Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 103. schuze (obsah, prilohy) | Utery 8. brezna 1938

Pritomni:

Predseda dr Soukup.

Mistopredsedove: Klofac, dr Hruban, dr Bas, dr Heller, dr Buday.

Zapisovatele: dr Karas, Pichl.

Celkem pritomno 112 clenu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri dr Derer, Mlcoch.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.

Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 16 hod. 27 min.

Dovolene dal predseda: na dnesni schuzi sen. dr Krcmerymu; dodatecne na schuzi dne 4. t. m: sen. dr Turchanyimu; na tento tyden sen. Nentwichovi.

Predseda konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byla udelena zdravotni dovalena na 14 dni sen. Pociskovi.

Vladni navrhy: tisk 644 - prikazan vyborum zahranicnimu a soc.-politickemu, tisk 645 - prikazan vyborum zahranicnimu a narodohospodarskemu.

Zprava tisk 646.

o 101, a 102. schuzi senatu N. S. R. Cs. byly schvaleny podle §u 72 jedn. radu.

Predseda (zvoni): Budeme projednavati porad schuze.

Navrhuji lhutu recnickou po jedne hodine pro kazdy jednotlivy klub. (Namitek nebylo.)

Neni namitek.

Udeluji slovo prvnimu prihlasenemu recniku, p. sen. dr Mederlymu.

Sen. dr Mederly: Slavny senat!

Kazdy zivy organizmus s casu na cas prekonava porusenie rovnovahy. Ked zivotny proces naraza na nejake prekazky, vtedy zdolanie tychto prekazok vyvolava urcite napnutie, urcity horuckovity stav. Aj ludska spolocnost je tiez takymto zivym organizmom. Aj v ludskej spolocnosti sa vyskytuju taketo prekazky, ktore vyvolavaju horuckovity stav napnutia, horuckovity stav nespokojnosti.

Udalosti poslednych dnov davaju nam tusit, ze protichodne sily povojnovej Europy so svojou dynamickou presytenostou napinaju ramce pokojneho spoluzitia a tiez vyvolavaju takyto horuckovity stav v strednej Europe. Cim vacsie byva toto nebezpecenstvo, cim vacsia je tato nespokojnost, tym treba viac obozretnosti, viac energie, viac sily a viac opatrnosti. V takom horuckovitom stave je treba v prvom rade pokojna mysel a ukludnenie nervov. Toto je najlepsim liekom pri vzrusenom stave.

Takymto utisujucim liekom bol aj prejav pana ministerskeho predsedu dr Milana Hodzu. On svojou recnickou vymluvnostou, svojou rutinou, umiernenou obozretnostou iste velmi prispel k uspokojeniu napnutosti, iste prispel k uspokojeniu tych, ktori s uskostlivostou pozeraju na svoj stat.

Doba a okolnosti zasahujuce do zahranicnej politiky su natolko vazne a slozite, ze nemozeme tieto okolnosti nechat nepovsimnute. Treba zaujat k nim stanovisko a to nielen k prejavu pana ministerskeho predsedu dr Milana Hodzu, ale aj k zahranicnym udalostiam a tiez k vnutropolitickym pomerom, ktore suvisia s touto zahranicnou situaciou.

Hlinkova slovenska ludova strana ako najvacsia strana na Slovensku tiez musi zaujat svoje stanovisko a musi toto tuna predostriet.

Nasa zahranicna politika nesie sa od prvopociatku smerom kolektivnej bezpecnosti, nesie sa smerom kolektivnej spoluprace pod zastitou Spolocnosti narodov. Uzkostlive sa branila nasa zahranicna politika, aby sa tvorily t. zv. ideove bloky, lebo tieto ako by sustredovaly na protipoloznych poloch energiu ktoru tieto ideove pohyby sustreduju, a treba sa obavat, ze na tychto protipoloznych poloch vybusi tato energia a z toho vznikne krvavy katastrofalny poziar. Tato teza by bola spravna len vtedy, keby narody a staty vzdaly sa svojich idei, ktore hybu ich statnym a narodnym zivotom. Alebo keby sa tieto idey v Spolocnosti narodov natolko usmernily, natolko zuniformovaly, ze by nebolo medzi nimi rozdielu. Ale na toto usmernenie, na toto uniformovanie ani jeden stat, ani jeden narod, ktory si je vedomy svojej dostojnosti, svojho historickeho prava, ktory vie hodnotit tie mravne predstavy, v sluzbach ktorych stoji, nemoze pristat. Vidime, ze aj pod ruskou kolektivnej bezpecnosti vedie sa urputny boj idei, vedie sa on aj v Spolocnosti narodov na zivot a na smrt. Kazdy si chce svoju ideu priviest k vitazstvu, kazdy chce svoju ideu dostat na vrch. Toto sa deje aj v Spolocnosti narodov.

Akonahle sa do Spolocnosti narodov dostal na pr. Sovietsky svaz, usiloval sa tento svoju ideu, zalozenu na krvavom ateizme, dostat do krvneho obehu medzinarodnej pospolitosti. Chce tam vyvolat sepsu, krvnu otravu, aby takto znemoznil spolunazivanie jednoho naroda s druhym. Tato sepsa, krvna otrava v medzinarodnych stykoch je tu. A nasledkom tejto sepse odumiera Spolocnost narodov. Darmo budu chcet statnici tieto ideove boje, ideove bloky odstranit. Tie oni neodstrania, boj pojde dalej.

I v nasej zahranicnej politike tiahne sa ako cervena nit tento ideovy boj, ako cervena nit sa tiahne prislusnost k ideovemu bloku ateisticko-liberalistickemu, k tomu bloku, ktory je ku krestanskym zasadam ak nie nepriatelsky, tak aspon lahostajny. Tato orientacia urcuje pomer nasej republiky k ostatnym statom, tato orientacia zapricinuje, ze nevieme sa blizsie dostat k susednym statom, na ktore sme najviac odkazani. Nevieme urobit uprimnejsi krok, nevieme urobit krok priatelskejsi, zostavame na mrazivom bode, ktory uradna frazeologia spomina ako korektnost. Geograficke umiestenie statu je tak dolezitym faktorom medzinarodnej politiky, ze tento nemozno odstranit a stranou nechat. Nasa zahranicna, politika k voli ideovym putam, ideovym paskam opusta tuto zemepisnu nevyhnutelnost a ponad hlavy bezprostrednych susedov podava ruky zemepisne dalekym, ale ideove blizkym statom. Tu myslim predovsetkym na spojenie nasho statu so Sovietskym svazom.

Pan predseda vlady sa tohoto spojenia len velmi letmo dotkol. Mozno ze je ani nie hrdy na toto spojenie. Skutocne nema priciny byt na to hrdy. Co nas moze putat k drzitelom moci v sovietskom Rusku? Ci azda slavianstvo? Krvne puto slavianstva tam bolo utopene v nenavisti triedneho boja. Co nas moze putat, ci azda vojenska pomoc? Ta je velmi problematicka, lebo sudruhom Stalinom vycistena armada este neslozila skusku chrabrosti. Nie je to jedno strielat deti a starcov pri muroch, alebo sa postavit voci ozbrojenej moci. Co nas puta? Demokracia? Nikde nebola ona tak sliapana ako v Rusku. Co nas puta? Hospodarstvo? Pozrime si, slavny senat, vyvoz r. 1937. (Vykriky komunistickych senatoru.) Do Nemecka sa vyviezlo za 1.644 mil., do malej Juhoslavie za 596 mil., do maleho Rakuska za 878 mil., do Rumunska za 654 mil. a do velkeho Ruska, ktore reprezentuje jednu sestinu zeme, vyviezlo sa len za 94. mil. Kc. Tak co nas puta, co nas ta priblizuje?

Priblizuje nas pribuznost idei, pribuznost k ideovemu bloku liberalisticko-ateistickemu. Toto je ten nezdravy zjav nasej medzinarodnej politiky. Keby nas stat nepodliehal tomuto ideovemu bloku, iste by boly nase vztahy mnoho uprimnejsie, mnoho priatelskejsie a mnoho zdravsie. Vidime to i u nasich najblizsich spojencov malodohodovych, pre nase ideove vztahy nechcu nas nasledovat na sikmej ploche. Pozrite si: Rumunsko vynieslo teraz novu ustavu a v tejto novej ustave vypovedalo, ze cez uzemie Rumunska neprepusti ziadne cudzie vojska. Co to znamena? Ze ani ziaden takyto pakt, ani ziadna takato smluva s Rumunskom nemoze byt ratifikovana pre zakaz tejto ustavy. (Ruzne vykriky.) Aj pobratimska Juhoslavia, ako sa chova? Jej styky s Nemeckom su dnes viac ako priatelske. Tato sucinnost Malej dohody pomalu sa rozostupuje, ta vazba spolupatricnosti akoby sa pomaly rozchadzala, a to prave pre nase ideove zafarbenie.

Najlepsie vidime, kolko nam skodi toto ideove zanietenie, tento kurs, aby som povedal, kurs protikrestansky vo styku s nasim najvacsim susedom slovanskym, s Polskom. Polsko je slovansky stat. Lud jeho je smyslanim podobny nasmu ludu, subezne hospodarske zaujmy mame s nim a nevieme sa priblizit k nemu, nevieme pratelskejsi krok urobit. Uz i vo Francuzsku sa dvihaju hlasy za toto spojenie. Spisovatel francuzsky Naudeau pise v svojom clanku, ze nesvornost Slovanov je ich nestastim. Tu mysli v prvom rade na pomer Ceskoslovenska k Polsku. V svojom clanku pise, ze keby sa logicky rozmyslalo, dalo by sa ocakavat, ze Polsko s Ceskoslovenskom utvoria alianciu. Maly by dohromady 45 mil. obyvatelov a s priemyselnou vyspelostou Ceskoslovenska bola by tato aliancia svetovou velmocou. Sama Francia si zela toto spojenie, lebo nase neshody zatazuju problem strednej Europy. Skoda, velka skoda, ze pan ministersky predseda sa tejto otazky nedotkol. Vhodne by ju bolo vyriesit, vhodne by bolo pokusit sa tuto otazku vyriesit v zaujme nasho statu. A to by s a podarilo, keby cerven veducej ideodogie vybledla. Iste by sa nasly schodne cesty pre uprimne a srdecne vztahy, co by bolo k dobru statu a jeho obyvatelstvu. (Vykriky senatora Mikulicka.)

Slavny senat, nas stat je na najcitlivejsom mieste strednej Europy, je na rozhrani germanskeho a slovanskeho sveta. Na nasich hraniciach sa srazaju prudy energie germanskej a prudy zivotnej sily slovanskej. A niet divu, ze prudy tieto mnohoraz slahaju do vysky, ako rozpenene vrchy sa valia na priboj, a je treba silnej ruky, aby kormidelnici nasho statu statnu lodku udrzali, aby nou nehodilo tam o utesy, o balvany. Ale, slavny senat, nie je dost mat odhodlanost, nie je dost nebat sa, ale treba mat rozum, prezieravost a nadovsetko treba pocitat so skutecnostou. Rezolutna odhodlanost a jasna, neskalena jasnost prejavu pana predsedu vlady bola iste na mieste, ale treba, ako som spomenul, pocitat aj so skutocnostmi.

Pocetna mensina Nemcov je tu. S touto skutocnostou treba pocitat. A odbocit s priamej cesty veducej k reprezentantom tejto mensiny, k reprezentantom, ktori zastupuju 70 % tejto mensiny, na bocne chodnicky k malickym zlomkom iste nedava dokaz otvorenej muznosti vlady, iste nezdviha prestiz vladny. Zial bohu u nas sa ujima akasi nestastna tradicia v nasich vnutornych veciach. Ci pozerame na spoluzitie stat tvoriacich narodov a ci pozerame na otazku mensinovu, vzdy sa ide postrannym chodnikom ku tym zlomkom a nie cestou rovnou, cestou statocnou, otvorenou a uprimnou. (Vykriky sen. Jurana.) Tento stav viac skodi ako osozi, lebo sa vyvolava nespokojnost, nedovera a drazdi sa daromne mensina i cela verejnost. (Vykriky sen. Mikulicka.) Vytvara sa takto dusna atmosfera a budi sa nedovera.

Do tejto dusnej atmosfery akoby bol doniesol trochu sviezieho prievanu novorocny prejav pana predsedu agrarnej strany Berana. A co sme videli? Uzke zaujmy stranickopoliticke chytro sa ponahlaly zavret okna, aby tento prievan sviezieho vzduchu do nasej vnutornej politiky sa nedostal. A tu veru ine nepomoze. Bude treba sa pozret odhodlane, muzne a statocne pomerom do oci a riesit ich riadne a statocne, lebo len takto sa daju odstranit tie "psychologicke prehrady", ktore nam tolko starosti zapricinuju. Len takto mozno dosiahnut kyzeneho varovania, uzitocneho pre stat a pre obcanov.

A ked kormidelnici tohoto statu budu pokracovat opatrne a rozumne, uprimne dorozumenie a ladna spolupraca moze prist. Tym sa upevnia zaklady tohoto statu. (Vykriky sen. inz. Wintra.) Potom ziaden naraz neposkodi tieto zakladne piliere statu Cechov a Slovakov.

A keby tento naraz prisiel, slovensky narod svojou prislovecnou, tradicionalnou vernostou bude branit tento stat, lebo co je nas stat? Stat Cechov a Slovakov. (Potlesk senatoru Hlinkovy slovenske strany ludove.) Ano, stat je vytvoreny spolocnou volou, spolocnymi obetami ako nasa rodna domovina naroda slovenskeho a naroda ceskeho. (Sen. Dundr: Ceskoslovenskeho!)

O vernosti Slovakov k tomuto statu nemozno pochybovat. (Vykriky sen. Mikulicka.) Ved v dusi svojej Slovaci boli vzdycky veriaci ludia. A z tejto naboznosti, z tejto pritulnosti k viere prystila ta vernost a statocnost. Ked mohli volakedy sluzit Slovaci cudzim, preco by nesluzili svojmu statu, ktoremu zasvatia naozaj svoju oddanost a vernost?

Hlinkova slovenska ludova strana ako nositelka... (Vykriky. Hluk.)

Predseda. (zvoni): Prosim snazne o klid.

Sen. dr Mederly (pokracuje):... a reprezentantka narodnych tuzob a prav slovenskeho naroda nesciselnekrat preukazala a prejavila svoju vernost k tomuto statu. A nie je nasou vinou, ze tuto vernost nasi protivnici, nasi politicki konkurenti beru v pochybnost. Nie je to nasou vinou, ze zo stranickej vypocitavosti beru tuto v pochybnost. Protistatnost slovenskych ludakov je skoro kazdodennou frazou v osnovach clankov nasich politickych protivnikov. Ci to statu osozi? Ci ti nasi politicki osocovatelia spytovali si uz svoje svedomie? Ci je to nie zlocinom na state, stavat vacsinu slovenskeho naroda do postoja nepriatelskeho voci tomuto statu; a to nie zo statnych ohladov, ale zo stranicko-politickych ohladov? Co povie na to cudzina, ked bude stale citat, ze vacsina Slovakov je vraj protistatna?

My vernost k tomuto statu drzime za vec samozrejmu, my ju nemusime stale vykazovat, my sa jej pridrziavame skutkami. Ci sa to paci alebo. nepaci nasim politickym konkurentom, my republiku Ceskoslovensku budeme povazovat a povazujeme za stat Cechov a Slovakov, za stat nas. Slovaci tuto republiku potrebuju este viac ako Cesi (Vykriky: To je spravne!), lebo do prevratu Cesi mali aspon zlomky statnosti v kralovstve Ceskom. Slovaci v tomto state chcu a mozu rozvinut svoj narodny zivot, svoju kulturu, svoju rec, svoje hospodarstvo. Tento stat povazujem za dejinny nastroj k rozvinutiu prirodzenych sil slovenskeho naroda.

Tato vernost a oddanost ku statu ale nevylucuje, ba naopak predpoklada uprimnu snahu trvale chranit, ustavnym, organickym sposobom zaistit zivotny zaujem slovenskeho kolektiva, usadeneho od praveku na uzemi Slovenska. K tomuto maju Slovaci prvotne, prirodzene a historicke pravo.

Pozrime niekolko obrazkov. Na uzemi Slovenska bolo slovenske kniezatstvo uz za pradavna. Uz r. 870 spominaju ho luldske analy. Chyrny slavista Jagic dokazal, ze vo velkomoravskej risi v deviatom storoci hovorilo sa jazykom, ktory s dnesnou slovencinou v pod- statnych crtach totozny bol. Anonymus Belae regis notarius uz v 12. storoci spomina Slovakov na uzemi Slovenska a odlisuje ich od Cechov a Poliakov. Tedy slovensky narod bol tu, slovensky narod je tu. Ked Slovaci aj stratili na cas svoje statopravne postavenie, svoju statopravnu samobytnost, zostala im svojraznost naroda v reci a v kulture. Aj pocas svojej poroby nikdy sa nezriekli svojich tuzob, vzdy nasli sposob, aby tie tuzby dali najavo. Tu mame priklad: 10. maja 1848 usnasaju sa Slovaci na ziadosti a horlia za autonomne uzemie slovenske. 6. juna 1861 v "Memorande" ziadaju svoje vlastne "Slovenske okolie" a v nom slovensku spravu, slovenske sudy a slovenske skoly. O pocas krvavej potopy svetovej vojny reprezentanti ceskeho a slovenskeho naroda podavaju si ruky v Pittsburghu a tam 30. maja 1919 ako rovni s rovnymi uzavieraju dohodu: Slovensko bude mat svoju vlastnu administrativu, svoje sudy a svoj snem. S touto pittsburghskou dohodou upokojili Wilsona, ked sa pytal nasich delegatov, ako je postarane o Slovakov. Touto pittsburghskou dohodou operovalo sa na mierovej konferencii a s nou zahlusily sa snahy madarskych delegatov. Ked pittsburghska dohoda bola dobra pri zakladani statu, musi byt ona dobra i na to, aby sa teraz podla zasad v nej ulozenych usporiadaly aj nase pomery. Historicka tuzba slovenskeho naroda nikdy nezanikla, zila ona s recou, s kulturou a svojrazom cez cele storocia, pokial nedosiahla svojho ciela v statnom utvaru Cechov a Slovakov. Slovensky narod s narodom ceskym ako rovny s rovnym sdruzil sa vytvorit svoj stat ako dejinny nastroj na zabezpecenie svojho narodneho zivota. (Sen. Modracek: Jeden stat a ne dva staty!) Ani jeden narod nechce zaniknut, naopak, kazdy si chce svoj zivot zabezpecit, kazdy si chce rozvinut svoj zivot narodny v plnej miere.

Tento stat, ako som spomenul, zalozeny bol na rovnopravnosti naroda slovenskeho a naroda ceskeho, ale tato rovnopravnost v nasej ustave, revolucnym Narodnym shromazdenim prijatej, bola nastrbena zavedenim majorizacneho systemu. Slovenske tuzby, slovensky zivot, slovenske zaujmy utapaju sa v majorizacnom systeme. V tomto je jadro problemu slovenskeho. Tuto je ten kamen urazu. V tom vazi slovenska otazka. Vyriesit treba tuto slovensku otazku statocne, muzne a odhodlane, lebo ked sa ona vyriesi, upevni zaklady statu. Potom ziaden naraz, ziadne nebezpecenstvo nemoze skodit. Preto hovorim, ze dobra vnutorna a statocna politika je zakladom aj zahranicnej politiky.

Hlinkova slovenska ludova strana, vedoma prirodzenych a nezadatelnych historickych prav slovenskeho naroda ako reprezentantka a nositelka tychto prav, ak sa ona nechce dat na podlu cestu zrady, musi tieto prava a zivotne zaujmy slovenskeho naroda branit, aby neboly ony oslabene majorizacnym systemom, aby neboly nicene. Musi dosledne doliehat, aby boly organicky, ustavne, sustavne a stale zabezpecovane. V tomto je ten slovensky problem, ktory treba riesit. Cim prv ho vyriesime, tym lepsie pre stat. Vyrieseny bude vtedy, ked sa dostane do ruk statnikov, to pripominam, do ruk statnikov a nie stranikov. (Vykriky sen. Modracka.) Stranicka hrabivost a vypocitavost je hrobom, prekazkou tohoto dorozumenia.

Pan predseda vlady dr Hodza bol akoby predurceny uspokojive vybavit tuto bolavo akutnu otazku nasho statu, a mal k tomu aj slachetne ambicie, ako to sam povedal pri nastupeni premierskeho miesta. Jeho osoba je vseobecne uznavana. Pochadza z ireciteho rodu slovenskeho. Mal so slovenskou ludovou stranou a jej vodcom uz pred prevratom velmi priatelske, na narodnej praci a utrpeni zalozene uprimne vztahy. No, sklamali sme sa, lebo centralizmus, zakladajuci svoju moc systemom majorizacnym, pouzil osobu pana premiera, rodeneho Slovaka, len ako oponu, ktorou zaclana problem slovensky. V cudzine sa zamerne poukazuje na to, ze na cele vlady stoji Slovak, preto slovenska otazka akoby nemohla jestvovat.

Slavny senat, neidem obnovovat bolave rany nasho vnutorneho politickeho zivota, ale preca musime ukazat na tu nedoveru, ktora panuje so strany centralizmu voci slovenskym veciam. Bez uprimnej dovery nemoze byt spolupraca. Berna sprava, cetnictvo su statne funkcie vo statnom zivote najdolezitejsie, ale dosial na Slovensku este cetnictvo nemalo vrchneho velitela Slovaka. Na cele generalneho financneho riaditelstva dosial este nebol Slovak. Nedavno, ked malo byt zaplnene miesto generalneho financneho riaditela, bol k nam vyslany pan dr Skacalik z Prahy, a zasa chcu posielat za jeho namestka isteho pana dr Bauera. U nas na Slovensku niet uz suceho uradnika Slovaka? Preco nepovysia Cecha, ktory na Slovensku od prevratu pracuje, ci uz ani k tym niet dovery? Tak sa nici dovera a preto nemozete ziadat od Slovakov doveru, lebo ju sami nepreukazujete. Na postovom riaditelstve v Kosiciach a v Bratislave sme dosial nemali Slovaka prezidenta. Vo financnej prokurature je 81 konceptnych uradnikov, medzi nimi su len 3 Slovaci. Ked sa teraz uprazdnilo miesto prednostu fin. prokuratury, bol vymenovany z Prahy dr Kucera. Zasa sa nenasiel Slovak, ktoreho by mohli menovat, akoby ich tam nebolo. Ked uz nechceli Slovaka, mali dost ceskych uradnikov, ktori od prevratu su na Slovensku, preco z nich nemenovali? To je ten kamen urazu, ktory sa stavia medzi nas a nedovoluje dorozumenie. (Predsednictvi prevzal mistopredseda dr Hruban.)

Ako je to mozne, ze slovenska mladez na svojich skolach, na svojej univerzite za doby, za ery Slovaka min. predsedu musi si branit a hajit svoju rec? Rec slovenska je vrucnym a vzacnym prejavom duse slovenskej, nicit tuto rec znamena nicit dusu slovensku. Ale to sa nepodari, lebo dusa slovenska ma svoje hlboke a huzevnate korene. (Ruzne vykriky.)

Nuz, za takychto pomerov mohla slovenska ludova strana uspokojit sa s osobnymi garanciami? I keby ony pochadzaly od tak uctyhodnej osoby, ako je pan min. predseda Hodza. Ved tu neide o osoby, tu ide o vec, o trvalu garanciu. Nam treba vecnych zaruk, vecnych zabezpek.

Nemozu nam vytykat, ze sme boli prepiati. Osobna dobroprajnost je len chvilkova, stalosti nema, zmenou rovnovahy politickych sil pada. My na osobne garancie nic nemozeme dat, nam treba organicka, ustavna zabezpeka. My sme isli v nasich poziadavkach do krajnosti.

Nech ceska a slovenska verejnost hodnoti a uvazi nase poziadavky, ja ich tuna predkladam:

Prva poziadavka bola: ustavne uznanie pravnej osobitnosti slovenskeho naroda. Tento narod jestvuje na uzemi Slovenska, ako som to uz spomenul, od pravekov, jeho pravo, jeho zivot je historicky podoprety, a my teraz v slobodnej vlasti, vo state Cechov a Slovakov mame pochovat tento narod? Vytvarat dnes akychsi narodnych obojzivelnikov, narodnych hermafroditov nesluzilo by ani v prospech statu a ani v prospech ceskeho naroda. Nech je silny narod cesky a nech je silny narod slovensky a spolu si vytvoria silny stat Cechov a Slovakov. Ustavna listina len v uvode spomina ceskoslovensky narod, v paragrafoch, teda v jej rozhodujucej ciastke, narod ceskoslovensky sa nespomina. Keby tedy narod slovensky, pojem naroda slovenskeho zaviedol sa do niektoreho zakona, tykajuceho sa Slovenska, ustava by sa nerusila a narod by bol uspokojeny.

Dalsia poziadavka: novelizacia recoveho zakona. Navrh je parlamentu predlozeny. To je tak samozrejma poziadavka, ze o nej ani diskutovat nemozno.

3. Decentralizacia vykonnej moci, ucast slovenskeho naroda na riadeni svojich veci na Slovensku tiez sa neprotivi ustavnej listine.

4. Zakonodarny snem pre Slovensko vo veciach tykajucich sa miestnych a zivotnych zaujmov Slovenska, podla zasad pittsburghskej dohody.

5. Reorganizacia krajinskej spravy na principoch demokracie. Navrh mame hotovy, predlozime ho panu min. predsedovi kedykolvek.

6. Zriadenie skolskej rady pre Slovensko tiez podla zasad demokracie, s vylucenim znasilnovacich metod, ktore zavadza pomocou skolskej byrokracie centralizmus na Slovensku.

Toto mala by byt ta zakladna, na ktorej by sa malo pohybovat oficialne rokovanie. Vlada ho neprijala, nebolo porozumenie pre zivotny zaujem Slovenska, a preto k rokovaniu nedoslo.

Nech teda rozsudi verejnost, ci bolo daco prehnaneho v nasich poziadavkach. Isli sme az k medziam minimalnej krajnosti nezabudajuc na zaujem statu, ale majuc pred ocima nadovsetko zivotny zaujem slovenskeho naroda. (Vykriky sen. Dundra.)

Chvilkove uspechy nas nezlakaly, ale nas nezastrasily ani vyhlady na zdlhavy boj za narodne prava. My mame cas, slovensky narod v tisicrocnej porobe naucil sa trpezlivosti, ale sa naucil i huzevnatosti. S casu na cas nasiel si vzdy svoj sposob prejavit svoje tuzby. Ked my nevydobyjeme tieto prava, vydobyju ich ti, ktori pridu po nas, vydobyje, ich slovenska mladez. Vidime na Slovensku, ze najtuhsich autonomistov vychovava nam centralizmus, vychovava protislovensky kurs. Preto tito budu najspolahlivejsimi bojovnikmi autonomie, lebo na svojom tele citia krivdy, na svoje oci vidia krok za krokom protislovensky kurs, preto oni budu este huzevnatejsi.

Stat Cechov a Slovakov povazujeme za stat svoj, prejavujuc mu vernost a oddanost, ale vlada, ktora nema porozumenia pre slovensky narod, dovery nasej si nemoze zasluhovat. (Hluk. - Ruzne vykriky.)

Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Prosim o klid.

Dalsim recnikem je pan sen. dr Matousek. Davam jemu slovo.

Sen. dr Matousek: Vazeny senate!

Dovolte, abych jmenem klubu senatoru Narodniho sjednoceni podal k expose pana predsedy vlady toto prohlaseni (cte):

Vitame prohlaseni pana predsedy vlady o zahranicni situaci, vitame je proto, ze je urcite, nedvojsmyslne, ze se stavi jasne k danym problemum, ze stanovi jasnou cestu do budoucnosti a ze odpovida nasim programovym zasadam v zahranicni politice.

My mame duvod vitati toto muzne, rozhodne a dustojne prohlaseni take proto, ze jsme jiz od dvou let tvrdili a i dnes tvrdime, ze Spolecnost narodu a kolektivni bezpecnost k nasemu zabezpeceni nestaci. Tvrdili jsme a tvrdime, ze sice Ceskoslovenska republika nema priciny vystupovati ze Spolecnosti narodu, ale na druhe strane nesmi se uspavati klamnym ujistovanim, ze nam Spolecnost narodu staci. Posledni projevy zapadnich statniku, jmenovite anglickych, nas o tom nove poucuji.

Ode dvou let tvrdime, ze vedle Spolecnosti narodu a kolektivni bezpecnosti musime upravovat sve pomery k sousednim statum, ze drzice se zasady pacta sunt servanda - nechceme rusit zavazku prevzatych, ale ze nam tato zasada nesmi branit navazovat styky nove, upravovat nebo napravovat nedorozumeni stavajici. Tvrdili jsme, ze vedle Spolecnosti narodu, vedle Male dohody musim miti starost o to, jak se upravi pomery ve stredni Evrope. A tu zase jsme tvrdili, ze uprava stredni Evropy nebude provedena bez naseho sblizeni se staty rimskych protokolu a bez soucinnosti Italie, Nemecka a Polska.

Vitame prohlaseni pana predsedy vlady i proto, ze nam dava zadostiucineni v nasem tvrzeni, ze casto dulezitejsi podminkou pratelskeho sblizeni statu jsou a mohou byt styky hospodarske a obchodne-politicke, nez ciste politicke, jez casto nepostradaji psychologickeho ostri. Proto jsme si prali, takovouto hospodarskou upravu se svymi sousedy, kteri jsou nejvetsimi nasimi kupci i prodavaci Nemecko, Rakousko - bez, ohledu na to, jaky je tam vnitropoliticky rezim. Dnes se ukazuje, ze takoveto sblizeni na poli hospodarskem, kdyby se bylo stalo drive, mohlo pusobiti stastne tez na utvareni politickeho pomeru k temto zemim.

Pres vsechny tyto smirlive tendence stojime vsak dnes plne za rozhodnym prohlasenim predsedy vlady, pokud Nemecka se tyka.

Nase smirlivost, nase vstric vychazeni musi mit sve pevne a neprekrocitelne meze. Tam, kde by se objevila sebe mensi obava, ze bude ohrozena suverenita naseho statu, ze by nastalo vmesovani jineho statu do nasich vnitrnich pomeru, tam musime rici sve rozhodne - ne!

Kdyz pan rissky kancler Hitler historicky oduvodnoval naroky rise na ochranu nasich Nemcu, vedl si velmi nedusledne. Zminil se o prislusnosti ceskych zemi - nikoliv Slovenska - k Bundu do roku 1866. V teto souvislosti musime vsak pripomenouti, ze nas narod jiz v pocatcich sveho novodobeho zivota politickeho usty Palackeho v listu do Frankfurtu velmi rozhodne odmitl ucast na nemeckem statnim zrizeni. Jestlize vsak kancler Hitler vzpomina statopravnich vztahu mezi statem ceskym a Nemeckem, mel zaroven take pripomenouti, ze nemecti panovnici nikdy nezasahovali do vnitrnich veci tohoto kralovstvi a nestarali se tudiz o Nemce uvnitr hranic ceskeho statu. Nelze se jednou historie dovolavati a po druhe v teze veci jeji uceni odmitati.