Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Klofac, dr Hruban, dr Bas, dr Heller, dr Buday.
Zapisovatele: Kianicka, Pichl.
Celkem pritomno 94 clenu podle presencni listiny.
Clen vlady min. dr Kalfus.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.
Mistopredseda dr Bas zahajil schuzi v 10 hod. 7 min.
Sdeleni predsednictva.
Dovolene
obdrzeli: na dnesni schuzi sen. Dresl, Horak, Malik, Pfeiferova; dodatecne na vcerejsi a dnesni schuzi sen. Steiner; na tyden sen. Hokky; od 17. do 24. kvetna sen. Wenderlich.
Mistopredseda dr Bas (zvoni): Premistuji z duvodu technickych porad schuze a zahajuji ji odstavcem tretim, jimz je:
3. Zprava rozpoctoveho vyboru o usneseni posl. snemovny (tisk 700) k vladnimu navrhu zakona o soustave drobnych penez (tisk 702) [podle §u 35 jedn. radu].
Jsou proti tomu namitky? (Nebyly.) Namitek neni.
Zpravodajem za vybor rozpoctovy je p. sen. Zimak. Prosim o jeho referat.
Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! Vladny navrh zakona, ktory je senatu predlozeny ako usnesenie posl. snemovne, ma za ucel: 1. zaradit 50korunove bankovky do drobnych penazi, t. j. vynat tento peniaz zpod povinnosti zaokrytia jeho zlatom alebo devizami, a za tym ucelom dat financnej sprave opravnenie razit 50korunove mince zo smesi 900 dielov striebra a 100 dielov medi; 2. miesto striebornych 10 Kc minci dat razit mince niklove; 3. vziat z obehu 50halierove mince a miesto nich dat do obehu vacsie mnozstvo 5halernikov; 4. dat financnej sprave poverenie razit na pamat udalosti vyznamu celostatneho 50- a 20korunove mince pamatne, a to v kazdom jednotlivom pripade za 50 mil. Kc. Tieto pamatne mince ako aj mince jubilejne 10korunove strieborne sa nezapocitavaju do prislusneho kontingentu. Papierove 10-, 20-, 50korunove peniaze, ako aj strieborne 10koruny a 25halierniky zostavaju zatial v obehu az do odvolania, ktore sa stane vladnym nariadenim. Po tomto vladnom nariadeni budu v obehu tieto peniaze do 1 roku a dalsi 1 rok budu sa tieto peniaze brat v postovych uradoch a v Narodnej banke.
Dovod k zaradeniu 50korun do drobnych penazi je, ze sme previedli dve devalvacie a po prevedeni tychto dvoch devalvacii stava sa 50koruna hodnotou, ktora odpoveda 5korunovej hodnote predvalecnej. Tedy niet tu ziadnej obavy, ze by sa to mohlo povazovat za volaku inflaciu alebo nejake znehodnotenie. Vsetky drobne peniaze, tedy mince i papierove, vydaju sa do obehu len na ucet statu, a to najviac 160 Kc na hlavu podla poctu obyvatelstva, zisteneho poslednym uradnym scitanim ludu.
Ponevac tento zakon ma definitivne upravit sustavu drobnych penazi, rusia sa predchadzajuce zakony tohoto titulu, t. j. zakon c. 94/ 1932 a zakon c. 36/19.37.
Rozpoctovy vybor doporuca slavnemu senatu usneseme posl. snemovne schvalit v nezmenenom zneni. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Bas (zvoni): Zahajuji rozpravu.
Ke slovu je prihlasen p. sen. Liehm. Udeluji mu je.
Sen. Liehm (nemecky): Slavny senate! Aby bylo mozno snadneji prehlednouti mozne ucinky projednavane predlohy, chtel bych predeslati nekolik zjisteni a udaju. Prumer nasich platebnich prostredku,. ktere obihaji u obyvatelstva, cini asi 8 miliard. Platebnimi prostredky rozumi se, jak znamo, suma obehu bankovek, rozmnozena o obeh drobnych penez. Dosud rozumely se pod drobnymi penezi nase 10 a 20 Kc papirove a penize kovove. Koncem brezna 1938 meli jsme obeh bankovek v castce asi 7 miliard a obeh drobnych penez v mincich a papiru asi 1 miliardu, dohromady tedy 8 miliard.
Podle predlohy ma se nyni obeh bankove sniziti o 544 mil., jez cini papirove 50 Kc za to vsak ma byti o techto 544 mil. zvysen obeh drobnych penez. Obeh platebnich pro stredku nema tedy co do sve vyse byti zmenen. Ale § 13 predlohy stanovi, ze v budoucnost muze byti vydano do obehu drobnych penez pocitano az do vyse 160 Kc na hlavu podle poctu obyvatelstva. Kdezto obeh drobnych penez dosud stanoven byl maximem 1.200 mil. Kc, muze se v budoucnosti zvysiti na 2,4 miliardy. Kdezto pro obeh bankovek stanoveno jest zlate kryti, neni pro drobne penize zapotrebi zadneho kryti. Nasledkem zmenseni obehu bankovek o zminenych 544 mil. bude kryti ciniti 41,5 %. Vezmeme-li za zaklad obeh bankovek ze dne 23. dubna 1938 castkou 6.418 mil., prichazime ke kryti 45,1% - zcela neopravnene vysoke kryti.
Se stanoviska hospodarskeho nelze dobre schvalovati tuto uzkostlivost Narodni banky, spise se mel privoditi priznivy ucinek na hospodarstvi rozsirenim obehu platebnich prostredku z titulu zlepseneho kryti zlatem a tim umozniti rozsireni uveru, ucinkujici na kupni silu a na upravu cen.
Melo by se jiz jednou upustiti od polovicatosti a uciti se z dosavadnich chyb. Kdyz r. 1932 prohlaseny byly 10 a 20 Kc za drobne penize a razeny byly takove mince, stala se vedle jinych chyb jeste ta hlavni chyba, ze se tehdy nabyte vyhody pouzilo jen ke zkrasleni vykazaneho pomeru kryti a obihajici platebni prostredky rozmnozeny nebyly. Nasledek toho byl, ze nadale potrvala tendence zrusovati vyuctovani penez, pokles sporitelnich vkladu u uvernich ustavu, ponevadz penezni trh nedoznal ulevy rozmnozenim obeziva.
Premenou papirovych 50 Kc v drobne penize vznika mincovni zisk ve prospech statu, ktereho se ma pouziti k uhrade kratkodobych statnich dluhu. Aby se nyni nestala stejna chyba jako r. 1932, mel by stat pomoci mincovniho zisku provesti urychlene zaplaceni splatnych dodavatelskych uctu, nikoli vsak splaceti dluhy Narodni bance. Tim zpusobem docililo by se zamysleneho uvolneni penezniho trhu.
V cem zalezi nyni obchod, ktery stat udela? Pribramske doly na stribro se nevyplaceji, ponevadz pri nynejsi nizke cene stribra hodnota ziskaneho stribra je znacne nizsi nezli vynalozeny naklad. Pri ziskani stribra potrebneho pro mince pocita se s plnym zamestnanim dolu na stribro pro 6 az 7 let. Tyto doly mohou dati rocne 34.500 kg stribra, z kterehozto mnozstvi lze vyrobiti 1.900 milionu kusu minci po 50 Kc. Techto 1.900 milionu minci ma tedy jmenovitou hodnotu 95 mil., resp. prihledneme-li k mincim po 50 a 20 Kc hodnotu 85 mil. rocne. Vyroba 50 kusu minci po 50 Kc stoji 400 Kc. Hodnota 50 kusu minci po 50 Kc cini 2.500 Kc, zbyva tedy pri 50 kusech zisk 2.100 Kc; pri jednom kuse 42 Kc, pri 1,9 miliardy kusu asi 80 mil. rocne.
A nyni jeste nekolik technickych poznamek: At si rika kdo chce co chce a predklada mince jinych zemi, jak se stalo vcera v rozpoctovem vyboru, bude tomu prece tak, ze nikdo nebude chtit vlaceti s sebou v kapse tyto nove 50 Kc. Tu aby si kazdy zase vyhledal stare kozene mesce z dob pradedecka, jimi se opasal a jich pouzival. A jeste neco: Jiz nyni byly potize pri zamenovani 20 Kc a 10 Kc kovovych, kdyz nekdo nemohl vzdy nasaditi skla a odkazan byl jen na cit. Jak casto se tu stalo, ze nekdo pri malem rozdilu mezi mincemi 20 a 10 Kc vydal vetsi na misto mensi mince, jen s tim rozdilem, ze vzdy tu vetsi minci davame a nikdy neprijimame. Nyni k Lomu pristoupi jeste novy druh mince 50 Kc, aby skoda hned poradne za to stala.
Predloha je zcela zretelne znamkou zoufaleho hledani nejakeho jeste mozneho pramene prijmu a ukazuje ve sve osamocenosti a nahlosti systemu prosty chvat. Hospodarstvi a obzvlaste sudetskonemecke hospodarstvi vychazi pri tomto nepredvidanem obchodu, ktery fiskus dela, uplne na prazdno.
Oduvodneni teto predlohy neni zavazne, Narodni banka sama konstatovala dostatecnou penezni plynulost, a nedostatek drobnych penez tu teprve neni, jak se kazdy v dennim zivote muze presvedciti. Pece pro pripad vydatneho hospodarskeho oziveni a zvysene potreby platebnich prostredku, ktera pry podle zkusenosti s tim souvisi a pak nastava, skutecne neni opravnenou, nebot nejake skutecne oziveni hospodarskeho zivota nelze dosud konstatovati, obzvlaste vsak nikoli v nasem sudetskonemeckem uzemi.
Touto predlohou dostava se, jak jsem jiz uvedl, jen statu samotnemu peneznich prostredku, misto aby se take hospodarstvi opatrily penize; urcite oziveni hospodarstvi mozno konstatovati vesmes jen v ceskem uzemi a priznivejsi cifra nezamestnanosti, vykazana oproti lonskemu roku, spada take jen na tuto stranu, kdezto velika hospodarska uzemi. a skupiny oproti lonskemu roku prokazati mohou znacne veliky a citelny pokles.
Na jedne strane je prave opevnovacimi pracemi a zbrojenim zamestnano mnozstvi lidi. Ale predpokladem pro rozmnozeni beznych platebnich prostredku, predlohou domnele zamyslene, byla by skutecne, jiz nastale vseobecne oziveni hospodarskeho zivota na celem uzemi statu, tudiz take v sudetskonemeckem prostoru. Tomu vsak naprosto tak neni. Panove nahore vidi stale jen pomery v Praze a okoli, ale nikoli na venkove. V Praze se mnoho stavi, ano, ale u nas venku nemuze nikdo staveti, ponevadz nikdo jiz niceho nezna. Vznikaji nasledujici rozpory, abych jen na neco ukazal: Narodni banka konstatuje, ze odbyt drivi je primereny. Pripoustim, ale jen v ceskem uzemi, coz je podmineno tamni zvysenou stavebni cinnosti. V nemeckem uzemi nic! Vyvoz drivi vazne, a to zase postihuje jen nemecke uzemi, ponevadz tam- prevlada les. Tisice lidi podel celych hranic jsou nasledkem toho bez zamestnani. Zamestnani lomu je pry dobre, je pry tu konjunktura v cementu; pripoustim, ale jen tam, kde se stavi, u nas nikoli! Kuze, obuv jde pry dobre; u nas neni hromadne vyroby obuvi, naproti tomu vyroba kozenych rukavic. Vyvoz kozenych rukavic v Rudohori vazne. Hnede uhli, ktere se vyskytuje hlavne v nasem uzemi, stagnuje. Kaolin se vyskytuje hlavne u nas konstatuje se pokles. V jabloneckem sklarskem prumyslu, v porculanu panuje vsude spatna situace. Nas textilni prumysl je v situaci primo neudrzitelne.
Nase nemecke obyvatelstvo ma vesmes dojem, ze v nasem uzemi po nejakem oziveni hospodarstvi neni ani stopy a ze hospodarska, situace je vesmes nepriznivou.
My s touto predlohou nesouhlasime. (Potlesk senatoru strany sudetskonemecke.)
Mistopredseda dr Bas (zvoni): Ke slovu je dale prihlasen pan sen. Fussy. Davam mu slovo.
Sen. Fussy: Vazeny senat!
V davnej historickej minulosti, kde sa dan platila podla poctu oblokov a dveri, a to nielen zlatom a striebrom, ale i surovymi kozami a mymi cennymi prirodnymi predmety, v tej dobe znali ten jednoduchy sposob robenia penazi, ze panovnik stiahnul z obehu krasne zlate tolary, tieto dal ztavit, dal primiesat do zlata med a vyrazil o 20 % viac tolarov zo ziskanej hmoty. Opakoval-li tuto proceduru dvakrat ci trikrat, tu boly krasne zlate tolary premenene v medene gombiky. Takto docieleny zisk sa nazyval ziskom kralovskej komory.
I prave teraz pojednavana osnova o tak zv. drobnych peniazoch zahaluje iba tuto jednoduchu metodu robenia penazi. Ved dnes zlate tolary vobec nie su v obehu, naproti tomu papierove peniaze maju tak zv. zlate krytie. Zlato je uschovane v pivniciach a sedia na nom sedmihlavi draci. Kto chce, nech veri, a kto neveri, nech sa o tom presvedci. Okrem papierovych penazi, ktore maju zlate krytie, su este tak zv. drobne peniaze alebo peniaze na rozmenenie. Tieto sa zhotovuju z kovu a rozlisuju sa od papierovych penazi tym, ze drobne peniaze nemusia mat zlate krytie. To znamena, ze Narodna banka nevymeni drobne peniaze, lebo ani nie je povinna vymenit ich za zlato.
Zakon z r. 1928 povolil razbu za 600 mil. Kc takychto drobnych penazi bez takehoto zlateho krytu, avsak za kratko vyslo najavo, ze niet dostatok drobnych, a za niekolko rokov povolilo zakonodarstvo drobne peniaze v hodnote 1200 mil. Kc. A teraz zasa zvysuje sa prave pojednavanou osnovou zakona hodnota drobnych penazi o novych 540 mil. Kc na 1750 mil. Kc.
Uvazime-li, ze surovina na tieto drobne v cene 540 mil. Kc a ich razba bude stat 40 mil. Kc, tu vidime, ze vlada tuna z vecera na rano ziska z nicoho 500 mil. Kc, co je bezpochyby vacsim vykonom, nez roztavovanie tolarov u stredovekych panovnikov, kde zlato sice stale sa zhorsovalo, ale preca len zostalo zlatom. Vlada ceskoslovenska tvori peniaze asi za pol miliardy Kc [ ] vraj preto, lebo Narodna banka a vacsie zavody si stazuju, ze je malo drobnych.
Toto odovodnenie je kazdym padom novota. Ja totiz vedel som dosial iba to, ze ubohy lud na vonkove nema ani drobnych ani velkych penazi, avsak ze by Narodna banka pocitovala nedostatok tiez penazi drobnych, to je nieco noveho, a to tym vacsmi, kedze Narodna banka vo svojich mesiacnych zpravach nikdy si do toho nestazovala. Zostava tu tedy prava pricina, ze vlada chce takymto [ ] sposobom dostat sa k peniazom pol miliardy. [ ]. Nestacil ani povinny nakup statnych papierov, co bolo v podstate pozickou [ ].
Osnova je povahy ciste financnej, fiskalnej. Vytvori pol miliardy penazi [ ] a nepostara sa o pouzitie tohoto obnosu v ramci statneho rozpoctu. Vlada vo svojich dovodoch vyslovuje nadej, ze v ocakavanom rozvoji hospodarskeho zivota bude sa v stupnovanej miere ukazovat nedostatok drobnych penazi. Pani, kde je tuna ten rozvoj hospodarskej konjunktury? Ved vraj uz bol akysi rozvoj, avsak na nasom vonkove Madarmi obydlenom je hostom na dvoroch iba bieda a nikde nevidime nejake lepsie pracovne moznosti, nevidime lepsie moznosti spenazovacie a u zivnostnikov objednavky. Je osudnou chybou, ze vladne kruhy posudzuju hospodarsku situaciu statu vzdycky len podla stavebneho ruchu v Prahe a podla velkopriemyselnych zavodov v Prahe a v cechach, a neberu v ohlad zemedelske kraje, navstevovane zivelnymi pohromami, suchom, povodnami a mrazy. Nehanbim sa priznat, ze uz cele desatrocie prizvukujem, ze hospodarsky zivot bude mozno zveladit iba tak, jestlize vlada sa postara o to, aby sa cim viac penazi dostalo medzi lud. Myslia na to i vladni politikovia, ked hovoria o operaciach na volnom penaznom trhu. Avsak uradni recnici vlady vzdy sa otriasli i pri slychu myslienky, ze vraj by to bola inflacia. A preca inflacia je iba fraze. A teraz vlada [ ] dava do obehu drobne peniaze za 1750 mit. Kc, ktore nemaju ziadneho zlateho krytia. Avsak osoh [ ] urci do vacku vlada, a nie je nesnadne objavit, k akym ucelom. A teraz vyvstane situacia, ze cela jedna tretina penazi, sucich v obehu, nebude mat ziadneho zlateho krytia a ze zbyvajuce dva tretiny budu mat tak vysoke zlate krytie, ze kazdy sa tomu zasmeje.
Konecnym dosledkom tejto osnovy zakona bude, ze na miesto penazi papierovych bude v obehu viac nekrytych penazi kovovych, papierove peniaze stiahne Narodna banka z obehu a v konecnych vysledkoch dostaneme sa zasa len tam, ze verejno-hospodarsky zivot bude mat menej zavodneho kapitalu a tedy ze sa mu bude este tazsie dychat. A totiz navrh o drobnych peniazoch znamena [ ] vylucne prospech vlady, prospech statnej pokladnice. Tedy navrh tento, ak nadobudne moci zakona, zase bude skrtit sukromne hospodarstvo, ktore vsak na miesto skrtenia by potrebovalo viac ulahcenia.
A jestlize uz vlada k ucelom vyroby kanonov a pusiek saha k takymto stredovekym prostriedkom, aby robila peniaze, este vzdycky nevynasla sposob, ako by pomohla zadlzenym gazdom. Niet este ani chyru ani slychu o odbremeneni polnohospodarstva. Pan minister zemedelstva prehovoril pred niekolko tyzdnami o tejto otazke a dal vyraz svojej nespokojnosti. Ako ma oslavovat zadlzeny madarsky gazda v roku jubilejnom, ked mu na dane, na platy za tovarenske tovary pred niekolko rokmi nakupene a na nemocenske pokladnice vydrazuju jeho hnutelnosti, avsak semo tamo uz i jeho dom a jeho poda sa zacina pohybovat pud jeho nohami. A stale vo viac a viac pripadoch. Dnesne zemedelske vyrovnanie bolo zdrojem velmi mnoho smutku a zla. Poziadal-li gazda o vyrovnanie a nemohol-li sa s veritelmi dohodnut, tu ho po nezdarenom pokracovani prepadnu veritelia a neznaju milosrdenstva.
Velkym hospodarskym galibam neodpomoze vlada tym, ze da teraz razit nove drobne v hodnote pol miliardy Kc. Ved z toho sa da narobit velmi malo kanonov. Avsak tazem sa, preco neprikroci vlada uz raz k sostaveniu dokladneho pracovneho programu? Preco nezahajuje stavbu velkych silnic? Preco neodvodnuje mociare v Podkarpatskej Rusi, kde by bolo mozno zriadit nove "tovarne na psenicu". Preco by sa to nedalo urobit u nas? Ved Ceskoslovensko teraz naviazalo tak dobre priatelske styky s Italiou. Mohla by vyslat snad odbornych znalcov, akym sposobom vybudovali tam na mieste mociarov nove mesta? Avsak u nas na miesto prevadzania velkorysych hospodarskych programov fabrikuju sa drobne peniaze, aby boly haliere pre nezamestnanych, avsak velkoryseho a tvoriveho pracovneho programu u nas niet.
A preto nemozem prijat navrh, ktory znamena iba taketo lavoruke a polovicate riesenie.
Mistopredseda dr Bas (zvoni): Rozprava je skoncena.
Tazi. se pana zpravodaje, preje-li si slovo k doslovu.
Zpravodaj sen. Zimak: Nie.
Mistopredseda dr Bas: Neni tomu tak. Budeme hlasovati ve cteni prvem o cele osnove zakona, jeho nadpisu, nadpisech jednotlivych casti a uvodni formuli najednou. Jsou namitky? (Nebyly.)
Namitky nejsou.
Senat je zpusobily se usnaseti.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivych casti a uvodni formuli ve cteni prvem podle zpravy vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem, s nadpisy jednotlivych casti a uvodni formuli byla schvalena ve cteni prvem podle zpravy vyborove, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 700.
Predsednictvo senatu se usneslo podle §u 54 jedn. radu, ze se bude hlasovati jeste v teto schuzi o projednavane osnove zakona take ve cteni druhem.
Ad 3. Druhe cteni osnovy zakona o soustave drobnych penez (tisk 702).
Tazi se pana zpravodaje za vybor rozpoctovy sen. Zimaka, zda navrhuje nejake textove zmeny.
Zpravodaj sen. Zimak: Nie.
Mistopredseda dr Bas: Neni tomu tak.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem, s nadpisy jednotlivych casti a uvodni formuli, schvalenou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem, s nadpisy jednotlivych casti a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 704.
Budeme projednavati ctvrty odstavec poradu schuze, jimz jest
4. Zprava branneho vyboru o usneseni posl. snemovny (tisk 701) k vladnimu navrhu zakona, jimz se meni a doplnuje zakon o umistovani dele slouzicich poddustojniku (tisk 703) [podle § 35 jedn. radu].
Zpravodajem za vybor branny je pan sen. Sehnal. Prosim ho o referat.
Zpravodaj sen. Sehnal: Slavny senate!
Jmenem branneho vyboru podavam tuto zpravu o usneseni posl. snemovny (tisk 7011 k vladnimu navrhu zakona, jimz se meni a doplnuje zakon o umistovani dele slouzicich poddustojniku.
Vladni navrh tohoto zakona doprovozen byl duvodovou zpravou, jejiz obsah lze shrnouti nasledovne:
Vladni navrh zakona, jimz se sneni a doplnuje zakon o umistovani dele slouzicich (tisk 1313/1938) jest jednim z onech opatreni, jejichz ucelem je zvysiti brannou pohotovost statu. Mimoradna opatreni v tomto smeru vykonana vyzaduji mezi jinym i znacne zvyseni poctu dele slouzicich. Nejvyssi rada obrany statu ulozila roku 1937 ministerstvu narodni obrany, aby podalo vlade jednak navrh na zvyseni poctu dele slouzicich, jednak navrh na zmenu zakona c. 54/1927 Sb. z. a n. o umistovani dele slouzicich poddustojniku.
Oba tyto navrhy jsou v nerozlucitelne spojitosti. Pocet dele slouzicich nelze nadekretovati. Sluzba dele slouzicich je vojenskou cinnou sluzbou, k niz se dobrovolne zavazuji vojenske osoby ukoncivsi zakonnou sluzbu presencni. Jejich hlavni povinnosti je.byti instruktory presencne slouziciho muzstva. Tezka vojenska sluzba sama o sobe by byla sotva lakadlem pro presencne slouzici muzstvo k setrvani v dalsi cinne sluzbe. Vojenska sprava ma pak zajem toliko na tech, kteri jsou ochotni setrvati v dalsi cinne m sluzbe urcitou delsi dobu, nebot jen tak muze vyuziti jejich zkusenosti a instruktorske zpusobilosti. Naproti tomu nemuze vojenska sprava k ukolu instruktora presencne slouziciho muzstva pouziti osob vekove starsich a tim fysicky mene zpusobilych.
Doba 10 roku od ukonceni presencni sluzby nejlepe vyhovuje obema uvedenym pozadavkum.
Doba ta spada vsak do nejlepsich let zivota a zabira mlademu muzi onu cast veku, v nemz kazdy buduje svou existenci a rodinny zivot. Jestlize ma mlady muz prave tato a jen tato leta venovati vojenske sluzbe, musi mu byti zajistena jeho existence po odchodu z teto sluzby.
Na techto zasadach spocival jiz rakousky zakon z r. 1872 o tak zv. certfikatistech, ktery vyslouzilym poddustojnikum vyhrazoval vsechna mista zrizenecka,a zarucoval jim prednostni pravo na mista kancelarskych uredniku u statnich uradu, soudu, ustavu a podniku.
Nas ceskoslovensky zakon z r. 1927, c. 54 Sb. z. a n., o umistovani dele slouzicich poddustojniku vyhradil temto ve statni a jine verejne sluzbe mista zrizenecka a mista v pomocne kancelarske sluzbe, a to temito kvotami:
a) sluzebni mista vojenskych gazistu mimo sluzebni tridy a sluzebni mista civilnich zamestnancu vojenske spravy plnym poctem.
b) sluzebni mista cetnickych gazistu mimo sluzebni tridy, strazniku uniformovane straz bezpecnosti a poduredniku pohranicni financni straze nejmene jednou polovinou a
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti