Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Klofac, dr Hruban, dr Heller, dr Buday.
Zapisovatele: Kriz, Sehnal.
Celkem pritomno 116 clenu podle presencni listiny.
Clen vlady ministr dr Derer.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.
Mistopredseda dr Hruban zahajil schuzi v 11 hod. 12 min.
Sdeleni predsednictva.
Dovolenou
na dnesni schuzi obdrzel sen. Dundr.
Z predsednictva prikazana
vyboru imunitnimu zadost kraj. soudu v C. Lipe za souhlas k trest. stihani sen. Wernera pro prestupek podle §u 312 tr. z. a precin podle §u 14/5 zak. na ochr. rep. (c. 7649).
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Budeme projednavati porad schuze, a to nejprve odst. 1, jimz jest:
I. Zprava ustavne-pravniho vyboru o vladnim navrhu zakona (tisk 632), jimz se propujcuje vnitrostatni ucinnost casti III umluvy mezi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvim Madarskym ze dne 17. listopadu 1937 o vzajemne podpore pri celnim rizeni, pri zamezovani, stihani, trestani prestupku celnich predpisu a o vzajemne pravni pomoci v celnich trestnich vecech (celni kartel) (tisk 646).
Zpravodajem za vybor ustavne-pravni je pan sen. Zimak. Davam jemu slovo.
Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat!
Za ucelom zamedzovania podludnictva, stihania a trestania prestupkov colnych predpisov a o vzajomnej pravnej pomoci v colnych trestnych veciach uzavieraju staty vzajomne smluvy, t. zv. colne kartely. Ceskoslovenska republika ma dosial taketo umluvy s Rakuskom a Rumunskom. K tymto sa teraz priraduje colnokartelova umluva s Madarskom, ktora bola zjednana 17. novembra 1937. Smluva ma 5 casti. Cast III vyzaduje schvalenie Narodnym shromazdenim, aby jej ucinnost mohla byt vnutrostatna, ponevac inac by nebola v sulade s § 111 ustavnej listiny.
Cast III stipuluje totiz pre nas stat zavazok stihat colne prestupky zakonov kralovstva Madarskeho, k comu nase dosavadne zakony neposkytuju podklad.
Aby teda tato cast bola uvedena v sulad s predpisom §u 111, odst. 2 ustavnej listiny, predklada vlada navrh zakona, ktory ma zjednat ucinnost vnutrostatnu pre dobu medzinarodnej ucinnosti umluvy.
Ustavno-pravny vybor doporucuje slavnemu senatu na zaklade svojho usnesenia v schodzi dna 3. marca 1938 konanej, aby predlozeny vladny navrh zakona tlac sen. 632 schvalil bezo zmeny v zneni nizsie uvedenom. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Zahajuji rozpravu.
Navrhuji, aby byla recnicka lhuta stanovena 20 minutami.
Jineho navrhu neni.
Senat je zpusobily se usnaseti. Kdo souhlasi s timto mym navrhem, prosim, aby zvedl ruku.(Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj jest prijat. Lhuta recnicka je stanovena na 20 minut.
Ke slovu jsou prihlaseni recnici: sen. Dr Stefanek, Steiner, Kreibich, Fidlik.
Davam slovo panu sen. dr Stefankovi.
Sen. dr Stefanek: Slavny senat!
Koalovane strany senatu, ktore zastupuju obcanov republiky narodnosti ceskoslovenskej, nemeckej, madarskej, polskej a podkarpatoruskej, obcanov, ktori su prislusnikmi vsetkych tried a stavov, vsetkych nabozenstiev, odmietaju menom tychto obcanov prehlasenia, ktore 29. marca predniesli pani dr Buday, dr Turchanyi a Pfrogner. (Vyborne!)
Tito pani vyhlasovali, ze hovoria menom svojich narodov. K takemu prehlaseniu neboli opravneni (Vyborne! Tak jest!), lebo mohli hovorit nanajvys len menom svojich stran. (Hlucny souhlas.) A to ani nie menom celych svojich stran, lebo i v ich radoch, hlavne v radoch clenov strany ludovej, su povacsmi obcania republike verni, ktori su si vedomi toho, ze za danych pomerov jedine v demokratickej Ceskolovenskej republike mozu dosiahnut maxima svojich narodnych, obcianskych a socialnych slobod a hospodarskeho prospechu. (Vyborne! Tak jest!)
Demokraticka Ceskoslovenska republika nikdy nemala snahy, aby prislusnikov ktorehokolvek naroda utiskovala alebo im odpierala prava zarucene ustavou vsetkym stejne bez rozdielu. (Tak jest!) Ceskoslovenska republika moze hrde poukazat na dielo, ktore vykonala za 20 rokov svojho trvania v dobach politicky a hospodarsky najmenej priaznivych. (Souhlas.) Nema, co by pred svetom tajila, a moze sa podrobit kazdej nepredpojatej kontrole. (Vyborne!) Na dokaz svojej dobrej vole zahajuje teraz vlada republiky v pokracovani svojej, dosavadnej cinnosti uprimne dielo dohody. V prehlaseniach vsetkych troch panov nebolo vsak jedineho slova uznania tejto dobrej vole (Tak jest!), a jedineho slova, ktore vychadza tejto dobrej voli v ustrety. (Hlucny souhlas.)
Staznosti, ktore dnes vznasaju strany, t. zv. autonomisticke, netkvia vo vnutornych pomeroch republiky, lez v medzinarodnej konjunkture, o ktorej sa tieto strany domnievaju, ze je pre nich priazniva. (Velmi spravne! - Potlesk.) Cerpaju svoje nadeje z hnutia, ktore je otvorenym nepriatelom kazdej autonomie (Hlucny souhlas.), a svojich dosavadnych uspechov dosiahlo prave na poli absolutnej centralizacie statnej moci. (Vyborne! Hlucny potlesk.) Neni mozne brat si za vzor hnutie centralisticke v cudzine a v nadeji v jeho pomoc vymahat automizaciu vlastneho statu. (Potlesk.)
Preto koalovane strany senatu odmietaju prednesene prehlasenia a naopak vyhlasuju menom vsetkych demokratickych obcanov vsetkych narodnosti tohto statu, ze stoja za vladnym prehlasenim, ktore predniesol predseda vlady v oboch komorach Narodneho shromazdenia dna 4. marca, i za jeho prehlasenim v rozhlase dna 28. marca. (Hlucny potlesk.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Dalsim recnikem je pan sen. Kreibich. Davam jemu slovo. (Vykriky komunistickych senatoru.)
Prosim o klid, panove. Slovo ma pan sen. Kreibich.
Sen. Kreibich (nemecky): Damy a panove! (Vykriky senatoru sudetskonemecke strany, kteri opousteji sal. - Hluk.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Prosim o klid, panove. Slovo ma pan senator Kreibich.
Sen. Kreibich (pokracuje): Neni zajiste, damy a panove, bez zajimavosti... (Hluk.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Prosim o klid.
Sen. Kreibich (pokracuje):... jestlize pri projednavani predlozeneho zakonneho ustanoveni smlouvy s Madarskem... (Vykriky a hluk. )
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Prosim, panove, o klid.
Sem. Kreibich (pokracuje):... jestlize my prave v tento den pri projednavani tohoto predmetu vzpominame na to, ze prave v dobe tesne pred rakouskymi udalostmi (Hluk. - Mistopredseda dr Hruban zvoni.), ktere z urcitych duvodu nechci pravym jmenem nazvati, zahajil italsky tisk novou kampan proti prislusnosti Slovenska k Ceskoslovenske republice. Dne 8. brezna prinesl casopis >Telegrafo< clanek, ve kterem se vykladalo, ze by bylo lepe, kdyby Polsko a Madarsko mely spolecne hranice, a ze nejvetsi skoda pro Evropu spociva v tom, ze podel Karpat lezi mocny koridor Ceskoslovenske republiky, a ze by bylo nejvys na case, aby spolecne hranice mezi Madarskem a Polskem podel Karpat byly znovu zrizeny tak, jak byly pred staletimi.
Myslim, ze tato kampan italskeho tisku proti prislusnosti Slovenska k Ceskoslovenske republice vrha take zajimave svetlo na prohlaseni, ktere jsme zde vcera slyseli, zvlaste na prohlaseni slovenske t. zv. ludove strany a madarskych nacionalistu. Je zajimave, ze prave panove ze slovenske ludove strany, ktera je nejvetsim odpurcem prava narodnostnich mensin na Slovensku, a madarsti nacionaliste, kteri vyrkli slovo "A tot ember nem ember", kteri odpiraji Slovakum jakekoli narodnostni pravo a kteri Nemcum v Madarsku vzali posledni skolu, spolecne se stranou pana Henleina v teto sini podnikli spolecnou akci. Z tohoto spolecneho postupu s touze stranou pana Henleina, pro kterou Slovaci byli dosud pouze drateniky, vychazi najevo, ze spolek Henlein-Hlinka-Esterhazy ma prave tak malo co ciniti se skutecnymi narodnostnimi pravy narodu, Nemcu, Madaru, Slovaku, Cechu, jako spolek Treti rise s Italii a Polskem, ktery rovnez spociva na naprostem ignorovani, na naprostem potlacovani vsech narodnostnich prav mensin v techto statech. Mame zde pred sebou jednotnou frontu, kterou nas soudruh ve strane Nedved spravne vcera oznacil, totiz fasisticky iredentisticky blok, za kterymz stoji strujci, ktere nechci na tomto miste z urcitych duvodu jmenovati, kteri vsak kazdemu jsou znami. To je pravda, ktera vezi za prohlasenim techto tri stran. Vsechno, co cteme v prohlaseni, neni nicim jinym nezli lzi podle receptu, ktery temto panum byl dan, v jiste knize, v knize jednoho pana, ktery vam pro celou vasi politiku je velmi smerodatnym; a jestlize tito muzove zaroven s timto prohlasenim ve druhe komore neopustili Narodni shromazdeni, pak stalo se tak jen se zretelem na diety a imunitu, ktere obzvlaste poslanci a senatori sudetskonemecke strany prave nyni ve svych projevech venku nejnestydatejsim zpusobem pouzivaji, ocekavajice a pevne doufajice, ze si to vsechno mohou dovoliti, jak se to projevilo ve vcerejsim hlasovani o imunitnim pripadu Pfrognerove.
Vitame s tohoto mista pondelni prohlaseni pana predsedy vlady dr Hodzi, musime vsak pri te prilezitosti rici take slovo o absolutni a do nebe volajici neobratnosti, se kterou se stale znovu shledavame u vlady a koalice. Proc nebyla rec pana predsedy vlady potom v nemeckem rozhlasu vysilana v nemeckem prekladu? (Souhlas.) V pondeli vecer sedelo tisice nemeckych posluchacu radia v sudetskonemeckem uzemi u svych prijimacu, chteli slyseti, co vlada rekne. Nemohli vsak nic slyseti, ponevadz tomu nerozumeli, a do nemciny rec prelozena nebyla. To by bylo byvalo tim nutnejsi, jezto cely usmerneny sudetskonemecky tisk - a to je skoro vsechen sudetskonemecky tisk s vyjimkou socialistickeho - prinesl rec predsedy vlady nejpodlejsim zpusobem zkracenou, znetvorenou a zkroucenou.
Vitame ohlasene zakonne stanoveni narodnostnich prav mensin v tomto state tim vice, jezto jsme jiz ve svem memorandu z r. 1936 zadali zakonne stanoveni prav narodnostnich mensin, ale tato uprava byla bohuzel dlouho odkladana. Ale jestlize vubec toto zakonne stanoveni prav narodnostnich mensin bylo odkladano, jestlize vubec provadeni 18. unora bylo sabotovano a oddalovano, pak nutno take konstatovati, ze na tom jiste maji hlavni vinu prave ti cinitele v koalici, kteri jinak politicky strane pana Henleina nejvice nadrzuji. Zde vidime urcitou spolupraci, ktera chce znemozniti skutecne narodnostni vyrovnani, skutecne narodnostni uspokojeni v tomto state. Musime vsak s tohoto mista zcela energicky prohlasiti: Vitame, ze vlada chce narodnostnim mensinam dati dalekosahla prava, pokud jde o narodnostni a jazykovou rovnopravnost. Ale ohrazujeme se s tohoto mista co nejrozhodneji proti udeleni narodnostni autonomie jakehokoli druhu podle prani sudetskonemecke strany. (Souhlas.) To neznamena, ovsem zasadni odmitnuti kazde narodnostni autonomie. Ale otazku, zdali spoluziti narodu v tomto state mozno resiti take podle zasad vice nebo mene dalekosahle narodnostni autonomie, nelze resiti v dnesnim straslive napjatem ovzdusi imperialisticke utocnosti. Tuto otazku mozno resiti pouze v ramci skutecne demokraticke Evropy, az toto obdobi imperialisticke fasisticke utocnosti bude prekonano. Za nynejsi situace kazda narodnostni autonomie podle prani pana Henleima neznamenala by nic jineho nezli vydati sudetskonemecke uzemi sudetskonemecke strane a tim nemeckemu fasismu. Poskytnuti teto autonomie podle vzoru Henleinova by znamenalo, ze penize, ktere jsme povolili na opevneni, byly vyhozeny. To by znamenalo, ze by se hranice republiky otevrely nemeckemu fasismu.
Pri teto prilezitosti dluzno take odmitnouti podvod panu ze sudetskonemecke srany se vzorem Svycarska. Svycarsko je vzornou zemi v tom smeru, ze vsechny narodnosti pozivaji tam narodnostni a jazykove rovnopravnosti. Ale je podvodem tvrditi, ze ve Svycarsku je narodnostni autonomie v tom smyslu, jak ji zada, sudetskonemecka strana. Ve Svycarsku jsou 4 narodnosti, jazykove uplne rovnopravne. Ale Svycarsko neni rozdeleno ve 4 autonomni uzemi podle narodnostnich hranic, nybrz je rozdeleno v kantony, ktere se ani vzdy neshoduji s jazykovou hranici. Ve Svycarsku je dalekosahla spravni autonomie, ale bez jazykovych hranic, bez cinske zdi mezi jednotlivymi narodnostmi. Svycarsko a svycarska ustava jsou prave prikladem toho, ze rozhodujici otazka, otazka narodnostni a jazykove rovnopravnosti, da se na kazdy zpusob resiti take cestou jednoduche spravni autonomie bez narodnostniho ohraniceni.
Prave nase strana podala jiz v letech 1923 a 1926 sve pozadavky pokud se tyce autonomie spravy, okresni, obecni a krajske samospravy, tehdy ovsem za demokratickych predpokladu. Dnes vsak nejde sudetskonemecke strane o autonomii spravy, nybrz o zglajchsaltovani nemeckeho uzemi. Take autonomie spravy v rukach sudetskonemecke strany nebyla by nicim jinym nez zglajchsaltovanim a nejpustsim terorem proti vsem demokratum, proti vsem privrzencum republiky v sudetskonemeckem uzemi. Z tohoto duvodu dluzno take, ackoli se zasadou souhlasime a ackoli jsme pouzivani klice obyvatelstva zadali, pri zakone o urednickych mistech u statu a u statnich podniku nalehave zadati, aby pri provadeni teto zasady privrzenci sudetskonemecke strany pri umistovani ve verejnych sluzbach bezpodminecne zustali vylouceni. (Potlesk komunistickych senatoru.) Nebot to neznamenalo by nic jineho nezli vydati urady v sudetskonemeckem uzemi fasistickemu nacistickemu teroru.
Pri vcerejsim prohlaseni sudetskonemecke strany povstali take pani z drivejsi krestansko-socialni strany a pristoupili k sudetskonemecke strane. Bund der Landwirte a krestansko-socialni strana to jsou, ktere dnes kladou nejradikalnejsi pozadavky autonomie. Ale tu nutno pripomenouti, ze tyto obe strany byly r. 1926 v t. zv. panske koalici, v t. zv. obcanske koalici a:ze tam hlasovaly pro tehdejsi zakon o t. zv. reforme spravy, pro zakon, kterym byly obecni samosprava a okresni samosprava straslive omezeny, kterym byla cele samosprave v obcich a okresech v sudetskonemeckem uzemi se stanoviska narodnostniho zasazena tezka rana. Tehdy bylo na konferencich a sjezdech svazu nemeckych samospravnych korporaci konstatovano, ze strany, ktere pro tento zakon hlasovaly, staly se hrobari nemecke samospravy v Ceskoslovensku.
Proc hlasovaly tehdy pro tento zakon? Pouze v zajmu kapitalistu, velkeho kapitalu, ponevadz chtely pomoci velkemu kapitalu, braniti se proti vysokemu zdaneni a nechtely prispivati k tezkym obecnim bremenum. Prave tak hlasovaly tehdy pro povestnou danovou reformu, kterou se kapitalistum za posledni leta hodily do jicnu nesmirne miliardove dary. Dnes jsou tiz lide, krestansti socialove a i Bund der Landwirte, tehdejsi hrobari samospravy; pro radikalni narodnostni pozadavky autonomie, opetne v zajmu kapitalistu, nemeckych kapitalistu, kterym jde pouze o to, aby v nemeckem uzemi dostali do rukou celou spravu, aby mohli chraniti sve kapitalisticke zajmy. Proto jdou v nemeckem uzemi jednotne spolu s ceskymi kapitalisty, aby znemoznili otevreni uzavrenych podniku. Panstvo z Bund der Landwirte a krestansko-socialni strany bylo vcera jeste pro demokracii. Dnes jsou pro fasisticke zglajchsaltovani, prave tak jako vcera urcite panstvo ve Vidni bylo jeste s pocatku privrzencem Dollfuse a pak volalo Schuschniggovi "Hosanna!"; az se v Lipsku sestoupi soud proti Schuschniggovi, vsichni s panem Hilgenreinerem a spol. budou volati "ukrizuj!". Vcera jeste zehnali pamatce Dollfusove a dnes zehnaji jeho vrahum, kteri budou exhumovani a kterym se dnes dostane velke pocty. To, co panstvo zvlaste z krestansko-socialni strany vydava za katolicky svetovy nazor, ktery vsak nema nic spolecneho s katolickym a krestanskym svetovym nazorem pracujicich, kteri byli jejimi prislusniky, neni pro toto panstvo nicim jinym nezli plastikem pro politickou bezcharakternost. Toto panstvo je politicky vyrizeno. Budou jeste nejakou dobu hrati politickou ulohu, totiz takovou, ze budou v cirkusovem triumfalnim voze pana Henleina vlaceni s mista na misto s krouzkem v nose jako vzacna zvirata, jejichz ziskanim se nekdo chlubi. Ale po tomto cirkusovem predstaveni budou provzdy politicky vyrizeni.
Vcerejsi prohlaseni sudetskonemecke strany dluzno posuzovati jen v souvislosti s reci, kterou priznacnym zpusobem v poslednich dnech v nedeli pronesl pan dr Neuwirth v Liberci, kde rekl, ze sudetskonemecka strana chce byti senem na strese. Je treba miti velmi mnoho slamy v hlave, aby nekdo tvrdil, ze nejake strechy jsou kryty senem. Ale je psychoanalyticky priznacne pro sudetskonemeckou stranu, ze se panu Neuwirthovi prihodila tato chyba, jejiz pricinou jest jen to, ze jsou si skutecne velmi dobre vedomi sve ulohy. Jejich snahou je republice a demokracii zapaliti strechu nad hlavou, a to jest jejich cela politika, to je proklamace teroru a to je take cesta, kterou se chteji brati. Jim jde o to, vzbuzovati v sudetskonemeckem uzemi neklid a vytrznosti, ktere pak maji byti zaminkou, aby se urcitemu panstvu na one strane hranic dala prilezitost zjednati poradek, jak tomu rikaji.
V teto straslive napjate situaci je zapotrebi, aby se statnim organum v sudetskonemeckem uzemi davaly jasnejsi pokyny nez dosud; ukazuje se, ze mnozi statni organove, policie, cetnictvo a urady nevedi, co vlastne maji delati, ze si stezuji, ze musi klidne prihlizeti, jak sudetskonemecka strana provokuje, a nesmeji se hnouti, ponevadz tomu vadi instrukce seshora. Tim se autorita statu v sudetskonemeckem uzemi. stava jednoduse smesnou; panove z ministerstva vnitra nevedi, jak svym postupem v sudetskonemeckem uzemi skodi republice. Tyto instrukce se chapou tak, ze ve vlade, koalici panuje jista nerozhodnost a bezradnost, coz ovsem posiluje odvahu sudetskonemeckych stvacu v sudetskonemeckem uzemi a podporuje jejich drzost.
Prohlaseni, ktera jsme v posledni dobe s teto strany ctli a slyseli, nejsou nicim jinym nezli ultimatem na republiku: Budto se republika dobrovolne zfasisuje, zglajchsaltuje se dobrovolne ve vnitrni a zahranicni politice, anebo bude rozbita. To jest ultimatum, ktere jsme vcera slyseli, pri cemz by vsak samozrejme ani zglajchsaltovani, i kdyby - co je zhola nemyslitelne - mohlo prijiti k nejakemu rezimu, ktery by byl ochoten se zglajchsaltovati ve vnitrni a zahranicni politice, absolutne nezabranilo roztristeni republiky nemeckym imperialismem. Cesi a Slovaci octli by se samozrejme v mnohem straslivejsi situaci nez v jake byli Slovaci pred r. 1918. Stihl by je asi tyz osud, jako Polaky v Nemecku, jako luzicke Srby, a zde bych vpletl poznamku o prohlaseni - videnskych Cechu, ze budou dne 10. dubna hlasovati "ano". Totez ucinili luzicti Srbove. Vedeni luzickych Srbu podalo ihned r. 1933 slavnostni prohlaseni pro novy rezim. Jaky byl za to vdek? Ze se jim zastavily jedine noviny, ze jim uplne byla odnata skrovna, narodnostni a jazykova prava, ktera meli jeste v dobe demokraticke republiky v Nemecku, ba ze se jim dokonce zakazalo priznavati se k srbske narodnosti a ze se museli hlasiti k Nemcum. Stejneho vdeku dostane se videnskym Cechum, jejichz vedeni dne 10. dubna bude hlasovati pro dnesni rezim.
Prohlasujeme, ze nestrpime ani vnitrni zglajchsaltovani ani roztristeni republiky, ze se co nejenergicteji budeme braniti proti vsem takovymto pokusum a ukladum proti demokracii, proti republice. Proti tomuto fasistickemu bloku, proti irredentistickemu bloku, ktery zde vcera vystoupil, nutno vytvoriti demokraticko-republikanskou jednotu v tomto state na obhajeni republiky a demokracie. (Potlesk komunistickych senatoru.) Je vsak zapotrebi pecovati nejen o hajeni republiky proti vnejsimu nepriteli, nybrz nutno take s touze energii, a netoliko slovy, nybrz take skutky odmitnouti vsechny pokusy vnitrniho zglachsaltovani. Je zapotrebi pevneho a energickeho vystupovani vsech republikanu, vsech demokratu a take statnich organu proti valecne stvave fasisticke irredente v sudetskonemeckem uzemi, proti sudetskonemecke strane a predevsim proti neslychanemu teroru, jakym dnes podnikatele a jejich pohaneci chteji v zavodech vehnati delniky do sudetskonemecke strany. Proti tomuto teroru nutno co nejrozhodneji vystupovati, a prohlasujeme, ze veskere socialisticke a komunisticke delnictvo v republice a demokraticky smyslejici pracujici lide v nemeckem uzemi svou povinnost vykonaji, uvidi-li, ze take urady budou energicky vystupovati, aby v zarodku znicily kazdy pokus vnitrniho fasismu, kazdy pokus iredenty v sudetonemeckem uzemi; prijde doba, kdy panove, kteri dnes jsou tak ozrali jako byli r. 1914 po vypuknuti valky, budou prave tak mali, jako byli r. 1918. (Potlesk komunistickych senatoru.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Dalsim recnikem je pan sen. Steiner. Davam mu slovo.
Sen. Steiner (madarsky): Vazeny senat!
Obnovenie hospodarskych smluv s Madarskom ma tychto cias vacsi vyznam nez v inych dobach, lebo kazde sblizenie na poli hospodarskom moze napomoct tiez politickemu sblizeniu tychto dvoch na seba odkazanych podunajskych statov.
Nikdy nebola taka palciva potreba, aby sa sblizily a dohodly narody tychto dvoch statov, ako prave v dnesnych dnoch. Dnes uz je kazdemu jasne, ze fasisticky imperializmus chce dostat do svojich osidiel celu strednu Europu. To znamena, ze nebezpecenstvo nemeckeho fasizmu ohrozuje celu strednu Europu. Po ozbrojenom obsadeni Rakuska nasledovalo by obsadenie Ceskoslovenska, Madarska a ostatnych podunajuskych statov. Uskutocnenie tychto planov uvrhlo by ludstvo v pekelne utrapy svetovej vojny. Nemoze byt pochyby o tom, ze lviu cast tychto utrap musely by znasat narod v Ceskoslovensku a Madarsku.
Fasizmus chce svet znova rozdelit. Historicke skutocnosti, ku ktorym v poslednych dobach dochadza, nezvratne tomu nasvedcuju. Habes, Spanielsko a Cina, hromadne vrazdenie zien a deti znazornuju krvave zastavky na ceste fasimu. A bolo to dovrsene tychto cias ozbrojenym ujarmenim Rakuska. Prave to, co sa u tohoto "hrdinskeho" skutku uvadza na omluvu fasizmu - ze vraj nestalo sa nic, iba dva nemecke narody sa sjednotily - prave to je najsilnejsou obzalobou proti fasizmu. Tento fasizmus totiz dal nastupit svojim tankom, strojnym puskam bombometnym lietadlam proti svojmu vlastnemu bratskemu narodu.
Nikdy nebolo za tychto foriem "uplatnovane" sebaurcovacie pravo naroda, nez ako to ucinili hitlerovci oproti svojmu bratskemu narodu v tisicrocnom Rakusku. Jestlize vacsina rakuskeho ludu bola opravdu za sjednotenie, jestlize sa dobrovolne chcela vzdat svojej statnej samostatnosti, preco bolo treba spolu s motorizovanou armadou dat nastupit na uliciach Viedne nemeckym cetnickym a policajnym oddielom a agentom Gestapa? Dalej sa hovori, ze ujarmenie Rakuska bolo vykonane bez hromadneho prelievania krve. To je cynicky vysmech. Ci mozno so zdravym rozumom tvrdit, ze to je ich zasluha? Ved rovnakym pravom bolo by treba pricitat ako zasluhu ozbrojenej zbojnickej bande, jestlize by ona vyrabovala niektoru rodinu bez prelievania krve. Kedze Hitler nenarazil na odpor, nemohol pouzit kanonov a strojnych pusiek.
Je iste, ze keby rakuska robotnicka trieda a demokraticke narodne sily neboly byvaly utlacovane po cele roky, jestlize by sa Schuschnigg nebol podrobil a nebol zradil katolicky, komunisticky a socialisticky front, ktory sa utvoril na obranu samostatnosti statu, tu by boly byvaly fasisticke vojska narazily na tvrdy odpor. V tomto pripade boly by sa nemecke kanony na rozkaz diktatora. ozvaly proti bratskemu narodu.
Tieto poucenia nemozu sa minut s ucinkom. Obzvlaste nemozu sa minut s ucinkom na madarsky lud v Ceskoslovensku a na Madarstvo vobec. Lebo jestlize fasizmus takymto brutalnym sposobom zatocil s bratskym narodom, s ktorym bol vo smluvnom pomere, jestlize takymto sposobom choval "v ucte" sebaurcovacie pravo bratskeho naroda, co mozu od fasistickych dobyvatelov ocakavat vyvolene obeti "cudzie a nizsieho riadu".
Po udalostiach v Rakusku predstavuje sa nam otazka madarska, v novom osvetleni. Kazdy, kto ma na srdci vec Madartva, musi o tom uvazovat v dnesnych dobach, ktore znamenaju obrat v osudoch ludi a narodov. Treba hlboko, dokladne a odpovedne skumat udalosti, smer ich vyvoja a az na zaklade toho treba zaujat stanovisko v tychto osudovych otazkach madarskych. A pri tomto stanovisku smie sa uplatnovat iba jedna hladisko, a, to je zivotny zaujem a buducnost madarskeho ludu. Kto to spusti s oci, kto sa da ovlivnovat carodejnickymi fasistickymi silackymi exhibiciami, ten budto vedome alebo nevedome pocina si proti zaujmom Madarstva.
Taketo vedome stanovisko zaujimaju ludia v kruhoch madarskej panskej reakcie. Tito pani vidia v utoku proti samostatnosti maleho susedneho statu overenie svojej politiky. A pokracovanie toho nielen ocakavaju, ale beru cinnu ucast na pripravach k novym takymto utokom. Nestaraju sa o to, ze takyto novy utok, prevedeny s uspechom, by nielen madarsky lud v Ceskoslovensku uvrhol v skazu, lez vykopal by i hrob samostatnosti Madarska. Vo svojej tlaci, v liste "Pragai Magyar Hirlap" zo dna 20. marca sami museli uznat toto: "Kazdy v strednej Europe vie, ze Nemec je nebezpecnou mocou, obavanym patronomi a velmi hladovym susedom. Spolupraca s nim v dnesnej strednej Europe je nesnadna, a preca je nevyhnutelna. Tak si toho vyzaduje tragicka zemepisna situacia a hospodarsky zaujem malych narodov podunajskych". A tomuto "obavanemu susedu" chcu po ujarmeni republiky Ceskoslovenskej vydat na pospas i Madarstvo.
Jak priezracne podle a lzive je tvrdenie, ze spolupraca s Tretou risou je zaujmom podunajskych malych statov a narodov. Nuz ci sa Rakusko nepokusilo o spolupracu Nemeckom? A ci nemuselo potom tuto spolupracu a tieto ustupky zaplatit obetovanim samostatnosti statu?
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti