NS RCS 1935-1938, Senat, 16. schuze, cast 1/4 (21. 12. 1935)

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 16. schuze (obsah, prilohy) | Sobota 21. prosince 1935

Schuze zahajena v 9 hodin 45 minut.

Pritomni:

Predseda dr Soukup.

Mistopredsedove: Donat, Klofac, dr Bas, dr Heller.

Zapisovatele: dr Karas, Pichl.

Celkem pritomno 120 clenu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri Bechyne, dr Czech, dr Derer, inz. Dostalek, dr Franke, dr Krcmar, Machnik, Najman, inz. Necas, dr Spina, dr Sramek, dr Trapl, dr Zadina.

Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce dr Trmal.

Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.

Dal jsem dovolenou na tuto schuzi sen. Rejmonovi.

Budeme projednavati porad dnesni schuze, a to nejprve odst. 1:

1. Pokracovani v rozprave o zprave rozpoctoveho vyboru o usneseni posl. snemovne (tisk 65) k vladnemu navrhu statneho rozpoctu republiky Ceskoslovenskej a financneho zakona na rok 1936 (tisk 75) a v rozprave o prohlaseni ministra financi, ucinenem ve 13. schuzi senatu dne 12. prosince 1935.

Ke slovu jiz neni nikdo prihlasen.

Rozprava o zprave rozpoctoveho vyboru stran usneseni posl. snemovne k vladnemu navrhu statneho rozpoctu republiky Ceskoslovenskej a financneho zakona na rok 1936 a o prohlaseni pana ministra financi, ucinenem ve schuzi senatu dne 12. prosince 1935, je skoncena.

Byly mne podany dostatecne podporovane pozmenovaci a resolucni navrhy.

Dam nejdrive precisti navrhy pozmenovaci.

Navrhy resolucni budou precteny teprve po hlasovani ve cteni druhem, takze jsou take predmetem jednani.

Zadam, aby byly precteny podane pozmenovaci navrhy.

Tajemnik senatu dr Bartousek (cte)

Pozmenovaci navrhy sen. Mikulicka a Nedveda:

K osnove statniho rozpoctu:

1. Ke kap. 4:

Podpory ruskym a ukrajinskym uprchlikum 3,100.000 Kc se skrtaji a uspor tak

dosazenych bude pouzito k podpore ceskoslovenskych delniku vystehovalcu, zijicich v nouzi.

2 a 3. Ke kap. 10

2. Socialni pece o studentstvo, vecne vydaje, uhrnna castka 8,078.000 Kc budiz zvysena na 10,078.000 Kc a zvyseny vydaj 2,000.000 Kc budiz kryt snizenim vydaju na kultus.

3. Vydaje na kultus 94,557.100 Kc se skrtaji a uspor takto dosazenych bude pouzito k podpore chudych zaku a nemajetnych studentu.

4 az 6. Ke kap. 15:

4. Polozka na osobni vydani smluvnich zamestnancu budiz zvysena o 100 mil. Kc, aby mohl byti prijat vetsi pocet smluvnich zamestnancu, potrebny pro doplneni stavu personalu vzhledem k splneni pozadavku zamestnancu na zkraceni pracovni doby a aby mohly byti zvyseny prijmy smluvnich zamestnancu aspon na 30 Kc denne.

5. Navrhujeme. aby nebyly snizeny polozky na vecna vydani, zejmena na material pro dilny a spravkarny a tyto ponechany na stejne vysi jako v r. 1935.

6. Polozka rozpoctu ministerstva zeleznic na osobni vydani aktivnich zamestnancu a pensistu budiz zvysena o 350 mil. Kc, aby mohly byti zruseny platove srazky, zlepseny naroky na stejnokroje, provedena stabilisace provisornich a smluvnich zamestnancu a odcineny krivdy pachane na protifasistickych zeleznicarich tim, ze byli predcasne pensionovani.

7 az 9. Ke kap. 19

7. Zvlastni dan vydelkova budiz zvysena ze 105 mil. Kc na 175 mil. Kc a zvysenych prijmu tak dosazenych budiz pouzito ke snizeni bremene cinzovni dane postihujici nemajetne najemniky.

8. Dan z tantiem budiz zvysena z 20,250.000 Kc na 50,250.000 Kc a dan z vyssiho sluzneho budiz zvysena z 8,156.000 Kc na 18,156.000 Kc a zvysenych prijmu tak dosazenych budiz pouzito k uhrade ubytku, vznikleho statni pokladne zvysenim existencniho minima u dane duchodove a u vseobecne dane vydelkove.

9. Prispevek statu ke zvlastnim fondum bank v obnosu 70 mil. Kc se skrta a uspor tak dosazenych bude pouzito k podpore deti nezamestnanych a jinych chudych rodicu, jakoz i k podpore nezamestnane mladeze, zejmena na zrizovani utulku, ohrivaren, bezplatnych nocleharen a pod.

B. K osnove financniho zakona:

10. Za cl. III se vsunuje toto ustanoveni:

"Clanek IIIa.

Na zvyseni statniho priplatku k podpore nezamestnanych podle gentskeho systemu, na zvyseni a zlepseni pridelu stravovacich listku, na zvyseni pridelu poukazek na mleko, chleb a na jine pridely potravin pro nezamestnane, jakoz i na osacovani a na zaplaceni najemneho pro nezamestnane stanovi se z duvodu financni vycerpanosti nezamestnanych a soucasne drahoty castka 850 mil. Kc. Uhrada teto castky bude opatrena vynosem z mimoradne vzestupne dane vsech fysickych a soukromych osob pravnickych, vlastnicich majetek s hodnotou nad jeden milion Kc. Navrh zakona o teto dani bude predlozen Narodnimu shromazdeni."

11. Ve cl. XVII, odst. 1, lit. b) statni zaruka do vyse 50 mil. Kc za ztraty zemskych urednich ustavu z hypotekarnich zapujcek, povolenych prumyslovym podnikum v r. 1936, se skrta.

12. Za cl. XVII se vsunuje toto ustanoveni:

"Clanek XVIIa.

V r. 1936 bude prikroceno k prvni etape oddluzeni malozemedelcu, zivnostniku a maloobchodniku. Za tim ucelem se vlada zmocnuje, aby opatrila peniz az do vyse 2.150 milionu Kc z vynosu mimoradne vzestupne dane vsech fysickych a soukromych osob pravnickych, vlastnicich majetek s hodnotou nad jeden milion Kc; dale z vynosu zvlastni vzestupne dane osob vlastnicich vice nez 100 ha pudy; ze zvlastni dane na jednotkove obchody, filialky a prodejny tovarnich podniku, jakoz i zabaveni zisku tovarnich a velkoobchodnich podniku, plynoucich z dodavek zbrani pro ceskoslovenskou armadu i pro armady zahranicni. Prislusne navrhy zakonu budou predlozeny Narodnimu shromazdeni."

13. Za cl. XVIII vsunuje se toto ustanoveni

"Clanek XVIIIa.

Vlada se zmocnuje, aby na provadeni rozsahlych verejnych praci opatrila penize az do vyse 4.500 milionu Kc vypsanim investicni pujcky, splatne do 30 let, jejiz upsani by bylo povinne pro fysicke i soukrome osoby pravnicke, vlastnici majetek s hodnotou nad 500.000 Kc. Umor teto investicni pujcky v castce 260,000.000 Kc rocne bude opatren z vynosu zvlastni dane kartelove, ulozene vsem podnikum, nalezejicim k nekteremu kartelu. Navrh zakona o teto investicni pujcce bude predlozen Narodnimu shromazdeni."

14. Za cl. XX vsunuje se toto ustanoveni:

"Clanek XXa.

Vlada se zmocnuje, aby opatrila peniz az do vyse 1000 milionu Kc z vynosu mimoradne vzestupne dane fysickych a soukromych osob pravnickych vlastnicich majetek s hodnotou nad jeden milion Kc, jakoz i zdanenim zisku zatajenych ve stabilisacnich fondech a aby tak ziskane castky pouzila ke zruseni srazek z pozitku statnich zamestnancu, jejichz pensijni zakladna nepresahuje 49.800 Kc. Prislusny navrh zakona bude predlozen Narodnimu shromazdeni."

15. Za cl. XXI se vsunuje toto ustanoveni:

"Clanek XXIa.

K odbourani drahoty bude v r. 1936 snizena dan z obratu ze 3% na 2 1/2%, bude zrusena dan z masa a snizena dan z cukru o 2 Kc za 1 kg na 70 h; dan z uhli bude snizena o 50%. Usle prijmy vzesle provedenim techto opatreni statni pokladne budou nahrazeny energickym vymahanim danovych nedoplatku u bohatych osob a zabavenim kapitalu vyvezeneho za hranice. Prislusne navrhy zakonu budou predlozeny Narodnimu shromazdeni."

Predseda (zvoni): Udeluji slovo k doslovu panu zpravodaji sen. Zemanovi.

Zpravodaj sen. Zeman: Slavny senat! Po skonceni debaty prikrocujeme dnes k odhlasovaniu statneho rozpoctu na r. 1936. V prejavoch jednotlivych panov recnikov vidime mnoho dobreho usilia a vecneho obsahu, mnoho opravnenej starosti o osud nasho naroda a statnych institucii a sameho statu. Pani recnici usilovali sa kazdy so svojho stanoviska dokazovat, ze treba vniknut az na koren problemov nasho verejneho zivota a ze zdrava demokracia potrebuje statocnych a svedomitych ludi, ktori zavodia v konstruktivnej, tvorivej praci pre dobro celku. Debata bola nesena v duchu demokratickom, lebo smerovala k dobru celku, prizvukovala cit zodpovednosti a potrebu kolektivneho suzvuku vsetkych potrebam dna.

Predlozeny rozpocet bude hospodarskou smernicou po cely buduci rok, v nom vyjadrena bude nasa hospodarska nosnost, zdatnost, nas hospodarsky zivot so svojimi rozmanitymi potrebami.

Vlada mala tazky ukol vyrovnat rozpocet a nezvacsit polozky rozpoctu. Riesila vsak tento problem podla moznosti svedomite, bez ohladu na to, ci bude popularnou alebo nie. (Tak jest!) Pod vplyvom uspornej komisie prestal viac menej rezortny partikularizmus a bol najdeny sulad s najvyssieho hladiska statneho i pri rozmanitych potrebach jednotlivych rezortov. Debata predviedla nam pred oci vsetky problemy nasho zitia a bytia. Vidime, ze recnici bez rozdielu stran mali porozumenie pre potrebu statu. I ked pod dojmom velkych a historickych udalosti zaujem o pojednavanie rozpoctu nebol tak zivy, ako po ine roky, preca kazdy z recnikov usiloval sa zapnut do debaty o statnom rozpocte svojimi naliehavejsimi potrebami a problemami svojho stavu alebo svojho kraja. Jednanie o rozpocte na r. 1936 malo formalne i meritorne vysoku uroven. Prejavy clenov vlady i zakonodarneho sboru niesly sa prisnou vecnostou. Prinasaly do debaty to najlepsie zo svojho. Debata plynula prirodzenym tokom v smere politickom i hospodarskom. A je to vrcholne potrebne, aby sa srovnaly tieto smernice na realnom rozpoctovom podklade, pokial a ako daleko moze ist vyvoj verejnych veci, ako sa ma prisposobit a usmernit verejna sprava, pokial mozu siahat reformne snahy a ako daleko moze niest odpovednost zakonodarny sbor vo financnom rozpiati. Kedze politicke udalosti vnutorne i zahranicne doliehaju na nas dnes viac ako inokedy, je treba najst spravne stanovisko k tymto veciam a zariadit sa k nim i vo statnom hospodarstve. Prave rozpocet statny je ten citlivy aparat, ktory musi reagovat a tiez i reaguje na vnutorne i zovnutorne udalosti statneho zivota. Citime vlnobitie udalosti svetovych, dorazajucich na nasu vlast viac ako inde snad preto, lebo sme dnes jedinym ostrovom demokracie a parlamentarizmu zalozeneho na sirokych ludovych vrstvach v strednej Europe. Ale nech je nam toto i chlubou, ze nas maly stat i pri svojom tazkom vnutornom i zovnutornom polozeni tak hospodarskom, ako i politickom vie najst spravnu cestu dorozumemia, hospodarsku rovnovahu a tak i zdrave predpoklady svojho dalsieho vyvoja.

Nie je to iste malou vecou a je k tomu treba usilnej prace vsetkych verejnych organov, a to tiez len pri plnom porozumeni, sucinnosti a obetavej praci celeho obcianstva.

Prave v tomto je ten autoritativny motiv nasej demokracie, ktorym si vydobyvame uznanie a uctu pred celym svetom. Ja vidim v tomto i mravnu zaruku nasej existencie (Vyborne!), a to i vtedy, ked neni mozno razom a na celej ciare vsetkych uspokojit. V tomto je vsak pricina usmernenej demokracie, ktora vie, co chce, a vie si volit prostriedky, vie sa vyhnut nasiliu a krivdam a ma dobru volu brat za svoje dielo i odpovednost.

Hlavny problem nasho narodneho hospodastva je vyrovnanie priemyslu a prvovyroby zemedelskej. V dobrom vyrieseni tychto problemov je vlastne kluc z krizy. V debate bolo poukazane na nutnost dohody zemedelstva a priemyslu. To je mienka i pana min. predsedu, ze sa nas priemysel v celom rade svojich odvetvi nedostane z krizy, bude-li sa branit zasadam zamerneho hospodarstva. (Vyborne!) Planovanie znamena udrzat poriadok, ktorym sa zachrani sukrome podnikanie. Sama zemedelska politika sa nesklada z nahodilych nametov. Ona musi tvorit jednotny organicky celok. Pojde tiez o zivelne poistenie a organizaciu zemedelskych rad, co suvisi tesne s velkymi ukolmi zemedelskej politiky. Nasou vladou bola prijata zasada snizenia urokovej miery, ale tiez i zasada, aby kratkodobe dlhy boly pozmenene na dlhodobe, aby boly stanovene splatky vo spravnom pomere k zemedelskej rentabilite a vyrobe. Touto cestou pojdeme k oddlzeniu a tak hospodarskemu vyrovnaniu, a preto nesmieme so zretela spustit, ze vyvoj priemyslu a zemedelstva je osudove spolu spjaty s nasim delnictvom a polnohospodarskym robotnictvem. Delnictvo vzdy kracalo, co aj krvavou cestou, na ceste za nasimi demokratickymi zasadami. Ziskalo si tym nehynucu zasluhu: Nas hlavny problem, nezamestnanost, nutno riesit v znameni spravedliveho ducha socialneho. Jednu ciastku jeho nutno vratit pode. Vnutornou kolonizaciou musia sa premiestnit velke skupiny priemysloveho obyvatelstva do pracovneho procesu v zemedelstve, ktoremu zaisti aspon zakladne podmienky zivota. Vlada mala vzdy na starosti maleho cloveka a z povznesenia blahobytu bude mat predovsetkym on osoh. Sme si vedomi, ze priemyselny konzument je nezbytny pre zemedelskeho vyrobcu a ze by zemedelec doplacal na pokles priemysloveho konzumu. V tychto vztahoch rysuje sa siroka zaujmova kooperacia demokracie zemedelskej s demokraciou priemyselnou.

Usporna parlamentna komisia bedlive skuma jednotlive potreby a vybera z komplexu otazok predne a najprednejsie a tak prisposobuje financnu zakladnu naliehavym potrebam. Toto usmernovanie financneho aparatu ma iste nemale zasluhy pre kludny vyvoj nasho hospodarskeho zivota. My aj chceme, aby tento organ parlamentnych zastupcov prenikal k jadru veci a tak upevnil doveru a dal istotu obcianstvu, ze s majetkom verejnym sa naklada bedlive, poctive, rozsafne, tak v celku ako i v jednotlivostiach.

Zasadne otazky nasho verejneho zivota, a to otazky prvovyroby, jej rentabilita, cenova hladina, oddlzenost, organizovanie trhu, konzum, priemysel, sukrome a statne podnikanie, otazka zamestnanosti ci nezamestnanosti, socialne potreby a s tym suvisiace ine otazky, dovoz, vyvoz, otazky penaznictva atd., vsetko toto bolo v debate prejednane jednotlivymi pany recnikmi. Do rozboru tychto reci sa nechcem pustat, kedze som casove omedzeny. Viem, ze tieto otazky nie su uzavrete a pojdu dalej s nami i cez hranice noveho roku na obdobie noveho, statneho rozpoctu. Subor tychto otazok tvori nas hospodarsky a politicky program v ramci noveho rozpoctu. Zastupcovia vsetkych narodnosti, zastupenych v nasom Narodnom shromazdeni, ako i zastupcovia jednotlivych zemi zapnuli svoje poziadavky

do tohoto suboru a je na nich, aby dbali, aby ich poziadavky nasly spravneho vyriesenia v ramci nasho financneho planu a stavajucich zakonov. Spomenut musim rad otazok v debate spomenutych zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktore nasly v znacnej miere honorovania v nasom statnom rozpocte a ich potreby nebudu nechane bez zretela. (Vyborne!)

Sme si plne vedomi toho, ze za, vsetko, co sa deje v tomto state, sme plne odpovedni i my Slovaci, a preto je aj celkom prirodzene, ze hladime uplatnit nase poziadavky vo statnom rozpocte primerane. Chceme, aby bolo Slovensko privedene na rovny stupen hospodarskeho, narodneho, kulturneho, politickeho a socialneho vyvoja tak, aby zaroven mohlo kracat rovnomernym krokom s ostatnymi pokrocilejsimi zemiami Ceskoslovenskej republiky. Nech si hovoria nasi nepriatelia co chcu o nas, nech sa i zloba vnutorna posmieva, je iste, ze len za danych podmienok spravedliveho a poctiveho demokratickeho rezimu je mozne povzniest uroven verejneho zivota, udrzat poriadok a bezpecnost v state a naucit obcanov vazit si a milovat svoj stat. Vnutorne takto skonzolidovany stat na zakladoch etickych, hospodarskych, vedeny politickou toleranciou a vzajomnou uctou k dobrym snaham je stat pevny a bezpecny.

Rozpoctova debata i po tejto stranke ukazala cenne hodnoty vo vecnych a rozumnych prejavoch zastupcov ludu. Ked aj kde tu zaznel disharmonicky akord, ked i padly ostrejsie slova, neucpavame si usi pred nimi. Snazime sa im porozumet a hladame riesenie vsade tam, kam nam ukazuje hlas svedomia a lasky k statu a obcianstvu. Z celeho rozpoctu vidno, ze vlada koncentricky pracuje, aby nastal novy rozbeh v hospodarstve, aby kolobeh kapitalu a prace, tovarov v zaujme samostatneho podnikania, zamestnanosti bol umozneny.

Zo vsetkych stran zastupcovia v senate ponosovali sa na velke verejne bremena, dane. Dokazovali neumernost a neunonost obyvatelstva v tazkej hospodarskej dobe a ziadali reformy tak vo vyske dani, ako v ich danovej obsluhe, v administrative v likvidovani danovych nedoplatkov, jednoho v najvacsich balastov statneho hospodarenia. Je iste, ze nase danove bremena su velke. Nesmieme vsak zabudnut, ze i potreby nasho statu su dnes velke, a potom nesmieme zabudnut i na to, ze co prinasame na oltar vlasti, to davame

pre svoju vlastnu rodinu, pre svoju lepsiu buducnost. Nesmisme totiz zabudat, ze pred oslobodenim nasim dane nasho ludu nesly medzi lud nazpat, nezlepsovaly jeho hospodarsky stav, ale sly do cudzich krajov, do Budapesti a Viedni, na krytie schodkov a nedoplatov cudzich zemi, na pr. alpskych, podunajskych. Dnes si plati narod sebe. (Vyborne!) Toto je nutne prizvukovat, aby si to nas lud uvedomil, aby mu bolo jasne, ze verejne tarchy znamenaju nutnost verejneho spravovania a ze tychto tiarch takto vzniklych nemozno uzit ako agitacneho prostriedku proti statnej sprave, lebo neni nic nebezpecnejsie, ako ked sa v narode podlomi dovera v jeho stat, v jeho spravu, ze stat moze vsetko dat a vsetko trpet. Preto odpovedni cinitelia musia si byt vedomi, ze je treba lud tak vychovavat, aby sa stal demokracii skutocnym spoluvladcom a preberal vedome i on svoju ciastku z verejnej odpovednosti za vsetky veci.

Nas rozpocet stoji v znameni sporivosti. Tento postup by nebol mozny bez obmedzenia statnych ukolov na najpotrebnejsiu mieru. Nemohly by sa uspesne zmensovat statne vydavky bez odburania zbytocnych statnych funkcii, bez opravnenej a zdravej reformy, bez krajneho zjednodusenia spravy, ktore su nezbytne pre udrzanie rovnovahy.

Slavny senat, po prejednani rozpoctu a vsetkych jeho kapitol a skupin spolu s fnancnym zakonom bol tento rozpocet vo schodzi rozpoctoveho vyboru dna 16. decembra 1935 schvaleny a rozpoctovy vybor si dovoluje navrhnut, aby rozpocet na r. 1936 spolu s financnym zakonom bol prijaty a schvaleny aj plenom senatu. (Vyborne! - Potlesk.)

Predseda (zvoni): Jednani je skonceno, budeme tedy hlasovati.

Senat je schopen se usnaseti.

Budeme hlasovati ve cteni prvem.

Nejprve minim dati hlasovati o osnove statniho rozpoctu a financniho zakona.

O statnim rozpoctu budeme hlasovati podle jeho skupin, takze bychom hlasovali nejprve o skupine I. Vlastni statni sprava, a to podle poradi jejich jednotlivych kapitol; o skupine II. Sprava statnich podniku, bychom hlasovali vzdy pri kapitole onoho resortu, ktery ma zakonny dozor nad tim kterym podnikem, takze se postupne vykona hlasovani o II. skupine rozpoctu pri kapitolach skupiny I rozpoctu; o skupine III. Podily na statnich danich, davkach a poplatcich s rozpocty statnich fondu, budeme hlasovati pri kap. 20 rozpoctove skupiny I.

O skupine IV, t. j. o Sprave statniho dluhu, budeme hlasovati pri kap. 19 rozpoctove skupiny I.

Pak budeme hlasovati o nadpisu, o celkovych prehledech skupin a o sumarich statniho rozpoctu.

O pozmenovacich navrzich k rozpoctu budeme hlasovati vzdy pri prislusne kapitole resp. paragrafu prislusne skupiny.

Bude-li samostatnym hlasovanim zamitnut navrh na skrtnuti; neznamena to, ze byla prijata polozka, jejiz skrtnuti se navrhovalo.

Budou-li zamitnuty pozmenovaci navrhy k te ktere kapitole, budeme hlasovati o cele kapitole najednou podle zpravy vyborove, a to zaroven o prijmech i vydajich.

Po odhlasovani statniho rozpoctu budeme hlasovati o osnove financniho zakona na rok 1936.

Ponevadz k teto osnove zakona byly podany pozmenovaci navrhy sen. Nedveda a Mikulicka, ktere jiz byly precteny, budeme o financnim zakone hlasovati takto:

O cl. I az III podle zpravy vyborove; pak o vsunuti noveho cl. III a) podle navrhu sen. Nedveda a Mikulicka; pak ocl. IV az XVI podle zpravy vyborove; o cl. XVII podle pozmenovaciho navrhu sen. Nedveda a Mikulicka; bude-li zamitnut, budeme hlasovati o tomto clanku podle zpravy vyborove; pak o navrhu sen. Nedveda a Mikulicka na vsunuti noveho cl. XVII a); pak o cl. XVIII podle zpravy vyborove; po te o navrhu sen. Nedveda a Mikulicka na vsunuti noveho cl. XVIII a); pak o cl. XIX a XX podle zpravy vyborove; potom o navrhu sen. Nedveda a Mikulicka na vsunuti noveho cl. XX a); potom o cl. XXI podle zpravy vyborove; na to o navrhu sen. Nedveda a Mikulicka na vsunuti noveho cl. XXI a); a konecne o cl. XXII az XXX, jakoz i o nadpisu zakona a uvodni formuli podle zpravy vyborove.

O resolucnich navrzich budeme hlasovati teprv po ukonceni druheho cteni.

Na konec budeme hlasovati o prohlaseni pana ministra financi, ucinenem ve schuzi senatu dne 12. prosince 1935.

Jsou nejake namitky proti tomuto zpusobu hlasovani? (Nebyly.)

Neni namitek. Budeme tudiz tak hlasovati.

Prikrocuji ke hlasovani ve cteni prvem.

Kap. 1, President republiky a kancelar presidenta republiky, ze skupiny I.

Kdo souhlasi s kap. 1 podle zpravy vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)