Dnes tato predloha zakona tisk 191 je po dosazeni habilitace stavi na roven stredoskolskym ucitelum, ovsem po uplynuti urcite rady let. Chapu, proc se to dela. Je to proste pro ty, kteri se chteji venovat opravdu vede, kteri nemaji jineho smyslu zivota. Jest treba, abychom tedy temto nadsencum umoznili urcitou lidskou existenci. Musime to udelati tim spise, ponevadz si musime byti vedomi, co i seda teorie nekdy v praksi znamena. Z techto teoretiku vychazeji nam velmi casto lide, kteri znamenaji pro prakticky zivot cenu nedocenenou. Technika nemecke chemie vyrostla na svou slavu jen tim, ze rada vysokoskolskych asistentu po uplynuti rady let sla do prakse. Delo se to i v jinych oborech nez technickem, ponevadz neni snad oboru lidske cinnosti, ktera by se nedala aplikovati na prakticky zivot. A my jako maly stat a narod musime poskytnout temto lidem, kteri zasvetili svuj zivot vede, moznost, aby vynikli a aby ti, kteri prijdou po nas, prave z teto vedy mohli teziti ovoce.
Budeme hlasovati pro tuto osnovu velmi radi, hlasovati budeme i pro obe resoluce. Litujeme jen, ze nebylo mozno, aby tyto resoluce, prvni i druha, staly se soucasti zakona. Budeme hlasovati pro to v predpokladu, ze i dale se dockame toho, aby skolske inteligenci byla venovana nalezita pozornost. (Potlesk senatoru narodniho sjednoceni.)
Mistopredseda Donat (zvoni): Volam pana sen. Niessnera dodatecne k poradku, protoze obvinil pana sen. dr Tischera ze lzi.
Dale je ke slovu prihlasen pan sen. dr Sobota. Davam mu slovo.
Sen. dr Sobota: Slavny senate!
Mame pred sebou usneseni posl. snemovny o iniciativnim navrhu posl. dr Kozaka a druhu na upravu nekterych pravnich pomeru vysokoskolskych profesoru. Osnova zakona, Narodnim shromazdenim jiz schvalena, je sice kratka, ale dalekosahleho vyznamu. Honosime se, jak prave rekl nyni pan kolega, velkou kulturou a i jako narod pomerne maly se snazime zavoditi s narody velikymi prave kulturou a obzvlaste kulturou. Je vsak s podivenim, ze prave tam, kde jde o zaklad kultury, tolik let nebylo vykonano nic, snad asi proto, ze jde o vedecke pracovniky, jichz neni pocet statisicovy a kteri proto podle naseho politickeho smysleni nepadali by v zadne strane prilis na vahu a proto zustali nepovsimnuti. Doufam, ze vsecky politicke strany uznaji dnes tu chybu, tim spise, kdyz akce asistentu vysokych skol byla sledovana celou verejnosti s nejvetsimi sympatiemi a opravnenost upravy existencnich pomeru jejich uznana byla na manifestacnich schuzich od vysokoskolskych profesoru, od tisku, politiku i od clenu vlady.
Kolik se ukazalo absurdnosti v socialnim postaveni techto vedeckych pracovniku! Nechci uvadeti drasticke priklady, kdy spoluzak a dokonce i zak vysokoskolskeho asistenta byl jiz nekolik let profesorem -a asistent se stal profesorskym aspirantem na teze stredni skole. Ostatne i nova osnova zakona mluvi o asistentske sluzbe i 26lete. A tito asistenti meli mit jen remuneraci a po 8 letech mohli byt propousteni bez naroku na pensi. A co rodina? Ci mel byt vedecky pracovnik odsouzen jeste take k nucenemu celibatu? Divim se, ze se vyskytlo prece tolik nadsencu pro vedu, kteri vedle sve vedecke podnikavosti a Bohem vstipeneho nadani se venovali po cela leta vede i pri tak prabidnem financnim svem postaveni. Vsichni prece bohaci nebyli, aby jen pro vedu mohli pracovati. Obycejne take veda a vedecke schopnosti nejsou privilegiem bohacu. A proto vitame tento pocin, aby se vysokoskolskym asistentum dostalo aspon takove odmeny a takoveho socialniho postaveni jako profesorum stredoskolskym, kdyz by se snad ani za 30 let nedockali mista profesora universitniho. Prali bychom jim nejen zapocitani let asistentskych do sluzby profesora stredoskolskeho, ale i prednost pred jinymi zadateli, kdyz vysokoskolsky asistent donucen okolnostmi musi prestoupiti do jineho statniho sluzebniho pomeru, jak uvadi § 2 navrhovaneho zakona a jak take bylo uvedeno v puvodnim navrhu, pokud se tyce teto prednosti. V §u l, odst. l, nalezam slovo "muze", podobne v §u 2, odst. 2 a 3. Doufam, ze toto troji "muze" v tak kratickem zakone bude ministerstvo skolstvi, resp. prislusny ustredni urad, vzdy pokladati spise za "ma" nez "muze". Vzdyt timto "muze" jest pamatovano v navrhu zakona na asistenty vysokych skol, kteri nejsou soukromymi docenty, ale vykazuji bud praktickou cinnost, ktera jest ku prospechu vysokych skol, nebo vynikaji odbornou cinnosti vedeckou ci umeleckou.
Myslim, ze po priznivem navrhu profesorskeho sboru postavi ministerstvo skolstvi v dohode s ministerstvem financi tyto vedecke pracovniky vzdycky na roven asistentum, kteri dosahli veniam legendi na vysoke skole. Zda se mi, ze §3 je snad nejcennejsi, je to totiz aplikace predpisu o odpocivnych a zaopatrovacich platech statnich pragmatikalnich uredniku a pozustalych po nich na vysokoskolske asistenty a jejich rodiny. Tim je postarano aspon o to nejnutnejsi pro existenci i pensionovanych vedeckych pracovniku a jejich rodin. Doufame take, ze toto byt i skrovne zaopatreni bude nasim vedeckym pracovnikum vzpruhou, aby se s laskou venovali vede, tedy aby se snazili i sebe vedecky co nejvice vzdelavati a aby nam take vychovavali prave vedatory, s nimiz bychom se mohli ve svete vedeckem chlubiti, nikoli vsak vedecke diletanty, kteri velmi casto delaji vede ostudu a kompromituji nas nejen ve verejnosti, nybrz i pred cizinou.
Ocekavame take, ze si ministerstvo skolstvi vsimne lepe i tech veci, ktere se podavaji pod rouskou vedy zvlaste v ucebnicich strednich skol, ano i skol obecnych a obcanskych, aby obeti, ktere prinasi stat ve prospech kultury, slouzily skutecne kulture a vychove naroda a nikoli k rozbrojum a vede ku posmechu.
Za techto predpokladu vita ceskoslovenska strana lidova s radosti tento zakon a bude hlasovati pron i pro prislusne resoluce s pranim, aby prislusny ustredni urad vychazel v techto otazkach vysokoskolskym asistentum co nejblahovolneji vstric. (Vyborne! -Potlesk.)
Mistopredseda Donat (zvoni): Dale ma slovo pan sen. dr Greger.
Sen. dr Greger (nemecky): Slavny senate! Pozadavky docentu a asistentu po materialnim zabezpeceni ozyvaji se jiz od mnoha let. Ze jsou opravnene a vesmes take v zajmu vysokych skol samotnych, dokazuje nejen skutecnost, ze se vysokoskolsti ucitele vesmes postavili za tyto pozadavky, ale ze i strany jako takove rovnez v teto otazce jsou zajedno. Pozadavky vysokoskolskych asistentu a docentu neprekrocuji miru toho, co jejich kolegove ve studiich v jinych oborech statni spravy jiz maji. Zadaji jen zrovnopravneni se stredoskolskymi uciteli. Pri tom vsak musime uvaziti, ze zamestnam vysokoskolskych asistentu je mnohem obsahlejsi. Pro tyto kategorie neni, jak znamo, zadne urcite pracovni doby, zadne jednoduche frekvence. Zada se od nich bezpodminecne plny vykon prace pro ustavy, nad to vsak take jeste vlastni vedecka cinnost. Neni zajiste jedineho asistenta, ktery by vystacil s normalni osmihodinovou dobou pracovni, ba i doba prazdnin neni pro vetsinu asistentu zadnym zotavenim, nybrz pokracovanim v intensivni cinnosti.
Mnoha ustanoveni, obsazena v predlozenem zakone, byla asistentum priznana jiz v drivejsich dobach, ale pozbyli jich zase pri uspornych opatrenich. O jinych z techto pozadavku jednalo se od mnoha let. Poukazuji zde na pr. na ustanoveni o odpocivnych a zaopatrovacich pozitcich. Asistenti musili odedavna platiti pensijni prispevky, aniz vsak jejich prislusnici ve skutecnosti meli narok na pensi, tedy odpocivne pozitky. Mohly byti priznany jen cestou milosti. Dale byl prestup do jinych oboru statni spravy jiz drive mozny za stejnych podminek jako dnes, ale vsechna tato ustanoveni jsou jiz delsi dobu zrusena.
Jakesi rekl bych ovsem nikoli precenitelne nebezpeci spociva v tom, ze se ze soukromych docentu resp. z obzvlaste schopnych asistentu, kteri maji byti soukromym docentum za okolnosti postaveni na roven, vychovava novy urednicky stav. Zabezpeceni existence muze svadeti k tomu, ze se vedecke vykony dale tak neprepinaji, jak tomu bylo do sud. Tyto obavy zde byly jistou merou i v kruzich soukromych docentu. Jedina pobidka k dalsi vedecke vysoko kvalifikovane cinnosti spociva po platnosti tohoto zakona dnes jeste ve snaze po dosazeni profesury. Relativni zabezpeceni proti jakemusi druhu t.zv. soukromych docentu z povolani zalezi v peclivem vyberu uchazecu o habilitaci.
Zkusenost prece za kratkou dobu ukaze, jake ucinky bude tento zakon miti. Vseobecna radost z prace bude, tak doufame, materialnim zabezpecenim bezpodminecne zvysena. S tim vsak take ruku v ruce ma jiti. zvyseni vedeckeho vykonu vysokych skol, a tim ma doznati mezinarodni povest vsech nasich vysokych skol noveho obohaceni. Ovsem k tomu, aby ustanoveni o vysoke skole byla uplna, bylo by treba zvysiti zase take dotace, daleko pod minimum snizene. Nutno dale vybudovati akce socialni pece atd. Dale melo by se konecne prece jednou vazne pomysleti na primerene vybudovani nemeckych vysokych skol. Od mnoha let vznaseny jsou v teto pricine pozadavky po vysoke skole obchodni, po oddeleni pro lesni hospodarstvi, oddeleni pro montanistiku a take pro zverolekarstvi. Byl by to dukaz skutecne poctive vule, kdyby tyto otazky jednou byly uskutecneny, tim spise, ze naroky na statni pokladnu by prece byly velmi nepatrne. Cekame na splneni urcitych slibu, ktere v teto pricine jiz byly dany. Ovsem po nasich dosavadnich zkusenostech se nam nedostava nadale viry. (Potlesk.)
Mistopredseda Donat (zvoni): Rozprava je skoncena.
Udeluji slovo k doslovu panu zpravodaji sen. dr Stefankovi.
Zpravodaj sen. dr Stefanek: Slavny senat!
S radostou konstatujem, ze vsetci recnici, ktori zasiahli do debaty o predlozenom zakone, vlastne suhlasili s nim a nemali ziadnych zvlastnych obav, resp. ziadnych zvlastnych vytok, na ktore bych musel zvlast reagovat. Jednako bych chcel len kol. Plaminkovej sdelit to, ze jej obavy, ktore vyslovila svojho casu aj v kulturnom vybore, sa aksi rozplynuly podrobnym vysvetlenim prave § 2, takze niet naprosto ziadnej obavy v tom, ze by sa snad, tento zakon v neprospech asistentov mohol nejakym sposobom zneuzit.
Co sa tyka ostatnych panov, reagoval bych snad len este na rec dr Gregera, ktori hovoril, ze tymto zakonom sa utvori snad, zasa novy uradnicky sbor, novy uradnicky tvar. V tomto ohlade je to pravda, tym viac a sice vzhladom na to, ze nebolo mozne presadit, u financnej spravy uzakonenie tej rezolucie, ktoru mame prijat, t. j. ze nebolo mozne dosiahnut, aby imperativnym sposobom v zakone bolo vyslovene, ze dobrodinie, ktore sa vztahuje vyslovne na docentov, ma sa vztahovat i na vsetkych asistentov vo sluzbe postavenych. S ohladom na to sa pravdepodobne bude diat to, alebo sa vyvine taka praks, ze z existenenych dovodov mnohe sbory vysokych skol budu navrhovat, alebo volit, i takych asistentov za docentov, ktori by inac za inych pomerov sa docentmi nestali, len aby ten ktory profesor svojho asistenta nestratil a na druhej strane aby jeho asistent mal existenciu. Nasledkom toho bude velmi nutne i to, co kol. Plaminkova naznacila, aby menovite ministerstvo financii nerobilo ziadne tazkosti pri aplikacii dobrodinia vsetkych tych ustanoveni, ktore sa tykaju docentov, aby bola tato aplikacia uplatnovana tiez na asistentov nedocentov. Len takym sposobom mohli by sme sa vyvarovat, nebezpecia, ze by sa staly docentmi i niektore menej kvalitnej alebo mene hodnotnej sily na jednotlivych ustavoch.
V celku myslim, ze vec je jasna a ze slavny senat nema ziadne namietky. Pani recnici jednotlivych stran tiez to nerobili. Preto prosim, aby zakon tak, ako bol navrhnuty, ako i pripojene rezolucie, bol odhlasovany a prijaty. (Souhlas.)
Mistopredseda Donat (zvoni): Prosim o zaujeti mist. (Deje se.)
Budeme hlasovati o osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem.
Jsou namitky? (Nebyly.)
Nejsou namitky.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove ve cteni prvem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 191.
Z usneseni predsednictva senatu podle §u 54 jedn. radu budeme jeste v teto schuzi hlasovati o projednavane osnove take ve cteni druhem.
Ad 3. Druhe cteni osnovy zakona, jimz se upravuji nektere pravni pomery vysokoskolskych asistentu (tisk 229).
Tazi se panu zpravodaju -za vybor kulturni sen. dr Stefanka a za vybor rozpoctovy sen. dr Havelky -zda navrhuji nejake textove zameny?
Zpravodaj sen. dr Stefanek: Zmen niet.
Zpravodaj sen. dr Havelka: Nikoliv.
Mistopredseda Donat (zvoni): Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona, s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 191.
Kdo souhlasi s dvema resolucemi, otistenymi ve zprave vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Resoluce se prijimaji.
Pristoupime k odst. 4 poradu, jimz jest:
4. Druhe cteni schvalovaciho usneseni, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni ke schvaleni dodatkova dohoda k obchodni smlouve mezi republikou ceskoslovenskou a Hospodarskou Unii belgo-lucemburskou ze dne 28. prosince 1925, sjednana v Praze dne 4. prosince 1935 a uvedena v prozatimni platnost vladni vyhlaskou ze dne 13. prosince 1935, cis. 253 Sb. z. a n. (tisk 202).
Tazi se panu zpravodaju -za vybor zahranicni sen. inz. Wintera, za vybor narodohospodarsky sen. Jakubce -zda navrhuji nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. inz. Winter: Nikoliv.
Zpravodaj sen. Jakubec: Nikoliv.
Mistopredseda Donat (zvoni): Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim, prijatym ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Schvalovaci usneseni bylo prijato podle zpravy vyborove ve cteni druhem.
Projedname nyni odst. 5 poradu:
5. Druhe cteni schvalovaciho usneseni, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni k projevu souhlasu dodatkova umluva k ceskoslovensko-nemecke hospodarske dohode ze dne 29. cervna 1920 o vzajemnych celnich slevach na hudebni nastroje, sjednana mezi vladou ceskoslovenskou a vladou nemeckou v Praze dne 30. prosince 1935 a uvedena v prozatimni platnost vladni vyhlaskou ze dne 14. ledna 1936, c. 5 Sb. z. a n. (tisk 203).
Tazi se panu zpravodaju za vybor zahranicni sen. dr Kloudy, za vybor narodohospodarsky sen. Jakubce zda navrhuji nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. dr Klouda: Nikoliv.
Zpravodaj sen. Jakubec: Nikoliv.
Mistopredseda Donat (zvoni): Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim, prijatym ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Schvalovaci usneseni bylo prijato podle zpravy vyborove ve cteni druhem.
Tim je porad dnesni schuze vyrizen.
Sdeleni predsednictva.
Rozdany tisk
mezi schuzi: Zprava tisk 232.
Zmena ve vyboru.
Do vyboru rozpoctoveho za sen. dr Tischera nastupuje sen.Maixner.
Mistopredseda Donat sdelil, ze predsednictvo senatu se usneslo podle § 40 jedn. radu, aby se pristi schuze konala v utery dne 23. cervna 1936 o 15. hod. s
poradem:
1. Zprava vyboru ustavne-pravniho a rozpoctoveho o vladnim navrhu zakona (tisk 219), kterym se prodluzuje s nekterymi zmenami a doplnky ucinnost zakona ze dne 15.cervence 1932, c. 121 Sb. z. a n., kterym se meni a doplnuji nektera ustanoveni zakona ze dne 14. prosince 1923, c. 7 Sb. z. a n. z r. 1924, o ochrane ceskoslovenske meny a obehu zakonnych platidel, ve zneni zakona ze dne 19. cervna 1934, c. 113 Sb. z. a n. [podle §u 35 jedn. radu].
2. Zprava vyboru kulturniho a ustavne-pravniho o vladnim navrhu zakona, (tisk 220), jimz se doplnuje organisace nabozenske spolecnosti zidovske v zemich ceske a Moravskoslezske [podle §u 35 jedn. radu].
3. Zprava vyboru ustavne-pravniho o vladnim navrhu zakona (tisk 197) o dobrovolnem zastaveni, postupu a poukazce pohledavek za statem nebo fondem pod verejnou spravou (tisk 232).
4. Zprava vyboru rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny (tisk 223) k vladnimu navrhu zakona o dani z umelych jedlych tuku (tisk 235) [podle §u 35 jedn. radu].
5. Zprava vyboru soc.-politickeho a rozpoctoveho k usneseni posl. snemovny (tisk 234) o vladnim navrhu zakona, jimz se meni a doplnuje zakon ze dne 20. kvetna 1930, c. 70 Sb. z. a n., kterym se upravuji odpocivne a zaopatrovaci platy nekterych statnich a jinych zamestnancu a ucitelu, jakoz i pozustalych po nich [podle §u 35 jedn. radu].
Schuze skoncena ve 14 hod. 37 min.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti