Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Klofac, dr Hruban, dr Heller, dr Buday.
Zapisovatele: dr Karas, Pichl.
Celkem pritomno 130 clenu podle presencni listiny.
Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministr Jezek.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.
Porad
109. schuze senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske
svolane na utery
dne 29. brezna 1938 na 16 hod.:
1. Zprava imunitniho vyboru o zadosti kraj. soudu v C. Lipe ze dne 28. dubna 1937, c. j. Nt VIII 76/37/2, za souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera podle §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky (c. 5259/1937 preds.) (tisk 643).
2. Zprava vyboru narodohospodarskeho a zahranicniho o vladnim navrhu (tisk 635), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni k projevu souhlasu obchodni smlouva mezi republikou ceskoslovenskou a kralovstvim Madarskym, podepsana v Praze dne 17. listopadu 1937 (tisk 654).
3. Zprava vyboru narodohospodarskeho a zahranicniho o vladnim navrhu (tisk 636), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni k projevu souhlasu umluva o uprave pohranicniho styku mezi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvim Madarskym, podepsana dne 17. listopadu 1937 v Praze (tisk 655).
Mistopredseda dr Hruban zahajil schuzi v 16 hod. 18 min.
Sdeleni predsednictva.
Svolani N. S. k 7. zasedani.
K poukazu mistopredsedy dr. Hrubana precetl zapisovatel sen. Pichl dosle pripisy predsedy vlady ze dne 19. brezna 1938, c. 2012/1096 S 38 m. r., o ukonceni podzimniho zasedani 1937/1938 snemoven N. S., a c. 2013/1096 S 38 m. r., o svolani snemoven k jarnimu zasedani 1938:
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky prohlasil rozhodnutim ze dne 19. brezna 1938 zasedani obou snemoven Narodniho shromazdeni za ukoncene dnem 22. brezna 1938.
Predseda vlady: M. Hodza v. r.
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky svolal rozhodnutim ze dne 19. brezna 1938 obe snemovny Narodniho shromazdeni k zasedani do Prahy na den 29. brezna 1938.
Predseda vlady: M. Hodza v. r.
Zmeny ve vlade.
K poukazu mistopredsedy dr Hruban a precetl zapisovatel sen. Pichl pripisy predsedy vlady ze dne 23. brezna 1938, c. 2141/ 909 S 38 m. r., o zprosteni ministra dr Spiny uradu, ze dne 21. brezna 1938, c. 2048/909 S m. r., o jmenovani posl. Jezka ministrem, a ze dne 24. brezna 1938, c. 2166/909 S m. r., o zprosteni ministra Zajicka uradu.
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky rozhodnutim ze dne 23. brezna 1938 vyhovel zadosti ministra dr Fr. Spiny a zprostil jej uradu ministra.
O tom kladu si za cest uciniti sdeleni.
Predseda vlady: M. Hodza v. r.
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky jmenoval rozhodnutim ze dne 19. brezna 1938 poslance Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske Frantiska Jezka ministrem.
Jmenovany slozil predepsany slib do rukou presidenta republiky dne 21. brezna 1938.
O tom kladu si za cest uciniti sdeleni.
Predseda vlady: M. Hodza v. r.
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky rozhodnutim ze dne 24. brezna 1938 vyhovel zadosti ministra Erwina Zajicka a zprostil jej uradu ministra.
O tom kladu si za cest uciniti sdeleni.
Predseda vlady: M. Hodza v. r:
Dovolene
obdrzeli: dodatecne na schuzi dne 17. t. m. dr Milota, Popovic; od 15. do 17. brezna t. r. sen. Balla.
Mistopredseda dr Hruban konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byly dany dovolene: od 2.2. brezna do 7. dubna t. r. sen. dr Basovi, do 31. cervence zdravotni dovolena sen. dr Tischerovi, na 3 mesice sen. Kianickovi, na 1 mesic sen. dr Ziskovi, na 2 mesice sen. Foitovi.
Rozdane tisky.
Usneseni posl. snemovny: tisk 658 - prikazano vyboru soc. politickemu, tisk 659 - prikazano vyborum techn.-dopravnimu, ustavne-pravnimu a rozpoctovemu. Vyborum ulozeno, aby podaly zpravy ve lhute co nejkratsi.
Vladni navrh tisk 667 - prikazan vyborum zahranicnimu a narodohospodarskemu.
Navrh tisk 666 - prikazan vyboru iniciativnimu.
Zpravy tisky 663, 664.
Odpovedi tisk 668/1 a 668/2.
Tesnopisecke zpravy o 97. a 98. schuzi senatu N. S. R. Cs.
Zapisy o 101. az 105. schuzi senatu N. S. R. cs.
Zapisy o 106. az 108. schuzi senatu N. S. R. cs. byly schvaleny podle §u 52 jedn. radu.
Z predsednictva prikazana.
vyboru imunitnimu zadost vrch. stat. zastupitelstva v Bratislave se zadosti kraj. soudu v Nitre ze dne 12. brezna 1938, c. j. Nt XII 15/38, za udeleni souhlasu k trest. stihani sen. dr Budaye pro precin podle §u 14, c. 5 a §u 18, c. 1 a 3 zak. na ochranu republiky (c. 7641).
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Budeme projednavati porad schuze, a to nejprve odst. 1, jimz jest:
1. Zprava imunitniho vyboru o zadosti kraj. soudu v c. Lipe ze dne 28. dubna 1937, c. j. Nt VIII 76/37/2, za souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera podle §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky (c. 5259/1937 preds.) (tisk 643).
Zpravodajem je p. sen. Nemecek. Davam mu slovo.
Zpravodaj sen. Nemecek: Slavny senate!
Imunitni vybor podava o zadosti kraj. soudu v C. Lipe ze dne 28. dubna 1937 za souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera podle §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky tuto zpravu:
Nejprve skutkova podstata: Dne 14. unora 1937 se konala v hostinci Richter ve Wolmsdorfu schuze politicke strany "Sudetendeutsche Partei", na ktere recnil sen.Pfrogner. Promlouval o vnitropolitickych pomerech, zejmena o ceskonemeckem vyrovnani, a prohlasil: "Jsme nyni v dobe vyrovnani. Vyrovnani vsak bude takove, ze nepomuze nikomu. Rika se o nas, ze jsme >Sektion einer auslandischen Partei<. V parlamente doslo kdysi k otazce, zda by zdejsi Nemci byli ochotni strileti do Nemcu v Risi. Na to jsem odpovedel, ze by strileli, ale >beim Herumdrehen<."
Statni zastupitelstvi v C. Lipe spatruje ve vyroku "V parlamente.. az... Herumdrehen" skutkovou podstatu zlocinu vyzyvani k neplneni zakonnych povinnosti, resp. k trest. cinum podle §u 15, odst. 3 zakona na ochranu republiky a zada senat Narodniho shromazdeni za souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera.
Imunitni vybor projednal tuto zalezitost a navrhuje, aby senat Narodniho shromazdeni zadosti kraj. soudu v C. Lipe ze dne 28. dubna 1937 za souhlas k trest. stihani p. sen. Pfrognera nevyhovel a k trestnimu stihani pro tyto vyroky jej nevydaval.
Tento navrh oduvodnuje imunitni vybor takto: Inkriminovane vyroky pana sen. Pfrognera nutno jiste brati vazne a bylo by mozno je subsumovati pod ustanoveni §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky. Neni mozno a neni ani pripustno, aby zejmena clen Narodniho shromazdeni se vyslovoval o nasi armade zpusobem, jenz by mohl vyvolavati jakekoli pochybnosti o jeji absolutni spolehlivosti a zdatnosti vsude tam, kde by slo o obranu naseho statu, k niz je armada i kazdy jeji jednotlivy prislusnik nejen prisezne, nybrz i celym svym svedomim bezpodminecne zavazan. Tato armada ma tim vetsi poslani politicke i mravni, jezto neni a nebude zadnym instrumentem utoku, nybrz bezvyhradnym nastrojem nasi obrany a ochrany miru.
Pokud vsak jde o vyroky pana sen. Pfrognera, specialne nutno v tomto konkretnim pripade uvaziti, ze jde o jednotlivy vyrok, jenz byl z kontextu reci vynat, a ze proto pro jeho objektivni posouzeni nutno vziti v uvahu celkovy charakter reci jmenovaneho pana senatora. Hledime-li proto na jeho projev v jeho celku, neni pochyby, ze jeho rec byla nesena tonem, jenz se pohybuje na hranicich nejprikrejsi kritiky, avsak pres to nelze miti za to, ze by tyto hranice byly prekroceny a ze by zde nastavala imunitnimu vyboru povinnost odkazati tento pripad na porad prava.
Proto imunitni vybor navrhuje, aby zadosti kraj. soudu v C. Lipe ze dne 28. dubna 1937 za souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera podle §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky vyhoveno nebylo. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Nikdo neni ke slovu prihlasen. Budeme tedy hlasovati.
Senat je zpusobily se usnaseti.
Budeme hlasovati o navrhu vyboru imunitniho, aby senat nedal souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera podle §u 15, c. 3 zakona na ochranu republiky.
Kdo s navrhem vyboru imunitniho souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh vyboru imunitniho byl schvalen a senat nedal souhlas k trest. stihani sen. Pfrognera.
Dalsim odstavcem poradu je:
2. Zprava vyboru narodohospodarskeho a zahranicniho o vladnim navrhu (tisk 635), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni k projevu souhlasu obchodni smlouva mezi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvim Madarskym, podepsana v Praze dne 17. listopadu 1937 (tisk 654).
Zpravodaji jsou: za vybor narodohospodarsky sen. Rohlena, za vybor zahranicni sen. Selmec.
Davam slovo zpravodaji vyboru narodohospodarskeho, p. sen. Rohlenovi k podani zpravy.
Zpravodaj sen. Rohlena: Slavny senate!
Sjednana obchodni smlouva mezi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvim Madarskym, podepsana v Praze dne 17. listopadu 1937, skoncila dosud trvajici prozatimni obchodne-politicky stav, upravovany prechodne na podklade smlouvy o nejvyssich vyhodach posledne z 14. cervna 1935 a jejim dodatku z 15. cervna 1936.
Tato definitivni uprava obchodne-politickych styku s Madarskem znamena normalisaci hospodarskych styku postavenim jich na pevny zaklad, zamezuje nepriznivejsi nakladani s nasimi podnikateli, obchodniky a s nasim zbozim, tvoric tak predpoklad pro klidny rozvoj hospodarskych styku.
Ackoliv vladni duvodova zprava pravi, ze timto nejsou odstraneny vsechny prekazky k vzajemne vymene zbozi, ktera utrpela nekolikaletym bezesmluvnim stavem i obecnou hospodarskou krisi, prece jen za tohoto stavu kontingentni uprava, ac musi byti kazdorocne upravovana, prinese jiste zlepseni, jak svedci dohoda pro r. 1938, ktera umoznuje vymenu zbozi v hodnote cca pul miliardy Kc, to jest z polovice vyvoz a z polovice dovoz.
Ze toto ujednani znamena znatelne zlepseni, ukazuje nejlepe tabulka vzajemne vymeny zbozi, uvadena ve vladni duvodove zprave.
Pamatuje se take, aby pozdeji byla vyhrazena ochrana soc. pojisteni delniku a zamestnancu, jakoz i otazka vzajemneho pripousteni konsulu, jejich vysad, vyhrad a kompetence.
Definitivni smlouva csl.-madarska obsahuje nejen cast obecnou, ale v priloze A a B i cast celne tarifni, jiz se poskytuji vzajemne ruzne celni vyhody, cimz ma byti docileno zvetseni vymeny zbozi.
Priloha C znamena veterinarni dohodu, ktera upravuje veskere otazky zdravotni kontroly pri dovozu zvirat a zvirecich vyrobku.
Narodohospodarsky vybor doporucuje senatu Narodniho shromazdeni, aby vladni navrh tisk sen. 635 schvalil v plnem zneni podle navrhovane schvalovaci dolozky. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Davam slovo panu sen. Selmecovi jako zpravodaji za vybor zahranicni.
Zpravodaj sen. Selmec: Slavny senat!
R. 1930 vyprsala platnost obchodnej smluvy Ceskoslovenska s Madarskom. Este pred tymto terminom vlada ceskoslovenska vypovedala tuto smluvu, pretoze ceskoslovenske zakonodarstvo sa od doby uzavretia obchodnej smluvy, co sa tyka tarifnej politiky, velmi zmenilo. Medzi zakonmi colnymi a smluvou ceskoslovensko-madarskou vznikly rozpory. Z potrieb ochrany domacej zemedelskej produkcie zvysily sa cla na jednotlive druhy dovazaneho zbozia. Ba boly uzakonene i prirazky. Ked sa pokonavalo o novej obchodnej smluve s Madarskom, nedosiahlo sa ziadneho kompromisu: Madarsko nechcelo pristupit k zvysenym clam, najma, na mlynarske vyrobky, a preto sa ziadna smluva neuzavrela.
V dosledku bezsmluvneho stavu vznikly prekazky vzajomnej vymeny zbozia. Tieto prekazky sa stale vzmahaly, i co do rozsahu i co do obsahu, pre vseobecny hospodarsky upadok a pre jeho nasledky. Nemalo prekazok pre vyvoj vzajomnej vymeny zbozia zapricinily u nas okrem uz spominanych tazkosti aj opatrenia viazaneho hospodarstva, ktore si vynutila v nasom state kriza.
Prekazky hospodarskej spoluprace oboch statov usilovali sme sa odstranit uz roku 1935 a potom roku 1936 docasnymi dohodami o kompenzacnych obchodoch. Rozsah tychto prechodnych smluv pohyboval sa asi do 300 mil. Kc.
Prechodne kompenzacne smluvy vsak nemohly nahradit riadnu obchodnu smluvu. Ich hospodarsky efekt bol chudokrvy a preto bola uz od rokov snaha o uzavretie riadnej smluvy. Dna 17. novembra 1937 urobil sa koniec tomuto obchodno-politickemu provizoriu, lebo sa dojednala definitivna obchodna smluva s Madarskom, ktorou sa normalizuju obchodne styky navzajom. Tato smluva znamena pevny zaklad pre vyvoj hospodarskych stykov s kralovstvom Madarskym. Opierajuc sa o tuto definitivnu obchodnu smluvu, obidve smluvne strany uz i teraz dosiahly vyhod bilateralnych pre kontingentaciu obchodnych stykov na rok 1938. Kontingenty umoznuju, vzajomnu vymenu zbozia v hodnote pol miliardy Kc. S touto smluvou rovnobezne dostaly i upravu zvlastnymi dohodami aj ine otazky velmi duleziteho vyznamu: pohranicny styk a zaujmy colnej ochrany. Nie mensieho vyznamu je i ta skutocnost, ze dolezitou prilohou obchodnej smluvy je aj veterinarna dohoda, ktora upravuje predovsetkym vsetky otazky zdravotnej kontroly pri dovoze zvierat alebo zvieracich produktov.
Prislusnici oboch smluvnych stran budu pozivat na uzemi druhej strany zachadzanie podla dolozky o najvyssich vyhodach. Zvlastnym clankom sa upravuje vzajomne aj sluzba konzularna.
Smluva, o ktorej pokonavame, je velkym vyvojovym krokom v normalizacii hospodarskych vztahov dvoch podunajskych statov, co ma neodskriepitelny vliv i na ocistenie politickej atmosfery v rozvoji problemu Strednej Europy.
Na zaklade uvedenych dovodov zahranicny vybor navrhuje, aby senat Narodneho shromazdenia prejavil suhlas k obchodnej smluve medzi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvom Madarskym. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Ke slovu jsou prihlaseni pani sen. dr Buday, dr Turchanyi a Pfrogner.
Nezli dam slovo prvnimu recniku, navrhuji, aby byla stanovena lhuta recnicka na 20 minut.
Kdo souhlasi s timto navrhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj je prijat. Recnicka lhuta je stanovena na 20 minut.
Davam slovo panu sen. dr Budayovi.
Sen. dr Buday: Slavny senat!
Nas ako Slovakov tesi, ze konecne nase zakonodarne sbory prikrocuju k ratifikovaniu obchodnych smluv so susednym statom Madarskom: Colny boj, colne neriady ziadnej ciastke nasej republiky tak neskodily ako prave Madarsku, najblizsiemu uzemiu Slovenska. Slovensko prave s touto blizkostou je odkazane menovite prebytkom svojho dreva na susedne Madarsko. Ked som asi pred 4 rokmi precestoval cast Rumunska, videl som na staniciach sta a sta vozov zeleznicnych, nalozenych drevom; a vsetky boly do Madarska dirigovane. Mnoho sme tedy zameskali v ohlade tomto a tazko nam bude znovu ziskat trh v Madarsku pre nas prebytok dreva. Jedno si zelame, ked uz sme zacali s obchodnymi smluvami, aby vsetky tieto buduce obchodne smluvy boly budovane tak, ze by bol dostatocny zretel brany na hospodarske pomery Slovenska a hospodarsky Slovensko povzniesly. Ved my Slovaci sme uz taki, ze nad hmotne statky vyssie cenime nase narodne duchovne statky, a preto pri tejto prilezitosti nech mi je dovolene podat toto vyhlasenie (cte):
Klub senatorov Hlinkovej slovenskej ludovej strany spolu s poslaneckym klubom tejze strany na svojom zasadnuti v Prahe dna 29. marca 1938 usniesol sa jednohlasne na tomto vyhlaseni Hlinkova slovenska ludova strana ako politicka reprezentantka slovenskeho naroda vyhlasuje, ze stoji na stanovisku osobitnosti slovenskeho naroda... (Ruzne vykriky.)
Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Prosim o klid.
Sen. dr Buday (pokracuje):... celistvosti ceskoslovenskeho statu a Ceskoslovenskou republiku poklada za stat, v ktorom sa plne moze uplatnit individualita slovenskeho naroda.
Polozenie slovenskeho a ceskeho naroda, hlavne po poslednych zahranicnych politickych udalostiach, je take, ze ani jeden z nich si nemoze dovolit samostatny stat bez toho, aby nevystavil vlastny zivot mimoriadnemu nebezpecenstvu. Slovensky narod prejavil svoje kladne stanovisko k Ceskoslovenskej republike nielen po cas zahranicneho odboja, ale i v dobe statneho prevratu, ked sa pripojil dobrovolne k ceskemu narodu, aby spolu s nim tvoril jednotny stat.
Ked dnes znovu zdoraznujeme kladny pomer slovenskeho naroda k ceskoslovenskemu statu, robime to preto, aby sme touto cestou upozornili zodpovednych politickych cinitelov na nebezpecie, ktore republike hrozi po poslednych zahranicnych udalostiach, a aby sme zdoraznili vyznam slovenskeho problemu nielen pre konsolidaciu vnutornych pomerov republiky, ale i pre upevnenie pozicie nasho statu v politike zahranicnej.
Vychadzajuc zo stanoviska, ze mravnym a historickym poslanim ceskoslovenskeho statu je nehateny a vsestranny rozvoj ceskeho a slovenskeho naroda, pokladame respektovanie osobitnosti slovenskeho naroda a zmenu terajsieho centralistickeho politickeho systemu za nezbytny predpoklad uprimnej dohody ceskeho a slovenskeho naroda. (Potlesk senatoru Hlinkovy slovenske strany ludove.)
Popieranie existencie slovenskeho naroda a zaznavanie slovenskej reci uraza narodne presvedcenie Slovakov a vyvolava nutne spory, ktore znemoznuju bratske spolunazivanie Cechov a Slovakov. (Sen. Modracek: To znemoznujete vy!) To, ze slovensky narod nuteny je v svojom state uz 20 rokov bojovat za uznanie svojej narodnej individuality, za vylucne pravo reci slovenskej na uzemi Slovenska a za existencne zaistenie Slovakov, je najvacsou obzalobou u nas panujuceho rezimu a najlepsie vystihuje postavenie slovenskeho naroda v republike Ceskoslovenskej. Je to skutocnost, ktora nas v dvaciatom roku trvania republiky naplnuje hlbokym bolom v srdci, ktora zaluje pred celym vzdelanym svetom a v zaujme sameho statu vola po radikalnej naprave.
Statna politika moze byt uspesna len vtedy, ked vychadza z reality a nezamiena si realne moznosti s fikciou. Takouto realitou je i osobitnost slovenskeho naroda a z toho vyplyvajuce pravo Slovakov na politicku autonomiu Slovenska. Slovaci maju pravo na politicku autonomiu nielen preto, lebo Pittsburghska dohoda, ktora bola pouzita ako doklad na mierovych konferenciach, plati a zavazuje, ale hlavne preto, lebo su osobitnym narodom a ako narod maju prirodzene pravo na svojrazny narodny zivot v tejto republike.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti