Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Donat, Klofac, dr Bas, dr Heller.
Zapisovatele: Kianicka, Pazman.
Celkem pritomno 97 clenu podle presencni listiny.
Clenove vlady: ministri dr Derer, dr Franke.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce dr Trmal.
Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 10 hodin 37 minut.
Sdeleni predsednictva.
Dovolene
dal predseda: na dnesni schuzi sen. Ballovi, Brodeckemu, Dytrychovi, dr Hrubanovi, Chalupnikovi, inz. Keilovi, Korvasovi, Krizovi, inz. Lohnertovi, Mackovi, Nedvedovi, Nejezchlebu-Marchovi, Stodolovi, Tschakertovi, Zemanovi; od 24. do 27. t. m. sen. Hokkymu; na tento tyden sen. Selmecovi.
Ustaveni vyboru soc. politickeho.
Dne 25. brezna t. r. ustavil se vybor soc.-politicky takto: predseda sen. Nemecek; I., II. a III. mistopredseda sen. Riedl, Hackenberg, Machovsky; I., II. a III. zapisovatel sen. dr Ziska, Rusavy, Horak.
Predseda (zvoni): Budeme projednavati porad.
Prvnim odstavcem je:
1. Zprava, vyboru soc.-politickeho a rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny (tisk 154) k vladnimu navrhu zakona, o podporach pro byvale zamestnance na velkem majetku pozemkovem (tisk 168).
Zpravodajem za vybor soc.-politicky je p. sen. dr Havelka, jemuz udeluji slovo.
Zpravodaj sen. dr Havelka: Slavny senate!
Zakonem ze dne 18. brezna 1921, c. 130 Sb. z. a n., zmenenym a doplnenym zakonem ze dne 13. cervence 1922, c. 215 Sb. z. a n., upraveny byly pozitky zamestnancu, kteri bud jiz pozivali zaopatrovacich pozitku z duvodu trvaleho sluzebniho pomeru na velkem majetku pozemkovem nebo nabyli naroku drive, nez zakon zacal pusobiti. Naroku nabyli ti, kdo po urcite dobe sluzebni pred 6. kvetnem 1921 vstoupili do neaktivniho stavu.
Naroky techto zamestnancu vznikly proti majitelum pudy a maji povahu soukromopravni.
Jde tu o spravedlive zvyseni zaopatrovacich pozitku byvalych zamestnancu a jejich pozustalych o 50% priplatky, tedy o opatreni socialni.
Priplatky budou vyplaceny toliko zalohove z Fondu pro zaopatreni zamestnancu velkostatku a vyplacene castky budou kazdorocne tomuto fondu uhrazovany z fondu nahradoveho, po pripade Statniho fondu kolonisacniho.
Udelovati priplatky sveruje osnova ministerstvu zemedelstvi, vyplatu povolenych priplatku Fondu pro zaopatreni zamestnancu velkostatku.
Ma se pomoci nejpotrebnejsim a nejchudsim a proto zadatelum o priplatky bylo poskytnuto osvobozeni od kolku a poplatku.
Soc.: politicky vybor projednal usneseni poslanecke snemovny ve schuzi, konane dne 25. brezna 1936, a usnesl se doporuciti slavnemu senatu, aby schvalil usneseni posl. snemovny beze zmeny tak, jak je otisteno v sen. tisku 154. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Zpravodajem za vybor rozpoctovy je pi sen. Plaminkova. Davam ji slovo.
Zpravodaj sen. Plaminkova: Pane predsedo, slavny senate!
Zakon o pozemkove reforme nutne si vyzadal take zakonnou upravu zaopatrovacich pozitku byvalych zamestnancu na velkem majetku pozemkovem, a to i tech, kteri jiz pozivali zaopatrovacich pozitku nebo nabyli na ne naroku. To stalo se zakonem ze dne 18. brezna 1921, c. 130 Sb. z. a n., ktery byl zmenen a doplnen zakonem ze dne 13. cervence 1922, c. 215 Sb. z. a n.. Z tech, kdo nabyli naroku na vyplaceni pense nebo provise, spadaji do teto zakonne upravy ti, kdo presli z pracovniho pomeru do stavu neaktivniho pred 6. kvetnem 1921.
O tyto pozivatele jde pri vladnim navrhu tisk 334 posl. snem. a usneseni posl. snemovny tisk 154 senatu N. S., o kterem dnes jedname. Naroky techto zamestnancu jsou povahy soukromopravni, nebot vznikly proti puvodnim majitelum pudy pred pozemkovou reformou. Navrh zakona predklada vsak ministerstvo zemedelstvi, ponevadz neni jinych prostredku nez fondy z pozemkove reformy, z nichz by bylo mozno ponekud upraviti pozitky techto staropensistu, nebot provadenim pozemkove reformy doslo k zasadnim zmenam vlastnickych pomeru byvalych majitelu pudy. Jde tedy o navrh socialni pomoci.
Pred podanim navrhu osnovy provadel Statisticky urad scitaci akci, z niz patrno, ze ke dni 1. ledna 1933 bylo 1069 staropensistu a 3228 vdov, pro nez predlozeny zakon chce provesti upravu. Z toho 473 muzu bylo odkazano jen na pozitky podle zakona c. 130 z r. 1921, jak jsem o nem drive mluvila, pozitky vetsi, od 101 az 200% melo 575 muzu. Ze zen bylo 1297 odkazano jen na pozitky podle zakona c. 130 a 1722 zen melo pozitky vyssi. Nemame zprav o 21 muzich a 209 zenach.
Pokud jde o vek v dobe scitani k 1. lednu 1933, bylo 699 staropensistu nad 73 let, u zen 2343 staropensistek nad 62 leta, neprihlizeje k 73 muzum a 287 zenam, u nichz stari nebylo zjisteno, ponevadz neodpovedeli na scitaci akci.
Dosavadni vyse zaopatrovacich pozitku pohybuje se v 11 skupinach (podle sluzebnich kategorii) od rocniho prijmu 1500 Kc do vyse 14.000 Kc po dokonane 40tilete sluzbe. Uhrn duchodu cinil 4,474.172 Kc r. 1933, kdy scitaci akce byla delana.
Navrh zakona chce poskytnouti staropensistum priplatek 50tiprocentni, pocitany ze zaopatrovacich pozitku, nejmene vsak 1800 Kc. Puvodni vladnim navrhem zadane omezeni priplatku na nejvyssi castku 4800 Kc bylo posl. snemovnou zruseno, a to z toho duvodu, ze jde vesmes o osoby znacne stare a ze ve vyssich Skupinach pozitkovych je pocet staropensistu pomerne maly. Ve skupine VII (dosavadni rocni pozitky 6000 Kc) bylo k 1. lednu 1933 26 muzu; ve skupine VIII (rocni pozitky 8000 Kc) 134 muzu, ve skupine IX (rocne 10.000 Kc) 48 muzu, ve skupine X (rocne 12.000 Kc) 46 muzu, ve skupine XI (14.000 Kc) 67 muzu. Skupina IX az XI bude moci miti vyhody ze zlepseni provedeneho v posl. snemovne a v tech je celkem 161 osoba. Ze vsech skupin VII az XI jest podle statistiky z roku 1933 jen 58 osob dnes mladsich 70ti let.
Duvodova zprava, kde bylo tedy pocitano s minimalnim priplatkem 1800 Kc a maximalnim 4800 Kc, uvadi na zaklade statistiky z r. 1933, ze pro prvni rok bylo by potrebi 2,237.086 Kc, a uhradni jistina, ktera by podle pojistne matematiky stacila na priplatky az do vymreni staropensistu a vdov a do dospelosti 18ti let sirotku, kterym se dosud dava tento priplatek, byla by 12,246.808 Kc. Ponevadz vsak za 3 roky od doby zjistovani prirozenym ubytkem zmensil se stav pozivatelu nejmene o 15% (rocni prumer ubytku jest 5 % ), bude naklad i pro prvni rok mensi.
Rozhodovani o zadostech o priplatek ponechano ministerstvu zemedelstvi, nebot ma zapracovane urednictvo, ktere od pocatku pozemkove reformy provadelo zaopatrovani zamestnancu postizenych reformou. Vyplatu priplatku ma konati Fond pro zaopatrovani zamestnancu, a to z tehoz duvodu, ze ma zapracovane urednictvo. Avsak fond pro zaopatrovani zamestnancu velkostatku (zrizeny podle §u 73 zakona c. 329 z r. 1920 Sb. z. a n., ve zneni zakona c. 220 z r. 1922 Sb. z. a n. a vladniho narizeni ze dne 8. unora 1923, c. 29 Sb. z. a n.) bude vyplaceti priplatky jen zalohou, protoze jen stezi staci plniti vlastni ukoly. Proto § 3, odst. 2 navrhu stanovi, ze vyplacene castky budou Fondu pro zaopatreni zamestnancu velkostatku kazdorocne uhrazovany fondem nahradovym, po pripade Statnim kolonisacnim fondem.
Pro statni rozpocet primo nevyplyva tedy z predlohy zatizeni. Ze zneni navrhu i z uvedenych statistickych dat je patrno, ze jde o opatreni socialni, ktere ma pomoci nejstarsim, nejpotrebnejsim.
K tomu zajiste budou prihlizeti - jak doufa rozpoctovy vybor - take podrobne predpisy, jez predpoklada take § 4 predlohy, o podminkach pro poskytovani priplatku. Doufam take, ze budou prihlizeti zejmena k soukromemu majetku pozivatelu.
Rozpoctovy vybor projednal usneseni posl. snemovny ve schuzi dne 25. brezna t. r. a po provedene debate se usnesl navrhnouti plenu senatu prijeti osnovy ve zneni sen. tisku 154. Pri tom pojednaval rozpoctovy vybor take o situaci tech lidi z pozemkove reformy, kteri nemaji prijmu vubec, kdezto zde jde o nadlepseni pozitku, tedy uz nejakych prijmu. Pri tom jsme videli, ze jsou lide, kteri byli prestarli, kteri tedy nepatrili do socialniho pojisteni pri pozemkove reforme, a ze je rada lidi, kteri nemaji vubec nic, ani pense, ani priplatku prestarlych. Proto zada rozpoctovy vybor vladu resoluci, aby vykonala setreni v tom smeru, aby bylo mozno jednati take o nejake pomoci lidem postizenym pozemkovou reformou, kteri nemaji prijmu ze zadne strany, tedy ani ze socialniho pojisteni, ani z dobrovolne pense. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Ke slovu se prihlasil pan sen. Stellwag. Davam mu slovo.
Sen. Stellwag (nemecky): Slavny senate!
Rozumi se samo sebou, ze nase strana plne a zcela bude souhlasiti s dnesni osnovou zakona. Meli bychom jen malou prosbu. Navrhujeme totiz, aby se toto zlepseni neuvadelo v souvislost s podezrelym sluvkem "muze" a aby toto sluvko bylo skrtnuto. Tech 1.069 ubohych lidi, tehdy nejvys nespravedlive o zamestnani pripravenych, a tech 3.228 vdov, ktere zustaly, veru sobe zaslouzilo, aby se jim bez predchozich velkych narizeni priznalo toto male zlepseni. Nebude zde mozno mluviti o nejake nespravedlnosti, jezto tito ubozi lide po 15 roku brali neobycejne maly plat, ktery prece cini jen dvojnasobek tehdejsi koruny na miste sedminasobku, jak to vlastne melo narizeni vyjadriti. Prosil bych tudiz, aby cely zakon vlastne automaticky vstoupil v platnost. (Potlesk.)
Predseda (zvoni): Jednani je skonceno.
Davam slovo`k doslovu zpravodaji vyboru rozpoctoveho, pi sen. Plaminkove.
Zpravodaj sen. Plaminkova: Slavny senate!
Rada bych odpovedela, ze take tato vec byla projednavana v posl. snemovne. Ale vzhledem k tomu, ze tu jde skutecne o soukromopravni pomery a naroky, je potrebi jiste velmi dobre uvazovati take socialni pomery nabyvatelu. Protoze zde muze byti soukrome jmeni, je potrebi, aby bylo velmi dobre odhadnuto, nebot vime, ze nekteri zamestnanci na velkostatcich se skutecne za sveho zivota domohli velkeho soukromeho jmeni. Myslim, ze je velmi spravne, aby zde ubyla moznost uvaziti vsecky okolnosti, ma-li byti poskytnut tento priplatek ci nikoli. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Byl mne podan resolucni navrh sen. Donata, inz. Wintra, dr Kloudy, Roudnickeho, Thore a Hackenberga. Prosim o jeho precteni.
Tajemnik senatu dr Bartousek (cte):
Resolucni navrh sen. Donata, inz. Wintra, dr Kloudy, Roudnickeho, Thore a Hackenberga:
Vlada se vyzyva, aby provedla setreni o pomerech byvalych zamestnancu na velkem majetku pozemkovem, aby bylo zjisteno, kolik osob nedostalo odbytneho, aniz pozivaji starobni renty nebo jineho starobniho opatreni.
Predseda (zvoni): Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
Budeme hlasovati o osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem.
Jsou namitky? (Nebyly.)
Namitek peni.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.).
To je vetsina. Osnova zakona, s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove ve cteni prvem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 154.
Z usneseni predsednictva senatu podle §u 54 jedn. radu budeme jeste v teto schuzi hlasovati o projednavane osnove take ve cteni druhem.
Ad 1. Druhe cteni osnovy zakona o podporach pro byvale zamestnance na velkem majetku pozemkovem (tisk 168).
Tazi se panu zpravodaju - za vybor soc. politicky sen. dr Havelky a za vybor rozpoctovy sen. Plaminkove - zda navrhuji nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. dr Havelka: Nemam zmen.
Zpravodaj sen. Plaminkova: Rovnez nemam.
Predseda: Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.).
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 154.
Kdo souhlasi s resoluci sen. Donata, inz. Wintra, dr Kloudy, Roudnickeho, Thore a Hackenberga, necht zvedne ruku. (Deje se.).
To je vetsina. Schvaluje se.
Projedname nyni druhy odstavec poradu.
2. Zprava vyboru tech.-dopravniho a rozpoctoveho o usneseni posl. snemovny k vladnimu navrhu (tisk 145) zakona o nabyti Ostravsko-Frydlantske drahy statem (tisk 159).
Zpravodaji jsou: za vybor techn.-dopravni sen. inz. Marusak, za vybor rozpoctovy sen. Zimak.
Davam slovo zpravodaji za vybor techn.-dopravni, p. sen. inz. Marusakovi.
Zpravodaj sen. inz. Marusak: Slavny senate!
Ostravsko-Frydlantska draha, dosavadni majetek akciove spolecnosti se sidlem v Mor. Ostrave, sestava ze tri casti, a to: z hlavni trati vedouci z Mor. Ostravy-Privozu pres Frydek do Frydlantu v delce 32,6 km, dale z mistni drahy Kuncice nad Ostravici-Cesky Tesin v delce 30,2 km a konecne z vlecky, odbocujici ze stanice Sumbark ve Slezsku k jame Pokrok, v delce 3,7 km. Provoz na techto tratich obstaravaji statni drahy na ucet spolecnosti. Na zaklade smlouvy, sjednane mezi spolecnosti a statni spravou, stava se csl. stat s ucinnosti od 1. ledna 1936 vlastnikem drahy a prechazeji na nej, jako na universalniho sukcesora, veskera prava i zavazky spolecnosti. Timto dnem prejima, stat do sveho vlastnictvi a spravy veskery movity a nemovity majetek spolecnosti i se vsemi zasobami a fondy. Soucasne prejima vsak take veskere zavazky spolecnosti, mezi ktere spada zejmena povinnost k zaplaceni prioritni obligacni pujcky z r. 1870 a 1916. Z techto pujcek byla prioritni obligacni pujcka z r. 1870 slosovana na zaklade usneseni valne hromady spolecnosti v roce 1928. Ze slosovanych titru teto pujcky zbyva proplatiti toliko jeste 33 obligaci po 600 Kc v nominalni celkove hodnote 19.800 Kc.
Potreba na zuroceni a umoreni prioritni obligacni pujcky z roku 1916 obnasi rocne asi 650.000 Kc. V soukromych rukach nachazi se dosud 157 akcii. Statni sprava se zavazala, ze za kazdou z techto akcii zaplati i s kuponem za rok 1935 a s prislusnym talonem castku 1.100 Kc, to jest onu castku, kterou spolecnost sama platila, v poslednich letech pri nakupu svych akcii. K tomuto ucelu bude zapotrebi castky 172.000 Kc.
Na uhradu techto zavazku neni treba pro bezny rok 1936 ciniti zadneho uveroveho opatreni, nebot se k tomu ucelu pouzije dostacujici hotovosti spolecnosti, ktere nabyva stat, jako jeji universalni nastupce.
Ponevadz prevzeti teto drahy statem odpovida verejnym zajmum, usnesl se techn.-dopravni vybor ve sve schuzi konane dne 11. brezna 1938 doporuciti senatu N. S. schvaleni vladniho navrhu zakona, jak je uveden v sen. tisku 145. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Zpravodajem za vybor rozpoctovy je p. sen. Zimak. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! Predlozenym vladnym navrhom, ktory senat pojednava ako usneseme poslaneckej snemovne, ma sa legislativne schvalit umluva, ktoru spravil stat s Ostravsko-frydlantskou ucastinarskou spolocnostou cielom prevzatia zeleznicnej trati, veducej z Moravskej Ostravy-Privoz cez Frydek-Mistek do Frydlantu n. Ostravicou, ktora je 32,651 km dlha, a odbocujucej trati od Kuncic n. O. do Ceskeho Tesina, ktora ma 30,2 km, a potom je tu este vlecka zo stamice Sumbark v Sliezsku k jamce Pokrok, ktora ma 3,7 km, tedy celkom 66,551 km.
Umluvou sa rozumie vsetok nemovity i movity majetok, ci je alebo nie je zapisany v pozemkovych knihach, potazne v knihe zeleznicnej. Zariadovaci kapital sa hodnotil a statnou spravou bol uznany na 25,299.804 Kc.
Podmienky odovzdania tejto zeleznicnej trati statu su:
stat prebera od 1. januara 1936 vsetky dlzoby, zavazky a bremena spolocnosti, a to:
1. Nomin. hodnota 33 obligacii, ako zbytku priorit. oblig, pozicky z r. 1870, ktorej slosovane titry neboly dosial vyplatene a ich nom. hodnota je 19.800 Kc.
2. Zurocenie a umorovanie prioritnej pozicky z r. 1916 podla umorovacieho planu bude vyzadovat asi 650.000 Kc rocne.
3. V rukach tretich osob nachadza sa este 157 ucastin spolocnosti, ktore by mal stat ziskat, na co bude treba celkom 172.700 Kc.
Sumarne javi sa zostatnenie tejto zeleznice takto: Zariadovaci kapital odhadnuty a schvaleny je 25,299.800 Kc. Celkova povinnost, ktoru stat na seba prebera z titulu zostatnenia, obnasa 11,908.000 Kc, z coho pripada na zurokovanie a umorovanie priorit nejobligacnej pozicky 11,715.600 Kc.
Dovodova zprava vladneho navrhu hovori, ze prevozne vysledky na tychto tratiach su priaznive. A mozno pocitat, ze tieto vysledky budu zachovane aj v buducich rokoch, vzhladom na zaistenu prepravu uhlia, zvlaste na trati miestnej zeleznice.
Javia sa tedy podmienky postatnenia tejto zeleznice pre stat priaznive, a to tym viac, ze so zretelom k uvedenej rentabilite nie je treba robit opatrenia na krytie zavazkov, ktore stat na seba z tohoto titulu prebera.
Totiz ked su vysledky prevozne priaznive, bude sa tychto 650.000 Kc, ktorych je treba na zurocenie a umorovanie prioritnej pozicky z r. 1916, zaokryvat tymito prebytkami z prevozu.
Rozpoctovy vybor pojednal o predlozenom usneseni posl. snemovne v schodzi konanej 24. marca 1936 a doporucuje slavnemu senatu predlohu schvalit v tom zneni, ako je uvedene v tlaci sen. 145. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Jednani je skonceno, prikrocime tedy ke hlasovani.
Budeme hlasovati o osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem. (Namitky nebyly.)
Namitek neni.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Tim osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena podle zpravy vyborove ve cteni prvem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 145.
Z usneseni predsednictva senatu podle §u 54 jedn. radu budeme jeste v teto schuzi hlasovati o projednavane osnove take ve cteni druhem.
I Ad 2. Druhe cteni osnovy zakona o nabyti Ostravsko-Frydlantske drahy statem (tisk 159).
Tazi se panu zpravodaju - za vybor techn.dopravni sen. inz. Marusaka a za vybor rozpoctovy sen. Zimaka - zda navrhuji nejake textove tmeny?
Zpravodaj sen. inz. Marusak: Nikoliv.
Zpravodaj sen. Zimak: Nenavrhujem.
Predseda (zvoni): Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, schvalenou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Tim je osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli schvalena podle zpravy vyborove take ve cteni druhem, souhlasne s predchozim usnesenim posl. snemovny tisk 145.
Projedname dalsi odstavec poradu, t. j.:
3. Navrh, aby byla prodlouzena o dalsich 6 mesicu lhuta dana §em 43 ust. listiny ku projednani usneseni posl. snemovny o vladnim navrhu zakona o cetnickem kazenskem a karnem pravu, odneti cetnicke hodnosti, prelozeni do vysluzby v rizeni spravnim a o umistovani superarbitrovanych cetnickych gazistu mimo sluzebni tridy (tisk 1).
Jelikoz nebylo mozno tuto osnovu zakona vyriditi ve lhute urcene ustavni listinou, navrhuji, aby byla pozadana posl. snemovna o prodlouzeni lhuty k projednani o 6 mesicu.
Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Tim je tento navrh schvalen.
Mistopredseda Klofac (prevzav predsednictvi - zvoni): Na poradu je dale odst. 4:
4. Zprava vyboru kulturniho a rozpoctoveho k usneseni posl. snemovny (tisk 141) o navrhu posl. Uhlire, dr Neumana, Babka a Polivky na novelisaci §u 23 zakona ze dne 14. kvetna 1869, cis. 62 r. z., jimz se ustanovuji pravidla vyucovani na skolach obecnych (tisk 158).
Zpravodaji jsou: za vybor kulturni p. sen. Sladky, za vybor rozpoctovy p. sen. Hubka.
Prosim zpravodaje vyboru kulturniho, pana sen. Sladkeho, aby se ujal slova.
Zpravodaj sen. Sladky: Slavny senate!
Hned po ustaveni noveho Narodniho shromazdeni podali v posl. snemovne posl. Uhlir, dr Neuman, Babek a Polivka dne 25. cervna 1935 osnovu zakona, kterym ma byt novelisovan § 23 zakona ze dne 14. kvetna 1869, cis. 62 r. z., kterym se stanovi pravidla vyucovani na skolach obecnych. Tento iniciativni navrh byl v poslanecke snemovne projednavan jednak ve vyboru kulturnim, jednak ve vyboru rozpoctovem. Ve vyboru kulturnim stanoven byl zvlastni subkomitet, ktery po delsim jednani provedl dukladnou revisi tohoto iniciativniho navrhu, a tato revise, v kulturnim vyboru schvalena, byla predlozena letos na jare, zaroven s prislusnymi resolucemi, takze poslanecke snemovne bylo umozneno, aby v 3. schuzi dne 28. unora mohla tuto osnovu schvaliti. Dostali jsme ji do senatu, kde kulturni vybor senatu za meho referovani projednal velmi podrobne meritum teto osnovy, a mne nyni nastava cestny ukol, abych v plenu senatu promluvil nekolika slovy o vyznamu a ucelu tohoto zakona. Risskym zakonem z r. 1869 byla zavedena povinna navsteva skolni pro vsecky deti bez rozdilu. Ponevadz vsak prece jenom stary stat rakousky byl zalozen na urcitych vysadach, zejmena na vysadach rodovych, byla v §u 23 tohoto risskeho zakona o povinne navsteve skolni urcita vyjimka pro deti z rodin zamoznych, zejmena slechtickych, aby nemusily pri spolecnem vyucovani se stykati s detmi z rodin socialne slabych, aby mohly byti vyucovany doma, v soukromem vyucovani. Prave § 23, jenz byl predmetem iniciativniho navrhu posl. Uhlire a druhu, pravi vyslovne, ze "povinnosti k chozeni do skoly verejne oprosteny jsou na cas anebo trvanlive konecne takove deti, jez vyucovany jsou doma nebo v ustavu soukromem. V pripade tomto jsou rodice nebo jejich zastupcove odpovedni, ze se detem dostane vyucovani obecne skole predepsaneho, a to merou dostatecnou. Jeli o tom pochybnost, tedy okresni dozorstvo skolni je zavazano, aby se primerenym zpusobem presvedcilo, je-li pochybnost tato podstatna cili nic. Prikazum v te veci vydanym rodice nebo jejich zastupcove povinni jsou se podrobiti."
Podobnou vyjimku pro deti z rodin socialne zajistenych, zejmena slechtickych, pro domaci vyucovani najdeme v risskem zakone uherskem z r. 1868, c. 38, kde v §u 6 se dovoluje rodicum nebo jejich zastupcum, aby sve deti davali vyucovati doma v domacim vyucovani. Oba zakony, i rissky zakon rakousky, i uhersky dosud platny, mluvily vyslovne o vyucovani domacim, nikoliv soukromem vyucovani (Hausunterricht, a nikoliv Privatunterricht). Ovsem, vazene damy a panove, valka znamena velkou svetovou revoluci, to byl vlastne souboj dvou velkych myslenkovych soustav, to byl boj o novou Evropu, jak o ni pise ve svem dile profesor Masaryk, to byl boj mezi cesarskym kaiserismem predvalecnym, zalozenym na zasade moci, zalozenym za vysadach a predsudcich, a mezi novou Evropou, zalozenou na podklade demokratickem, zalozenou na zasadach Jezisovych. Tam bylo heslo cesarstvi a kaiserismu, zde konci sve pamatne dilo nas president Masaryk a zaroven odpovida: "Nikdy Cesar, vzdycky Jezis'" Za svetove valky vynikly tri idealy, ktere jsou nejmocnejsim dedictvim, ovsem vykoupenym krvi, kalvarii utrpeni lidskeho, a to ideal demokracie, ideal humanity a ideal socialni spravedlnosti. Stoleti dvacate bude stoletim socialni lasky, a je pochopitelno, ze nase Ceskoslovenska republika, ktera vyrostla za svetove revoluce na troskach monarchie rakouske, musi se drzeti techto idealu, chce-li budovati trvale, aby zadneho nepritele se nemusila bati.
Plnym pravem odstupujici pan president rekl ve sve ablikacni listine jako vystrazne memento vsem budoucim generacim: Staty se udrzi temi ideami, kterymi vznikly. Nase Ceskoslovenska republika vznikla z idealu nove Evropy, musi tedy byti naplnena idealy nove Evropy, idealy demokracie, humanity a socialni spravedlnosti, a jakekoliv neopravnene vysady a neudrzitelne nespravedlnosti musi byti odbourany. To je smysl zakona, ktery se nazyva lex Uhlire ktery prijala poslanecka snemovna, aby tato nespravedliva vysada domaciho vyucovani nebyla sice uplne odstranena, ale omezena na pripady jen vyjimecne, zcela zvlastni, oduvodnene telesnou nebo dusevni vadou ditete nebo tim, ze dite navstevuje skoly soukrome, radne zrizene, nebo stredni skoly, tak aby se tato vysada stala pouhou vyjimkou a aby tu tak byla zaruka nejen demokratisace skolstvi po teto strance, nybrz i toho, ze vychova techto deti se bude diti v idealech Nove Evropy, v idealu mravnim a statoobcanskem.
Stavalo se totiz, ze nejasneho zakona rakouskeho, predlitavskeho, bylo zneuzivano, a ze to, co melo byti vyjimkou, stalo se pravidlem, ze to, co melo platiti pouze pro jednotlivce, stalo se hromadnym zjevem, ze vyucovano bylo hromadne a ze z tohoto hromadneho vyucovani soukromeho, t. zv. Privatunterrichtu, vyvinuly se pokoutni skoly, ktere nebyly radne umisteny, ktere nemely radnych vyucovacich pomucek, ktere nemely kabinetu, ktere nebyly vubec pod radnym dozorem a kde vyucovali ucitele, rekl bych lidove, amateri nejen nekvalifikovani, ale velmi casto po strance statoobcanske naprosto neschopni. Cilem techto skol pokoutnich nebylo vychovavat deti, jak jsou vychovavany vsude jinde ve skolach Ceskoslovenske republiky, at toho ci onoho vyucovaciho jazyka, nybrz vychovavati je v idealech stare Evropy, aby tyto deti byly nasaknuty neuctou k autorite tohoto statu. Z techto skol stalo se politikum a jejich cilem bylo nasaknouti mlade duse deti jinym duchem, nez jaky odpovida potrebam statu ceskoslovenskeho, a zaroven je odnarodniti. Nebyly urceny pro deti nemecke narodnosti, nybrz predevsim narodnosti ceske.
Ze takovy navrh podali prave kolegove z volebniho kraje ostravskeho, je pochopitelne - jak kolegove z naseho kraje dosvedcuji - tim, ze nejvice hreseno bylo v tomto smyslu na Hlucinsku.
Vazeny senate, dovolte, abych za trvani naseho Narodniho shromazdeni po druhe zde upoutal vasi pozornost na pomery na Hlucinsku. V teto sini se mluvilo o Hlucinsku po prve r. 1919 jako o novem utvaru pripojenem k Ceskoslovenske republice, kdyz vlada podala zvlastni zakon o t. zv. inkorporaci uzemi hlucinskeho, a nyni po druhe pri tomto zakone, ktery se nazyva lex Uhlir, mame moznost promluviti nekolika slovy o pomerech na Hlucinsku, zejmena o pomerech narodnostnich, aby bylo vidno, jake skody po strance statoobcanske, narodni a kulturni tyto pokoutni skoly, vydrzovane vetsinou z cizich zahranicnich fondu, u nas napachaly.
Neni to po prve, kdy se o techto pomerech pokoutniho skolstvi na Hlucinsku v senate mluvi. Nasel jsem na pr., ze jiz v minulem obdobi byla v tomto slavnem sboru podana tiskem 1136 nalehava interpelace vsech koalicnich ceskych stran. Je to nalehava interpelace sen. Votruby, Kloface, Novaka (rep.), dr Reyla, Filipinskeho a druhu na pana predsedu vlady o protistatni cinnosti pokoutnich nemeckych skol na Hlucinsku a o jejich nezakonne existenci. V teto interpelaci, podane 25. rijna 1933, tedy vice nez pred 2 1 rokem a podepsane, jak je videt, cleny vsech statotvornych koalicnich stran, se pravi:
"Strediskem teto protistatni cinnosti jsou nemecke pokoutni skoly, umistene v soukromych domech. V techto pokoutnich skolach schazi se nejen mladez skolou povinna k soukromemu vyucovani, ale i dospeli obcane nemeckeho smysleni, kde poslechem nemeckeho rozhlasu ze zahranici, irredentistickymi prednaskami, smerujicimi proti celistvosti naseho statu, jakoz i nacvicovanim nemeckych velezradnych pisni u nas zakazanych posiluji se v odboji a nenavisti proti statu a vychovava se mlada generace hlucinska v protistatnim duchu.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti