pripravovala na konstituovanie svojej vlastnej statnosti. Mame historicku pamat aj celkom normalnu ludsku pamat, pan Zajac, takze presne sa pamatame na sedenia a rokovania i stretnutia na Jiraskovej ulici, kto za co bol a kto akym nenavistnym sposobom proti slovenskej zvrchovanosti vystupoval. Tak teraz sa tu netvarte ako zachranca tohto statu a obnovitel ustavnosti Slovenskej republiky, pretoze vy ste od zaciatku az do sucasnosti zatatym odporcom tohto statu. To, ze tu sedite, nie je dokaz zaujmu o tento stat, ale prave dokaz proti tomu.
Vo federalnom parlamente, vo Federalnom narodnom zhromazdeni som sedel spolu s mnohymi poslancami. Viaceri z nich sa nachadzaju aj tu, ci uz v Narodnej rade, alebo vo vlade. Velmi dobre sa pamatam na vystupenie Ivana Simka vo federalnom parlamente, ked sa odhlasovalo ustavnou vacsinou a ustavnou formou ustavne rozdelenie cesko-slovenskej federacie. Jeho vystupenie oznacilo zanik spolocneho statu a zanik federacie za rozbitie Rimskej rise barbarmi. Takze opat aj ti, ktori su zapisani v tomto zozname pod vienkom KDH, nech sa netvaria, ze idu zachranovat tento stat a ze bojuju za zaujmy tohto naroda, pretoze od sameho zaciatku boli principialne proti. Zdokumentovali to koniec koncov hlasovanim v Slovenskej narodnej rade v juli 1992, ked boli proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, a v septembri, ked boli proti prijatiu Ustavy Slovenskej republiky. Tak co, vazeni pani a damy z tychto zoskupeni, ktori sa chvastate tym, ze vase hlavne mesto je do sucasnosti Praha, co chcete zlepsovat na ustave tohto statu?
Povazujem za absurdne, aby spravodajcom k tomuto materialu bol prislusnik madarskeho naroda, madarskej mensiny a prislusnik madarskej koalicie, pretoze som presvedceny o tom, ze ustavu statu ma vytvarat predovsetkym statotvorny narod v spolupraci so vsetkymi zucastnenymi mensinami, samozrejme, ale nie ako gestor. Ak by platil takyto princip, tak, nech sa paci, nech rusku ustavu robia Cecenci, nech juhoslovansku ustavu robia Kosovci, nech sa pokracuje takymto sposobom a nemecku ustavu nech robia Turci.
Damy a pani, bod c) zavazuje komisiu. Ten, kto formuloval tento navrh a uznesenie, si pravdepodobne textaciu pomylil s obdobim brigad socialistickej prace, ked sa zavazovalo a robili sa zavazky. A navyse do septembra 1999. Co je v septembri? Vtedy sa konci repna kampan alebo zemiakova kampan. Tak to ste si opat pomylili epochu a pomylili ste si poziciu. Pripravovat ustavu s terminovanim do septembra 1999? To azda nemyslite vazne! Ale mozno to aj myslite vazne, ved vas pozname.
(Hlasy z plena.)
Co sa tyka dalsich materialov a dalsich vyjadreni, ktore odzneli a ktore su aj v materiali, to, co uviedol pan poslanec Kresak, ze takato komisia moze robit reviziu alebo by mala teda vytvorit podklady na reviziu Ustavy Slovenskej republiky, tak vyjadrujem presvedcenie, ze takato komisia moze zostavit podklady vylucne pre revidovane Slovensko. Nazvite ho Felvidek alebo nazvite ho hocijako, pretoze v konecnom dosledku ti piati koalicni predstavitelia v komisii budu hlasovat presne tak, ako ich zaviazu koalicne zavazky, koalicne dohody a v tychto koalicnych zavazkoch ma dominantne postavenie madarska koalicia. Nenahovarajte si, ze ste zvrchovani poslanci zvrchovaneho parlamentu. Nie ste a ani nimi nebudete.
Takze zhrnute a podciarknute, nie je mozne tento navrh podporit, ani ho nepodporim a odporucam ho nepodporit aj vsetkym sudnym obcanom a sudnym poslancom, ktori to myslia s tymto statom uprimne.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pan poslanec Cuper sa hlasi s faktickou poznamkou. Nie?
Pan poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vazeny pan Hofbauer,
vase vystupenie mi pripomenulo jednu klasicku anekdotu Radia Jerevan. (Hlasy z plena.) V tejto klasickej anekdote sa kladie otazka Radiu Jerevan, ci je pravda, ze na Cervenom namesti davaju zadarmo auta. Odpoved bola, ano, je to pravda az na to, ze to nie je na Cervenom namesti, ale na Sennom namesti, ze to nie je v Moskve, ale v Novgorode, a ze to nie su auta, ale bicykle, a ze ich nedavaju, ale kradnu. (Smiech v sale.)
Takze vas prispevok isiel asi tymto smerom. Jednoducho nevidite, pretoze nechcete vidiet, nepocujete, pretoze nechcete pocut, ale to je vas problem. To, o co tu ide, sa tyka rokov 1993 - 1998 a neda sa zopakovat nic ine, iba to, ze kazdy sudny ustavny pravnik, a aj skupiny, ktore sa pohybovali okolo Demokratickej strany, jednoducho v rokoch 1993 az 1998 velmi casto a velmi dorazne upozornovali na to, ake velke a zakladne medzery ma Ustava Slovenskej republiky. Znova opakujem, cas potvrdil vsetky vyhrady, cas potvrdil, ze vsetky zle momenty, ktore boli do Ustavy Slovenskej republiky zakomponovane, ste vy a poslanci HZDS zneuzili a zneuzili mierou vrchovatou. Nehanbim sa a nebojim sa povedat, ze ste ustavu zneuzili. Cize neslo len o to, ze Ustava Slovenskej republiky nebola dobre pripravena, ale islo v omnoho vacsej miere este aj o to, ze ste vlastne Ustavu Slovenskej republiky zneuzili az po kostnu dren. A mohla by byt ta ustava akakolvek, aj tak by ste ju zneuzili, aj tak by ste isli az do krajnosti, tak ako ste isli do krajnosti a tak ako do krajnosti chcete ist aj teraz.
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pan poslanec Sebej - fakticka poznamka.
Poslanec F. Sebej:
Damy a pani,
chcem povedat, ze uz mam plne zuby toho, aby nejaka hrstka ludi sama seba splnomocnovala na jedineho majitela statnosti a jedineho zastancu zaujmov ludu tejto krajiny. Jednoducho to nie je pravda. Vsetci, ktori tuto krajinu obyvaju a maju obcianske prava, maju pravo aj rozpravat o forme, ktoru tento stat nadobudne a ktoru bude mat. Jednoducho to neprijimam, povazujem to za nehoraznost a drzost.
Druha vec, ktoru som chcel povedat, pan Hofbauer, vy si naozaj myslite, ze niektori z nas sa rodia s mensimi pravami len kvoli tomu, ze ich rodicia maju inu narodnost? Su obcania tohto statu, maju pravo byt voleni do parlamentu, a preto maju pravo vykonat vsetky funkcie, ktore su s tym spojene. Keby som to nepocul na vlastne usi, tak ani neverim, ze sedim v demokratickom state. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrusovsky:
Pan poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pan predsedajuci, chcem pripomenut predrecnikovi, ze ani nesedi v demokratickom state. Demokraticky stat vyzera trochu inak ako dnesne Slovensko. Vy ste z toho urobili jeden paskvil nedemokratickeho statu, kde prave takato mensina nafukancov - a to zabudol pan Hofbauer povedat - chce terorizovat cely slovensky narod za pomoci dalsej mensiny, madarskej narodnostnej mensiny.
V kazdom pripade pan Zajac v Demokratickej strane v roku 1992 nebol, bol vo VPN, ale to hovori iba o tom, ze tento clovek je schopny hovorit kazdu chvilu nieco ine. Aj to zabudol povedat pan Hofbauer. Pretoze vsetky tieto nedemokraticke postupy, ktore Ustavny sud odhlasoval, pan Zajac cez svoje hlasne truby, ako je pan Hrib a dalsi, odobroval a dnes znovu rozprava inak. Chcel by som mat taketo chameleonske koze, aby som ich prezliekal kazdu chvilu podla pocasia.
Pan Zajac, netvarte sa, ze ste sa sem dostali volou obcanov. Doviezol vas sem pan Carnogursky na kridlach SDK. Inak by ste tu s panom Sebejom asi tazko sedeli.
Dakujem.
Hlavni menu:
Search
Context Menu:
- Text / with graphics
- Language Choice: CZ EN
Phone: +420 257 171 111, fax: +420 257 534 469
Accessibility