Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 93. schuze (obsah, prilohy) | Pondeli 13. prosince 1937

Pritomni:

Predseda dr Soukup.

Mistopredsedove: Donat, Klofac, dr Bas, dr Heller, dr Buday.

Zapisovatele: Kianicka, Pazman.

Celkem pritomno 108 clenu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministr dr Kalfus.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce Fritsch.

Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 16 hodin 25 min.

dal predseda: na dnesni schuzi sen. Jancekovi, Krizovi, Zimakovi; na dnes a zitra sen. dr Hrubanovi a Reilovi; na 14. a 15. prosince t. r. sen. Zaborcovi; dodatecne od 6. do 10. prosince t. r. sen. Reilovi; na tento tyden sen. Casnemu, Frankovi a dr Kloudovi.

Vladni navrh tisk 568 - prikazan vyboru ustavne-pravnimu.

Zprava tisk 585.

"Z cizich parlamentu" rok 1937, rocnik XVIII, c. 10 az 12.

o 92. schuzi senatu N. S. R. Cs. schvalen byl podle §u 72 jedn. radu.

vyboru imunitnimu zadost vrch. stat. zastupitelstva v Bratislave se zadosti okresneho sudu v Leviciach za udelenie suhlasu k trest. stihaniu sen. dr Ravasza pre prestupok pomluvy podle §u 2 za.k. zo dna 28. juna 1933, cis. 108 Sb. z. a n., o ochranu cti (c. 6716).

Predseda (zvoni): Budeme nyni projednavati porad schuze.

Tazi se panu zpravodaju - za vybor narodohospodarsky sen. Krize, za vybor zahranici misto omluveneho sen. Slamy sen. Plaminkove - zda navrhuji nejake textove zmeny?

Sen. Kriz: Nikoliv.

Sen. Plaminkova: Nikoliv.

Predseda (zvoni): Neni tomu tak. Senat je schopen se usnaseti.

Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim prijatym ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Schvalovaci usneseni bylo prijato podle zpravy vyborove ve cteni druhem.

Projedname nyni odst. 2 poradu:

Tazi se panu zpravodaju za vybor narodohospodarsky sen. Rohleny, za vybor zahranicni misto omluveneho sen. dr Kloudy sen. Plaminkove - zda navrhuji nejake textove zmeny?

Sen. Rohlena: Nikoliv.

Sen. Plaminkova: Nikoliv.

Predseda: Pani zpravodajove nemaji navrhu.

Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim prijatym ve cteni prvem, take ve cteni druhem necht zvedne rudu. (Deje se.)

To je vetsina. Schvalovaci usneseni bylo prijato podle zpravy vyborove take ve cteni druhem.

Prikrocime k dalsimu odstavci poradu, jimz jest:

Stala se dohoda, aby tato volba byla vykonana v plenu.

Sdeluji dale, ze pro tuto volbu se sdruzily strany: cs. zivn.-obchodnicka strana stredostavovska s nem. soc.-demokratickou stranou delnickou a s nem. krest.-soc. stranou lidovou;

strana narodniho sjednoceni s Hlinkovou slovenskou stranou ludovou;

sudetskonemecka a karpatonemecka strana se spojenymi stranami krajinsko-krestanskosocialni a madarskou narodni.

Jsou namitky, aby volba byla vykonana z plena? (Nebily.)

Nejsou. Zadam p. tajemnika senatu, aby precetl kandidaty do Staleho vyboru.

Tajemnik senatu dr Bartousek (cte):

Navrzeni jsou za cleny (nahradniky) Staleho vyboru:

1. sen. Donat (sen. dr inz. Botto), 2. sen. dr Soukup (sen. Modracek), 3. sen. dr Klouda (sen. Panek), 4. sen. dr Hruban (sen. dr Karas), 5. sen. Thor (sen. Feyzl), 6. sen. dr Buday (sen. dr Matousek), 7. sen. dr Smeral (sen. Kreibich), 8. sen. Frank (sen. Krczal ).

Predseda: Budeme hlasovati. Kdo s navrzenymi senatory souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Jmenovani byli zvoleni cleny, pokud se tyce nahradniky Staleho vyboru.

Pristoupime k projednavani dalsiho odstavte poradu, jimz je:

Senat usnesl se v plenarni schuzi dne 6. prosince 1937 na tom, aby s rozpravou o statnim rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financnim zakone pro r. 1938 sloucena byla rozprava o prohlaseni pana ministra financi ucinenem v plenarni schuzi dne 6. prosince 1937.

Navrhuji, aby o statnim rozpoctu byla provedena jednotna vseobecna rozprava.

Navrhuji dale, aby recnicka lhuta byla stanovena takto: doba reci pro kazdy klub tolikrat 10 minutami, kolik kazdy klub ma clenu, po pripade hospitantu, nejmene vsak ¹/₂ hodiny.

Kdo s temito navrhy souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Navrhy se schvaluji. Udeluji slovo panu zpravodaji sen. Zemanovi.

Zpravodaj sen. Zeman: Slavny senat! Pani a panovia!

Predkladame rozpocet pre 20. vyrocie trvania republiky Ceskoslovenskej. Toto jubilarne obdobie nasej republiky zrkadli sa zvlastnym sposobom v predlozenom statnom rozpocte. Nove vazne statne ukoly a celou republikou pasou zdielama starostlivost zaroven s vladou ceskoslovenskou o zabezpecenie nasho statu, zvysuju vyznam predlozeneho rozpoctu a mimoriadne vplyvaju na jeho sostavenie.

Vlada ceskoslovenskej republiky pri sostavovani rozpoctu na rok 1938 si uvedomovala subor vsetkych vaznych ukolov, problemov hospodarskych, socialnych a kulturnych, ale predoysetkym a v prvom rade najvaznejsi problem ochrany statu a s nim suvisiace nezbytne potreby, pred ktore postavily nas stat neblahe medzinarodne pomery.

Prekotne vseobecne zbrojenie a zvlast zbrojenie v nasom najblizsom susedstve, prikazuje i nam vykonat vsetka potrebna opatrenia, ktora pre bezpecnost statu, nasich kulturnych, duchovnych i hmotnych statkov su nezbytne potrebna.

Doplacame dnes na nas drievny optimisticky pacifizmus, v ktorom sme sa uistovali, ze socialny rozmach a vzpruzenie humanitneho usilia - po krvavej svetovej vojna zmiernia ludsku nenavist a privedu fudstvo na cestu konstruktivnej sucinnosti mieru a vseobecnej spravedlnosti v medzinarodnom zivote. Zial Bohu sklamali sme sa v nasich idealnych predstavach o vyvoji fudskej spolocnosti, iba vidime dnes hrubsie tendencie v bojovych pripravach, oko v ktorejkolvek inej dobe v minulosti.

Vierolomnost, porusovanie medzinarodnych smluv, nasilny oktroj, pravo pasti a pravo mocnejsieho sa prejavuju dnes o mnoho hrubsie nez v minulosti. Na nasu demokraciu, oko na jediny a posledny ostrov liberalnej demokracie na humanistickych principoch zalozenu a naprosto spravedlivu ludovladu, dobijaju dnes vlny z neukludneneho a rozbureneho europskeho politickeho zivota co najsilnejsie. Citime a vidime, kam speju pomery v nasom najblizsom okoli, preto nemozeme zostat lahostajnymi a cakat nepripravene na vyvoj neprajnych okolnosti. Dobre pripraveny a vyzbrojeny stat so zabezpecenymi hranicami, s odhodlanym a statu oddanym obyvatelstvom, je najistejsou hradzou proti kazdemu eventuelnemu utoku na nasi zitie a bytie.

Nebojime sa a nedame sa!

Budeme pripraveni branit nase demokraciu zo vsetkych nasich sil, so vsetkymi moralnymi i hmotnymi prostriedkami.

Sme si vedomi, ze toto usilie vyzaduje obeti, ale tieto obuti vdacne budeme prinasat za nasu obciansku a narodnu slobodu a na zachranu nasej demokracie. Nemohli by sme prekrocit vyznamny medznik nasho jubilarneho vyrocia, dvacatrocne trvanie nasej republiky, keby sme nezvazili takto nase schopnosti a nase sily pre nase dalsie trvanie a pre stastnejsiu buducnost nasej republiky.

Tieto smernice urcovaly pracu vlady, uspornej parlamentnej komisie a ostatnych zodpovednych cinitelov pri sostavovani rozpoctu na rok 1938. Bol-li tento rozpocet Narodnemu shromazdeniu tohoto roku predlozeny oponzdene, toto opozdenie odovodnuje sa tou situaciou, za ktorej bol tento rozpocet sostavovany. Situacia tato bola daleko tazsia, prave z uvedenych dovodov, ako v rokoch predchadzajucich. Pri sostavovani rozpoctu na rok 1938 boly podane s jednej strany mimoriadne naroky jednotlivymi ministerstvami; s druhej strany bolo treta zaistit nezbytnu uhradu vydavkov na obranu statu. Povodne poziadavky jednotlivych rezortov na rok 1938 cinily spoltu: 12.564,600.000 Kc. Teprv po prevedeni skrtov v ministerstve financii a po prejednani navrhov vo vlade a v spolocnych poradach vyboru parlamentnej uspornej komisie a rezortov podarilo sa snizit tieto zvysene poziadavky zo 4.100,802.632 Kc az na 2.447,098.642 Kc. Mimo tohoto bolo treba ovsem zaistit i uhradu pre mimoriadne vydaje na obranu statu, avsak i po tomto znacnom snizeni rozpoctovych poziadavok nebolo mozno zaistit uhradu v ramci prijmov, ktore bolo mozno ziskat s dosavadnych prijmovych pramenov k zaisteniu rozpoctovej rovnovahy v nedostacujucej ciastke okruhle 1.15.0,000.000 Kc. Tento obnos bolo treta opatrit uhradou z novych pramemov prijmovych, na ktorych sa dohodla vlada a koalicia, ako to prehlasil pan minister financi vo svojom vyklade pri predlozeni rozpoctu v poslaneckej snemovni.

Treba vsak po pravde konstatovat, ze pri sestavovani statneho rozpoctu uplatnil sa vplyv parlamentu v daleko vacsej miere, ako to bolo v rokoch predoslych. Zastupcovia Narodneho shromazdenia zucastnili sa pri sostavovani statneho rozpoctu pojednavania v takej miere, jako nikdy predtym. Tymto bol zaisteny uz predbezny vplyv zodpovednych parlamentnych cinitelov na sostavovanie statneho rozpoctu, cim je do istej miery vyvazena aj ta okolnost, ze pri opozdenom predlozeni rozpoctu Narodnemu Shromazdeniu nezbyva tolko casu na jeho prejednanie, oko tomu bolo v rokoch pominulych. Uvedene slova nech sluzia za odovodnenie oneskorenia tohoto rozpoctu a tiez pre zdoraznenie vaznosti, ako i zvysenia poziadavok predlozeneho statneho rozpoctu na rok 1938.

Pri sostavovani statneho rozpoctu musi sa dbat jeho formalnej upravy, ktora musi byt jednoducha, jasna, prehladna a musi umoznit tiez srovnanie s rozpoctom z minulych rokov. Po formalnej stranke rozpocet na rok 1938 vykazuje niektore zmeny proti rozpoctom minulych rokov. Hlavna zmena statneho rozpoctu pre buduci rok je v tom, ze rozdeluje rozpocet na dve ciastky, a to na: prilohu A. riadny rozpocet a na prilohu B. mimoriadny rozpocet. Riadny rozpocet sa sklada z dosavadnych styroch skupin rozpoctovych: I. Vlastna statna sprava; II. Sprava statnych podnikov; III. Podiele na statnych daniach, davkach a poplatkoch a IV. Sprava statnych dlhov. Vydavky v tychto skupinach uvedene maju byt ukradene tak ako dosial z prijmov statnej spravy, statnych podnikov a fondov. V mimoriadnom rozpocte su obsazene vydavky, ktere su i narodohospodarsky odovodnene, aby mohly byt kradene z mimoriadnych prijmov, opatrenych uverovymi operaciami.

Su to v prvom rade prave investicie statnych podnikov, ktorymi sa zvysuje ich majetkova podstata a pri ktorych uhradi sam podnik urok a umor z prislusnych uverovych operacii, a mimo tychto su mimoriadne vydavky na obranu statu. Pri tychto vydavkoch je iste spravodlive a odovodnene, aby celu tarchu nesnasalo len dnesne, ale i buduce pokolenie. Ved vydavky tieto vznikle z mimoriadnej potreby maju zarucit kludny vyvoj buducim generaciam a proto je spravodlive, aby i nasi potomci snasali ciastku tarch, ktore boly ucinene vzhladom i na ich buducnost.

Dalsia formalna zmena je v skupme I. Vlastna statna sprava, kde pribudla nova kapitola, a to 20. Vseobecna pokladnicna sprava. Kapitola tato bola dosial ciastkou kapitoly 19. Ministerstva financii. Na rok 1938 zariaduje sa ako samostatna kapitola, nakolko prijmy a vydavky v nej rozpocitane nesuvisia priamo s rozpoctom financnej spravy, ale tykaju sa i ostatnych rezortov, alebo maju povahu vseobecnu, celostatnu.

Konecne je zmena i v skupine III. Podiely na statnych daniach, davkach a poplatkoch, kde boly pridely na ucitelske platy presunute do samostatneho oddielu B. Podiel z dane z obratu a z dane prepychovej na ucitelske platy. Vo vysvetlivkach k tomuto oddielu su uvedene rozpocty potreby na platy a penzie ucitelstva nestatnych verejnych skol narodnych. Tymto sa vyhovuje poziadavkam parlamentnej uspornej a kontrolnej komisie ako i rezoluciam, ktore svojho casu pri minulorocnom statnom rozpocte boly v tejto veci prednesene.

Ostatne provedene formalne zmeny v statnom rozpocte su podriadnejsieho vyznamu.

Najdolezitejsia ciastka tejto zpravy vztahuje sa na rozbor vydajov a prijmov statneho rozpoctu a zvlaste v rozsahu tych vydavkov, pre ktore je potrebne zaistit uhradu statnych prijmov, a to zvlast v tak zvanych prijmoch verejnohospodarskych, v daniach a davkach autoritativne ukladanych obcanom.

Mnoho sa vytykalo schodkovemu hospodareniu v ramci minulych statnych rozpoctov. Rozpoctove vybory a parlamentne jednanie dozadovalo sa prisneho dodrzovania stanoveneho ramca statneho rozpoctu. Avsak ani na rok 1938 nebolo mozne statne vydavky udrzat v medziach vydavkov na rok 1837 stanovenych. Kedze vydavky na rok 1937 cinily 8.454,000.000 Kc, naproti tomu vydavky na rok 1938 su rozpocitane na 10.117,000.000 Kc. Z tychto cislic je patrne, ze zvysenie v tohorocnom rozpocte cini o 1.663,000.000 Kc, t. j. temer o 20 % viac, ako v roku 1937. So zvysenymi vydavkami pocita sa vo vsetkych kapitolach vynimajuc kap. 8. Ministerstva pre sjednotenie zakonov a organizacie spravy, kde nastava male snizenie. Pri srovnavani rozpocitanych vydavkov v jednotlivych kapitolach na r. 1938 s vydavkami na r. 1937 je najvacsie zvysenie o 739,000.000 Kc v kap. 5. Ministerstva nar. obrany, dalej v kap. 20. Vseobecna pokladnicna sprava o 274,000.000 Kc, v kap. 13. Ministerstva verejnych praci o 243,000.000 Kc, v kap. 6. Ministerstva vnutra o 163,000.400 Kc, v kap. 10. Ministerstva skolstva a narodnej osvety o 70,000.000 Kc a v kap. 19. Ministerstva financii o 55,000.000 Kc, v kap. 18. Odpocivne a zaopatrovacie platy o 34,000.000 Kc, v kap. 7. Ministerstva spravedlnosti s Najvyssim sudom o 18,000.000 Kc, v kap. 4. Ministerstva zahranicnych veci o 17,000.000 Kc a konecne v kap. 16. Ministerstva soc. peclivosti o 13,000.000 Kc.

Z celkoveho prehladu uvedeneho vo vseobecnej ciastke dovodovej zpravy k vladnemu navrhu financneho zakona a statneho rozpoctu je patrne, ze v skupine I. Vlastnej statnej spravy zvysuju sa osobne vydavky oproti r. 1937 celkom o 400,000.000 Kc, t. j. okruhle takmer o 10%, vecne vydavky o 1.278,000.000 Kc, t. j. asi o 31 %. Vsetky vydavky vlastnej statnej spravy, ktora je vlastne podla struktury nasho rozpoctu generalnym rozpoctom, zvysuju sa o 1.679,000.000 Kc, co je celkove o 20 % zvysenie vsetkych vydavkov statneho rozpoctu.

Zvysenie osobnych vydavkov je zapricinene vo vsetkych kapitolach zmiernenim platovych srazok podla vladneho nariadenia c. 117/37 Sb. z. a n., ako. i dalsimi navrhnutymi zmenami. Podobny rozbor tohoto zvysenu je uvedeny vo vseobecnej ciastke dovodovej zpravy statneho rozpoctu.

Co sa tyka zvysenu vecnych vydavkov, je toto zvysenie najvacsie, v kap. 5. Ministerstva narodnej obrany, a to o 600 mil. Kc. Uvazime-li, ze r. 1937 bol clankom XVII financneho zakona povoleny doplnok k uverom v kap. 5 este v ciastke 438,000.000 Kc, cini tato vyssia potreba proti r. 1937 vlastne len 162,00.000 Kc. Kap. 20. Vseobecna pokladanicnu zprava vykazuje zvysenie o 276,000.000 Kc, a to v dosledku vyssej potreby na sluzbu statneho dlhu v cleneni potrebnej ciastky na jeho umor. Dalsie zvysenie je v kap. 13. Ministerstva ver. prac, a. site o 235,000.000 Kc. Tieto vydaje su potiebne v polozkach pra letectvo, elektrizaciu statu, na silnice a mosty. Ovsem bez ohladu na to, ze tieto vydavky v r. 1937 v celkovej vyske 163,900.000 Kc su hradene z vynosu pozicky na obranu, statu. Mimo uvedenych uz poloziek prejavuje sa zyysenie tiez o 98,000.000 Kc v kap. 6. Ministerstva vnutra. Teto zvysenie odovodnuje sa potrebou na zriadenie novych statnych policajnych uradov, doplnenim vyzbroje bezpecnostnych organov a zvysenim uveru na obranu proti leteckym utokom, na motorizovane bezpecnostnych organov a na opatrenie najnutnejsieho parku pro letecku policiu.

Ostatne zvysenie vydavkov je uz mensie a podrobny rozbor tychto vydavkov je uvedeny tiez v ciastke dovodovej spravy k financnemu zakonu. Snizenie vecnych vydavkov je iba v kap. 11. Ministerstva zemedelstva o 4,800.000 Kc a v kap. 21. Najvyssieho ucetneho a kontrolneho uradu. Z uvedeneho rozboru vydavkoy statnej zpravy je patrne, ze zvysenie vydavkov nastava zvlast z dovodov na obranu statu. Dalsie zvysenie je odovodnene z potreby na osobne vydavky a konecne z vacsej potreby na sluzbu statneho dlhu. Vydavky po dokladnom uvazovani vlady, ministerstva financii a uspormej parlamentnej komisie, ktore prejednavaly kazda i sebamensiu polozku, nebolo mozno dalej snizovat. Ministerstvo financii a spolu tiez i usporny a kontrolny vybor dbali o to co najpeclivejsie, aby vydavky statne boly obmedzene na najnutnejsiu nezbytna mieru, avsak tak, aby nebol ruseny chod verejnej spravy a bolo mozne plnit vsetky verejne ukoly a zavazky statu.

Rozpocet statnej spravy je vo vydavkovej strane uplny a pravdivy tak, ako to zdoraznuje vo svojom expoze tiez pan minister financii v poslaneckej snemovni. Su do neho zahrnute vsetky vydaje, ktore statna sprava ma hradit z beznych prijmov statnych, a to i tie, ktore v roku 1937 boly odkazane na uhradu mimo statneho rozpoctu. Toto plati zvlast o vydavkoch ministerstva nar. obrany, ktore v roku 1937 su kradene podla clanku XVII financneho zakona, vo vryske 438,004.000 Kc z vytazku pozicky na obranu statu a niektore vydavky tykajuce sa kapitoly 13 ministerstva verejnych prac, o ktorych som sa uz zmienil.

Prijmova stranka statneho rozpoctu je podrobne odovodnena vo vseobecnej ciastke v dovodovej zprave financneho zakona. Prijmy na rok 1938 su rozpocitane proti prijmom na rok 1937 vo vacsej ciastke o 1.664,004.000 Kc. Zvysenie statnych prijmov sa ocakava v 16 kapitolach a so snizenim prijmov sa pocita v 2 kapitolach, v jednej kapitole su prijmy take jako v roku 1937 a v dvoch kapitolach prijmy nie su preliminovane. Z rezortnych prijmov - okrem kapitoly 19 a 20. - sa pocita s vyssimi prijmami celkom o 68.000.000 Kc. Podstatnejsie zvysenie vykazuje ministerstvo obchodu o 16,000.000 Kc, a to z dovodu slucenia devizoveho riadenia s povolovacim. Odpocivne a zaopatrovacie platy ocakavaju vyssi prijem na penzijnych prispevkoch o 17,000.000 Kc, a to v dosledku rozmnozenia stavu statnych zamestnancov z ich casoveho postupu a povysenia. Konecne ministerstvo verejnych prac pocita vyssi prijem o 8,000.000 Kc, a to zo zvysenia prispevku statneho silnicneho fondu na stavbv a prestavby statnych silnic a mostov.

Najvacsie zvysenie je o 1.368,000.000 Kc, ktore vykazuje kapitola 20 ministerstva financii. Pri sostavovani rozpoctoveho navrhu bolo povodne pocitane len s dosavadnymi sukromnohospodarskymi a verejnohospodarskymi prijmami, jako to prohlasil vo svojom expoze pan minister financii. Avsak ukazalo sa, ze prijmy z dosavadnych prijmov nestacia, i ked vladou, ministerstvom financii a uspornym vyborom boly poziadavky rezortne podstatne snizene. Bolo preto nutne zaviest nove dane a davky, ktore maju vyniest pre statnu pokladnu 1.150,000.000 Kc. Prislusne osnovy, vztahujuce sa na nove dane a davky, boly sucasne s rozpoctom predlozene Narodnemu shromazdeniu. V kap. 20, Vseobecna pokladnicna sprava, pocita sa so znacnym zvysenim prijmov o 227,000.000 Kc, a to hlavne z ocakavaneho vassieho odvodu statnych podnikov.

Naproti tomu znacnejsie snizenie prijmov nastava v kap. 10 Ministerstva skolstva a nar. osvety o 7,500.004 Kc, a to z toho dovodu, ze z tejto kapitoly boly na rok 1938 prosunute vydavky a prijmy dosavadneho tit. 14, Penzijne pozitky nestatnych osob ucitelskych, do skupiny III, podiele na statnych daniach a davkach.

Rozpocet na rok 1938 je podla prehlasenia pana ministra financii pravdivy, striezlivy, realny a vyrovnany, pokial ide o bezne vydavky, ktore maju byt uhradene z beznych, prijmov a z pravidelnych pramenov prijmovych statneho hospodarstva. Rovnovahy tejto bude mozno v statnom hospodarstve v r. 1938 i skutocne dosiahnut, lebo rozpocet na r. 1937, po stranke vydavkovej je uplny a po stranke uhradovej su prijmy na r. 1938 rozpocitane velmi nepatrne podla vysledkov dosiahnutych v r. 1930 a v r. 1937. V rozpocte je tiez zaistena uhrada pre vydavky, ktore neboly dosial preliminovane budto vobec, alebo boly uhradzovane mimo rozpoctu. Na pr. vojenske vydavky, zaokryvane dosial podla zvlastneho zmocnenia uvedeneho vo financnych zakonoch, a plne zaistenie vydavkov na platy a penzie ucitelov nestatnych skol narodnych, pokial tieto neboly uhradene vydrzovatelmi.

Nakolko dosavadne zdroje prijmove na uhradenie vydavkov nezbytnych ukolov statnych nestacily, nutne bolo k zaisteniu rovnovahy rozpoctovej zaviest nove prijmy z pramenov verejnych, a to dane a davky, ktore maju vyniest 1.150,000.000 Kc. Kde tu o to, aby tieto nove bremena boly rozdelene na poplatnikov Spravodlive a pri tom aby neohrozily slubne sa vyvijajucu vyrobu.

Jedine vyrovnane a zaistane statne hospodarstvo je zakladnou, na ktorej sa moze zdarne vyvijat sukromne hospodarstvo. Vztahy medzi obidvoma slozkami nasho narodneho hospodarstva su velmi tesne. V hospodanstve statnom sa odraza a zrkadli hospodarstvo vobec, ktore vtlaca tomuto hospodarstvu a jeho planom t. j. statnemu rozpoctu, svoj raz, a podobne tiez naopak. Statne hospodarstvo a rozpocet musimo posudzovat s hladiska nam daneho hospodarskeho stavu, ktore nam umozni posudit realnost rozpoctovych cislic, totiz da, nam to pravdepodobnu odpoved na otazku, ci sa cislice do rozpoctu vlozene, zvlaste cislice prijmove, skutocne potom v statnej Ucetnej uzaverke ukazu. Sdielam v tomto ohlade plne optimizmus pana ministra financii, ktory sa opiera na dosavadny vyvoj hospodarstva svetoveho i naseho. S hladiska konjunktury prechadzame teraz k novym konjunkturarnym cyklom a to jeho najpriaznivejsou dobou plneho ozivenia hospodarskeho. Najtazsia hospodarska depresia, ktora tak kriste postihla nase hospodarstvo r.1932, 1933, je uz, dakovat Bohu, za nami. Od tejto doby sa rozmnozuju znamky postupujuceho ozivenia, ktore tento rok dosahuju vysokej urovne a ktore podla rolicnych zjavov, pozorovanych v cudzine i u nas, budu i v buducom roku pokracovat. Ozyvaju sa sice pesimisticke hlasy, ze jsme uz opat na konjunkturalnom sostupe, a dovodi sa za tento nazor zo zpatneho narazu (Ruckschlag), ku ktoremu doslo v hospodarstve Spojenych statov americkych. Ale tento nazor nesdielaju hospodarske studijne ustavy, ktore poukazuju a rozborom potvrdzuju, ze tento pesimizanus nie je odovodneny. Ziaden z dosavadnych konjunkturalnych cyklov neprebiehal zcela hladko a je prirodzene, ze zvlaste dnes kazde priostrenie politickej situacie musi vyvolat odraz v citlive reagujucom hospodarstve.

Vsetky vyznacne vyvojove rady, ktore ilustruju hospodarsku situaciu, ukazuju, ze hospodarstvo svetove i nase prechadza silnou aktivitou a ozivenim. Konjunktura nie je vyvolana jedine zbrojenim, i ked toto ma velky vyznam vo vzostupe hospodarskeho rozmachu; staci sa podivat len na zasoby rozlicnych surovin, aby sme videli, ze k tejto konjunkture muselo po prekonanej depresii dojst. U nas sme v mnohych vyrobnych oboroch. prokrocili uz i najvacsiu hladinu, ktorej sme dosiahli za rok najvypiatejsej konjunktury, t. j. r. 1929. V inych oboroch sa dostavame velmi rychle z depresie z r. 1932/33.

Tak vo vyrobe hornictva, banictva - vo vyrobe uhlia, koksu a soli sme uz dosiahli 99,3 % z hladiny r. 1929. Z tejto skupiny vykazuje vyroba kamenneho uhlu v tohorocnom septembri 112.7 %; vyroba zeleza stupla v oktobri na 108.6, ocele na 117.2 %, vyroba papiera dosiahla tohoto roku uz vysky 128.2 % proti 74 %, ktore vykazovala v dobe najvacsej deprese r. 1933. Textilny priemysel dosiahol vo svojej vyrobe hladiny z r. 1929; v aprile t. r. bol sdruzeny index textilnej skupiny 115.6 %, proti 100 % r. 1929 a proti 63.3% r. 1933; podobnym zposobom odevnicky priemysel vykazuje index 98.7 % v septembri t. r. proti 71.6 % r. 1933. Vyroba elktrickeho prudu, ktora je citlivym ukazovatelom, dosiahla tohoto roku v oktobri uz temer 150 % proti 100 % r. 1929 a 88.5 % v pomere k najhorsiemu roku 1932. Podobne priaznive cislice vykazuju indexy, ktore zachytuju skupinove, priemyslove hospodarstvo a meraju charakteristicke hospodarske cisla.

Tak pre vyrobu priemyslovu s indexom 100%nym per. 1929 Stupa jej index zo 60. 2 % r. 1933 az na 98.8 % v auguste tohoto roku, podobnym sposobom i odber priemyselnpych surovin stupol z 54.9 % r. 1933 az na 104.4% vo februari tohoto roku, ovsem zasa s ciastocnym poklesom na 87 % v oktobri. Zamestnanost v priemysle merena poctom nemocenskych poistencov stupla zo 75.8 % r. 1933 na 91.2 % v auguste tohoto roku. Spotreba priemyselneho uhlia vykazuje podobnym sposobom ozivenie vyroby. Prislusny index stupol z 52.7 % r. 1932 na 100% v auguste tohoto roku. Nakladna doprava za 65.8 % r. 1933 sa dostala ozivenym hospodarstvom az na 98.4 % v auguste t.r.

Pomerne velmi priaznive cislice vykazuje vyvoz - poznamenavam vyslovne, ze pomerne - ponevac musime pri tom uvazil, za akych tazkosti sa dnes medzi statmi obchoduje. Index vyvozny nam nazorne ukazuje podstatne zlepseme, lebo zo 100 % r. 1929 klesol na 39.7 % r. 1933 a v auguste a septembri t. r. vykazuje uz 72.3 % a 88 %.

Vyssia zamestnanost vo vyrobe sa zrkadli i v absolutnom pocte zamestnaneho delnictva. Zo 2,506.000 r. 1929 cez 1,879.000 r. 1934 stupol pocet zamestnanych delnikov az na 2,442.000 v oktobri t. r. Obrateny pohyb zamestnanosti ukazuje pocet neumistnenych uchadzacov o pracu, ktorych sme r. 1929 mali 42.000, r. 1933 vsak 738.000, kdezto posledne vykazy pre september a oktober udavaju 231.000 a 237.000.

Zlepsujuca sa situacia hospodarska, pokial ide o nas zahranicny obchod, sa ukazuje i v hodnote vyvezeneho a dovezeneho tovaru. R. 1929 sme vyvazeli priemerne mesacne nasho tovaru za 1.708 mil. Kc a z toho hotovyych vyrobkov, zo ktorych nam vyplyva najvacsi prinos, za 1.222 mil. Kc. Z tejto vysokej urovne bol nas export postupne srazeny az na 488 mil. Kc, z coho bol podiel hotovych vyrobkov len puhych 337 mil. Kc. Z tejto najnizsej urovne v roku 1933 sa nas export znova dostava svojou hospodarskou zdatnostou a technickou vyspelostomu- za vydatnej pomoci vlady - a docieluje tohoto roku v mesiaci oktobri hodnoty 1.125 mil. Kc, z coho na hotove vyrobky pripada 823 mil. Kc.

V dovoze je vyvoj podobny. Z mesacnej hodnoty dovozu v roku 1929, ktora cinila 1.664 mil. Kc, cez hlboky pokles na 486 mil. v roku 1933, sa zvysil nas dovoz v tohorocnom oktobri na 960 mil. Kc.

V skupine II, v Spravy statnych podnikov, je ramec rozpoctu na r. 1938 celkove vyssi oko v minulorocnom rozpocte. Zo skupiny tejto celkove saldo statnych podnikov zariaduje ako odvod statnej pokladny do rozpoctu skupiny I, Vlastnej statnej spravy. Na r. 1938 pocita sa tu s vyssim odvodom o 272 mil. Kc. Ocekavany odvod ma cinit celkom 1.337 mil. Kc a na tomto odvode participuje tabakova rezia ciastkou 1.266 mil. Kc, takze na statne podniky pripada z tohoto odvodu paomerne mala ciastka. S vyssim odvodom pocita sa pri strnastich statnych podnikoch a so snizenim pri troch statnych podnikoch. Prevodzovacia strata ukazuje sa pri styroch statnych podnikoch, a to vo vyske 150 mil. Kc, ktoru ma hradit statna pokladna. Na zlepsenie odvodu statnej pokladne participuju zvlast, ceskoslovenske statne drahy, a to celkovou ciastkou 232 mil. Kc, a Statne lesy a statky ciastkou 44 mil. Kc.