Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 106. schuze (obsah) | Utery 15. brezna 1938

Pritomni:

Predseda dr Soukup.

Mistopredsedove: Klofac, dr Bas, dr Heller, dr Buday.

Zapisovatele: dr Karas, Pichl.

Celkem pritomno 111 clenu podle presencni listiny.

Clen vlady ministr inz. Dostalek.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr Horak.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.

Mistopredseda dr Bas zahajil schuzi v 16 hod. 26 min.

obdrzeli: dodatecne na schuzi dne 10. t. m. sen. Popovic, Stodola; od 15. do 17. t. m. sen. dr Krcmery; na tento tyden sen. Casny, Hancko, Maixner, Riedl, dr Turchanyi, Zeman; na dnes a zitra sen. dr Hruban.

Mistopredseda dr Bas konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byly dany dovolene na dva tydny sen. dr Szilassymu, do 1. kvetna t. r. sen. Kianickovi.

Zpravy tisky 649 az 653.

Interpelace tisk 648/1 az 648/4.

Odpovedi tisk 647/1 az 647/6.

Zapis o 100. schuzi senatu N. S. R. Cs.

o 103. az 105. schuzi senatu N. S. R. Cs. byly schvaleny podle §u 72 jedn. radu.

*

Mistopredseda dr Bas (zvoni): Budeme projednavati porad schuze a nejprve budeme pokracovati ve spolecnem projednavani odst. 1 a 2 poradu:

Pro spolecnou rozpravu stanovena byla ve 100. schuzi dne 23. unora 1938 doba 1 hodiny pro recnika.

Ke slovu se prihlasil p. sen. Jancek. Udeluji mu slovo.

Sen. Jancek: Slavny senat!

Dla predlozeneho vladneho navrhu ma dat slavny senat suhlas k prekroceniu rozpoctu na rok 1936. Tymto cinom ma, ako vladny navrh hovori, dnes r. 1938 Narodne shromazdenie stanovit statny rozpocet na r. 1936. Ironia osudu, co?

Vlada republiky Ceskoslovenskej prekrocila rozpocet ten o 835 mil. Kc. Od demokratickej vlady v demokratickej republike sa vyzaduje doslednost. Vladou predlozeny, obidvoma komorami prijaty a odhlasovany rozpocet ma byt dodrziavany.

U nasej vlady sa udomacnuje nepriaznivy zjav. Kazdorocne prekrocuje t. zv. vyrovnany rozpocet o tazke sta miliony, ba posledne to stupa do miliardovych obnosov. To moze byt pre nas stat katastrofalne.

Ja som uz raz bol s tohoto miesta vyhlasil, ze stavovske politicke strany, takeho slozenia ako su u nas, su skazou republiky a statu. Kazda stavovska politicka strana, aby svoju poziciu vo vlade udrzala, nehladiac na celok, na stat, na narod, berie zo vseobecneho takym sposobom, akym sa brat da, niekedy aj niecelkom moralnym. Jej privrzenci, jej nahonci su jej statom, jej narodom, ostatnych nepozna.

Pripominam: za kazdy stat rucia celym svojim osudom cele narody, nikdy nie strany. Koalicne vladnuce, strany sa vsade a vzdy vyhlasuju za strany maleho cloveka, maleho poplatnika. Strana soc. demokraticka ako strana robotnicka, strana agrarna ako strana malorolnickeho ludu, narodne-socialna ako strana tiez robotnicka a strana intelektualov atd. A co vidime? Nad tymito vsetkymi stranami malych ludi panuje neuprosne internacionalna velkokapitalisticka klika, ta vsetkymi opovrhovana burzoazia. Internacionalny velkokapital vytvoril vseobecnu krizu, z tej vyvodil, akoze na ochranu statnych financii, kartely. Pod zamienkou chranit malorolnickych velkostatkarov, vytvorit zasobarne, zorganizoval pod egidou vlady obilny monopol, syndikaty, kontingentacie atd. Ty narode, ktory nepatris do vyvolenej vrstvy financnych baronov, podobne ako ti, co teraz z Viedne utekaju, plat a kupuj za nadiktovane ceny, aby sa sberne burzoaznych central hojne naplnaly.

Vtedy ked dividendy rastu, mzdy robotnika klesaju. Toto sa deje v demokratiakej republike, kde panuju strany maleho cloveka.

Velke zaloby su na vladu, na zakonodarne sbory, ze sa nestaraju o maleho poplatnika, o maleho cloveka. V stavebnom podujimatelskom odvetvi sa chysta hromadne sudne zakrocenie oproti statnej stavebnej sprave, t. j. oproti ministerstvu verejnych prac i krajinskym uradom. Preco? Preto, ze zvysene vydaje na mzdy robotnikov a zvysene ceny stavebnych materialov nadiktovane kartelmi nechce statna sprava uznat.

Ceny stavebnych materialov stuply na zaklade devalvacie koruny a na diktat vladou uznanych a hyckanych kartelov. Zvysenie miezd sa previedlo na zaklade vladou uznanych kolektivnych smluv a pripadne tiez uznanych robotnickych strajkov.

Vsetky podmienky zvysenych vydajov u stavebnych podujimatelov boly uvedene v zivot alebo so suhlasom vlady, alebo s jej vedomim, alebo na direktne vladne dopatrenie, a vysledok? Tieto vladou a s jej suhlasom zapricinene zvysene vydavky maju hradit podujimatelia zo svojho.

Vsetci pravnici vypytani o pravnicku mienku tohoto sporu sa vyslovili v tom smysle, ze podujimatelia sudobny spor ten oproti eraru vyhraju. Ministerstvo financii stoji vzdor spravedlivemu poziadavku stavebnych podujimatelov na svojom stanovisku, ze takto zapricinene zvysene vydaje nehradi.

Dla mienky samych statnych uradnikov, inzenierov odbornikov, uz dnes statna sprava doplaca na tento vzdorovity tah ministerstva financii tazke miliony, lebo moc podujimatelskych firiem uz aj zadane nabidky odvolalo a statna sprava bola nutena zadat prace o mnoho drahsim podujimatelom. Zasa vitazi velkokapital, lebo len velkokapitalom zalozene a udrziavane firmy vydrzia tento nespravedlivy utisk. Poznamenavam, ze aj v Nemecku prevadzali podobny manevr a skoncilo to tym, ze nemecka vlada uznala opravnene poziadavky stavebnych podujimatelov a vyplatila pozadovane obnosy. Ako vidno, u nas nenavideny fasizmus je spravedlivejsi oproti pracujucim vrstvam ako demokraticky rezim.

Priklincuvam tu s tohoto miesta tu holu skutocnost, ze stredny stav, zivnostensky, remeselnicky a maloobchodnicky je v demokratickom state, kde nerozhoduje kvalita, ale kvantita, zaznavany a zanedbavany.

Kvantitativne hojne zastupene stavy v agrarnej a soc. demokratickej politickej strane nachodia tak v oboch zakonodarnych sboroch, ako aj u vlady, isteho uznania a ich poziadavkam je venovana ista pozornost. Naproti tomu maloobchodnik, zivnostnik, remeselnik a hlavne slovensky so svojimi poziadavkami nachodi vsade zvacsa uzavrete dvere a zapchate usi. Tento zaznavany stredny stav remeselnicky je stav, od ktoreho sa ziada stoprocentna loyalita, vlastenectvo a statotvornost az do zertvovania. Dalej rozumnost, inteligencia a pochopenie vsetkych ustanovizni, ktore ho zvacsa prenasleduju. Od neho sa ziadaju vsetky ctnosti verneho skolovaneho obcana. On ma byt a je popri knazovi a ucitelovi veducim vidieku, dediny, a za to vsetko dostava sa mu nespocetnymi paragrafmi a nariadeniami iba sekatury. Prave tieto dni sa mi jeden maloobchodnik zaloval. Hovori: Skoro kazdy tyzden mam navstevu. Tu sa mi postavi ako drab dochodkova kontrola, financna kontrola, liehova kontrola, monopolna kontrola, kontrola inspektoratu atd. K tomu visi na nami nas komplikovany danovy system, nesnesitelna tarcha socialnych predpisov a poplatkov. Toto vsetko spolu robi pre maleho obchodnika, zivnostnika a remeselnika hotovu anarchiu smyslov a dusevnu depresiu. Za tym prijde husta siet konkurencnych potravnych a inych stranickych druzstiev s danovymi, dopravnymi a inymi vyhodami, ktore v pripade strat sa z verejnych prostriedkov sanuju. Ci sa moze v tomto chaose predpisov, poplatkov a neprimeranej konkurencie vyvinovat nas zivnostnik, maloobchodnik?

A to vsetko este malo! Statne institucie samy prevadzaju fuserstvo vo velkom. Vojenska sprava v jej posadkach, pocnuc od holicstva, krajcirstva, obuvnictva, stolarstva, natieracstva, maliarstva, prevadza vsetky remeselnicke prace, a, to bez danoveho zatazenia, bez socialnych poplatkov na ukor miestnych zivnostnikov. Zeleznice taktiez skoro vsetky prace prevadzaju vo vlastnej rezii. Na to prijde velkopriemysel s jeho filialnymi predajnami, kartely, monopoly so zdrazovanim potrebnych tovarov a dennych potrieb; tieto vsetky velkokapitalisticke institucie su proti existencii remeselnikovej. Remeselnikovi za jeho namahu a unavu ostava este jedna obcianska povinnost, exekutora prijat s usmievavou tvarou.

Tu mam cest slavnemu senatu predlozit poziadavky slovenskych maloobchodnikov, zivnostnikov, remeselnikov.

Slovenski maloobchodnici, zivnostnici a remeselnici ziadaju novelizaciu zakona c. 91/ 1918 Sb. z. a n. o osmihodinovom pracovnom case v tom smysle, aby pohotovost nebola zapocitana do pracovneho casu. Dovody: Su remesla ako holic, kadernik, pekar, hostinsky, kaviarnik, obchod potravinami atd., v ktorych zivnostiach sa pracuje skutocne len tri az styri hodiny denne. Krajcirstvo a vsetky sezonne remesla, kde v sezone treba pracovat aj prez cas, aby sa zakaznikom vyhovelo, po sezone, ked niet prace, nepracuju, a ked sa pracuje, tak velmi malo a velmi pomalu. Zamestnavatel drzi a plati zamestnanca len preto, aby ho mal k dispozicii, ked sa praca naskytne v dobe sezonnej. Toto je potrebne tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnavatela, aby sa obidvaja existencne udrzali.

Navazujuc na prejav pana predsedu vlady dr Milana Hodzu tu v Prahe dna 21. maja 1937, ktory povedal politickym redaktorom, ziadame cim skorej previest: a) upravu zivnostenskeho uvernictva, b) stanovenie minimalnych cien v zivnostenskych oboroch, v ktorych to potreba vyzaduje, c) volby do verejnopravnych a zaujmovych institucii a organizacii, a to: obchodnych a priemyselnych komor, socialno-poistovacich ustavov a zemedelskych rad.

Ziadame, aby planovite organizovanie potravnych konzumov a druzstiev, ktore najma v poslednych casoch velmi intenzivne a bezohladne postupuje, bolo usmernene a stanoveny status quo. V otazkach danovych a inych vyhod ziada sa, aby konzuny a druzstva boly konecne zrovnopravnene so sukromnym individualnym obchodom, a to nielen azda so stanoviska sobeckeho sukromneho podnikania, ale hlavne so strany potrieb statnych prijmov.

Ziadame, aby tovarenske filialky ako danove subjekty na Slovensku, ktore maju hlavny vyrobny podnik v zamoravskych krajinach, platily dane na Slovensku a ohladom inych poplatkov boly zrovnopravnene so sukromnym obchodom individualnym.

Na ochranu sukromneho podnikania zivnostenskeho ziadame, aby sa statne, polostatne, obecne a velkostatkarske podniky a dielne so zarobkovou cinnostou budovaly len v pripadoch ozaj odovodnenych a aby tieto statne a polostatne podniky nevyrabaly na sklad a nekonkurovaly nizkymi cenami so zivnostnikmi.

Fuserstvo, toto najnebezpecnejsie podryvanie sukromneho podnikania, je este stale neobmedzene a nepotlacene, nasledkom coho su caste pripady, ze zivnostnici dobrovolne vzdavaju sa svojich zivnostenskych listov, aby neplatili dane a ine davky, a robia ako fuseri.

Vo veci statnej stravovacej akcie pre nezamestnanych zivnostnikov znova ziadame ministerstvo soc. peclivosti o vplyv na prezidium ministerskej rady, aby podmienka vlady o trojmesacnom nepretrzitom namezdnom pomere po 1. junuari 1929 bola zrusena a nezamestnani zivnostnici, ktori sa vzdali zivnosti a nie su nikde zamestnani, boli zaradeni do statnej stravovacej akcie. Dalej ziadame, aby v pracach pri otazke nemocenskeho poistenia zivnostnictva ako i pri invalidnom a starobnom poisteni pokracovalo sa rychlejsie, aby sa k definitivnym osnovam cim skorej prislo a staly sa predmetom ustavno-pravneho pokracovania.

Napokon ziadame zvysenie podpor pre chudobnych a prace neschopnych zivnostnikov zo statnych a krajinskych prostriedkov.

Ziadame cim skorsiu reformu statneho zadavacieho poriadku podla intencii hospodarskych organizacii, aby sa zadavaly prace podla strednych nabidok. Dalej protestujeme proti tomu, aby udelenie dodavky viazaly danove urady a nemocenske poistovne na nedoplatky danove a socialnych prispevkov. Pri dodavkach ministerstva post a telegrafov a narodnej obrany nech je pamatane 60 % z celkovych dodavok na malozivnostnictvo (distribucne dodavky). Ziadame, aby zodpovedne pro cento prace bolo zadane slovenskym firmam.

Ziadame, aby cim skor prikrocilo sa k oddlzeniu zivnostnictva a obchodnictva podla intencii polnohospodarov.

Konecne ziadame pausalovanie dane z obratu u vsetkych oborov. Pausalovanie niektorych clankov a vyrobkov, ktore sa stalo v minulom roku a v nom sa pokracuje, malo dobry ucinok na vyvoj zivnosti a obchodu. Treba si len zelat, aby toto pausalovanie bolo prevadzane rychlejsie a u vsetkych vyrobkov a produktov u prvovyroby.

Ziadame podla moznosti snizenie prispevkov nemocenskych a urazovych. Vyslovujeme sa rozhodne proti dalsim monopolom, proti dalsim syndikatom a ziadame statnu kontrolu nad kartelmi, aby nemohly svojvolne zvysovat ceny.

Slavny senat! Nech je mi dovolene na zaver dotknut sa nasho nevyrieseneho slovenskeho problemu. Pan predseda vlady dr Milan Hodza slubil pri nastupeni za premiera vlady Ceskoslovenskej republiky, ze slovensky problem rozriesi k obapolnej spokojnosti. Poznamenavam, ze ak to takym tempom bude riesit, ako posial, tak musi byt premierom vlady Ceskoslovenskej republiky aspon 500 rokov.

Slovensky problem riesit je jednoducha vec. Potrebne je, aby si ceski veduci cinitelia uvedomili, ze slovensky narod je tu, ze zije a zit bude, ci sa to dakomu paci, alebo nie. Ako zijucemu narodu dat to, co mu dla bozieho, ludskeho a prirodzeneho zakona patri, t. j. jeho ziadostiam vyhovet a porozumet. Uznat ho ako spoluzakladatela tejto nasej domoviny, tejto nasej republiky, tohoto nasho statu, a jednat s nim ako rovny s rovnym. Uznat jeho pravo na svojsky, svojrazny zivot, bez coho ziaden narod zit nebude a nemoze. Ani slovensky.

Retoromani su maly narodik vo Svajciarsku, taky malicky, ze by si to ani nezasluzilo spomienky. Tychto Retoromanov je vo Svajciarsku 40.000. Su to udajne potomci Latinov, ktori v davnych casoch ustupili na sever. Nedavno sa hlasili Retoromani, ze si narokuju to iste miesto vo svajciarskej ustave, ako doposial uznavane tri narody, to je nemecky, taliansky a francuzsky. Prava demokracia svajciarska co urobila? Nehadala sa tak, ako sa s nami hadaju uz 20 rokov Cesi.

Ludovym hlasovanim 538.000 hlasmi oproti 49.000 hlasom rozhodli, ze Retoromani maju take pravo ako ostatne tri narody, francuzsky, nemecky, a taliansky. Retoromani boli prijati ako stvrty statotvorny narod svajciarsky do ustavnej listiny, so vsetkymi narodu patriacimi atributami. (Vykriky.) Toto je muzskost, to je spravedlivost, pred ktorou klobuk dolu. Vezmite si vzor!

Povinnostou ceskych veducich cinitelov je porozumet Slovakom, nedat sa zavadzat slovenskymi Cechoslovakmi, dat slovenskemu narodu ziadanu, zakonom zarucenu autonomiu v ramci Ceskoslovenskej republiky. My uznavame Ceskoslovensku republiku, ale nikdy neuzname ceskoslovensky narod. Vy budte Cesi, my budeme Slovaci! My nechceme dualizmus, my chceme nase prirodzene pravo v ramci Ceskoslovenskej republiky. My chceme len to, co nam patri. Nebohy pan prezident Osloboditel Masaryk osnoval pittsburgsku dohodu a aj podpisal, a to je pre nas smerodajne, od toho neustupime, za to bojovat budeme a ujistujeme vas, ze slovensky narod pojde s nami, pojde za svojim prirodzenym vodcom Andrejom Hlinkom!

Pripominam: nie ten stat je silny, ktory disponuje s mnozstvom vojnoveho materialu, pusiek, diel a lietadiel, ale ten, ktory disponuje spokojnym obcianstvom, oddanym telom i dusou svojej domovine, svojmu statu. My chceme vypestovat obapolnu lasku medzi dvoma bratmi, Cechmi a Slovakmi, na podklade spravedlivosti a v obapolnom porozumeni. Vy nas neporozumiete, to je chyba! Vy ste oproti tomu hluchi, nastvani a zavedeni! Obavam sa, ze ked nastane doba a budete nuteni poslat zvlastny vlak pre Slovakov - pocuvaj, Modracku! - ako to urobili Madari r. 1918, do ktoreho si nik nesadnul, ze sa to bude opakovat a ze pride prazdny zpat ako isiel prazdny do Pesti.

My si drzime za povinnost oddat narod slovensky buducim generaciam neporuseny, cisty na dusi, zdravy na tele, verny svojmu slovenskemu rodu, a za toto nase usilie dostalo sa nam s vysokeho miesta od clena vlady Ceskoslovenskej republiky titulu "vsivaci a sopliaci". Tento sposob nadavky si raz navzdy vyprosime a do takej vlady, kde sa taketo dehonostujuce vyrazy pestuju, nikdy nevstupime! Za predlozeny vladny navrh ludova strana Hlinkova hlasovat nebude. Dakujem pekne.

Mistopredseda dr Bas (zvoni): Jako dalsi recnik je prihlasen pan sen. Pechanec. Davam mu slovo.

Sen. Pechanec: Slavny senate!

Vime vsichni, ze pri sdelavani rozpoctu v poslednich letech, aby bylo dosazeno rovnovahy, bylo nutno prekonavati obtize povahy nejen, hospodarske, ale i financni. Nebylo tomu lepe pri sdelavani rozpoctu na rok 1936. A nyni v rozprave mame mluviti o zaverecnem uctu za rok 1936. Nebudu se zabyvati umyslne ciframi prekrocenych kapitol. Proc? Kdo precte a uvazi jen vysvetlivky v zaverecnem uctu za r. 1936, kterych je pres tisic, pozna jasne, ze prekroceni rozpoctu vynutila zahranicne politicka situace, ktera donutila stat provadeti ve zvysene mire nalehava opatreni na obranu statu. Je tam take videti, ze prekroceni povstalo take tim, ze do zaverecneho uctu byly zarazeny polozky, ktere byly vyplaceny r. 1935 zalohove a nemohly byti r. 1936 v rozpoctu, a je lepe, ze tam zarazeny byly, nez kdyby se byly vlekly jeste nekolik let dale.

Vime, ze r. 1934 a 1935 bylo nutno zabezpeciti vyzbroj a vystroj armady, v cemz pokracovano bylo take r. 1936. R. 1936 se vsak, ukazalo nutnym zdokonaliti technickou obranu a opevniti nektera uzemi republiky. Kazdy, kdo dobre mysli se svou republikou uzna, ze vydani byla nevyhnutelna, a vi take dobre, ze mimo rozpocet prineslo obcanstvo jeste znacne obeti na obranu statu upisem pujcky na obranu statu, ktera vynesla asi 3¹/₂ miliardy Kc.

Tato vydani na obranu statu se projevila priznive take v ubytku nezamestnanosti. Obcane Ceskoslovenske republiky prinesli radi vsechny tyto obeti, uvazivse slova: "Kdo chces mir, pripravuj valku". Mir chceme vsichni, nejen se sousedy, ale i doma. Mir chceme vsichni obzvlaste letos, v tomto dvacatem jubilejnim roce nasi samostatnosti, a bylo by uz na case, abychom poznali, co jsme za tech 20 let udelali dobreho a co zleho, zleho se varovali a dobre nasledovali, tak aby republika byla stastnym domovem vsech vrstev a vsech stavu obcanstva nasi republiky, bez rozdilu prislusnosti politicke, narodnostni nebo nabozenske.

Bude snad velmi malo tech, kteri nebudou hlasovati pro schvaleni zaverecneho uctu.

Jako clen ceskoslovenske strany lidove prohlasuji, ze budeme hlasovati jednomyslne pro schvaleni ucetni uzaverky. Je samozrejme, ze s rostoucim vydanim zvysuje se polozka na urok a umor statniho dluhu, a neuskodi, kdyz ruzni recnici z ruznych stran se pricini, aby dali nejake namety, abychom se chyb z minuleho roku vyvarovali a hledeli to, co jsme udelali spatne, v roce budoucim napraviti. Myslim, ze takove poznamky budou dobrou pripravou k rozpoctu na r. 1939.

Budu se zabyvati jako malozivnostnik a malozemedelec vetsinou otazkami samostatne vydelecne cinnych. Stredni stav mozno nazvati dulezitym clankem retezu, ktery spojuje nas narod. Roztrzenim tohoto clanku retezu by byl roztrzen nas narod na dve socialne se potirajici casti: proletariat a kapitalisty. Sobectvi a tridni nenavist rozdelila a postavila casto proti sobe lidskou spolecnost a mamonarstvi nastoupilo po vyhnane lasce k bliznimu a vyrvalo praci nejen z rukou delniku, nybrz i zivnostniku a obchodniku. Zasady, hlasane papezem Piem XI. v encyklice "Quadragesimo anno" ukazuji, jak se dostati s tohoto zcesti, aby kazdy, jak delnik, tak zivnostnik mohl nejen uziviti svou rodinu, nybrz si usetriti jeste pro stari aspon tolik, aby mohl byti slusne ziv nebo aby si aspon mohl opatriti pristresek pro rodinu.

Mame sice statistiku nezamestnanych delniku, zname vysledky provozu podniku i ruznych druzstev, ale nezname pocet nezamestnanych zivnostniku, kteri nejenom ze zivori pri cetnejsich rodinach, ale nemohou si ani nic usetriti pra stari. Neni divu, ze deti malozivnostniku a malozemedelcu z venkova utikaji do mest a tam rozmnozuji casto rady nezamestnaneho delnictva. Moudre a obezretne vedeni statu musi zde prispeti na moc take strednimu stavu, ktery si jiste zaslouzi, kdyz kona sve povinnosti vuci statu, aby i stat mel zajem na jeho byti nebo vyhlazeni.

Pripominam, ze je nutno zmeniti zadavaci rad a miti take registraci, kolektivnich smluv. Proc? Neni vzdycky spravne a ucelne, kdyz nakladne statni stavby, at uz zeleznicni nebo na obranu statu - na kterych nam zalezi, aby byly provedeny vcas a dobre - zadavany byly oferentum nejlacinejsim. Co pomuze statu, dostane-li na pr. 1000 Kc denniho penale za nedodrzeni lhuty - obycejne je ani nedostane, ponevadz podnikatele nemaji casto cim platit - kdyz nedodrzenim lhuty mohou nastati statu nenahraditelne skody. Zadame proto, aby bylo v zadavacim rade pamatovano take na zivnostniky, nebot zada-li stat takovou stavbu lacino podnikateli za podbizene ceny, odnesou to predevsim delnici a v druhe rade zivnostnici a dodavatele, nebot takovy podnikatel, ktery obdrzel stavby za nizke ceny, chce jeste na vsech dodavatelich vydelat. Jiste, ze se zmenou zadavaciho radu budou souhlasiti radni podnikatele, kteri vedi, kdyz s dobrym svedomim na sebe stavbu vezmou, ze to take udelaji dobre a vcas. Nebudtez tedy pro budoucnost zadavany stavby nejlacinejsim oferentum, nybrz takovymi, o kterych je znamo, ze provedou stavbu vcas a dobre, a bud zde take podminka, aby podnikatele byli povinni dati take neco vydelati zivnostnikum a obchodnikum z okoli, nebot dnes se stava, ze kdyz se provadeji v okoli milionove stavby, zivnostnik z toho nic nedostane, leda casto vysmech. Platiti dane musi. To neni zdravy stav. Kdyz obeti, tedy i praci. My nechceme vydelavat zbytecne, chceme take byt konkurencne schopni, ale zadame praci pro zivnostniky pri verejnych stavbach statu, na ktere museji zivnostnici take platit.

Chci se zminiti take o jine veci: Ministerstvo vnitra ma asi take seznam emigrantu a melo by venovati vetsi pozornost jejich povolani. Pohostinnost je sice krasna ctnost, ale vseho s mirou. Ne ze bych byl proti emigrantum, ale bylo by dobre vedet, jake maji zamestnani, kolik je mezi nimi lekaru, inzenyru, podnikatelu a majitelu ruznych koncesi v ruznych oblastech republiky, i na Podkarpatske Rusi.

Take nemuzeme souhlasiti s kartelovym zakonem tak, jak je. Kartelovy zakon chrani pouze silne jedince, a v tom smyslu se musi stati naprava, aby se mohlo vyvijeti take soukrome podnikani a byla dana, strednimu stavu moznost pracovat.

Danovy system misto zjednoduseni komplikujeme, aby se v nem nikdo nevyznal. Znam stare lidi, kteri rikaji: Platme ctyrikrat do roka, na jare, v lete, na podzim a o vsech svatych. Dnes vsak lide neplati, jedni proto, ze nevedi, co maji platit, a druzi zase proto, ze kdo poctive prihlasuje a poctive plati dane i poctive dela, byva za to casto trestan. Nemelo by to byt, ale stava se to. Cely danovy system b mel byti zjednodusen na jedinou vzestupnou duchodovou dan, jako je to na pr. v Americe. Tedy ne komplikovat, nybrz zjednodusovat. Stare berni knizky jsme zrusili, ackoli se osvedcily. Mozna, ze kdyby dnes byly, nebylo by tolik nedoplatku a nebylo by tolik poplatniku, kteri to uz mozna ani nezaplati.

Jak vam znamo, je ve vybirani kostelnich prirazek nejednotnost - neminim pouze cirkev katolickou, nybrz vsechny uznane cirkve ve state. Na Morave plati zemsky zakon c. 11 z r. 1864, ve Slezsku zakon c. 2 z r. 1864 a novela z r. 1867 a 1868. V Cechach je to jinak, na Slovensku rovnez. Prirazky vybiraly drive, az do zakazu, berni urady. Nyni dostaly vsecky berni urady na Morave pouceni, ze je za konkurencni kostelni vybory maji vybirat obecni zastupitelstva. Coz maji obce jeste malo prace? Tu bych se primlouval, aby berni urady zase vybiraly kostelni prirazky pro vsechny nabozenske spolecnosti a aby z toho meli stat nejaky uzitek, tedy vybirat z konta na pr. 20 az 30 hal. Primlouvam se tedy za jednotne vybirani kostelnich prirazek v rele republice.