Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 84. schuze (obsah, prilohy) | Patek 25. cervna 1937

Pritomni: Mistopredsedove: Donat, dr Hruban.

Zapisovatele: Kianicka, Pazman.

Celkem pritomno 106 clenu podle presencni listiny.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce dr Fritsch.

Mistopredseda Donat zahajil schuzi v 11 hodin 20 minut.

obdrzeli: na dnesni schuzi sen. Casny, Paulus; na dnes a zitra sen. dr inz. Botto, dr Buday, dr Heller, Stodola.

Mistopredseda Donat konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byly dany zdravotni dovolene: sen. Mechurovi do 10. cervence t. r., sen. dr Stefankovi prodlouzena o 14 dnu, sen. Enhuberovi do 5. cervence t. r.

Usneseni posl. snemovny tisky 522, 523 - prikazana vyboru rozpoctovemu, jemuz ulozeno podati zpravu do nejblize pristi schuze.

Navrhy tisky 517 az 520 - prikazany vyboru iniciativnimu.

Zpravy tisky 508, 509, 511 az 516.

Odpovedi tisk 503/1 az 503/4.

Zapis o 80. schuzi senatu NSRCs.

o 82. a 83. schuzi NSRCs byly schvaleny podle §u 72 jedn. radu.

Mistopredseda Donat (zvoni): Budeme projednavati porad schuze, a to nejprve odst. 1 poradu:

Zpravodajem za vybor kulturni jest pan sen. Nentvich, za vybor rozpoctovy pan sen. Selmec.

Prosim pana zpravodaje sen. Nentvicha, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Nentvich: Slavny senat!

Vladny navrh zakona o zriadeni vysokej skoly technickej v Kosiciach, prijaty a schvaleny posl. snemovnou, je splnenim davneho zelania Slovenska, tlmoceneho povolanymi cinitelmi hned od pociatku nasej samostatnosti. Volanie po doplneni slovenskeho skolstva vysokym ucenim smeru technickeho stava sa stale hlasnejsie a doraznejsie. Kedze sa tomuto poziadavku teraz vyhovuje, je to dokazom sustavnej peclivosti vlady republiky o kulturne aj hospodarske povznesenie vychodnej casti statu, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vysoke skolstvo na Slovensku, reprezentovane doteraz univerzitou Komenskeho v Bratislave, okrem dvoch samostatnych fakult teologickych, doplnene novym vysokym ucenim technickym, stava sa tak uplnym vrcholnym clankom skolskej organizacie slovenskej a vyrovnava sa aj v tomto smere historickym zemiam. Slovensko bude mat vsetky typy skolske pocinajuc skolstvom narodnym a konciac skolami vysokymi. Uvazime-li, ze do prevratu nemalo ani jedinej slovenskej skoly mestianskej, strednej alebo odbornej, pozname ohromny pokrok, ktory za 20 rokov republiky bol tu vykonany.

V dobe prevratu bola na uzemi Slovenska len jedna vysoka skola, celkom este nedobudovana univerzita Alzbetina v Bratislave, samozrejme madarska, zalozena v dobe svetovej vojny. Ine ucelistia razu vysokoskolskeho na uzemi Slovenska neboly v skutocnosti skolami vysokymi. Tieto akademie boly len nizsie typy vysokych skol, sluziace len praktickej vychove, hlavne uradnictva. Nesledovaly vyssich cielov vedeckych a neboly rovnocenne univerzitnym fakultam alebo vysokym skolam technickym. Nemaly prava konat rigoraza a udelovat doktoraty. Ich profesori neboli sily habilitovane a ich sluzobne pozitky nerovnaly sa platom vysokoskolskych profesorov. Posluchaci mohli prestupit na univerzitu alebo techniku. Statne akademie boly pravnicka a hospodarska v Kosiciach, dalej vysoka skola pre banictvo a lesnictvo v Banskej Stiavnici. Sukromne akademie boly dve cirkevne, pravnicka a teologicka evanjelicka augsburskeho vyznania v Presove. Univerzita Alzbetina bola zrusena zakonom c. 375/1919, ktorym bola zriadena univerzita slovenska. Ostatne skoly za vysoke oznacovane sa vystahovaly do Madarska, alebo boly zrusene. Posledna, pravnicka akademia v Kosiciach, ukoncila sve jestvovanie studijnym rokom 1921/1922.

Snahy zriadit na Slovensku vysoku skolu technickeho smeru datuju sa od samotneho pociatku samostatneho statu. Uz r. 1919 minister s plnou mocou pre spravu Slovenska poveril profesora brnenskej techniky inz. M. Ursinyho studovanim otazky zriadenia takejto skoly na Slovensku. Spolok akademikov v Brne "Krivan" predlozil ministerstvu skolstva a nar. osvety rezoluciu za zriadenie tejto skoly. Ministerstvo samo zacalo r. 1920 vysetrovat pomery a okolnosti, ktore by zriadenie techniky opodstatnovaly. Prof. Ursiny v suhlase so slovenskymi odbockami spolku inzenierov a architektov, spolkami slovenskych akademikov a rezoluciami roznych korporacii a samospravnych svazkov doporucil zriadenie techniky na Slovensku a za jej sidlo navrhol Kosice. Minister s plnou mocou pre spravu Slovenska pripisom zo dna 29. januara 1920 oznamil, ze sa technika v Kosiciach otvori r. 1921. Ministerstvo skolstva a nar. osvety navrhlo zadelit na tento ciel do statneho rozpoctu na r. 1921 ciastku 1 mil. Kc. Anketa ministerstva skolstva a nar. osvety doporucila dna 25. juna 1920, tedy pred 17 rokmi, zriadit tuto vysoku skolu v Kosiciach. K realizovaniu tychto podnetov vsak nedoslo.

Aby ministerstvo zemedelstva ziskalo vacsi pocet technikov Slovakov, zriadilo r. 1921 zvlastny fond 1 mil. Kc na podporu posluchacov vysokych skol technickych smeru, vodohospodarskeho a kulturne-technickeho, ked sa tito zaviazu po skonceni studii vstupit do statnej zemedelsko-technickej sluzby. Ani tato pomoc nemala zelaneho vysledku.

Stale zrejmejsi nedostatok kvalifikovanych odbornych sil pre technicku sluzbu vsetkych odborov na Slovensku prinutil odpovedne kruhy, aby otazkou slovenskej techniky znova sa zaoberaly. Anketa v Kosiciach r. 1920 za ucasti zastupcov najsirsich kruhov zaujemcov vypracovala podrobne memorandum, ktorym potrebu techniky v Kosiciach nalezite odovodnila. V posl. snemovni podavaju sa navrhy na aktivovanie tejto vysokej skoly. U prilezitosti prejednavania navrhu zakona o uprave zememericskeho inzenierstva r. 1927 schvaluje senat rezoluciu vyzyvajuc vladu, aby cim rychlejsie zriadila vysoku skolu zememericsku v Kosiciach, a posl. snemovna usnasa sa na rezolucii, aby vysoka skola zememericska zriadena bola v Bratislave v spojeni s univerzitou alebo ako pociatok samostatnej slovenskej techniky. Ponevac sa nemohlo zriadenie ani tejto zememericskej skody ihned uskutocnit, urobilo ministerstvo skolstva a nar. osvety opatrenie, ze v svojom rozpocte zaistilo 50.000 Kc na 15 stipendii pre slovenskych posluchacov zememericskeho inzenierstva. Ani toto opatrenie sa neukazalo ucinnym a preto ministerstvo skolstva a nar. osvety vypracovalo r. 1928 vladny navrh zakona o zriadeni vysokej skoly technickej a rozposlalo ho do medziministerskeho pripomienkoveho pokracovania. Ministrom skolstva a nar. osvety bol vtedy p. dr Hodza. Navrhovana skola mala byt umiestnena v Kosiciach. Slovenska verejnost otazku dalej sledovala, ako je patrne z interpelacie inz. Necasa a dr Derera r. 1929 a dalsich navrhov v posl. snemovni podavanych, ako aj rezolucii roznych zaujmovych korporacii.

Otazkou slovenskej techniky zaoberalo sa, aj krajinske zastupitelstvo slovenske, ktore dna 30. oktobra 1930 urobilo konkretne uzavretie, ze povazuje za nezbytnu potrebu zriadit na Slovensku cim skorsie vysoku skolu smeru technickeho predbezne s odborami: 1. inzenierske stavitelstvo smeru konstruktivneho a dopravneho, 2. inzenierske stavitelstvo smeru vodohospodarskeho a kulturneho, 3. zememericske inzenierstvo.

Potrebu vysokej skoly technickej na Slovensku podrobne odovodnilo vyctom vsetkych technickych ukolov, ktore treba v blizkej buducnosti riesit, nema-li byt vyvoj hospodarsko-technickeho a kulturneho zivota na Slovensku hateny. Je to vystavba, doplnenie a preorientovanie komunikacnej sieti, vystavba niekolko tisic budov skolskych pre umiestnenie uradov, pohranicnej straze, nemocnic, vystavba podnikov na vyuzitie vodnych sil, hradenie bystrin a uprava vodnych tokov, melioracia cca 1¹/₄ mil. ha zemedelskej pody, komasacia pozemkov na ploche takmer 2 mil. ha a ine. Vaznym hospodarskym problemom Slovenska je dalej uprava a doplnenie pozemkoveho katastru a tym podmienenej pravnej istoty pozemkovej drzby. K zdolaniu tychto ukolov javi sa naprosty nedostatok technickych sil. Nebolo uchadzacov, aby sa mohol obsadit celkovy pocet systemizovanych miest inzenierov v statnej sluzbe stavebnej, zemedelsko-technickej a zememericskej. Nedostatok technikov na Slovensku sposobil zemi Slovenskej skodu aj tym, ze nemohly byt technicky pripravene projekty dotovane z pridelov fondov silnicneho a vodohospodarskeho.

Aby zvyseniu poctu studujucich technikov napomohol, minister skolstva a narodnej osvety dr Derer zaraduje do rozpoctu svojho rezortu ciastku ¹/₂ mil. Kc na stipendia pre posluchacov technickych vysokych skol vychodneho Slovenska.

Roky tazkej krizy hospodarskej a neuteseny stav statnej pokladnice zapricinily, ze k aktivovaniu techniky na Slovensku nedoslo. Len co sa stav statnych financii polepsil, zapocaly pociatkom r. 1936 nove verejne akcie za zriadenie ziadanej vysokej skoly. Navrhy jednotne v cieli lisily sa len v urceni odborov, ktore by nova skola mala z pociatku obsahovat. Nikdy nechybalo inzenierske stavitelstvo oboch smerov a zememericske inzenierstvo. Sucasne ozyva sa aj na Podkarpatskej Rusi studentstvo, ziadajuc univerzitu s dvoma fakultami a zriadenie techniky v Kosiciach ako spolocnej pre Podkarpatsku Rus a Slovensko. Poziadavok studujucej mladeze je podporovany kulturnym a osvetovym strediskom podkarpatoruskym, spolkom A. V. Duchnovic v Uzhorode. Aj ostatna najvacsia manifestacia usporiadana v novembri 1936 narodohospodarskou zupou vychodoslovenskou v Kosiciach za pocetnej ucasti zastupcov okresov a miest slovenskych i podkarpatoruskych usniesla sa na poziadavku zriadit tuto skolu uz pociatkom studijneho roku 1937/38 v Kosiciach s tymi istymi odborami, ktore doporucilo uz v r. 1930 zastupitelstvo krajiny slovenskej. Ma to byt prvou etapou postupneho vybudovania uplnej techniky. Dalsie odbory maju byt zriadene vo dvoch etapach, a to tak, ze by v druhej etape zriadene boly odbory pre lesne inzenierstvo s chemicko-technickym odborom pre vyskum a zpracovanie dreva a odbor dalsi zemedelskeho inzenierstva. V tretej etape malo by dojst k doplneniu ostatnych odborov.

Odlisne nazory o tom, ktore odbory by maly byt najsamprv zriadene a v akom smere malo by sa postupovat pri doplnovani dalsich odborov, pohly ministerstvo skolstva a nar. osvety k svolaniu ankety odbornych znalcov a poprednych cinitelov hospodarskeho zivota Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Porada mala navrhy sjednotit a vyslovit sa, co treba podujat, aby nova skola cim skorsie mohla byt do zivota uvedena, pokial to dostupne prostriedky zariadovacie a ubikacne dovoluju. Anketa v novembri 1936 v Bratislave mala zistit, ci sa a do akej miery zmenily predpoklady, ktore boly dovodom povodnej osnovy ministerstva skolstva a narodnej osvety z r. 1928 a usnesenia krajinskeho zastupitelstva slovenskeho z r. 1930

Anketa potvrdila, ze dovody vtedy uvadzane v neztencenej miere su platne. Pri zistovani poctu slovenskych posluchacov na terajsich skolach technickych bolo konstatovane, ze ich pocet od prevratu stale stupa a v poslednych rokoch sa na istej vyske ustalil. V studijnom roku 1920/1921 bolo na vsetkych skolach razu technickeho zapisanych 672 posluchacov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, z tych len 198 Slovakov. V terajsom studijnom roku je vsetkych 558 a z tych 384 narodnosti slovenskej. V minulom roku bolo vsetkych studujucich 584, z toho 377 Slovakov, z ktorych 269 studovalo v Cechach, 104 v Brne a 4 na technikach nemeckych. Je z toho patrne, ze studujuci z vychodu a stredu Slovenska inklinuju viac do Prahy, z juhu do Brna. Rozhodujuci vliv ma tu asi zeleznicne spojenie.

Vysledok ankety vo shode s povodnym navrhom ministerstva skolstva a nar. osvety aj usnesenim krajinskeho zastupitelstva v Bratislave potvrdzuje, ze sa javi naliehava potreba zriadit na Slovensku cim skorsie vysoku skolu technickeho razu a budovat ju po etapach podla skutocnej potreby.

V prvej etape ma byt zriadene oddelenie 1. inzenierskeho stavitelstva konstruktivneho a dopravneho, 2. inzenierskeho stavitelstva vodohospodarskeho a kulturneho, 3. zememericskeho inzenierstva, co sa predlozenou osnovou uskutocnuje a vycerpava.

V druhej etape ma sa zriadit oddelenie chemickeho inzenierstva so zvlastnym zretelom k technologii dreva a jeho produktov, oddelenie lesneho inzenierstva a dalej zemedelskeho inzenierstva. V tretej etape ostatne studijne odbory, resp. oddelenia v poradi, ak toho bude treba.

Je zrejme, ze predlozenou osnovou zakona, ktora shodne s usnesenim krajinskeho zastupitelstva, citovanou anketou a manifestacnymi prejavmi roznych vyznamnych korporacii

aktivuje prvu cast programu budovania slovenskej techniky, vychadza sa v ustrety najaktualnejsim hospodarskym a v suvise s nimi aj kulturnym potrebam Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Ako kazda vysoka skola stava sa strediskom pokroku a intenzivneho rozvoja zivota hospodarskeho aj narodneho, ohniskom kulturneho usilovania v sirokom okruhu, uplatni sa aj tato skola technicka. Vyskytla sa otazka zdanlive tazko riesitelna, kde ma byt nova vysoka skola umiestnena. Prihlasila sa Bratislava ako hlavne mesto krajiny a sidlo univerzity a dvoch teologickych fakult a pocetnych institucii vedeckych, priemyselnych a obchodnych, o ktore by sa skola v buducnosti mohla opierat. Aj ine mesta sa prihlasily. Vladny navrh urcuje za sidlo buducej techniky Kosice, druhe najvacsie mesto Slovenska, hospodarske aj kulturne centrum vychodnej polovice tejto zeme, ktore svojou polohou, rozvitym hospodarskym zivotom a vzdelanostnou urovnou je predurcene stat sa druhym hlavnym mestom zeme. Technika nesluzi iba vychove technicky zdatneho dorastu, ale vytvara aj vseobecne kulturne stredisko, kde sa vsetky slozky kulturneho usilovania naroda sustreduju. Taketo centrum vychodnym oblastiam republiky chybalo, ved od Olomuca na vychod nebolo doteraz vysokej skoly. Nova skola bude takym koncentracnym bodom pre vychod Slovenska a Podkarpatsku Rus.

Pri volbe Kosic za sidlo buducej novej vysokej skoly boly rozhodujuce okolnosti, ktore jej priaznivy rozvoj zarucuju. Mesto, ktore v najblizsej dobe bude mat do 80.000 obyvatelov, je sucasne miestom pocetnych skol strednych aj odbornych. Ma jednu z troch teraz na Slovensku jestvujucich skol realnych a zaistuje uz aj tym vacsi pocet studujuceho technickeho dorastu. Kosice su aj sidlom dobre vybavenej vyssej skoly hospodarskej s rozsiahlym zemedelskym gazdovstvom a cvicnym liehovarom. Skola tato moze byt zakladom odboru zemedelskeho inzenierstva. Ministerstvo zemedelstva zriadilo tu aj vyzkumne zemedelske ustavy. Pre buduce studijne oddelenie lesnickeho inzenierstva zarucuje mesto dostatocne velku plochu zo svojho lesneho majetku, takze aktivovanie dalsich ziadanych studijnych odborov v druhej etape budovania bude velmi usnadnene a ulahcene.

Kosice uz teraz su kulturnym centrom vychodnej polovice Slovenska a velkou pritazlivostou na blizku Podkarpatsku Rus. Stale divadlo, pocetne vedecke a umelecke kruzky a sdruzenia utvaraju prostredie takmer velkomestske, takze slovensky student z vidieckeho ustavu najde tu vsetko, co mu barsktore velke mesto moze poskytnut. Aj pomoc socialnu tu najde. Je tu krajinsky studentsky internat pre 350 studujucich, kde za lacny gros najde zdrave bydlenie a dobre zaopatrenie. O hmotnu podporu nemajetnych pecuje niekolko spolkov dobrocinnych, ktore svoju peclivost rozsiria aj na vysokoskolakov. Aj buduci profesori, ktorym bude sverena uloha budovat skolu po stranke vedeckej tak, aby sa vyrovnala druhym technickym vysokym skolam republiky a cim skor dosiahla europskej urovne, najdu tu podpory svojho usilovania. Bohata vedecka kniznica, pozostatok to byvalej pravnickej akademie, zamerne doplnovana nakupom najnovsich vedeckych diel technickeho smeru, bude hned z pociatku pomockou, ktoru nemozno podcenovat. Bude len otazkou vyberu zdatnych, vedecky na svetovej urovni stojacich ucitelskych sil, aby sa nova technika stala skutocnym ohniskom badatelskej cinnosti a dala tym popud k uvolneniu novych hospodarskych a kulturnych sil a zdrojov, co od nej nielen slovensky narod, ale aj cela republika ocakava. Ved len technicky odbornik, inzenier, je tvorcom novych hospodarskych hodnot, ktorymi prispieva k rozmnozeniu narodneho imania a jeho zabezpecenim zaistuje aj politicku slobodu a neodvislost obyvatelstva. Jej posobenim zmnozia sa moznosti obrany statu a jeho odolnosti naproti vsetkym zahranicnym protivnikom.

Nase techniky maly vzdy velmi dobru povest aj za hranicami. Ich absolventi nachadzali umiestnenie v celom svete a vzdy sa osvedcili nielen ako zdatni odbornici, ale aj ako ucinni propagatori nasich hospodarskych a kulturnych stykov s cudzinou. Maju zasluhu, ze nase priemyselne vyrobky ich pomocou zdarne sutazia na svetovom trhu s vyrobkami velkych technicky pokrocilych statov. Dalsim svedectvom jakosti nasich technik je okolnost, ze su vyhladavane pocetnymi posluchacmi zo zahranicia, ktori tu radi studuju. Kym na ceskoslovenskych univerzitach bolo v skolskom roku 1934/35 zapisanych len 3% cudzincov, bol ich pocet na ceskych technikach takmer trojnasobny, to je 8,4%, na vsetkych univerzitach republiky spolu 4,1%, na technikach spolu 13,5%. Tito cudzinci po navrate do svojich vlasti nezabudaju na nas a suc postaveni na odpovedne miesta; praktickeho zivota svojho naroda usnadnuju nase styky s nimi.

Dufame, ze sa plne podari ucitelom, ktorym vnutorne budovanie novej skoly bude sverene, dosiahnut toho, ze kvalitou ich vedeckej aj vychovnej cinnosti sa tato stane dalsim clankom na ceste rozvoja nasich stykov s cudzinou a propagatorom nasej vedy a technickej zdatnosti na poli medzinarodnom. Potrebny pocet posluchacov technik da sa zaistit prehlbenim ich pripravy na skolach realnych tym, ze by sa terajsie 7triedne realky doplnily na 8triedne. Je faktom, ze realka zarucuje ucelnejsiu pripravu pre technicke studium ako ktorykolvek iny typ strednej skoly. Bolo by len na prospech nasmu hospodarskemu zivotu, keby mladez sa viac venovala studiu technickemu. 8triedna realka mala by byt cim skorsie zavedena. Rusenie jestvujucich skol realnych a ich premena na realne gymnazia nie je cestou, ktora by v nas budila smysel pre prakticke drahy zivotne, ktorych nam tolko beztak chyba. Ved uz teraz klesol pocet realnych skol v republike len na ¹/₆ poctu gymnazii.

Jedno tu treba zdoraznit: Aby studium na technike bolo viac abiturientmi strednych skol vyhladavane, je treba dat technickemu dorastu do vyhladu lepsie materialne zabezpecenie.

Je smutnym faktom, ze inzenieri takmer vsetkych odborov maju v statnej aj verejnej sluzbe v srovnani s pravnikmi polozenie relativne nepriaznivejsie ako co do poctu systemizovanych miest, tak aj co do moznosti postupovych. Menovite ministerstvo verejnych prac a ministerstvo zemedelstva maju nedostatocny personalny stav technikov, aby mohly zavcas a zodpovednym sposobom koncit ukoly, ktorych riesenie javi sa naliehavym a ktore pri nedostacujucom pocte technickeho uradnictva nemozu byt zavcas pripravene, cim vznikaju velke skody. Taketo pomery javia sa aj u krajinskych uradov. Krajinsky urad v Bratislave uvadza katastrofalny nedostatok uchadzacov o miesta inzenierov v statnej sluzbe za pricinu, preco povodne systemizovany pocet miest bol pri novej systemizacii r. 1927 podstatne snizeny. Miesto vyhodnejsej systemizacie rozmnozenim miest vo vyssich stupnoch platovych snizuje sa pocet miest vobec a tak su od studia technickeho odradeni aj ti, ktori by sa mu eventualne boli venovali. Postup naprosto zvrateny.

Ponevac pocet systemizovanych miest inzenierskych nevystacuje, prijimaju sa potrebne

sily smluvne. Su sice co do sluzobnych pozitkov postaveni na roven uradnictvu pragmatikalnemu, ale chyba im pocit istoty o trvani ich sluzby, co iste k zdaru ich vykonov neprispieva. Ked su konecne preberani na uvolnene miesta systemizovane, co sa casto po viacrocnej, niekedy az 7rocnej sluzbe v smluvnom pomere ztravenej, stava, su hmotne poskodeni tym, ze su menovani cakatelmi a pri definitivnom ustanoveni sa doba smluvneho pomeru v celom rozsahu nezapocitava. Su pripady, ze plne kvalifikovany inzenier je prijaty do statnej sluzby s pociatocnym platom 160 Kc tyzdne, tedy 640 Kc mesacne. To je stav neudrzitelny a statu nedostojny, ked sa vykon zamestnanca s vysokoskolskym vzdelanim ocenuje nizsou odmenou ako pociatocnika kategorie so vzdelanim skoly ludovej. Nie je preto cudne, nedostava-li sa technikov. Institucia smluvnych technickych sil uradnickych mala by byt odstranena. Potrebny pocet ich v statnej a verejnej sluzbe mal by byt zaisteny riadnou a relativne vyhodnou systemizaciou.

Rozvoj hospodarskeho zivota moze nastat len v dosledku cinnosti technika. Len tato nam priblizi a otvori nove zdroje hospodarskeho blahobytu vo vsetkych jeho formach. Je povinnostou statu, aby tejto cinnosti napomahal rozmnozenim miest systemizovanych na mieru skutocne potrebnu a upustil v statnych sluzbach od zamestnavania smluvnych sil technickych. Ako nedostatocne je opatrenie statnej spravy v tomto smere, ukaze nam priklad v rozpocte ministerstva zemedelstva v oddiele vyskumnictva.

Ukoly zemedelskeho vyskumnictva su dla diela dr ing. Reicha, sekcneho sefa ministerstva, "Prameny a zaklady zemedelskeho pokroku v CSR," strucne vytycene takto: Dolezitou slozkou cinnosti vyskumnych ustavov zemedelskych je, s ohladom na nizsiu kulturnu vyspelost slovenskeho a zvlast podkarpatoruskeho zemedelca, kontrola pomocnych latok v zemedelstve pouzivanych, lebo chrani pred nesvedomitymi vyrobcami a obchodnikmi, jednak usnadnuje racionalne hospodarenie. Zvlast kontrola obchodu strojenymi hnojivami a jadrnymi krmivami vyzaduje stalej pozornosti uradov. Dolezitost odbornej kontroly v zivocisnej produkcii dokazuju vysledky chlievskej a uzitkovej kontroly. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na rozdiel od historickych zemi je zemedelec chraneny zakonom pred nereelnym obchodom vyrobnymi a pomocnymi latkami, plati tu teda verejna kontrola. Tato vykonava svoj blahodarny vliv aj na zvysenie vyroby zemedelskej, lebo chrani zemedelca pred hospodarskymi a vyrobnymi skodami.

Vyskumne ustavy zemedelske su uradnym kompetentnym cinitelom pre skusanie a posudzovanie vsetkych zemedelskych vyrobkov, pomocnych latok pre zemedelsku vyrobu, prostriedkov na ochranu rastlin ako aj vsetkych potravin a niektorych predmetov dennej spotreby.

Organizacny a pracovny program zemedelskeho vyskumnictva zvlast na Slovensku a Podkarpatskej Rusi je obsiahly, lebo zbyva vykonat este vela prace. V sireni zemedelskeho pokroku v buducich rokoch pripada mu ukol zvlast odpovedny a preto zasluzi si aj podpory verejnej mienky a primeraneho vyssieho rozpoctu, najma lepsej upravy systemizacie a postupovej, aby mal dostatok pracovnikov a mohol tak svoje ukoly s uspechom zdolavat. A k zdolaniu tejto vyznamnej a odpovednej ulohy ma ministerstvo celkom 152 rozpoctove krytych miest, z ktorych plna polovica - 74 - je v najnizsej, siestej platovej stupnici. Na zaklade vladneho nariadenia o uspornych opatreniach je z nich este 10% neobsadenych, takze skutocny pocet zaplnenych miest je iba 135. Ake vyhlady do buducnosti ma taky zamestnanec inzenier, je snadne si predstavit. To nemoze lakat k studiu techniky ani ku vstupu do statnej sluzby. Tu treba spravit napravu. Potom o studujuci dorast vysokych skol technickych netreba mat obavy.

Aktivovanie techniky na Slovensku, navrhovanou osnovou zakona uskutocnovane, bude pozdravene radostnym suhlasom vsetkeho slovenskeho ludu a sprevadzane jeho vdacnostou republike. Doplnenim vysokeho skolstva na Slovensku vysokym ucenim technickym stavia sa Slovensko na roven ceskym zemiam a otvara si neobmedzene moznosti pokroku hospodarskeho aj kulturneho. Myslim, ze hovorim zo srdca vsetkych Slovakov, vyslovim-li vlade uprimnu vdaku za tento cin v presvedceni, ze zriadovanie dalsich studijnych odborov bude sa uskutocnovat s urychlenim, ako budu pomery vyzadovat. Je to i znamka vnutornej sily a vedomia bezpecnosti republiky, ked sa uprostred politickej neistoty Europy odhodlava zriadovat novu vysoku skolu, urcenu sluzbam mieru. Republika podava celemu svetu novy dokaz svojho usilia, pracovat v sluzbach demokracie na diele mieru a konsolidacie, usilovat o rozvoj svojho obyvatelstva v klude a pokoji.

Kulturny vybor prejednal predlozenu osnovu zakona v svojom zasadnuti dna 15. juna t. r. Uvazoval aj o rezoluciach prijatych posl. snemovnou a prehlasil svoj suhlas s nimi. Menovite vyslovil zivy suhlas s poziadavkom, aby v najblizsej dobe bol predlozeny zakon o zavedeni osemsemestroveho studia zememericskeho inzenierstva na tejto skole a s rozsirenim jeho platnosti na vsetky druhe vysoke skoly technicke. Okrem rezolucii posl. snemovnou schvalenych prijal vybor este rezoluciu dalsiu.

Kulturny vybor doporucuje, aby slavny senat schvalil osnovu zakona o zriadeni vysokej skoly technickej v Kosiciach v zneni, usnesenom snemovnou poslaneckou, tisk 473, a schvalil aj kulturnym vyborom prijate rezolucie. (Potlesk.)

Mistopredseda Donat (zvoni): Za vybor rozpoctovy je zpravodajem pan sen. Selmec. Prosim, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Selmec: Slavny senat!

Rozpoctovy vybor senatu zaoberal sa usnesenim posl. snemovne o vladnom navrhu zakona, ktorym sa v Kosiciach zriaduje vysoka skola technicka dr Miloslava Rastislava Stefanika.

Rozpoctovy vybor senatu vrele vita toto usnesenie, lebo vidi v zriadeni vysokej skoly technickej v Kosiciach vzacny a prenikavy impuls pre rychly a dokladny vyvoj zemedelsko-technicko-kulturnych pomerov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, kde buducu odbornu generaciu caka cele mnozstvo hospodarskych problemov, aby sa vyriesily v zaujme vyrovnania hospodarsko-kulturnych rozdielov medzi nimi a medzi zapadnymi zemiami republiky.

Myslienka zriadenia vysokej skoly technickej v Kosiciach vysla z najdolezitejsich potrieb Slovenska. Podla statistiky z r. 1930 malo Slovensko 3,329.793 obyvatelov; z toho bolo v zemedelstve zamestnanych 1,892.042, t. j. 56,8% obyvatelov, v priemysle pracovalo 635.004, t. j. 19,01% obyvatelov, a ostatok sa rozdelil medzi inymi povolaniami. Celkova plosna vymera Slovenska je 4,687.620 ha pody. Hlavne kultury zemedelske cinia 2,862.109 ha celkovej pody. Nezemedelskej pody je 1,825.570 ha. Vychodiac z tejto statistiky poznavame, ze najdolezitejsou potrebou Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde su v prospech zemedelstva rozdiele este vacsie, je rozkvet a rozvoj zemedelskeho hospodarstva. Konstatujem, ze poda, ktora sa na Slovensku a Podkarpatskej Rusi obraba, nema toho vyznamu, ako ma poda v zapadnych zemiach, kde ona zemedelsko-technicko-kulturne je zdokonalena. V dosledku tohoto nedostatku nezabezpecuje na nej pracujucemu obyvatelstvu hospodarsky a kulturne tu uroven, ktoru by si zemedelstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi za svoju usilovnost a pracovitost zasluzilo.

Aj ked uzname, ze sa na vychode republiky prevadzaly melioracie a stavby vo velkom rozsahu a s velkym nakladom, musime prehlasit, ze vsetko, co sa previedlo, je len malou ciastkou uloh, ktore sa v buducnosti maju na vychode republiky vyriesit. Hlavnou ulohou je tam zmeliorovat a rozsirit kulturnu plochu, zvysit jej vynos a tak povzniest zivotnu uroven celeho obyvatelstva.

Podla vypoctov a projektov zemedelsko-technickej sluzby treba na Slovensku rozsirit a zlepsit 40 % celkovej rolnicky obrabanej plochy. K tomu je treba 4¹/₂ miliard Kc investicie. Za tento obnos by sa meliorovalo, regulovalo, komasovalo a previedla by sa katastralna praca, prepotrebna pre zvysenie uverovej schopnosti slovenskeho a podkarpatoruskeho rolnika. Niet pochyby, ze prave tieto pomery a hospodarske nedostatky sluzily vaznym dovodom pre to, aby vlada navrhla zriadenie vysokej skoly technickej v Kosiciach, v centre uzemia vychodneho Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Prave na tomto uzemi najde buduca technika moznost tvorcivej, badatelskej a propagacnej prace.