Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Donat, dr Hruban, dr Bas, dr
Heller.
Zapisovatele: dr Karas, Pichl.
Celkem pritomno 87 clenu podle presencni listiny.
Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Derer, dr Kalfus.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce dr Trma1.
Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 10 hod. 29 min.
Sdeleni predsednictva.
Dovolene
dal predseda na dnesni schuzi sen. Chalupnikovi, Korvasovi, Kostkovi, Mikulickovi, Nedvedovi, Nejezchlebu-Marchovi, Popovicovi, Ryparovi, dr Smeralovi.
Predseda konstatoval, ze senat je zpusobily se usnaseti, a senat prijal jeho navrh, aby byla udelena dovolena sen. Novakovi (rep.) na studijni cestu do Holandska od 9. do 24. cervna 1936.
Rozdane tisky.
Zprava tisk 207.
Tesnopisecka zprava o 29. schuzi senatu N. S. R. Cs.
Predseda (zvoni): Budeme projednavati porad schuze, a to predevsim odst. l:
1. Druhe cteni osnovy zakona, kterym se meni a doplnuji nektera ustanoveni zakonu o soudni prislusnosti, o obcanskem rizeni soudnim, o rizeni exekucnim a o soudni organisaci (tisk 193).
Tazi se pana zpravodaje sen. dr Karasa, zda navrhuje nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. dr Karas: Nemam textovych zmen.
Predseda: Pan sen. dr Karas jako zpravodaj nenavrhuje textovych zmen.
Budeme hlasovati. Senat je zpusobily se usnaseti.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou ve. cteni
prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem.
Budeme jeste hlasovati o resoluci vyborove.
Kdo souhlasi s revoluci, otistenou ve zprave vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Resoluce se prijima.
Ke slovu se prihlasil pan ministr financi dr Kalfus. Udeluji mu je.
Ministr financi dr Kalfus: Slavny senate!
Osnova zakona, o ktere ma byti prave slavnym senatem definitivne rozhodnuto, je prvnim opatrenim ku provedeni zakona na obranu statu.
ze timto prvnim krokem je predloha, kterou se maji opatriti financni prostredky, je samozrejme, nebot k obrane statu je potrebi vedle lidi, technickych prostredku, predevsim penez.
Zvlaste dulezita je pro nas vyzbroj technicka, ponevadz pri svem poctu obyvatelstva a velke delce a forme hranic musime zejmena tuto obranu radne pripraviti, mame-li zajistiti bezpecnost statu, jeho obyvatelstva a demokratickou formu statu, ktera je stejne draha vsem obcanum v tomto state bez rozdilu stavu i narodnosti.
Krome primerniho ucelu, ktery osnova sleduje, totiz zabezpeceni obrany statu, jest ucelem dalsim opatreni prace a zmenseni nezamestnanosti. Ze oba tyto ucely jsou sympaticky vitany veskerym obyvatelstvem, je patrno ze spontanniho a manifestacniho prijeti osnovy poslaneckou snemovnou a z prvnich projevu tisku.
Vlada bude konati jen svou povinnost, jestlize krome vlastniho ucelu, t. j. zabezpeceni statu, bude zejmena s hlediska socialne politickeho dbati podle svych intenci, aby novymi investicemi byly opatreny v rozsahle mire prace a zamestnani podle moznosti zejmena tam, kde je toho ke zmenseni nezamestnanosti nejvice potrebi.
Jakmile obdrzi proto vlada, resp. financni sprava, prislusna zmocneni, zadana osnovou, obrati se ihned na obyvatelstvo s vyzvou k upsani pujcky. Jest umyslem vlady stanoviti upisovaci lhutu od 8. cervna 1936 do 11. cervence 1936.
Nova pujcka ma byti dlouhodoba. K vydani dlouhodobe pujcky se vlada odhodlala po zralych uvahach uverove politickych, zejmena se zretelem k tomu, ze jde o investice dlouhodobe, nikoliv potrebu prechodnou. Zuroceni pujcky pro bezne upisy ma byti 4 1/2%. Vedle dluhopisu 4 1/2% maji byti vydany dluhopisy 3%, jejichz vynos nebude podroben dani duchodove. Je to prvni typ csl. dluhopisu, kde ma byti vybirana dan u pramene. Urok techto dluhopisu jest o 1/3 nizsi; financni sprava si tedy vybira zde dan duchodovou ve vysi 33 % predem a dostava ji nezkracene.
S upisem 3% je spojena dalsi vyhoda uplne amnestie, ktera znamena, ze kapitaly, pouzite k upisu pujcky, jez dosud nebyly predmetem zdaneni, resp. jejich vynosu, neni treba dodatecne priznavati.
Posl. snemovna prijala k vladni predloze dalsi dodatek, podle ktereho poplatnici, kteri budou miti v den ucinnosti zakona nevyrizena odvolani, obdrzi za urcitych podminek dobropis v zakone uvedeny, nejvyse 25 %, jestlize upisi pujcku ve stejne vysi.
Prace a obrana, jez jsou ucelem pujcky, a vsechny vyhody, zakonem pujcce priznane, jsou zajiste dostatecnou pohnutkou, aby kazdy obcan podle svych sil prispel k zabezpeceni statu i sebe. Muze tak uciniti tim spise, ponevadz dosavadni vyvoj nasi uverove i menove politiky poskytuje zaruku, ze statni papir bude ulozenim dobrym a bezpecnym.
To ukazuje vyvoj urokove miry, jejiz snizeni prineslo ulevu nejenom pro stat, ale zejmena pro hospodarstvi soukrome, jemuz umoznuje rentabilitu a prispiva k oziveni podnikani. Dalsim dokladem bonity statniho dluhopisu jest i zabezpeceni stability kursove, jez cini statni dluhopis dnes nejenom dobrym, nybrz i mobilnim prostredkem ukladacim.
Bezpecnost tuto podporuje v mire nemensi odhodlani vlady setrvati pevne na zasadach rovnovahy statnich financi; take pokracujici konsolidace hospodarska nasvedcuje, ze se krisovy hospodarsky sestup zastavil a ze zacina pomaly obrat k lepsimu. Dusledky toho mohou pri zdrave politice financni byti jen dobre. Muzeme-li tedy konstatovati, ze se hospodarska situace stabilisuje, musime tim spise venovati vsechnu pozornost poradku a rovnovaze ve statnim hospodarstvi.
Tato rovnovaha je tim dulezitejsi, kdyz se ukazuje nutnost novych vydani na vybudovani obrany statu. Mimoradna vydani budou nepochybne znamenati obeti pro poplatniky, ponevadz bude nutno rozpoctove zajistiti urokovou a umorovaci sluzbu nove pujcky. Tato obet bude jiste snesitelna, bude-li obcanstvo miti vedomi, ze sprava veci statnich je vedena v duchu poradku a konsolidace. (Vyborne!)
Ale rovnovaha statniho hospodarstvi a vubec poradek ve financnim hospodarstvi je nemene dulezitym cinitelem pro bezpecnost a existenci statu, nez zabezpeceni jeho po strance vojenske. Timto problemem budeme se zabyvati pri jednani o rozpocet na pristi rok. Pujde pri nem o generalni revisi celeho statniho hospodarstvi.
Financni sprava doufa, ze bude v teto sve snaze plne podporovana Narodnim shromazdenim, jemuz predevsim prislusi pece o sporadane hospodarstvi statu; zvlaste pocita tez na spolupraci s parlamentni uspornou a kontrolni komisi.
Dobrou politikou financni budeme celiti naporum s kterekoliv strany, aby pripadne vady a chyby nebyly propagacne proti nam vyuzivany.
Svoje cestne misto financne a hospodarsky konsolidovaneho statu, jehoz jsme si postupne v mezinarodnim svete dobyli, obhajujeme uspesne a musime za vsech okolnosti obhajiti, nebot je take jednou ze slozek, podporujicich nasi mezinarodni bezpecnost. Nebylo by nam nic platno, kdybychom byli sebe lepe vybaveni pro obranu statu, ale pri tom financne a hospodarsky propadli rozvratu. Z dosavadniho vyvoje si musime uvedomiti, ze musime spolehati hlavne na sebe. Proto musime tento poradek hospodarsky a financni udrzeti stuj co stuj.
Predpoklady pro tento zdarny vyvoj v tomto smeru jsou u nas dany. Je to predevsim nase ukaznena demokracie, ktera v kritickych dobach dovedla se vzdy semknouti, kdyz slo o to, aby bylo uhajeno, co nas spojuje, t. j. spolecny, svobodny a demokraticky stat.
Ale i hospodarsky neni treba se oddavati pesimismu. Jisto je, ze nejhorsi doby hospodarske deprese jsou za nami a ze nastava byt pomaly, prece jen obrat k lepsimu.
Tento obrat posilime a udrzime jenom, budeme-li miti pevnou vuli jej podporovati zjednavanim a udrzenim financniho poradku ve state i hospodarstvi soukromem, a uvedomime-li si, ze tento poradek je take zarukou bezpecnosti statu. (Vyborne! - Potlesk. )
Predseda (zvoni): Byl mne podan navrh sen.Donata, Tomaska, dr Kloudy, dr Karasa, Hackenberga a Thore.
Prosim, aby byl precten.
Tajemnik senatu dr Bartousek (cte):
Navrh sen. Donata, Tomaska, dr Kloudy, dr Karasa, Hackenberga a Thore:
Podepsani navrhuji, aby rozprava o prohlaseni pana ministra financi, ucinenem v dnesni schuzi, sloucena byla s projednavanim zpravy rozpoctoveho vyboru stran usneseni posl. snemovny k vladnimu navrhu zakona o pujcce na obranu statu.
Predseda (zvoni): Kdo s timto navrhem jmenovanych panu senatoru souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Navrh byl prijata rozprava o prohlaseni pana ministra financi sloucena bude s rozpravou o zprave rozpoctoveho vyboru stran usneseni posl. snemovny k vladnimu navrhu zakona o pujcce na obranu statu.
Budeme nyni projednavati dalsi odstavec poradu, jimz jest:
2. Zprava vyboru rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny (tisk 200) k vladnimu navrhu zakona o pujcce na obranu statu (tisk 207) [podle §u 35 jedn. radu].
Zpravodajem vyboru rozpoctoveho je pan sen.Foit. Davam mu slovo.
Zpravodaj sen. Foit: Slavny senate!
Posl. snemovna schvalila predevcirem zakon o pujcce na obranu statu, vladni navrh tisk 473, a s neobycejnym porozumenim vyridila cely material behem 24 hodin. Stejne porozumeni a rychle vyrizeni ulozil sobe i senat. Vedle zakona o nasi ustave a zakona o samospravnych svazcich jsou tyto dva projednavane zakony, zakon na ochranu republiky a dnes projednavany zakon o pujcce na obranu statu, nejdulezitejsi, nebot tykaji se ochrany a udrzeni nasi republiky, tedy statku nam nejdrazsiho. Oba tyto zakony smeruji k tomu, udelati vse, abychom pro vecne casy zachranili a udrzeli si nasi republiku. Oba zakony byly nejen ve vyborech, ale i v plenarni schuzi prijaty temer manifestacne. Obrana statu, chranena jakymkoli zakonem, bez financnich prostredku nebyla by nicim. Stat nas po celou dobu sveho trvani nedal nikdy priciny k poruseni miru, naopak byl snad nejvetsim nositelem miru v Evrope.
Pres to citime, ze u nekterych statu, sousedicich s nami, chovani a uprava pasma sousediciho s nami, neodpovida mirovemu chovani nasemu, a proto jsme povinni uciniti vse, abychom byli pohotovi a silni.
Dnes jasne vidime, ze kazdy pratelsky stat hledi predevsim svych zajmu, a nas ponechava zatim na druhe koleji a vsimne-li si nas v pripade potreby nebo i pri uzavirani jakekoliv obranne smlouvy, pak bude s nami jednati jako rovny s rovnym jen tenkrate, budeme-li miti ve svem state naprosty poradek a klid a budeme-li hospodarsky i vojensky pripraveni na kazdy pristi den.
Zakon na obranu republiky a zakon o pujcce na obranu statu mobilisuje veskere hospodarske a financni sily narodu nasi republiku obyvajicich. Uklada-li zakon na ochranu republiky kazdemu povinnost uplne presne, pak zakon dnes projednavany na rozdil od toho neprikazuje, neurcuje presne, co kazdy obcan ma dati, zde rozhoduje vlastenecka povinnost a cit, aby venoval na obranu sve vlasti kazdy tolik, co unese. O nutnosti a vyhodach pujcek bylo jiz mnoho mluveno a napsano, ale hlavne to, ze mame na mysli obranu statu jako povinny a neuprosny prikaz doby; doby, ktera sama do dusi nasich vklada povinnost, aby uspech byl uplny, aspon takovy, aby cizina, at pratelska, ci nepratelska, videla pevnou nasi pospolitost a jednotu, a to v kazdem pripade, kdy jde o zajmy nasi republiky.
Kazdy, kdo by vahal, necht prihledne a vzpomene doby od roku 1620 do 18. rijna 1918, kdy narod po dlouhe dobe buduje nove sve dejiny a pak nebude se rozmyslet, ma-li co dati, ale rad pujci moznou a pristupnou castku na opevneni hranic, na kryty, na doplneni veskereho zarizeni moderni armady.
Konecne muzeme pevne pocitati, ze pujcka prinasi jistotu, vedle naleziteho zuroceni take znacne vyhody danove a ze bude miti znacny vliv na opatreni prace a tim na zmirneni nezamestnanosti.
Cely zakon je kraticky, nebot obsahuje jen 5 paragrafu. V uvahu prichazi jen § 2, ktery uvadi, ze pujcka bude vydana v dluhopisech 8% a 4 1/2%. Ti, kteri se chteji zucastniti danove amnestie, obdrzi dluhopisy 3%. Rovnez upisovatele 3%ni pujcky jsou pro upsanou castku osvobozeni od dane duchodove.
Doporucuji jmenem rozpoctoveho vyboru slavnemu senatu, aby tuto osnovu zakona tisk 475 schvalil tak, jak se na nem usnesla posl. snemovna. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Zahajuji rozpravu a udeluji slovo prvemu prihlasenemu recniku, panu sen. Hokkymu.
Sen. Hokky (madarsky): Velavazeny senat!
My nie sme proti statnej pozicke, ale nech nikto nepoklada za protistatny cin, jestlize z nas Madarov len maly pocet a malo bude upisovat, lebo my sme tak zchudobneli, ze nasou najvacsou starostou je nase vsedne zivobytie. Nasi gazdovia su zadlzeni a nasi zivnostnici su tak chudobni, ze hromadne vracaju svoje zivnostenske preukazy alebo nechaju svoji zivnost zahalat. Mnohi prepustili svojich pomocnikov a svojich ucnov len preto, ze nie su vstave zaplatit za ne ani nemocenske prispevky. Nasi maloobchodnici len vegetuju, bank tak receno ani nemame, a tie, co mame, su kapitalove chudobne.
Kapitalovej chudobe v Podkarpatskej Rusi najlepsie nasvedcuju tieto statisticke udaje: Koncom r. 1935 cinily vsetky vklady 54,3 miliardy. Z toho pripadalo na Cechy 37,9 miliard, na Moravu a Sliezsko 11,4 miliardy, a totiz na tieto casti statu pripada takmer 50 miliard. uhrn vkladov na Slovensku cinil 4,1 miliardy, v Podkarpatskej Rusi vsak len 30,6 milionov. Znacna cast vkladov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi patri vsak niekolko novym gazdom, tak ze na Madarov pripadaju vskutku len odrobinky.
Nasi penzisti boli rozdrteni nedostatkom statneho obcianstva a tedy ich pocet je minimalny. Vobec povazujem za nespravne, ze vypisaniu statnej pozicky nepredchazala uprava otazky statneho obcianstva. Vo state je viac nez 200.000 osob bez statneho obcianstva a prevazna vacsina z toho podla pocetneho pomeru pripada na Madarov. Keby bolo doslo k udeleniu statneho obcianstva, bola by tym vytvorena vhodnejsia a prijemnejsia atmosfera pre upisovanie pozicky.
Pocet statnych a verejnych zamestnancov je vo vrstvach madarskych minimalny. Na Slovensku je verejnych zamestnancov ceskej narodnosti 43 %, na Podkarpatskej Rusi 49 %, ktory pocet sa vo stave cetnictva a financnej straze zvysuje na Slovensku na 80 %, na Podkarpatskej Rusi vsak takmer na 100 %. Do statnych zeleziarien v Podbrezovej prijali 7 uradnikov inzenierov, vsetkych zo zemi historickych napriek tomu, ze bolo mnoho slovenskych uchadzacov. To iste plati tiez o uradnikoch a zamestnancoch novej radiovej vysielacky v Banskej Bystrici, ktorych tiez poslali na Slovensko z Ciech.
Ku zchudobneniu obyvatelstva velmi prispelo tiez okolkovanie penazi, bankoviek, ktore na Podkarpatskej Rusi znamenalo pre statnu pokladnicu prirastok 115 milionov, avsak pre obyvatelstvo znamena to velke ochudobnenie. Odtial pochadza ta kapitalova chudoba, ktora sa tak silne prejavuje vo stave vkladov na Podkarpatskej Rusi.
Rumunske valecne skody su dosial len v malej casti, ba v docela minimalnom procente hradene. Zakon ustanovil, ze kto ma len nejaky maly majetok, nedostane nahradu, a preca je samozrejme, ze Rumuni pobrali majetky len tym, ktori nieco mali. Vklady starej postovej sporitelne este ani dnes nie su vyplatene, ac Madarsko uz davno odovzdalo cenne papiere k ich uhrade. Touto liknavostou je postizene vela malych ludi. Prijmy statnej pokladnice sa zveladovaly okolkovanim bankoviek a platenim davky z majetku, ac to dosial nebolo majetkom, vyrubili ju z uplneho obnosu, ac nikto este neprehlasil, kolko procent tychto vkladov bude vyplatene. Vela invalidov bolo pripravene o invalidne renty, ich invalidne prispevky boly snizene, a mnohy z invalidov a valecnych vdov stratili svoju opravnenost na invalidnu rentu z nedostatku statneho obcianstva.
Samospravne svazky tiez uplne zchudobnely a su zadlzene. Ky div, ved u velkej vacsiny samospravnych orgranov zvysuju sa prirazky k priamym daniam na 600 ba 700 %.
Bolo by ziaducne a potrebne, aby i Podkarpatskej Rusi, tejto najchudobnejsej krajine, dostalo sa prislusnych obnosov z investicii, lebo ved tam nielen vklady, ale tiez investicie boly dosial naprosto minimalne. Bezpoctukrat som ziadal o vystavbu zeleznicnej trati Uzhorod-Mukacevo-Sevlus-Kiralyhaza, k comu bolo do rozpoctu zaradene 100 milionov, ale kam sa tento obnos podel, to nam nepovie nikto. Podobne som ziadal o vybudovanie zeleznicnej trati Teresva-Trebusa, naliehal som na vystavbu stanicnej budovy v Kiraly-haze, lebo tu je velmi dolezity zeleznicny uzel smerom k Rumunsku; ziadal som o prestavbu silnice Sevlus-Halmi na sposob statnych silnic, ale marne, a preca zahajenim tychto prac verejneho zaujmu dostalo by sa chleba vela tisicom nezamestnanych. Podkarpatska Rus ma len jedinu riadnu silnicu medzi Uzhorodom, a Jasinou, avsak i na tejto su mosty a technicke zariadenia v takom stave, ze motorove vozidla musia za kazdym krokom spomalovat jazdu.
Vypisovanie pozicky obrany statu deje sa ostatne v docela zvlastnej dobe, lebo pan minister financii pred troma tyzdnami riekol, ze v politike robenia dlzob nemozno dalej pokracovat. Tym viac prekvapuje, ze za tak kratku dobu po tomto ministerskom prejave predklada vlada tento navrh. Navrh nezmienuje sa o tom, ako vysoka bude tato statna pozicka. Vyska obnosu bola z navrhu budto z povrchnosti alebo umyselne vynechana. Ale nech konci upisovanie pozicky akymkolvek vysledkom, kazdym padom je potrebne a ziaducne, aby z nej brala ucast najchudobnejsia krajina aspon podla svojho pocetneho pomeru a aby pri verejnych pracach boli zamestnani tamojsi robotnici a podnikatelia. (Potlesk. )
Predseda (zvoni): Dalsim recnikem je pan sen. Hackenberg. Udeluji mu slovo.
Sen. Hackenberg (nemecky): Panove!
Prohlaseni pana ministra veci zahranicnich ve schuzich zahranicnich vyboru, prohlaseni pana ministru financi a ujisteni pana presidenta republiky, ze chceme dale pusobiti v zajmu zachovani miru, bereme prirozene s plnym uspokojenim na vedomi a vsichni bychom si prirozene prali, aby vsechny tyto snahy provazeny byly take uspechem. Bohuzel musime konstatovati, ze se nenalezame v takove dobe a v takovych pomerech, abychom mohli pocitati s tim, ze zustaneme usetreni jakychkoli zmatku. Musime se obavati, ze take my strzeni budeme do nejakych zapletek a musime prirozene s temito pomery take pocitati, tim spise, jezto jsme z udalosti posledni doby na bojisti v Africe a ze situace u nas v Evrope seznali, jak malo silnou je Spolecnost narodu, jak malo muzeme spolehati v oboru udrzeni miru na cinnost Spolecnosti narodu.
Tim vsak nebudiz receno, ze chceme opustiti sve zasadni stanovisko. Musi smerovati nejen k tomu, vykonati vse pro zachovani miru, nybrz musi smerovati take k tomu, aby se pokracovalo ve snahach k upevneni a posileni Spolecnosti narodu, jakoz i myslenky odzbrojeni, pri cemz ovsem uznavam skutecnost, ze je vylouceno odzbrojovati v jedne zemi, nybrz ze odzbrojeni jest jen tehdy mozne, jestlize dana bude primerena jistota, ze se take v jinych statech bude odzbrojovati, ze tedy dana bude jistota pro zabezpeceni miru. Pri teto prilezitosti chci rici: Mluvi-li se o zachovani miru, o Spolecnosti narodu, chceme-li mir zachovati vlivem Spolecnosti narodu a jejim posilenim, musi ji byti dana zcela jina vykonna moc nezli dosud, musi tu byti take vule pouziti primerenym zpusobem teto vykonne moci. Dokud toho nemame, nemuzeme mluviti o zabezpeceni miru, musime stale pocitati s nebezpecim valky a s tim, ze take my nezustaneme usetreni, ze tedy take my musime vykonati primerene pripravy.
Pohledneme-li kolem sebe, musime nejen konstatovati, ze Ceskoslovensko je ve stredni Evrope skoro ostrovem demokracie, ze jsme obklopeni fasisticky ovladanymi staty, u nichz vuli zachovati mir pres ubezpecovani, ktere take odtud slysime, nelze brati zcela vazne, tim mene musime-li konstatovati, co vsechno se v techto statech podnika v oboru zbrojeni. Ze vsech techto duvodu musi nase stanovisko k osnove zakona, kterou vlada predlozila, byti zcela jine nezli jake by bylo a mohlo byti, kdybychom zili za normalnich pomeru a v jinych dobach, kdyby to, co my chceme, bylo lze privoditi a kdybychom sve zasadni stanovisko, projeviti mohli nejen slovy, nybrz take skutky. Uznavame tedy, ze je nutno zbrojiti, uciniti vsechna opatreni, nikoliv abychom utocili, nybrz abychom hajili obzvlaste nejdulezitejsi statek, zivot a zdravi obyvatelstva tohoto statu, nejen stat, jeho ustavu, demokracii, nybrz take obyvatelstvo. Videli jsme v Habesi a take pri jine prilezitosti, ale obzvlaste v Habesi, jak to vypada, kdyz nekdo musi pocitati s utokem dobre vyzbrojeneho protivnika a kdyz nevykona vcas pripravy k odvraceni takoveho utoku. Z techto duvodu musime take my souhlasiti s predlohou.
Nemuzeme vsak opominouti, abychom prece nerekli neco k teto predloze. Je to predevsim to, ze k zabezpeceni statu a jeho hranic, jeho zarizeni a obyvatelstva je nejen zapotrebi, aby provedeno bylo vojenske zbrojeni a ucinena byla vsechna technicka opatreni, k jejichz zaplaceni byla dnesni predloha podana, nybrz mame za to, ze potrebnou zarukou obrany statu take jest, aby obyvatelstvo statu bylo ochotno, pripraveno a schopno stat braniti. Poohledneme-li se v nasem uzemi, v uzemi osidlenem Nemci, shledavame, ze vetsina obyvatelstva naleza se ve zle tisni, kterou zpusobila hospodarska krase, kterou nemame v nasem state my sami, nybrz ktera spolu je take nasledkem svetove hospodarske krase. Ale musime konstatovati, ze obyvatelstvo nemeckeho uzemi tohoto statu vice nezli obyvatelstvo jineho statu a vice nezli obyvatelstvo statu, ktere sidli v jeho centru, postizeno je spolu, ponevadz prave my mame prumysl v pohranici a ponevadz je to namnoze vyvozni prumysl, ktery byl krisi obzvlaste zle postizen.
Ze vsech techto duvodu, aby posilena byla ochota, pohotovost, aby dana byla take schopnost obrany, je potrebi, aby podniknuto bylo vse, privoditi blahobyt obyvatelstva - nepujdu tak daleko - privoditi zmirneni nouze obyvatelstva. (Sen. Grunzner (nemecky): Existencni moznost!) Ano, existencni moznost, a pokud nebude mozno vytvoriti existencni moznost, zmirniti alespon nouzi jinymi opatrenimi. Jestlize nyni s touto predlohou souhlasime, pak nikoli jen z toho duvodu, ze jsme presvedceni, ze jen tehdy se muzeme braniti, jsme-li ozbrojeni, nybrz take z toho duvodu, ponevadz si slibujeme a ponevadz ocekavame, ze obnosy, ktere z vytezku pujcky vydany budou na investice, budou miti za nasledek zmirneni nouze, zmenseni nezamestnanosti. Prejeme si jen, aby to, o cem nas pan predseda vlady a dnes take pan ministr financi ubezpecoval, ze se pri pouziti prostredku prihledne - pokud to mozno - k nouzovym uzemim, bylo splneno, a prejeme si, aby skutecne vzat byl zretel k tomu, co jsme sami v jedne z poslednich schuzi slyseli z ust pana kol. Kloface. Tesilo mne, kdyz jsem z ust kol.Kloface a pozdeji pri jine prilezitosti z ust kol. Zeminove v posl. snemovne mohl slyseti, ze uznavaji, ze to u nemeckeho obyvatelstva v nouzovem uzemi pusobiti musi nejen roztrpceni, nybrz i podrazdeni, kdyz se pri zadavani ver. praci v tomto uzemi, kde nouze beztak je nesmirna, kde jsou tisice nezamestnanych, pouziva cizich delniku. A prirozene ucinek je pak jeste vetsi, jsou-li to take narodnostne cizi a jen narodnostne cizi delnici, kteri se do techto krajin posilaji. Tim se prirozene vystupnuje nacionalismus, na kterem nemame zajmu, na kterem vsak take stat nema zajmu. Nebot tim se delnici v takovychto krajinach vhaneji do tabora, jehoz projevy loyality nejsou tak zcela spolehlive. Prejeme si nyni, aby sliby, kterych se nam dostalo, take skutecne byly plneny, ale nejen slib, ze prace, pokud to je mozno, provedeny budou v nouzovych, uzemich, nybrz prali bychom si velice, aby take v podnicich, ktere se zamestnavaji zbrojarskym prumyslem, ktere vyrabeji potreby vojska, pouzito bylo take delniku nemecke narodnosti z nouzovych uzemi. Mame v takovychto podnicich vysokou konjunkturu, dojde-li k primerenemu upsani pujcky a bude-li provedeno pouziti pujcky. Nebude vzdy mozno vystaciti se stavem delniku, ktery je nyni v podnicich. Kdyz tedy je potrebi prijimati delniky, prejeme si a zadame nalehave, aby se pouzivalo take delniku nemecke narodnosti v podnicich zbrojarskeho prumyslu, ktere se nenalezaji v nemeckem uzemi. Neni to nespravedlivy pozadavek, ktery klademe, nybrz spravedlivy pozadavek, na ktery muzeme klasti narok. Prejeme si ovsem take, aby obnosu, ktere ziskany budou pujckou, pouzito bylo ucelne take usporne. Reknu-li "usporne", pak mam na mysli, aby bylo postarano o to, aby zvyseni konjunktury neotevrelo dvere dokoran spekulaci a aby se zabranilo lichvarskym ziskum. Pokud a dokud vlade neni mozno provadeti tyto prace ve vlastnich statnich podnicich a ve vlastni sprave, maji se provesti vsechna opatreni, aby se zabranilo tomu, aby soukroma spekulace z toho nemela neopravneny zisk.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti