Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1964-1968 - stenoprotokoly | 21. schuze (obsah, porad) | Sobota 30. brezna 1968

Predseda NS. s. Lastovicka (zvoni): Vazene Narodni shromazdeni, vazene soudruzky a soudruzi poslanci, vazeni hoste!

Zahajuji schuzi Narodniho shromazdeni Ceskoslovenske socialisticke republiky svolanou k volbe presidenta Ceskoslovenske socialisticke republiky. Vitam vas a v nasem stredu zvlaste I. tajemnika ustredniho vyboru Komunisticke strany Ceskoslovenska soudruha Alexandra Dubceka. (Potlesk.)

Narodni shromazdeni schvalilo dne 29. brezna 1968 opatreni predsednictva Narodniho shromazdeni ze dne 22. brezna t.r., kterym byla prijata rezignace soudruha Antonina Novotneho z funkce presidenta republiky. V souladu s clanky 43 a 63 ustavy provede dnes Narodni shromazdeni volbu presidenta republiky.

Predsednictvo Narodniho shromazdeni navrhuje vam, soudruzky a soudruzi poslanci, tento porad schuze:

1. Volba presidenta republiky,

2. slib zvoleneho presidenta.

Tazi se pritomnych poslancu, zda souhlasi s navrzenym poradem schuze. Prosim, aby vyjadrili souhlas zdvizenim ruky. (Deje se.)

Dekuji. Porad schuze Narodniho shromazdeni je schvalen.

Sdeluji, ze na dnesni schuzi je pritomno 288 poslancu. Nepritomni jsou omluveni. Narodni shromazdeni je tedy zpusobile pravoplatne se usnaset.

Soudruzky a soudruzi poslanci, v historickem Vladislavskem sale Prazskeho hradu pristupujeme k vysoce dulezitemu statnimu aktu za velike politicke aktivity v cele zemi, za mimoradne pozornosti a ucasti vseho naseho lidu a nasich narodu.

V uplynulych dnech si poslanci Narodniho shromazdeni osobne i cetnymi projevy ziveho zajmu, adresovanymi Narodnimu shromazdeni, overili postoj obcanu naseho socialistickeho statu k volbe presidenta republiky. A nyni se znalosti vule lidu, s vaznosti a odpovednosti pristupuji k ukolu, sverenemu jim ustavou republiky.

V uplynulych dnech byly vykonany potrebne politicke pripravy pro odpovedne rozhodovani. Jejich vysledek je shrnut v navrhu, ktery Narodnimu shromazdeni predlozi jeho poslanec, I. tajemnik ustredniho vyboru Komunisticke strany Ceskoslovenska, soudruh Alexander Dubcek.

Prosim nyni soudruha Alexandra Dubceka, aby se ujal slova.

(Zvukovy zaznam)

Posl. Alexander Dubcek: Vazene Narodne zhromazdenie, sudruzky a sudruhovia poslanci, vazeni hostia, drahi priatelia!

Narodne zhromazdenie Ceskoslovenskej socialistickej republiky sa schadza v tejto pamatnej miestnosti Prazskeho hradu, aby ako najvyssi organ statnej moci splnilo jednu z najvyznamnejsich uloh, ktoru mu uklada ustava.

Po rezignacii sudruha Antonina Novotneho z funkcie prezidenta republiky prislucha Narodnemu zhromazdeniu podla ustavy povinnost zvolit menom vsetkeho pracujuceho ludu noveho prezidenta republiky.

V osobe prezidenta republiky videl nas lud vzdy predstavitela nasej samostatnosti a ceskoslovenskej statnosti. Funkcia prezidenta republiky ma v nasej spolocnosti demokraticku a pokrokovu tradiciu. Jej socialisticky obsah v poslednych dvoch desatrociach je nerozlucne spaty s vitazstvom pracujuceho ludu vo februari 1948.

Bol som povereny predlozit navrh, aby za prezidenta Ceskoslovenskej socialistickej republiky bol zvoleny sudruh Ludvik Svoboda. (Dlhotrvajuci potlesk.)

Priprava tohto navrhu postupovala v sulade s ustavou i zasadami politiky Narodneho frontu. O kandidatovi rokoval Ustredny vybor Komunistickej strany Ceskoslovenska, ktory sa obratil so svojim navrhom na predstavitelov ostatnych zloziek Narodneho frontu. Na zaklade rokovania na pode Narodneho frontu s predstavitelmi vsetkych politickych stran a zloziek Narodneho frontu a skupin poslancov sa dospelo k spolocnemu zaveru. Iniciativa Ustredneho vyboru Komunistickej strany Ceskoslovenska tak nasla plnu podporu. Navrh na zvolenie sudruha Ludvika Svobodu preto predkladam ako spolocny, vsestranne a demokraticky zvazeny navrh Narodneho frontu Cechov a Slovakov.

Jeho kandidatura sa stretla s zivym ohlasom verejnosti, co plne zodpoveda dnesnej aktivite spolocnosti.

Potvrdenim, ze predlozeny navrh je vsenarodny a ze zodpoveda mienke pracujucich, je skutocnost, ze po jeho uverejneni doslo na Ustredny vybor Komunistickej strany Ceskoslovenska a do Narodneho zhromazdenia velke mnozstvo dopisov a rezolucii, ktore kandidaturu Ludvika Svobodu vitaju a vsestranne podporuju. Toto velke mnozstvo suhlasnych rezolucii, dopisov, telegramov zo zavodov, jednotnych rolnickych druzstiev, skol, z ceskych, moravskych a slovenskych krajov nasvedcuje tomu, ze uplna vacsina pracujucich - robotnikov, rolnikov a inteligencie, Cechov a Slovakov i prislusnikov ostatnych narodnosti podporuje tento navrh.

Predsednictva Ustrednych vyborov Ceskoslovenskej strany ludovej, Ceskoslovenskej strany socialistickej, Strany slovenskej obrody a Strany slobody suhlasne prijali a privitali kandidaturu Ludvika Svobodu, pretoze v nom vidia kandidata vsenarodneho, predstavitela pokrokovych tradicii a oslobodeneckeho boja nasich narodov.

Predsednictvo Ustrednej rady odborov podporuje kandidaturu sudruha Ludvika Svobodu a vo svojom dopise uvadza, ze jeho zasluhy uznavaju narody Sovietskeho svazu, ostatnych socialistickych krajin a ze poziva vaznost v sirokych vrstvach nasho ludu.

Predsednictvo Slovenskej narodnej rady sa tiez plne stavia za kandidaturu sudruha Svobodu a zdoraznilo, ze slovensky narod si vysoko vazi sudruha Svobodu pre jeho oddanost veci socializmu, pre jeho vrely priatelsky vztah k slovenskemu narodu. V jeho kandidature je stelesnenie symbolu bratskeho spoluzitia nasich bratskych narodov Cechov a Slovakov.

S uprimnou radostou prijalo rozhodnutie o jeho kandidature tiez Predsednictvo Ustredneho vyboru svazu protifasistickych bojovnikov.

Svoje suhlasne stanoviska zaslali aj dalsie organizacie Narodneho frontu, mnohe pracovne kolektivy a jednotlivci.

Po zvazeni sucasnej politickej situacie sme dospeli k zaveru, ze navrh na sudruha Svobodu v danom obdobi plne zodpoveda potrebam zjednotenia vsetkych vrstiev nasho ludu do spolocnej a plodnej prace. Navrh na zvolenie Ludvika Svobodu za prezidenta republiky vychadza predovsetkym z jeho hodnotenia ako stranika a cloveka, ktory sa pre svoje zasluhy a vlastnosti tesi vseobecnej ucte.

Ocenujeme pritom historicke zasluhy, ktore ma z bojov za slobodu, nezavislost a socialisticky rozvoj ceskoslovenskeho statu. Je vyrazom nasej ucty k tradiciam narodnooslobodzovacieho boja, ku kontinuite ceskoslovenskej statnosti, 50. vyrociu, ktore oslavime v tomto roku. Celym svojim zivotom je sudruh Svoboda spaty s bojom za nezavislost nasho ludu.

V rokoch prvej a druhej svetovej vojny a v rokoch povojnovej vystavby, ktore zdielal s tisickami najlepsich synov nasej vlasti, preukazal, ze je skutocnym vlastencom-komunistom. Ako mlady dobrovolnik sa zucastnil bojov v ceskoslovenskych legiach. Po navrate do vlasti posobil v roznych vojenskych funkciach. Bol profesorom na Vojenskej akademii. V tazkych dnoch Mnichova bol na strane tych, ktori ziadali, aby sa so zbranou v ruke branila nedotknutelnost nasej republiky. Ihned po okupacii sa zapojil do legalnej prace a v juni 1939 odisiel do zahranicia, aby sa zucastnil boja za obnovu ceskoslovenskej samostatnosti a boja proti nacistickemu Nemecku. Po okupacii Polska presiel so svojou vojenskou skupinou do Sovietskeho svazu, stal sa velitelom 1. ceskoslovenskeho samostatneho praporu, ktory vyrastol v I. ceskoslovensky armadny sbor a presiel po boku Sovietskej armady pod vedenim generala Svobodu slavnu cestu boja proti fasistickemu Nemecku az k oslobodeniu nasej vlasti.

Tymto svojim bojom, ako aj dalsim zivotom je osobnost generala Svobodu zivym a trvalym stelesnenim priatelstva narodov Ceskoslovenska a Sovietskeho svazu.

Sudruh Svoboda sa stal clenom kosickej vlady Narodneho frontu a ziskal velke zasluhy o vybudovanie ludovodemokratickej armady. Preukazal vrely vztah k revolucnym bojom strany, robotnickej triedy a vsetkeho ludu za socializmus. Patri mu zasluha za to, ze vo februari 1948 stala armada na strane ludu. Bol ministrom narodnej obrany v Gottwaldovej vlade obrodeneho Narodneho frontu, ktory vzisiel z februaroveho vitazstva nasho pracujuceho ludu.

Jeho odchod z vladnych funkcii v roku 1952 bol neblahou sucastou represivnych opatreni vtedajsej doby. Odisiel z vlady a pracoval ako uctovnik JRD v Hroznatine na Trebicsku. V roku 1956 bol povolany spat do vojenskej cinnosti a menovany za nacelnika Vojenskej akademie.

V poslednom case sa sudruh Svoboda popri praci vo Vojenskom historickom ustave a vykonavani svojej poslaneckej funkcie aktivne podielal najma na cinnosti Svazu cs. sovietskeho priatelstva a Svazu protifasistickych bojovnikov. V mnohych clankoch, vystupeniach, besedach v zavodoch, na dedinach a najma mladezi objasnuje tradicie nasho narodnooslobodzovacieho boja, vyznam nasho priatelstva k Sovietskemu svazu, zmysel narodnej hrdosti a ceskoslovenskeho socialistickeho vlastenectva.

Je to vyznamny predstavitel ceskoslovenskej statnosti, ktory pre svoje ciny a vlastnosti je znamy vsetkemu ceskemu a slovenskemu ludu, je to predstavitel, ktory je bytostne spaty s bojom, zivotom a pracou nasich bratskych narodov.

Sme presvedceni, ze v sucasnej dobe je Ludvik Svoboda najvhodnejsou osobnostou, ktora prispeje k dalsiemu zjednocovaniu vsetkeho ludu nasich bratskych narodov Cechov a Slovakov i ostatnych narodnosti na tvorivu vlastenecku pracu pre rozkvet a slavu nasej ceskoslovenskej vlasti.

Zodpoveda zasadam politiky komunistickej strany, ze sa navrhuje kandidat, vsenarodny predstavitel pokrokovych tradicii nasho ludu, osobnost velkej moralnej autority. To preto, ze obnova hodnot socialistickeho vlastenectva tradicii narodnooslobodzovacieho boja, ako aj principov socialistickej etiky ma velky vyznam pre dalsi vyznam socializmu v nasej vlasti.

Vazene Narodne zhromazdenie, navrhujem, aby bol v sulade so stanoviskom zloziek Narodneho frontu Ludvik Svoboda zvoleny za prezidenta Ceskoslovenskej socialistickej republiky. (Dlhotrvajuci potlesk.)

Predseda NS s. Lastovicka: Dekuji soudruhovi Alexandru Dubcekovi.

Soudruzky a soudruzi poslanci, soudruh Alexander Dubcek prednesl navrh, aby presidentem Ceskoslovenske socialisticke republiky byl zvolen poslanec Narodniho shromazdeni, armadni general Ludvik Svoboda.

Vcerejsiho dne se jednomyslne usnesli na svych schuzich poslanci, clenove Komunisticke strany Ceskoslovenska, clenove Ceskoslovenske strany socialisticke, Ceskoslovenske strany lidove, Strany slovenske obrody, Strany slobody a poslanci bez politicke prislusnosti, ze jejich jedinym kandidatem je rovnez armadni general Ludvik Svoboda.

Narodnimu shromazdeni je tedy predkladan jediny navrh. Tazi se, zda nekdo z pritomnych poslancu ma dalsi navrh. (Nikdo jiny navrh nepodal.) Nema.

Budeme tedy hlasovat o navrhu na zvoleni poslance Narodniho shromazdeni, armadniho generala soudruha Ludvika Svobody presidentem republiky.

Podle 51. clanku ustavy Ceskoslovenske socialisticke republiky je ke zvoleni presidenta republiky zapotrebi souhlasu tri petin vsech poslancu, tedy 180 poslancu.

Podle usneseni 20. schuze Narodniho shromazdeni bude volebni akt proveden tajnym hlasovanim podle postupu schvaleneho na teze schuzi Narodniho shromazdeni.

K provedeni volby byla na teze schuzi zvolena komise v tomto slozeni: - poslankyne Antonia Petrusova, predsedkyne komise a poslanci Frantisek Bubnik, Jan Cervinka, Emil Holan, dr. Vaclav Hrabal, Magdalena Laparova, dr. Jozef Lukacovic a Ferdinand Tomasik jako clenove komise.

Zadam nyni komisi Narodniho shromazdeni, aby se ujala sveho ukolu (Clenove komise se ujimaji sveho ukolu.)

Soudruzky a soudruzi, zahajuji volbu presidenta republiky.

Zadam poslance Narodniho shromazdeni, aby se odebrali do prilehleho salu byvaleho Zemskeho snemu, kde jim clenove komise pro provedeni voleb vydaji hlasovaci listky. Po uprave hlasovacich listku vlozi je poslanci do urny, ktera je umistena zde ve Vladislavskem sale. Vsechny ostatni ucastniky schuze Narodniho shromazdeni zadam, aby po dobu volby setrvali na svych mistech.

Prosim nyni soudruhy poslance a soudruzky poslankyne, aby pristoupili k volebnimu aktu. (V 10.21 hod. zacala volba presidenta republiky.)

(V 11.12 hod. predseda NS s. Lastovicka zvoni.)

Vazene soudruzky a soudruzi poslanci! Na upozorneni posl. dr. Petrusove, predsedkyne komise, se tazi, zda jeste nekdo z pritomnych poslancu chce volit. (Nikdo se nehlasil.) Nikdo.

Konstatuji tedy, ze hlasovani je skonceno.

Zadam komisi Narodniho shromazdeni, aby secetla hlasy.

(V 11.28 hod. odevzdava predsedkyne komise s. Petrusova predsedovi NS s. Lastovickovi vysledek volby.)

Vazene Narodni shromazdeni, vazene soudruzky a soudruzi poslanci, vazeni hoste! Vyhlasuji vysledek hlasovani.

Zapis o volbe presidenta Ceskoslovenske socialisticke republiky konane ve Vladislavskem sale Prazskeho hradu dne 30. brezna 1968.

Komise poslancu Narodniho shromazdeni, kterou ustavilo Narodni shromazdeni ve sve schuzi 29. brezna 1968 pro volbu presidenta republiky vydala poslancum Narodniho shromazdeni 289 hlasovacich listku.

Po ukonceni hlasovani zjistila, ze bylo odevzdano celkem 288 platnych hlasu.

Z toho bylo odevzdano pro navrzeneho kandidata, armadniho generala Ludvika Svobodu 282 hlasu. (Potlesk, shromazdeni povstalo.)

Hlasovani se zdrzelo 6 poslancu.

Pocet odevzdanych hlasu pro kandidata prevysil ³/₅vetsinu, kterou ustava Ceskoslovenske socialisticke republiky v clanku 51 vyzaduje pro zvoleni presidentem republiky.

Podepsani clenove komise: Petrusova, Jan Cervinka, Lukacovic, Holan, Tomasik, Hrabal, Bubnik, Laparova; overeno vedoucim Kancelare NS s. Kaiglem.

(Za zvuku fanfar z Libuse a potlesku vsech pritomnych v sale se odebira predseda NS provazen predsedou vlady k posl. armadnimu generalovi Ludviku Svobodovi a oslovuje ho:)