Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 43. schuze (obsah) | Ctvrtek 8. rijna 1936

Priebeh hospodarskeho ozivenia, ktoreho sme u nas svedkami v poslednych mesiacoch, nam ukazuje, ze tu islo a ide o ozivenie, ktore sa objavilo sice pomalsie nez na zapade, ale ktore ma svojim postupnym rozvojom priznaky trvalosti. Toto nase ceskoslovenske hospodarske ozivenie malo vsak v prevaznej miere svoj pramen na vnutornom trhu. Slavny senat sa pamata, ze u prilezitosti upravy obilneho trhu vychadzali sme prave z predpokladu, ze musime vysit spotrebnu schopnost zemedelskeho obyvatelstva a tym posilnit vnutorny trh. (Tak jest!) Keby sme boli pokracovali s ozivovanim vnutorneho trhu bez, toho, ze by sme sa boli starali ucelnymi prostriedkami o dalsie ozivenie vyvozu, bolo by iste doslo i k urcitym nezrovnalostiam, v platobnej bilancii, ktore sa odstrania, akonahle k oziveniu vnutornemu pripoji sa i ozivenie vyvozu do volnej casti sveta.

Vieme, ze akakolvek cenova pomoc vyvozu moze pomoct k odbytu nasich vyrobkov len vo volnej ciastke sveta, neviazanej vselijakymi restrikciami devizovymi a obchodne-politickymi, ponevac v oblasti viazanej, ci uz su viazane kontingentmi alebo platobnymi obmedzeniami, nemozno stupnovat vyvoz cenovymi vlivmi.

Jestlize sme dospeli dosial k hospodarskemu zlepseniu, mohli by sme povedat, ze to bola prva etapa tohoto zlepsenia, ktora v urcitom casovom odstupe nasleduje za este intenzivnejsim zlepsenim anglosaskych zemi. Jestlize sa nam teraz podari pripojenie k sirokej oblasti sveta, kde vlivom menovej stabalizacie ma dojst aj k obchodne-politickemu uvolnovaniu, dosli by sme k druhej etape svojho hospodarskeho ozivenia. K tej by mohlo dojst i vtedy, keby mali pravdu skeptikovia, ktori neveria v nahle, ale budto ziadne alebo len v pomale obchodne-politicke uvolnovanie na zapade. Staci nam vsak aj o vela skromnejsi predpoklad, totiz ten, aby sa dosavadne prekazky medzinarodnej vymeny tovaru uz nestupnovaly (Vyborne!), aby sme z tohoto faktu a prevedenej stabilizacie svetovych mien mohli cerpat odovodnenu nadej, ze sa nasa ucast na svetovych trhoch zvysi.

Po prevedenej devalvacii meny vo Francii a vo Svajciarsku dosly zpravy, ze v tychto zemiach chystaju ciastocne znizovanie ciel a hodlaju prikrocit k likvidacii vacsieho poctu dovoznych kontingentov. Bude-li sa na tejto ceste sustavne pokracovat iste to, co sa dosial stalo, nestaci mozeme pravom ocakavat, ze uvolnenie medzinarodneho obchodu nebude len papierovym programom ale skutocnostou, ktora by sa mohla stat medznikom pre lepsie obdobie medzinarodnej vymeny tovarov. (Vyborne!)

V celku mozno z toho, co som si dovolil uviest, rezumovat, ze nam slo predovsetkym o to, aby sme spravne prevedenym menovym pripojenim Ceskoslovenska k oblasti zapadnych mien prispeli k zvysenej ucasti nasho hospodarstva na svetovom trhu, to je, aby sme prispeli k celkovemu zvyseniu narodneho dochodu. To musi byt, slavny senat, primarnou povinnostou kazdej za osud svojho ludu odpovednej vlady, aby pokial je v jej silach, pracovala na zvyseni celkoveho narodneho dochodu. Som presvedceny, ze nase menove rozhodnutie, prevedene vo spravny cas a spravnou mierou, bude ucinnym prostriedkom k dosnazeniu tohoto ciela.

Puhym zvysenim narodneho dochodu neni vsak vycerpany nas ukol. Potrebujeme, aby toto zvysenie dochodu bolo spravnym sposobom rozdelene na vsetky produktivne zlozky nasho obyvatelstva t. j. potrebujeme tiez spravodlivu distribuciu prirastku. Nemoze byt o tom pochybnosti, ze zvyseny vyvoz a zvysenia nasa ucast na svetovom trhu, nutne povedie ku zvyseniu zamestnanosti vo vyvoznych oboroch a tym tiez priamo k zvyseniu zarobkovej moznosti tej casti robotnictva, ktora je zamestnana v tychto vyvoznych oboroch. Zvysenie zarobkovej moznosti tejto ciastky robotnictva nutne povedie zasa k zvyseniu spotreby na domacom trhu. A tak sa nam posilnenie nasej vyvoznej schopnosti prejavi i v dalsom posilneni vnutorneho trhu. Vnutorny trh a vyvozne obory nie su od seba izolovane, ale tvoria spojite nadoby, medzi ktorymi sa vlnenie spotreby a dochodkov nutne vyrovnava. (Sen. Mikulicek K tomu je potreba upravy mezd a platu statnich zamestnancu!)

Ma-li vsak dospiet k tomuto zdarnemu ucinku nasej menovej operacie co najrychlejsie, musime sa postarat o to, aby sme i vo svojom vnutornom hospodarstve nedospeli k zbytocnemu nepokoju, ktory by mohol ciastocne paralyzovat zdarne ucinky zdvihnutej vyvoznej sutazivosti. A tu sme u druhej dolezitej stranky nasho menoveho opatrenia. Keby sme pri svojom menovom rozhodnuti, boli sa ohliadali jedine na dielci zaujem niektorych vyvoznych oborov a neboli sme tiez brali zretel patricnym sposobom na potrebnu rovnovahu vnutorneho trhu, ktora vyzaduje toho aby cenova hladina bola co najmenej rozvlnena, boli by sme mozna prilis znekludnovali svoju cenovu hladinu, ktorej pomerna stalost, slavny senat, je predpokladom zdarneho ucinku nasho menoveho opatrenia. V tom je druha stranka nasho opatrneho postupu, ktora nas primela k tomu, ze sme pri devalvacii zvolili a zachovali optimalny stred. Kazdy bod, o ktory by sme devalvacne procento zbytocne zvysovali nad mieru potrebnu pre integralny zaujem nasho vyvozu, bol by nam sposobil zbytocne zdrazenie dovoznych statkov, bol by nam zvysil tazkosti tej vyroby, ktora zavisi na surovinach dovazanych z cudziny. Keby sme neboli zvolili spravny optimalny stred, boli by sme sa tiez previnili proti zaujmom tak pocetnych vrstiev nasho ludu, ktorych dochod je zavisly na vnutornej kupnej sile meny. Preto ohlad na zivotnu uroven tychto cetnych vrstiev, taktiez i ohlad na zivotnu uroven robotnictva nutne nas vedie k tomu, aby sme nesli ani o krok dalej nez bolo nutno, aby sme ziadnym sposobom nezavdali sami pricinu k akemukolvek zbytocnemu vzostupu cien na vnutornom trhu.

Sme si toho vedomi, ze lud republiky zveril vlade na obranu statu cele miliardy. Musime-li z dovodov medzinarodnych a preto teda na zachranu nasho dochodku z vyvozu devalvovat, je vzdor tomu nasim politickym a mravnym zavazkom chranit stoj co stoj ceskoslovensku korunu na vnutornom trhu od vsetkych neodovodnenych poruch. Tomuto svojmu zavazku dostojime. Niet o tom pochyby, ze znizenie zlateho obsahu koruny sposobi umerny vzostup zahranicnych platidiel na prazskej devizovej burze a ze musi teda sposobit i zdrazenie zahranicnych surovin, aj zvysenie cien tych tovarov, ktore dovazame z cudziny. Obmedzi-li sa po nasom miernom menovom opatreni vzostup tychto cien len na tovary dovazane z cudziny a u ostatnych vyrobkov len na tu kvotu, ktora odpoveda ucasti zahranicnych surovin na vyrobnom naklade tychto tovarov, nemusime sa bat toho, ze by blahodarny ucinok nasho menoveho opatrenia bol paralyzovany, nekludom a nerovnovahou na vnutornom trhu. Vlada ma ostatne na zistovanie odovodneneho alebo neodovodneneho zdrazovania vhodny instrument nielen v ministerstve vnutra, ale i v jeho autoritativnom poradnom zbore, nove zriadenom. (Sen. Mikulicek:Ten se spatne osvedcuje!)

Je v zaujme celeho obyvatelstva Ceskoslovenskej republiky, aby devalvacia ceskoslovenskej meny, ku ktorej teraz siahame, bola vychodiskom pre lepsie casy. Preto je i zaujmom nas vsetkych, aby toto opatrenie ne bolo rusene zbytocnym neodovodnenym zdrazovanim, nech uz by ho prevadzal ktokolvek. Proti neodovodnenemu zdrazovaniu akychkolvek tovarov musime vystupit co najenergickejsie, a to nielen z vaznych dovodov socialnych, to je v zaujme vsetkych vrstiev s pevnymi platy, vystupujeme proti nemu aj z vaznych dovodov hospodarskych, pretoze by kazde beztrestne neodovodnene zdrazovanie mohlo nakoniec ohrozit hospodarsky priaznive ucinky nasho dnesneho menoveho opatrenia.

Z tohoto plynie, ze je nielen v zaujme sirokych vrstiev zamestnaneckych a zemedelskych, aby vsetci boli dnes v pozore a branili nase hospodarstvo proti socialnemu nekludu a hospodarskemu zatazeniu, ktore by vyplynulo z neodovodneneho zdrazovania. Rovnako musia stat v pozore zastupci celej vyvoznej vyroby, ktorej sutazivost je z velkej miery zavisla na tom, aby Ceskoslovensko bolo zemou s pomerne stalou vnutornou hladinou cien, zemou socialneho kludu, socialnej spravodlivosti a zemou s vnutornou hospodarskou urovnou. V tomto osvetleni objavi sa v plnej vaznosti a dolezitosti usilie vlady o pomernu stalost vnutornej cenovej hladiny.

Su tedy velmi pochopitelne dovody, ktore nas viedly k rozhodnutiu, ze za ziadnych okolnosti nestrpime nikdy, aby ktokolvek a kdekolvek zbytocnym neodovodnenym zdrazovanim tazil z dnesnej situacie nielen na ukor zivotnej urovne sirokych vrstiev, ale aj na ukor zakladnych zaujmov produktivnej vyroby a jej sutazivosti.

Riekol som uz pred niekolko tyzdnami na inom mieste s drahotou si nezahravajme! To bolo v dobe, ked este mocne sily zahranicne nas neprinutili k menovemu rozhodnutiu, ku ktoremu prikrocujeme dnes. Tym viacej plati tato vystraha dnes, ked vlivom znizenia zlateho obsahu koruny musime pocitat v urcitej miere so zvysenim cien zahranicnych surovin a ostatnych tovarov dovazanych z cudziny. Vo skutocnostiach, ze standardne odvetvie nasho priemyslu, pracujuceho z domacich surovin, a potom, ze nase obilnarstvo samozrejme nezvysuje ceny, tvorime zakladne podmienky pre pomernu stalost vnutornej cenovej hladiny. Opravneny boj proti neodovodnenemu zdrazovaniu musi sa ma preto podarit. Som presvedceny, ze nasa menova operacia potom prebehne hladko i v pomernom kludu vo vnutornom hospodarstve.

Je povinnostou vyrobcov, aby ziadnym sposobom nepripustili zvysovanie cien vacsie, nezli skutocne odpoveda kvote zahranicnych surovin vo vyrobnych nakladoch. Avsak i take zvysenie cien, ktore by presne odpovedal kvote zahranicnych surovin alebo polotovarov, nema nastat hned, ale teprve po postupnom vycerpani starsich lacnejsich zasob.

Kazde zneuzitie nasej menovej operacii k neodovodnenemu zdrazovaniu museli by sme dnes povazovat nielen za previnenie proti zivotnej urovni sirokych vrstiev ludovych, ale aj za velky hriech proti dolezitej statnej akcii, ktora chce prispiet ku zvyseniu celkoveho blahobytu ceskoslovenskeho ludu a ku zvyseniu jeho narodnych dochodov. (Souhlas.)

Slavny senat! V tomto nasom boji o hospodarsku a socialnu zachranu a o dalsi nas hospodarsky a socialny pokrok neodovodnene zdrazovanie rovna sa velezrade. (Vyborne! Potlesk. Vykriky sen. Mikulicka. Mistopredseda Donat zvoni.) Mozeme pravom ocakavat, ze vo svojich konecnych ucinkoch povedie nase menove opatrenie k zlepseniu situacie vsetkych stavov nasho statu. Zvysena zamestnanost robotnictva priamo zucastneneho na vyvoznej vyrobe povedie ku zvysenej spotrebe a tym prospeje i vnutornemu trhu vobec a trhu zemedelskych vyrobkov zvlastne. Podari-li sa nam zvysenie narodneho dochodu, musi to mat priaznive ucinky i na financnu situaciu statu a verejnych zvazkov, ktorych prijmy vzdy stupaju, akonahle dochadza k stupnovanemu hospodarskemu oziveniu. Je prirodzene, ze zlepsena situacia verejnych financii moze na koniec viest' k zlepsovaniu financnej situacie verejnych zamestnancov, o ktorych zrazkach zmienim sa slavny senat, na zaklade uznesenia vladnych cinitelov zo zaciatku septembra pri inej prilezitosti.

Myslim, ze by sme nenasli ani jedineho stavu, ktory na koniec by neziskal, akonahle

vlivom vseobecneho hospodarskeho ozivenia a o zvysenou ucastou na svetovych trhoch dojde k celkovemu zvyseniu narodneho dochodku. (Vykriky.)

Presvedcenie o tom, ze nove zvolena hodnota csl. koruny je hodnotou definitivnou, odstranuje zvody, ku ktorym tu a tam viedol dosavadny stav u niektorych vyvozcov, ponechavajucich exportne valuty v cudzine dlhsie, nez bolo treba. Presvedcenie o definitivnej ustalenosti meny vedie preto pravdepodobne i ku zvysenemu prilivu deviz a tym ku zlepseniu nasej platobnej bilancie a utvori predpoklad pre uvolnenie devizoveho hospodarstva.

I na domacom penaznom trhu ma presvedcenie o definitivnej stalosti csl. meny neobycajne moralny vyznam. Odstranuje nicive pochybnosti, ktore tu a tam boly do tych cias,

kym nedoslo k prisposobeniu zlateho bloku a kym nebolo jasne, k akym ucinkom na nasom penaznom trhu povedie toto nutne prisposobenie, s ktoreho prichodom sme uz vlastne dva roky pocitali. Dnes prisposobenie zlateho bloku je, prevedene, i nase prisposobenie nasleduje co najrychlejsie a tym vznika i pre nasho stradala definitivna istota, ze uz sa nemusi obavat akychkolvek zmien, ked sme uz odbyli najvacsiu menovu udalost poslednych rokov, t j. prisposobenie zlateho bloku a tiez nasej meny k uz stabilizovanej sustave svetovych mien. Vitaziacim usilim po definitivnej uprave meny vznikaju zakladne predpoklady pre tvorbu kapitalu a tedy i pre vacsiu plynulost na domacom penaznom trhu. Su tym vytvorene najlepsie predpoklady pre to, aby sa vo zvysenej miere mohla uplatnit osvedcena sporivost nasho ludu.

V celku mohli by sme velky narodohospodarsky a moralny dosah definitivnej upravy csl. meny shrnut' v tychto bodoch.

Definitivna hodnota ceskoslovenskej koruny stava sa teraz spolahlivou kalkulacnou zakladnou pre cele nase hospodarstvo, rovnako pre vyrobu ako pre vnutorny i zahranicny obchod.

Definitivna hodnota ceskoslovenskej koruny a jej ustalena vnutorna kupna sila tvori ustalene meritko pre nakupnu silu miezd a platov sirokych vrstiev nasho ludu.

Definitivna hodnota ceskoslovenskej koruny tvori nezbytny predpoklad pre tvorbu noveho kapitalu na vnutornom penaznom trhu, pre vylucenie akejkolvek tezauracie. Bez ustalenej meny nemohli by sme pocitat s produktivnym ucinkom sporivosti, ktora zvlaste v dejinach nasho hospodarstva sa tak uplatnila a ktora i pre buduci nas hospodarsky vyvoj je tak nutna.

Definitivna hodnota ceskoslovenskej koruny je zakladom rovnovahy medzi veritelom a dlznikom.

Vyslovujem-li, slavny senat, potrebu definitivnej upravy ceskoslovenskej meny a potrebu jej ustalenej hodnoty, vyslovujem tym aj poziadavku po riadnom hospodareni tak v zivote sukromnom, ako aj verejnom. Bez ustalenej meny boly by rozpocty verejne i sukromne ohrozene. Uvazime-li, ako intenzivne suvisi usporiadane verejne hospodarstvo, zvlaste v dnesnej dobe s priaznivym vyvojom celeho ostatneho hospodarstva, dochadzame aj v zaujme ucinneho boja proti hospodarskej krize k poziadavke, aby nielen stala mena bola zakladnym predpokladom rovnovahy verejnych rozpoctov, ale aby sme i udrzovanim rovnovahy vo verejnych rozpoctoch pracovali k dalsiemu zaisteniu a ustaleniu ceskoslovenskej meny.

Preto i rozpocet na r. l937, ktory buduci tyzden predlozime Narodnemu zhromazdeniu, ma i s menovej stranky neobycajny vyznam.

Rozpocet tento je prejavom usilia po rovnovahe, je prejavom nasej nezvratnej vole, ze i svojim vnutornym hospodarenim chceme prispiet vsetkymi silami k tomu, aby sme uhajili stalost ceskoslovenskej meny.

Sme si vedomi velkej odpovednosti, ktora tychto historickych dobach na nas spociva, a v plnom vedomi tejto odpovednosti vyslovujeme nasu, doveru v buducnost a svoju vieru, ze so zdarom prekoname vsetkym iste velke tazkosti, ktore by v terajsej dobe nam priniesol medzinarodny vyvoj. Nasa viera v definitivnu stalost ceskoslovenskej koruny je viera opravnena. Je to viera, ktora sa opiera o doveru vo vykonnost ceskoslovenskeho cloveka, ceskoslovenskeho hospodarstva. Nasa viera je podlozena vedomim velkej pracovitosti a sporivosti vsetkeho nasho pracujuceho ludu, je podlozena doverou v uspesnu podnikavost nasich vrstiev podnikatelskych, je nesena vedomim o dobrej voli a svedomitosti I velkej skupiny verejnych a sukromnych zamestnancov. Verime v buducnost ceskoslovenskej koruny ako symbolu statnej samostatnosti a stability. (Vyborne! Potlesk.)

Mistopredseda Donat (zvoni): Byl mne podan navrh sen. Donata, ing. Wintera, dr.

Kloudy, Novaka (lid.), dr. Hellera, Thore a dr. Hilgenreinera.

Zadam, aby byl precten.

Tajemnik senatu dr. Bartousek (cte)

Navrh sen. Donata, ing. Wintera, dr. Kloudy, Novaka (lid.), dr. Hellera, Thore a dr. Hilgenreinera

Podepsani navrhuji, aby o dnesnim prohlaseni pana predsedy vlady dr. M. Hodzi zahajena byla rozprava v zitrejsi schuzi plenarni, aby tato rozprava sloucena byla s pro jednavanim zpravy vyboru rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny stran vladniho navrhu zakona o nove uprave ceskoslovenske meny.

Mistopredseda Donat (zvoni): Senat je zpusobily se usnaseti.

Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Navrh byl prijat a rozpravu o prohlaseni pana predsedy vlady spojime s projednavanim zpravy vyboru rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny stran vladniho navrhu o nove uprave ceskoslovenske meny.

Odpovedi tisky 270, 285, 286, 287/1 az 287/5.

Interpelace tisky 271/1. az 271/4, 284/1 az 284/29, 288/1 az 288/3, 291

Navrhy tisky 272, 279, 281, 282, 289 prikazany vyboru iniciativnimu.

Vladni navrhy tisk 273 prikazan vyboru ustavne-pravnimu, tisky 274 az 278 prikazany vyborum zahranicnimu a narodohospodarskemu.

Statni zaverecny ucet tisk 280 prikazan vyboru rozpoctovemu.

Usneseni posl. snemovny tisk 292 prikazano vyboru rozpoctovemu, kteremu ulozeno podati zpravu do pristi schuze.

Tesnopisecke zpravy o 34. az 40. schuzi senatu.

Zapisy o 39. a 40. schuzi senatu.

o 41. a 42. schuzi senatu N. S. R. Cs. byly schvaleny podle §u 72 jedn. radu.

Vyboru narodohospodarskemu vladni narizeni

ze dne 19. cervna 1936, kterym se prodluzuje ucinnost vladniho narizeni ze dne 13. cervence 1934, c. 186 Sb. z. a n., o nekterych opatrenich, tykajicich se chovu a vykrmu veproveho dobytka (c. 3105),

ze dne 9. cervence 1936 o uprave osevu psenice, zita, jecmene a ovsa v roce 1936/1937 (c. 3213)

Vyboru rozpoctovemu vladni narizeni ze dne 8. cervence 1936, o zmene vladniho narizeni ze dne 25. brezna 1936, c. 69 Sb. z. a n., kterym byl zmenen a doplnen zakon ze dne 9. dubna 1935, c. 69 Sb. z. a n., o financnich opatrenich v oboru uzemni samospravy (c. 3176).

Vyboru kulturnimu vladni narizeni ze dne 9. cervence 1936 o zkouskach ucitelske zpusobilosti pro skoly obecne a mestanske v zemi Podkarpatoruske (c. 3187).

Vyboru ustavnepravnimu vladni narizeni ze dne 26. cervna 1936, o zmene prislusnosti k vedeni pozemkovych knih (c.3178).

Vyborum ustavne-pravnimu a rozpoctovemu vladni narizeni ze dne 3. cervence 1936 o dalsi statni podpore vyvoje sporitelnictvi v zemi Slovenske a Podkarpatoruske (c. 3177).

Vyborum techn.-dopravnimu a ustavne-pravnimu vladni narizeni ze dne 12. cervna 1936 o ulevach pro motorova vozidla (c. 3106).

Vyborum narodohospodarskemu a ustavne-pravnimu vladni narizeni ze dne 19. cervna 1936 o uprave pachtovneho pri zemedelskych pachtech (c. 3094).

Vyborum narodohospodarskemu a rozpoctovemu vladni narizeni

ze dne 3. cervence 1936 o prechodnem snizeni celnich sazeb na sadlo (c. 3179),

ze dne 9. cervence 1936, kterym se doplnuji ustanoveni cl. IV vladniho narizeni ze dne 15. cervna 1933, c. 96 Sb. z. a n., o uprave celniho sazebniku (c. 3185).

Vyboru soc.-politickemu vladni narizeni ze dne 19. cervna 1936, kterym se meni

a doplnuje vladni narizeni ze dne 29. dubna 1935, c. 102 Sb. z. a n., jimz se upravuji pro prechodnou dobu v textilni vyrobe pracovni podminky delnictva (c. 3093).

Vyborum soc.-politickemu a ustavne-pravnimu vladni narizeni ze dne 9. cervence 1936 o zprostredkovani prace (c. 3181).

Vyborum soc.-politickemu a rozpoctovemu vladni narizeni

ze dne 12. cervna 1936, kterym se meni zakon ze dne 15. unora 1922, c. 71 Sb. z. a n., o vystehovalectvi (c. 3107),

ze dne 9. cervence 1936, kterym se prodluzuje platnost cl. III, § 4 vladniho narizeni ze dne 15. cervna 1934, c. 112 Sb. z. a n., o pojisteni zamestnancu pro pripad nemoci, invalidity a stari (c. 3180).

Vyborum narodohospodarskemu, zivn.-obchodnimu a rozpoctovemu vladni narizeni ze dne 9. cervence 1936

kterym se meni vladni narizeni ze dne 22. prosince 1934, c. 280 Sb. z. a n., o zpusobu propocitavani cen obili po dobu ucinnosti vladniho narizeni ze dne 13. cervence 1934, c. 137 Sb.. z. a n., o uprave obchodu s obilim, moukou a mlynskymi vyrobky a nekterymi krmivy, v zneni vladnich narizeni je menicich nebo doplnujicich (c. 3205),

kterym se meni a doplnuji nektera ustanoveni vladniho narizeni ze dne 13. cervence 1934, c. 137 Sb. z. a n., o uprave obchodu s obilim, moukou a mlynskymi vyrobky a nekterymi krmivy, ve zneni vladnich narizeni ze dne 13. cervence 1935, c. 152 Sb. z. a n., a ze dne 20. cervence 1935, c. 156 Sb. z. a n. (c. 3214),

o uprave nekterych pomeru ve vyrobe a odbytu skroboveho cukru do tuzemska. (c. 3497),

o uprave nekterych pomeru ve vyrobe a odbytu skrobu a dextrinu (c. 3498).

Vyborum narodohospodarskemu zivn. obchodnimu a soc.-politickemu vladni narizeni ze dne 12. cervna 1936 o zpracovani nekterych tuzemskych olejnatych semen pri vyrobe umelych tuku jedlych v r. 1936 (c. 3104).

Vyborum zivn.-obchodnimu a soc.politickemu vladni narizeni ze dne 9. cervence 1936, o nekterych organizacnich a jinych opatrenich v textilni vyrobe (c. 3251).

Vyboru imunitnimu zadosti

okres. soudu trest v Praze za vydani sen. Javornickeho k trest. stihani pro § 2 zak. cis. 108/33 Sb. z. a n. (c. 3108),

kraj. soudu tresty Praze za souhlas k trest. stihani sen. Roudnickeho pro precin podle § § 1 a 2 zakona c. 108/33 o ochrane cti (c.3202),

kraj. soudu v Plzni za vydani sen. Pfrognera k trest. stihani pro precin podle §u 14, c. 1 a 5 zak. c. 50/23 Sb. z. a n. (c. 3208),

vrch. stat. zastupitelstvi v Bratislave se zadosti kraj soudu v Komarne ze dne 17. cervence 1936 za udeleni souhlasu k trest. stihani sen. Fussyho pro precin ruseni obecneho miru podle §u 14, c. 1 a 5 zak. na ochranu republiky (c. 3249),

kraj. soudu v Uh. Hradisti za souhlas k stihani.sen. Mikulicka pro preciny podle §u 1 2 zakona na ochranu cti, cis. 108/1933 Sb. z. a n. (c. 3334),

kraj. soudu v Kosicich z 5. srpna 1936, cis. Nt V 85/36-2, za vydani sen. Fidlika pro precin ruseni obecneho miru podle §u 14, c. 5 zakona, na ochranu republiky (c. 3418),

vrch. stat. zastupitelstvi v Kosicich se zadosti okr. soudu v Mukaceve ze dne 8. zari 1936, c. Nt VI 16/36-3, o zruseni imunitniho prava sen. Popovice pro prestupek urazky na cti podle §u 1 zak. c. 108/33 Sb. z. a n. (c. 3454),

okr. soudu v Hradci Kral. za souhlas k trest. stihani sen. dr. Soboty pro prestupek zakona o ochrane cti c. 108/33 Sb. z. a n. (c. 3469).

Mistopredseda dr. Bas, ktery prevzal predsednictvi, sdelil, ze predsednictvo senatu se usneslo podle §u 40 jedn. radu, aby se pristi schuze konala v patek dne 9. rijna 1936 0 9. hod s

Zprava rozpoctoveho vyboru o usneseni posl. snemovny (tisk 292) k vladnimu navrhu zakona o nove uprave ceskoslovenske meny [podle §u 35 jedn. radu] a rozprava o vladnim prohlaseni, ucinenem ve 43. schuzi senatu dne 8. rijna 1936.

Schuze skoncena v 18 hod. 36 min.