Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1948-1954 - stenoprotokoly | 76. schuze (obsah, porad, prilohy) | Sobota 30. kvetna 1953

Predseda dr John.

Mistopredsedove: Hodinova-Spurna, dr Polansky, Fiala, Valo, Stetka, Ziak.

Clenove vlady: predseda vlady V. Siroky, namestkove predsedy vlady dr Dolansky, Bacilek, dr Cepicka, Kopecky, Novotny, Fierlinger, dr Nejedly, Uher, Beran, Barak; ministri dr h. c. Plojhar, dr inz. Slechta, dr Kysely, Harus, inz. Jankovcova, Duris, David, Krosnar, Nosek, Reitmajer, dr Havelka, Jonas, Kabes, Krajcir, Malek, Nepomucky, dr Neuman, Pokorny, Polacek, Pospisil Ant., Pospisil Josef, inz. Pucik, dr Rais, Smida, Sykora, inz. Simunek, Sramek.

241 poslancu podle presencni listiny.

Z kancelare NS: gen. tajemnik NS Kovacik; jeho namestek dr Rattinger.

(President republiky Antonin Zapotocky, doprovazen mistopredsedkyni NS Hodinovou-Spurnou a zastupci sve kancelare, vstupuje do presidentske loze. - Shromazdeni povstava a za bourliveho potlesku provolava: At zije president republiky soudruh Zapotocky!)

Predseda (zvoni): Zahajuji 76. schuzi Narodniho shromazdeni.

Jmenem Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vitam mezi nami co nejsrdecneji presidenta republiky Ceskoslovenske soudruha Antonina Zapotockeho. (Poslanci vitaji presidenta dlouhotrvajicim bourlivym potleskem a nadsenym volanim: At zije president soudruh Zapotocky!)

Podle denniho poradu, usneseneho uzsim predsednictvem Narodniho shromazdeni dne 30. kvetna 1953, je na poradu schuze

Spolecna zprava vyboru rozpoctoveho a vyboru pro hospodarske planovani a jeho kontrolu o vladnim navrhu zakona (tisk 716) o penezni reforme (tisk 717).

Jsou nejake namitky proti tomuto poradu? (Nebyly.)

Namitek neni.

Podle jednaciho radu rozhodne Narodni shromazdeni o poradu prostym hlasovanim bez rozpravy.

Kdo souhlasi s navrzenym poradem schuze, necht zvedne ruku! (Deje se.)

Dekuji. - Tim byl navrzeny porad schvalen.

Pristoupime k projednavani schvaleneho poradu.

Ke slovu se prihlasil predseda vlady soudruh Viliam Siroky. Prosim ho, aby se ujal slova. (Poslanci povstavaju a volaju: At, zije soudruh Siroky! - Burlivy potlesk. - Poslanci usedaju.)

(Zvukovy zaznam)

Predseda vlady Viliam Siroky: Vazene Narodne shromazdenie, sudruzky a sudruhovia, bratia a sestry!

Vlada republiky Ceskoslovenskej predklada Narodnemu shromazdeniu na schvalenie navrh zakona o penaznej reforme. S penaznou reformou uskutocni sa sucasne dnom 1. juna tohto roku zrusenie listkoveho systemu na potravinarske a priemyselne tovary.

Skutocnost, ze vlada republiky moze dnes predstupit pred Narodne shromazdenie s takymto navrhom a ze si mozeme vytycit takuto ulohu, svedci o tom, ze ceskoslovensky lud uspesne plni usnesenia IX. sjazdu Komunistickej strany Ceskoslovenska a ulohy, ulozene celostatnou konferenciou Komunistickej strany Ceskoslovenska v referate sudruha Klementa Gottwalda. Uskutocnenie penaznej reformy a zrusenie listkoveho systemu na potravinarske a priemyselne tovary podava jasny dokaz o vyznamnych uspechoch, ktore sme v rozvoji narodneho hospodarstva na novych, socialistickych zakladoch za ucinnej pomoci Sovietskeho svazu dosiahli. Od IX. sjazdu KSC sa predovsetkym podstatne rozsiril a upevnil socialisticky sektor nasho narodneho hospodarstva. Jedine v polnohospodarstve ma este individualna malovyroba a kapitalisticka vyroba vyznamnejsi podiel. Na zaklade socialistickeho spolocenskeho vlastnictva vyrobnych prostriedkov zdvojnasobila sa za uplynule roky priemyselna vyroba pri sucasnej prenikavej zmene struktury ceskoslovenskeho priemyslu a rozvoji jeho technickej urovne. Uspesne sa kladu zaklady druzstevnej socialistickej velkovyroby, ktora spolu so statnymi majetkami zahrnuje priblizne 44% ornej pody. V socialistickom sektore polnohospodarstva v coraz sirsej miere su uplatnovane pokrokove zasady sovietskej agrotechniky a zootechniky, ktore spolu s postupujucou mechanizaciou vytvaraju podmienky pre zvysovanie produktivity prace v polnohospodarstve. Vdaka uspesnemu rozvoju vyrobnych sil zvysil sa narodny dochod oproti predvojnovej urovni priblizne o 50% a takto bol zabezpeceny nepretrzity rast zivotnej urovne pracujucich.

Tieto vysledky umoznily nam pristupit k jednej zo zakladnych uloh rozvoja socialistickeho narodneho hospodarstva, k vytvoreniu zasob priemyselneho a spotrebneho tovaru. Sucasne dosiahol nas socialisticky obchod urcitu konsolidaciu, aby mohol uspesnejsie sprostredkovat obeh tovarov od vyroby k spotrebitelom.

Uspesny rozvoj nasho narodneho hospodarstva dnes uz dovoluje nastolit otazku upevnenia ceskoslovenskej koruny a zvysenia jej kupnej sily. Treba si zaroven uvedomit, ze s hladiska dalsieho rozvoja socialistickej vystavby stalo sa upevnenie ceskoslovenskej koruny a zvysenie jej kupnej sily naliehavou nutnostou. Tuto otazku ma vyriesit penazna reforma. Jej ucelom teda je dat nasmu uspesne sa rozvijajucemu narodnemu hospodarstvu pevnu, stabilnu menu, zvysit kupnu silu ceskoslovenskej koruny a zabezpecit takto dolezity predpoklad dalsieho a rychlejsieho napredovania na ceste k socializmu a dalsieho vzrastu zivotnej urovne pracujucich.

Naskytuje sa otazka, preco je uskutocnenie penaznej reformy dolezitym predpokladom dalsieho rozvoja ceskoslovenskeho narodneho hospodarstva? Pripomenme si, vazene Narodne shromazdenie, ze po oslobodeni Ceskoslovenskej republiky Sovietskou armadou bolo nase oslobodene uzemie uplne zaplavene bezcennymi inflacnymi "protektoratnymi" a "slovenskymi" papierovymi peniazmi, vydanymi nacistickymi okupantmi. Vojnove hospodarenie nacistickych okupantov uplne rozvratilo a znehodnotilo nasu menu. Menova reforma z r. 1945 nezlikvidovala dosledky nacistickeho safarenia a druhej svetovej vojny. Vytvoril sa sice urcity zaklad pre prechod k mierovemu hospodarstvu a pre zapocatie socialistickej vystavby. No menova reforma z roku 1945 nezabezpecila a nemohla zabezpecit vytvorenie skutocne pevnej a skutocne stabilnej koruny. Menova reforma bola uskutocnena v case, ked otazka "kto z koho" v mladej ludovodemokratickej republike nebola este rozhodnuta, ked boj o znarodnenie priemyslu, penaznictva a inych usekov narodneho hospodarstva iba zapocal. Uz samotne zasady menovej reformy nezarucily plne odcerpanie prebytocneho obeziva. Naroky na viazane vklady sa zachovaly a viazane vklady, ktore neboly podlozene ziadnymi skutocnymi hodnotami, boly uvolnovane vo velkom rozsahu, takze do obehu sa dostaly dalsie miliardove sumy, ktorym nezodpovedaly ziadne vytvorene hodnoty. Burzoazia do r. 1948 pouzivala svoje relativne silne pozicie v priemysle a v stavebnictve, velko- a maloobchode a v polnohospodarstve na rozvracanie ceskoslovenskej koruny. Shromazdovala velke zisky a rozputala bezuzdnu spekulaciu. Spekulacne zisky sa vo velkej miere tezaurovaly. Vyvin ceskoslovenskej koruny bol takto do februara 1948 znacne ovplyvneny sabotaznickou a rozvratnickou cinnostou reakcnych burzoaznych stran, ktore sa mohly opierat o relativne silne pozicie v hospodarstve, a obezivo neustale narastalo.

Nasa socialisticka vystavba po februari 1948 tazko zapasila s tymto dedicstvom. Ani pri velkom usili vlady nebolo mozne plne zabranit dalsej spekulacii kulakov a roznych kapitalistickych zivlov a spekulantov, lebo mali v rukach znacne tezaurovane prostriedky.

Velke mnozstvo tezaurovanych prostriedkov ostalo v obehu a neustale oslabovalo opatrenia vlady na poli zasobovania. Rusivo zasahovalo aj do vsetkych opatreni vlady, ktorymi bojovala za dodrzanie statnej a pracovnej discipliny, za uplatnovanie zasad hospodarnosti na jednotlivych usekoch narodneho hospodarstva.

No prave v suvise s usilim strany a vlady o rezim hospodarnosti, o plne uplatnenie socialistickych zasad hospodarenia sa ukazalo, ze je nevyhnutne pristupit k takej penaznej uprave, ktora by bola v sulade s burlivym rastom vyroby a zodpovedala by celkovym potrebam narodneho hospodarstva. Ekonomicke zakony socializmu sa mozu prejavit a velke prednosti socialistickej sustavy nad sustavou kapitalistickou mozno plne uplatnit iba vtedy, ak socialisticka ekonomika sa moze opierat o menu, ktora je v sulade so stavom a rozvojom vyroby socialistickych podnikov. Dnesny neuspokojivy stav ceskoslovenskej koruny v spojitosti s listkovym systemom tvori hlavnu prekazku dosledneho uskutocnenia socialistickej zasady odmenovania podla kvantity a kvality vykonanej prace. Takto si mozno vysvetlit aj skutocnost, ze politika snizovania cien, ktoru strana a vlada v duchu leninsko-stalinskeho ucenia sleduje, nemohla sa doteraz nalezite uplatnit.

Nadbytocne obezivo, ktore sa posobenim vsetkych tychto cinitelov ako aj zaskodnickou cinnostou Slanskeho a jeho spolocnikov nashromazdilo, nemozno likvidovat bez hlbokeho zasahu, bez penaznej reformy. Nastal cas s konecnou platnostou vyriesit menovu otazku a dat nasmu narodnemu hospodarstvu pevnu a stabilnu korunu. Dnesna uroven nasho socialistickeho hospodarstva vytvara vsetky moznosti na jej uskutocnenie. Je bezpodmienecne potrebne tezaurovane hotovosti, nashromazdene zvacsa spekulaciou, likvidovat a obeh penazi uviest do suladu s potrebami narodneho hospodarstva. Je to potrebne najma aj preto, aby prezity listkovy system mohol byt zruseny a prebytocne mnozstvo penazi nezasahovalo rusivo do obehu tovarov od vyroby k spotrebitelom.

Navrh zakona o penaznej reforme ma preto pre socialisticku vystavbu nasej vlasti historicky vyznam.

Jej vyznam je predovsetkym v tom, ze zabezpeci nasmu narodnemu hospodarstvu pevnu a stabilnu korunu, zvysi jej kupnu silu. Dalej umoznuje zrusit listkovy system a plne rozvinut socialisticky obchod a taktiez rozvinut vymenu tovarov medzi mestom a dedinou.

Napokon je vyznam penaznej reformy v tom, ze dava vsetky predpoklady pre dosledne uskutocnenie zasady odmenovania podla kvantity a kvality vykonanej prace a pre dosledne uplatnenie chozrascotu a ostatnych zasad socialistickej ekonomiky a stava sa tak dobrym a spolahlivym nastrojom planovaneho hospodarstva.

Nasou ulohou bude dobre narabat tymto nastrojom a zabezpecit, aby vzdy sluzil ludu, jeho zaujmom, zaujmom uspesnej vystavby socializmu v nasej vlasti.

Dovolte mi teraz, aby som sa strucne zapodieval zasadami, podla ktorych sa ma penazna reforma uskutocnit.

Penaznou reformou sa zhodnoti ceskoslovenska koruna, ktorej zlaty obsah cini 0,123.426 gramu, vzhladom na doterajsiu ceskoslovensku korunu v pomere pat ku jednej. Velky vyznam ma skutecnost, ze odteraz kurz nasej koruny bude pevne sviazany so sovietskym rublom, ktory je najpevnejsou menou na svete, menou krajiny vitazne kracajucej k vysokym metam komunizmu. (Potlesk.) Pomer ceskoslovenskej koruny k sovietskemu rublu je vyjadreny cislom 1,8 ku jednej, cize za 1 rubel jedna koruna 80 halierov. Toto zhodnotenie ma o tolko vacsi vyznam, ze v suvise s vymenou penazi odstrani sa z obehu nadbytocne obezivo, takze toto zhodnotenie ma trvaly charakter. Zasady vymeny doliehaju s plnou silou na kapitalisticke zivly a na spekulantov a podstatne snizuju ich nashromazdene hotovosti. (Potlesk.) Netreba pochybovat, ze dosah tohto opatrenia v boji proti tymto zivlom bude prenikavy. Pravda, zasady vymeny penazi postihnu aj niektore pracovne uspory, najma u obcanov, ktori si ich ponechavali doma a neukladali ich do ustavov. Zasady vymeny penazi su spravne a spravodlive a ich dosledne uskutecnenie tvori zakladny predpoklad uspechu penaznej reformy.

V suvise s penaznou reformou zrusime listkovy system na potravinarske a priemyselne tovary, zrusime dvojity trh a prejdeme k systemu volneho socialistickeho obchodu s jedinymi maloobchodnymi cenami. Tym sucasne zlikvidujeme posledny zvysok povojnoveho hospodarstva. (Potlesk.) Udrzovanie listkoveho systemu bolo nevyhnutne na zabezpecenie zasobovania pracujucich predmetmi dennej potreby. Niet pochybnosti, ze listkovy system sohral velmi pozitivnu ulohu vo vyvine socialistickeho hospodarstva a zabezpecil plynule zasobovanie pracujucich. Sucasne sa vsak ukazalo a cim dalej, tym zrejmejsie sa stalo, akou vaznou brzdou je listkovy system pri uplatnovani socialistickych zasad hospodarenia. Ukazalo sa, ze listkovy system vedie k nivelizacii miezd, k rovnostarstvu, snizuje hodnotu a vyznam penazi. Na nutnost zrusit listkovy system upozornil sudruh Gottwald uz na lX. sjazd KSC, ked povedal: "Terajsi stav, ked mame najma v potravinach, v textile a obuvi viazane hospodarstvo a ked sme v tychto veciach mohli uvolnit trh len v obmedzenom rozsahu a pritom pomerne za vysoke ceny - tento stav nie je ani idealny, ani trvaly, ale je to vychodisko z nudze a prechodne."

Likvidovanie listkoveho systemu sa pretahovalo, lebo bez penaznej reformy nie je mozne zabranit spekulacnym nakupom. Penazna reforma umoznuje zrusit listkovy system a zabezpecit plynule zasobovanie pracujucich podla zasady "kazdemu podla kvantity a kvality vykonanej prace". Penazna reforma dalej umoznuje na zaklade pevneho kurzu ceskoslovenskej koruny naplno rozvinut socialisticky obchod. V suvise so zrusenim dvojiteho trhu snizia sa podstatne tzv. komercne ceny a zavedu sa jedine maloobchodne ceny. Nove maloobchodne ceny budu v priemere o viac nez jednu tretinu nizsie, nez boly doterajsie ceny na volnom trhu. Snizuju sa znacne ceny tovarov, ktore sa aj doteraz predavaly za jedine ceny bez listku. Zvlast vyhodne sa upravia ceny tovarov, a to tak potravnych, ako aj priemyselnych clankov, pre deti, v com sa prejavuje zvlastna starostlivost vlady o potreby deti. Velmi vyhodne su upravene ceny najomneho, dopravne tarify, elektrickeho prudu, uhlia, ceny roznych sluzieb, ktore su ovela nizsie nez v kapitalistickej predmnichovskej republike.

Jedinymi maloobchodnymi cenami je zabezpecena realna kupna sila novej ceskoslovenskej koruny. Vzhladom na to, ze tieto ceny su vyssie nez niektore pridelove ceny, zvysuju sa zakladne mzdove tarify a zakladne platy, penzie a rodinne a zaopatrovacie pridavky. Sucasne sa zvysuju slavy na dani zo mzdy pre rodiny robotnikov a uradnikov s viac detmi. Rozmery miezd a platov sa takto zachovavaju. Najviac su zvyhodneni robotnici v klucovych odvetviach, baniach, hutach a podobne, v com sa vyjadruje uznanie vyznamu ich prace pre nase narodne hospodarstvo.

Penazna reforma vytvara lepsie predpoklady pre rozvoj vymeny tovarov medzi mestom a dedinou. Zavedenim jedinych maloobchodnych cien vyznamne sa zhodnocuju peniaze, ktore dostavaju jednotne rolnicke druzstva ako aj mali a stredni rolnici za povinne dodavky. Okrem toho podstatne sa zvysuju priplatky k vykupnym cenam v ramci statneho nakupu nad povinne dodavky a vsemozne sa bude podporovat predaj prebytkov polnohospodarskych vyrobkov za volne dohodnute ceny. Niet pochyby, ze moznost nakupu priemyselnych vyrobkov za pristupne ceny povzbudi druzstevnikov ako aj malych a strednych rolnikov k zvyseniu vyroby, k prekracovaniu planovanych vyrobnych uloh a k rozvinutiu obchodu s polnohospodarskymi vyrobkami.

Za kapitalizmu rolnici marne sa usilovali o zvysenie vyroby. Kapitalisticke zriadenie nedavalo moznost rozsirenia odbytu. Nezriedka pod vplyvom hospodarskych kriz odbyt polnohospodarskych vyrobkov klesol na minimum. Vyrobne usilie malych a strednych rolnikov kapitalisticky stat nijako nepodporoval. Pod tlakom bank a danovych povinnosti pracujuci rolnici sa zadlzili a nemali nijake vychodisko. Z ich prace bohatli bankari, spekulanti a obchodnici. Socialisticke zriadenie zabezpecuje neobmedzene moznosti rozsirenia odbytu a zpenazenia polnohospodarskych vyrobkov za vyhodnych podmienok. Cim viac budu pracujuci rolnici a najma druzstevnici vyrabat, tym viac mozu zarabat a takto zvysovat svoju zivotnu uroven. Uz nikdy nemusia mat obavu, ze pre svoje vyrobky nebudu mat odbyt. V zaujme pracujucich rolnikov predvida sa iba priamy predaj prebytkov polnohospodarskych vyrobkov spotrebitelom, pripadne statnemu a druzstevnemu obchodu bez sprostredkovatelov.

Je zname, ze listkovy system na jednej strane viedol k tomu, ze do dedin sa vozilo mnoho potravin a na druhej strane priamo hatil rozvoj jednotnych rolnickych druzstiev. Teraz mozno ocakavat, ze dedina zabezpeci sama svoje zasobovanie potravinami a bude sa usilovat o co najvacsie dodavky polnohospodarskych vyrobkov do mesta, aby si vymenou mohla zaopatrit priemyselne vyrobky. Takato vymena nesporne upevni svazok robotnikov s druzstevnikmi a malymi a strednymi rolnikmi.

Dolezite zlepsenie pre rolnikov predstavuje nova uprava zpatnych dodavok za technicke plodiny, ktora umoznuje, aby sa rolnici a druzstevnici zasobili cukrom, textiliami, ba aj stavebnym materialom za dodavky cukrovky, cakanky, lanu a konop, olejnin a vlny, a to za ceny podstatne nizsie, nez su statne maloobchodne ceny. Od tohto opatrenia mozno ocakavat, ze nasi druzstevnici a ostatni pestovatelia sa budu s vacsou starostlivostou venovat dorabaniu technickych plodin.