Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 50. schuze (obsah, prilohy) | Pondeli 14. prosince 1936

Pritomni:

Predseda dr Soukup.

Mistopredsedove: Donat, Klofac, dr Bas, dr. Heller, dr. Buday.

Zapisovatele: dr. Karas, Pichl.

Celkem pritomno 103 clenu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri dr. Kalfus, inz. Necas, Tucny, Zajicek.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr. Bartousek, jeho zastupce dr. Trmal.

Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 16 hod. 30 min.

dal predseda: na dnesni schuzi sen. Trnobranskemu, Udrzalovi; na dnesni schuzi sen. Kralkovi, Stodolovi; na tento tyden sen. dr Mederlymu.

Predseda konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byly dany zdravotni dovolene: do konce roku 1936 sen. Jancekovi, do ledna 1937 sen. inz. Lohnertovi, do konce unora 1937 sen. Schmidtovi.

Zpravy tisky 323, 332 az 335, 337 az 345.

Interpelace tisk 346 / 1 a 346 / 2.

o 49. schuzi senatu N.S.R. cs. byl schvalen podle §u 72 jedn. radu.

Predseda (zvoni ): Budeme projednavati porad schuze, a to nejprve odst. 1 poradu:

Zpravodajem je p. sen. dr Karas. Udeluji mu slovo.

Zpravodaj sen. dr Karas: Slavny senate! Dodavatelske pokladnicni poukazky byly u nas zavedeny zakonem ze dne 9. dubna 1935. Mel jsem cest zde o nich referovati. Osvedcily se jako dobry instrument, nebot muze vlada pouziti techto poukazek tenkrate, kdyz dodavatel odvedl svou vec a zada zaplaceni. Nema-li vlada pohotove penize, vyda poukazku, s platnosti nejdele do 6 mesicu. Obeh techto poukazek byl stanoven nejvyssi castkou 600 mil. Kc, cehoz je dosazeno.

Ale ponevadz prave ted podnikatelske prace soukromniku se mnozi, zejmena prace, jez vyzaduje obrana statu, tedy nastane brzy potreba, aby stat vyplacel zase vetsi castky; proto zada, aby castka techto poukazek byla zvysena na dvojnasobek. Dosud bylo to 600 mil. Kc, priste to bude 1200 mil. Kc.

Institut tento se vzil, slouzi dobre ku prospechu statu, ze nemusi hned platiti, i podnikateli, ze dostane vcas penize, a proto rozpoctovy vybor navrhuje slavnemu senatu, aby osnovu o zvyseni castky schvalil.

(Souhlas.)

Predseda (zvoni ): Jednani jest skonceno, budeme hlasovati.

Senat je zpusobily se usnaseti.

Prosim o zaujeti mist. (Deje se.)

Budeme hlasovati ve cteni prvem o cele osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli najednou.

Jsou namitky? (Nebyly.)

Neni namitek.

Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli ve cteni prvem podle zpravy vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborovem ve cteni prvem, souhlasne s usnesenim posl. snemovny tisk 327.

Predsednictvo senatu se usneslo podle §u 54 jedn. radu, aby senat hlasoval o projednavane osnove take ve cteni druhem v teze schuzi.

Tazi se pana zpravodaje, zda navrhuje nejake textove zmeny?

Zpravodaj sen. dr Karas: Nikoliv.

Predseda: Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou prave ve ctenim prvem, take ve ctenim druhem, necht zvedne ruku. (Deje se. )

To je vetsina. Osnova zakona snadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem, souhlasne s usnesenim posl. snemovny tisk 327.

Projedname nyni odst. 2 poradu:

2. Zprava ustavne-pravniho vyboru o vladnim navrhu zakona (tisk 324), kterym se prodluzuje ucinnost nekterych zakonnych ustanoveni v oboru trestniho soudnictvi a nekterych ustanoveni zakona ze dne 23. kvetna 1922, c. 168 Sb. z. a n. (tisk 341) [ podle §u 35 jedn. radu ].

Zpravodajem je p. sen. dr Karas, jemuz udeluji slovo.

Zpravodaj sen. dr Karas: Slavny senate!

Jde zase o prodlouzeni provisorniho zakona, jehoz platnost konci letosnim rokem. Tento zakon vypada snad dosti nepatrne, ale ma nesmirne hluboky obsah. Upravujeme jim povalecne soudnictvi v ruznych smerech, nektere zakony nase prevadime na Slovensko a odtamtud nektere platne predpisy k nam, aby zde byla unifikace.Dovolim si vam nacrtnouti velmi zhruba obsah techto zakonu. Predevsim bylo ucelem techto zakonu ulehciti soudnictvi, nebot mnozstvi soudnich aktu a mensi pocet soudcu - ponevadz po prevratu nebyl pocet soudcu hned rozsiren tak, jak vzrostla agenda - zpusobily, ze soudy nemohly byti hotovy s trestni agenturou. A proto byla snaha zlepsiti agendu pokud, ze pocet clenu senatu byl snizen. Pravidelne senat se sklada ze 4 clenu, byl vsak snizen na 3 cleny, aby se mohl s tymz poctem soudcu obsaditi vetsi pocet senatu.

Dale bylo stanoveno, ze zlociny kradeze, zpronevery, podvody a padelani kolku na bankovkach maji byti trestany nizsi sazbou, nebot znehodnocenim penez povalecnymi pomery nemohl by se povazovati za zlocin mnohy takovy cin trestni, ktery drive zlocinem skutecne byl. Pred valkou na pr. to byl zlocin, kdyz slo o 100 K, nebot 100 korun byla castka znacne velika, ale po valce je to mensi castka. Reklo se tedy, ze ten cin bude trestan nizsi sazbou.

Tento puvodni zakon byl zmenen v r. 1929, kdy jsme rozhodli, ze za cin trestny, za zlocin ma byti pokladana vetsi penezita castka nezli puvodne. Dale byla ustanovena instituce samosoudcu pro nizsi pripady trestne, pro ktere ma byti pro prislusny senat soudni, a to v tech pripadech, kdy statni navladnictvi vymerilo trest do 6 mesicu na svobode, jestlize obzalovany proti tomu nic nenamita. V takovem pripade je svereno preliceni samosoudci, ale jsou vynaty z kompetence samosoudce ciny, ktere smeruji proti samostatnosti Ceskoslovenske republiky. Tyto ciny jdou vzdy pred senat.

Dale byla dana soudni uleva, ze muze rozsudek zapsati teprve do 8 dnu a ze nemusi podrobne oduvodnovati kazde sve slovo; tedy uleva ve spisovani rozsudku. Duvodem bylo, jak jsem jiz rekl, nedostatek soudcu a vzrostla soudni agenda. Ustanoveni toto bylo prijato jen na cas, ale mysli se, ze je to posledni prodlouzeni, nebot justicni sprava pripravuje uz definitivni trestni zakonik a trestni soudni rad, takze tyto provizorni zakony by odpadly.

Druha skupina techto zakonu tykala se vice Slovenska. Rizeni o vecech tiskovych, platne u nas v pravu rakouskem, bylo predneseno i na Slovensko, tedy byla tu provedena jista unifikace, a zase naopak platnost nekterych ustanoveni o stannem pravu a rizeni v nem byla zase prevedena k nam. A konecne bylo zde jiste opatreni, aby narizeni, vydana na podklade zmocneni vlady vydavati zakony v dobach mimoradnych pomeru valecnych a povalecnych, zejmena na Slovensku pro ministra s plnou moci pro spravu Slovenska, se upravila a vydala, pokud jsou jeste dnes potrebna a prakticka, a co z nich by mohlo byti zruseno. Dosud to nebylo mozno provesti, ponevadz jde o 500 takovych narizeni, ale vlada taktez slibuje, ze narizeni je zhruba pripraveno a ze snad nejdele v pristim roce bude provedeno. Proto se zada jeste prodlouzeni platnosti na nedlouhou dobu 3 let, do konce prosince 1939. Opatreni toto bude uz posledni, nebot zajiste bude predlozen slavnemu senatu nejen obcansky zakonik, jak nam slibil pan ministr spravedlnosti v rozpoctovem vyboru, ze je hotov, nybrz i trestni zakonik a trestni rad soudni i civilni rad soudni se radem exekucnim, takze vyjdeme z techto provisornich zakonu a budeme miti stabilni zakonodarstvi soudni hotovo.

Proto ustavne-pravni vybor navrhuje, aby zadane prodlouzeni ucinnosti nekterych zakonu o dalsi 3 leta bylo schvaleno. (Souhlas.)

Predseda: Jednani je skonceno, prikrocime proto ke hlasovani.

Budeme hlasovati ve cteni prvem o cele osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli najednou.

Jsou namitky? (Nebyly.)

Namitek neni.

Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli ve ctenim prvem podle zpravy vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove ve cteni prvem.

Predsednictvo senatu se usneslo podle §u 54 jedn. radu, aby senat hlasoval o projednavane osnove take ve cteni druhem v teze schuzi.

Tazi se pana zpravodaje, zda navrhuje nejake textove zmeny?

Zpravodaj sen. dr Karas: Nikoli.

Predseda: Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem.

Prikrocime nyni k projednani dalsiho odstavce poradu, jimz jest:

Senat se usnesl ve 49. plenarni schuzi dne 5. prosince 1936, aby s rozpravou o statnim rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financnim zakone pro r. 1937 sloucena byla rozprava o prohlaseni pana ministra financi, ucinenem v plenarni schuzi dne 5. prosince 1936.

Navrhuji, aby o statnim rozpoctu byla provedena jednotna vseobecna rozprava.

Navrhuji dale, aby recnicka lhuta byla stanovena pro kazdy klub tolikrat 15 minut, kolik kazdy klub ma clenu, po pripade hospitantu, nejmene vsak 1/2 hodiny.

Kdo s temito mymi navrhy souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina.Tim se moje navrhy schvaluji.

Udeluji slovo zpravodaji panu sen. Zemanovi.

Zpravodaj sen. Zeman: Slavny senat!

Schadzame sa v historicky den, ked prave pred rokom rozsirila sa zprava, ktora otriasla celym narodom ceskoslovenskym i dalekou, sirokou cudzinou, ze nas prvy prezident Osloboditel, T. G. Masaryk vzdal sa svojho prezidenskeho prestolu (Senatori povstavaji.) - pre vaznu nemoc. Spominame s vdacnym srdcom naseho prveho prezidenta republiky Ceskoslovenskej, T. G. Masaryka, ktory zasluzil sa o vlast, o jej oslobodenie, o jej budovanie, mudre a spravodlive vedenie.

Nech mu Pan Boh da zdravia a sily, aby sa na nas s pokojnym srdcom mohol este dlho divat, ako safarime s najdrahsimi statky nasimi, statnou a narodnou slobodou. (Vyborne! - Senatori usedaji.)

Slavny senat! Jednym z najdolezitejsich aktov, ktore su vyhradene vo vsetkych modernych statoch zakonodarnym sborom, je povolovanie a schvalovanie statneho rozpoctu. Statny rozpocet v podstate je planom pre statne financne hospodarstvo na patricny rozpoctovy rok. Maju v nom byt obsazene vsetky vydavky a prijmy statne. Po stranke politickej ma statny rozpocet velky vyznam preto, lebo je zakladnou celej cinnosti statnej, ktora vyzaduje urcite vydavky, a na tomto zaklade mozno pokladat statny rozpocet i za statny politicky program, vyjadreny v cisliciach. Preto pri pojednavani statneho rozpoctu byva oziveny takmer vo vsetkych zakonodarnych sboroch velky zaujem o organicku cinnost jednotlivych oborov, ktore tvoria syntezu statneho zivota. A prave pre ich prenikavy zasah do vsetkych oborov statneho zivota podliehaju verejnej kritike a rozboru jako po stranke politickej, tak i hospodarskej.

Statny rozpocet je zrkadlom celeho nasho statneho zivota v jeho rozmanitych funkciach. Zasahuje hlboko nielen do narodohospodarskeho zivota, ale prenika cele denie sloziteho statneho organizmu. V nom vidime priebeh zdanlive kratkeho - jednorocneho vyvoja nasho statneho kolektiva, ktory sa pohybuje v ramci danych hospodarskych moznosti. Chceme-li skumat tento vyvoj, je nezbytne treba vniknut v jeho jednotlive funkcie, na ktorych sa zaklada nielen prosperita celku, ale i prospech sukromneho hospodarstva. Tu sa ukazuje dosah statneho hospodarenia daleko za ramec v statnom rozpocte stanoveny i v zivote jednotlivcov, ktory bezprostredne stoji pod vlivom, jako sa safari a vedie hospodarenie s verejnym majetkom, jako hospodarstvo statne vplyva na priemysel, zemedelstvo, obchod, alebo i zivnost. Statna pokladna obsahuje nielen zisky a prijmy zo sucinnosti hospodarskych faktorov, ale na druhej strane ziskany majetok vydava opat nielen vo velkom komplexe osobnych vydavkov, ale tiez otvara nove zdroje vyroby a podnikania, aby takto umoznil zdravy kolobeh zivota v celom statnom organizme. Je preto prirodzene, ma-li byt organizmus zdravy, musi byt i v kolobehu rovnovaha, iste vyrovnanie. Preto tak huzevnate sa snazi financna sprava o rovnovahu statneho rozpoctu. Ze tato rovnovaha neni a nemoze byt absolutna, vyplyva jasne z nasho statneho politickeho i hospodarskeho zivota. Sme este vzdy na pociatku nasho vyvoja, v dobe zariadovania, upevnovania, v rozsiahlych a nalie havych investiciach. Nas novoutvoreny stat vo svojom vyvoji a zdravom rozmachu nemoze sa zastavit. Musi ist napred. Nuti nas k tomu nielen laska k nasej rodnej zemi, ale nutia nas k tomu tak vnutorne, jako i zovnutorne politicke i hospodarske okolnosti. Mnohe ukoly vnutorne, ktore sme zacali tak krasne plnit, nemohli sme opustit, ani ked prisla kriza a zastavila nas v najkrajsom rozbehu a vysinula z normalnej kolaje. Neblahe zahranicne pomery polozily na nase bedra v nasom rannom vyvoji take tazke povinnosti, v ktorych i mnohy stary, vytribeny, statno-politicky pevny stat pocitil tazkosti, takze sa na mnohych miestach prejavily horsie jako u nas.

Potreby nielen zostaly, ale ich stale pribyva a zdroje uhradove su ohranicene. Vlada prehlasila uz v minulosti, ze verejne bremena dosiahly najvyssieho vypiatia a nemozno ich dalej zvysovat. Musi byt preto jasne kazdemu sudnemu cloveku, ze za takychto okolnosti vyrovnanie rozpoctu - ked i s istymi podmienkami - je uctyhodnou pracou, zaco si statna financna sprava v plnej miere zasluzi uznania.Toto uznanie ovsem nevylucuje diskusiu, co pri demokratickej statnej sprave je nielen samozrejme, ale priamo nutne, aby obcanstvo bolo informovane, aby malo moznost prejavit svoj nazor, ba priamo i zasiahnut do spravy hospodarskej, kde sa safari s jeho majetkom a s verejnymi prispevkami. Len za takychto okolnosti je mozne vytvorit ovzdusie v sirokychvrstvach poplatnictva, ktore bude mat porozumenie pre potreby statu, volu k snasaniu verejnych tiarch a ochotu k obetiam pre dobro celku, pre vyvoj blaha a bezpecnosti svojej rodiny i celeho statneho kolektiva. Ide tu tedy nielen o vyrovnanie ciferne, ale i o vyrovnanie vnutorne, psychologicke, ktorym sa obcan moze uspokojit so svojim osudom za danych okolnosti, ked vie, ze bolo vykonane vsetko, co je nezbytne potrebne pre jeho obciansku bezpecnost, pre socialnu spravedlnost, pre kulturnu potrebu a pre jeho vyvoj hospodarsky.

Toto usilie nam dokazuje predlozeny statny rozpocet, ktory pri vsetkych svojich prisne uspornych tendenciach nemoze sa uzavriet pred nutnymi potrebami, i ked sa vseobecne citi, ze by bolo treba viac prostriedkov v rozlicnych okruhoch nasho verejneho zivota.

Ze srovnavanie statneho rozpoctu so zaverecnymi uctami minulych rokov ukazuje nam stale vzrastajuce schodky, ktore zvysuju statny dlh, je dosledkom nie lahkomyselneho safarenia so statnym majetkom, ale je to dosledok vyplnenia nutnych ukolov s hladiska celostatneho.Dokial vsak dochodok statny je v realnom pomere k tymto tarcham, dotialkym narodny dochodok dava moznosti plnit svoje financne zavasky, dotial mozeme hovorit o realnom hospodarenim, a v rozpoctovych pracach riadit sa prisnou zasadou financnej sustavy, aby sme statny rozpocet mohli udrzat v rovnovahe. Schodkove hospodarenie by mohlo viest k horsim koncom a uviest nas na cestu nebezpecnu. Pri pojednavani statneho rozpoctu myslime na celkovy vyvoj nasich financii, srovnavajuc jeho vysledky i s rokom minulym, a ked tento zaver nie je uplne uspokojujuci, no preca nemozeme sa vzdat tych ukolov, ktore si vyzaduju dalsich obeti.

Okrem bezpecnosti statu, ktora je kategorickym postulatom nasho zitia a bytia, mame stale potreby na poli ludoveho skolstva, jako i v dobudovani odborneho skolstva a vysokych ucilist. Komunikacna otazka je otvorenou bolastou a vyzaduje na mnohych miestach neumerne obeti, zvlast na Slovensku. Podchytavat prvovyrobu,regulacie a ine palcive otazky v nasom zemedelstve a konecne riesenie najtazsej krizovej bolasti - otazky nezamestnanosti.

Statny rozpocet republiky Ceskoslovenskej na r. 1937 a navrh financneho zakona bol tohoto roku predlozeny Narodnemu shromazdeniu este v letnom obdobi. Toto vcasne predlozenie statneho rozpoctu svedci na jednej stane o dokladnej a svedomitej praci nasej statnej financnej spravy, o horlivej sucinnosti parlamentnej uspornej komisie, na druhej strane vsak ma byt tymto zdoraznena vaznost ustavnej kontroly Narodneho shromazdenia, aby bolo dost casu k podrobnemu prejednaniu a objektivnemu zvazeniu statneho rozpoctu a tiez k spravnemu zhodnoteniu poctiveho usilia vlady ceskoslovenskej o skonsolidovanie nasho hospodarskeho a politickeho zivota.

Uvazime-li, ze predlozeny rozpocet je vyslednicou dlheho jednania jednotlivych rezortov s financnou spravou, kde o kazdy halier vedie sa tvrdy zapas s hladiska usporneho, musime nasej statnej financnej sprave a spolu s nou i parlamentnej uspornej komisii a tiez najvyssiemu kontrolnemu uraduuznat, ze vykonaly dobru a uspesnu pracu pri usporiadovani nasho narodneho hospodarstva a pri sostavovani statneho rozpoctu.

Je-li pravda, ze "nazieranie na ukoly statu sa temer prevratne zmenilo, ked stat svojim hospodarstvoma svojou spravou velmi podstatne zasahuje do celeho narodneho hospodarstva." tak je potom statny rozpocet, zahrnujuci v sebe vsetky organicke funkcie, zivym obrazom plnenia tychto vrcholnych statnych a narodnych ukolov.

Ma tedy byt statny rozpocet vymluvnym a vernym obrazom hospodarskeho denia vo statnom zivote, v plneni jeho ukolov, a to vo vyvojovej ciare a v sulade s hospodarskymi faktormi i mimo statu sameho.

Po stranke formalnej zadrzal statny rozpocet i vo svojom 10. vyroci osvedcenu uz sustavu, doplnujuc tuto mensimi zmenami, jednak z dovodov technickych k voli priehladnosti, jednak z dovodov, vyplyvajucich z casovych a nezbytnych potrieb verejnych.

Zmeny tieto boly z pricin financnej techniky prevedene v preradeni jednotlivych poloziek v kapitolach 1, 3, 4, 5, 10, 12 a 13.Vaznejsia zmena je v skupine III, kde je zaradena nova polozka, a sice podiel fondov svazkom zemskej samosprave z vynosu dane duchodovej 77 mil. Kc. Do tejto skupiny oddiel C zaradena je na ziadost parlamentnej uspornej komisie nova polozka, a to "podiel dobrocinneho fondu dochodkovych pokut pri ministerstve financii."

V skupine IV bola prevedena dolezita formalna zmena, dla ktorej uroky vnutorneho statneho dlhu preliminovane dosial vo vydajoch v ciastkach nominalnych, preliminuju sa ciastkami skutocnymi, a to so zretelom k poukazkam dane kuponovej a ku snizeniu urokovemu, ktore sa v prijmoch preliminaru neuvadza. Toto opatrenie bolo zavedene k voli zjednoduseniu a priehladnosti k tejto stati rozpoctovej. Tymto cielom bola zavedena k rozpoctu i evidencna pomocka, priehlad uveru na verejne stavby a prace, ktore maju byt prevedene v roku 1937. Tento priehlad je nasa "triletka" investicneho programu. V jej prvej etape ma byt na tento ciel upotrebene 5.250 mil. Kc, obnos iste znacny, ale z dovodov tak vaznych, ze si tieto zasluhuju vsetkych obeti.

Financny zakon v podstate je zachovany dla predoslych zasad. Sklada sea zo styroch skupin, a sice: Skup. I. Vlastna statna sprava, skup. II. Sprava statnych podnikov, skup. III. Podiele na statnych daniach, davkach a poplatkoch a skup. IV. Sprava statneho dlhu. V osnove financneho zakona je novy clanok XXIX, ktory bol zavedeny preto, aby vydavky, ktore sa hradia z vytazku povolenych uverov, mohly byt v statnych zaverecnych uctoch vykazane samostatne bez suvislosti na vydavky a prijmy statne.

Tymto opatrenim neni nastrbena zakladna zasada rozpoctova, lebo sa tu jedna o zvysenie rentability statneho majetku, jako je to i u statnych podnikov. Financna sprava ocakava, ze tymto opatrenim nadobudne sa jasnejsieho obrazu v hospodareni jako bolo dosial. Na zaklade usnesenia poslaneckej snemovne meni sa clanok XXV, v ktorom je stanovena ciastka clankom XX, odst. I financneho zakona z r. 1931 v ciastke 15,984.600 Kc,ktora sa snizuje prevedenymi zmenami v statnom rospocte na r. 1937.

Prevedena bola dalsia zmena clanku XXI. financneho zakona na r. 1937, ktory clanok je rozdeleny na 4 odstavce, v ktorych sa podrobne ustanovuje hospodarenie z prostriedkov dobrocinneho fondu dochodkovych pokut.

Po stranke vecnej je tento rozpocet pokracovanim zasady vyslovenej panom ministrom financii v minulom roku, ze ma sluzit jednak k hospodarskemu oziveniu, k sustredeniu vsetkych hospodarskych sil, k prekonaniu krizy, ale na druhej strane tiez jest tento rozpocet dokladem postupujici konsolidace naseho hospodarskeho ba i politickeho zivota. S hlediska politiky financni na zasade prisne uspornosti a rovnovahy, abychom ocekavanych priznivejsich vysledku hospodarskeho zivota mohli pouziti ke zmirnovani verejneho zatizeni, jako hovori pan minister financii vo svojom expoze. Tieto smernice, postavene za zakladny princip pri safareni so statky verejnymi, urcuju mieru statnych vydavkov, prisne zmeranie nosnosti poplatnictva jako i opatrneho vyuzitia vsetkych zdrojov prijmovych.,, Prirozenou povinnostou"- hovori pan ministersky predseda dr Milan Hodza vo svojej reci pri menovej uprave - "je zo vsetkych sil nasich na tom pracovat, aby sme prisli k vyssiemu narodnemu dochodku a to vybudovanim prirodzenych podmienok rozvoja, zvysenim vyvozu, snizenim nezamestnanosti a k zvyseniu potreby i na domacom trhu." V smysle tychto zasad uvadza pan minister financii vo svojom expoze hospodarske smernice statneho rozpoctu. V prvom rade poukazuje na fundamentalnu otazku hospodarskeho vyvoja, ked pod vlivom rozpadnutia zlateho bloku boli sme nuteni i my pris posobit nasu ceskoslovensku menu novym medzinarodnym financnym pomerom. Vlada je silne presvedcena, ze tymto nebude porusena financna a ani hospodarska stabilita v nasom state, ale ze takto utvorena nova financna zakladna pomoze hospodarskemu oziveniu, zvysi vyvoz a zapne do pracovneho behu nove sily, dosial nezamestnane. Tymto pomoze tiez i domacemu trhu, rozsiri konzum a zvysi spotrebu. Tieto nadeje viedly vladu tak pri prvej ako i v druhej menovej devalvacii.

Vyvoj hospodarskych udalosti tak v samom nasom state, ako i v zahranici dal plne za pravdu tomuto ocakavaniu. Menove devalvacie staly sa predpokladom dalsich financnych opatreni na penaznom trhu, a sice:snizenie urokovej miery, zriadenie reeskontneho ustavu, novy supis zahranicnych pohladavok a cennych papierov, slavnenie priemyslovskych a samospravnych uverom so statnou zarukou, zakon o dodavatelskych pohladavkach, zakon o uprave hospodarenia samospravy, zvysenie hranice zaruk za vyvozne uvery, uprava urokovych sadzieb a na zaklade tychto unifikacia dlhopisov vnutorneho statneho dlhu.

Vsetko toto dialo sa preto, aby penazny trh vyhovoval nasim hospodarskym potrebam, aby sa verejne i sukromne hospodarstvo mohlo nan opierat a s nim pocitat.K spravnej obchodnej kalkulacii je nezbytna stabilizacia penazneho trhu a dokial nebude toto v medzinarodnom hospodarstve usporiadane, dotial budeme zapasit s rozlicnymi poruchami tak vo vyrobe, jako i v konzume. Zapadne staty preto opustily zlaty blok, preto devalvovaly, preto prisposobuju svoju menu k danym potrebam, aby sa priblizily k stabilizacnej urovni menovej, aby takto so spojenymi silami konecne prekonaly hospodarsku krizu a vratily sa ku kludnej a realnej zakladne hospodarskeho zivota. Pod tlakom tychto medzinarodnych financnych udalosti musely byt i u nas prevedene menove opatrenia, ktorych konecny ciel je konsolidovat penazny a uverovy trh, zapojit nas hospodarsky zivot do ramca medzinarodneho hospodarskeho zivota a tak usnadnit navrat k pomerom normalnym. Ze tieto predpoklady boly spravne, vidiet z celkoveho zlepsenia nasho zahranicneho obchodu, ale tiez i z domaceho ozivenia nasej vyroby. Zahranicny obchod vykazuje v istych odvetviach znacnu aktivitu a tiez i v cisliciach zvysenej domacej vyroby, jako i v poklese poctu nezamestnanych javi sa obrat k lepsiemu. Toto ovsem neznamena, ze sme uz spokojni s vyvojom veci na poli hospodarskom, znamena to vsak, ze sme uz prekrocili kulminacny bod krizy a pozvolne sa vraciame k pomerom normalnejsieho hospodarskeho zivota. Dla statistickych vykazov v poslednych mesiacoch nezamestnanost klesla celkove o 50 % a sta tisice pracovnych sil naslo opat zamestnanie. Tento vzostup zamestnanosti bude mat priaznivy ucinok i vo vydajovej ciastke statneho rozpoctu, kde sa snizuje o 100 mil. Kc naklad na podporu nezamestnanych.

Uprava penazneho trhu a v dosledku toho i ozivenie hospodarskeho zivota ukazuje sa i v statnej pokladnici, ktora vykazuje sa i v statnej pokladnici, ktora vykazuje vacsi priliv prijmov. Ci sa toto zlepsenie prejavi i v bilancii statnej uzavierky, to je tazka otazka preto, lebo na druhej strane ocakavaju nas nove nezbytne ukoly, ciastocne vypyvajuce uz zo statnych platobnych zavazkov, dlhov, a potom tiez i nove neodkladne investicie, ktore musia byt prevedene v zaujme bezpecnosti a obrany statu.

Jestli so zretelom na splnenie vsetkych tychto tazkych ukolov bolo mozne zachranit v statnom rozpocte princip rovnovahy, je to len dokazom namahy zodpovednej vlady, ktora sa nechce pustit na cestu neistu - schodkoveho hospodarenia. Kedze ukoly statu prave s hladiska celkoveho su niekedy ine, jako u jednotlivca, tieto ukoly vynucuju si niekedy mimoriadne opatrenia, co je len dokazom toho, ze zijeme mimoriadne casy, v ktorych jednotlivec i stat musia plnit svoje povinnosti az po hranicu vypnutia vsetkych svojich sil. Jestli v tomto boji o lepsiu buducnost sme v stave udrzat rovnovahu nasich statnych financii a viest osud nasho statu - ked i pomaly, ale preca k lepsiemu zajtrajsu - je to uspokojujucim znakom, ze stat je dobre vedeny.

Suhrn vsetkych preliminovanych vydavkov v statnom rozpocte na rok 1937 je 8.453,742.960 Kc, takze sa ukazuje v statnom rozpocte konecny prebytok 2,726.120 Kc.

V tohorocnom rozpocte nebolo mozne udrzat vysku vydavkov rozpoctu z roku 1936 pre nezbytne nove potreby statne ani pri najvacsej uspornosti bez toho, aby riadny chod statnej spravy nebol ohrozeny. Bolo tedy potrebne zvysit vydavok k pomeru minulorocneho rozpoctu o 421,547.060 Kc a najst uhradu pre tento zvyseny vydavok i na strane prijmovej vo vyske 423,623.180 Kc. Zvysenie toto vzniklo z vydajov vlastnej statnej spravy, a to na osobnych vydavkoch 250,070.200 Kc,k tomu ovsem treba pripocitat osobne vydaje skupiny II u statnych podnikov 66,303.000 Kc, takze celkove zvysenie osobnych vydajov v rozpocte roku 1937 je 316,373.200 Kc.Toto zvysenie vzniklo vatsinou z vyssej potreby podla platobnych zakonov a nariadeni zo zaplnenia systemizovanych miest, z vojenskeho pridavku a poplatku, z rozmnozenia statnej bezpecnostnej sluzby a tiez z novo zriadenych tried strednych a narodnych skol. Zvysenie toto tyka sa tedy vo vyssej miere ministerstva narodnej obrany, vnutra a ministerstva skolstva a narodnej osvety a okrem tychto zvysene boly vydaje v odpocivnych a zaopatrovacich platoch.

Vecne vydaje sa zvacsily k roku pominulemu ciastocne pre mnohe naliehave potreby, ale tiez tym, ze sem boly vzate niektore polozky dosial kryte uverom. Celkove zvysenie vecnych vydavkov riadnych cini 186,975.760 Kc.Zvysenie vecnych vydevkov si vyziadaly kapitoly 6, 10, 12, 13, 16, 19, a to na ucebne a rezijne potreby v zivnostenskych pokracovacich skolach, na podporu vedeckej a kulturnej cinnosti v styku zahranicnom, socialna peclivost o studenstvo a nezamestnanu inteligenciu. Zvysena podpora divadiel a vystavnictva, jako tiez i cudzinecky ruch. Technicky rozmach vyziadal si tiez ciastku tychto vydajov. Sem patria tiez zavazky statu voci obilnej spolocnosti 20 mil. Kc, bratskym pokladniam 70 mil. Kc, statna losova pozicka 40 mil. Kc, fondom vodohospodarskemu, melioracnemu a elektrizacnemu 23 mil. Kc, pomocnym fondom na upravu samospravnych dlhov 77 mil. Kc. Zvlastne zvysenie vecnych vydavkov ukazuje sa v kapitole 5 statneho rozpoctu,438 mil. Kc, ktora ciastka ma byt uhradena z pozicky prace podla ustanovenia financneho zakona. Okrem tu uvedenych zvysenych vydajov pokladnicnej spravy je urcene 388 mil. Kc na uverovu sluzbu statneho dlhu. Toto bolo umoznene jedine tym ze polozka 315 mil. Kc odpadla z fondu narodnej obrany, ktora bola zriadena na niekolko rokov ustanovenym uverom.